Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, viete, aj keby to nebola tak úplne pravda, dobre, povedzme si, že z čoho sa im vyrátava dôchodok? Tak dobre, tak zoberme, že sa im vyráta z minimálnej mzdy. Aj tak je to to, že v živote do toho sociálneho systému neprispeli ani centom a dôchodok sa im bude vždy vyplácať. A ako k tomu prídu tí, ktorí naozaj za tú minimálnu mzdu museli chodiť denne osem hodín do práce, museli si svoje odmakať, odtrhnutí od rodiny, nemohli sa rozhadzovať, ale napriek tomu dostanú presne taký istý dôchodok, ako tí, ktorí v živote nerobili? V živote nepriložili ruku k dielu, v živote nezveľadili naše hospodárstvo. Aká je to spravodlivosť? Tak dobre, opravujem sa, nevypočítava sa im dôchodok z priemernej mzdy, vypočítava sa im z nejakej. Ale aj tak nepriniesli do toho sociálneho systému nič. A toto je fakt. A tí ľudia, ktorí si to odmakali za svoj život, tak tí dostávajú takisto málo, pretože makali za minimálnu mzdu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vo štvrtok došlo k takej zaujímavej situácii na konci rokovacieho dňa, kedy pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a pán Číž tu začali takú slovnú prestrelku aj voči mne ohľadom toho, že jediná, tá najlepšia na svete je Sociálna poisťovňa a jediný najlepší systém je ten, ktorý je v súčasnosti, čo sa týka vyplácania dôchodkov, a to je prvý pilier. Druhý pilier, že to je také nič, to je taká nejaká vymyslená bublina, ktorá už vo svete nemá páru, a treba a najlepšie by ju bolo treba zrušiť.
Vážení občania, teraz sa obrátim na vás, pretože aj vás sa to týka. Sociálna poisťovňa, vieme, že je v súčasnosti aj v návrhu ďalšieho rozpočtu, dotovaná. To znamená, dotovaná zo strany štátu a dotovaná z výberu daní, pretože Sociálna poisťovňa nie je v súčasnosti schopná na odvodoch vybrať toľko, aby to pokrývalo všetky náklady, ktoré vyplácať má. Takisto sme nedávno počuli aj medializované informácie o tom, že sa podvádza pri péenkách, že sa tam inkasujú sumy neoprávnene. Teraz vyvstáva otázka, že či je naozaj tá Sociálna poisťovňa taká geniálna a dobrá, najlepšia na svete, pre nás občanov.
Čo sa týkalo tej výmeny informácie alebo teda výmeny názorov, tak bolo povedané, že áno, tá Sociálna poisťovňa je len to najlepšie pre občanov Slovenska. Ja osobne si to nemyslím, pretože mi to pripadá tak, ako keby bolo hovorené, že jedine štát sa vie o svojho občana postarať najlepšie. Budem vám oponovať, pán generálny riaditeľ, pretože nemyslím si, že štát sa dokáže lepšie postarať o mňa samého ako ja sám. Či vy tiež zoberiete výplatu a dáte ju niekomu cudziemu do ruky, nech sa stará o vašu domácnosť? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Hm? Čo? Či? Ja nie. Ja sa starám o svoju rodinu sám a myslím si, že aj zodpovedne. Naučil som sa to, pretože nikto sa o mňa nestaral a bol som do toho, k tomu donútený.
Súčasný sociálny systém však učí ľudí skôr k lenivosti. Lenivosti a spoliehať sa na to, že raz možno sa štát o vás postará. Ale z čoho?! Už v súčasnosti Sociálna poisťovňa musí byť dotovaná a dotovaná je z daní občanov. To znamená, že nepomohli ani opatrenia z odvodnenia študentov, zvýšené odvody od živnostníkov, čiže tieto opatrenia sú vám na dve veci: na figu a na nič. Pretože tá suma, ktorou je dotovaná Sociálna poisťovňa, je ďaleko, ďaleko, ďaleko vyššia.
Čo teraz? Hovorili ste ešte o tom, že druhý pilier je zlý. Nuž, viackrát ste ho, ako sa povie, rozdžubali, to mi skôr východniari budú rozumieť viacej, rozdžubali ste ho od začiatku, ako bol spustený a dostali ste sa k moci, tak ste ho len kazili. Kládli ste podmienky, zle ste nastavili podmienky, diktovali ste, čo diktované nemá byť. Zvýšili ste poplatky pre správcovské spoločnosti, vy, vaša vláda! No a teraz ste ešte aj vyžrali plnú chladničku, ako sa hovorí, pretože tie úspory, ktoré si tam ľudia odkladali sami, tí zodpovední, tak ešte aj im ste ukrátili, znížili ste percento odvodu z povinných odvodov a ešte ste si láskavo aj z tej, z tých fondov zobrali na to, aby táto vláda mala z čoho vykrývať diery v rozpočte. Nie na to, aby šetrila, aby ešte vyžrala to, čo má. Takto sa má správať zodpovedná vláda? Podľa mňa nie.
A teraz hovoríme o tej zodpovednosti. Ja si naozaj nemyslím, že štát sa o mňa dokáže postarať lepšie, ako ja sám. To mi pripadá, ako keby ste zo mňa robili nesvojprávneho debila. Čo zo mňa?! Veď vy to robíte z celého národa, ak tvrdíte, že Sociálna poisťovňa sa dokáže, alebo štát v zastúpení Sociálnou poisťovňou sa dokáže lepšie postarať o občanov svojej krajiny. A s čím? A z čoho?! Dokedy sa tu budú dvíhať dane? Dokedy sa budú dvíhať odvody, aby ste naplnili rozpočet Sociálnej poisťovne a mali na výplatu toho, čo treba vyplatiť?! Ono najlepšie by bolo, a teda možno aspoň pre tých zodpovedných, ktorí sa vedia naozaj postarať sami o seba, zrušte odvody do Sociálnej poisťovne tým, ktorí sa vedia postarať sami o seba. A nebudete musieť v budúcnosti vyplácať dôchodok. Čo druhý pilier? Na ten sa môžeme vykašľať. Čo tretí pilier? Nech sa stará každý sám o seba! Áno, nech sa stará každý sám o seba. Aj o tomto mal byť aj ten druhý pilier, a nielen druhý, ale aj tretí. Ale aj tam ste dodžubali podmienky.
Dávali ste tu za príklad Čechy. Čechy tuná idú rozoberať druhý pilier, lebo je zle, zle nastavený. Ale viete, aký tam mali systém prispievania do dôchodku? Štát prispieval priamo, nie zo Sociálnej poisťovne, nie z niečoho iného, zo štátneho rozpočtu tým, ktorí si odkladali určité sumy, podľa výšky im štát prispieval priamo. A plus ešte mali odpočet z daní, pokiaľ si sporili ešte aj v tom treťom pilieri. U nás sa, chvalabohu, minulý rok podarilo naštartovať aspoň to, že v treťom pilieri sa dá čo-to odpočítať. Aspoň tých 60 eur. No to je smiešne! Ale aspoň niečo.
Celý tento systém v súčasnom fungujúcom systéme sociálneho zabezpečenia v našej krajine mohol byť nastavený lepšie a hlavne udržateľne, lebo udržateľnosť je to, čo má byť zárukou tých garancií v budúcnosti.
Viete, pán generálny riaditeľ, vy tu už možno nebudete, keď ja pôjdem do dôchodku, dúfam, že tu už nebudete teda, ale neviem si predstaviť, kto bude na mieste vašom, alebo na mieste štátu, alebo vo vláde. A kto mi vie dneska zagarantovať to, že sa naozaj ten štát o mňa postará? O tridsať rokov. Kto mi to vie z vás dneska zaručiť? Nikto! Absolútne nikto z vás. A keď ešte vidíme vaše zodpovedné správanie sa pri narábaní s financiami, tak o tom ešte sú ďalšie pochybnosti.
Takže zrušme Sociálnu poisťovňu, keď aj tak ju dotujeme z daní! Zrušme odvody a naštartujeme možno viaceré procesy. Každý sa začne naozaj starať sám o seba a nemusí vás vôbec zaujímať, či to bude druhý pilier, tretí pilier, alebo to budú poisťovne, alebo to bude stavebné sporenie, alebo čokoľvek iné, akákoľvek iná forma sporenia a odkladania peňazí si do budúcnosti na svoju starobu. Nestarajte sa! To už bude na zodpovednosti každého človeka.
Veľmi rád sa tuná pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadruje o tom, že živnostníci si nedokážu zarobiť na svoj dôchodok, lebo si optimalizujú svoje dane a odvody. A kto si ich dneska neoptimalizuje?! Každý, úplne každý. Aj každý z vás, ktorý má svoju firmu, nie napísanú dneska už na seba, si optimalizujete svoje dane a odvody, aby ste platili čo najmenej. Avšak prečo by sme tomu štátu mali platiť? Ale živnostníci sú takí nezodpovední, že si nedokážu nasporiť na svoj budúci dôchodok, pretože Sociálna poisťovňa by im musela dorovnať do priemeru, z ktorého sa im bude počítať. Ale to vás netrápi, že tí živnostníci neboli závislí od akéhokoľvek vyplácania z toho sociálneho systému, pretože boli prispievateľmi, aj keď drobnými, ale boli prispievateľmi. Aj daní, aj odvodov. Ale vôbec vás už netrápi, že je tu skupina obyvateľstva, ktorá v živote do toho sociálneho systému neprispela ani eurom, ani centom, ale im, keď idú do dôchodku, sa vypočítava dôchodok z priemernej mzdy.
Čo myslíte, ako sa tvária tí ľudia, ktorí odmakali celý život vo fabrikách za minimálnu mzdu a potom idú do dôchodku, a je vypočítaný ich dôchodok z toho, čo zarobili? Nie z priemernej mzdy, z toho, čo zarobili. A to boli minimálne mzdy. A potom dostávame maily a správy o tom, že, viete, idem do dôchodku a mám nejakých 300 eur dôchodku. Ako z toho mám vyžiť? No poraďte im, ako z toho majú vyžiť! Lebo makali tuná celý život. A prispievali do tohto štátu. Ale im sa počíta dôchodok z toho, čo zarobili. A niekomu, kto v živote neprispel do toho systému, tak sa im počíta dôchodok z priemernej mzdy. To je taká ohromná spravodlivosť, že až! Do očí bijúca.
To vám nevadí, pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne? Nevadí vám to? Lebo mne to vadí. A vadí to aj tým ľuďom, ktorí makali naozaj celý život za minimálnu mzdu, lebo vytvárate také ohromné prostredie tuná, že tie mzdy neporastú, a vytvárate také prostredie, že tí podnikatelia, ktorí sú, tak naozaj žmýkajú z tých ľudí maximum. To vám nevadí, že nie? A to je tá bezcharakternosť vaša. Vadí vám to, že niekto sa snaží starať sa sám o seba celý život, ale nevadí vám to, že niekto parazituje na tomto systéme a že ešte aj dôchodok sa mu vypočíta z priemernej mzdy. To vám nevadí. Aká to je spravodlivosť?
To znamená, že vy selektujete obyvateľov, občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí robia figu borovú celý život, a na tých, ktorí sa snažia byť zodpovední sami za seba. Ale trestáte tých, ktorí sú zodpovední. Ale nechávate tých, ktorí tu parazitujú celý život. A ešte im dáme aj krásne dôchodky. To sa potom niekomu žije! A čudujem sa, že ešte žijú v takých podmienkach, ako žijú, keď majú také krásne dôchodky.
Viete, pán generálny riaditeľ, nechajte to na občanoch Slovenskej republiky, nech sa naučia naozaj byť zodpovednými. Ono to možno chvíľku bude trvať, ale ako som už hovoril, keďže dotujeme Sociálnu poisťovňu z daní, tak zrušme celý sociálny systém. Okrem toho odbúrame už aj tie podvody na péenkách, na vyplácaní, že? A odbúrame kopec ďalších vecí. A budeme teda vyplácať len z daní. Ale to by štát samozrejme musel vymyslieť niečo, ako tých daní vybrať viacej bez toho, aby utrpela zase tá najzraniteľnejšia skupina, tí, ktorí makajú za minimálne mzdy.
Ono existujú systémy, ktoré by sa dali nahradiť súčasným systémom, viete. Ale to je know-how, ktoré, ako som už hovoril, keby sme vám dali, tak my máme how-nou. Takže skúste, máte vlastné hlavy, ako povedala kolegyňa Hufková, pán minister financií má svoju vlastnú hlavu, má svoje kvality, no nech porozmýšľa. Nech nevymýšľa bločkové lotérie, pretože veľký boom už skončil. Nech vymyslí niečo, čo Slovensko môže posunúť dopredu. Ale spravodlivým systémom. Nie vyžrať chladničku a rozdať z toho, čo ešte je, na úkor toho, aby sa začalo šetriť tam, kde sa šetriť dá.
Na margo toho môžem pripomenúť reformu ESO. Hovorilo sa tuná, že štátne inštitúcie v pôsobnosti ministerstiev sídlia v lukratívnych budovách v centre mesta. Z akého dôvodu? Čo je na nich také dôležité, na niektorých? Niektoré majú naozaj dôležitú činnosť, ale musia ju robiť v centre mesta? Čo sa nezriadi nejaký štátny park niekde na okraji, kde budú lacnejšie pozemky, lacnejšie buď nájomné alebo vlastné budovy? A tie lukratívne sa môžu prenajímať za drahé peniaze a z toho môže štát čerpať. Nie, toto sa nerobí, pretože vám to vyhovuje. Viete, to sú tie vaše opatrenia, pseudoopatrenia, ktoré nevedú naozaj k racionalizácii a k úsporám, ale k vyžieraniu toho, čo tu ešte máme, a prilievanie svojim. A to je na tom to smutné, pán generálny riaditeľ.
Viete, keby ste boli generálnym riaditeľom súkromnej firmy, tak sa určite takto nesprávate. Ale vy viete, že do tej firmy vám tie peniaze pritečú, lebo musia, lebo musíte vyplácať tie dôchodky, invalidné dôchodky a dávky. Keby ste boli generálnym riaditeľom súkromnej firmy, tak vás už predstavenstvo vyrazí pri takomto hospodárení. Tak skúste pouvažovať do budúcnosti a nechajte na ľudí zodpovednosť, nerobte z nás debilov a nejakých nesvojprávnych, pretože ja sa viem postarať sám o seba najlepšie a nebudem sa spoliehať na to, že o tridsať rokov sa tento štát, bohvie za akej vlády, bude schopný a mať z čoho postarať o svojich občanov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mihál, ktorýsi kolega predchádzajúci vás nazval, že klamete, ale jemu asi vôbec nevadí, keď jeho predstavitelia čelní klamú v priamom prenose v televízii, takže a hovorí tu niečo o charaktere. To mi príde také, príde také smiešne.
Ale poďme k vášmu prejavu. Hovorili ste o tom, že naozaj štát vyberie na odvodoch do Sociálnej poisťovne menej, čo musí potom dokladať z daní, z výberu daní, ktoré mohli ísť, samozrejme, na niečo iné. Mohli ísť na rozvoj, na podporu, na kultúru, na školstvo, atď. Táto vláda by bola najradšej, keby II. pilier neexistoval, pretože tým pádom by sa jej zapchala tá diera, ktorá je teraz, od ktorej vlastne teraz utekajú peniaze do II. piliera tým, ktorí sú zodpovední a ktorí sa naučili starať sa v prvom rade sami o seba a sami si sporiť na svoj vlastný dôchodok, na svoju vlastnú budúcnosť. To znamená, že vláda teraz by bola naozaj veľmi rada, ako sa vyjadrila aj iná kolegyňa z vládneho SMER-u, že keby II. pilier neexistoval. Super. Ja sa teraz pýtam, že vládnych poslancov, oni tu možno dovtedy nebudú, pretože za dvadsaťpäť rokov, keď ja pôjdem do dôchodku, kto mne zo štátu zaplatí dôchodok? A toto je otázka. Vy si teraz zožeriete to, čo je nachystané. Vyžeriete plnú chladničku, ktorá je, ale vôbec vás nezaujíma, čo bude o pätnásť, o dvadsať, o dvadsaťpäť rokov, o tridsať rokov. Z čoho budú vyplácané dôchodky našich detí a vnukov, keď vy alebo teda podobné vlády, dúfam, že také už nebudú existovať u nás na Slovensku, ktoré pripravujú také ohromné opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Nedávno sa tuná vyjadril premiér, že pripraví 50 000 nových a za dva roky sa mu nepodarilo poriadne nič. Robia opatrenia, kedy likvidujú podnikateľov, živnostníkov. Tí odovzdávajú svoje živnosti. Menia ich na sro-čky. Potom zistia, že ešte horšie spravili, pretože prídu daňové licencie. Takže opatrenia také, ktoré likvidujú ľudí. A pritom je tu skupina ľudí, ktorá je tak, tiež žije takým parazitickým spôsobom a vôbec im to nevadí, že ochudobňujú tento systém. Takže robia nesprávne kroky.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Mal som aj také, také teda tušenie. Áno je to skôr otázka v rámci správy daní smerujúca skôr na ministra financií, ale smeroval som ho na vás z toho dôvodu, že naozaj sa tam jedná o to ovocie, ktoré je produktom poľnohospodárstva a v podstate vieme všetci, že problém čierneho pálenia tu je. A teraz ide o to, že či sa k tomu postavíme teda tak, že vytvoríme prostredie také, aby sme umožnili legálne pálenie v menšom množstve, povedzme, že v Maďarsku majú nejaký zákon prijatý, ktorý umožňuje takýto spôsob a pozdvihli sa trošku regióny, aj regionálne produkty vlastne sa týmto spôsobom zaviedli s tým, že oni to majú nedotiahnuté. Európska únia tam má nejaké, nejaké výhrady k tomu, k tým potrebným daniam, ale myslím si, že u nás na Slovensku by to možno pomohlo aj k zvýšeniu zamestnanosti, pretože menšie pálenice by mohli vzniknúť aj pri samosprávach, teda pri menších obciach legálne a tým pádom by aj odvázali istým spôsobom tieto dane. Samozrejme, tie dane by sa museli nejakým spôsobom zjemniť a v tom určite by ste vy, s ministrom financií skôr vyjednali veci, ako niekto iný.
Za ďalšie, že vlastne súčasný stav, ktorý je, tak naši slovenskí producenti, ktorí zbierajú toto ovocie, ktoré je určené na pálenie a najmä v južných častiach Slovenska ho odvážajú do Maďarska. To znamená, že tam zvyšujú tú zamestnanosť, tam dávajú možnosti ľuďom si zarobiť a produkovať vlastne túto pálenku. Tak prečo nevytvoríme ten priestor radšej u nás, na Slovensku? Takže či v tomto vy podniknete, aj v súčinnosti s ministrom financií také kroky, aby sa povedzme táto, toto pálenie alkoholu u nás legalizovalo, ale pritom aby sa zjemnili tie podmienky, aby sa nenahrávalo naozaj, lebo keď sú tvrdé podmienky, ľudia špekulujú, ako to obísť a preto tu máme cez 40 tis. nelegálnych páleníc, podľa prezentovaných mediálnych informácií a naozaj len tých 170 oficiálnych, teda páleníc.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Miškov, hovorili ste o tom, že naozaj sa opatrenia robí na tých, ktorí by mali do štátu prinášať v budúcnosti financie, to znamená, že mali by byť takým motorom tej našej ekonomiky. Súhlasím s vami. V prírode je to zariadené tak, že niektoré organizmy sú predurčené na to, aby prežívali bez vzájomnej pomoci. Ale niektoré organizmy si pomáhajú navzájom. Hovorí sa tomu symbióza. A v tejto symbióze si pomáhajú navzájom tak, aby prežili rýchlejšie. To znamená že využívajú navzájom jeden druhého. Čiže v tomto prípade vláda pokiaľ by urobila výhodné prostredie pre podnikateľov, tí by nosili financie, dane, odvody, tak ako ste spomínali vo svojom príspevku. A tým pádom by vláda zase mohla fungovať. No ale tu skôr je tá tendencia, že táto vláda sa skôr správa ako parazit. A to je druhý spôsob fungovania organizmov, že jeden organizmus žije na úkor druhého. A toto je, žiaľ, naša smola, namiesto symbiózy sa využíva parazitizmus. Čiže jeden organizmus vyciciava druhý organizmus a potom očakáva ešte, že ten druhý ho bude ešte nosiť na svojom chrbte. Nefunguje to takto. A väčšinou potom hynie ten organizmus, na ktorom sa priživuje ten parazit. Takže toto sú, žiaľ, opatrenia, pri ktorých stále hovoríme, že naozaj by sa vláda ma správať zodpovednejšie, a nie na úkor tých, ktorí tu naozaj majú byť hnacím motorom, ktorí tu majú nosiť pracovné miesta, majú tu nosiť dane, odvody pre štát. Tak vláda robí skôr tie opačné opatrenia. Takže keby sa do budúcnosti, to je jedno, či je to táto vláda alebo aj všetky ostatné vlády, stavali vlády ako symbiont, to znamená, že by nažívali v symbióze, vytvárali navzájom pre seba prostredie. Tak naozaj všetci môžeme potom z toho prosperovať.

Ďakujem pekne kolegovi Simonovi za odpoveď. Áno, bola to skôr taká rečnícka otázka, pretože poznáme všetci odpoveď. Vedia to už teraz vládni poslanci.
Ale chcel by som reagovať na kolegu Jarjabka. Pán Jarjabek, vy ste tiež boli na začiatku tej konferencie, vydržali ste tam možno 7 minút, potom odfučali preč. Je to škoda, lebo keby ste boli aj na diskusii, tak by ste sa dozvedeli, že to hovorili odborníci, že tieto štúdie neboli. Pán Zima mi síce povedal, že on takúto štúdiu robil pre podklady k Východnej, a skutočne tam sa došlo k takým cifrám, ale tak povedzte mi alebo pošlite mi link o tom, kde je tá štúdia uverejnená, o ktorej hovoríte vy, od pána Jamricha. Veľmi rád si ju pozriem, skutočne, ale neviem, či bola robená v rámci celého prierezu kultúry alebo len v jej určitej oblasti. Takže ono by sa to naozaj zišlo spraviť pre celú kultúru, pretože pán Zima to robil pre konkrétne jedno podujatie, respektíve pre jednu časť podujatia, možno pán Jamrich to robil pre inú časť kultúry, ale bolo by treba to spraviť možno komplexne v kultúre. Takže som na to zvedavý. A potom si doplním tieto informácie. Ale potom vás poprosím, aby ste informovali aj tých odborníkov, ktorí tam sedeli v rámci financovania kultúry, aby ste aj im ozrejmili, že si majú doplniť vedomosti o tom, že takáto štúdia niekde existuje. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme svedkami dlhej rozpravy k návrhu budúcoročného rozpočtu. A počuli sme rôzne stanoviská, rôzne analýzy. Počuli sme rôzne čísla z rôznych častí, z rôznych oblastí fungovania.
Ja by som možno na úvod začal tým, že stále sme vyzývaní k nejakej diskusii, poďme najskôr diskutovať, aby sme potom zbytočne tu nerozprávali nejaké len okrasné reči opozície. My by sme chceli diskutovať, ale nejako nie sme pripustení k tým diskusiám. Takže to je prvá vec. No a o tých diskusiách stále hovorí pán Číž, on teda najviac. Takže my by sme chceli diskutovať, ale vy nás ku tomu nechcete, lebo sú to vaše riešenia, vy máte veľký mandát od občanov kvázi.
Potom sú to hovorené názory od viacerých vládnych poslancov: „Tak nerozprávajte len tak do vetra, navrhnite riešenia, dajte pozmeňováky.“ Už som to povedal aj minule. Dávame riešenia, dávame pozmeňováky, ani jeden z nich ste nám neprijali, neschválili, neodhlasovali. Buď sa hlasovaní populisticky zdržíte alebo pri niektorých ste a priori proti nim. Tak o čom tu rozprávate potom, tak si ušetrite potom tieto reči a my si potom ušetríme tie naše.
Toľko k úvodu na riešenie problémov aj problémov v rámci rozpočtu.
Ktosi sa vyjadril, či sa naozaj tu rozpráva k veci, pretože schvaľujeme rozpočet nášho štátu na budúci rok. No všetko sa týka rozpočtu, pretože všetko, čo sa týka financií a financovania čohokoľvek v našej krajine, tak sa týka aj rozpočtu, pretože to v tom rozpočte musí byť zohľadnené.
Teraz sa dostanem k jednej, možno príjemnejšej veci, pretože, neviem, či to tu už bolo spomínané, skôr som to nezachytil, do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva nám bola zapísaná Terchovská muzika. Po fujare už máme druhý takýto nehmotný objekt, nehmotné dedičstvo. Je to Terchovská muzika. Je to špecifická muzika, ktorá je charakteristická, udržala si svoj charakter za dlhé a dlhé roky. A naozaj sme radi, že v tomto regióne skutočne si udržiavajú aj túto tradíciu a na to majú dokonca mladú nastupujúcu generáciu.
O podpore kultúry aj v rámci rozpočtu hovoril včera môj kolega Jozef Viskupič. A hovoril aj o dokumente, ktorým je Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky pre roky 2014 až 2020. A v ňom sa konštatuje, že kultúra je dlhodobo poddimenzovaná a že treba pre ňu vyčleniť viacej finančných prostriedkov. Ja s tým súhlasím. Nepamätám si, že by do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO bol zapísaný nejaký futbalový štadión alebo nejaký futbal, ale futbal podporovať budeme a je to aj v pláne rozpočtu na budúci rok, kritizoval som to už pri podpore výstavby Národného futbalového štadióna, na úkor podpory kultúrnych pamiatok.
Aj tu sa hovorí o kultúrnych pamiatkach: „Záchranu, ochranu a obnovu pamiatkového fondu a pamiatkových území je potrebné realizovať s dôrazom na zachovanie ich pamiatkových architektonických, umeleckých a historických hodnôt. Zároveň sa musia vytvárať nástroje na motivovanie vlastníkov pamiatok a ich základnú ochranu, udržiavanie a obnovu.“ Ja si pod motiváciou predstavujem len jednu formu motivácie. A to je finančná motivácia, pretože darmo som ja vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú som možno zdedil po niekom, ale nechcem sa jej vzdať, pretože niekto by z nej spravil úplne inú trosku, tak ju aspoň udržiavam, ale nemám financie na to, aby som ju obnovil. Toto môže byť motivácia, čiže finančná. Máme síce grantový systém, ktorý je určený na podporu pamiatok, a teda obnovy, ale, ako som spomínal už v tej rozprave ku Národnému futbalovému štadiónu, resp. som sa pýtal premiéra formou interpelácie, prečo tam idú toľké financie, na obnovu a rekonštrukciu futbalových ihrísk na celom Slovensku je vyčlenených dohromady cez 138 miliónov a požiadavkám v rámci grantového systému na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok je okolo 65 miliónov, čiže polovica. A toto sa nezohľadňuje v štátnom rozpočte, pretože, ako vieme, kultúra mala alebo teda má mať takisto znížený prílev financií na budúci rok tak ako aj iné oblasti.
Toľko teda ku oblasti kultúry.
V strategickej oblasti štyri sa hovorí o nastavení funkčného systému financovania v oblasti kultúry, tak som zvedavý, ako toto bude zapracované, keď sa tento dokument schváli, pretože už o nejaký čas, v januári má prísť do platnosti. A uvidíme, ako sa zapracujú finančné nástroje na podporu kultúry do ďalšieho rozpočtu.
Kolega Daniš tu hovoril o ďalších možnostiach, dostávame sa teda k doprave v rámci štátneho rozpočtu. Doprava, vieme tiež, bude krátená, už to hovorili kolegovia predo mnou, viacerí. A pán Daniš povedal, že pri doprave sú vyčlenené financie na výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a tak ďalej, môže to vytvoriť tritisíc pracovných miest. No obávam sa, že to budú opäť také pracovné miesta, ktoré nebudú zaplatené, pretože máme skúsenosť, že konzorciá, ktoré sa pustia do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, napokon nezaplatia subdodávateľom, a to sú práve tie pracovné miesta, ktoré budú kŕkať. To znamená, že ono sa vytvorí tritisíc pracovných miest, ale tam nedostanú za svoju prácu zaplatené. To je potom aké vytváranie pracovných miest? Ale keď sme priniesli návrh sem do Národnej rady, zmeny zákona na ochranu subdodávateľov, tak ste ho neprijali, to bolo riešenie. Takže o čom potom pán Daniš hovorí?
Pani kolegyňa Hufková tu spomínala, že netreba ožobračovať obyčajných. To znamená, že nemôžu sa robiť také veľké škrty v rozpočte. No, nie, my nechceme ožobračovať bežných ľudí, občanov, drobných, stredných podnikateľov, remeselníkov, nikto ich nechce ožobračovať, ale v rozpočte sú skôr úplne iné opatrenia, nielen v rozpočte, mali sme tu nedávno zákon, ktorý hovorí o daňových licenciách a na druhej strane uberá na dani veľkým firmám, znižuje sa daň z 23 na 22 %, ale pre malé firmy, tie, ktoré sú v strate, sa môže zvyšovať, pretože pokiaľ neplatia dane údajne, aj keď majú zamestnancov, lebo tí určite platia dane z príjmu, tak musia platiť povinnú licenciu. Áno, má to byť bič, len ešte stále sme nepočuli to riešenie, ako odtiaľ vyselektovať tie firmy, ktoré majú istý počet zamestnancov. Robia sa opatrenia, keď sa idú podporovať veľkí žraloci, môžeme spomenúť firmu Grandwood a ďalšie, pri ktorých ale vláda tají, aké memorandá s nimi uzavrela. Akú podporu im dá? Nie je to náhodou podpora v takej výške, v akej výške chceme vybrať vyššie dane od drobných a stredných podnikateľov alebo na daňových licenciách? Takže my ideme ožobračovať tých drobných, aby sme napchali gágory tým veľkým. Je to fakt skvelé riešenie. Ja si to nemyslím.
Aby aj občania pochopili, ako správa táto vláda alebo tí bežní občania, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie a nie sú ministrami financií alebo neboli predtým ministrami financií, skúsim uviesť taký jednoduchý príklad. Máme farmára, ktorý chová hovädzí dobytok. Má nejaké kravy, nejakých býkov, má nejaké jalovičky. A s nimi hospodári. Aby prosperoval, tak tie kravy by mu mali dojiť nejaké mlieko, mali by mu privádzať na svet nejaké teliatka. No ale na to, aby kravy mohli privádzať na svet teliatka, potrebuje tých býkov, ktoré budú tými inseminátormi, ktoré budú prinášať to, aby tá krava mohla to teliatko priviesť na svet. No a, samozrejme, aj tie jalovičky musí chovať na to, aby dospeli do štádia, keď už aj ony budú môcť byť k tomu pripustené a môžu tiež priviesť na svet nejaké malé teliatka a potom zároveň dávať mlieko a tak ďalej. V tomto prípade farmár je naša vláda. Pozrime sa na to, ako sa naša vláda stará o svoj hovädzí dobytok. Má nejakých výberových býkov, má nejakých býkov, ktoré už nemôžu byť použité na reprodukčnú funkciou, ktorým sa hovorí voly, ktorých možno využíva nejakým spôsobom, ale má ich v stave. Potom má nejaké tie kravy, ktoré už prinášajú mlieko a rodia na svet teliatka. Potom má tie jalovičky. Tie jalovičky, to sú tí naši bežní občania, prípadne malí, strední podnikatelia. A tie kravy, to sú už podnikatelia, ktorí už zamestnávajú dlhé roky svojich zamestnancov, ktorí fungujú dlhé roky na trhu. A potom sú to tie býky, ktoré sú ako tie stimuly, ktoré môžu oplodňovať tie kravy, aby prinášali tie teliatka. A teraz ako sa môže správať táto vláda? (To všetko je v súvislosti s rozpočtom.) Vláda totižto vyrába alebo robí také nástroje, keď, žiaľ, ako farmár tie kravičky podvyživuje. Nedáva im potrebnú stravu. A chce od nich, aby dojili čoraz viacej mlieka. No na to, aby krava dávala viacej mlieka, potrebuje hodnotnú stravu, príjemné prostredie, aby o ňu bolo dobre postarané. V tomto prípade však štát im dáva chudobnú stravu, nedáva im ju pravidelne. A ešte ich aj mláti za to, že dávajú málo mlieka. Namiesto toho, aby sa chov rozširoval, aby sa zväčšovalo to stádo, ktoré bude prinášať čoraz viacej a viacej toho mlieka a ďalšie kravy, ktoré potom môžu ísť aj na tie jatky a môžu prinášať to mäso, tú dobrú hovädzinku, ktorá sa potom používa v domácnostiach na varenie, tak toto stádo udržiava len tak, aby ako-tak prežilo, a snaží sa tie kravy vydojiť naozaj do maxima, ale za minima prispenia k tomu, aby mali to pohodlie. Žiaľ, takto to je. A potom sú ešte tie výberové býky, o ktorých sa možno stará, ktoré by mohli byť nápomocné rozširovaniu toho chovu. Do nich pchá, pchá, pchá, ale nepripúšťa ich k tým kravám. Potom sú chované zbytočne. A potom je tu pár volov, ktoré síce sú, môžu byť používané ako ťažné voly do záprahu, ktoré dokážu niečo potiahnuť, ale tiež tam len stoja a stoja a žerú si to svoje a nič neprinášajú, ale mohli by niečo prinášať. Žiaľ, takto sa správa aj naša vláda. Namiesto toho tým, ktorí by mali naozaj prinášať tie efekty, sú to drobní a strední podnikatelia, aby vytvárala lepšie podmienky, aby znížila byrokraciu, tak z nich ide vytĺcť toho čo najviac a ide prispieť tým, ktorí sú tu tí veľkí, ktorí to majú, majú z čoho mať, ale vyhrážajú sa, že ich prepustia. No prečo by sme mali byť od nich závislí? Prečo nedáme možnosť tým drobným ľuďom, aby sa dokázali postarať sami o seba, o svoje rodiny a o tých svojich najbližších, ale ideme pchať do gágorov tým veľkým, ktorí sa razom môžu zbaliť, zoberú si technológie (Písknutie rečníka.), tradá, na Ukrajinu alebo ešte ďalej za lacnejšou pracovnou silou, za lepším korupčným prostredím, kde si vybojujú ďalšie stimuly, ktoré sú ďalším neduhom tejto spoločnosti, pretože naozaj dávajú sa pre tých, ktorí by to nemuseli potrebovať, namiesto toho, aby sa dali tým, ktorí to nevyhnutne potrebujú.
Ja sa vrátim ešte ku tej kultúre, aby sa nehovorilo, že nepodávam nejaký návrh na zlepšenie. V stratégii rozvoja kultúry sa v jednej stati hovorí o tom, že treba zlepšiť financovanie a treba priniesť nejakú zmenu legislatívy. Jedna z možností, ktorá je opísaná, aby som nehovoril len do vetra, v tomto dokumente (Ukázanie dokumentu.), samozrejme, tento dokument sa ešte bude upravovať, je tu znovu zaviesť diferencovanú daňovú politiku, najmä DPH voči kultúre, znovu zaviesť daňové úľavy pre sponzorstvo kultúry a zaviesť daňovú úľavy pri obnove národných kultúrnych pamiatok ktoré sú obydlím. Je to jednoduché riešenie, ktoré tu už kedysi bolo. Ale vylúčilo sa z hľadiska toho, že sa zneužívalo. A zase sa zneužívalo len pod rúškom športu. Tak sa píše v daňovom zákone alebo respektíve v zákone o dani z príjmov, vo štvrtej časti § 20 ods. 7 starého zákona o dani z príjmov bolo napísané: „Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru,“ v starom to bolo ešte, môžeme sa baviť o výške tejto podpory v eurách, „bola 2 000 korún. Pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, ochranu zvierat, na sociálne, zdravotné, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti.“ Na to ešte nadväzujú ďalšie paragrafy, § 20 ods. 10, 11 starého zákona o dani z príjmov hovoril, že súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9,“ a tak ďalej. Je tam ešte jeden paragraf. Toto môže byť riešenie. A predkladám ho ako návrh. Ja ho nechcem predložiť ako návrh zmeny zákona, pretože viem, že neprejde.
A na konferencii ku stratégii rozvoja kultúry sa ma pýtali, z ktorej som strany politickej. Som najprv povedal teda, že som z opozičnej strany, a zaznelo potom, hm, tak to asi nemá šancu na to, aby prešiel. A potom mi ktosi z ministerstva povedal: „Tak to skúste navrhnúť pánu ministrovi Počiatkovi ako ministrovi financií, on nad tým skúsi porozmýšľať a možno to prejde.“ Tak to dávam ako návrh pánovi ministrovi. A som zvedavý, či to tam bude zapracované a či prejde. Pán minister tu nie je. (Hlas z pléna.) To nevadí, on si to prečíta v prepise alebo si to môže vypočuť potom spätne z rozpravy, však celé záznamy z rozpravy sú archivované. (Reakcia z pléna.) Tak pán Počiatek s tým nemá veľa spoločného, hej, ten má na starosti dopravu, tak to dávam pánovi Kažimírovi.
Ale myslím aj na pána Počiatka, pretože čo sa týka PPP projektov pre budúci rok, ušetril nejakých viac ako 130 miliónov. To je ďalší kameň úrazu. A pritom ja ako stavebný inžinier viem, že na PPP projektoch, realizácii rýchlostnej cesty sa dalo ušetriť aj viac. Dalo sa tak ušetriť aj 500 miliónov. Viete, prečo sa ušetrilo len tých 130 miliónov? Pretože to táto vláda potrebuje okamžite.
Táto vláda jednoducho nerobí opatrenia dlhodobého charakteru. To sú tie úspory, ktoré by mohli byť do tej budúcnosti, ale vyžiera zo špajzy to, čo v nej ešte je. A to je to, čo už bolo spomínané, druhý pilier, peniaze z druhého piliera, dividendy z vydaných podielových akcií štátnych firiem a ďalšie. Toto je tiež jeden z tých nástrojov. Tých 500 miliónov by sa dalo ušetriť, pokiaľ by sa počkalo ešte 5 rokov. To znamená niekedy do roku 2018. Ale nestane sa tak, lebo vláda to potrebuje teraz. A toto sú tie veci, ktoré sú v tom štátnom rozpočte nedotiahnuté do konca. O tom ani nevedia, nemajú to ako vedieť, nemajú prístup k tým informáciám mnohí a občania už vôbec nie.
Preto hovoríme, že tento rozpočet nie je navrhnutý dobre, lebo naozaj sú tam veci, ktoré by sa dali upraviť, ktoré by sa dali upraviť na to, aby sa viacej financovalo školstvo, aby sa viacej financovala kultúra, aby sa mohla financovať aj tá doprava, ale tak, aby tá letecká doprava pritom nebola postihnutá, a ďalšie oblasti, o ktorých tu bolo hovorené. Školstvo, kultúra, to sú veci, ktoré nám budú do budúcnosti prinášať možno väčšie hodnoty.
Bude sa pracovať na štúdii, ktorá ukáže, koľko z vloženého eura do kultúry sa môže vrátiť. Doteraz takúto štúdiu nikto neurobil, pretože mám taký dojem, že sa skôr obávali toho, že sa príde na to, že z vloženého eura do kultúry môže byť naspäť nejakých 1,70 eura alebo 2,5. To by bol zaujímavý ukazovateľ. Ale toto sa tu nerobí. Stále sa drží v tom, že kultúra to je len žráč peňazí, to je len to, kde sa musí pchať, a nič to neprináša. Ale prináša to svoje hodnoty, len sú možno merateľné inými veličinami.
Takže aby som nebol dlhý, povedal som, že budem končiť do 20 minút, tak konštatujem, že tento rozpočet nie je nastavený ideálne. Ako som povedal, má svoje muchy, dali by sa prehodnotiť niektoré kapitoly, len na to by musela byť vôľa, by niektorí museli mať svedomie, museli by sa spýtať svojho vlastného svedomia, či to naozaj urobili v prospech občanov, v prospech všetkých občanov, nielen v prospech niektorých vybraných tak ako na tej farme. Nie sú to prázdne reči, sú tu aj návrhy. Som zvedavý, ako budú zapracované, aj kolegyňa Žitňanská podala nejaký pozmeňovák. Som zvedavý ako budú zapracované alebo teda akceptované tieto návrhy na riešenie. Ďakujem pekne.