Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, Helenka, veľa otázok si tam položila. Samozrejme, budeme zvedaví na odpovede. Niektoré už zhrnul môj predrečník Martin Chren vo faktickej poznámke. V každom prípade je tuná zase otázka, komu vlastne má pomôcť a akým spôsobom má pomôcť privatizácia Slovak Telekomu. V prvom rade je otázka, že prečo SMER alebo teda predseda vlády Fico, ktorý tak búšil do toho, že prebehla nejaká privatizácia, je proti privatizácii, bol proti privatizácii a odrazu privatizuje aj on. To znamená, že vtedy, keď sa mu to hodí. Pred chvíľkou tuná bol minister Kažimír, ktorý hovoril o konsolidácii financií. Nuž tak jedným z nástrojov je, ako sa hovorí, vyžrať plnú chladničku, ktorá ešte je, a privatizácia Slovak Telekomu je jednou z možností. Ja som sa chcel dozvedieť v správe predsedu vlády, akým spôsobom budú použité tieto financie, že či budú použité naozaj na to, čo boli pôvodne avizované, teda na projekt jednej zdravotnej poisťovne. No ale keďže ten je voľajaký odchádzajúci, tak zrejme nebudú. Preto je dôležité vedieť, že kam teda budú použité tieto financie. Ale zrejme na konsolidáciu rozpočtu, pretože vláda inak nevie konsolidovať a tým pádom aj tieto financie použije na to, že nevie hospodáriť dobre. Takže uvidíme, aké budú odpovede na tvoje otázky, ktoré boli položené. A mňa to bude naozaj tiež zaujímať, pretože táto vláda len ukazuje, ako nevie vládnuť, ako nevie narábať racionálne a zodpovedne s financiami občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, v prvom rade treba počúvať s porozumením. Ja som nepovedal, že ste klamali, ale že ste nemali pravdu alebo nehovorili ste pravdu. Za ďalšie, máte taký istý mandát ako ja alebo ďalších x kolegov tuná. Takže môžete dať kľudne taký pozmeňovák voči mimozemšťanom a jašterom, to vám nikto nebráni, takže nech sa páči, máte tu pole otvorené, nemusíme všetko predkladať my. Veď sa kľudne zviditeľnite aj vy s takýmto pozmeňovákom, takže máte tuná pole pôsobnosti neorané, otvorené, nech sa páči, však to súvisí aj s poľnohospodárstvom. No a to, či ten devízový zákon naozaj s tými obmedzeniami tak platí alebo nie, tak skúste si to naštudovať, alebo sa poradiť s nejakým právnikom a potom kľudne hovorte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, máme tu dnes zákon, ktorý by mal tak trochu ochrániť našu pôdu pred cudzincami. Majetok v cudzích rukách na území iného štátu je možné považovať vždy za zaujímavý, pretože sa môže používať na zveľaďovanie alebo, naopak, na jeho degradáciu. Niekto kúpi susednú firmu len kvôli tomu, aby odbúral konkurenciu, tak ako sa to stalo povedzme ľuďom v Liptovskej Tepličke, kde jedna veľká firma - známa pod známou skratkou - odkúpila lyžiarske stredisko a nechala ho schátrať. Tým pádom padol celý cestovný ruch v tejto krásnej lokalite. Je naozaj polemické, že keď sa naša pôda dostane do cudzích rúk, či bude využívaná preto, aby sa naša krajina zveľaďovala, naše životné prostredie zveľaďovalo, pestovali sa zdravé potraviny pre náš trh a pre našich obyvateľov, alebo sa tá pôda bude buď nevyužívať a budú sa na to brať dotácie, tak ako to robia niektorí dnes vybraní podnikatelia, v úvodzovkách, alebo budú pestovať na našej zdravej pôde zdravé potraviny, ktoré si budú dovážať do svojich krajín, a my si z ich krajín budeme zase dovážať, respektíve oni nám budú dovážať ten odpad, ktorý sa už tam alebo ktorý by tam oni vôbec ani neskonzumovali. Ale nám ho dajú, lebo však my zjeme, čo nám predložia, hlavne, že to bude lacné.
V tomto prípade to ani nie je lacné, pretože tie ceny sú porovnateľné v rámci Európskej únie, ale, žiaľ, tá kvalita je u nás mizivá. Nedávno jeden náš kolega urobil taký malý prieskum medzi potravinami v Rakúsku a na Slovensku a zistil, že je pravda to, čo sa hovorí, že tovar v tom istom balení, v tej istej škatuľke, ten istý, v tom istom reťazci, toľko isto stojí aj v Rakúsku, aj na Slovensku, ale, žiaľ, tie kvalitatívne vlastnosti sú na Slovensku, žiaľbohu, nižšie. Takže je naozaj otázne, či naša pôda bude využívaná dobrým spôsobom alebo zlým spôsobom. Vedie sa tu, samozrejme, dlhšia diskusia, odkedy sa začalo rokovanie Národnej rady, a v podstate ak teda máme týmto zákonom, alebo filozofiou zákona má byť obmedzenie nadobudnutia vlastníctva, tak 90 % výhrad, ktoré tu boli spomenuté už mojimi predrečníkmi, máme ošetrené v našom pozmeňovacom návrhu. To znamená, že to, čo aj kolega Hlina nám vyčítal, že predložte teda niekto nejaký návrh, my máme pripravený návrh, ale sme ešte len v prvom čítaní, tak ho nebudeme predstavovať, pretože nemáme k čomu, ale v druhom čítaní ho predstavíme. Je tam naozaj viacero bodov, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Tento zákon, povedzme si, že je istým spôsobom potrebný, pretože v zahraničí si niektoré štáty, naozaj aj štáty Európskej únie svoju pôdu chránia, majú to ošetrené rôznymi spôsobmi, každý nejakým iným spôsobom, ale chránia si ju. Teraz je otázka: Tak dobre, my budeme liberálnejší ako celá Európska únia, avšak poďte, rozchytajte si naše, však prídu sem nové technológie, prídu sem noví zahraniční investori, je to skutočne tak, že by nám to mohlo pomôcť? Je to otázne a ťažko v tejto chvíli ešte hovoriť, že čo bude, pretože to ešte len bude. To budeme môcť konštatovať spätne, že vtedy sa to spravilo a takto to dopadlo. Ale, žiaľ, nie sme ani vizionári, ani žiadne Sibyly, ktoré by vedeli predpovedať budúcnosť, preto nevieme povedať, ako to dopadne.
Sú však dve veci v tomto zákone, ktoré zrejme, alebo teda ktorým nedokážeme zabrániť, teda v tomto zákone alebo v existencii, ak niekto dnes dá nejakú neprimerane vysokú cenu alebo je vopred dohodnutý napríklad s tým v zahraničí kupcom, tak by sme to vedeli zachrániť povedzme cez ten pozmeňovací návrh len tak, že to odkúpi obec alebo štát. To je tiež jedno z možných riešení. Ďalšia alebo teda druhá vec, ak chcem niekomu konkrétnemu darovať pozemok, tak sa mi to nepodarí v skutočnosti, lebo ja ju budem musieť darovať tomu, kto má prednostné právo. Pretože cena bude nula, nula eur a túto cenu mi dá naozaj veľa ľudí, takže je to trochu absurdné, ale je to skutočne tak, myslím, že toto tvrdil aj kolega Simon.
No a pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti tohto zákona, kolega Hlina nemal pravdu, keď tvrdil, že stále platí devízový zákon s obmedzeniami, a preto sa to nedá, pretože od 1. mája totiž smernica Európskej únie, ktorú návrh zákona už preberá, už nadobudla účinnosť a má prednosť pred stále platným devízovým zákonom. Čiže aj keby kataster nezapísal vklad, lebo sa bude odvolávať na stále platný devízový zákon, dám kľudne žalobu na súd, odvolám sa na prednosť práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi a musím to vyhrať. Lebo je to základná vlastnosť práva, žiaľ, Európskej únie. Čiže mi to spätne zapíšu, lebo im to prikáže súd v Luxemburgu. Toto hovoria právnici, takže darmo niekto hovorí nie, nie, je to fakt.
Za ďalšie, možno by sme tuná dneska nemuseli takto sedieť, pokiaľ by situácia na Slovensku bola úplne iná. Od ´98 už prešlo veľmi veľa rokov, už 25, a situácia sa na Slovensku nezlepšovala, pretože štát sa rozkráda, tuneluje, je tu stále nadpriemerná korupcia a peniaze odchádzajú niekde mimo, niekde mimo, ostávajú v niekoľkých vychytralých rukách a obyčajní občania, tí, ktorí tu naozaj tvrdo makajú, alebo sa snažia makať, ak majú prácu, ak majú zamestnanie, tak sa snažia pre svoje rodiny zabezpečiť aspoň to, to základné prežitie. Keby naozaj sme minimalizovali korupciu, rozkrádanie štátu, rozkrádanie eurofondov, ktoré sú určené na vymazávanie rozdielov jednotlivých regiónov, ale keď vidíme, že kde sú vládni alebo prislúchajúci primátori, starostovia, tak sa tam dostáva viacej a tam kde nie sú, tam sa nedostáva nič, takže zase sa len prehlbujú tie rozdiely a to platí nielen teda v poľnohospodárstve, ale vo všeobecnosti. Takže keby sa zamedzilo týmto negatívnym javom v našej spoločnosti, ale, naopak, by sa urobili pozitívne kroky k tomu, aby sa naozaj farmárčenie rozmohlo do širších súvislostí, aby sa zjednodušili podmienky podnikania trebárs v tomto segmente, umožnilo sa naozaj mladým, aj keď sa postupne začínajú robiť nejaké malé kroky, ale to tu už mohlo byť dávno. A už dávno si naši ľudia mohli obrábať svoju vlastnú pôdu, nemuseli ju dávať do prenájmov a nemuseli teraz čakať, že či od toho družstva dostanú väčšie zaplatené nájomné alebo menšie, aj keď na to, ale nielen družstvo, ale hocijaká eseročka, ktorá na tú pôdu poberá dotácie, lebo ju má a možno častokrát ju ani neobrába, len mulčuje, takže to je tá nevyužitá pôda a takýmto veciam by bolo treba zabrániť a naozaj vytvoriť prostredie na to, aby sa ľahšie mohlo podnikať na pôde, podnikať, farmárčiť, aby si človek mohol dorábať.
A teraz si zoberme ešte jeden prípad, vymyslím si situáciu, vymyslel som si situáciu, aby som to nezabudol, no nie je to nikto konkrétny, len naozaj som si to vymyslel. Takže predstavujem si situáciu. Som syn starej farmárskej rodiny, ktorá hospodári doma niekde na Gemeri. Ja som však utiekol z domu na vysokú školu a vyštudoval som elektrotechniku povedzme v Košiciach. Do zamestnania ma zobrali do Bratislavy a tu žijem 15 rokov. Našiel som si partnerku povedzme z Krupiny, ktorá má kamarátku bezdetnú starú pani, o ktorú sa veľa rokov starala a má tam chátrajúci domček 10 km od Krupiny s veľkým pozemkom a chceli by sme si ho od pani odkúpiť, nechať ju tam dožiť a venovať sa poľnohospodárskym činnostiam, pretože stresového rýchleho života už mám povedzme dosť. Aké mám možnosti kúpiť si takýto poľnohospodársky pozemok? No zrejme, podľa tohto nového zákona, tak ako je postavený, minimálnu. Takže obmedzenie sa nebude týkať len tých zahraničných, ale aj zrejme našich ľudí, samozrejme, pokiaľ to nejakým spôsobom neošetríme.
Takže, ako som povedal, tieto problémy by neboli dneska, keby naozaj kúpna sila na Slovensku bola vyššia, keby sociálna situácia bola ďaleko lepšia a mali by sme vyššie platy, vyššie dôchodky a nemuseli by sme byť odkázaní na to, že ten kúsok pôdy, ktorý máme, sme nútení predať, aby sme vyžili ďalších pár rokov. Toto sú tie problémy, ktoré sa mali odstraňovať za tých minimálne desať rokov, kedy pôsobila tá medzera v tom zákone, tá ochranná lehota na predaj pôdy cudzincom. A dneska by sme tuná nemuseli sedieť a nemuseli by sme v skrátenom legislatívnom konaní vôbec riešiť takýto zákon. Ale zákon tu je a musíme sa teraz postarať o to, aby bol čím najkvalitnejší, aby sme naozaj tú našu slovenskú pôdu ochránili čo najviac.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, žiadam zaradiť bod programu: Správa predsedu vlády o stave riešenia projektu jednej zdravotnej poisťovne.
Odôvodnenie: Blíži sa avizovaný termín, kedy mali byť vyvlastnené všetky súkromné zdravotné poisťovne, ale zatiaľ je v tejto veci nejak ticho. V tejto súvislosti ma zaujíma, ako budú použité finančné prostriedky z predaja Slovak Telekom-u, ak tento projekt nebude dotiahnutý tak, ako ho ako prioritu avizoval premiér.

Ďakujem pekne, pán minister. Napriek tomu teda, že zastupujete pána ministra školstva, ťažko je vám položiť doplňujúcu otázku. V každom prípade, keby tu bol pán minister Čaplovič, tak by som sa ho spýtal, či naše vysoké školy nemajú dostatočné kapacity a fundovaných ľudí na to, aby dokázali zriadiť povedzme či už detašované pracovisko, alebo akúkoľvek inú fakultu s podobným zameraním. Pokiaľ, samozrejme, pán minister naozaj tvrdil, že nepodpíše žiadnu ďalšiu novú súkromnú vysokú školu na Slovensku. Takže ono trošku si to odporuje. V každom prípade ďakujem aj za odpoveď, len trošku sa mi tam niektoré tie veci bijú v tej odpovedi, a teda nie, nie som dostatočne spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som prečítal spravodajskú informáciu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 938). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán kolega Podmanický, čakal som teda na vaše vystúpenie a priznám sa, že pôsobilo na mňa dobre. A dá sa povedať, že s väčšou časťou vášho vystúpenia sa nedá nesúhlasiť. Len slová a skutky sú dve rozdielne veci. Ja naozaj dúfam a ostáva nám veriť, že vaše slová o diskusii sú naozaj úprimné a že tu ide naozaj o riešenie pre občanov, a teda nie pre politické strany, pretože my sme tu ako zástupcovia občanov. Tuná nejde o to, že ako sa dohodnú politické strany, tuná ide o to, aby sa dohodli politické strany, aby to bolo dobré pre občanov. V tomto teda sa dá s vami súhlasiť. Aj naozaj to vystúpenie bolo také prívetivé. Len ako už aj kolegyňa Jurinová spomínala, vaši kolegovia rozprávajú niečo úplne iné. A v tomto je trošku rozdiel. A potom aj tá úprimnosť toho, naozaj, že tie diskusie, či sú naozaj vedené úprimne, že teda ideme diskutovať, ale ideme dospieť k spoločnému záveru, alebo ideme teda len diskutovať a pokiaľ nepripustíte toto, tak to neprejde. Máme už tie skúsenosti proste. A ja to takto cítim, že naozaj, že rozpráva sa jedno a potom sa na druhej strane robí niečo úplne iné.
A hovorili ste ešte o určitých hodnotových nastaveniach v porovnaní trebárs so SaS-kou a tak ďalej. Tu nejde ani tak o hodnotové nastavenie nás, politikov, ktorí sme tu v rokovacej sále alebo v parlamente, tu hovoríme o dôchodkoch a nemôžeme my určovať hodnoty iným. Takže aj toto treba zohľadniť. Naozaj tu nejde o naše vlastné hodnoty, tu ide o nastavenie hodnôt pre občanov a jedná sa o ich dôchodky. Takže skutočne ak bude tá diskusia úprimná a naozaj dozrie ten čas, ktorý už naozaj dozrieva, teda naozaj dlho, dozrie naozaj na to, že budeme konštruktívni a dospejeme ku konštruktívnemu riešeniu pre občanov, bude to skvelé. Dúfam, že sa tak stane.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Kaník, hovorili ste aj vy o možnosti diskusie v rámci tohto zákona, ústavného zákona. A viacerí kolegovia sa vždy vyjadrujú, že treba najprv diskutovať, získať k tomu podporu a tak ďalej. Ja som sa tiež zúčastnil diskusií k novele určitých zákonov a bola tam naozaj aj vládna strana, aj ostatné opozičné strany. Vládna strana vyvolala toto stretnutie, teda tú odbornú diskusiu. Bolo ich niekoľko, by som povedal, že viac ako desať, ale nedosiahlo sa nič. A to je problém. To znamená, že tuná sa robí diskusia naoko, ale nič reálne sa nedosiahne. Tak ako tuná na vás reagovala kolegyňa, že je to politikárčenie. No politikárčenie je to z ich strany, pretože sa snažia spolitizovať túto tému. A naozaj mali by všetci pristupovať konštruktívne k vyriešeniu tohto problému, pretože je to problém, ktorý sa týka nás všetkých, ktorí pôjdeme v budúcnosti do dôchodku a radi by sme sa v prvom rade toho dôchodku dožili. To znamená, že sa to týka väčšiny občanov na Slovensku.
A tak ako aj niektorí hovorili, že v súčasnosti, že sú nízke dôchodky, málo dôchodkov. No keby sa systém, ja to zopakujem zase, keby sa systém nastavil tak, že bude viacej práce, bude pribúdať aj viacej daní do štátneho rozpočtu, potom by sa dalo kalkulovať s tým, že sa dá narábať s financiami, ktoré sú určené aj na dôchodky. A potom sa môžeme baviť o tom, koľko, kde a aké percento a tak ďalej. A dokonca aj o demografii, ktorú tuná spomínal iný pán kolega, ktorý je aj zainteresovaný v Sociálnej poisťovni. Len táto vláda robí skôr opačné veci. Čiže rozprávajú niečo iné a potom robia niečo iné. Takže naozaj o tomto treba diskutovať. Ale práve tie, tá cesta ako dosiahnuť ten výsledok, ktorý potrebujeme, aby ten dôchodkový systém bol udržateľný, tak táto diskusia akosi tuná chýba a nie je k tomu zrejme zo všetkých strán.

Ďakujem za slovo. Kolega Simon, naozaj urobili ste dobrý exkurz. A opäť je tu jeden zo zákonov, ktorý je relatívne v pohode, ale opäť cez výbor, cez pozmeňovák sa tuná vkráda niečo, čo môže spochybniť transparentnosť celého procesu vysporiadania s pozemkami. Obzvlášť, keď sa jedná o bývalý Vojenský obvod Javorina, kde ľudia ešte nemajú uspokojené všetky nároky. Áno, už sa na tom pracuje, už niečo je, niečo ešte nie je, niečo ani nebude, ale opäť je tu niečo také, že tento jeden pozmeňovák mi pripomína tak trochu schizofréniu. Na jednej strane deklarujeme navonok, že ideme ochraňovať našu pôdu aj povedzme pred cudzincami, ale na druhej strane ju v podstate berieme našim občanom. Teraz vystáva otázka, že komu ju chce následne štát prideliť. Naozaj by bolo dobré, keby neboli tuná vnášané takéto zmeny legislatívy, ktoré vnášajú pochybnosti o tom, ako sa bude s tou pôdou hospodáriť. A preto naozaj, ak niekto poukáže na to, ako vy, kolega Simon, že tento bod nie je dobrý, treba naozaj zvážiť jeho odsúhlasenie a naozaj diskutovať tak, ako nám to vždy kolega Číž opakuje dookola, diskutovať a naozaj po širokej diskusii pripraviť naozaj to znenie také, ktoré bude vyhovujúce v prvom rade pre občanov Slovenskej republiky a tým pádom aj pre štát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme opäť, pretože sme ho už viackrát stiahli, zákon, ktorý má vytvoriť komplexne a systematicky zákonný rámec, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, rovnako ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie.
Keďže v predchádzajúcich rozpravách boli určité pripomienky k tomuto zákonu, zákon sme stiahli, dopracovali tieto pripomienky do tohto zákona. Teraz ho predkladáme opäť, pretože vychádza z reality, vychádza z praxe a vychádza z kritiky, ktorá sa vzniesla na zástupcov štátu, ktorí boli zástupcami v podnikoch s majetkovou účasťou štátu, a tieto kritické hlasy boli aj na jednej, aj na druhej časti politického spektra. Zatiaľ sme však nevideli riešenie, ktoré by túto situáciu mohlo napraviť, a aby sme sa v budúcnosti kedykoľvek vyhli kritike za podobné nešváry.
Hlavným teda problémom boli zlaté padáky, ktoré sa udeľovali na konci obdobia, kedy sa vymieňali funkcie týchto ľudí zastúpených v štátnych podnikoch. Vysoké odmeny sú však len jednou časťou tohto problému.
Rovnako výraznou systémovou chybou je aj absencia zákonnej úpravy stanovujúcej kritériá a spôsob výberu týchto osôb. Výsledkom tohto nedostatku môže byť stav, keď sú do týchto funkcií netransparentným spôsobom a na základe politických nominácií ustanovované osoby bez potrebných znalostí a praktických skúseností, neraz poberajúcich neprimerané odmeny.
Ďalšou úzko súvisiacou systémovou chybou je aj absencia zodpovednosti osôb ustanovených do týchto funkcií za škodu pri výkone ich funkcie, bez zákonnej úpravy, ktorej nie je možné v plnej miere zabezpečiť záujmy štátu pri nakladaní s jeho majetkom.
Návrh tohto zákona má teda ambíciu riešiť všetky tri uvedené aspekty. Jednak obsahuje podrobný procesný postup určujúci spôsob výberu zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, zároveň prináša zákonný mechanizmus určenia odmien pre tieto osoby, ale upravuje aj zodpovednosť týchto osôb pri výkone ich funkcie za škodu spôsobenú štátom pri nakladaní s majetkom spoločností s majetkovou účasťou štátu.
Prvý bod, čo je výber týchto zástupcov, musí byť v prvom rade transparentný a nespochybniteľný. Ľudia, ktorí sú, by sa mali dostať do týchto funkcií, musia spĺňať aj odborné kritériá, pretože ich zodpovednosťou bude riadiť podnik, ktorý je v majetku v podstate štátu, a tým pádom by majetok štátu mal byť zveľaďovaný. A to sa dá len na základe odborných skúseností a človek teda musí mať manažérske zručnosti a schopnosti, aby dokázal vytvoriť zisk takéhoto podniku, ktorý potom môže byť na prospech občanov celého Slovenska.
Ďalší, už spomínaný problém, ktorý je teda väčší, je práve to neadekvátne odmeňovanie. Ale my nechceme brzdiť odmeňovanie týchto pracovníkov, pretože, naozaj, ak je niekto šikovný a dokáže pre štát zarobiť v takomto podniku, nech je motivovaný a tuná práve tá pozitívna motivácia má byť cieľom toho, aby sa dostal dotyčný človek povedzme aj k vyšším odmenám. Pretože my nebránime naozaj nikomu, ak je šikovný, aby dosiahol odmeny, aj vyššie povedzme, ako sa dosahovali v súčasnosti, ale musí to byť naviazané na hospodárske výsledky daného podniku. To znamená, že ak podnik naozaj hospodári dobre, má z toho výhodu štát, majú z toho výhodu koniec koncov občania Slovenskej republiky, tak prečo by si ten dotyčný človek nezaslúžil adekvátnu odmenu. To znamená, že nechceme okresávať odmeny, chceme ich naozaj nastaviť, alebo teda v tomto zákone sa nastavujú motivačne, pretože jedna zložka odmien je práve, sa odvíja od hospodárskych výsledkov podniku, v ktorom tento zamestnanec pracuje, zástupca štátu.
No a v konečnom dôsledku niektoré rozhodnutia doteraz bývali istým spôsobom tendenčné a viedli nie k pozitívnym hospodárskym výsledkom, ale k tunelovaniu niektorých štátnych podnikov. Takže, samozrejme, dotyčný politický nominant sa zbavoval zodpovednosti, resp. nemal v podstate doteraz žiadnu zodpovednosť. Vyvodila sa možno politická zodpovednosť, že ho na chvíľku dali na nejaký iný teplý flek a dosadili si tam niekoho iného. Ale situácia sa neriešila, to znamená, že peniaze, ktoré boli premrhané v tomto podniku, tak už sa nikdy nevrátili. Nevrátili sa ani podniku a tým pádom ani štátu a tým pádom ani občanom Slovenskej republiky. Preto si myslíme, že je naozaj dôležité, aby ľudia, ktorí sú do týchto funkcií nominovaní, ktorí majú zveľaďovať majetok štátu, mali za toto zveľaďovanie aj svoju vlastnú zodpovednosť.
Takže náš návrh zákona rieši naozaj tieto tri zložky, čiže aj ustanovovanie ľudí do týchto funkcií, ich odmeňovanie, ale aj ich zodpovednosť.
Keďže, naozaj, sa kritické hlasy ozývali z obidvoch častí politického spektra, tak predpokladám, že podpora tomuto návrhu zákona bude v rámci celého parlamentu.
Ďakujem pekne.