Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, máme tu dnes zákon, ktorý by mal tak trochu ochrániť našu pôdu pred cudzincami. Majetok v cudzích rukách na území iného štátu je možné považovať vždy za zaujímavý, pretože sa môže používať na zveľaďovanie alebo, naopak, na jeho degradáciu. Niekto kúpi susednú firmu len kvôli tomu, aby odbúral konkurenciu, tak ako sa to stalo povedzme ľuďom v Liptovskej Tepličke, kde jedna veľká firma - známa pod známou skratkou - odkúpila lyžiarske stredisko a nechala ho schátrať. Tým pádom padol celý cestovný ruch v tejto krásnej lokalite. Je naozaj polemické, že keď sa naša pôda dostane do cudzích rúk, či bude využívaná preto, aby sa naša krajina zveľaďovala, naše životné prostredie zveľaďovalo, pestovali sa zdravé potraviny pre náš trh a pre našich obyvateľov, alebo sa tá pôda bude buď nevyužívať a budú sa na to brať dotácie, tak ako to robia niektorí dnes vybraní podnikatelia, v úvodzovkách, alebo budú pestovať na našej zdravej pôde zdravé potraviny, ktoré si budú dovážať do svojich krajín, a my si z ich krajín budeme zase dovážať, respektíve oni nám budú dovážať ten odpad, ktorý sa už tam alebo ktorý by tam oni vôbec ani neskonzumovali. Ale nám ho dajú, lebo však my zjeme, čo nám predložia, hlavne, že to bude lacné.
V tomto prípade to ani nie je lacné, pretože tie ceny sú porovnateľné v rámci Európskej únie, ale, žiaľ, tá kvalita je u nás mizivá. Nedávno jeden náš kolega urobil taký malý prieskum medzi potravinami v Rakúsku a na Slovensku a zistil, že je pravda to, čo sa hovorí, že tovar v tom istom balení, v tej istej škatuľke, ten istý, v tom istom reťazci, toľko isto stojí aj v Rakúsku, aj na Slovensku, ale, žiaľ, tie kvalitatívne vlastnosti sú na Slovensku, žiaľbohu, nižšie. Takže je naozaj otázne, či naša pôda bude využívaná dobrým spôsobom alebo zlým spôsobom. Vedie sa tu, samozrejme, dlhšia diskusia, odkedy sa začalo rokovanie Národnej rady, a v podstate ak teda máme týmto zákonom, alebo filozofiou zákona má byť obmedzenie nadobudnutia vlastníctva, tak 90 % výhrad, ktoré tu boli spomenuté už mojimi predrečníkmi, máme ošetrené v našom pozmeňovacom návrhu. To znamená, že to, čo aj kolega Hlina nám vyčítal, že predložte teda niekto nejaký návrh, my máme pripravený návrh, ale sme ešte len v prvom čítaní, tak ho nebudeme predstavovať, pretože nemáme k čomu, ale v druhom čítaní ho predstavíme. Je tam naozaj viacero bodov, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Tento zákon, povedzme si, že je istým spôsobom potrebný, pretože v zahraničí si niektoré štáty, naozaj aj štáty Európskej únie svoju pôdu chránia, majú to ošetrené rôznymi spôsobmi, každý nejakým iným spôsobom, ale chránia si ju. Teraz je otázka: Tak dobre, my budeme liberálnejší ako celá Európska únia, avšak poďte, rozchytajte si naše, však prídu sem nové technológie, prídu sem noví zahraniční investori, je to skutočne tak, že by nám to mohlo pomôcť? Je to otázne a ťažko v tejto chvíli ešte hovoriť, že čo bude, pretože to ešte len bude. To budeme môcť konštatovať spätne, že vtedy sa to spravilo a takto to dopadlo. Ale, žiaľ, nie sme ani vizionári, ani žiadne Sibyly, ktoré by vedeli predpovedať budúcnosť, preto nevieme povedať, ako to dopadne.
Sú však dve veci v tomto zákone, ktoré zrejme, alebo teda ktorým nedokážeme zabrániť, teda v tomto zákone alebo v existencii, ak niekto dnes dá nejakú neprimerane vysokú cenu alebo je vopred dohodnutý napríklad s tým v zahraničí kupcom, tak by sme to vedeli zachrániť povedzme cez ten pozmeňovací návrh len tak, že to odkúpi obec alebo štát. To je tiež jedno z možných riešení. Ďalšia alebo teda druhá vec, ak chcem niekomu konkrétnemu darovať pozemok, tak sa mi to nepodarí v skutočnosti, lebo ja ju budem musieť darovať tomu, kto má prednostné právo. Pretože cena bude nula, nula eur a túto cenu mi dá naozaj veľa ľudí, takže je to trochu absurdné, ale je to skutočne tak, myslím, že toto tvrdil aj kolega Simon.
No a pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti tohto zákona, kolega Hlina nemal pravdu, keď tvrdil, že stále platí devízový zákon s obmedzeniami, a preto sa to nedá, pretože od 1. mája totiž smernica Európskej únie, ktorú návrh zákona už preberá, už nadobudla účinnosť a má prednosť pred stále platným devízovým zákonom. Čiže aj keby kataster nezapísal vklad, lebo sa bude odvolávať na stále platný devízový zákon, dám kľudne žalobu na súd, odvolám sa na prednosť práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi a musím to vyhrať. Lebo je to základná vlastnosť práva, žiaľ, Európskej únie. Čiže mi to spätne zapíšu, lebo im to prikáže súd v Luxemburgu. Toto hovoria právnici, takže darmo niekto hovorí nie, nie, je to fakt.
Za ďalšie, možno by sme tuná dneska nemuseli takto sedieť, pokiaľ by situácia na Slovensku bola úplne iná. Od ´98 už prešlo veľmi veľa rokov, už 25, a situácia sa na Slovensku nezlepšovala, pretože štát sa rozkráda, tuneluje, je tu stále nadpriemerná korupcia a peniaze odchádzajú niekde mimo, niekde mimo, ostávajú v niekoľkých vychytralých rukách a obyčajní občania, tí, ktorí tu naozaj tvrdo makajú, alebo sa snažia makať, ak majú prácu, ak majú zamestnanie, tak sa snažia pre svoje rodiny zabezpečiť aspoň to, to základné prežitie. Keby naozaj sme minimalizovali korupciu, rozkrádanie štátu, rozkrádanie eurofondov, ktoré sú určené na vymazávanie rozdielov jednotlivých regiónov, ale keď vidíme, že kde sú vládni alebo prislúchajúci primátori, starostovia, tak sa tam dostáva viacej a tam kde nie sú, tam sa nedostáva nič, takže zase sa len prehlbujú tie rozdiely a to platí nielen teda v poľnohospodárstve, ale vo všeobecnosti. Takže keby sa zamedzilo týmto negatívnym javom v našej spoločnosti, ale, naopak, by sa urobili pozitívne kroky k tomu, aby sa naozaj farmárčenie rozmohlo do širších súvislostí, aby sa zjednodušili podmienky podnikania trebárs v tomto segmente, umožnilo sa naozaj mladým, aj keď sa postupne začínajú robiť nejaké malé kroky, ale to tu už mohlo byť dávno. A už dávno si naši ľudia mohli obrábať svoju vlastnú pôdu, nemuseli ju dávať do prenájmov a nemuseli teraz čakať, že či od toho družstva dostanú väčšie zaplatené nájomné alebo menšie, aj keď na to, ale nielen družstvo, ale hocijaká eseročka, ktorá na tú pôdu poberá dotácie, lebo ju má a možno častokrát ju ani neobrába, len mulčuje, takže to je tá nevyužitá pôda a takýmto veciam by bolo treba zabrániť a naozaj vytvoriť prostredie na to, aby sa ľahšie mohlo podnikať na pôde, podnikať, farmárčiť, aby si človek mohol dorábať.
A teraz si zoberme ešte jeden prípad, vymyslím si situáciu, vymyslel som si situáciu, aby som to nezabudol, no nie je to nikto konkrétny, len naozaj som si to vymyslel. Takže predstavujem si situáciu. Som syn starej farmárskej rodiny, ktorá hospodári doma niekde na Gemeri. Ja som však utiekol z domu na vysokú školu a vyštudoval som elektrotechniku povedzme v Košiciach. Do zamestnania ma zobrali do Bratislavy a tu žijem 15 rokov. Našiel som si partnerku povedzme z Krupiny, ktorá má kamarátku bezdetnú starú pani, o ktorú sa veľa rokov starala a má tam chátrajúci domček 10 km od Krupiny s veľkým pozemkom a chceli by sme si ho od pani odkúpiť, nechať ju tam dožiť a venovať sa poľnohospodárskym činnostiam, pretože stresového rýchleho života už mám povedzme dosť. Aké mám možnosti kúpiť si takýto poľnohospodársky pozemok? No zrejme, podľa tohto nového zákona, tak ako je postavený, minimálnu. Takže obmedzenie sa nebude týkať len tých zahraničných, ale aj zrejme našich ľudí, samozrejme, pokiaľ to nejakým spôsobom neošetríme.
Takže, ako som povedal, tieto problémy by neboli dneska, keby naozaj kúpna sila na Slovensku bola vyššia, keby sociálna situácia bola ďaleko lepšia a mali by sme vyššie platy, vyššie dôchodky a nemuseli by sme byť odkázaní na to, že ten kúsok pôdy, ktorý máme, sme nútení predať, aby sme vyžili ďalších pár rokov. Toto sú tie problémy, ktoré sa mali odstraňovať za tých minimálne desať rokov, kedy pôsobila tá medzera v tom zákone, tá ochranná lehota na predaj pôdy cudzincom. A dneska by sme tuná nemuseli sedieť a nemuseli by sme v skrátenom legislatívnom konaní vôbec riešiť takýto zákon. Ale zákon tu je a musíme sa teraz postarať o to, aby bol čím najkvalitnejší, aby sme naozaj tú našu slovenskú pôdu ochránili čo najviac.
Ďakujem.
