Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2014 o 11:58 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.11.2014 23:20 - 23:22 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, mne sa naozaj páčila forma, ktorú ste použili pri svojom prejave. A dokonca na rozdiel od niektorých iných kolegov mne sa páčili aj vaše niektoré obsahové časti. A viete, ktorá sa mi páčila z nich najviac? Je to tá, kde ste spomínali, že rozhodujú nie slová o tom, že človek dačo chce urobiť a zmeniť, ale občas aj činy a že tie činy teda sú viac oveľa ako slová.
Aj ja vám chcem pripomenúť jeden čin, ktorý skupina lesníkov, keď sme sa už bavili o tej korupcii v lesoch, pred piatimi rokmi urobila 1. júla 2009 práve v ten deň, keď pán premiér za svojej prvej vlády povedal, že sa musí zásadným spôsobom zmeniť spôsob riadenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. A ten čin bol ten, že 1. júla 2009 skupina piatich lesníkov dala trestné oznámenie na korupčné dianie, ktoré sa vtedy dialo. A viete, aký je osud tohto oznámenia? Nemôžete vedieť o všetkom, čo sa vám deje v rezorte, ale dodnes sa to vyšetruje. A ja keď sa občas ako jeden z tých, čo podali trestné oznámenie, alebo jeden z občanov podľa dvestojedenástky spytujem na to, ako ďaleko to zašlo, tak sa vždy dozviem, že sa to vyšetruje. Nuž ak nás chcete presvedčiť, že nielen teda tie protikorupčné činy ste vykonali v rámci zákonných možností, ale že sú to aj reálne činy, pripomínam aj vám, že máte možnosť z nich jeden taký urobiť a pozrieť sa tak, ako ďaleko to vyšetrovanie zašlo, pretože tým by ste ma presvedčili o tom viac ako výpočtom tých aktivít, o ktorých nevravím, že sú zlé, lebo tie činy mi chýbajú niekedy aj u vás práve. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.11.2014 21:37 - 21:38 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán premiér, ja by som naozaj bol rád vždy za každých okolností hrdý na svojho premiéra. Myslím to úprimne. Žiaľ, vaše dnešné vystúpenie mi to naozaj neumožnilo. Viete, pripadalo mi to ako ten žiak, ktorý prišiel domov so štvorkou, bolo to nepríjemné, ale zahladil to tým, že povedal rodičom: „Ale dostali dvaja ešte aj päťku." To predsa nebolo účelom dnešného dňa, aby ste mi toto všetko pospomínali. Tak ako tu už zaznelo, čo majú občania s tým, že vy ste to takto pospomínali? To jednoducho nebolo súčasťou programu dnešného dňa.
Ale ja chcem povedať niečo iné, čo je súčasťou nás dvoch. Za vašej prvej vlády ste povedali 1. júla 2009 také veľmi dôležité slová na konto Lesov Slovenskej republiky, kde dodnes prebieha vyšetrovanie korupčných prípadov v rozsahu mnohých miliónov eur. Povedali ste slová a ja som ich celkom zobral ako pozitívne, že naozaj ste presvedčený, že sa musí zásadným spôsobom zmeniť systém riadenia, aby všetky podozrenia mohli byť dopredu minimalizované. Vy ste to, vážený pán premiér, dodnes neurobili. Uplynulo päť rokov a ja sa spytujem, prečo ste to neurobili? Naozaj ste to nemohli urobiť? Alebo je to kvôli tomu, aby mohol prebehnúť taký tender, aký prebehol pred pár mesiacmi, ktorý pripravil občanov Slovenskej republiky a lesníkov alebo ide ich pripraviť, keď nezasiahnete, o 14 mil. eur? Kvôli tomu ste nekonali päť rokov? Toto je vec, ktorá sa týka nás dvoch. A ja by som bol veľmi rád, keby ste na ňu reagovali. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2014 21:30 - 21:30 hod.

Ján Mičovský
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ďakujem aj vám, vážim si, že ste mi odpovedali. Rozumel som tej odpovedi a vy asi budete rozumieť tomu, že som z nej trochu smutný. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.10.2014 20:59 - 21:05 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, predovšetkým vážený pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, prepáčte, pán poslanec. Iba dvaja páni poslanec, pán poslanec Mičovský a pani poslankyňa Mezenská ako sa prihlásili do rozpravy, pretože som skončila možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže poprosím všetkých ostatných vymazať z tabule.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Som presvedčený, vážený pán minister, že toto dnešné stretnutie, rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky vám ako človeku nie je veľmi príjemné a chcem vám povedať, že tieto pocity zdieľam s vami. Nie je príjemné ani mne. Myslím si, že naozaj je to rokovanie, ktoré nemôže byť príjemné, ale je potrebné. Totižto vy tu nie ste sám za seba, presne tak ako nikto z nás v tejto sieni nerozpráva sám za seba.
Ani korupciu nikto z nás nevymyslel. Určite ju nevymysleli ani v SMER-e, ani v Obyčajných, ani v KDH, a určite ju nikto z nás v týchto subjektoch ani nezlikviduje. Rozhodne však máme povinnosť z titulu našich funkcií, ktoré máme tú česť dočasne zastávať, pričiniť sa o to, aby podozrenia, ktoré určite nie bez nejakého opodstatnenia sa často vyslovujú v súvislosti s fungovaním našej krajiny, podozrenia, ktoré hovoria o veľmi častom výskyte korupcie na rôznych stupňoch riadenia, sa práve na takomto mieste otvorene a s veľkým nasadením všetkých účastníkov prejednali.
Môj vstup bude veľmi krátky. Bola tu už veľmi široká diskusia. Ja som presvedčený, že aj keď ste si robili rôzne poznámky, nie je vo vašich silách odpovedať možno už na všetko, čo tu bolo povedané. Možno nemáme ani takýto úmysel. A ja nebudem rozširovať okruh tém ani okruh rôznych podotázok a veľmi úprimne, naozaj s pochopením, pretože máte ťažký deň za sebou a ešte čiastočne aj pred sebou, a že aj tá vaša reč tela svedčí o tom, že ste teda z istej fázy napätia prešli potom do istého uvoľnenia a teraz je to už zase istá ľudsky pochopiteľná únava.
Chcem vás poprosiť, že predsi len v tom množstve otázok, ktoré tu zazneli a na ktoré pravdepodobne nie je vo vašich ľudských silách odpovedať, keby ste mi skúsili odpovedať na dve alebo vlastne iba na jednu otázku, vážený pán minister. A v prípade, ak bude tá odpoveď na tú prvú otázku pozitívna, tak potom ešte jednu podotázku by som dal a tým by som naozaj skončil. A chcem povedať, že sú to otázky, do ktorých nevkladám žiadny zlý úmysel ani žiadny inotaj, ktorý by mal získať politické body pre mňa, pre Obyčajných alebo pre kohokoľvek. Mňa to naozaj zaujíma tak ľudsky, lebo ja viem, že všetci okrem toho, že sme ústavnými činiteľmi, sme predsi naozaj všetci obyčajnými ľuďmi, ktorí majú svoje ľudské cítenie, svedomie a mnohokrát možno musia vo svojom vnútri hľadať tú hranicu medzi tým obyčajným ľudským a medzi tým politickým.
Takže tá otázka je veľmi jednoduchá, vážený pán minister. Naozaj ste vy ako generálny sekretár strany SMER pred tými niekoľkými rokmi akýmsi spôsobom, presne to necitujem, ani to nie je dôležité, navrhli starostom, ktorí boli na stretnutí za prítomnosti pána premiéra Fica, aby pre projekty bola použitá akciová spoločnosť Star EU? To je veľmi jednoduchá otázka. Ja verím, že napriek tomu množstvu tém, ktoré tu zazneli a na ktoré, ako som spomenul, možno už nebudete mať dosť síl odpovedať, ja by som vás naozaj poprosil, keby ste na túto jednoduchú otázku mi odpovedali.
A teraz je tu možnosť, že mi poviete, že nie, a je tu možnosť, že mi poviete áno. A ak by ste povedali áno, nechcem to dopredu nijak predvídať, ale ak áno, by ste takéto potvrdenia alebo takéto tvrdenie potvrdili, tak potom by bola tá podotázka, že či dnes ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny považujete takéto svoje vystúpenie vo vtedajšej funkcii generálneho sekretára strany SMER za správne. Sú to dve jednoduché otázky bez politického podtextu. Mňa zaujíma ozaj taký ten ľudský rozmer. Teraz sa vás spytujem síce ako pána ministra, lebo ja som v tejto chvíli poslanec, ale napriek tomu v tom podtóne sa spytujem pána Richtera a tú otázku dáva Mičovský.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2014 16:38 - 16:40 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem pekne aj za všetky reakcie. Ja sa pokúsim odpovedať možno jedným spôsobom všetkým trom.
Veľmi som vďačný za to, že ste postrehli tú časť, ktorá v mojom vystúpení bola zameraná na tú istú obsažnosť. Čiže nie tá forma, ale obsah a jeho prežívanie je oveľa dôležitejšie. A tu by som tú odpoveď, ktorú považujem za odpoveď pre všetkých troch, tak stiahol práve k našej klubovej tradícii, už by som povedal. Mnohí politici chodia položiť práve ten venček, pokloniť sa, tak ako aj pán poslanec Bublavý teraz hovoril. Ale ja som veľmi vďačný svojim kolegom oddielovým z OĽaNO, že sme už nie raz zašli napríklad k tomu Langsfeldovmu hrobu a urobili sme tam lavičku, čo možno neprebehlo médiami, ani nezožali sme za to žiadnu slávu, keďže k tomuto pietnemu miestu sa nedalo pred rokom ani prejsť. Pred pár mesiacmi sme to zase ponatierali, ohrabali, vystrihali. Nuž to je možno odpoveď na to prežívanie. Jedna vec je paráda, kamery, návrhy, vence a druhou vecou sú montérky. A možno práve keď sme natierali ten plotík, pri tom okopávaní tých stromčekov nad hrobom Ďurka Langsfelda sme si uvedomili oveľa lepšie, ako keby sme sa postavili do pozoru pri štátnom sviatku, skutočný rozmer tejto osobnosti. A tak, si myslím, sa to dá urobiť aj pri všetkých ostatných významných dejateľoch a dátumoch. Takže niekedy uchopiť takúto vec je oveľa krajšie týmto spôsobom. Neviem, či som odpovedal všetkým trom, ale napadlo mi, že toto by mohla byť celkom komplexná odpoveď. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.10.2014 16:18 - 16:32 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, nemám tu veľa poznámok, mám tu len jednu takú technickú pomôcku, ktorú použijem. (Ukázanie listu vo formáte A3.) Napadla ma iba pred chvíľočkou, ale nejde z tohto žiadna hrozba, pán spravodajca, žiadnych 40 minút, ale možnože 14.
Ale chcem v úvode oceniť jedným výrokom Milana Rastislava Štefánika, ktorý povedal: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.“ Takou celkom sympatickou snahou pána predkladateľa bolo. By som aj parafrázoval: „Ja ten zákon presadím, lebo ho presadiť chcem.“ Fakt je ten, že nech má akékoľvek pohnútky, niekto v tom vidí politiku, niekto v tom vidí percentá, ja v tom vidím sympatickú tvrdohlavosť, s ktorou pán poslanec Kaník prichádza, ktorý sa snaží zákon, ktorý nám je mnohým sympatický, presadiť. Takže v duchu toho štefánikovského prajem vám úspech.
Nebudem ale tradičný, ozaj ste boli veľmi zaujímaví, moji predrečníci, bolo to na úrovni teda skoro seminára, a nie parlamentnej diskusie. Ja si dovolím ale, pán predkladateľ, predsa len jedno sklamanie hneď v úvode vniesť do tejto diskusie, nech budeme akokoľvek písať veľkými písmenami akékoľvek štátne sviatky do našich kalendárov, myslím si, že aj keď je to naša povinnosť, lebo hovoríme o zákone o štátnych sviatkoch, tak to podstatné, čo by som chcel vidieť za tým, to, ako ľudia budú vnímať naše historické míľniky, to teda týmto naším rokovaním, respektíve týmito našimi snahami nedokážeme ovplyvniť, pretože ešte žiadny sviatok aj zlatým písmom zapísaný v kalendári nespôsobí to, aby si naši ľudia vedeli vybaviť veľkosť možno tej chvíle, ktorá je s týmto sviatkom spojená. Nuž keď to nemá byť teda zákon, kto iný by mohol ešte spôsobiť to, aby štátne sviatky alebo udalosti, ktoré sú za nimi skryté, pôsobili naozaj tam, kde pôsobiť majú, aby vzbudzovali úctu k tým míľnikom, ktoré náš národ alebo naše národy prešli. Vidím tu len jednu možnosť. A to je škola a rodina.
A zaspomínam si teda cez svoju osobnú skúsenosť na Štefánika.
Napríklad pamätám si, že pre mňa ako 14-ročného chlapca nebol rozhodujúci nejaký sviatok alebo nesviatok, ale skutočnosť, že som na Vianoce v roku 1968 dostal knihu o Jána Juríčka. Teda ja som dostal od svojich rodičov alebo od Ježiška, ale autorom bol Ján Juríček tej knihy Milan Rastislav Štefánik. A tam mala táto kniha krásnu úvodne darovaciu citáciu alebo teda venovanie, pán Juríček napísal: „Mojej dcére Jane, ktorá sa v škole nedozvedela, kto to bol Štefánik.“ A moji múdri rodičia mi tú knihu kúpili. A možno mi ju kúpili aj kvôli tomu, že niekedy v máji toho istého roka keď bola na Bradle oslava povolená po rokoch Štefánika a ja som sa pri televíznom prenose tak trochu možno puberťácky ako 13-ročný usmial s tým, že čo to tam sedí tá grófka Benzoni, nejaká tá stará dáma, ako tá snúbenica. A moja dobrá mama ma vtedy okríkla, to nezvykla robievať často: „Trocha buď vážny, toto sú vážne veci.“ A možno aj preto mi tú knižku kúpili, z ktorej som sa teda dozvedel o Štefánikovi oveľa viacej. A možno sa to dozvedela aj tá Jana, dcéra pána Juríčka.
Alebo iný medzník, tiež Slovenské národné povstanie, veľké parády, vojenské prehliadky, oslavy, Bystrica. Pre mňa možno bolo veľmi dôležité, že som s mojím otcom vystúpil kedysi ako chlapec pod hrebeň Nízkych Tatier a že mi otec sám ukázal, kde stál tábor majora Jegorova, a že tie staré trámy, ktoré tam ešte vtedy boli, naozaj boli na pôvodnom mieste. A možno aj vďaka tomu som po desaťročiach mal tú česť byť iniciátorom obnovy tohto tábora, ktorý tam dnes v plnej paráde stojí.
To považujem za oveľa silnejšie momenty ako vyhlasovanie štátnych sviatkov a na to by som chcel v tejto súvislosti apelovať tak, že jedine cesta vedie cez výchovu, cez takú úprimnú a presvedčivú, možno takú, akú mi pán učiteľ Hudec v blahej pamäti občianskej náuky voľakedy mne a celej triede s výčitkami povedal, ako je to možné, že vy neviete, čo sa stalo 28. októbra 1918. Nuž nevedeli sme to. V roku 1968 to bolo bežné, že my vtedajší siedmaci sme jednoducho nevedeli, čo sa 28. októbra udialo, pretože to bolo pred nami dosť skrývané.
A možno ešte jeden z príkladov, ktorý navodzuje spôsob, ako sa uchopiť, ako uchopiť históriu tak presvedčivo od srdca, putovanie do Martina. Spomínam si na ten deň, opäť keď ma ráno rodičia zobudili a išli sme sa pozrieť na Maticu slovenskú, na starú budovu, na novú budovu, do Slovenského národného múzea aj na Národný cintorín. Oveľa, oveľa presvedčivejšie momenty pre mňa ako pre žiačika boli práve tieto okamihy, ktoré mi darovali moji rodičia, ako akékoľvek štátne sviatky a okázalé parády. Možno sa spýtate, že teda z akejto rodiny pochádzam, či sme teda nemali čo robiť a cestovali sme po svete a z nejakého akademického prostredia. Moji rodičia boli úplne jednoduchí administratívni pracovníci, v rodine nikdy sme nemali autá a vždy sme sa ráno posadili do osobného vláčika a išli do toho Martina alebo kde za týmito hodnotami.
Takže tam vidím to, čo by možno v tejto súvislosti malo zaznievať, že štátne sviatky, akokoľvek je to naša agenda, lebo zákon o štátnych sviatkoch existuje, ale chceme ju teraz pozmeniť, ale tú podstata ja vidím práve niekde inde, nie v tých veľkých červených písmenách v kalendári, je určite ťažšie zmeniť to, takéto vnímanie veľkých míľnikov, ako odhlasovať akýkoľvek nový zákon o novom štátnom sviatku.
Ale ešte skôr než sa dostanem k tej podstate, predsa by som spomenul iniciatívu, ktorá mi je celkom sympatická a ktorá mi navodzuje tú starú ideu, že lepšia je kvalita ako kvantita. Možno tých štátnych sviatkov máme ozaj priveľa a možno by bolo veľmi dobré, keby sme sa dokázali zjednotiť na akomsi koncentráte, ktorý by bol prijatý ako veľký štátny sviatok, prirodzene, všetkými skupinami občanov Slovenskej republiky, tak ako Francúzi majú svoj 14. júl Bastilu, tak ako majú Američania 4. júl, ako majú Nóri svoj Deň ústavy, keď sa všetci vyparádia do tých krojov.
Veľmi sa mi v tejto súvislosti páči iniciatíva, neviem, či je nedávna, ja som ju len nedávno zachytil, starostov a primátorov z Myjavy, Starej Turej, Košarísk, Brezovej pod Bradlom, ktorí navrhli, aby sa sviatky zredukovali a aby sme prijali sviatok, ktorý by bol pomenovaný deň slovenskej nezávislosti. A majú na mysli vystúpenie Ľudovíta Štúra v Myjave 19. júla 1849, keď prvýkrát vyhlásil, že Slováci sú neodvislí, taký tuším výraz použil od uhorskej moci. Ale určite nie je toto účelom, aby sme sa púšťali do tejto iniciatívy, na to by musel byť osobitný zákon.
Ja chcem ctiť to, že pán poslanec Kaník navrhol doplnenie zákona o štátnych sviatkoch sviatkom, ktorý má byť pomenovaný ako Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika – vznik Česko-slovenskej republiky. A ja v tejto súvislosti len sa priznám, chcem povedať ako človek, ktorý má nesmiernu úctu voči dielu Milana Rastislava Štefánika a voči tomu, čo ste tu všetko povedali a čo je škoda opakovať, že do istej miery, pán poslanec, považujem túto akúsi prednožku alebo teda akýsi ten úvod k tomuto vášmu návrhu za nadbytočný, a to nie kvôli tomu, že by som, opakujem sa, nemal hlbokú úctu pred dielom Štefánikovým, ale kvôli tomu, že si myslím, že dátum 28. október je tak dôležitý v histórii Slovenska, že nepotrebuje žiadne entrée, žiadne úvodné slová, žiadne akési uľahčenie vnímania časťou verejnosti, a preto som si vlastne pripravil aj tento úžasný jednoduchý diagram (Ukázanie diagramu na liste papiera formátu A3.), ktorý asi nie je ničím iným, len mojou snahou ukázať, že ten bod, to je ten, kde sa pretínajú tie dva trojuholníky, to je ten 28. október, je naozaj kardinálnym bodom, katalyzátorom slovenskej histórie, že tu všetko z tejto základne, všetko v tých stáročiach, ktoré predchádzali tomuto dátumu, všetko, čo pochádzalo z histórie, ako keby sa prelialo do tohto jedného okamihu. A ten okamih bol preto. A preto aj podľa mňa je veľmi dôležitý, že prvýkrát z tiem histórie sa vynára pomenovanie Slovensko, aj keď s tou pomlčkou v názve Česko-Slovensko oficiálnym spôsobom. Ja si myslím, že taký okamih je nesmierne dôležitý a že práve to, čo z tej základne vyplýva, tam nájdeme ako všetko možné. Tam nájdeme štúrovcov, tam nájdeme, možnože keď pôjdeme do histórie, aj Karola Róberta, keď by som tu chcel ísť hodne z hĺbky, pretože môžem povedať, že vďaka tomu, že časť vtedajších Slovákov pomohla svojmu kráľovi, tak Karol Róbert povedal, že nielen Maďari a Nemci budú sedieť v obecných a mestských radách, lebo že tam trvá na istom percentuálnom zastúpení aj Slovákov. A to hovoríme o 14. storočí. Alebo nájdeme možno v tom spodnom trojuholníka aj Ďurka Langsfelda, ktorý sa stal pre časť poslaneckého zboru veľmi dôležitou osobou, ale, samozrejme, nie je to tak len pre časť teda zboru, pretože jeho veta je okrasou slovenskej histórie: „Dneska ma súdia nepriatelia, ale raz ma bude súdiť aj Slovák a pred ním by som chcel obstáť.“ Takže ten 28. október, a to dávam, pán poslanec Kaník, na konto tej diskusie, kde ste teda prejavili istú vnímavosť, áno, viete si predstaviť, aj áno, aj nie.
Ja vôbec nespochybňujem Martinskú deklaráciu ani skutočnosť, že ráno 29. októbra, keď sa schádzali členovia Slovenskej národnej rady, na inak povolené zhromaždenie, niekto povedal, že to bolo nepovolené. To bolo povolené. Maďarská, teda uhorská moc povolila toto zhromaždenie, ak sa nemýlim, ak sme sa to dobre učili. Skutočne nevedeli, čo sa pred dvanástimi alebo osemnástimi hodinami v Prahe udialo. Takže bolo to samostatné zhromaždenie, už potom toho tridsiateho, keď podpisovali toto prehlásenie, tak už zrejme sa z tej Prahy čosi dostalo na vedomie aj týmto účastníkom. Ale zdá sa mi, že tak ako voľakedy tá bitka o tú pomlčku bola svojím spôsobom zbytočná, aj tento moment, biť sa o 28. alebo o 30. október sa mi nezdá byť celkom to najdôležitejšie, pretože naozaj s 28. októbrom podľa mňa je spojený ten okamih, ktorý sa nedá vôbec posunúť ani dopredu, ani dozadu, keď prvýkrát oficiálne ktosi povedal Česko-Slovensko. Nikdy za tie stáročia, aj keď sme boli všetko možné, Felvidék a neviem čo všetko, nikdy nikto nepovedal, že tu nejaké Slovensko oficiálne je, ale až toho 28. októbra v Obecnom dome v Prahe. Tak aj bratia Česi majú nejaké svoje nedostatky, keď prebehnete Obecným domom a budete sa spytovať, že ktože to tam z tých Slovákov bol. Mne veru nevedeli odpovedať sprievodcovia, že nejaký Vavro Šrobár je pre nich známa osoba. Je pravda, že Šrobár tam bol viac-menej náhodou. Ale bol tam a bol účastníkom tohto. Takže mali sme tam svojho zástupcu. A to, čo sa udialo 30. októbra v Martine, bolo samostatným, logickým a dôležitým bodom, ale, raz darmo, prvýkrát to zaznelo o dva dni skôr. A to, si myslím, by nám nemuselo robiť problémy, aby sme sa na takomto dátume zhodli. A preto súc si vedomý toho, že je to dátum, ktorý ukazoval isté hodnoty nielen našim rodičom, ktorí možno boli vychovaní v inom duchu, ale aj nám, ktorí možno už niekedy trocha laxnejšie a tak menej nadšene pozeráme sa na tú vzdialenú históriu, by bolo veľmi dobré, keby sme presadili pohľad, ktorý prezentuje tu pán kolega Kaník, a keď by sme v tomto snažení bez toho, aby sme zase tu bojovali zápalisto o nejaké nuansy, o to, že či to mám byť spojené aj so Štefánikom alebo aký deň, sa zhodli na tom, že 28. október 1918 je tak vážnym dňom, že si zaslúži byť natrvalo zapísaný medzi štátnymi sviatkami Slovenskej republiky a, skončím tým, čím som začal, nielen medzi štátnymi sviatkami, to je relatívne jednoduché a verím, že sa to pánovi Kaníkovi a nám ostatným raz podarí, ale hlavne v mysliach aj v srdciach Slovákov a všetkých národov, ktoré žijú na území Slovenskej republiky ako naozaj medzník, z ktorého tá druhá časť toho môjho jednoduchého grafu vyplýva. (Ukázanie diagramu na liste papiera formátu A3.) Tá budúcnosť, ktorá ide do šírky, sa rozbieha práve tým smerom, ktorý je neohraničený na hornej časti, ale ktorý, verím, prinesie mnoho dobrého pre túto krajinu, ale katalyzátor je 28. október, tá udalosť, ktorá možno nespôsobila zásadnú zmenu, lebo katalyzátor sa nemení, ale umožnila, aby tá stáročná história, ktorá sa vynárala z dejín, keď ešte Slováci sa poriadne ani Slovákmi nenazývali, sa pretavila do kvality, ktorú dneska žijeme a ktorú sme povinní v záujme našich potomkov rozvíjať. A k tomu môže prispieť aj návrh pána poslanca Kaníka. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.10.2014 11:46 - 11:54 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo. Vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, vážení hostia, veľmi stručne a tak trocha ad hoc zareagujem na situáciu, ktorá ma inšpirovala k tomu, aby som skúsil povedať taký pocit, ktorý možno nebude úplne náležitý, ale napriek tomu patrí do tejto diskusie.
Skúsim ho priblížiť v troch stručných obrazoch.
Ten prvý obraz je vystúpenie pána poslanca Lipšica. Spomenul, že ho prekvapuje, že skutočne veľké prípady korupcie sa v tejto krajine nedostávajú do správ generálneho prokurátora a ani sa neriešia. To ale nie je toto podstatné, čo ma zaujalo na jeho vystúpení. A budem teraz osobný, ale pri všetkej slušnosti a úcte k vám, vážený pán prvý námestník. Dôležitejšie je to, že vás spomenul ako človeka, ktorý, tak som to vycítil, a myslím, že pán poslanec Lipšic má možnosť hodnotiť ľudí z hľadiska toho, že roky už je v tejto politickej branži a pozná tých, ktorí sa pohybujú v oblasti zastávania zákonnosti v tejto krajine, vás zaradil medzi ľudí, ktorí aj patria medzi tých, ktorí bojujú za lepšie Slovensko. A ešte to aj vtipne doplnil tým, že vám vari tým neuškodil. Ja myslím, že sa veľmi rád chcem stotožniť práve s takýmto pohľadom, že vo vysokých funkciách sú takí ľudia, ktorí majú dôveru aj zbehlého a rozhľadeného predstaviteľa súčasnej opozície. Je to pre mňa dôležitý signál.
Ten druhý obraz bude úplne niekde inde. Zablúdim do 6. júna 1944 na pláž Omaha. Vieme, že v tento deň, bolo tomu 70 rokov, nedávno sme si to pripomínali, spojenecké vojská sa pustili do dobíjania silne opevnených pevností Nemcov v severnom Francúzsku. Všetci dobre vieme, že sa pripomínajú tie člny, ktoré sa použili špeciálne pre tú plytkú vodu, aby sa vojaci z mnohých spojeneckých krajín mohli dostať čo najbližšie k opevneným nepriateľským pozíciám fašistickým. A vieme, čo sa tam dialo, vieme to aj z dokumentov, vieme to aj zo spracovaných filmov v umeleckom podaní. Tam sledy za sledom padali. Ten prvý z nich sa ani nedostal na breh, iba akurát stihol sfarbiť more dočervena. Z toho druhé sledu už niektorí sa uchytili. A možno z toho piateho tí, ktorí prebehli po mŕtvolách svojich kamarátov, došli už aj k tomu bunkru tak blízko, že mohli tam hodiť granát a nemecký guľomet zneškodniť. A výsledok toho je známy, úspešne zdolaná dôsledne a starostlivo pripravovaná obrana Nemcov, nemeckej armády v tejto časti sveta. A teraz vysvetlím toto prekvapivé radenie obrazov. Tak predstavme si, že na tej pláži nie sú Nemci, ale korupcia, s ktorou chceme zabojovať, a naozaj opevnená v tejto krajine veľmi, veľmi dobre a v tých vyloďovacích člnoch nie sú armády spojeneckých vojsk, desiatky tisíc chlapov, ale tí ľudia, ktorí v tejto krajine majú bojovať voči korupcii. A teraz v jednom z týchto člnov sú aj predstavitelia Generálnej prokuratúry. A možnože je tam aj prvý námestník generálneho prokurátora. A ja teraz chcem dať do súvislosti tie dva obrazy. Ak by som sa vrátil na tú pláž Omaha a ak by tí vojaci v tej chvíli, a viem, že to sú porovnania neporovnateľné, ale napriek tomu myslím, že majú svoju vypovedaciu hodnotu, začali rozmýšľať o tom, prečo práve čln pána prvého námestníka by mal zbrzdiť, nech idú padnúť tam tí ďalší, veď je tam kopa strachu, kopa odvahy, kopa zúfalstva, kopa výkrikov, mal by právo ten čln cúvnuť? Mohol by povedať si, nech si idú položiť tie svoje telá a urobia predmostie jeho kamaráti a prebehne až potom, keď už bude pozícia dobitá? Ja si uvedomujem, že to porovnanie je naozaj ťažké. Ale pre mňa má svoju vypovedaciu hodnotu. Ja tým chcem povedať len jedno, a práve tým naviažem na to, čo tu bolo povedané, že vy, pán prvý námestník, patríte medzi slušných chlapov slovenskej prokuratúry, teda tých, ktorí sú v tom prvom slede boja proti korupcii, ktorých voľajako nevieme rozvinúť, a nevieme tie zabetónované pláže, korupčné pláže dobiť. A v tomto mi napadá, a to už nechcem, aby ste to brali osobne, to som len použil ten príklad, ktorý mi vlastne prihral pán poslanec Lipšic, môže to byť ktokoľvek z nás, pretože voči korupcii musia bojovať práve tak aj poslanci a kopa ďalších ústavných činiteľov. A ja sa chcem tu spýtať, či existuje tu nejaká šanca, aby sme mohli si povedať, že tento boj má vybojovať niekto miesto nás, že máme právo počkať, lebo taká je doba, lebo sa bojíme, lebo máme prácu. Aj vaša práca je len prácou, pán prvý námestník. Aj vy máte právo žiť v istom rozpore s tým, že na jednej strane na stôl vám príde ohromne veľa vecí, ktoré možno by bolo treba uchopiť inak, a na druhej strane tam zostane tá myšlienka, ale veď ste len zamestnanec, kde sú tie ostatné člny. A to tým chcem povedať do radov nás všetkých, nielen vám, ozaj sa ospravedlňujem, že používam práve vašu funkciu a vaše meno na túto súvislosť, že ak sa budeme spytovať, že tento boj má vybojovať niekto za nás, tak v tom prípade opevnenia korupcie na tej pomyselnej pláži Omaha budú ešte dlho nedobité. Chce to obrovský kus odvahy, ale aj naivity a viery, že nemôžeme čakať, že to majú urobiť tie ostatné člny, že je potrebné, aby každý v rámci tej svojej miery váhy funkcie, ktorú zastáva, vložil do toho veľký kus odvahy. Ja som presvedčený, pán prvý námestník, že vaša funkcia je v tomto boji veľmi vysoko, váš čln je v tomto boji veľmi dôležitý a že určite o tom, že sa raz do správ dostanú také závery o boji s vysokou korupciou, aké boli spomenuté z Čiech (štátna zástupkyňa Bradáčová a ľudia okolo toho), že raz sa to stane aj u nás. A verím tomu, čo povedal pán poslanec Lipšic, že to je otázka času, že toto sa musí stať. Len o tom, kedy sa tak stane a čo o tom rozhodne, možno nerozhodnú zákonodarné zbory ani čítanie správ, ale osobná odvaha veliteľov tých jednotlivých člnov, ktoré sa blížia k tomu opevneniu menom korupcia a ktoré nám je potrebné dobiť. Príklady sú to nenáležité, ale nehovoril som dlho, napadla ma asi táto súvislosť. Ďakujem vám úprimne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 23.10.2014 15:49 - 16:03 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, osobitne si dovolím osloviť pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Vážneho, pretože zastupuje pána predsedu vlády Roberta Fica, ktorému je adresovaná moja interpelácia. Dovolím si také isté menovité oslovenie venovať aj pánovi ministrovi Borecovi, ktorý tu dnes zastupuje pána ministra Jahnátka. Aj keď interpelácia nie je venovaná pánovi Jahnátkovi, ale nepriamo sa ho dotýka, a preto oceňujem, že práve tiež je tu. Ešte skôr, ako ju prečítam, chcel by som len dať do pozornosti našu diskusiu doobeda, keď sme pomerne úporne diskutovali o niekoľkých miliónoch eur, ktoré sú a zrejme aj dlhšie zostanú predmetom naplnenia požiadaviek tretieho sektora z pohľadu asignácie dane. Tá čiastka napriek tomu, že vysoká? Nevysoká? Osem miliónov? Je to vec pohľadu, samozrejme. Pán Kažimír ju považoval za kvapku v mori. Ľudia, pre ktorých je tretí sektor veľmi blízky, ju považujú za obrovskú. Spomínam to len z jednoduchého dôvodu, že v tejto mojej interpelácii na pána predsedu vlády Slovenskej republiky sa skrýva, keby sme to nazvali, že to je taká krížovka, istá odpoveď, istý rébus, ako pomôcť s ôsmimi miliónmi – a možno aj tých miliónov by mohlo byť o niečo viacej – práve tretiemu sektoru. Nuž, čujme.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dňa 8. júla 2014 som interpeloval vo veci verejného obstarávania výkonu odvozu dreva v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Jeho odpoveď z 24. júla 2014 ma znepokojila. Odpoveď pána ministra totiž potvrdzuje, že víťazi verejného obstarávania vykonávajú odvoz dreva výrazne drahšie ako doterajší prepravcovia. Číselné údaje vylučujú akýkoľvek iný záver ako ten, že víťazi, nepochopiteľne, no nespochybniteľne, uspeli s jednotkovou cenou prepravy, ktorá je o 49 % vyššia ako skutočnosť v roku 2013, respektíve o 40 % vyššia ako skutočná cena dosiahnutá v období január až máj tohto roku. Teda predtým, ako začali odvoz vykonávať noví víťazi. V takomto verejnom obstarávaní nemožno vidieť nič iné ako hrubé poškodenie záujmov občanov Slovenskej republiky.
Tu vkladám takú malú vsuvku. Vážený pán premiér, určite by sme dnes ani vy, ani ja neuzatvorili na najbližší rok zmluvu na nákup benzínu za 2,10 eura za liter, keď je jeho súčasná trhová cena zhruba 1,40. Ak by sme tak predsi len urobili, vyvolalo by to oprávnené otázky o našej kompetentnosti. Napriek tomu niečo veľmi podobné štátny podnik urobil. Prečo? Dovolím si vás najprv upozorniť na vedľajší fakt, že zorganizovaním verejného obstarávania s takýmto škodlivým výsledkom bola poverená súkromná firma, ktorej podnik za to zaplatil 23-tisíc eur. Je to veľmi podozrivý postup, pretože podnik má na účel verejného obstarávania vytvorený vlastný odbor s vyškolenými špecialistami. Argumentácia pána ministra Jahnátka, ktorý to zdôvodňuje tým, že od vlastných zamestnancov podnik predsi nemôže vymáhať náhradu prípadne spôsobenej škody a od externej firmy áno, je podľa mňa úbohá. Hrubo totiž dehonestuje špecializovaných odborných pracovníkov podniku, ktorým takto bezdôvodne vyslovuje a priori nedôveru. No a ak sa pán minister obáva škôd, tak mu zrejme uniká, že práve podporou takéhoto postupu spôsobuje štátu škodu. Veď zaplatiť zbytočne externému dodávateľovi 23-tisíc eur za niečo, za čo sú platení vlastní štátni zamestnanci, sa posúdiť inak ako škoda ani nedá.
Tu si dovolím druhú poznámku a dovolím si poznamenať, že takáto argumentácia nie je u pána ministra Jahnátka výnimočná. Niečo podobné, no v opačnom garde, preukázal už pred časom, keď Národnému lesníckemu centru vo Zvolene osobne nariadil dopracovať vlastnými zamestnancami nefunkčný forestportál, to je softvér, za ktorý však už pred tým súkromná dodávateľská firma zinkasovala státisíce eur. Ide o ten známy prípad kontrolórky Ľubice Lapinovej, ktorá na to upozornila, za čo sa jej dostala tá tradičná, štandardná odmena: Pri najbližšej možnej príležitosti sa stala pre svojho zamestnávateľa prebytočnou.
No poďme však k podstate. To bola ozaj odbočka, pretože tých zbytočne zaplatených 23-tisíc eur je naozaj len kvapkou v mori nehospodárnosti. Rozsah obludnosti predmetného verejného obstarávania sa ukáže zreteľne vtedy, keď si pripomenieme, že podnik, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vozí cudzími prepravcami ročne približne 2 mil. kubíkov dreva, teda za 4 roky, ku ktorým sa predmetné verejné obstarávanie viaže, za tie 4 roky odvezie približne 8 mil. kubíkov dreva. Ak teda týmto množstvom prenásobíme cenový rozdiel, ktorý podivným obstarávaním získali noví to víťazi, zistíme, že oproti doterajším cenám, ktoré platili reálne až do mája tohto roku, podnik zaplatí, pokiaľ to takto bude bežať tie 4 roky, o neuveriteľných 14 až 17 mil. eur viac! Preto som hovoril o tých 8 miliónoch, ktorým sme sa venovali možno tri hodiny, ako ich proste nájsť. Jeden malý výkon, jedno skoro zabudnuté verejné obstarávanie.
Upozorňujem, to nie sú údaje kdesi z pokútnych alebo tajných fondov. Na túto interpeláciu čerpám jedine zo zdrojov odpovede na moju prvú interpeláciu, ktorú mi poslal pán minister Jahnátek. Opakujem, že tieto údaje, ktoré devastujú nielen financie podniku, ale aj vieru jeho zamestnancov v elementárnu slušnosť, možno naozaj nespochybniteľne vyčítať z odpovede, ktorú máme oficiálne zaprotokolovanú.
Nuž, vážený pán predseda vlády, reálna nádej tejto interpelácie, lebo o to mi hlavne tu ide, spočíva v tom, že zmluvy, ktoré vyplynuli z takéhoto nečestného verejného obstarávania, sa začali plniť len v máji tohto roka, a tak najväčším škodám môžeme spoločne ešte zabrániť. Preto si vás touto interpeláciou dovolím požiadať o niekoľko vecí.
Po prvé, o bezodkladné zastavenie platnosti zmlúv, ktoré vzišli z tohto nečestného verejného obstarávania.
Po druhé, prešetrenie okolností zosnovania tohto nečestného verejného obstarávania. Neviem, kde idú tie nitky, verte tomu, že to nie je zosnované na podniku.
Za tretie, prosím vás o zváženie zotrvania Ľubomíra Jahnátka vo funkcii ministra, pretože jeho obhajovanie takéhoto nečestného verejného obstarávania je v hrubom rozpore s povinnosťami riadneho hospodára na verejnom úseku štátnej správy. Minister Ľubomír Jahnátek bol už dávnejšie usvedčený ako zdroj šírenia tzv. komjatického vírusu a toto je len ďalší z jeho prejavov, ktoré ohrozujú morálne zdravie tejto spoločnosti.
Po štvrté, vážený pán predseda vlády, žiadam vás o vyvodenie zodpovednosti konkrétnych osôb za zosnovanie takéhoto naozaj nečestného verejného obstarávania.
A po piate, žiadam vás aj o zosobnenie škôd, ktoré v dôsledku tohto nečestného verejného obstarávania štátu už vznikli.
Vážený pán premiér, udalosti, ktoré vás žiadam touto interpeláciou prerušiť a zastaviť, sú naozaj, odpusťte mi za ten výraz, drzým rozkrádaním majetku všetkých občanov, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí nečestnú súťaž vyhrali. Pri najbohatšom štátnom podniku ide o systémový jav, na ktorý som vás upozornil už v roku 2009. Pripomínam vám, že ste vtedy aj na môj podnet natrvalo pozastavili zločinnú pôžičku, ktorá mala štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky byť poskytnutá a ktorej účelom bolo spôsobiť štátu v podstate škodu vo výške 67 miliónov eur. Chvalabohu, vtedy ste ju naozaj v poslednej chvíli zastavili. Stáli sme pred Úradom vlády. Rovnako vám pripomínam, že ďalšie mnohomiliónové škody spôsobené štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorým sa nám už nepodarilo zabrániť, sú dodnes predmetom vyšetrovania.
No ale do tretice, a to by som chcel zdôrazniť najviac, si vám, vážený pán premiér, dovolím pripomenúť slová, ktoré ste vyslovili 1. júla 2009. Citujem: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by fungovať mal. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia Lesov Slovenskej republiky ako takých a nájsť pre ne nový model." Koniec citácie pána premiéra z 1. júla 2009.
Vážený pán premiér, hlásite sa k tomu aj dnes? Ak áno, tak treba v tejto veci niečo už aj urobiť, lebo vaše slová sa dodnes nenaplnili a účelové nečestné verejné obstarávania, na ktoré vás touto interpeláciou upozorňujem, sú toho priamym dôsledkom. Je čas vaše slová naplniť, a to prijatím osobitného zákona o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý som už viackrát predložil na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne iným obdobným zákonom vypracovaným vo vašej vláde. V opačnom prípade bude pokušenie tunelovať štát pomocou najbohatšieho a zároveň jedného z posledných štátnych podnikov dostatočne veľké na to, aby sa v okrádaní občanov pokračovalo. (Zmĺknutie rečníka pre hluk v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás!

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
Vážený pán premiér, keď som vás kedysi pred rokmi žiadal, a to ako radový lesník, o riešenie situácie v podniku Lesy Slovenskej republiky, nasmerovali ste ma vtedy na svojich ministrov. Raz to bol pán Becík, potom to bol pán Chovan, ale ani jeden z tých nemal, resp. nesmel mať záujem niečo naozaj zmeniť. Ich úlohy boli totižto úplne iné. Prosím vás preto, aby ste ma dnes s touto interpeláciou neodkazovali na pána ministra Jahnátka, obávam sa, že by to dopadlo úplne rovnako. Je čas, aby ste sa vy sám, vážený pán premiér, pozreli pravde do očí a konečne sa rozhodli svoje slová z 1. júla 2009 naplniť, lebo ako vidíte, dobiehajú vás. Ak máte naozaj záujem pomôcť vlajkovej lodi slovenského lesníctva, ktorou štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vskutku je a ktorou aj musí ostať, máte k tomu v tejto chvíli opäť jedinečnú príležitosť. Ak sa ju rozhodnete skutočne využiť, vedzte, že v tomto podniku nájdete stovky čestných ľudí, ktorí vám v tom určite radi pomôžu. No veľmi pravdepodobne tam nenájdete ani jedného, ktorý by sa nečestnému verejnému obstarávaniu, o ktorom v tejto interpelácii hovorím a ktorého idea nevznikla na tomto podniku, hlásil. Som presvedčený, vážený pán premiér, že mi naozaj rozumiete. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.
Odovzdám písomne. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2014 12:15 - 12:16 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. A ďakujem aj pánovi poslancovi Pucimu, že teda predniesol návrh, na ktorom sme sa včera naozaj dohodli. A keďže necitoval, kto ho podpísal, ja si myslím, že svojím spôsobom je to celkom potrebné a zaujímavé a možnože aj jedinečné. Chcem teda aj verejne takto zdokumentovať, že neviem, kto ešte z opozície, ale že som jeden z tých, ktorý tento návrh podpísali. A myslím si, že toto je vlastne spôsob, ktorý by sme mali uplatňovať aj v budúcnosti pri iných riešeniach, na ktorých sa zhodneme. Politika je beťárska, ale domnievam sa, že musí niekedy beťárčina ustúpiť v záujme vyšších princípov, a vodu z tohto pohľadu za vyšší princíp považujem, takže ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2014 11:58 - 11:58 hod.

Ján Mičovský
Aj bez mikrofónu! A ak ste to zobrali osobne, v poriadku. Ja som len mal taký pocit, že by bolo fair play, keby ste to povedali, pán poslanec Puci, na začiatku, lebo sme sa na tom dohodli, a nenechali nás možno tak trošinka hovoriť, že asi sa ideme dohodnúť.
Skryt prepis