Videokanál poslanca

58.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážení kolegovia, kolegyne, predkladám ďalšiu novelu zákona, tentokrát o volebnej kampani.
Tento návrh zákona je doplnkom k predchádzajúcemu zákonu, teda k novele ústavy, kde sa hovorí o sfunkčnení referenda. Tento nástroj hovorí o tom, že kampaň, ktorá sa bude aj v rámci referenda konať, by mala mať svoje určité pravidlá. Tieto pravidlá máme zavedené pri ostatných voľbách, či už do Národnej rady, či už do samosprávy, vyšších územných celkov alebo miestnej samosprávy, tak isto pri voľbe prezidenta a tak isto aj pri voľbe do Európskeho parlamentu. Nie sú však presne zadefinované pri referende. A mali sme to možnosť vidieť aj pri tom poslednom referende, kde bola veľká mediálna masáž proti tomuto referendu.
Ak má niekto prostriedky na to, aby si mohol dovoliť antikampaň, tak si ju urobí a, samozrejme, potom môže to dospieť k tomu, že aj tá účasť, ktorá sa predpokladá, že by mohla byť veľká, a môžu si ľudia vyjadriť názor, vyjadrením názoru, že neúčasť – aj to je môj postoj, no to je postoj, ale nie vyjadrenie názoru. A to je rozdiel, aj to, čo hovoril kolega Martvoň. Nejsť voliť nie je vyjadrenie názoru, ale vyjadrenie postoja. Takže to je veľký rozdiel.
A v každom prípade hovoríme tuná o pluralite názorov, a preto aj kampaň by mala byť istým spôsobom upravená. Preto sme ju vložili do tejto novely zákona, nie je to veľmi dlhé, je to jednoduché, ale upravuje práva a povinnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu pri vedení referendovej kampane.
Hlavným účelom teda tohto návrhu zákona je doteraz absentujúca úprava referendovej kampane v zákone a v rámci nej aj zakotvenie rovnosti v prezentovaní názorov, rovnako ako je tomu pri iných druhoch volieb.
V roku 2014 Národná rada schválila okrem volebných kódexov aj nové podmienky vedenia volebnej kampane, avšak naďalej sa opomenulo na právnu úpravu vedenia referendovej kampane pred konaním referenda. Posledné konané referendum v Slovenskej republike však ukázalo, že bez zákonom garantovanej rovnosti v prezentovaní názorov na konané referendum nie je možné uskutočniť objektívnu kampaň v médiách. V praxi tak dochádzalo k situáciám, že niektoré médiá poskytovali prezentovanie len určitého názoru na spôsob voľby v referende a Rozhlas a televízia Slovenska nezabezpečili v dostatočnej miere vedenie odborných a vecných diskusií k predmetu referenda. Aj na základe praktických problémov pri referendovej kampani a z dôvodu, aby sme občanom priamo v zákone garantovali, že médiá budú viesť objektívnu a vyváženú kampaň, sa navrhuje nasledovné:
Rozhlas a televízia Slovenska bude povinná poskytnúť po 25 hodín diskusných relácií v rozhlasovom a televíznom vysielaní, pričom účastníkmi daných diskusií budú zástupcovia podporovateľov a odporcov konania referenda. Ďalej je to uvádzané len ako "účastníci".
Možnosť viesť takéto diskusie bude mať aj vysielanie s licenciou.
Zavádza sa nová možnosť pri konaní referenda, aby Rozhlas a televízia Slovenska a rovnako aj vysielateľ s licenciou vyhradili najviac po 30 minút vysielacieho času pre účastníkov referenda na referendovú reklamu. Aby sa predišlo obštrukciám zo strany najmä odporcov referenda, zavádza sa povinnosť konať diskusnú reláciu aj potom, čo sa po predchádzajúcej výzve odmietla niektorá z názorových strán zúčastniť v diskusnej relácii na tému referenda, a teda si uplatnila tzv. prázdne kreslo v diskusii. Vďaka tejto právnej úprave sa predíde rôznym obštrukčným konaniam, ktoré majú za cieľ len neuskutočnenie odbornej diskusie k predmetu referenda.
A nakoniec, umožňuje sa konanie diskusných, publicistických či iných programov s problematikou referenda, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie osôb oprávnených voliť v prospech, v neprospech referenda alebo ich z účasti alebo neúčasti na referende, len za podmienky zachovania rovnosti a vyváženosti prezentovaných názorov.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je to zákon, ktorý aj napriek neprijatiu predchádzajúcej novely ústavy môže istým spôsobom upraviť mediálnu podporu referenda, resp. primäť k rovnosti a pluralite názorov na konanie referenda. Takže je to drobná úprava, ale myslím si, že opäť podstatná a v prospech priamej demokracie, v prospech občanov aj napriek tomu, že to kvórum by ostalo zachované pre platnosť referenda aj pre zozbieranie podpisov, ale aby bola zachovaná skutočne rovnosť v kampani vedenej k referendu alebo proti referendu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj mojim kolegom, aj ďalším za reakcie.
Pán kolega Osuský, vy hovoríte o lenivosti alebo o hlúposti ľudí. Viete, ja by som to až takto extrémne nenazýval, pretože to vám ľudia môžu potom spočítať v tom vašom bilancovaní, ako ste to spomínali, mňa to trošku mrzí, že ste takýto ostrý slovník zvolili. Ale viete, ľudia majú existenčné starosti. Skutočne, mnoho ľudí na Slovensku má existenčné starosti, preto nemajú čas reálne sa zaoberať počúvaním reálnych rozpráv z Národnej rady a vypočujú si skutočne len to, čo im podsunú médiá. Takže prijímajú skreslené informácie. Týmto sú masírovaní. Takže vôbec by som to nebral na ľahkú váhu.
Kolega Chren, my nerušíme kvórum, my ho len znižujeme, to si treba prečítať poriadne návrh, a okrem toho my sme sa inšpirovali Švajčiarskom, pretože ten ďalší zákon, ktorý opäť budem predkladať ja, hovorí o kampani. My sme mali pripravený aj taký rozsiahlejší návrh zákona, ale už teraz máte do toho kopec rečí a ten bol ešte extrémnejšie pre ľudí prijateľnejší ako tento, ktorý teraz predkladáme.
Priznám sa, že určite by ten vôbec nebol prijatý, ale mal už aj prvky kampane pre a kampane proti. Toto sme zatiaľ do tohto návrhu nedali, ale pripravené to je do budúcnosti. Okrem toho ešte odporúčal by som si prečítať aj náš volebný program, lebo tam sa môžete inšpirovať, skutočne sa jedná o referendá, jedno je iniciačné a jedno je kontrolné. Takže tieto veci my máme dávno zapracované.
No a kolega Martvoň, vy ste hovorili, že spochybňujem nejakú demokraciu? Ja som nikdy nespochybnil parlamentnú demokraciu, len som vám vytýkal vaše jednanie, väčšinové jednanie, a musím povedať, že vám to skutočne vyhovuje, keď ľudia nechodia voliť. Zoberme si, že vy máte svoje štruktúry, vy máte ľudí nastrkaných všade. To je vaše voličské kvórum, ktoré chodí vás voliť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Rozhodol som sa vystúpiť ešte v rozprave, aby bola možnosť na mňa reagovať, preto som nereagoval ani faktickou poznámkou na kolegu Osuského. Kolega Osuský možno nebral do úvahy viacero ďalších faktorov, o ktorých možno v tejto krátkej chvíli nemal možnosť uvažovať, tak mu ich skúsim predložiť, možnože pozmení trošku názor.
Hovoril tuná o tom, že občania v rámci parlamentnej demokracie si volia svoj parlament, ktorý potom rozhoduje, a potom po štyroch rokoch sa bilancuje. Bolo by to síce pekné, keby občania – v dobrom – nezvolili určité zloženie parlamentu, ale zrazu by prišla po roku chvíľa, keby tí, ktorí majú v rukách rozhodovaciu moc, začali robiť úplne niečo iné, čo by sa väčšine, podstatnej väčšine občanov nepáčilo a viedlo by krajinu niekam, kam by sme sa určite pobrať nechceli. Preto je tu inštitút referenda, ktorý by mohol zabrániť zlému konaniu parlamentu. Zlému konaniu parlamentu. A v takom prípade by to bolo určite účinné, aj keď, samozrejme, pokiaľ sa jedná o niečo veľmi zložité, tak žiadne kvórum by asi nezabránilo tomu, aby sa teda ľudia hromadne zúčastnili, pretože by sa išlo proti ich právam, proti tejto krajine. Ale aj napriek tomu je jednoduchšie zozbierať 200-tisíc podpisov na zvolanie referenda oproti 350-tisíc podpisov.
Opäť je väčšia pravdepodobnosť úspechu referenda, ak sa na ňom zúčastní 20 % tých voličov, ktorí majú záujem, a ten zvyšok, ktorý je možno apatický alebo nejak negatívne ovplyvnený práve tou možno oligarchiou, o ktorej ste hovorili, tak je tu väčšia pravdepodobnosť, že sa zabráni škodám aj pre ďalšie generácie, ktoré si možno neuvedomujú dosah konania parlamentu.
Druhá vec, ktorú by som podotkol, a okrem toho takáto vec môže prísť náhle, zrazu. A pokiaľ tá možnosť toho referenda tam nie je, alebo je obmedzená jeho znefunkčnením, znefunkčnením, tak, samozrejme, potom je tu malá nádej, že by to bolo úspešné. A vy ste uviedli celkom dobré príklady. Takže pokiaľ treba, treba konať okamžite.
Druhá vec, na voľbách sa zúčastňuje istý počet voličov, ktorí dávajú svoje hlasy svojim ľuďom, svojim stranám, ale tie, ktoré sa do parlamentu nedostanú, tie hlasy prepadnú. To nie sú nezodpovední voliči. To nie sú nezodpovední voliči, to sú tí, ktorí na tie voľby prídu, ale dajú hlas niekomu, kto nedostal až takú veľkú šancu, aby do toho parlamentu prešiel. Myslíte si, že názory týchto voličov, zodpovedných voličov by mali ostať zabudnuté? Čo keď práve ich veľkosť môže byť taká, že potom ukážu možnože, ale my by sme toto chceli riešiť úplne inak, ako to momentálne rieši parlament. Je to možno zvláštny argument, ale je, pretože to sú hlasy zodpovedných voličov, ale prepadnuté. A tí majú možnosť sa vyjadrovať v rámci demokracie a ich nástrojom môže byť práve inštitút referenda.
Tretia vec. Hovorili ste o prijímaní zákonov v parlamente. Ja osobne som tu viac ako tri a pol roka, ale priznám sa, nepredstavoval som si takto prijímanie našich zákonov.
Povedzte mi, pán kolega Osuský, akú som mal ja možnosť na schválenie akéhokoľvek môjho, mnou predloženého zákona? Ja vám poviem štatistiku – nula. Vidíte, sme presne tam, kde sme nechceli byť.
Hovoríte o parlamentnej demokracii, ale tuná rozhoduje vládna väčšina a rozhoduje o zákonoch, ktoré sú zlé. A rozhoduje v prospech oligarchie. Nemyslíte si, že tá časť občanov, ktorá dala nám mandát a vyskytli sme sa len v opozícii, nemá právo na opravu tých zbabraných zákonov, ktoré sem prinesie vládna strana? Myslíte si, že nemajú tí občania právo na to, aby kontrolovali vládnu moc? A momentálne vládnu moc jednej strany? Je legitimita percenta občanov, ktorí nám dali hlasy, oprávnená? Ja si myslím, že áno. A keď my tuná tú šancu nemáme a vidíme tú beznádej pri schvaľovaní ukazovaním palcov a odmietaním našich dobrých návrhov, nemyslíte si, že občania by mali mať tú možnosť, aby sa k tomu vedeli vyjadriť, aby vedeli dotlačiť vládu k iným rozhodnutiam? Ja si myslím, že áno.
Okrem toho povedzme si, že vládna strana má teraz momentálne nejakých, dôveru 25 % všetkých občanov Slovenskej republiky, voličov. Všetkých voličov. Koho potom zastupuje táto vláda, keď má len takúto dôveru? Áno, ale dostala ju vo voľbách, na ktorých sa zúčastnilo menej ako 50 % oprávnených voličov. Nemajú tí ostatní voliči právo na to, aby sa mohli vyjadriť k otázkam, ktoré sa prijmú tuná v Národnej rade v parlamentnej demokracii? Áno, mali možnosť.
A teraz vám poviem iný príklad a to sa týka v podstate, bude sa to týkať aj ďalších volieb. Spomínali ste tuná oligarchiu. Oligarchia už niekoľko rokov masíruje verejnosť, pretože jej patria médiá, masíruje verejnosť v tom, že všetci poslanci, ktorí sú zvolení v Národnej rade, sú v podstate rovnakí, sú to všetko rovnakí zlodeji, preto je v podstate jedno, že či človek pôjde voliť, alebo nepôjde voliť, nič sa tam nezmení. V ľuďoch vládne apatia, pretože nevidia reálnu možnosť aj napriek tomu, že si chcú zvoliť svojich zástupcov, že by došlo alebo mohlo dôjsť k pozitívnej zmene. Je to abstrakcia. Ale povedzme si, že referendum je o konkrétnej veci, o konkrétnej požiadavke občanov, nie nejakej vymyslenej, nie nejakej imaginárnej. V referende sa jedná o konkrétnej možnosti, a preto referendum je možnosťou na zlepšenie, pretože je konkrétna možnosť neimaginárna.
A tu je predpoklad, že by sa zúčastnilo viacej ľudí. Ale až keď by sa ukázalo, že to skutočne má opodstatnenie a ľudia by si začali konečne vážiť tento status priamej demokracie a možnosti ovplyvnenia zlých rozhodnutí demokraticky zvoleného parlamentu, avšak nie väčšinou, tak možno by sa ľudia začali trošku ináč pozerať. A možno potom aj na voľby by sa začali ináč pozerať. Ale zatiaľ to masírovanie oligarchickými médiami je tu také, že tento stav je ťažšie zmeniteľný. V prípade, ja si nerobím ilúzie, že by tento zákon mal byť dnes schválený, pretože aj vy ste sa vyjadrili, že budete proti nemu, to znamená, že nemáte záujem posunúť ľuďom možnosť priamejšieho vstupu do tohto procesu.
Stále sa tu podceňujú občania a skutočne, ja si myslím, že voľby do Národnej rady sú demokratické, ale, žiaľ, sú naozaj imagináciou. Referendum je konkrétnejšou možnosťou, a preto túto možnosť treba pre ľudí urobiť prístupnejšou a nie obmedzovať tak, ako nie sú obmedzené žiadne iné voľby na Slovensku.

32.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, opäť predkladáme novelu ústavy, ktorá má priblížiť demokraciu bližšie k občanom. Jedná sa totižto o priamu demokraciu alebo teda priblíženie sa priamej demokracii, kedy by občania mali reálnejšiu možnosť ovplyvňovať procesy v štáte, a to prostredníctvom statusu, ktorý je v ústave zakotvený, a to je referendum.
Vieme všetci, že doteraz je referendum nie moc účinné a nie moc funkčné. Už niekoľkokrát sme sa ho snažili istým spôsobom sfunkčniť. Zatiaľ bezvýsledne. Preto sa snažíme nájsť optimum, ktoré by bolo priechodné nielen pre naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ale aj pre ostatné politické subjekty. Je mi tak trošku čudné, keď tuná niekto rozpráva o tom, ako občania môžu ovplyvňovať dianie v spoločnosti, a potom nezahlasujú za zákon, ktorý má umožniť zlepšenie tejto situácie v prospech občanov, a teda priblížiť ich viacej k priamej demokracii.
Referendum, ako vieme, naozaj nie je funkčné, pretože na dosiahnutie stavu, kedy je referendum platné, je potrebné kvórum 50 % účasti, čo nemáme v absolútne žiadnych iných voľbách na Slovensku. To znamená, že ani v parlamentných voľbách, ani vo voľbách do vyšších územných celkov, ani vo voľbách do samosprávy, ani v eurovoľbách a takisto ani pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. V žiadnych týchto voľbách nie je určené povinné kvórum účasti na to, aby dané voľby boli platné. Jediný, ktorý má určené kvórum, alebo jediné, je u nás referendum. A pritom sa vyjadruje takisto vôľa občanov Slovenskej republiky.
Ďalšou prekážkou, ktorú v referende vidíme, je počet 350-tisíc podpisov, ktoré je potrebné zozbierať vôbec nato, aby sa nejaké referendum u nás konalo. A to je takisto, si myslíme, takou brzdou občianskej aktivite a občianskej rozhodnosti. Pretože ak už má človek dopredu postavené prekážky, tak, samozrejme, si rozmyslí, že či sa vôbec bude snažiť a či sa mu vôbec bude chcieť snažiť. V každom prípade vidíme to ako prekážku postavenú štátom proti občanom, proti tomu, aby sa vôbec občania mohli jednoduchšie vyjadrovať k veciam, ktoré politici zbabrú.
Preto sme pripravili novelu ústavy, ktorou sa upravujú niektoré články v ústave, ktoré majú referendum sfunkčniť. Nie úplne, pretože funkčné referendum by bolo vtedy, keby sme mali tak jednoduché podmienky ako napríklad v Rakúsku, príp. vo Švajčiarsku. Hovorí sa stále u nás, že u nás nemáme ešte demokraciu dozretú na to, aby rozhodovali občania. Ale veď občania predsa rozhodujú! Rozhodujú vo voľbách do parlamentu, rozhodujú vo voľbách o hlavu štátu, rozhodujú vo voľbách o miestnej samospráve, rozhodujú vo voľbách do vyšších územných celkov. Toto všetko rozhodujú občania. Prečo by nemali rozhodovať aj v referende? Prečo im chcete brániť, vážení páni politici doterajších štandardných politických strán? Ak dokážu rozhodnúť vo voľbách a dokážu rozhodnúť menšinovo, však si pozrime, aká bola účasť v eurovoľbách. A nikto nespochybňuje legitimitu nami volených zástupcov v europarlamente. A sú tam. A mnohí nám robia hanbu. Rozhodujú dokonca proti rozhodnutiu svojej strany, ktorá ich tam vyslala. Ale sú tam aj napriek tomu, že za nich zahlasovala necelá pätina národa.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ako som spomínal, je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade Slovenskej republiky opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín. Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a hlavne spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov, a nie finančných či iných záujmových skupín.
Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda treba kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
V histórii Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo osem referend, z ktorých iba jedno jediné skončilo s platnými výsledkami. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri siedmich referendách teda došlo k bezúčelnému vynaloženiu značného finančného objemu z rozpočtu Slovenskej republiky, a teda z peňazí nás všetkých.
Ideálnym, žiaľ, v súčasnosti politicky nepriechodným riešením tejto situácie by bolo úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri najmenej zaujímavých voľbách, ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, osciluje v intervale 13 až 20 percent. Z toho vyplýva, že ani nie 20 % obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť najmenej 20 % oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Keďže hlavným cieľom novely je predovšetkým sfunkčnenie inštitútu referenda, súčasťou návrhu je aj povinnosť konania referenda v rovnaký deň, ako sa budú konať voľby alebo ľudové hlasovanie na celom území Slovenskej republiky alebo voľby do orgánov územnej samosprávy. Aby opäť nikto nemohol namietať, že sa vyhadzujú financie len tak do luftu. Takouto právnou úpravou sa ušetrí značný objem teda verejných zdrojov a predíde sa tak jednému z argumentov proti konaniu referenda, a to jeho finančnej náročnosti.
Rovnako sa návrhom ústavného zákona znižuje podmienka podpisov pod petíciu na vypísanie referenda zo súčasných 350-tisíc podpisov na 200-tisíc podpisov, čím sa stáva tento inštitút dostupnejší tým, ktorí majú záujem o veci verejné.
Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike, prostredníctvom upravenej procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo nastať prelomenie až úplné odstránenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej, teda našej krajiny.
Predkladaný návrh ústavného zákona zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie a nevyvoláva ani sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona má päť bodov, v ktorých hovoríme:
V prvom článku sa dopĺňajú slová, a teda nahrádzajú, za čo nie je možné v referende hlasovať, a dopĺňa sa tam nemožnosť hlasovať o skrátení volebného obdobia.
V druhom článku sa mení číslovka 350-tisíc pri počte nazbieraných podpisov za vyhlásenie referenda na 200-tisíc.
V treťom článku sa precizuje platnosť referenda, kedy sa vkladajú slová, že "na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky".
Štvrtý odsek sa dopĺňa povinnosť konania referenda počas ostatných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočňujú.
Nuž a platnosť referenda sa precizuje v poslednom bode, teda znižuje sa kvórum platnosti referenda na účasť na 20 percent.
Ďakujem pekne, páni kolegovia, za úvod.

Ďakujem pekne, pán kolega Mikloško. Ďakujem za doplnenie, a to je možno otázka už aj na šéfku úradu, že či lyžiarske strediská nepostupujú nad rámec zákona o ochrane osobných údajov, keďže sú bez vedomia účastníkov snímané ich tváre. Takže toto možno, neviem, či to dať do interpelácie, alebo nám pani šéfka sľúbi, že to dá preveriť a bude nás informovať o výsledku.
V každom prípade vidíme, že sú ešte nedostatky v ochrane osobných údajov na Slovensku, ktoré treba ešte riešiť. A možno taká vízia v tej správe mohla byť, že takéto ešte nedostatky sú, že plánujeme to do budúcnosti riešiť, pretože sme prišli na to, že v súčasnosti naozaj ochrana osobných údajov je síce spracovaná v určitom rozsahu, ale našli sme ešte takéto drobné chybičky, kedy sa môže ešte, alebo teda kedy môže dochádzať k zneužitiu osobných údajov, prípadne práve v tejto oblasti snímaní tváre, to znamená, že v zásahu do súkromia. Takže ďakujem aj za doplnenie.
Toho Snowdena by som sa možno nejak neobával, pretože Snowden zverejňuje trošku úplné iné údaje, netýkajú sa priamo osoby, z akej by bolo možné zneužiť jej údaje na nejaké účely, tam boli zneužité komunikácie, ktoré sa dostali von a ktoré hovorili o určitých prepojeniach a nekalých praktikách, ktoré potom mohli byť zneužívané, takže to sa dostalo na verejnosť. Ale skutočne treba si, myslím, ešte popracovať na niektorých práve takýchto drobnostiach, o ktorých sa človek dozvedá potom postupne a zatiaľ ešte neboli riešené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pani riaditeľka, nikto nepredpokladal, že by sa niekto mohol vôbec vyjadriť k takejto správe o ochrane osobných údajov, ale vyskytuje sa jeden problém momentálne na Slovensku, ktorý ešte nie je doriešený a nepočul som zatiaľ návrh na jeho riešenie a týka sa takisto ochrany, a ochrany súkromia a ochrany osobnosti.
Máme totiž po celom Slovensku nasadené kamerové systémy a tieto kamerové systémy zachytávajú osoby na verejných priestranstvách. Každý takýto monitorovaný priestor však musí byť označený, že je monitorovaný, aby človek vedel, že sa nachádza v priestore, kde môžu snímať jeho tvár a kde môže byť na základe toho získaná jeho identifikácia. Avšak v zákone alebo v žiadnej smernici nemáme stanovené, akým spôsobom majú byť tieto miesta označené. Majú byť označené tak, aby to bolo, samozrejme, viditeľné, aby si to mohol každý dotyčný človek prečítať.
Ale tu sa nejedná len o snímanie chodníkov, a teda chodci, keď chodia pešo, oni chodia relatívne pomaly, snímajú sa aj priestranstvá, po ktorých sa pohybujú motorové vozidlá. A teraz, kde je stanovená nejaká norma alebo niečo, na základe čoho to ešte pri danej rýchlosti je ešte viditeľné, vnímateľné, aká musí byť veľkosť daného označenia, aká musí byť reflexnosť toho označenia, aby bolo viditeľné, či za svetla, či za tmy a tak ďalej. A toto, žiaľ, na Slovensku nemáme upravené. Každý si to robí po svojom, niekde je to väčšie, niekde je to menšie, niekde je to len nacapená malá tablička veľkosti vizitky na kandelábri, ale nerieši to situáciu, kedy toto monitorované miesto má byť riadne označené, aby občania vedeli, že sa zasahuje do ich súkromia.
Ja by som sa preto opýtal, že aké riešenie má Úrad pre ochranu osobných údajov, ako bude postupovať v najbližšom období, aby tento problém bol odstránený. Akým spôsobom alebo na koho sa plánuje obrátiť, aby bola prijatá norma, ktorá bude stanovovať presnú veľkosť, s kým to bude konzultované, či s očnými lekármi, na základe čoho, čiže akým spôsobom bude stanovená teda veľkosť týchto označení a kde a v akej vzdialenosti a pri akej rýchlosti majú byť ešte viditeľné, tak aby si to človek stihol všimnúť a zaregistrovať a aby vedel, že dané miesto je monitorované kamerovým systémom.
Len toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán minister, aby ste potom vo svojich vyhláseniach neprekrúcali, že sme proti zníženiu DPH. Nie, my sme za zníženie DPH, ale na omnoho širšiu skupinu potravín, ako ste to navrhli vy. Lebo aj Počiatek povedal, že opozícia je proti významným investíciám, ja som to tu už nikde nepočul. My sme za investície, ale sme proti spôsobu, akým to SMER robí. Toto je taká vaša typická špinavá smerácka robota, ku relatívne jednej dobrej veci o dépeháčke dokážete prifáriť buď hlúposť, alebo totálny populistický oblbovák. Takýmto je aj zníženie DPH na vami, na vami vybrané potraviny. Zoznam ste nepredložili ako súčasť zákona, aby sa ku tomu skutočne dalo diskutovať, ale predložili ste ho ako úplne posledný, úplne posledný pozmeňovací návrh, dokonca spravodajcu, ktorý sa mohol ešte prihlásiť do rozpravy.
Hovorili ste niečo aj o spotrebiteľskom koši. Áno, no tak tam je viacej výrobkov, ako ste uviedli vy vo vašom pozmeňováku, takže kľudne ste mohli celý tento spotrebiteľský kôš dať na zníženú dépeháčku. Ale vy ste to neurobili.
A čo ma naozaj mrzí, tak chýbajú tam skutočne potraviny typické pre slovenskú kuchyňu. To sú zemiaky, cibuľa, kapusta, pretože z toho sa robia halušky s bryndzou, aj tá bryndza tam by mala byť. Robia sa halušky s kapustou, robia sa zemiakové placky, to sú všetko potraviny, ktoré sú typické pre slovenskú kuchyňu. Samozrejme, nehovoriac o ďalších, že tam chýba to ovocie a ďalšia zelenina. Aj tie paradajky. To sú všetko naozaj zdravé potraviny. Len ako som hovoril, je to iba obyčajný váš populistický ťah. Vy potrebujete ešte do Nového roku cez tie Vianoce vytiahnuť dépeháčku a potom to akože znížite. Tam vám ostane ešte nejaká rezerva, my sme ale dali návrh aj s návrhom, kde získať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán spravodajca Kamenický, toto bola obyčajná špinavosť, obyčajná, normálne hnusná smerácka špinavosť.
Vážení kolegovia, poslanci, všimnite si výrazy pána ministra aj pána spravodajcu, hovoria jedno: len pretrpieť, len pretrpieť tieto faktické poznámky. Nič viac. A ja naozaj ani nič neočakávam, pretože o charaktere týchto pánov si myslím svoje. Takže žiadna diskusia už nebude, žiadne otvorenie rozpravy nebude, žiadne možnosti faktických poznámok nebudú. Nechávali si to na poslednú chvíľu, absolútne na koniec, aby sa už k tomu veľa vyjadrovať netrebalo.
Ešte raz, tuná pán podpredseda Číž bude hovoriť niečo o korektnej diskusii! Tak normálne toto bolo od vás napľutie opozícii do tváre. Od vás toto bolo napľutie opozícii do tváre. A tuná bude Číž hovoriť o korektnej diskusii? Tomuto sa hovorí naozaj korektná diskusia? Korektné rokovanie? V žiadnom prípade. Toto ste nás normálne... Ale to je vás štandardný systém a tuná sa niekto bude rozčuľovať a bude tuná prezentovať, že etický kódex poslanca. A toto vy čo stvárate? Toto vy čo robíte? Toto je čo s etikou? Čo to má spoločné s etikou rokovania v Národnej rade? Absolútne nič.
A to, čo som presne hovoril vo svojej prvej faktickej poznámke, že ste opäť poslali Slovákov, ako sa hovorí, na párky. Písali mi zemiakari, že prečo sa do zlacnenej DPH nedostanú zemiaky, veď by sa tým pomohlo aj pestovateľom zemiakov. Nie, vy tam dáte morské ryby, ktoré sa u nás nechovajú. To je presne to, ja som to hovoril, môžete tým pomôcť našim pestovateľom, ovocinárom, zeleninárom. Figu borovú, vy potrebujete pomôcť len sebe. A prečo to neurobíte pred Vianocami? Áno, lebo sa rýchlo zabúda a ešte potrebujete vyryžovať na tej dépeháčke, ktorá bude vysoká, až po, a potom po novom roku to šplechnete. Fuj, hnus!

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Simon, aj ja rozumiem vášmu rozhorčeniu nad tým, že vládna strana delí potraviny na luxusné a neluxusné. V každom prípade, že kto určí, že ktoré sú tie luxusné? A ešte by som sa opýtal, že čo má byť vlastne výsledkom tejto pomoci? Pretože zníženou sadzbou DPH na potraviny dokážeme pomôcť aj našim producentom. Mňa by zaujímala napríklad taká tradičná slovenská potravina, akou boli doteraz zemiaky. Prečo aj táto nie je zaradená do zníženej sadzby DPH? A takisto aj múka, z ktorej si dokážem ten rohlík vyrobiť doma a nemusím sa preňho plahočiť v obchode. Však koniec koncov my si to aj doma dorábame, ale tuná sa jedná o ostatných ľudí.
Takže ja súhlasím, však koniec koncov podávali sme aj my návrh na zníženie DPH na potraviny, akurát, že teda my sme tam mali komplet všetky. Ale tak dobre, možno by sa dalo diskutovať o tom, že v prvom rade tam zaradiť tie, ktoré si vieme vyrobiť doma, alebo dorobiť doma, pretože niektoré komodity sa musia doviesť zo zahraničia, povedzme, ale aspoň naši domáci producenti by na tom mohli ziskoví.
Takže to by bolo možno systémovejšie opatrenie, ktoré by malo aj takzvaný multiplikačný efekt. To znamená, že pomohlo by nízkopríjmovým skupinám, ale pomohlo by aj našim domácim producentom. Hlavne čo sa týka ovocia, zeleniny, mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov.

Ďakujem pekne mojim kolegom z opozície za podporné stanovisko. Kolega Simon, viete, oni sa spoliehajú na to, že to ešte stihnú pred tými voľbami a budú sa môcť pochváliť, že teda pribudne tuná tých 2000 pracovných miest. Takže oni tento zákon nestiahnu, tak ako stiahli zlý stavebný zákon, ten nový. Aj tento je zlý, ale tento potrebujú, pretože skutočne sa asi spoliehajú len na túto jedinú vec.
V každom prípade, keďže som nepožiadal o stiahnutie tohto zákona z rokovania, tak môžem vás ubezpečiť dopredu, že už dneska s kolegom Maňom Hubom ideme pripravovať list na prezidenta, aby tento zákon nepodpísal. Pretože ak si SMER nedokáže uvedomiť, že koná proti občanom, aj napriek tomu, že pre malú skupinku určite áno, aj pre skupinku vybraných, ktorí na tom vyryžovali alebo ešte vyryžujú koniec koncov, tak nejde to pre blaho všetkých občanov Slovenskej republiky. Takže toto bude naše rozhodnutie, ktoré sme sa teda rozhodli napísať prezidentovi, aby ten zákon nepodpísal. A tak ako bolo povedané, takisto legitimita rozhodnutí tejto vlády a poslancov vládneho SMER-u, tak tá je spochybniteľná, pretože naozaj a naozaj nemá tu, kto čo namietať, pretože boli uvedené fakty a boli uvedené príklady. Príklady, ako by to mohlo byť a ako to môže nastať. A to sú problémy, ktoré ja si určite nezoberiem na tričko, takže ja za tento zákon určite hlasovať nebudem.