Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja súhlasím v podstate s tým, čo ste, pán poslanec, povedali, Csicsai, akurát by som len mal pocit, že niekto by mohol z toho urobiť záver v niektorej, jednej časti vášho vystúpenia, že ten kolobeh je večný a nezraniteľný, takže akosi tento perpetuum mobile nie je ohrozený. Ja len upozorňujem, že naozaj doteraz to fungovalo, ale záruka, že budeme mať navždy tento kolobeh nenarušený a funkčný, tu neexistuje. A preto opatrnosť aj táto debata je úplne namieste.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, pán poslanec Hlina. Dobre, že ťa máme v tejto snemovni. Ja si myslím, že - tak ako to voľakto múdry už povedal dávnejšie -, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nenaplnia, tak je aj veľmi dobre, že vieš aj takým dobre zrozumiteľným aj predvídavým spôsobom načrtnúť, čo sa môže stať, lebo to, čo si povedal, sa naozaj môže stať a môžeme o tom diskutovať a dobre, že o tom diskutujeme. Trvám však na tom, ty si zrejme si spomenul na moje vystúpenie, keď som ja hovoril o tom, že tento zákon je vlastne nerealizovateľný, že ak naozaj máme úctu k zákonom, tak potom v tomto prípade nikto podľa toho znenia nemôže dostať povolenie na vývoz vody, pretože tam sú tak zložité podmienky, že to nesplnia ani piati nositelia Nobelových cien. Prognózy na celú republiku dlhodobé, napočítať všetky zdroje, všetky potreby súčasné aj budúce, urobiť demografické krivky, odhadnúť vývoj strednodobý aj dlhodobý, to proste nikto nedokáže, takže ak máme úctu k zákonu, a ja predpokladám, že aj predkladateľ ju má, tak potom dopredu ani keby tam dal sám sebe mínu, aj keď ja viem, čo teraz povie, že čo si myslíš, ako pán minister povedal, za 7 minút SHMÚ vyprodukuje. No je to vec úcty k tomu, čo napíšeme, a či to teda potom myslíme vážne.
A čo sa týka toho, že aktivisti boli označení za kúpených ľudí, nuž nediv sa, v tejto snemovni už kadekto kadekoho označil, napr. statočných ľudí, ktorí zabojujú proti korupcii, permanentne nazývajú poslanci SMER-u, že sú to udavači. Tak potom to asi zapadá do tej schémy, že nazveme ľudí, ktorí majú v sebe pocit zodpovednosti voči budúcim generáciám, že ich nazveme, že sú zapredanci, že sú kúpení.
A k ústave, ja som to sám navrhol minulý týždeň, som rád, že to tak aj tým smerom ide, veľmi rád také znenie podpíšem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Viskupičovi za celkom solídny podvečerný prehľad problematiky v závere rokovania zákona o vode.
A napokon celkom úprimne ďakujem aj SMER-u za to, že vôbec prišiel odvážne s touto témou, pretože nechtiac spôsobil dva zaujímavé efekty. Môžeme si uvedomiť nesmiernu cenu vody a zároveň si môžme uvedomiť aj nesmiernu cenu občianskej iniciatívy a vlastne aj hlasu poslancov, ktorí majú možnosť zabojovať na scéne, ktorá je nanajvýš aktuálna. Takže vďaka. Možno bez toho by sme netušili, že tá hodnota je taká veľká. Alebo sme si to aspoň zopakovali. Je tu istota, že tá cena vody a vôbec, že máme možnosť hovoriť o takomto veľkom bohatstve, je v priamej úmere s tým, že krajina bola spravovaná za stáročia dobre a že lesníci majú na tom nesmierny podiel, že vôbec máme takúto bohatú krajinu na vodu.
Je tu však aj neistota. Je tu neistota spojená s tým, že my nevieme, či budúcnosť bude taká štedrá, napriek možno aj dobrému spravovaniu krajiny. A preto opatrnosť je na mieste, že tá bilancia vodná sa nemusí vyvíjať z rôznych dôvodov tak, aby sme boli naďalej takou bohatou krajinou.
A je tu aj druhá neistota, to už je taká politická, že SMER nám už neraz v minulosti dokázal, že to, čo sa dá zneužiť, sa zneužíva veľmi rado a často. Takže je to plne v poriadku, že diskusia naberá aj tento smer veľmi tvrdej kritiky, ktorá zdá sa, že padla na úrodnú pôdu. A preto sa teším, že po minulotýždňovom rokovaní, keď som si dovolil navrhnúť, aby to bolo riešené ústavným zákonom, naozaj takýto spôsob, zdá sa, že pán premiér aj pán minister prijali. A ostáva už len veriť, že táto sieť zaujímavých krokov v debate o vode bude mať ešte isté trvanie, ktoré možno až kedysi raz v budúcnosti skončí jej predajom.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Kaníkovi za to, že nám pripomenul kolobeh vody v prírode. Tu chcem len zase pripomenúť ja, že každý spôsob zadržania vody v krajine je dobrý, takže a priori zabojovať voči samotným priehradám a vidieť riešenie v prehrádzkach by nebolo to pravé orechové, pretože keby sme nemali tú spomínanú Starinu, tak východné Slovensko by malo veľké problémy, a Starina bola požehnaním pre celé východné Slovensko.
Ale to podstatné, čo chcem povedať a čo sa chcem potešiť úplne s tým, aby som bol, ako je to v tomto sneme bežné hovoriť, aby som bol konzistentný, je to, že som dosiahol celkom historický úspech. Minulú stredu som navrhol, aby vláda prijala ústavný zákon, ktorý zakáže vývoz pitnej vody cez hranice Slovenskej republiky, a druhý ústavný, ktorým to bude možné v prípade potreby odblokovať, a, hľa, máme tu utorok a zákon, respektíve návrh ústavného zákona je tu. Takže bez toho, aby som chcel byť zbytočne detinský, vzťahovačný a vykúpať sa v radosti, že ma pán premiér a pán minister poslúchol, myslím to úplne vážne. Teším sa z takéhoto návrhu a ak príde, tak ja budem ten, kto ho potvrdí, pretože aby sme v tejto veľkej rozprave nevyliali náhodou s vaničkou aj tú podstatu, a to je to, že voda je naozaj dôležitá surovina, je dobre pomenovaná aj v návrhu zákona. A som presvedčený, že ak slnko zapadá pomaly nad ropnými produktami tohto sveta, práve s takou istou intenzitou vychádza nad vodou. Takže všetko, čím budeme vodu chrániť, je vítané. A preto ja tie ústavné návrhy považujem za hodné podpory.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Kollárovi. Ja som presvedčený, že sme boli práve svedkom výmeny názoru, resp. zatiaľ začatej výmeny názorov medzi dvomi osobnosťami slovenskej ekonomiky - pánom ministrom a pánom Kollárom. Myslím, že sú to ľudia, ktorí si veľmi dobre rozumejú v podstate, o čom je tu reč. A pokiaľ by nepochádzali z rôznych straníckych zoskupení, tak asi by ani nebolo o čom diskutovať, pretože som presvedčený, že to, čo tu zaznelo, obidvaja zdieľajú rovnako.
A ja chcem aj v tejto chvíli oceniť aktivitu pána ministra, ktorý nielen rečami, ale skutkami, to je dôležité, potvrdzuje, že má záujem na tom, aby daňové úniky, ktoré sú ozaj viac než národným športom, boli minimalizované. A práve na konto tohto dobrého úmyslu, aj na konto možno interpelácie, ktorú som včera na pána ministra predniesol, chcem potvrdiť, že aj keď štatisticky nemám to preskúmané, koľko takýchto prípadov existuje, že šikana kontra správna náročnosť, vysoká nekompromisnosť daňových kontrol tu existuje. Ale keby aj ten pomer či nepomer bol taký, že máme vysokú náročnosť a len občas sa vyskytuje šikana, tak je evidentné, že tá šikana je veľmi nebezpečná, pretože nielenže poškodzuje férových podnikateľov, ale vytvára dojem, že v niektorých prípadoch je dobré, pán minister, skloniť hlavu a radšej prijať hru, ktorú niektorí neféroví daňoví správcovia, alebo teda úradníci daňových správ asi predsi len chcú hrať, lebo - že to podstatné možno nezaznelo a ja chcem v závere práve na to poukázať - že tá hra s nadmernými odpočtami medzi podnikateľmi a predstaviteľmi daňovej správy mnohokrát smeruje k tomu, že, vážený podnikateľ, prijmi naše podmienky, lebo keď nie, tak potom budeš mať problémy. A tie podmienky sú o vysokej korupcii, že mnohí ľudia sa delia práve na odpočtoch podnikatelia a správcovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vystúpenie pána poslanca Lipšica bolo sugestívne, bolo dobré, on je už v tomto dobrý, ale predovšetkým bolo podľa mňa pravdivé.
A využívam túto chvíľu na to, aby som jednoznačne vyjadril svoj postoj k tomu, že pán prezident podľa môjho názoru sa rozhodol veľmi správne. A veľmi presne a presvedčivo to odôvodnil aj pán poslanec Lipšic. Ale dobre. To tu bolo pekne povedané.
A mne sa žiada dodať k tomu iba jedno jediné. Naozaj tu nie sme sami za seba. Ak sme tu pred časom hlasovali o novom špeciálnom prokurátorovi a vieme, že pán špeciálny prokurátor získal hlasov toľko, že sa na tom podieľala aj určite nejaká časť opozície, ja si naozaj myslím, a nie je to osobné, že občania majú právo vedieť, kto ako hlasoval, pretože je to významná funkcia a my sme rozhodli o niečom, čo je možno kontraverzné, podľa niekoho správne. V každom prípade je chyba, že to občan sa nedozvie nikdy. Bolo by veľmi dobré, keby sme takúto chybu nezakomponovali a neurobili z nej pravidlo aj do budúcnosti. Preto odôvodnenie považujem za veľmi presné a pridávam sa k tomu.

Tak ešte raz. Vážení prítomní, panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán minister vnútra a podpredseda vlády Slovenskej republiky, táto interpelácia, ktorú prednesiem, nemá ešte zatiaľ písomnú podobu a ja ju veľmi rád do tej písomnej pretavím a bude znieť asi nasledovne.
Naozaj s potešením som zaregistroval vašu odpoveď na hodine otázok, kde ste zdôrazňovali, že pripravujete zákon, ktorý má pomôcť chrániť a podporovať ľudí, ktorí sa postavili proti korupcii, a ak som správne vyrozumel, taká základná výtka k tým návrhom, ktoré tu už boli prednesené, bola v tom, že vy na rozdiel od nás, od tých, ktorí už takýto zákon priniesli do siene zákonnosti, pripravujete komplexnejšiu normu, ktorá nebude poukazovať len na korupciu ako takú, ale že zároveň chcete tento zákon vztiahnuť k ďalším trestným činom, ktoré nie sú síce považované za korupčné trestné činy, ale rovnako sú spoločensky nebezpečné.
Chcem povedať, že nesmierne oceňujem takýto prístup a napokon vidím v tom istý pokrok, pretože, povedzme si pravdu, je to veľký pokrok, nakoľko v tejto sieni viacerí poslanci vládnej strany SMER, keď sme sa rozprávali o potrebe takéhoto zákona, hovorili, že takýto zákon, pán minister, nie je potrebný, pretože je to zákon pre udavačov. Ja tie mená už nikdy nespomeniem, poslancov, ale na zázname ostanú raz navždy zachované. Proste niektorí ministri SMER-u sú presvedčení, že takýto zákon netreba, pretože by podporil udavačov. Takže naozaj oceňujem, že vy už nemáte zrejme tento pocit a chcete podporiť statočných ľudí, ktorí bojujú voči korupcii.
A zareagujem konkrétne interpeláciou na to, že či naozaj teda ste rozhodnutý využiť nielen korupčné trestné činy, ale aj ďalšie trestné činy, ktoré, ako som vyrozumel, vás trápia, ktoré by mali byť predmetom ochrany tých občanov, ktorí na to poukážu, a ak áno, tak naozaj bez toho, aby som z toho robil nejaké preteky, chcem vám dať do pozornosti zákon, ktorý sme už trikrát predniesli. Nebol to zákon ani pána Lipšica, ani pána Figeľa, bol to zákon, ktorý podpísalo 14 poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Trikrát bol prednesený a má teda niekoľko desiatok strán. Sú v ňom naozaj zakomponované skúsenosti európskych vyspelých štátov, ktoré sú v boji s korupciou už o hodne ďalej. A nebudem doširoka o tom rozprávať, to neni mojím účelom, len chcem vás upozorniť, že hneď v úvode hovoríme o tom, že ktorých trestných činov sa to týka. A je tam práve ako keby odpoveď na to, čo ste povedali pánovi poslancovi Zajacovi, že teda si vážite jeho aktivitu, ale váš zákon pôjde ďalej, tak zistíte, že teda hovoríme tam, že nejde nám len o trestné činy korupcie, ale máme tu vymenovaných ďalších 34 ďalších trestných činov, ktoré teda vzťahujeme do tohto zákona, a ľudí, ktorí na to poukážu chceme chrániť, chceme ich podporovať a chceme ich aj odmeňovať, aj keď to odmeňovanie vždy vzbudzuje istú takú podivnú atmosféru, že ideme odmeňovať za statočnosť. Ale veď to nikto nemusí prijať, ale je to proste tiež prebraté z vyspelých krajín.
A dokonca ideme aj ďalej, nemáme len korupciu a 34 ďalších trestných činov, ktoré nie sú korupčnými, ale sú spoločensky nebezpečné. Ale potom, keď si to pozriete, tak hovoríme aj o protispoločenskej činnosti. A tu máme na mysli činy, ktoré vôbec nie sú trestnými činmi, ale ktoré spôsobujú problémy na pracoviskách, v spoločnosti a ktoré sú hodné toho, aby statoční ľudia na ne poukázali. A keď na ne poukázali, aby boli chránení.
Takže viete, nemohol som si odpustiť túto poznámku, aj keď som nemal pripravenú, keď som vás počul, lebo vlastne sme sa zhodli, vážený pán podpredseda vlády, my to presne tu máme a budem teda rád, keď nemusí byť nikde povedané, že to urobili Obyčajní. Pre nás je ozaj dôležité, aby to začalo fungovať, takže chcem vyjadriť podporu vášmu zámeru a ochotu aj sa podieľať a spolupracovať. Napokon ja som ju v úvode kedysi predniesol prostredníctvom pána predsedu parlamentu Pašku. Voľáko som nenašiel pochopenie, ale nevadí. Veď napokon nie je všetkým dňom koniec. Takže ak je tu úprimný záujem, ponúkam do pozornosti náš teda text, ktorý vystihuje to, čo ste spomínali.
A zakončím to len poznámkou, vy ste asi pred tromi mesiacmi prvýkrát povedali, že takýto zákon pripravujete. A pri tej tlačovke ste si zvolili jednu argumentáciu, ktorá bola založená tiež na porovnávaní doterajších návrhov, zrejme ste mali na mysli návrh pána Figeľa a pána Lipšica, a s tým, čo pripravujete vy. A vy ste tam hovorili o vytvorení istého prostredia protikorupčného v zamestnávateľskom prostredí, kde teda zamestnávatelia budú musieť vytvoriť istý systém, aby ľudia proste vedeli na koho, kedy, za akých podmienok sa obrátiť. Chcem upozorniť, že opäť by som to tu vedel nalistovať, že v našom zákone je to veľmi podrobne rozpracované. Ja to neponúkam, akože my sme tí autori a vy to máte prevziať. My sme, vážený pán podpredseda vlády, to zobrali, opakujem sa, z vyspelých európskych krajín. To znamená, netreba nám objavovať Ameriku. My netvrdíme, že my sme prišli na Slovensko s týmto zákonom. Oceňujem, že to chcete urobiť a prosím, aj táto vec už je zakomponovaná. Takže pri diskusii, ktorú zrejme spustíte k tomuto zákonu, čo keby sa tak stal prvou normou, ktorá bude v tomto volebnom období prijatá ozaj absolútnym konsenzom všetkých 150 poslancov, ktorí sa k tomu vyjadria a ktorí, keď viete možno to aj zariadiť, možno to aj zariadi aj opozícia, keď sa bude o tom rokovať, čo keby sme skúsili aspoň 80 % teda pri tom byť? Mne by sa to celkom pozdávalo, lebo ja si myslím, že korupcia je ozaj problém, ktorý neni len pohrávanie sa so slovíčkom, ale mnohokrát tu riešime veci, ktoré nám potom ktosi zráta, že sa zabávame nepodstatnosťami, a myslím si, že na tému korupcie by slovo nepodstatnosť si žiadny občan asi nezvolil. Takže ja to dám do písomnej podoby. Oceňujem a otázka bude znieť, či teda to, čo už bolo tu prerokované mienite využiť, ak áno, akým spôsobom. Ďakujem pekne za pozornosť pri všetkých piatich interpeláciách.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, mám niekoľko interpelácií. Pokúsim sa ich predniesť tak, aby som využil prítomnosť členov vlády, ktorí sú poverení zastupovaním, resp. ktorým je táto interpelácia adresovaná.
Moje prvé tri interpelácie sú adresované ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi. Pán minister spravodlivosti, vy ho tu zastupujete teraz však, takže tieto interpelácie si dovolím adresovať vaším prostredníctvom na pána ministra pôdohospodárstva.
Vážený pán minister... Nie, pardon, toto je na pána Kažimíra. To som, takže takto. Vážený pán minister, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vyhlásil v jeseni 2013 verejné obstarávanie na odvoz dreva. Tento odvoz sa už vykonáva, a to od 1. mája, a má trvať štyri roky. Nerozumiem, prečo rolu obstarávateľa prebrala súkromná bratislavská firma. Myslím, že podnik by ju zvládol aj sám. Ak bolo snahou zabezpečiť maximálnu transparentnosť a efektívnosť neobvykle rozsiahleho verejného obstarávania, tak to bude teda treba poriadne objasniť, pretože víťazné spoločnosti vykonávajú odvoz vo viacerých prípadoch za podmienok, kde víťazná cena práce za meter kubický výrazne presahuje ceny, za ktoré vykonávali odvoz doterajší drobní dodávatelia, a ceny za odvoz dreva sú dokonca vyššie, ako keď si podnik odvoz dreva vykonával sám.
Keďže informácie, ktoré som o tejto súťaži získal, umožňujú vysloviť vážne podozrenie, že súťaž bola zmanipulovaná v neprospech štátu, interpelujem vás s nasledovnými otázkami.
Prvá otázka:
"Lesy Slovenskej republiky majú zriadený svoj vlastný samostatný odbor verejného obstarávania, ktorý v minulosti zastrešoval verejné obstarávanie pestovateľských a ťažbových činností, a napriek tomu verejné obstarávanie odvozu dreva bolo vykonávané prostredníctvom externej firmy PP&P Co., Bratislava. Prečo neprebehlo uvedené verejné obstarávanie na úrovni podniku? Kto a prečo vybral uvedenú súkromnú firmu? Koľko za to podnik súkromnej firme zaplatil?"
Druhá otázka:
"Víťazné firmy realizujú odvoz ešte iba jeden, resp. dva mesiace, no už sa tu hovorí o dodatkoch v súťaži. Boli takéto dodatky skutočne podpísané? Ak áno, koľko ich je a čo je ich predmetom? Zároveň prosím vysvetlenie, prečo vôbec bolo takmer okamžite po nástupe vybraných dodávateľov k dodatkom pristúpené."
Tretia otázka:
"Je pravda, že jednou z podmienok súťaže bolo to, aby používané vozidlá spĺňali emisnú normu Euro 4, no skutočne nasadené vozidlá túto normu vo viacerých prípadoch nespĺňajú?"
Štvrtá:
"Aká bola na jednotlivých odštepných závodoch podniku vysúťažená jednotková cena za odvoz dreva a aká bola na týchto závodoch pre rovnaké obdobie cena plánovaná?"
Piata otázka:
"Aká bola dosiahnutá skutočná priemerná cena odvezeného dreva na jednotlivých závodoch v roku 2013?"
Šiesta otázka:
"Aká bola dosiahnutá skutočná priemerná cena za kubík odvezeného dreva na jednotlivých závodoch v období január až apríl, resp. máj 2014?"
Siedma otázka:
"Koľkými vlastnými autami na odvoz dreva disponuje štátny podnik a aká je ich jednotková cena za odvoz dreva podľa prepravných vzdialeností v porovnaní s víťaznými firmami?"
Posledná otázka:
"Kto a prečo nastavil podmienky verejného obstarávania tak, aby sa doterajší drobní prepravcovia do verejného obstarávania nemohli zapojiť?"
Ďakujem, s úctou, podpis.
Druhá interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je nasledovná:
"Vážený pán minister, do poslednej novely zákona o poľovníctve bol zaradený § 13a, ktorým sa určuje postup pri prenajímaní štátnych pozemkov v poľovnom revíri vtedy, ak ich podiel predstavuje viac ako dve tretiny výmery revíru. V takomto prípade sa vyžaduje verejná obchodná súťaž, ergo ak má štát pozemkov menej ako dve tretiny, súťaž sa nevyžaduje a štátny podnik môže pozemky na poľovné účely prenajímať z voľnej ruky.
Priehľadná prvoplánovosť tohto zvláštneho paragrafu je neuveriteľná. Má umožniť, aby sa štát mohol správať nehospodárne a nebol nútený snažiť sa vysúťažiť čo najvyššiu cenu. Za týmto poznaním sa vnucuje klasická otázka, v čí prospech. Samozrejme, že nie v prospech štátu alebo v prospech tých, ktorých si revír chcú lacno prenajať. Nedochádza k tým len k poškodzovaniu finančných záujmov Slovenskej republiky, ale aj k zákonnému odobreniu klientelizmu, lebo je nepochybné, že za podmienok, keď cena nie je dôležitá, nedostane revír len tak hocikto.
Viem, vážený pán minister, že tieto fakty sú vám známe. Napokon je známy aj váš výrok pri prerokovávaní tejto novely, že to vašim ministerským právnikom akosi ušlo, a ak je to tak, dajte chybu opraviť. No naozaj je to tak, no napriek vášmu prísľubu, i napriek opakovanej snahe viacerých poslancov túto anomáliu zo zákona odstrániť, sa doposiaľ nič nezmenilo. To vedie k podozreniu, že vám tento stav z nejakých dôvodov vyhovuje. To by však bolo veľmi zlé, lebo je to presný opak toho, čo sa od držiteľa vašej funkcie očakáva.
Neobstojí ani vaša pseudoromantická poznámka na moju adresu, keď som vás na túto situáciu upozorňoval, keď ste vyjadrili údiv, že práve poslanec z klubu Obyčajných nechce dopriať ľudovým poľovníkom, aby si za cenovo výhodných podmienok mohli zapoľovať, ohriať sa pri ohníčku, slaninku koštovať. Dobre viete, že o ľudových poľovníkov v tejto súvislosti nikdy nešlo a nejde ani dnes. Naopak, vplyvným záujmovým skupinám ide drzo o to, aby revíry, ktoré si za zlomok trhovej ceny prenajali v časoch demoralizujúceho mečiarizmu, mohli rovnako pre štát v nevýhodných podmienkach prenajímať aj dnes. Zdá sa teda, že chuť bohatých ľudí poľovať pretrváva rovnako ako ich nechuť za možnosť poľovať primerane platiť.
Vážený pán minister, znepokojuje ma, že svojím postojom nielenže popierate vlastné odsúdenie obdobia úpadku, keď rezort pôdohospodárstva v rokoch 2006 až 2010 riadili či, lepšie povedané, doriadili mečiarovci, ale dôsledky tohto obdobia sa snažíte zakonzervovať aj do súčasnosti. Vtedajšia vláda pripustila v oblasti prenájmu štátnych revírov mnohomiliónové škody, ktoré poškodili Slovensko a okradli jeho občanov. Tieto škody sa dodnes vyšetrujú, pričom paradoxne práve § 13a umožňuje v týchto škodách pokračovať. Je to veru trpké poznanie, pán minister, že politické záujmy a ľudia, ktorým to vyhovuje, vám velia zotrvávať na takomto nešťastnom paragrafe.
Súc si ale vedomý vlastnej slabosti, nežiadam vás už o nápravu zákona, to je zjavne márne. Namiesto toho vás interpelujem so žiadosťou o predloženie nasledovných zoznamov.
Prvý zoznam:
Zoznam revírov, ktorých užívanie bolo po 1. júli 2013 postúpené zmluvou, a podiel podobných pozemkov v majetku Slovenskej republiky bol v rozmedzí 50 až 66,6 %. Tu prosím uviesť názov štátnej organizácie, ktorá tieto pozemky zastupovala, s uvedením výmery len poľovných pozemkov v majetku Slovenska, a to v hektároch, a podiel z výmery poľovného revíru, ako aj výšku náhrady za užívanie poľovného revíru pre tieto organizácie.
Druhý zoznam, prosím, aby bol zoznamom revírov, ktorých užívanie bolo po 1. júli 2013 postúpené zmluvou, a podiel poľovných pozemkov, ktoré boli na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zastupované štátnymi organizáciami, jedná sa o pozemky v správe a o pozemky v nakladaní, bolo v rozmedzí od 50 do tých 60,6 %. Tu prosím uviesť názov štátnej organizácie, ktorá tieto pozemky zastupovala s uvedením výmery zastupovaných poľovných pozemkov, a to osobitne pozemkov, ktoré sú v správe, a osobitne pozemkov v nakladaní štátnej organizácie, a to v hektároch, ako aj v percentách z výmeru poľovného revíru, ako aj výšku náhrady za užívanie poľovného revíru pre tieto organizácie."
Ďakujem, s úctou, podpísaný Mičovský.
Tretia interpelácia je takisto na pána ministra Jahnátka, dovolím si využiť prítomnosť pána ministra Boreca:
"Vážený pán minister, v období devastačného mečiarizmu dochádzalo v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky k mnohým nečestným odpredajom lesných chát a horární, ktoré buď mali zostať slúžiť lesnému hospodárstvu, alebo mali byť predané za oveľa výhodnejších podmienok pre štát.
Ako jeden z mnohých príklad uvediem nostalgickú spomienku na klasickú lesnícku chatu, ktorá uspokojovala vysoký dopyt verejnosti po ubytovaní v jednej z najkrajších dolín na Slovensku. Túto štátnu chatu predal podnik v čase predaja vlády Roberta Fica súkromníkovi ako prebytočnú za 55-tisíc eur, pričom sa tá istá chata bez akejkoľvek zmeny následne objavila v ponuke realitnej kancelárie na predaj za 150-tisíc eur. To je minulosť.
V tejto súvislosti si vás dovolím požiadať o vysvetlenie skutočnosti, prečo aj dnes prichádza v oblasti lesníckych chát k manipulácii s majetkom štátu, keď sa napríklad štátny podnik Lesy Slovenskej republiky nájmom zbaví chaty, ktorá je v jeho vlastnom poľovnom revíri jediným ubytovacím zariadením, pričom ročný nájom za túto chatu je stanovený na neuveriteľných 150 eur, slovom stopäťdesiat eur. Ako účel prenájmu je v zmluve absurdne uvedené, že sa bude využívať na skladovacie účely, čo, samozrejme, vôbec nezodpovedá vybaveniu chaty, na ktorú je k dispozícii ubytovací cenník. Takáto zmluva bola podpísaná 12. septembra 2013 a je uvedená v Centrálnom registri zmlúv pod číslo 6583/2013/LSR.
Vážený pán minister, dovolím si vysloviť názor, že ide o hrubú necitlivosť k majetku štátu, ktorá zároveň navádza nesociálny dojem, že v našej spoločnosti sa aj po smutných skúsenostiach s drancovaním štátneho majetku stále vyskytujú subjekty, ktoré disponujú amorálnym právom dostávať pre seba nezaslúžene viac ako ostatní, čím drzo okrádajú ostatných občanov Slovenska. Zároveň si vás dovolím upozorniť, že k uvedenému hanebnému prenájmu došlo napriek tomu, že lesnícka prevádzka s ním vyslovila jednoznačný nesúhlas, a to písomne.
Predpokladám, že vás tento prípad bude inšpirovať nielen k stanovisku ku konkrétnemu prenájmu, o ktoré vás touto interpeláciou prosím, ale aj k návrhu téz protikorupčného boja vo vašom rezorte, ktorý je zjavne nevyhnutný. O nič iné ako o korupciu totiž ani v tomto prípade nejde." To bola tretia interpelácia na pána ministra Jahnátka.
Teraz by som si dovolil predniesť interpeláciu na pána ministra financií a podpredsedu vlády pána Kažimíra. Pán minister, dovoľte ten text, prednesiem ho tak, ako vám ho odošlem:
"Vážený pán minister, ako občan, ktorý má prirodzený záujem na tom, aby jeho krajina nebola chudobná, oceňujem reálne kroky, ktoré vykonávate s cieľom znížiť daňové úniky, a ako poslanec takéto kroky vždy podporím. Pri výkone svojho mandátu sa stretávam s prípadmi, ktoré ukazujú, že nielen nečestný daňovník sa môže podieľať na ochudobnení svojho štátu, ale rovnako aj štát reprezentovaný nehodnými zástupcami sa môže podieľať na ochudobňovaní svojho daňovníka.
Do takto postihnutej kategórie patrí aj podnikateľ Štefan Duč z Trebišova, ktorý sa mňa obrátil v súvislosti s vážnym podozrením, že daňové kontroly dlhodobo vykonávané v jeho podnikoch sú motivované zlými úmyslami, ktoré nemôžu zodpovedať základným cieľom daňovej správy. Ide o šikanovanie daňovníka, umelé predlžovanie kontrol a také zadržiavanie jeho finančných prostriedkov, že je ohrozená jeho firemná existencia. O takomto počínaní svojich podriadených v tomto prípade vedeli a pravdepodobne ho aj kryli niektorí pracovníci vyšších stupňov správy daní vrátane Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Osobitne znepokojivá je skutočnosť, že toto všetko sa dialo s nízkym úmyslom potrestať Štefana Duča za jeho neochotu podriadiť sa nelegitímnym postupom niektorých pracovníkov daňovej správy, ako aj za jeho odvahu takéto postupy verejne kritizovať. Pretože ide o mimoriadne závažnú oblasť fungovania či v tomto prípade skôr nefungovania nášho štátu, o ktorom ste boli osobne už pánom Dučom informovaný, interpelujem vás s požiadavkou na zodpovedanie nasledovných otázok."
Prvá otázka:
"Pán minister, stali sa okolnosti, na ktoré Štefan Duč poukázal, predmetom pokynov vydaných na vašom ministerstve s cieľom zistenia celej pravdy a vyvodenia, ak je to pravda, osobnej zodpovednosti za postupy, ktoré sa uskutočnili v rozpore so zákonom a s poslaním daňovej správy?"
Druhá otázka:
"Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, prosím vás o špecifikovanie pokynov, ktoré vaše ministerstvo v tejto veci vydalo. Oznámte mi, prosím, aj čas ich vydania."
Tretia otázka:
"Aké personálne, disciplinárne, metodické, organizačné alebo iné závery ste v tejto veci vykonali, resp. mienite ich vykonať s úmyslom zovšeobecniť zistené skutočnosti a zamedziť opakovaniu nesprávnych postupov, ktoré z tohto prípadu vyplývajú?"
Naozaj s vďakou a veľmi úprimne oceňujem, že sa vo vašej pôsobnosti nachádzajú čestní profesionáli, ktorí potvrdzujú, že spôsob vykonávania kontroly v podnikoch pána Duča odporovalo zákonu. Dovolím si menovať, po jej súhlase, viceprezidentku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pani Danu Meager, teda vlastne druhú najvyššiu predstaviteľku daňovej správy Slovenska, ktorej etický, odborný prístup ma vedie k očakávaniu, že tento prípad bude exemplárne vyriešený, a zároveň k nádeji, že správu štátu raz budú vykonávať len čestní, odvážni, vytrvalí a odborne zdatní ľudia.
V tejto súvislosti vznášam svoju štvrtú interpelačnú otázku, ktorá znie:
"Má pani Dana Meager, viceprezidentka Finančnej správy Slovenskej republiky, vašu plnú podporu pri objasnení postupov daňovej kontroly pána Duča? A ak áno, akým spôsobom ste, vážený pán minister, pripravený jej túto preukázať a zabezpečiť v prípade, ak vznikne obava, že skupiny, ktoré nemajú záujem na vyšetrení a zverejnení súvislostí, vyvinú na ňu alebo kohokoľvek, kto sa prípadu venuje, akýkoľvek nátlak?"
Som presvedčený, že deštrukčnú korupčnú atmosféru, ktorá charakterizuje našu dobu, je možné ozdraviť len prostredníctvom mimoriadne dôslednej a politicky neovplyvňovanej práce zodpovedných pracovníkov pri objasňovaní konkrétnych prípadov, ktoré zneisťujú statočných ľudí a tých druhých podporujú v pocite, že im je dovolené všetko.
Verím, vážený pán minister, že aj vďaka profesionalite pri výkone práv a povinností vášho úradu sa budeme čoraz častejšie stávať svedkami presne opačného postupu - v utvrdení statočných podnikateľov, že čestnosť sa opláca, a k potrebnému zneisteniu tých druhých. Ak sa tak bude diať čoraz častejšie a ak za takýmito prípadmi bude vždy nasledovať ich plné zverejnenie vrátane nekompromisne vyvodenej osobnej zodpovednosti, bude to dôležitý očistný signál o začatí skutočného boja s korupciou. Jedným z krokov, ktoré k takémuto mimoriadne dôležitému spoločenskému cieľu určite prispejú, sa nepochybne môže stať aj dôsledné objasnenie súvislostí podivných daňových kontrol v podnikoch Štefana Duča z Trebišova.
Vašu odpoveď očakávam nielen ako poslanec, ktorý má na ňu právo, ale predovšetkým ako občan, ktorý potrebuje uveriť, že cesta z hlbokého úpadku morálky v našej krajine je, prosím, ešte možná."
To boli interpelácie, ktoré som si pripravil písomne, a jedna taká ad hoc, ktorú ma napadlo, že ju prednesiem ústne a, samozrejme, potom ju doplním aj písomne, pokiaľ by tu bol pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, ak by teda mohol, pani podpredsedníčka, byť prítomný, rád by som mu dal otázku a pretavil ju potom do interpelácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím pána podpredsedu vlády a pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, aby sa dostavil do rokovacej sály.
Takže vyhlasujem krátku prestávku, kým príde pán minister. (Reakcia z pléna.)

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
No nie, je to naňho smerované a bola to vec, ktorá zaznela pred chvíľočkou. Ma inšpiroval k tomu pán minister, tak bola by škoda, keby si to nebol vypočuť.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán minister. Takže končíme prestávku.
Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec Martin Fecko, že si pripomenul niečo, čo jasne zaznievalo z tvojich úst, že akýkoľvek spôsob zadržania vody v krajine je vlastne prístupový kód k tomu, aby bilancia vody, aby kolobeh vody v krajine bol zachovaný. A to je naozaj veľká pravda. Tu každý spôsob je dobrý a nemusíme ísť rovno cez tie veľké betonárske zámery, ktoré tu boli spomínané. Ale pekne si pripomenul, že tu existuje lesnícky stav, ktorý má už stáročnú tradíciu v takzvaných HB-čkach hradenia bystrín, keď vieme veľmi citlivo zachytávať vodu na horných tokoch lesných porastov a dokážeme nahradiť veľmi významným a efektívnom spôsobom to, čo sa mnohokrát snažíme druhotne urobiť veľkými priehradami. Ja nehovorím, že veľké priehrady sú a priori vždy zlé, ale to, že sme v posledných desaťročiach zabudli na veľmi dobrú tradíciu zadržiavania vody v lese pomocou hradenia bystrín, že ak voľakedy v minulosti sme dávali na to stovky tisíc, ak nie teda miliónov starých korún, dnes nedávame nič, nulu. Takže tu je možno tiež jedna z vecí, ktorú treba uchopiť, ak chceme urobiť to, čo sme si tu viackrát dnes povedali, zachovať vodný režim tak, aby to úžasné perpetuum mobile produkoval pitnú vodu aj do budúcnosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Kadúcovi, ktorý veľmi kultivovaným a elegantným spôsobom povedal to, čo možno trápi nás viacerých. A možno nemáme takú rétoriku ako on vycibrenú, právnickú. Ale, pán minister, ja myslím, že ste počúvali pozorne. A verím, že to, čo povedal, je pre vás istým návodom. On naozaj poukázal na to, čo sme sa možno snažili aj iní povedať, že vy máte dnes v rukách možnosť dokázať, že to, čo ste mysleli, dávate do zákona. Teda sledujete záujmy občanov Slovenska. A obávate sa toho, že s vodou sa bude kupčiť. Tak aj prostredníctvom návrhu, ktorý pán poslanec Kadúc povedal ohľadom ústavného zákona, ktorý máte plne v rukách, veď viete, že to dokážete, dokázali ste to aj nedávno, no urobte to. Naozaj škoda nášho času, ak je toto jediný problém a vieme sa zhodnúť, že niektoré veci sú v poriadku v zákone, len toto nás trápi ako vrchol starostí, ktoré tu v tejto chvíli verejne prejavujeme, dajte to prehlásenie, navrhnite toto riešenie a vy nám normálne zoberiete z rúk, nenazvem to tromf, proste tú obavu. Máte to plne v rukách, dokážte, že sa mýlime.