Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Štefan, ďakujem aj tebe, že podporíš aspoň jeden z mojich dvoch pozmeňovacích návrhov, ale chcem sa vyjadriť k tomu, že ti vadia tie sankcie. Veď ja som povedal, vadia aj mne, je to ťažká téma. Je to vec, ktorá nás poškodzuje, len som nepočul ani dnes, ani v súvislosti s tým, čo sa na Ukrajine deje, žiadnu inú realistickejšiu postupnosť, ktorá by pomohla Ruskú federáciu zastaviť v tom, čo evidentne pácha. A tie sankcie budú fungovať len za jednej podmienky, že tie Svätoplukove prúty sa nevzťahujú len na zväz slovanský, ale kľudne to môžme ponúknuť aj Bruselu len vtedy, ak budeme jednotní, tak len vtedy môžme dokázať aj silnému ruskému susedovi, aj keď neni naším bezprostredným susedom, že vieme ovplyvniť jeho správanie, pretože aj on žije v reálnom ekonomickom prostredí. Ekonomické sankcie sú nevďačné a ťažké. Oveľa nevďačnejšie a ťažšie je, keď miesto sankcií naozaj rinčia granáty. Myslím si, že ak si dáme tieto veci na váhy, tak naše rozhodnutie, či sankcie áno, či nie, by malo byť pomerne jednoduché.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, je nepochybné, že tu v sieni zákonnosti je správne, keď súperíme slovami a hľadáme argumenty pre svoje videnie sveta a zároveň kritické slová pre tých, ktorí ten svet vidia inak ako my. Ale myslím si, že sú chvíle, keď by bolo dobré tento spôsob trocha potlačiť a povedať si, že aj keď to nie je našou povinnosťou z hľadiska rokovacieho poriadku, ale z hľadiska istého hlasu svedomia by sme mohli v takýchto chvíľach skúsiť hľadať riešenia, ktoré by nás spájali. Je to dosť ťažká podmienka spájať rozdielnych, ale som presvedčený, že rokovanie o tom, čo sa v týchto chvíľach, v týchto dňoch a v týchto týždňoch deje u nášho východného suseda, je tým, čo vyžaduje, aby sme potlačili zápasy o svoje videnie a aby sme sa pokúsili vidieť svet tými ľuďmi, ktorí možno v tejto chvíli niekde v Luhansku v pivnici, rodina s deťmi rozmýšľa: Padne, nepadne, trafí, netrafí? Som presvedčený, že týmto ľuďom, ktorí v tejto chvíli sa krčia kdesi pred ranami v Luhansku, Donecku, je v zásade jedno, či ich zastrelí ruský vojak, proruský separatista alebo ukrajinský vojak. Určite chcú všetci žiť. A preto by som prosil, aby sme, ja to tak cítim, nie som odborník na zahraničnú politiku, ale cítim potrebu sa tu vyjadriť. Nech; to už dneska niekto povedal, že máme právo možno byť zdržanliví v situáciách, keď niektorým veciam nerozumieme a možno je to aj správne neštylizovať sa do role nejakého odborníka na všetko. Ale vo chvíľach, keď nám zomierajú na východe naši susedia, sa mi zdá, že akákoľvek zdržanlivosť a snaha nevyjadriť sa, aby som náhodou nenarušil zahraničnú politiku a nepovedal niečo nevhodné, nie je na mieste. A preto chcem hneď v úvode povedať, že ja vyhlásenie, ktoré máme na stole, osobne podporím. Považujem to za slušné a potrebné. Určite sú v tom vyhlásení veci, ktoré by mohli byť inak, sú tam veci, ktoré by tam nemali byť, viacerí ste o tom rozprávali. Ale som toho názoru, že je mojou povinnosťou ako jedného z tejto 150-tky, keď sa pozriem na to, čo sa deje za našou východnou hranicou, aj takéto znenie, ako ste ho obidva spojené výbory po dvojdňovom rokovaní navrhli, podporiť.
Napriek tomu si dovolím vzniesť k nemu dva návrhy. Dal som ich aj na papier, možno za chvíľočku prídu. Netušil som, že je tu teraz taký postup, že nepotrebujem získavať 15 hlasov. Neviem, asi to nie je potrebné, lebo som si všimol, že tie pozmeňováky, ktoré došli, tak nemali takýto posudok, respektíve takúto podporu. Tak som ani ja o to nežiadal a to, v čom by som chcel pozmeniť naše spoločné vyhlásenie, je nasledovné:
Zdá sa mi veľkou chybou, že v tomto vyhlásení nie je žiadna zmienka o tom, čo je veľmi dôležité a čo je zdrojom veľkých polemík. Je to ťažká téma a to sú sankcie. Zdá sa mi naprosto nesprávne, že tie sankcie tam chýbajú. Chýbajú tam kvôli tomu, že je to ťažká téma? Možnože áno. Ale ja som toho názoru, že ak náš premiér na bruselskej pôde ako najvyšší výkonný predstaviteľ našej krajiny tieto sankcie podporil, tak malo by byť čestnou povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky ako orgánu, ktorému sa vláda zodpovedá, nebyť alibistom, ale vyjadriť sa k tejto situácii. A to znamená, bol by som veľmi rád, keby sme mohli k sankciám zaujať v týchto, v tomto uznesení, v tomto vyhlásení; tak, Štefan, vyhlásenie? Vyhlásenie, v tomto vyhlásení aj priestor pre sankcie. Považujem za korektné, aby som svoj osobný názor na sankcie takto verejne tu vyargumentoval.
Je isté, že sankcie môžu priniesť nemalé hospodárske dôsledky pre našu krajinu v krátkodobom horizonte. Takéto niečo skrývať pred našimi občanmi a tváriť sa, že to bude len taká ľahká jazda, keď ich trocha postrašíme a nič sa nestane, by nebolo asi v poriadku. Ale rovnako som presvedčený, že sankcie sú oveľa menším zlom z tohto pohľadu ako to, keby sme sa nesnažili sankcie použiť, pretože práve sankcie majú tú v sebe schopnosť, že môžu zabrániť oveľa väčším bezpečnostným a hospodárskym škodám, ktoré v dlhodobom horizonte v našej krajine by mohli spôsobiť. Bolo by veľmi nefér, aby sme toto skrývali, a preto si myslím, že naše spoločné stanovisko by malo obsahovať aj takúto reakciu, tobôž keď vieme, že sa jedná o čosi, čo náš premiér podporil a tu doma má s tým istý problém. Možno je to otázka istého politického marketingu, ale prečo mu nepomôcť? Prečo mu nepomôcť, že my s jeho podporou v Bruseli súhlasíme? Lebo vieme, že z hľadiska bezpečnostného a hospodárskeho, perspektívneho dlhodobého záujmu Slovenskej republiky je to cesta síce ťažká, ale potrebná a ja verím, že správna.
Už tu dnes zaznievali isté analógie s druhou svetovou vojnou. Viacerí ste to použili. Niekto to potom odsúdil, že to je štvanie, že také niečo tu povedať, že je to naprosto nenáležité. Myslím si presný opak. Je to úplne náležité. Väčšina z nás vtedy nežila, ale tie obrazy sú známe. Sú známe, ako Neville Chamberlain prišiel toho 30. septembra v ´38. z Mníchova a kýval naozaj tým papierom, že zachránil mier. A všetci mu vtedy verili, že ten ústupok Hitlerovi bol správny a že tá agresia, ktorú on už vtedy jasne prejavoval voči Európe, sa dá týmto spôsobom zastaviť. My už vieme, je nám to ľahké s odstupom desaťročí, že sa hlboko mýlil a nezastavil ani agresiu, bola vojna a je s tým spojená aj hanebná podmienka na to, ako nás mocnosti, ktoré nás mali chrániť, ako nás hanebne rozkmásali, dali nás rozkmásať. Možno sme to už im odpustili, ale bola to obrovská chyba. Ustúpili agresorovi a skončilo to tak, že najprv odišla časť československej prvej republiky Sudety, v druhom kroku odišlo južné Slovensko, v treťom kroku odišlo východné Slovensko po viedenských arbitrážach. Naozaj sa vám zdá, že tá analógia tu je naprosto pokrivkávajúca? Najprv odišiel Krym, potom má pomaly odísť do nejakej Novorusie Luhansko. A čo bude tretí krok? Je to tak veľká fantázia? Kde sa zastaví ruský agresor? V Kyjeve? V Užhorode? Alebo ešte kúsok ďalej na západ?
Viete, ktosi, múdry matematik povedal, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nenaplnia. A je v tom istá skrytá múdrosť. Preto myslím si, že tajiť práve takýto pohľad na to, čo sa dnes deje na východ od našej krajiny, a tváriť sa, že v našom vyhlásení nemusíme sa venovať otázke sankcií, ktoré sú jediným podľa mňa reálnym nástrojom, ako pripomenúť, že máme svoj cit pre slobodu, mieru a spravodlivosť, že Európska únia je naozaj zodpovedným spolkom ľudí, do ktorej sa vstupuje dobrovoľne, ale keď sa vstúpi, tak sa potom spolupracuje vo veciach tak, ako sa patrí na zväz 28 štátov, ktoré patria nielen k európskej, ale aj k svetovej elite. Je s tým spojená veľká zodpovednosť, a preto predpokladám, že je veľmi nesprávne zakrývať pocit veľkej zodpovednosti za to, o čom aj my tu dnes rokujeme a na čo ste viacerí upozornili. To nie je debata o tom, či budeme rúbať stromy od 40 alebo do 80 cm a presviedčať pána ministra Žigu, že sa mýli. To nie je debata o mimoprodukčných funkciách lesa, či ich dáme do zákona dnes alebo až o päť rokov. To je diskusia o tragických udalostiach, ktoré sú za hranicou našou a ktoré sa k nám nebezpečným spôsobom majú možnosť priblížiť. Viete, som presvedčený, že sloboda a istá národná česť a hrdosť, tá sa nekupuje v akciových hyperobchodoch. Jednoducho nedá sa to kúpiť. Za ňu občas treba aj bojovať a čosi aj dať do ringu. A ak máme s týmto problém, potom by sme neboli asi hodným členom Európskej únie, a preto prosím, pomôžme pánovi premiérovi, pánovi Robertovi Ficovi, ktorý veľmi správne zareagoval v Bruseli a pridal sa k sankciám. Len doma mal s tým istý problém, pretože zrejme poradcovia hovoria, ej, nebolo by dobré k tomu sa až tak veľmi hlásiť, veľká časť spoločnosti je naladená opačne. Myslím, že nemáme právo zakrývať, že takýto rozdiel tu je, a máme povinnosť sa k tomu vyjadriť. A ja sa k tomu chcem vyjadriť práve spôsobom, že k nášmu vyhláseniu dávam dva pozmeňujúce návrhy. V tejto chvíli sa práve rozdávajú. A ten prvý by mohol znieť, ak dovolíte, ho prečítam, vlastne ho musím prečítať, nasledovne:
"Národná rada Slovenskej republiky si uvedomuje, že sankcie môžu v nezanedbateľnom rozsahu poškodiť krátkodobé hospodárske záujmy Slovenska, no zároveň je presvedčená, že naše dlhodobé bezpečnostné a hospodárske záujmy tieto sankcie chránia, a preto schvaľuje zodpovedný prístup vlády, ktorá ústami svojho premiéra tieto sankcie schválila."
Možno som nebol úplne presný, ale tak to vnímam, že pán premiér urobil to, čo sa od zodpovedného premiéra zodpovedného členského štátu Európskej únie a NATO očakávalo. A to, čo povedal doma, to komentovať nebudem, ale bol by som rád keby sme my, Národná rada Slovenskej republiky, orgán, ktorý má právo od vlády vyžadovať isté postupy a tieto postupy kontrolovať, reagovali aj na túto nie ľahkú časť diania na Ukrajine a v priestore, ktorý je na jej východe. To je prvý pozmeňujúci návrh. A poviem hneď aj k druhému.
Ten druhý sa týka veľmi praktického pohľadu na to, že my tu môžme donekonečna rokovať a hovoriť o tom, že je to správny alebo nesprávny postup a že by sme nemali toľko vravieť, keď stále počas nášho diskutovania zomierajú na Ukrajine ľudia. Nemajú nič z našej diskusie a obávam sa, že ešte dlho sa môže stať, že prímerie, ktoré nie je skutočným prímerím, môže ešte veľa občanov Ukrajiny neochrániť. A ako som už povedal v úvode, tým občanom je naozaj jedno, či to bude proruský separatista, či to bude ruský žoldnier, alebo to bude kyjevský vojak, kto ho zastrelí, kto ich zastrelí. Oni naozaj chcú žiť, a preto by sa mi zdalo, možno som zašiel do sféry, ktorá naozaj nie je celkom v kompetencii Národnej rady, ale verím, že mohli by sme sa na tom zhodnúť, že by sme poverili pána ministra zahraničných vecí, ktorý, ako som sa dozvedel, práve v týchto chvíľach rokuje na pôde Organizácie Spojených národov, aby inicioval rokovanie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov v tom slova zmysle, aby tento orgán urobil účinné kroky k tomu, aby prímerie bolo prímerím a aby ľudia na Ukrajine nezomierali. Myslím, že bezpečnostná rada má na to spôsob, ako takéto niečo veľmi operatívne a rýchlo prijať. Myslím si, že ak Ruská federácia by nemala nesúhlasné stanovisko, tak ostatní členovia stálej bezpečnostnej rady by s tým súhlasili. Vidím v tom istý spôsob, ako efektívne prejsť od slov k činom a ako pomôcť v tej nárazníkovej zóne, kde prímerie nie je prímerím a kde sa stále porušuje, a my to konštatujeme, ale nemáme k tomu inú možnosť urobiť, urobme ten praktický krok, požiadajme bezpečnostnú radu, aby o tom urýchlene rokovala. Máme tam svojho ministra, už dneska večer môže pán minister o tom s Pan Ki-munom, generálnym tajomníkom OSN, rozprávať a navrhnúť to.
Ja viem, možno je to trocha uletené, poviete si, čo tu môže Mičovský hovoriť o tom, čo večer má pán minister Lajčák hovoriť v New Yorku. A prečo by to bolo uletené? Čo keby sme boli my a naši najbližší tí, ktorí v tom Luhansku v pivnici v tejto chvíli sedia a trasú sa pred tými výbuchmi, ktoré okolo nich zaznievajú? Neboli by sme radi, keby prímerie, ktoré nie je prímerím, sa stalo prímerím skutočným? Viem si predstaviť, že práve jedine v silách Organizácie Spojených národov a v jej výkonnej zložke bezpečnostnej rade je práve takáto možnosť a mne sa to zdá ako naprosto praktický príspevok k tomu, aby sme tu len reči nekrútili, ale aby sme urobili pre našich ukrajinských susedov reálny krok, tak ako po tom mnohí voláte, pretože naozaj nikto z nás určite nechce, aby ľudia zomierali, ale viete, niekedy možno je potrebné prejsť k veľmi operatívnym činom, pretože reči nám nepomôžu.
Takže ten návrh druhý by znel nasledovne: "Národná rada podporuje vládu Slovenskej republiky, aby prostredníctvom ministra zahraničných vecí iniciovala aktivitu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s cieľom účinne zabezpečiť prímerie do vyriešenia konfliktu diplomatickou cestou."
Nič operatívnejšie, nič realistickejšie mi nenapadlo, ako takýto návrh a s plnou vážnosťou vám ho dávam na vedomie.
Často tu, ešte v závere poviem len poznámočku na konto pána Blahu, ktorý nám dnes zase predviedol, tak ako to on zvykne, exkurziu cez rôznych autorov, ktorými oponuje a podporuje svoje tvrdenia. Ja už som raz spomínal na marxistu Schweickarta, jeho zaujímavú knihu Po kapitalizme, tak sa volá, a pripomínal som mu tú časť, ktorá hovorí o jednej dôležitej veci, že krízy na svete je treba riešiť, krízy sa prehlbujú. Krízy prehlbuje aj pažravosť kapitálu, ktorá prechádza cez hranice niekedy spôsobom, ktorý poškodzuje záujmy tých ľudí, čo na jednej alebo druhej strane hranice žijú. Ale je tam jedna vec, ktorá sa mi veľmi páči a ktorú by som mu chcel pripomenúť, keď nás tak poobviňoval z vojnových štváčov a zo všetkého možného, ako keby sme my nemali právo na názor a jedine on bol majiteľ toho, čo tu má zaznieť. Schweickart tam hovorí veľmi pekne o jednej dôležitej veci, že ešte predtým, nie potom, ale predtým, ako sa vyriešia všetky krízy pochádzajúce z ekonomických problémov, je potrebné zabezpečiť dôstojnosť človeka. Ja s tým naprosto súhlasím a obidva moje pozmeňovacie návrhy k nášmu vyhláseniu smerujú k tomu, aby keď už nie dnes večer, tak možno už zajtra, napozajtra dôstojnosť ukrajinského človeka, ktorý v tejto chvíli so strachom očakáva, kde dopadne granát, bola zabezpečená. Myslím si, že toto je reálny príspevok k tomu, čo Národná rada Slovenskej republiky môže k dianiu na Ukrajine vykonať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, moja interpelácia bude adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi. Bude mať asi nasledovné písomné znenie:
"Vážený pán premiér, v programovom vyhlásení vlády pre toto volebné obdobie nachádzame hneď na prvej strane také záväzné desatoro vašej vlády, kde sa, myslím, že v piatom bode, hovorí o tom, že vláda bude potierať korupciu na každej možnej úrovni, a na to sa chcem naviazať textom, ktorý bude hovoriť nasledovné, odpoveď na moju interpeláciu na pána ministra Jahnátka.
Možno jednoduchým prepočtom zistiť, že zmluvný dodávateľ, ktorý bol vybratý verejným obstarávaním v podniku Lesy Slovenskej republiky pre obdobie rokov od 2014 až 2017, môže, pokiaľ táto zmluva dneska platná sa bude uplatňovať, dôjsť k škode štátu vo výške niekoľko miliónov eur.
Moja otázka na vás, vážený pán premiér, znie, ako sa chcete s takouto zmluvou vysporiadať, resp. aký máte na ňu názor, alebo čo v tejto veci podniknete?"
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, skôr než začnem so svojimi reakciami na odpovede na interpelácie, ktorými som interpeloval jednotlivých členov vlády, chcel by som si objasniť rokovací poriadok.
Možnože som príliš toho prečítal dopodrobna, ale podľa § 130 je to určené tak v ods. 4, že na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovedí na interpeláciu zaradí rozprava k tejto odpovedi a interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Ak som zaregistroval, boli ospravedlnení niektorí členovia vlády na hodinu otázok, pán premiér zakončil potom konštatovaním, že neboli dané otázky na ďalších, tak tu nie sú, ale tu ako keby chýbalo, vážená pani podpredsedníčka, nejaké logické pokračovanie, že jedna vec je prítomnosť na hodine otázok, a keď nie sú otázky, tak nie sú, ale na interpelácie sa nevzťahuje takéto vysvetlenie. Rokovací poriadok nepozná dokonca ani ospravedlnenie, čo sa mi zdá pritvrdé. Súhlasím, že členovia vlády tu nemôžu zakaždým byť, ale teda minimálne ma zaujíma v tejto súvislosti, či ods. 4 rokovacieho poriadku je v tomto prípade dostatočný pre to, aby sme ďalej mohli pokračovať, pretože, opakujem, naďalej neumožňuje ospravedlniť neprítomných členov vlády, a ak by sme aj brali ospravedlnenie pána premiéra, ktoré vyslovil v hodine otázok, čo sa nevzťahuje k odpovediam na interpelácie, tak v tejto chvíli by mi aj tak, by som potom poprosil o prítomnosť pána ministra Počiatka, ktorý zastupuje pána podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Kaliňáka, lebo prvá odpoveď, resp. prvá interpelácia sa bude týkať práve tohto pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, môžem vám do toho na chvíľočku vstúpiť?

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
34.
Pán podpredseda vlády Vážny vyslovil ospravedlnenie neprítomných, možno to ste prepočuli. Ako je pravda, že v rokovacom poriadku to nie je, ale už po niekoľkých, ja neviem...

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Na interpelácie, pán podpredseda, áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Áno, áno, áno. Po niekoľkých vystúpeniach pána poslanca Hlinu sme boli radi, že vlastne vláda pristúpila k tomu, že ospravedlňuje neprítomných členov aj na interpelácie samostatne. Bolo to prečítané.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Aha, tak ospravedlňujem sa. Ja som zrejme tu v tej chvíli nebol. To bola moja chyba, lebo ja som to teda počúval v priamom prenose v okruhu televíznom, ale pána premiéra som teda počul, vás nie. Dobre. Takže kto teraz zastupuje, ja si tu ešte ujasním, pána ministra Kaliňáka? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pána ministra Kaliňáka zastupuje pán podpredseda vlády Lajčák. (Reakcia z pléna.)

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Pán podpredseda vlády a pán minister, ďakujem pekne. Takže som si to ujasnil.
Prvá interpelácia, ďakujem, prvá interpelácia sa týka pána ministra vnútra Kaliňáka a chcem mu hneď povedať, že ju vybavíme pomerne skrátka, a to poďakovaním.
Týkala sa interpelácia skutočnosti, že neboli úplne vzaté do úvahy skutočnosti, že pri zákone o podpore, ochrane a odmeňovaní ľudí, ktorí bojujú s korupciou, boli vypracované už na strane nášho klubu podrobné zákony, ktoré o tom rozprávali, alebo teda podrobili znenie zákona, a keď na poslednej interpelácii som sa spýtal pána ministra, tak fakt je ten, že nevedel na to celkom presne odpovedať z toho dôvodu, že neboli jasné a známe ministerstvu fakty, že takýto zákon sme už predložili my, že to nebolo len z dielne poslancov za NOVU a KDH, ale že takýto zákon bol predložený trikrát na rokovanie Národnej rady. Pán minister Kaliňák túto vec akceptoval s tým, že si zistil podrobnosti, overil a vyslovil z tohto pódia, z tohto miesta poďakovanie, že takýto zákon sme predložili a že teda svojím spôsobom o tom nevedel, sa ospravedlnil, čo teda beriem ako pozoruhodný krok, a keď hovoríme o nejakej fair play, tak chcem oceniť, že vedel dodatočne si nielen zistiť, ale aj oceniť skutočnosť, že sme takýto zákon predkladali, a to, že zákon teraz z dielne vlády prichádza na rokovanie a, bohužiaľ, prvé čítanie je za nami a že tento zákon sa z veľkej časti podobá a má veľa prvkov totožných so zákonom, ktorý sme predložili my, len oceňujeme, a tak všetci si v tejto chvíli len želajme, aby pri druhom a treťom čítaní bol aj s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sme ich, ako ich pripravíme, bol prijatý, pretože isteže nejde o to, kto ten zákon predkladá, ale aby čím skôr prišiel do platnosti.
Takže vyjadrujem poďakovanie, že interpelácia, skôr než bola teda zodpovedaná, bolo už pánom ministrom konštatované, že si dal overiť fakty a bol ochotný sa ospravedlniť a poďakovať, že takýto materiál mohlo ministerstvo zrejme pri svojej práci, keď koncipovali vlastný materiál, použiť. To je prvá interpelácia. Druhá interpelácia, aby som ešte pre poriadok uviedol, mala číslo 34.
Druhá interpelácia má číslo 26 a týka sa pána ministra Kažimíra. Aj pána ministra Kažimíra zastupuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pána ministra Kažimíra zastupuje pán podpredseda vlády Ľubomír Vážny.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, táto interpelácia sa týka skutočností, ktoré nasvedčujú, že v niektorých momentoch na Daňovom riaditeľstve v Košiciach sa uplatňuje voči daňovníkom taký zvláštny postup. Ja budem citovať z interpelácie, nebudem ju čítať celú, ale aby bolo jasné, do akého svetla zhruba táto interpelácia stavia tento daňový úrad alebo niektoré postupnosti, ktoré sa tam vykonávajú pri jeho práci.
"Vážený pán minister, ako občan, ktorý má prirodzený záujem na tom, aby jeho krajina nebola chudobná, oceňujem reálne kroky, ktoré vykonávate s cieľom znížiť daňové úniky, a ako poslanec takéto kroky vždy podporím. Pri výkone svojho mandátu sa stretávam s prípadmi, ktoré ukazujú, že nielen nečestný daňovník sa môže podieľať na ochudobnení svojho štátu, ale rovnako aj štát reprezentovaný nehodnými zástupcami sa môže podieľať na ochudobňovaní svojho daňovníka."
Z ďalšej časti citujem: "Som presvedčený, že deštrukčnú korupčnú atmosféru, ktorá charakterizuje našu dobu, je možné ozdraviť len prostredníctvom mimoriadne dôslednej a politicky neovplyvňovanej práce zodpovedných pracovníkov pri objasňovaní konkrétnych prípadov, ktoré zneisťujú statočných ľudí a tých druhých podporujú v pocite, že im je dovolené všetko. Verím, pán minister, že aj vďaka profesionalite pri výkone práv a povinností vášho úradu sa budeme čoraz častejšie stávať svedkami presne opačného postupu, utvrdením statočných podnikateľov, že čestnosť sa opláca, a k potrebnému zneisteniu tých druhých."
V tejto súvislosti chcem vyjadriť na rozdiel od tej prvej interpelácie, kde nebudem žiadať, aby sa hlasovalo o nespokojnosti, pretože som objasnil, že s odpoveďou som spokojný vzhľadom na to, že pán minister mi ju ústne vysvetlil, v tomto prípade by som poprosil, aby bolo hlasované o nespokojnosti, pretože ja som sa nedostal k zásadným otázkam, ktoré v tejto interpelácii sa týkali konkrétnych postupov v konkrétnom daňovom kontrolnom prípade, k žiadnym významným odpovediam. Pána ministra Kažimíra vnímam ako človeka, ktorý dokáže odpovedať veľmi presne, používa pritom aj celkom sympatický jazyk, dokáže to oživiť, ale odpoveď, ktorá mi prišla, je odpoveď rýdzo byrokratická, ktorá nemá v sebe žiadne prvky, ktoré by som dokázal pociťovať ako snahu o skutočnú odpoveď, ale len ako snahu o povinné byrokratické zoštylizovanie niekoľkých slov, niekoľkých viet. A preto vzhľadom na to, že sa domnievam, že naozaj interpelácia smerovala k závažným pochybeniam pri výkone daňových kontrol, kde daňovníci sú postavení do role ľudí, ktorí sa dostávajú pod neúmerný tlak vzhľadom na to, že sú nútení mať svoje finančné prostriedky vzhľadom na dlhé vykonávanie kontrol a ich rôzne prerušovanie dlho blokované, takže to ohrozuje ich podnikateľské aktivity, že táto odpoveď nie je dostatočná.
Tretia interpelácia sa týka pána ministra školstva, vedy a výskumu, pána Pellegriniho. Bola podaná 11. augusta 2014 a napriek tomu, že v tom zozname odpovedí ešte nie je menovaná, predpokladám, že neurobím chybu, keď túto odpoveď vyhodnotím už teraz, aby sme zbytočne nečakali až na ďalšiu schôdzu, pretože odpoveď mi prišla v takmer v zákone stanovenom termíne. Keďže túto interpeláciu som nemal možnosť predniesť, pretože bola doručená len písomne, dovolím si tak teraz v plnom rozsahu urobiť aj ústne.
Vážený pán minister, pri nástupe do funkcie vám želám veľa dobrých rozhodnutí. Predpokladám, že k jednému z nich môže prispieť aj táto interpelácia. Prísľub vášho predchodcu k prípadu Ota Žarnaya ma sklamal. Veril som, že archeológ, ktorý v zemi nachádzal pominuteľnosť moci, historik, ktorý vie, že osobnosti dejiny nevytvárajú, no menia, profesor vo veku, ktorý už umožňuje tušiť, čo má v našich životoch skutočnú cenu, naozaj som veril, že takýto človek dokáže pravdu nielen vidieť, ale aj pomenovať. Žiaľ, nestalo sa tak. Asi som chcel v ministrovi Dušanovi Čaplovičovi vidieť učiteľa, ktorého tak skvelo zahral František Smolík v smutne krásnom filme Vyšší princíp, učiteľa, ktorý v rozhodujúcej chvíli neposlúchne naliehanie svojich vystrašených kolegov, ale dá prednosť hlasu svojho svedomia. Viem, som naivný, no nehanbím sa za to, pretože v boji proti zlu, ktoré sa nám v krajine kopí, tí racionálni žalostne zlyhávajú. Kto to tu teda rozlúskne, pán minister?
V tejto súvislosti oceňujem, že v rozhovore publikovanom v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 24. júla 2014 ste na otázku, či sa budete snažiť zistiť, čo sa na škole, kde Oto Žarnay pôsobí, stalo a aké to malo následky, odpovedali: "Určite áno, je to nádejné rozhodnutie, pretože prípad Žarnay už prekročil nielen hranice Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach, ale aj hranice samotného učiteľského stavu a stal sa jedným zo znepokojivých symbolov doby."
V spomínanom rozhovore ma však zarazil jeden moment. Hovoríte tam, že nestrpíte, aby niekto, kto poukáže na nekalosti na pracovisku, skončil ako nezamestnaný, a že ak Oto Žarnay stále nemá prácu, určite mu ju sa pokúsite nájsť v školstve, veď v jeho regióne sú aj iné školy. Je to pekné a asi aj potrebné gesto, veď učiteľ Žarnay dnes žije z mesačnej podpory 117 eur, no je to gesto hodné skôr Petra Pellegriniho, nie však ministra školstva. Úlohou ministra sa predsa nemôže stať hľadanie pracovných miest pre nespravodlivo poprepúšťaných učiteľov. Minister musí hľadať spôsob, aby k takýmto zlovestným demoralizujúcim aktom nedochádzalo. A ak aj dôjde, tak trvať na spravodlivom riešení bez ohľadu na to, kto je čí. Akýkoľvek iný prístup oberá spoločnosť o vieru v spravodlivosť a vedie ju k sebazničujúcemu poznaniu, že bojovať so zlom sa neopláca.
Vážený pán minister, prípad Ota Žarnaya vám dáva príležitosť preukázať osobnú i funkčnú odvahu. Na vaše vyjadrenie dnes čaká 60-tisíc vašich učiteľov. Tí by sa mali práve prostredníctvom vás dozvedieť, či je Oto Žarnay nespokojný frfloš, ktorý si špiní do vlastného hniezda, alebo osobnosť hodná nasledovania. Váš názor potrebujú poznať učitelia najmä preto, aby vedeli, ako sa majú zachovať, ak sa s podobným zlom, s akým sa stretol učiteľ na tejto škole a predseda rady školy Oto Žarnay, stretnú raz aj oni. Určite si uvedomujete, že tu nejde o rétorické dramatizovanie súboja medzi odvahou a zbabelosťou, ale o zastavenie masívneho plytvania s verejnými zdrojmi, ktoré nám všade chýbajú a ktoré, ako to vyplýva aj z vášho rozhovoru, ste sa rozhodli v školstve zastaviť. Z tohto nevyhnutne vyplýva, že učiteľ Žarnay a tí, ktorí si z neho zoberú príklad, sa stávajú vašimi spojencami. Ak s tým súhlasíte, potom vám neostáva nerobiť nič iné, ako osobne zájsť do Košíc a overením faktov priamo z pôdy Obchodnej akadémie na Polárnej ulici oznámiť Slovensku, že minister školstva si považuje za česť podať učiteľovi Žarnayovi ruku a že bude nekompromisne trvať na tom, aby ľudia, ktorí statočného učiteľa znevážili, boli spravodlivo potrestaní. Iste, nebude to ani pre vás ľahké, pretože nečetné záujmy mocných sú tu spletené veľmi pevne, no veľkosť rizika, ktoré vám pri takomto úsilí hrozí od tých, ktorým naštrbíte presvedčenie o vlastnej všemohúcnosti, bude vyvážená veľkosťou uznania, ktoré pre vás i pre vašu stranu z takéhoto prístupu vyplynie. Možno ste sa pri poslednej vete pousmiali a moju starosť o dobré meno strany SMER považujete za politickú zlomyseľnosť, no nie je tomu tak.
Som presvedčený, že veľkosť morálneho úpadku našej krajiny nám už veľký priestor na bezduché politické šarvátky neponecháva. Ak nedokážeme ľuďom vrátiť vieru v spravodlivosť prostredníctvom takýchto jednoduchých a jednoznačných prípadov, potom je na mieste otázka, ako obstojíme pri vážnejších skúškach, ktoré nás akiste čakajú, nech už môže ísť o oveľa viac ako o jedného nespravodlivo vyhodeného učiteľa. Absencia morálnych inštinktov sa nám môže veľmi kruto vypomstiť, vlastná história nám k tomu ponúka dostatok príkladov. Obávam sa našich budúcich možných zlyhaní a zároveň verím, že dnes ešte máme možnosť im zabrániť. A ak chceme poctivo začať, tak kde inde ako v školstve. Náuka k občianskej statočnosti je veľmi potrebná, ešte lepšie ako podľa učebných osnov sa nám ju podarí do myslenia žiakov vštepiť pomocou osobných príkladov, to je napokon vždy najúčinnejšia metóda, a to vo všetkom.
Vážený pán minister, ste naozaj nezvratne rozhodnutý ponúknuť učiteľom, študentom a napokon aj nám všetkým prostredníctvom prípadu učiteľa Žarnaya presvedčivý príklad osobnej statočnosti a občianskej odvahy? To je moja interpelačná otázka, na ktorú vás prosím o odpoveď.
Vašu odpoveď som, vážený pán minister, dostal dnes. Bola mi doručená, vy ste ju napísali zrejme už pred niekoľkými dňami, nie je dôležité, že som čakal teda na túto odpoveď dosť netrpezlivo, dôležité je to a to ma mrzí, že táto odpoveď nie je odpoveďou, ktorú by som po tom rozhovore, ktorý ste publikovali v médiách, kde ste teda jasne povedali, že chcete tento prípad vyriešiť, čakal.
Mám pocit, že opäť som sa dočítal slová, ktoré som už počul od vášho predchodcu pána bývalého ministra a súčasného poslanca Dušana Čaploviča: urobím, zistím, preverím, pošlem kontrolu, porozprávam sa so zriaďovateľom... Je to iste možnože správne, že volíte takýto jemný, opatrný postup, ale určite súhlasíte s tým, že tento prípad už nie je prípadom zo včerajška, a hovoriť o tom, že si potrebujeme niektoré fakty osvetliť, ozrejmiť, zistiť, aby sme rozhodli správne, je po takmer dvojročnej anabáze, ktorá sprevádza prípad Ota Žarnaya, už mierne nenáležité.
Ja by som bol veľmi rád, keby ste sa, možno mimo tohto textu, ktorý už nezmeníte, ktorým ste mi odpovedali na moju interpeláciu, vyjadrili možno aj tu, veď ste tu prítomný, a keď nie, tak možnože ešte urobili vyhlásenie nie pre mňa, ale pre svojich učiteľov, ktorí by určite ocenili, že by počuli, akým jasným spôsobom chcete dať odkaz, či učiteľa, ktorý sa postaví proti zlu, ktorý riskuje svoje zdravie, svoje postavenie, svoje zamestnanie a v mene možno tých, ktorí nemajú toľko odvahy, dokázal označiť korupčné správanie vo svojej škole, vo svojom okolí, možnože aj s nejakými omylmi. To je, netvrdím, že absolútna pravda je len vždy v tom, kto sa ozve, ale v takomto prípade by bola veľmi potrebná vaša reakcia už nie toho typu, že si to dáte overiť, ale že jednoznačne chcete vyjadriť svoje uznanie, že vôbec takíto učitelia dokážu ozvať sa tam, kde ostatní mlčia. Budem veľmi rád, ak teda využijete už krátky čas, ktorý možno by bolo treba pre takúto príležitosť si ponechať, už neodkladať to na ďalšie kontroly a pri svojej prvej návšteve Košíc, tak ako mi to tu píšete v odpovedi, naozaj sa stretnete s týmto učiteľom, možno by to bolo úplne namieste, keby sa tak udialo na pôde školy, kde tento učiteľ pôsobil 17 rokov, a keby ste vyjadrili možno nie svoje vyšetrovacie závery, ak teda stále nestačí to, že aj kontrolór župný potvrdil, že podanie a zistenia pána učiteľa boli pravdivé, ale keby ste vyjadrili svoje presvedčenie, že si takéhoto učiteľa naozaj vážite a že ste ochotní taký odkaz, ktorý by bol veľmi elegantný, ak by ste dokázali mu pred kamerami podať ruku a vysloviť mu uznanie, takýto odkaz 60 tisícom učiteľov dali. Určite by to bolo lepšie, ako hovoriť o ďalších zisťovaniach, ďalších kontrolách a ďalších krokoch, ktoré môžu mať za cieľ práve len toľko, aby sme nemuseli odpovedať včas a aby sa tá odpoveď s časom, ktorý plynie, postupne rozplývala a nebolo nutné jasne odpovedať.
Veľmi by som si cenil, keby ste slová, ktoré zazneli v tom novinovom rozhovore, potvrdili spôsobom, že nebudete hľadať miesto pre pána učiteľa Žarnaya, ale že dáte jasný signál, ako mienite pristupovať k ľuďom, ktorí v školstve dokážu prehovoriť tam, kde ostatní mlčia. Je to veľmi dôležité, nie pre učiteľa Žarnaya, ale pre učiteľov všetkých aj pre celú spoločnosť.
Ďalšia moja reakcia na odpovede na interpelácie sa bude týkať pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka. V tomto prípade mám až 3 interpelácie, v istej postupnosti ich teraz poviem. Pána ministra pôdohospodárstva zastupuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Zastupuje pán podpredseda vlády Ľubomír Vážny.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Prvá interpelácia sa týkala takej úsmevnej veci, prejdeme ju veľmi rýchlo kvôli tomu, že tie ďalšie sú vážnejšie, ale neni vždy dôležitý len rozsah prostriedkov finančných, je dôležitá aj tá skrytá, ten skrytý odkaz, ktorý je spojený s konkrétnym dianím. V tomto prípade sa jedná o poskytnutie ubytovania na rok v lesníckej chate za nájom 150 eur. Je to suma, o ktorej som si dovolil vzniesť pochybnosť, že prenajať na rok lesnícku chatu za 150 eur, ktorá má niekoľko postelí, znamená, že si ceníme nájom takejto postele na jeden deň, na jednu noc na 3 alebo 4 centy a že nie je v poriadku, ak sa takýmto spôsobom hospodári so štátnym majetkom.
Odpoveď, ktorá mi prišla od pána ministra, zašla do takých vôd, ktoré, si myslím, že nepatria do reakcie, a bolo tam vyslovene spomenuté, že sa jedná o nejaké osobné problémy nejakého zamestnanca so svojím zamestnávateľom. Ja si myslím, že ak sú fakty dané, tak treba na fakty odpovedať, a nie sa zmieňovať o tom, že je to nejaký osobný spor dvoch ľudí. Myslím si, že je dnes bežné, že v lepších hoteloch za jednu noc pomaly zaplatí takáto čiastka, ako tu sa platí za ročný nájom. Je to štátny majetok a predpokladám, že by bolo veľmi správne, aby sa so štátnym majetkom narábalo oveľa hospodárnejšie.
Ale poďme na tie ďalšie interpelácie. Táto mala číslo 27, prosím, aby sa hlasovalo o tom, či je alebo nie je odpoveď náležitá, môj názor je, že nie je. A to sa bude týkať aj interpelácie, ktorá je zaznamená pod číslom 29, tiež sa týka pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka. Tu je reč o poľovných revíroch, ktoré som si dovolil o nich rozprávať v súvislosti s už dlhodobo, dlhodobo vykonávanou snahou o zmenu zákona o prenajímaní poľovných revírov, kde existuje tá známa diera v zákone, ktorá umožňuje revíry, kde má štát podiel medzi 50 a 66 %, prenajímať bez súťaže. Dostal som na svoje otázky odpovede, ktoré musím považovať za presné, nemôžem povedať, že by boli nepresné, pretože naozaj som z ich odpovedí aj z prehľadov získal základné informácie, ktoré sa vzťahujú k obojim otázkam, takže dopredu avizujem, že túto odpoveď budem považovať za dostatočnú z hľadiska jej zodpovedania, ale mám tu zásadnú otázku, čo sa týka skutočnosti, že prenájmy, tak ako boli v týchto revíroch preplatené, teda nájomné, je v porovnaní s tými prenájmami, ktoré sa uskutočňujú na základe súťaže, podozrivo nízke. Ak vieme, že v zariadení bežne je možné získať nájom v rozsahu až 40-, 50-, 60-tisíc eur, tak keď štát získa v týchto revíroch nájomné len 2, 3 alebo 4 tisícky eur, je naozaj veľmi podozrivo nízky nájom a vzbudzuje otázky, či je takáto nájomná zmluva, aj keď v súlade so zákonom, aj v súlade so záujmami štátu. Preto si dovolím avizovať už teraz v tejto chvíli, že tieto nájmy, ich výška, ich porovnanie s možnými tržnými nájmami budú predmetom môjho záujmu do budúcnosti.
Posledná interpelácia sa týka záležitosti, ktorej chcem venovať relatívne najviac miesta, pretože je to interpelácia, ktorou som chcel sa dozvedieť od pána ministra skutočnosti týkajúce sa odvozu dreva, ktorý bol vykonávaný a ktorý je vykonávaný v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. Je tu zásadné podozrenie, že súťaž, ktorá sa uskutočnila pre výber nového dodávateľa odvozu na tomto podniku, nebola vykonaná v záujme tohto štátneho podniku ani v záujme Slovenskej republiky. O čo tu ide? Podnik vyhlásil verejnú súťaž na získanie odvozcov dreva na celom území svojho podniku. Táto súťaž bola vykonaná nie vlastným odborom podniku, ale externým dodávateľom, čo samo osebe vzbudzuje isté otázky a podozrenie, ale v mojej interpelácii je zodpovedaná táto, tento pocit, že nebolo všetko v poriadku tým, že sa podnik snažil vyhnúť rizikám, ktoré vznikli by z toho, že vlastní zamestnanci, ak by urobili nejaké pochybenie v súťaži, tak by nemohli byť postihnutí viac ako štvormesačným platom, kdežto externá firma, ktorá bola vybratá na tento účel, garantuje prípadné škody v plnom rozsahu, ich sanáciu. Dobre, budiž, je to možno celkom praktický postup, aj keď potom je možná otázka, že prečo sme si vytvorili vlastný odbor na verejné obstarávanie, keď mu neveríme, resp. keď jeho služby nevyužívame. Namiesto toho sa našla firma, ktorá bola nájdená prieskumom trhu, tá vykonala tieto práce za mandátnu zmluvu, ktorá je uzavretá na rok v rozsahu 23-tisíc eur. Takže tieto peniaze by som si dovolil hodnotiť ako nie celkom účelne vyčerpané, ale v tom nie je podstata interpelácie. Dobre, keď to nemohli urobiť vlastní, urobili to cudzí a urobili to za externé peniaze, možno tí vlastní mali v tej chvíli práce dosť. Problém je úplne niekde inde, a ten problém je závažný, pretože, preto som si túto interpeláciu nechal aj na záver. Jedná sa tu o veľmi zvláštne výsledky verejného obstarávania, ktoré vybralo prepravcov dreva v tomto podniku štátnom na najbližšie štyri roky. Dovolím si vám povedať zásadné číslo, ktoré je s tým spojené. Na najbližšie roky táto externá firma za tých 23-tisíc eur mandátnou zmluvou objednaná vysúťažila za celý podnik cenu, ktorá hovorí, že sa bude odvážať za 6 eur a 33 centov kubík dreva. Zdanlivo banálna čiastka. Prečo nehovorím? No preto, lebo touto čiastkou, touto cenou sa budú násobiť milióny. Ak by sme aj vychádzali z istej nepresnosti v tejto chvíli, že nevieme presne odhadnúť, koľko tých kubíkov dreva v najbližších rokoch tento podnik odvezie, tak môžme urobiť kalkuláciu, ktorá nebude ďaleko od pravdy, a kvôli poriadku sa budeme držať na spodnom prahu, že v najbližšom období, v najbližších rokoch tento podnik odvezie ročne 800-tisíc kubíkov cudzími, na ktorých sa vzťahuje táto zmluva, aj keď pravdepodobnosť je taká, že ich bude okolo 1,2 mil., ale držme sa pri zemi, a že teda rátajme, že tých kubíkov bude 3,2 mil.
No ak takouto čiastkou prenásobíme sumu, ktorá bola víťazná, 6 eur 33 centov, dostávame sa k sume vyše 7 mil. eur. Hovoríme len o jednom, jedinom výkone, o jednom zrniečku z mozaiky výkonov a práce a povinností, ktoré má štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Naozaj nie je, nemožno vidieť za touto sumou nejaké komplexné práce v lese. Je to len externý odvoz. Prečo je tá suma zvláštna, táto víťazná suma? No, preto, lebo ak sa pozrieme na skutočnosti, ktoré tu boli doposiaľ, tak môžme hovoriť o fakte, že plán na tento rok hovorí len o 5 eurách aj 71 centov, alebo skutočnosť, len vlani o 4 eurách aj 26 centov, alebo skutočnosť prvých piatich mesiacov tohto roku 4,52 eura. Otázka je tu jasná, ten rozdiel predstavuje 40-49 %, o polovicu, a preto je tu moje poďakovanie za odpoveď pánovi ministrovi na túto interpeláciu, celkom úprimné, pretože on mi skutočne poskytol informácie, z ktorých som tieto údaje mohol čerpať. Požiadal som o ne, dostal som ich, len neviem, či ich rovnako čítam ako pán minister. Sú hrozivé, pretože rozdiel, keď by som bol išiel na to veľmi to jemné také porovnanie, aby som nehľadal ten najväčší rozdiel, tak v každom prípade dostaneme možnože pri tom porovnaní, tom najjemnejšom, že teda budeme brať tú skutočnosť, tú najvyššiu v tomto roku, za tých prvých päť mesiacov, 4,52 eura, tak takouto súťažou tento podnik príde, uzavretou súťažou, zmluva je urobená, nieže je tu nejaká vízia, príde o 5,8 mil., ak bude podľa takto uzavretej súťaže postupovať. Ak to zoberiem to horšie číslo, teda ten väčší rozdiel, tak to bude tých 7 miliónov. No v každom prípade tu lietajú milióny. V čí prospech bola urobená takáto verejná súťaž, ktorá úplne jasne vybrala dodávateľa, ktorý je evidentne drahší ako skutočnosť, ktorú zabezpečovali doterajší dodávatelia služieb? Takáto otázka má iba jednu odpoveď. No je to v prospech toho dodávateľa, ten, ktorý vyhral. Určite to nie je v prospech štátu, určite to nie je v prospech štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.
Mám aj ďalšie informácie, ktoré hovoria, že v niektorých prípadoch sú to v skutočnosti autá tie isté, len tí, čo jazdili lacnejšie, touto súťažou neprešli, vyhral ju niekto, kto možno tie autá ani nemal, a tie isté autá opäť vozia, ale už v službách iného dodávateľa, ktorý pracuje s tým navýšením jednotkovej ceny o 30, 49 % vyššej, ako bola skutočnosť, akou boli evidované výkony odvozovaného dreva doteraz. Je to veľmi dôležité zistenie, nie kvôli tomu, aby sme teraz kritizovali len podnik, ministra, že takéto niečo vôbec je možné, ale aby sme z tejto interpelácie urobili jasný záver, že treba takéto konanie zastaviť a že nie je veru v poriadku a nie je to ani možné, aby sme na najbližšie roky 2015, '16, '17, tak ako je zmluva uzatvorená, postupovali podľa tejto zmluvy. Alebo ak áno, ak je nevypovedateľná, ak musí byť táto zmluva naďalej udržiavaná v činnosti, platnosti, tak potom tu vznikne len otázka, kto to uhradí.
Je možné zmieriť sa s tým, že sme urobili súťaž, ktorá pripraví štátny podnik o niekoľko miliónov eur na jednom jedinom výkone? Určite súhlasíte, že takéto niečo možné nie je, a ak, teda poprosím pána ministra Jahnátka prostredníctvom členov vlády, ktorí ho tu zastupujú, aby sa na tento prípad pozrel veľmi jasným a kritickým okom. Som presvedčený, že tu nemôžme sa baviť o nejakej konfrontácii, že opozičný poslanec si nachádza tému a naháňa vládneho ministra a snaží sa mu znepríjemňovať život. My predsa nie sme, vážený pán minister Jahnátek, každý na inom brehu. Vy máte akurát o niečo väčšie možnosti, ako ich má poslanec. Ale myslím, že záujem musíme mať úplne rovnaký, aby sa hospodárilo poriadne, aby sa nezneužívali prostriedky. Ak som tu rozprával o Žarnayovi, tam hovoríme o pár tisíc eur, pár desiatok tisíc. Hovoril som o chate. V tomto prípade hovoríme už o miliónoch, ktoré evidentne sú rozbehnuté spôsobom, ktorý poškodí štátny rozpočet, financovanie štátneho podniku, jeho ekonomickú efektívnosť. Preto budem veľmi vďačný, ak táto interpelácia, táto jedna jediná, ak by som už nemal mať väčšie ambície, doviedla nielen k tomu, že budeme hlasovať o mojej nespokojnosti, ja kľudne môžem byť s touto interpeláciou, s touto odpoveďou spokojný, lebo ja som sa vlastne dozvedel všetko, na čo som sa pýtal, nič mi nezamlčali. Len som vyčítal z toho tieto otrasné, hrozivé a veľmi nepríjemné fakty, že na tomto podniku sa vďaka tejto súťaži idú pomíňať nehospodárnym spôsobom milióny eur navyše. Je tu aj fakt, ktorý by mohol zaujímať ešte tých, ktorí by išlo do detailov, že na niektorých závodoch sú to ešte väčšie rozdiely, ale úplne postačí, keď ostaneme pri hodnotení údajov za podnik.
Úplne postačí, ak pán minister Jahnátek sa na údaje, ktoré mi poslal, pozrie práve týmto okom, a ak urobí jasné závery v tom smere, že nie je možné, aby takáto súťaž prebehla, a ak prebehla, aby bola zrušená, a ak nemôže byť zrušená, aby tie nehospodárne vyhádzané milióny zo štátnych prostriedkov ktosi veľmi jasne a presne uhradil z prostriedkov nie štátnych.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 18. septembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné. Zo 123 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu pána poslanca Martina Fecka za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie hlasovalo za 102 poslancov, proti 11 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.
Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolený pán poslanec Martin Fecko.
Overovatelia poverili svojho člena Jána Mičovského oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky, čo týmto teda činím.
Toľko slová oficiálnej zápisnice, dovoľte ešte za seba obidvom zvoleným predsedom pogratulovať a popriať im do nových funkcií všetko najlepšie.
Ďakujem, skončil som, pán predseda.

Ďakujem za slovo. Ďakujem Richard, ty si mi pripomenul teraz v Žiline jednu moju osobnú skúsenosť, nie tak dávno, keď práve v Žiline končil pochod, ktorý začal v Osvienčime a skončil v Žiline kvôli tomu, že dvaja Slováci, Vrba a Wetzler, pred 70 rokmi prešli strastiplnú cestu, ktorá bola veľmi objavná v tom, že to boli prví ľudia, ktorí dokázali priniesť na svetlo božie ohavnosti, ktoré sa diali v koncentračných táboroch. A týmto by som chcel možno aj pripomenúť, že v rámci aj práve pôdy Ústavu pamäti národa by bolo veľmi dobré, keby sme zdôrazňovali tento moment, že máme vo svojich dejinách tak významných dvoch ľudí, ktorí urobili tak obrovský záslužný čin. A mňa trocha zarazilo na tom pochode, ktorý som absolvoval za týždeň, 130 kilometrov z Osvienčimu až do Žiliny, že bola tam prevaha iných národností. Bol tam Američan, Ukrajinec, Poliaci, Česi, niežeby sme tam Slováci chýbali, ale zdalo sa mi, že tých iných národností tam bolo summa summarum asi o niečo viac.
Možno aj to je jeden taký rukolapný dôvod v dôkaz toho, že to, čo všetko ešte pred nami stojí, čo musíme vykonať, a verím, že vďaka aj pracovníkom Ústavu pamäti národa vykonávame, že ešte veľmi dôležité, že históriu nemáme ešte prežitú, a preto je veľmi správne, že dnes obraciame túto správu takým pozitívnym spôsobom, z mnohých pohľadu nie je to správa o dávnej histórii, je to správa pre našu prítomnosť a pre našu budúcnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Štefan, hovoril si, že ťa prekvapuje trocha nižšia účasť poslancov pri prerokovaní tejto správy, nuž chcem pripomenúť, že je celkom dobré, že ju ešte vôbec môžme prerokovať, pretože nie je tak dávno, čo tu zaznel návrh, aby iná správa, Zelená správa o stave lesného hospodárstva vôbec nebola prerokovávaná v pléne, lebo údajne nie je záujem medzi poslancami, takže načo ju prerokovať, takže dúfajme, že takýto osud túto správu nepostihne, pretože naozaj je dôvod prerokovať takéto správy.
A ja by som chcel ešte na konto toho, čo si povedal, zdôrazniť, že tá história je košatá, košatejšia, a je veľmi dobré, že možno to najčerstvejšie, 50. roky sa tu tak často dnes spomínajú, ale je veľmi dobré pripomenúť, že tá história má aj ďalšie rozmery. Je to otázka veľmi ťaživých rokov druhej svetovej vojny a možno tá neúčasť dnes je tak trocha výsledkom aj tej neúčasti predvčerom. Predvčerom sme urobili, skupina poslancov, výstavu obrazov Fera Guldana. Úžasnú výstavu, ktorá ukázala práve umeleckým spôsobom to, čo napĺňalo históriu tohto národa v 20. storočí, myslím si, že to bolo veľmi rukolapné, možno, že nie veľmi typické, ale presvedčivé. No je škoda, že množstvo ľudí, ktorí prichádzali do parlamentu, a poslancov, ktorí išli okolo tejto výstavy, išli tak trocha takým väčším oblúkom, aby pri nej nemuseli zastať. Je dobré, keď sa pokúsime históriu nášho ťažko skúšaného národa práve pripomínať všetkými možnými spôsobmi, a toto bol jeden z veľmi krásnych. Bol by som veľmi rád, keby sme možno dokázali zodpovedať aj niektoré ďalšie momenty, ktoré bude veľmi dôležité spomínať v tejto súvislosti, nielen pri prerokovaní tejto dôležitej správy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, Jozef. Nič iné, len poďakovať a naozaj mať nádej, že slovo udávať v súvislosti so statočnosťou bude už dnes definitívne v tejto sieni pochované. Som rád, že si spomenul aj tie ďalšie mená, aj keď vždy sme nespravodliví, lebo vždy je možné spomenúť ďalších a ďalších a my tiež v našom klube nedisponujeme všetkými prípadmi, aj keď sa na nás obracia veľa ľudí. Ale to neni cieľom, možno ani našou hlavnou aktivitou, aby sme konkrétnym prípadom sa snažili až tak veľmi pomôcť, aj keď sa snažíme.
Pán minister, vy to máte v rukách. Tento zákon treba uviesť do života so všetkými dôsledkami, aby nebol iba prijatý, lebo prijatý bude, ale aby bol naozaj ctený a podporovaný všetkými. Veľmi ho potrebujeme. Veľmi. A všetci. A možno ani netušíme, že keď začne fungovať aspoň na 50 %, aká zázračná zmena sa udeje aj s morálkou tejto krajiny, aj s financiami, ktoré máme k dispozícii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a zároveň podpredseda vlády, zdá sa, že niekedy sa veci zbehnú na jeden deň a ako keby sa chceli tak zdôrazniť, akcentovať, že to, čo tu dlhé časy nie je, potom zrazu je to prítomné behom pár hodín a človek sa spytuje možno, že prečo. V každom prípade ma to úprimne mrzí. Mali sme tu pred chvíľočkou zákon, ústavný zákon o vode a mne tu chýbala v jednej chvíli taká politická arogancia, mám na mysli poukázanie pána poslanca Chrena na zjavnú chybu v texte ústavného zákona, ktorým sa mala meniť ústava. Naozaj to vysvetlil veľmi presne, presvedčivo a nespochybniteľne, aspoň mne to tak pripadalo a doslova som sa tešil na to, keď v záverečnom slove prišiel k pultu pán minister Žiga, a hovorím si, určite to je tá správna chvíľa, aby sa ukázalo, že aj politickí súperi môžu hrať fair play a vedia oceniť svojho partnera, a doslova som až tak ťahal z jeho pier to, že povie teraz, tak toto vám nejak ušlo, toto, na čo upozornil pán poslanec Chren, je skutočne zjavné a na to sa budeme musieť pozrieť. Pán minister stadiaľto odišiel, nepovedal ani slovko. Ja som zase asi stále medzi tými naivnými, že teraz si hovorím, preboha, prečo, veď to bolo také jasné. Je to arogancia, je to pýcha alebo je to práveže tá vyššia etáž úrovne rozmýšľania politika, ktorej ja nerozumiem ani jej rozumieť nechcem, že naschvál takáto vec tam bola zakomponovaná?
Pán minister a vážený pán podpredseda vlády, hovorím o tom preto, lebo sa tu zopakovalo teraz druhýkrát. Dvaja ministri z vlády a dvakrát tu chýbala elegancia. Politická obyčajná elegancia alebo nazvime to politický fair play. Jasná vec je, že tvrdíte svoju muziku a my svoju, a je to správne, že tu bojujeme slovami, ale ono to vidieť aj na športoviskách, a prečo by to nemohlo vidieť aj tu. Niekedy sa tak žiada tak oceniť súpera a povedať si, áno, hrám fér a viem to aj priznať. Hoci mám teda prevahu a možno práve preto, že mám prevahu a viem, že napokon si svoj návrh presadíme, o to ľahšie by sa niekedy mali vyslovovať vám a vôbec všetkým, ktorí sú v tej chvíli na tej pozícii, keď sa hrá tak trocha z kopca a ľahšie, s vetrom v chrbte, že by ste mohli dokázať oceniť súpera. A ja viem, možno v tejto chvíli rozmýšľate, kam mierim, ja vám to teraz hneď poviem. Vy ste to prvýkrát urobili pred štyrmi mesiacmi, keď ste prvýkrát na tlačovke spomínali zákon o podpore bojovníkov proti korupcii. Potom ste to možno ešte aj niekde publikovali a dnes pri vašom úvodnom slove ste to zopakovali.
Vy ste naschvál alebo naozaj sme takí nepatrní tu, v klube Obyčajných, ja viem, býva to takým zvykom, napokon nielen zo SMER-u, že ako keby sme neexistovali, ale veď to neni podstatné, ale ja sa obraciam na vás, že vy naozaj neviete, že okrem pána Lipšica a pána Figeľa, teda okrem NOVY a KDH, tu bol trikrát zákon o podpore ľudí, ich ochrane a ich odmeňovaní, ktorí bojujú s korupciou. Naozaj to podpredseda vlády a minister vnútra nevie? No ak to neviete, tak potom beriem tie slová o tom, že nie ste bojovník fair play, možno späť, ale mne sa nechce veriť, že pri tak dôležitom zákone a pri tak dôležitej téme, ktorá určite aj vám musí napĺňať kuloáre, keď sa rozprávate v klube, že tých korupčných vecí je toľko, že vám začínajú robiť šarapatu aj vo vašom vnútornom prostredí, že by ste vy o tomto nevedeli? (Reakcia ministra.) Boli z dielne, vy ste ich aj teraz pomenovali teraz, že to sú z dielne teda akože už z ministerstva, že boli také predpripravené a že v podstate neboli dotiahnuté do konca a vy až teraz prichádzate s návrhom, ktorý už dorástol, ktorý tie detské chyby už má za sebou, už má za sebou detské nemoci a môžte ho predložiť.
Pán minister, začali ste štyrmi jednotkami. No možnože tie jednotky by nemuseli byť úplne nenáležité, možno by sme nejakú dvojočku dali do toho svedectva, ale v zásade by sme mohli pre to technické prevedenie tie štyri jednotky aj nechať a možno, že tú dvojočku, nech teda aby sme neboli až takí dokonalí, lebo dokonalosť patrí inde. Ale umelecký dojem, pamätáte, voľakedy v korčuľovaní bola technická hodnota a potom umelecký dojem. Umelecký dojem vášho vystúpenia štyri päťky. Päť, päť, päť, päť. Pretože vám chýbala práve tá elegancia toho džentlmena, toho súpera. A viete, prečo umelecký dojem bol zlý? Lebo váš návrh je dobrý. A viete, prečo je dobrý? Lebo na vysoké percento, 80, 90, teda neviem, je to náš návrh. Vy veci, ktoré zdôrazňujete, ja vám to teraz za chvíľočku rozmením na drobné a potom v druhom čítaní môžme ísť úplne na podrobný výčet. Ja, samozrejme, aj v tejto chvíli sa hlásim k tomu, že tento zákon je dobrý a hodný podpory, a konečne, tak ako povedal pán poslanec Zajac, ale naozaj ten umelecký dojem kazíte tým, že klub Občajných ľudí a nezávislých osobností to už za dva roky, prvýkrát to bolo teda pred skoro dvomi rokmi, predkladá zákon, ktorý má tie atribúty, ktoré vy dnes dávate ako nóvum vo vašom návrhu, keď to porovnávate s návrhmi pána Lipšica a pána Figeľa.
Veď to ozaj nemusíme sa biť o to, že kto teda bol prvý, lebo naozaj sa musíme starať o to, aby to platilo, a lepšie neskoro ako nikdy. Len mne tento moment chýba, pretože ja neverím, že by ste vy nevedeli, že tieto momenty tam my sme zapracované mali. A ja to teraz chcem ešte zvrtnúť aj do inej roviny. Čo sa to udialo, pán podpredseda vlády, že vôbec ten zákon prišiel? Ako ste vy zabojovali s vaším klubom? Jasné, ste minister, podpredseda vlády, tak možno vás 82 kolegov, 83 kolegov z parlamentu poslúchne, ale predsa len museli ste vy dačo s nimi urobiť. (Ruch v sále.) Ja počkám. A viete prečo? Lebo za ten dvojročný interval viacerí kolegovia naši, poslanci zo strany SMER - sociálna demokracia, pri našich návrhoch veľmi jasne zdôrazňovali, že takýto zákon je za prvé hnusný, že ho netreba a že je to zákon pre udavačov.
Vy ste, pán minister, prišli so zákonom pre udavačov alebo sa dačo muselo udiať, že nesúhlasíte so svojimi kolegami a ste presvedčený, že to je zákon pre statočných ľudí, ktorí môžu byť tejto krajine na prospech, pretože ani vaši policajti nemôžu byť všade, ale ľudia, ktorí majú srdce, svedomie a odvahu a ktorým pomôže tento zákon, tí sú skoro všade. Tak, pán minister, kde bude teraz problém? Už sú to nie udavači alebo nerešpektujete a nezdieľate názor vašich kolegov? Povedal to pán poslanec Martvoň, povedal to pán poslanec Číž, aby som bol dvakrát menovitý, možno si to mysleli viacerí, bola to vec, ktorá ma tu vždy veľmi pobúrila. Zákon pre udavačov my nepotrebujeme, my máme zákony dostatočné, ľudia, ktorí chcú byť charakterní a poukázať na trestnú činnosť, tí majú dostatočné zákonné krytie zo súčasného legislatívneho súboru. Takže naozaj to nechcem teda brať ako, že hej, teraz sa budem vyžívať, že to budem opakovať, ale viete dva roky tu zaznieva o tom, že to je pre udavačov, a teda dovoľte, aby som vám poďakoval, že zrejme nezdieľate ten názor, lebo by ste asi neprišli so zákonom, ktorý má slúžiť udavačom. Takže verím, že už sa tento výraz tu v snemovni, v sieni zákonnosti nikdy nevyskytne, pretože váš akt, ktorý ste dnes odštartovali prvým čítaním tohto zákona, svedčí o tom, že aj vy cítite potrebu takého zákona a že budeme sa už rozprávať o statočných ľuďoch.
Ale už to povedal aj pán poslanec Zajac a ja sa musím k tejto otázke pridať, že či predsa je nám nie ľúto tých peňazí na jednej strane a tých ľudských osudov na druhej strane, ktoré mohli byť zachránené, teda aj tie peniaze aj ľudské osudy, keby sme sa počúvali viac a keby sme ten zákon možnože pod vašou kuratelou, ja som vám to už aj v interpelácii napísal, že sme pripravení, keby sme ho mali schválený, lebo ozaj tu často skloňujeme nejaké mená a tých mien je oveľa viacej. Ale viete, ako teraz žije učiteľ Oto Žarnay v Košiciach? Keď pred dvomi rokmi poukázal na to, že na jeho škole sa šafári, a celá východoslovenská klika sa postavila na stranu jeho oponentov a tvrdia, že sa nešafári, učiteľ Oto Žarnay žije už po skončení podpory v nezamestnanosti, dlhú dobu zo 117 eur mesačne. Človek, ktorý poukázal na bezcharakterné narábanie so zdrojmi svojej školy. Človek, ktorému jeho zistenie potvrdil pán JUDr. Farkaš, najvyšší kontrolór Košického samosprávneho kraja. Viem, možno sa niekedy niektoré mená zneužívajú, ale možno toho Ota Žarnaya tu spomíname pričasto, ale on sa ozaj stáva symbolom. Symbolom, ktorý ukazuje na niečo, čo je zlé a čo vy určite týmto zákonom už nechcete, aby sa opakovalo, pretože keby ten zákon platil, tak nikto nemôže učiteľa Ota Žarnaya zaradiť medzi ľudí, ktorí sú pre svojho zamestnávateľa prebytoční, pretože by platila tá klauzula, ktorú ste tam dali, o ktorej ste, aj preto zdôrazňujem, že ju tam máte, ale, pán podpredseda vlády, tú tam máme aj my, preto som hrdý na váš návrh, lebo je to návrh aj náš.
Možno by bolo, keď som hovoril o tom fair play, viete, čo je teraz dobré, vy ste určite aj osobne v dobrom kontakte s pánom premiérom. Možno by to bolo gesto, ktoré by vám možno aj politicky pomohlo, a ja by som ho vedel oceniť, aj keď by nebolo spravodlivé, ale spravodlivosť na tomto svete nehľadajme. Keby sme týchto ľudí, ktorí sa stali symbolmi nepodporovania statočnosti v tejto krajine, keby možno pán premiér povedal, že má osobitný fond a keby aspoň, keď už nie tú zdravotnú a morálnu ujmu, aspoň tú finančnú ujmu povedal, nečakajte na súdy, nečakajte, kedy to bude platiť, tu dávam zo svojho osobitného fondu premiéra tejto krajiny 20-tisíc eur, dajte tomu Žarnayovi. Možno by ste zabodovali tak, že až by ste nám vietor z plachát zobrali, ale určite by sa pohnevali ďalšie, desiatky a stovky ľudí, ktoré tu nemenujeme, ale predsa ešte jeden prípad. Žarnay poukázal na 70-tisícové, sa spreneverili.
Taká kontrolórka Ľuba Lapinová z Národného lesníckeho centra, tiež sa stala nezamestnaná. Tá už mala trocha väčšie číslo za svojím zistením ako vrchnej kontrolórky, 700-tisíc eur za program, o ktorom hovoria špecialisti, keď sa naň pozerajú, len zrejme ešte vaši teraz, ja viem, že niekedy to ide pomaly, ale existuje ten proces vašich expertov, ktorí veci zisťujú, tak ešte to možno nezistili. Hovoria odborníci zo softvérovej brandže, že to je hodnota nie 700-tisíc, ale že 7-tisíc je veľa za ten program. Vyšetruje sa. Opäť nechcem šíriť tieto debaty o konkrétnom prípade, ale žena, ktorá sa stará o svoju chorú matku, žije s ňou v Podkriváni sama, ktorá 28 rokov vykonávala kontrolórku a ktorá raz poukázala na tender, ktorý nebol v poriadku, sa stala pri najbližšej možnej príležitosti pre svojho zamestnávateľa prebytočná. No keby platil tento zákon, s ktorým tu dnes prichádzate a ktorý sme my v dobrej viere tu dali pred dvomi rokmi a niečo podobné, ale skutočne len podobné, pretože my, naše zákony sú veľmi identické, kdežto kolegovia, ktorých tu spomínam, tie návrhy boli o niečo stručnejšie. No opäť by pani Ľubu Lapinovú nikto nemohol prepustiť a opäť by sa mohla starať o svoju chorú matku s tým, že by mala normálny plat, a nie nenormálnu podporu.
Takže to sú veci, ktoré, jasné, no však nikto nemôžme ísť dozadu, zákony platia od istej chvíle, a keby sme toto hodnotili tak, že prečo nie skôr, tak by sme pomaličky rozmýšľali, že prečo desať Božích prikázaní bolo schválených iba pred 2-tisíc rokmi, a nie pred 20-tisíc rokmi, takže je mi to jasné, že to zase neni možné takto chápať, ale predsi by ste mohli vy byť ten, ktorý by možno na tom kolbišti politického fair play teraz dačo vymyslel na túto situáciu, lebo naozaj, pán minister, čosi v tom opakovaní ignorovania nášho návrhu nie je v poriadku. Ak máte takýchto politických poradcov, že radšej si tých Obyčajných nevšímame, tento ich návrh, že to najlepšie, čo môžte urobiť, možno majú pravdu aj tí odborníci, ale hoc by aj mali tú pravdu, že to je dobré pre voličskú základňu, ale ľudsky, ľudsky vám toto nemôže sedieť, pretože ja vás predsi len vnímam ako človeka, ktorý predsi nemôže túžiť po tom, aby, aby nebol spájaný s istou eleganciou. Veď vy máte aj takú povesť človeka, ktorý vie pomerne elegantne prejsť cez problémy a vyriešiť ich možno aj istým čarom osobnosti, ale toto vám to čaro nepridáva, pán minister. Toto fakt by chcelo, aby ste uznali aj tým šašom z Obyčajných, že možno boli v niektorých ohľadoch lepší, lebo, viete, všetci panovníci potrebujú svojich šašov, tí totižto hovoria pravdu. A vy tú pravdu niekedy nechcete počúvať a toto mi je osobne veľmi ľúto, pretože nejde o to, že my sa tu teraz vyrozprávame, ale ani vy, ani ja nežijeme so 114 eur mesačne. A ja si to neviem predstaviť, ako tí ľudia z toho žijú, a keby sa o to pričinili sami svojou babráckosťou, svojou nepoctivosťou, svojou lumpárčinou, tak nech žijú alebo nežijú. Ale to sú ľudia, ktorí by mali dostať od nás ocenenie, pretože, ako som povedal, ani vaši policajti, vôbec celá mašinéria ochrany zákonnosti a poriadku, nech ju spravuje ktokoľvek, však to neni len tento čas, nedokáže sa postaviť všade tam, kde sa dokážu postaviť statoční ľudia, ktorí majú záujem povedať odvážne slovo aj tam, kde ostatní mlčia. Takáto vlastnosť bude vždycky nedostatková. Ľudí, ktorí si to dovolia, nech máme akékoľvek zákony, bude vždy v menšine. O to viacej by sme si ich mali vážiť, ďakovať im a vytvárať im zákonné podmienky na to, aby sme im pomohli aj podporili, pretože v opačnom prípade neničíme iba ich osudy. História ľudstva je plná zničených osudov, ale ničíme aj hodnoty tejto krajiny, ktoré nám unikajú. Niekto to hovorí, že je to 500 mil., niekto miliarda. Sú to čísla, ktoré nikto presne nenapočíta, ale všetci vieme, že tá čierna a šedá mašinéria, ktorá roztáča tie spodné vody temné, je veľmi, veľmi veľká a tie krútňavy, ktoré sa tam krútia s tými peniazmi, sú veľmi silné. Stiahli už nejeden osud, takže by bolo veľmi dobré, keby sme sa pokúsili už od dnešného dňa rozprávať o týchto veciach ako o čomsi, či je vhodné všeobecnej podpory nielen tu v snemovni zákonnosti, ale všetkých ľudí, ktorí sa týmto zákonom majú riadiť.
A teraz ja sa pozriem, aj keď bude pri druhom čítaní na to viacej priestoru, na niekoľko tých vecí, ktoré usvedčujú vás, vašich ľudí. Usvedčujú, ktoré potvrdzujú, že to technické prevedenie vášho zákona je preto tak vysoké, že ste použili veľa toho, čo sme použili dávno pred vami.
Povedal som niečo nevhodné? (Reakcia z pléna.) Pán minister nesúhlasí, ale bojujem, ale, ale... (Reakcia z pléna.) Ale, pán minister viete, ja by som použil teraz všetko možné v tejto chvíli, ale ten šarm s tých smiechom sa tu nehodí. Lebo, lebo... (Reakcia z pléna.) Nechcem, aby ste vysvetľovali, len viete, je tu téma, ktorá bytostne postihuje veľa ľudí. Ľudí, ktorí nasadili chrbát za náš poriadok v tejto krajine. A vy minister vnútra sa chcete pri tejto téme usmievať. Vážne je to na smiech?! (Reakcia z pléna.) No tak okopírovali, veď už toto býva bežným zvykom, že sa niekedy myšlienky berú. Ale veď dobre, veď toto údajne patrí... (Reakcia z pléna.) Dobre.
Skúsime sa, nie, nie nehrozte, poďakujte, že teda si to, viete, ministerskí pracovníci sú možno dobrí, lebo oni nie sú na vine, že to nemohlo ísť. Vy, politickí šéfovia, ste to nepustili skôr. Keď už sme chceli urobiť nejakú aspoň ako prvý polkrok, prečo ste sa pohrávali s KDH a nechali ich ísť do druhého čítania a potom sa to stornovalo. Tomu som tiež neporozumel. Na čo je to dobré? Asi by som v živote nemohol byť poradcom politickým alebo nejakým politickým imidžmejkrom, pretože to sú veci, ktorým bytostne nerozumiem. Niekoho nechať zájsť do druhého čítania a potom ho utopiť.
Ale dobre, dobré je to preto lebo riešime tak, že máme veľa podobného. V niečom - v dosť podstatnom a dosť rozšírenom - sme lepší, v niečom ste lepší aj vy, ale toho je menej. Napríklad my to riešime nielen v pracovnoprávnom pomere možnosť takejto ochrany a podpory, ale vôbec každý človek v spoločnosti má možnosť byť krytý týmto zákonom. Ja viem, že väčšina korupčných vecí sa odohrá na nejakom pracovisku a nejaký zamestnanec odvážnejší - ako ekológovia - to vidí a povie, ale myslíte si, že už dôchodca alebo niekto, kto je mimo pracovného pomeru, alebo niekto, kto je z inej firmy, ako sa udeje korupcia, on je zamestnanec firmy A a korupcia sa deje vo firme B. Prečo by ste takýchto ľudí nepodporili? Takže možnože ešte bude práve priestor na to, aby sme v tom druhom čítaní tie veci, ktoré by ste boli ochotní uznať, že by bolo treba zmeniť, meňme ich. To je napríklad jedna takáto vec.
Zhodli sme sa na utajenosti, aj keď sú tam rôzne slová použité, veľmi správne. Obmedzenie pracovnoprávnych úkonov, vy ste to zdôraznili pri svojej tlačovke, že keď to KDH a Lipšic nedali, tak aby obyvatelia vedeli, že to treba proste vytvoriť nejaké prostredie. Pán minister, my ho máme vytvorené. Dokonca elegantnejšie ako vy, pretože to máme tam premyslené aj zo stránky systému webovej stránky a tak. Takže ale to sú detaily, ktoré možno v tejto chvíli netreba zdôrazňovať. Ale je to proste prostredie, ktoré sme sa tiež zhodli, že musí každý zamestnávateľ to urobiť, ale škoda, že vy to vzťahujete len k podniku, ktorý má viac ako 50 zamestnancov. Naozaj, ja si myslím, že keď sa udeje miliónový podvod v podniku, ktorý má 47 zamestnancov, bola by škoda takýto systém nevytvoriť, pretože ten počet ľudí, zamestnancov vždy potom dáva istú hranicu, ktorá je umelá, neni na ňu dôvod. A ak považujeme korupciu za vážny problém, tak každá firma, nech má len 20 ľudí, nech má povinne tento systém nahlasovania vytvorený, nielen tá, ktorá má viac ako 50.
A tie vnútorné predpisy. Formy ochrany riešime dosť podobne, je tu veľa nuáns. Aj formu žiadosti, aj utajenia. V podpore sme trocha širší. Vy dávate len právnu pomoc a aj to len v prípade materiálnej núdze. (Reakcia z pléna.) Ale nie, pardon, vy im dávate materiálnu núdzu, aj keď dávate to podľa zákona o materiálnej núdzi, ale je možné, že v prípade, keď sa to použije aj pre človeka, ktorý nie je, nespĺňa parametre materiálnej núdze, tak sa to môže použiť. Toto je, v tomto ste vlastne prospešnejší pre oznamovateľa. My by sme tam trvali na podmienkach splnenia materiálovej núdzi.
Štátne vyznamenania je síce len taký prívesok, ale, pán minister, viete, že morálne ocenenie je rovnako dôležité ako finančné, a vieme, že mnohokrát aj dôležitejšie. Prečo nechcete tiež pomôcť takýmto ľuďom aj takým spôsobom? Že predsi morálne ocenenie, keby začiatkom roka pán prezident na Hrade mohol odovzdať vyznamenanie Žarnayovi, Lapinovej a ďalším za to, že zabojovali s korupciou. To by bolo možno viac ako tá podpora, pretože to by videli ľudia. Povedali by si, a v tejto krajine sa oplatí byť statočným a odvážnym, pretože si to ocenia najvyšší predstavitelia štátu. Takže to štátne vyznamenanie, neosobujem si práve rozhodovať o tom, že kedy má byť z rúk najvyšších predstaviteľov štátu pridelené. Ale škoda, že ho neriešite. Ja by som odporučil, že by bolo dobré možno z tohto nášho zákona prebrať aj túto časť.
Obrátené dôkazové bremeno, áno. My dávame tam aj dotáciu na prevenciu, ktorá by mala byť v kuratele vášho ministerstva. Vy to neriešite. Tiež by som navrhoval, že je dobré byť nielen v boji s chorobami, ale aj v boji s takýmito neduhmi, ako je korupcia, orientovaný na prevenciu.
Výchovu. My v našom zákone riešime aj výchovu, pretože ohýbaj ma, mamko. Prečo by sme nezdôraznili, že tento obrovský neduh je naozaj neduhom už v primeranom vekovom štádiu našich detí a študentov. Máme to rozpracované pomerne slušne.
Pozrime sa na odmeny. Ako často tu zaznievalo, že odmeňovať ľudí za to, že dodržiavajú zákony, že si plnia svoju základnú povinnosť. Vy by ste chceli platiť niekomu za to že, že dodržiava zákon? Toľkokrát to tu bolo zohavené, keď sme s tým prišli. No vy to tu máte. Takže to znamená, že aj tu, ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, stotožňujete sa s tým, že asi nie je zlé odmeniť aj ľudí. Tobôž keď zachránia tomuto štátu veľký obnos, prečo by sme niečo z neho nedali. A keď mám na mysli ten veľký obnos, tak mám otázku, že prečo len 50-násobok minimálnej mzdy. To je dnes okolo 17 500 eur, ten 50-násobok. Ak nám niekto zachráni milióny, prečo by sme mu nedali nejaký podiel. My navrhujeme, že to môže byť až 30 %. A zároveň hovoríme, že keď sa to dokáže a preukáže, tak je na to právny nárok. Vy to necháte v rukách úradníkov, že teda právny nárok na to nie je. Navrhoval by som zvážiť, že ak sa preukáže, že ten človek svojou statočnosťou a odvahou nielen dal morálny nejaký stimul spoločnosti, ale aj zachránil reálne peniaze, ak niekto zachráni milión, prečo mu nedať 100-tisíc. Stále sme ešte ziskoví v štátnej kase 900-tisíc. Tých 50-násobok, to je také, že aj teda tú odmenu, ale aby nás to veľa nestálo. Trocha granda ste mohli urobiť pri tomto, keď už súhlasíte s odmenou. A je tam toho viacej. Určite pri tom druhom čítaní bude ten priestor väčší.
Ja vás si dovolím poprosiť, vážený pán minister, pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, skúste zvažovať možno aj v tomto konkrétnom prípade ten fakt, že sme sa dopustili v tom dobrom slova zmysle dobrého návrhu. Skúste to niekedy povedať. Nie preto, že by ste nám nahnali preferencie alebo že by sme mali z toho mať nejaký prospech. Ja si dokonca myslím, že to môže pomôcť politicky vám. No čo by sa stalo, keby minister vnútra, ktorý predložil tento návrh, zároveň povedal, že je rád, že je tu zhoda cez politické spektrum a že oceňujete, že niektoré návrhy tu už zazneli. Niežeby nám to chýbalo, že by to malo byť, ja vás o to neprosím z toho pohľadu, že by nám to pohladilo naše nejaké egá, ale že je celkom možno dobré, keby sme zdôraznili spolu aj spolu, aj s kolegami z KDH, ktorí sa o to isté snažili, aj s pánom Lipšicom z NOVY, že je to naozaj téma, ktorá je dôležitá, pretože my ju zákonom, keď ho prijmeme, len, len odobríme a odštartujeme cieľ, ale ešte ho nedosiahneme. Ten cieľ bude vtedy, keď možno tento zákon budeme môcť zrušiť, že už je nepotrebný, že už ľudia majú takú vysokú citlivosť na korupciu, že vôbec ich netreba špeciálne chrániť, odmeňovať a podporovať, pretože si ľudia nedovolia, tí, ktorí majú sklony k tomu, páchať také korupčné činy. Zatiaľ je problém v tom, že u nás je to hlavný prúd. U nás je skoro smiešny ten, kto nedáva, neponúka netočiteľné peniaze.
Rád spomínam Nórsko, za to, že som tú česť párkrát s tými ľuďmi rozprávať, s lesníkmi z Nórska. Pamätám si to zdôrazňovanie, že aj u nich sa nájdu percentá ľudí, ktoré podľahnú zbojstvám a pokušeniam špinavých peňazí. Ale tých ľudí neodsúdi ani tak zákon, ale tých ľudí odsúdi samotná verejnosť, ktorá ich znemožní tak, že ich deti sa budú hanbiť za svojich rodičov. Takýto čas možno raz príde aj k nám. Bude to možno ešte trvať, ale bude o to kratší, o čo viac spoločne zabojujeme za to, aby Otovia Žarnayovia pre neexistenciu takéhoto zákona nemuseli žiť v tejto krajine za 117 eur mesačne za to, že zasadili svoju statočnosť a odvahu za nás všetkých aj za vás, pán minister.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi s tým, že našiel si, Jozef, riešenie, ktoré, myslím, že by si mal pán minister osvojiť. Aj keď v prvom čítaní nie je možné dávať pozmeňujúce návrhy, ale ja si myslím, že výhrada je úplne jasná, a mne sa páči práve to, že si hľadal možnosť, ako z tohto textu robiť text, na ktorom by sme sa vedeli zhodnúť. Lebo, opakujem, ja si myslím, že v zásade tento úmysel je vhodný podpory a že ho nepodporíme dnes pri hlasovaní, časť snemovne, je dôsledok toho, čo včera urobila tu vládna väčšina poslancov. Takže veľmi konštruktívny prístup. Ja si myslím, že presne to je to, čo by táto téma potrebovala, a páči sa mi aj tvoje prepojenie na upozornenie na to, čo sa tu dialo 1. septembra. Naozaj to nebolo v poriadku. Bolo to niečo výnimočné, platili tu nejaké veľmi zvláštne pokyny, pretože nieže hostí sme si nemohli doviesť v tento deň, ale ani len návšteva na naše izby, ktoré sú v tomto širšom objekte, bola povoľovaná veľmi ťažko až na základe intervencie a divných telefonátov. Aký tu bol režim, neviem, ale štandardný nie. Ďakujem pekne.