Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nastala trošku paradoxná situácia, že pozmeňovací návrh, ktorý predkladal síce opozičný kolega, ale spolu s pánom spravodajcom z vládnej strany, tak bol kritizovaný, čo je trošku zaujímavé. V každom prípade, hovorí sa tu dnes o anuitnej novele, ktorá prišla a ktorá má istým spôsobom riešiť budúce vyplácané dôchodky.
Prečo sa vlastne pristúpilo, už síce...
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nastala trošku paradoxná situácia, že pozmeňovací návrh, ktorý predkladal síce opozičný kolega, ale spolu s pánom spravodajcom z vládnej strany, tak bol kritizovaný, čo je trošku zaujímavé. V každom prípade, hovorí sa tu dnes o anuitnej novele, ktorá prišla a ktorá má istým spôsobom riešiť budúce vyplácané dôchodky.
Prečo sa vlastne pristúpilo, už síce história bola spomenutá, ale prečo sa pristúpilo vôbec k tomu, že sa začalo uvažovať o tom spraviť niečo iné ako len štátom vyplácané dôchodky? Systém ako taký začal vykazovať známky nesystémovosti kvôli tomu, že demografický vývoj začal smerovať do nedobrých čísiel. A keď pracujúci ľudia už nestihnú zarábať na tých, ktorí sú v dôchodku, tak niečo je zlé a niečo treba upraviť tak, aby tento systém bol do budúcnosti udržateľný. Takže kedysi v podstate vyplácal dôchodky len štát. Potom sa prišlo na nejakú zmenu, že človek si môže niečo odkladať aj sám pre seba. To si mohol už aj predtým. A každý človek, ktorý racionálne uvažuje, tak určite si niečo odkladal v minulosti aj do svojej budúcnosti. A to je jedno, či to už potom využil na dôchodku alebo si za to potom niečo kúpil, keď mu prevyšovalo. Ale vždy si rozumný človek nechal nejakú rezervu. A ja pokiaľ som si šetril, tak je len na mne, kde si tie peniaze nechám. Mohol som si ich nechať doma v ponožke, ako sa hovorí, alebo teda niekde doma, ukladať si ich do poličky a zoraďovať pekne, nech mi tam rastú bankovky, alebo som ich mohol dať niekam, kto sa mi o tie peniaze bude starať a nejakým spôsobom aj zhodnocovať. Samozrejme, je tam určité riziko, pretože ale ten trh je veľký, človek si má možnosť vybrať, má možnosť porozmýšľať, má možnosť zoznámiť sa s históriou a tak ďalej, ale vstupuje do určitého rizika, že tie peniaze nemá povedzme tak chránené. Lebo keď si zoberieme, dneska aj je polemické, či aj doma ich máme chránené, pretože máme prípady stále vynárajúce sa, že dôchodcov oklamali istí ľudia, prišli za istým účelom domov do ich domácností, a tí dôchodcovia, ktorí mali doma peniaze, prišli o ne, pretože ich o ne okradli. Takže ani doma si človek nemôže byť istý, že tie peniaze má naozaj chránené, ak si teda, som sa rozhodol, mal som teda tie dve možnosti.
Štát však vytvoril systém rozdelenia mojich povinných odvodov. A to je teda systém prvého piliera alebo teda Sociálnej poisťovne a systém druhého piliera, teda že moje vlastné financie budem odvádzať do nejakej súkromnej inštitúcie, čo som v podstate mohol robiť aj predtým, ale len so svojimi súkromnými. A toto sú tie povinné odvody, ktorá by mi ich mala teda nejakým spôsobom zhodnocovať, štát by to mal garantovať, sledovať. Však aj to, aj sleduje koniec koncov, sú na to mechanizmy od začiatku, ako to vzniklo. Je otázne samozrejme, že či už pri takomto stave naplnenia niekoľkých miliárd, či by bol štát naozaj schopný zagarantovať, keby teda tento systém padol. V každom prípade istým spôsobom sa ten systém nastavil. Prišla kríza, s ktorou nikto nepočítal akosi. Zaviedli sa zmeny. Boli to zmeny, ktoré možno neboli najšťastnejšie, ale viedli k destabilizácii systému, a preto teraz sú polemiky a do dnešného dňa sú polemiky o tom teda, že či ten systém je udržateľný, nie je udržateľný, robia sa pozitívne zmeny, negatívne zmeny, podľa toho, ktorá vláda je pri moci, a tak ďalej.
Teraz sa však jedná o možnosť vyplácania dôchodku a ide teda o výber tých nasporených financií v rámci toho druhého piliera, to znamená, že to, čo som si ja nechal odkladať v nejakej súkromnej spoločnosti. A tu sa hlavne jedná o zodpovednosť. A keďže vieme, že nie všetci sme zodpovední, tak aj tu sa musela upraviť, urobiť teda istá úprava, aby naozaj ľudia, alebo nenastala tá situácia, že idem do dôchodku, tak zo štátu budem poberať nejakých pár stoviek eur, no a keďže mám našporené na svojom vlastnom súkromnom účte, tak si ich zoberiem, idem na dovolenku na Bahamy na týždeň, vrátim sa a potom prídem do Sociálnej poisťovne a idem žiadať o to, že, štát, postaraj sa o mňa, lebo nemám na živobytie. Takže muselo sa spraviť isté riešenie a týmto riešením je práve táto anuitná novela.
Keďže na začiatku ten systém bol istým spôsobom nastavený alebo počítaný, vzniesla sa naň vlna kritiky a naozaj pristúpilo sa možno v jednom z mála prípadov, kedy sa do diskusie, do debaty a hlavne do počítania zapojila, zapojilo teda celé spektrum politické, ktoré tuná v Národnej rade je. Zapojili sa do toho ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, a dospeli k spoločnému riešeniu, ktoré bolo predložené v podstate v podobe pozmeňovacích návrhov, či to už bol teda pozmeňovací návrh kolegu Chrena s kolegom Jasaňom, prípadne pozmeňovací návrh kolegu Mihála, ale bolo to spoločné riešenie. A pokiaľ som sa rozprával aj ja s predstaviteľmi navrhovateľov, nazvali sme toto riešenie, že je to najmenej zlé riešenie.
Vyplýva to aj z toho, že tá situácia, ktorá bola za ostatných osem, desať rokov, nebola smerovaná k tomu, aby sa situácia zlepšila. A jedná sa tu hlavne o to, že neriešil sa tu primárny problém, alebo niekoľko primárnych problémov. Prvý z primárnych problémov sú nízke príjmy nášho obyvateľstva v porovnaní s okolitými krajinami. Keby mali naši občania vyššie príjmy, aj viacej by sa odviedlo do druhého piliera, viacej by sa odviedlo do Sociálnej poisťovne, aj dôchodky by sa mali z čoho vyplácať. Druhý problém je vysoká nezamestnanosť, ktorá naozaj za posledných pár rokov od toho dvetisíc ôsmeho narástla na takmer dvojnásobok. To je druhý problém, pretože naozaj tie odvody do Sociálnej poisťovne, dane pre štát nemá kto vyrábať. Tým pádom štát na tom stráca. A tretia nesyst..., alebo teda tretím problémom je stále zlý demografický vývoj. A toto sú faktory, ktoré, niektoré sa dajú riešiť, niektorým sa dá pomôcť a niektoré by sa mali riešiť už dávno. Tým, že sa tieto problémy neriešili, tak potom sa musí druhý pilier istým spôsobom sanovať. To znamená, že len naprávať a prispôsobovať aktuálnej situácii, aby to naozaj nedospelo k destabilizácii celého systému. No a práve tým riešením a teda tento systém a ten druhý pilier sa bude lepiť aj v najbližších rokoch a naozaj budú sa hľadať riešenia. A tak ako sa dospelo k dohode, že sa našlo toto riešenie, ktoré je tým najmenej zlým, tak určite sa dospeje v budúcnosti aj k ďalším riešeniam a samozrejme tie záležia od aktuálne vzniknutej situácie. Pretože dneska máme destabilizovaný región na východ od nás, chystajú sa možno ďalšie zmeny, o ktorých ani nevieme, a budeme sa musieť prispôsobiť.
Takže toto riešenie, ktoré tuná je, nie je dokonalé, ale zatiaľ najmenej zlé. To znamená, že treba ho podporiť a treba zastabilizovať trošku ten systém a potom naozaj hľadať riešenia do budúcnosti. Preto nevidím dôvod na osočovanie sa navzájom. Urobili sa naozaj v minulosti zlé kroky, ale to, čo bolo zlé, už, žiaľ, nevylepšíme alebo teda nenapravíme. Môžeme sa pozerať dopredu a môžeme už vylepšovať len to, čo nás čaká do budúcnosti.
Tak ja dúfam, že sa bude pristupovať k tejto problematike naozaj konštruktívne a že dospejeme naozaj aj do budúcnosti k dobrým riešeniam.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis