Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme svedkami dlhej rozpravy k návrhu budúcoročného rozpočtu. A počuli sme rôzne stanoviská, rôzne analýzy. Počuli sme rôzne čísla z rôznych častí, z rôznych oblastí fungovania.
Ja by som možno na úvod začal tým, že stále sme vyzývaní k nejakej diskusii, poďme najskôr diskutovať, aby sme potom zbytočne tu nerozprávali nejaké len okrasné reči opozície. My by sme chceli diskutovať, ale nejako nie sme pripustení k tým diskusiám. Takže to je prvá vec. No a o tých diskusiách stále hovorí pán Číž, on teda najviac. Takže my by sme chceli diskutovať, ale vy nás ku tomu nechcete, lebo sú to vaše riešenia, vy máte veľký mandát od občanov kvázi.
Potom sú to hovorené názory od viacerých vládnych poslancov: „Tak nerozprávajte len tak do vetra, navrhnite riešenia, dajte pozmeňováky.“ Už som to povedal aj minule. Dávame riešenia, dávame pozmeňováky, ani jeden z nich ste nám neprijali, neschválili, neodhlasovali. Buď sa hlasovaní populisticky zdržíte alebo pri niektorých ste a priori proti nim. Tak o čom tu rozprávate potom, tak si ušetrite potom tieto reči a my si potom ušetríme tie naše.
Toľko k úvodu na riešenie problémov aj problémov v rámci rozpočtu.
Ktosi sa vyjadril, či sa naozaj tu rozpráva k veci, pretože schvaľujeme rozpočet nášho štátu na budúci rok. No všetko sa týka rozpočtu, pretože všetko, čo sa týka financií a financovania čohokoľvek v našej krajine, tak sa týka aj rozpočtu, pretože to v tom rozpočte musí byť zohľadnené.
Teraz sa dostanem k jednej, možno príjemnejšej veci, pretože, neviem, či to tu už bolo spomínané, skôr som to nezachytil, do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva nám bola zapísaná Terchovská muzika. Po fujare už máme druhý takýto nehmotný objekt, nehmotné dedičstvo. Je to Terchovská muzika. Je to špecifická muzika, ktorá je charakteristická, udržala si svoj charakter za dlhé a dlhé roky. A naozaj sme radi, že v tomto regióne skutočne si udržiavajú aj túto tradíciu a na to majú dokonca mladú nastupujúcu generáciu.
O podpore kultúry aj v rámci rozpočtu hovoril včera môj kolega Jozef Viskupič. A hovoril aj o dokumente, ktorým je Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky pre roky 2014 až 2020. A v ňom sa konštatuje, že kultúra je dlhodobo poddimenzovaná a že treba pre ňu vyčleniť viacej finančných prostriedkov. Ja s tým súhlasím. Nepamätám si, že by do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO bol zapísaný nejaký futbalový štadión alebo nejaký futbal, ale futbal podporovať budeme a je to aj v pláne rozpočtu na budúci rok, kritizoval som to už pri podpore výstavby Národného futbalového štadióna, na úkor podpory kultúrnych pamiatok.
Aj tu sa hovorí o kultúrnych pamiatkach: „Záchranu, ochranu a obnovu pamiatkového fondu a pamiatkových území je potrebné realizovať s dôrazom na zachovanie ich pamiatkových architektonických, umeleckých a historických hodnôt. Zároveň sa musia vytvárať nástroje na motivovanie vlastníkov pamiatok a ich základnú ochranu, udržiavanie a obnovu.“ Ja si pod motiváciou predstavujem len jednu formu motivácie. A to je finančná motivácia, pretože darmo som ja vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú som možno zdedil po niekom, ale nechcem sa jej vzdať, pretože niekto by z nej spravil úplne inú trosku, tak ju aspoň udržiavam, ale nemám financie na to, aby som ju obnovil. Toto môže byť motivácia, čiže finančná. Máme síce grantový systém, ktorý je určený na podporu pamiatok, a teda obnovy, ale, ako som spomínal už v tej rozprave ku Národnému futbalovému štadiónu, resp. som sa pýtal premiéra formou interpelácie, prečo tam idú toľké financie, na obnovu a rekonštrukciu futbalových ihrísk na celom Slovensku je vyčlenených dohromady cez 138 miliónov a požiadavkám v rámci grantového systému na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok je okolo 65 miliónov, čiže polovica. A toto sa nezohľadňuje v štátnom rozpočte, pretože, ako vieme, kultúra mala alebo teda má mať takisto znížený prílev financií na budúci rok tak ako aj iné oblasti.
Toľko teda ku oblasti kultúry.
V strategickej oblasti štyri sa hovorí o nastavení funkčného systému financovania v oblasti kultúry, tak som zvedavý, ako toto bude zapracované, keď sa tento dokument schváli, pretože už o nejaký čas, v januári má prísť do platnosti. A uvidíme, ako sa zapracujú finančné nástroje na podporu kultúry do ďalšieho rozpočtu.
Kolega Daniš tu hovoril o ďalších možnostiach, dostávame sa teda k doprave v rámci štátneho rozpočtu. Doprava, vieme tiež, bude krátená, už to hovorili kolegovia predo mnou, viacerí. A pán Daniš povedal, že pri doprave sú vyčlenené financie na výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a tak ďalej, môže to vytvoriť tritisíc pracovných miest. No obávam sa, že to budú opäť také pracovné miesta, ktoré nebudú zaplatené, pretože máme skúsenosť, že konzorciá, ktoré sa pustia do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, napokon nezaplatia subdodávateľom, a to sú práve tie pracovné miesta, ktoré budú kŕkať. To znamená, že ono sa vytvorí tritisíc pracovných miest, ale tam nedostanú za svoju prácu zaplatené. To je potom aké vytváranie pracovných miest? Ale keď sme priniesli návrh sem do Národnej rady, zmeny zákona na ochranu subdodávateľov, tak ste ho neprijali, to bolo riešenie. Takže o čom potom pán Daniš hovorí?
Pani kolegyňa Hufková tu spomínala, že netreba ožobračovať obyčajných. To znamená, že nemôžu sa robiť také veľké škrty v rozpočte. No, nie, my nechceme ožobračovať bežných ľudí, občanov, drobných, stredných podnikateľov, remeselníkov, nikto ich nechce ožobračovať, ale v rozpočte sú skôr úplne iné opatrenia, nielen v rozpočte, mali sme tu nedávno zákon, ktorý hovorí o daňových licenciách a na druhej strane uberá na dani veľkým firmám, znižuje sa daň z 23 na 22 %, ale pre malé firmy, tie, ktoré sú v strate, sa môže zvyšovať, pretože pokiaľ neplatia dane údajne, aj keď majú zamestnancov, lebo tí určite platia dane z príjmu, tak musia platiť povinnú licenciu. Áno, má to byť bič, len ešte stále sme nepočuli to riešenie, ako odtiaľ vyselektovať tie firmy, ktoré majú istý počet zamestnancov. Robia sa opatrenia, keď sa idú podporovať veľkí žraloci, môžeme spomenúť firmu Grandwood a ďalšie, pri ktorých ale vláda tají, aké memorandá s nimi uzavrela. Akú podporu im dá? Nie je to náhodou podpora v takej výške, v akej výške chceme vybrať vyššie dane od drobných a stredných podnikateľov alebo na daňových licenciách? Takže my ideme ožobračovať tých drobných, aby sme napchali gágory tým veľkým. Je to fakt skvelé riešenie. Ja si to nemyslím.
Aby aj občania pochopili, ako správa táto vláda alebo tí bežní občania, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie a nie sú ministrami financií alebo neboli predtým ministrami financií, skúsim uviesť taký jednoduchý príklad. Máme farmára, ktorý chová hovädzí dobytok. Má nejaké kravy, nejakých býkov, má nejaké jalovičky. A s nimi hospodári. Aby prosperoval, tak tie kravy by mu mali dojiť nejaké mlieko, mali by mu privádzať na svet nejaké teliatka. No ale na to, aby kravy mohli privádzať na svet teliatka, potrebuje tých býkov, ktoré budú tými inseminátormi, ktoré budú prinášať to, aby tá krava mohla to teliatko priviesť na svet. No a, samozrejme, aj tie jalovičky musí chovať na to, aby dospeli do štádia, keď už aj ony budú môcť byť k tomu pripustené a môžu tiež priviesť na svet nejaké malé teliatka a potom zároveň dávať mlieko a tak ďalej. V tomto prípade farmár je naša vláda. Pozrime sa na to, ako sa naša vláda stará o svoj hovädzí dobytok. Má nejakých výberových býkov, má nejakých býkov, ktoré už nemôžu byť použité na reprodukčnú funkciou, ktorým sa hovorí voly, ktorých možno využíva nejakým spôsobom, ale má ich v stave. Potom má nejaké tie kravy, ktoré už prinášajú mlieko a rodia na svet teliatka. Potom má tie jalovičky. Tie jalovičky, to sú tí naši bežní občania, prípadne malí, strední podnikatelia. A tie kravy, to sú už podnikatelia, ktorí už zamestnávajú dlhé roky svojich zamestnancov, ktorí fungujú dlhé roky na trhu. A potom sú to tie býky, ktoré sú ako tie stimuly, ktoré môžu oplodňovať tie kravy, aby prinášali tie teliatka. A teraz ako sa môže správať táto vláda? (To všetko je v súvislosti s rozpočtom.) Vláda totižto vyrába alebo robí také nástroje, keď, žiaľ, ako farmár tie kravičky podvyživuje. Nedáva im potrebnú stravu. A chce od nich, aby dojili čoraz viacej mlieka. No na to, aby krava dávala viacej mlieka, potrebuje hodnotnú stravu, príjemné prostredie, aby o ňu bolo dobre postarané. V tomto prípade však štát im dáva chudobnú stravu, nedáva im ju pravidelne. A ešte ich aj mláti za to, že dávajú málo mlieka. Namiesto toho, aby sa chov rozširoval, aby sa zväčšovalo to stádo, ktoré bude prinášať čoraz viacej a viacej toho mlieka a ďalšie kravy, ktoré potom môžu ísť aj na tie jatky a môžu prinášať to mäso, tú dobrú hovädzinku, ktorá sa potom používa v domácnostiach na varenie, tak toto stádo udržiava len tak, aby ako-tak prežilo, a snaží sa tie kravy vydojiť naozaj do maxima, ale za minima prispenia k tomu, aby mali to pohodlie. Žiaľ, takto to je. A potom sú ešte tie výberové býky, o ktorých sa možno stará, ktoré by mohli byť nápomocné rozširovaniu toho chovu. Do nich pchá, pchá, pchá, ale nepripúšťa ich k tým kravám. Potom sú chované zbytočne. A potom je tu pár volov, ktoré síce sú, môžu byť používané ako ťažné voly do záprahu, ktoré dokážu niečo potiahnuť, ale tiež tam len stoja a stoja a žerú si to svoje a nič neprinášajú, ale mohli by niečo prinášať. Žiaľ, takto sa správa aj naša vláda. Namiesto toho tým, ktorí by mali naozaj prinášať tie efekty, sú to drobní a strední podnikatelia, aby vytvárala lepšie podmienky, aby znížila byrokraciu, tak z nich ide vytĺcť toho čo najviac a ide prispieť tým, ktorí sú tu tí veľkí, ktorí to majú, majú z čoho mať, ale vyhrážajú sa, že ich prepustia. No prečo by sme mali byť od nich závislí? Prečo nedáme možnosť tým drobným ľuďom, aby sa dokázali postarať sami o seba, o svoje rodiny a o tých svojich najbližších, ale ideme pchať do gágorov tým veľkým, ktorí sa razom môžu zbaliť, zoberú si technológie (Písknutie rečníka.), tradá, na Ukrajinu alebo ešte ďalej za lacnejšou pracovnou silou, za lepším korupčným prostredím, kde si vybojujú ďalšie stimuly, ktoré sú ďalším neduhom tejto spoločnosti, pretože naozaj dávajú sa pre tých, ktorí by to nemuseli potrebovať, namiesto toho, aby sa dali tým, ktorí to nevyhnutne potrebujú.
Ja sa vrátim ešte ku tej kultúre, aby sa nehovorilo, že nepodávam nejaký návrh na zlepšenie. V stratégii rozvoja kultúry sa v jednej stati hovorí o tom, že treba zlepšiť financovanie a treba priniesť nejakú zmenu legislatívy. Jedna z možností, ktorá je opísaná, aby som nehovoril len do vetra, v tomto dokumente (Ukázanie dokumentu.), samozrejme, tento dokument sa ešte bude upravovať, je tu znovu zaviesť diferencovanú daňovú politiku, najmä DPH voči kultúre, znovu zaviesť daňové úľavy pre sponzorstvo kultúry a zaviesť daňovú úľavy pri obnove národných kultúrnych pamiatok ktoré sú obydlím. Je to jednoduché riešenie, ktoré tu už kedysi bolo. Ale vylúčilo sa z hľadiska toho, že sa zneužívalo. A zase sa zneužívalo len pod rúškom športu. Tak sa píše v daňovom zákone alebo respektíve v zákone o dani z príjmov, vo štvrtej časti § 20 ods. 7 starého zákona o dani z príjmov bolo napísané: „Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru,“ v starom to bolo ešte, môžeme sa baviť o výške tejto podpory v eurách, „bola 2 000 korún. Pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, ochranu zvierat, na sociálne, zdravotné, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti.“ Na to ešte nadväzujú ďalšie paragrafy, § 20 ods. 10, 11 starého zákona o dani z príjmov hovoril, že súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9,“ a tak ďalej. Je tam ešte jeden paragraf. Toto môže byť riešenie. A predkladám ho ako návrh. Ja ho nechcem predložiť ako návrh zmeny zákona, pretože viem, že neprejde.
A na konferencii ku stratégii rozvoja kultúry sa ma pýtali, z ktorej som strany politickej. Som najprv povedal teda, že som z opozičnej strany, a zaznelo potom, hm, tak to asi nemá šancu na to, aby prešiel. A potom mi ktosi z ministerstva povedal: „Tak to skúste navrhnúť pánu ministrovi Počiatkovi ako ministrovi financií, on nad tým skúsi porozmýšľať a možno to prejde.“ Tak to dávam ako návrh pánovi ministrovi. A som zvedavý, či to tam bude zapracované a či prejde. Pán minister tu nie je. (Hlas z pléna.) To nevadí, on si to prečíta v prepise alebo si to môže vypočuť potom spätne z rozpravy, však celé záznamy z rozpravy sú archivované. (Reakcia z pléna.) Tak pán Počiatek s tým nemá veľa spoločného, hej, ten má na starosti dopravu, tak to dávam pánovi Kažimírovi.
Ale myslím aj na pána Počiatka, pretože čo sa týka PPP projektov pre budúci rok, ušetril nejakých viac ako 130 miliónov. To je ďalší kameň úrazu. A pritom ja ako stavebný inžinier viem, že na PPP projektoch, realizácii rýchlostnej cesty sa dalo ušetriť aj viac. Dalo sa tak ušetriť aj 500 miliónov. Viete, prečo sa ušetrilo len tých 130 miliónov? Pretože to táto vláda potrebuje okamžite.
Táto vláda jednoducho nerobí opatrenia dlhodobého charakteru. To sú tie úspory, ktoré by mohli byť do tej budúcnosti, ale vyžiera zo špajzy to, čo v nej ešte je. A to je to, čo už bolo spomínané, druhý pilier, peniaze z druhého piliera, dividendy z vydaných podielových akcií štátnych firiem a ďalšie. Toto je tiež jeden z tých nástrojov. Tých 500 miliónov by sa dalo ušetriť, pokiaľ by sa počkalo ešte 5 rokov. To znamená niekedy do roku 2018. Ale nestane sa tak, lebo vláda to potrebuje teraz. A toto sú tie veci, ktoré sú v tom štátnom rozpočte nedotiahnuté do konca. O tom ani nevedia, nemajú to ako vedieť, nemajú prístup k tým informáciám mnohí a občania už vôbec nie.
Preto hovoríme, že tento rozpočet nie je navrhnutý dobre, lebo naozaj sú tam veci, ktoré by sa dali upraviť, ktoré by sa dali upraviť na to, aby sa viacej financovalo školstvo, aby sa viacej financovala kultúra, aby sa mohla financovať aj tá doprava, ale tak, aby tá letecká doprava pritom nebola postihnutá, a ďalšie oblasti, o ktorých tu bolo hovorené. Školstvo, kultúra, to sú veci, ktoré nám budú do budúcnosti prinášať možno väčšie hodnoty.
Bude sa pracovať na štúdii, ktorá ukáže, koľko z vloženého eura do kultúry sa môže vrátiť. Doteraz takúto štúdiu nikto neurobil, pretože mám taký dojem, že sa skôr obávali toho, že sa príde na to, že z vloženého eura do kultúry môže byť naspäť nejakých 1,70 eura alebo 2,5. To by bol zaujímavý ukazovateľ. Ale toto sa tu nerobí. Stále sa drží v tom, že kultúra to je len žráč peňazí, to je len to, kde sa musí pchať, a nič to neprináša. Ale prináša to svoje hodnoty, len sú možno merateľné inými veličinami.
Takže aby som nebol dlhý, povedal som, že budem končiť do 20 minút, tak konštatujem, že tento rozpočet nie je nastavený ideálne. Ako som povedal, má svoje muchy, dali by sa prehodnotiť niektoré kapitoly, len na to by musela byť vôľa, by niektorí museli mať svedomie, museli by sa spýtať svojho vlastného svedomia, či to naozaj urobili v prospech občanov, v prospech všetkých občanov, nielen v prospech niektorých vybraných tak ako na tej farme. Nie sú to prázdne reči, sú tu aj návrhy. Som zvedavý, ako budú zapracované, aj kolegyňa Žitňanská podala nejaký pozmeňovák. Som zvedavý ako budú zapracované alebo teda akceptované tieto návrhy na riešenie. Ďakujem pekne.