Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, ako keby sme robili nejaké preteky, preteky v tom, kto dá zákon rýchlejšie, komplexnejšie. Neviem, možno v princípe to nie je, nie je zlé, keď sa snažíme byť najrýchlejší a najkomplexnejší, ale v zásade ma tu stále máta tá myšlienka, či preteky v takejto oblasti, ako je boj s korupciou, sú práve tou najlepšou odpoveďou na...
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, ako keby sme robili nejaké preteky, preteky v tom, kto dá zákon rýchlejšie, komplexnejšie. Neviem, možno v princípe to nie je, nie je zlé, keď sa snažíme byť najrýchlejší a najkomplexnejší, ale v zásade ma tu stále máta tá myšlienka, či preteky v takejto oblasti, ako je boj s korupciou, sú práve tou najlepšou odpoveďou na spoločenský dopyt. Už strácam niekedy prehľad, kedy kto s ktorým zákonom v oblasti boja s korupciou, v oblasti ochrany bojovníkov proti korupcii prišiel. Ja som povedal vždy pri týchto príležitostiach, že bez váhania a bez nejakého hlbokého zamýšľania podporím tak zákon pána poslanca Lipšica, tak zákon pána poslanca Figeľa. Minule sa zjavila zaujímavá téza z úst pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Kaliňáka, taká prekvapivá, že príde aj on s takýmto zákonom. Známy je zákon z klubu OĽaNO, o ktorom môžme smelo povedať, že je najpodrobnejší, nevravím, že najlepší, aj keď je doňho vložené obrovské množstvo práce.
No čo my to vlastne chceme? My chceme zabojovať s korupciou alebo potrebujeme tak raz za čas vytiahnuť na svetlo božie a povedať, hej, tu sa bojuje, veď my sa snažíme, len viete, ten SMER to nejak nechce, no tak budem musieť počkať. Nech ďalšie stovky miliónov idú do čerta, nech úplatnosť a úplatkárstvo víťazí, a to by aj mohlo. Peniaze sú vždy len peniazmi mizernými, ale hlavne nech víťazí strach v tejto krajine. Nech víťazí, nech sa boja otvoriť pusu všetci, ktorí by ju mali chuť otvoriť, pretože sa už na niektoré veci nemôžu pozerať. Ale odkaz prichádza jasný. Dokonca aj od nás z tejto nejednotnosti: Buď ticho občan, neotváraj si ústa, keď vidíš úplatky, korupciu, svinstvá, pretože dopadneš ako Žarnay!
Hľa, včera sme mali súd skoro po roku. Prvýkrát vytýčené pojednávanie, malý učiteľ Žarnay z Košíc. 17 rokov sa tam mrvil nad svojou literatúrou a slovenčinou, pripravoval maturantov a potom ho raz urobili šéfom rady školy. A urobil to, čo robia ľudia, ktorí majú v sebe statočnosť a ctia funkciu, ktorú dostali. Videl divné zmluvy, videl, že verejné zdroje unikajú, tak prehovoril. Bez zákona, nepotreboval ani od Lipšica, ani od Figeľa, ani od Mičovského, ani od Kaliňáka nepotreboval žiadny zákon, možno ten v sebe - zákon svedomia a cti. Čo včera odkázali Žarnayovi páni sudcovia z Košíc? Že sa konať nemôže, lebo Obchodná akadémia na Polárnej ulici v Košiciach nemala za toho trištvrte roka času si nájsť právnika. Takže sa bude pojednávať niekedy zase na jeseň, nech Žarnay zo svojich 117 eur ďalej kŕka, však otvoril hubu iba za 6-tisíc učiteľov či 6-tisíc učiteľov. Načo mu zákon, nech kľudne čaká, s akou výhovorkou idiotskou prídu zase v septembri.
Lebo viete, bude to len výhovorka, pretože je tam tak dopletený chuchvalec priateľských vzťahov, kto je s kým v akom pomere, kto je koho manželka, kto má svojho okresného prokurátora za zaťa, za švagra, za manžela, že vlastne diviť sa tomu, že dopadol Žarnay včera bez nášho zákona tak, ako dopadol, by bolo smiešne. Naopak, by sme sa museli diviť, keby sa niečo udialo. Viete, čo by sa stalo v kultúrnej krajine, keď po trištvrte roku pri takomto jasnom príklade poukázania na korupciu si dovolí stránka, ktorá má byť povinne na súde zúčastnená, neprísť s idiotskou výhovorkou, že nenašla právnika? Tak sudca v kultúrnej krajine povie: Rozhodnem. Keď už nič iné, tak by mu priznal aspoň nejakú zálohu na to, aby mal občan Žarnay z čoho žiť. Kašleme na Žarnayov, my sa tu budeme predbiehať s našimi zákonmi! Údajne ich ani nepotrebujeme, lebo tu dvakrát v tomto pléne zaznela veta: Zákon pre udavačov? My potrebujeme zákon pre udavačov? Úplne jasne bolo povedané, že my udavačov podporovať nebudeme.
Ja sa vlastne divím, prečo pán podpredseda vlády sa obťažuje po Lipšicovi, Figeľovi a OľaNO hovoriť o nejakom svojom zákone, keď udavači nie sú predsi tými, čo chceme ich podporovať, s tým teda súhlasím.
Slovo udavač je hnusné, ale nemá nič spoločné so statočnými ľuďmi, ktorí sa nemôžu pozerať na svinstvá, ktoré sa dejú. A nie je to otázka ich osobného prístupu k osobnému majetku, oni sa pozerajú na náš spoločný majetok, a tak sa teraz spytujem, čo chceme vlastne občanom týmto nekonečným predkladaním a neschvaľovaním zákona, ktorý má slúžiť ľuďom, ktorí bojujú s korupciou, odkázať. Asi len jedno - niet záujem.
Pán Kaliňák síce prekvapivo povedal, to bolo ozaj dosť zvláštne, že jeho prvé vyjadrenia boli o tom, že predsi každý u nás je povinný, keď sa stretne s niečím nečestným a trestným, to ohlásiť, takže takýto zákon nepotrebujeme. Ale potom, chvalabohu, dospel aj on nejakým myšlienkovým pochodom k záveru, keď v máji či apríli tohto roku oznámil, že takýto zákon aj jeho ministerstvo pripraví. Pán podpredseda vlády, kiež by sa tak stalo, mne je to v zásade jedno, či dnes schválime zákon, ktorý tu predkladá pán poslanec Figeľ, alebo to bude ten váš. Ja viem, že ten asi z OĽaNA má najmenšiu šancu, aj keď je najpodrobnejší, ale tu by naozaj nám bolo treba povedať občanovi, že mu chceme takouto zásadnou právnou úpravou pomôcť zmierniť jeho obavy a strach, pretože v tomto je najväčšia bieda dneska, ktorí tu žijeme, že korupcie je všade naozaj dosť. Len odvážnych ľudí, ktorí by sa dokázali na korupciu pozrieť pohľadom, ako by sa mal statočný človek vždy pozrieť, takých je málo a bude ich ešte menej.
Ten vývoj je úplne jasný. My sme sa nepustili k tomu, aby sme týchto ľudí uistili, že máme záujem vyriešiť jeden z najväčších problémov, ktorý tlačí táto krajina pred sebou, my, naopak, my odkazujeme aj takýmto vajataním pri týchto zákonoch úplne jasne: Vážený občan, buď ticho, drž pusu, pretože my nemáme záujem, aby si ty hovoril o tom, čo vidíš ako zlé.
Na margo zákona, ktorý je dnes na stole, naozaj len veľmi úprimná a taká naivná prosba, prestaňme vajatať. Minule sa dostal až do druhého, do tretieho čítania, potom neprešiel. No skúsme už konečne občanom dať trocha viacej nádeje a potom to možno vylepšujme. Čas, ktorý sme minuli na takéto neplodné predkladanie a neschvaľovanie zákona o podpore, pomoci, ochrane a odmeňovaní bojovníkov voči korupcii, už sme ho minuli obrovské množstvo, nemá najmenší význam, aby sme sa ešte ďalej stále točili v bludnom kruhu. Som presvedčený, že tento zákon je hodný podpory napriek tomu, že budem to hovoriť, keď budem predkladať ten náš, ak sa na to vôbec podujmeme, pokiaľ tento bude prijatý. Ten náš naozaj obsahuje komplexné riešenie veci, ktoré dokonca aj pán Kaliňák, keď spomínal, že on si predstavuje, že to bude zákon, ktorý bude natoľko dobrý, že v ňom bude aj riešené prostredie zamestnávateľa, ktorý bude mať povinnosť vytvoriť takú atmosféru a tak ju technicky zabezpečiť, aby občania zamestnanci mali možnosť bezpečne dávať svoje oznámenia. Nuž v tomto zákone napríklad to nie je, ale v tom našom je. Otázka výchovy. Tiež by som mohol povedať, že prečo to tu nie je v zákone, ktorý tu je dnes predložený.
V tom našom výchova voči korupcii je zahrnutá. Koľko sme sa tu krásnych rečí minulý týždeň narozprávali o morálke, etike, o tom, že rodina. Ja som za. Ja budem za, aby v našich rodinách bolo úplne prirodzené, že otcovia a mamy sa zhrozia, keď si predstavia, že by ich deti niekedy v živote mali dať úplatok. Ja sa vážne obávam, že výchova v tých našich všetkými zákonmi a dneska už aj ústavou chránených rodinách je taká, že preži, pomôž si, taký je svet, daj pokoj, máš pokoj, čo ťa nehasí, nepáli, nehas. Páni boli aj budú.
Bol by som veľmi rád, keby sme v tejto súvislosti; a ten náš návrh na to myslí, aj keď teraz nie je čas, aby som o ňom rozprával, ale možno tam sú tie pramene toho, čo by nám bolo potrebné zdôrazňovať. Absolútne súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Lipšic o odmeňovaní. To nie je nejaká lúpežná čiastka, ktorú si chce niekto privlastniť tým, že bude hľadať a udávať okolo seba krížom-krážom. To je odmena za statočnosť tým, že ak niekto pre tento štát zachráni milión, reálne zachráni, prečo by nemohol dostať tých 300-tisíc, obidve strany budú spokojné. A potenciálni korupčníci budú mať o dôvod viacej sa báť, keď ľudia budú motivovaní aj takto. Ale možno to nie je v peniazoch.
Opäť poďme aj k tým hodnotám, ktoré sú iste nad tými síce potrebnými, ale predsi len nie sympatickými peniazmi. Poďakovanie, odmena vo forme vyznamenania, aj s tým treba uvažovať. Prečo by ľudia tohto kalibru, tejto odvahy, tejto statočnosti nemohli stáť 1. januára v sieni, kde prezident republiky odovzdáva štátne vyznamenania? Množstvo ctených ľudí tieto vyznamenania dostáva, o čo sú menej ctení tí, ktorí dokážu zabojovať so svojím strachom a poukážu na korupciu? Ja verím, že k takémuto záveru sa blížime, ale nie tu v tejto poslaneckej snemovni, kde sa točíme dookola, ale sa blížime v spoločenskom povedomí. Otázka len je, či by sme mali pozornejšie počúvať, čo si ľudia myslia o našom prístupe k zákonom, alebo sa naďalej tváriť, že také to marketingové sem-tam poukázanie na niečo, čo by sme chceli, a potom nám to neprejde, je dostatočnou odpoveďou na objednávku občanov. Objednávku ustráchaných občanov, ktorí vedia najlepšie, kde všade sú diery v štátnom a verejnom mešci a ktorí by ju vedeli aj veľmi efektívne zaplátať. Oveľa efektívnejšie ako všetky silové zložky, pretože ak si myslíme, že dokážeme nájsť systém, ktorý zabezpečí, aby za každým zlodejom, za každým korupčníkom bol nejaký kontrolór, policajt, inšpektor, to je dopredu vylúčené. Ale ak dokážeme dať občanovi nádej, že sa mu oplatí vidieť a povedať, môžme pomôcť nesmierne veľa verejným prostriedkom.
V tých Košiciach išlo len o 80-tisíc eur. Čože už 80-tisíc má ohroziť nejakú školu, nejaké školstvo, a dokonca v tých Košiciach tomu Žarnayovi ešte aj kontrolór VÚC-ky potvrdil, že mal absolútne pravdu, nepotreboval ani náš zákon. Čo sa stane? Že kontrolór tohto mesiaca prestane byť kontrolórom, pretože VÚC-ka takýchto kontrolórov nepotrebuje. Dokonca zmenili aj spôsob hlasovania, už sa tam nebude hlasovať tajne, aby náhodou si plénum košickej VÚC-ky nerozmyslelo a neurobili nejaké beťárske rozhodnutie v tajných voľbách, bude sa hlasovať verejne. A nemôžem, samozrejme, predpovedať výsledok týchto volieb, ale údajne to veľmi úzko súvisí, presvedčíme sa zanedlho, že kontrolór, ktorý si dovolil potvrdiť, že občan a učiteľ Žarnay má pravdu, a že tých 80-tisíc bolo rozpráskané nehospodárne, že takéhoto kontrolóra táto krajina, takéto VÚC-ky, takéto mestá nepotrebujú. Neviem, naozaj neviem, dokedy budeme sa krútiť v tomto bludnom kruhu.
Veľmi ma to mrzí, že o týchto zákonoch sa rokuje, ale to už je tradícia, v takto preplnených, v úvodzovkách, snemovniach. Poslanec Hlina, zopár verných, predkladateľ, spravodajca. Korupcia 500 miliónov eur do roka, máme iné starosti. A nejaký Žarnay a jemu podobní, že žijú druhý rok za 117 euro mesačne? Mali držať pusu. Keby sa nebol zbytočne ozýval, keby bol poslúchal múdrejších, mohol naďalej pracovať ako učiteľ a mať svoj 500-eurový plat. Takéto odkazy my dávame tým pár odvážnym, ktorí sú ochotní zabojovať za naše spoločné verejné prostriedky. Je najvyšší čas, vážení kolegovia, vážené kolegyne, aby sme už konečne jeden z týchto zákonov schválili, on nebude tým zázračným prútikom, ktorý to všetko zmení, ale bude dôležitým signálom, ktorým povieme občanovi, ktorý tak často dáva prednosť strachu pred pravdou, že sme na jeho strane. Zatiaľ to vypadá tak, je mi to veľmi ľúto, ako keby sme boli na strane tých druhých. A to je žalostné poznanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
