Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážení občania. (Rečník zobral do rúk PET fľašu, ukazujúc ju plénu.) Zobral som si túto fľašu so sebou k tomuto vystúpeniu nie kvôli tomu, že by som teda chcel deklarovať správnosť pitného režimu, aj keď nepochybujem o jeho potrebe, ale kvôli tomu, že je to v podstate pracovná pomôcka k tomu, čo chcem...
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážení občania. (Rečník zobral do rúk PET fľašu, ukazujúc ju plénu.) Zobral som si túto fľašu so sebou k tomuto vystúpeniu nie kvôli tomu, že by som teda chcel deklarovať správnosť pitného režimu, aj keď nepochybujem o jeho potrebe, ale kvôli tomu, že je to v podstate pracovná pomôcka k tomu, čo chcem povedať.
Budem zameraný veľmi úzko na tento zákon, ale s presvedčením, že budem hovoriť o dôležitom bode, ktorý do zákona o odpadoch alebo pri jeho prejednávaní do diskusie jednoznačne patrí.
Možnože poznáte takú jednu veľmi dobrú súťaž, ja ju mám rád, v televízii, volá sa to Duel, vedie ju tam jeden šikovný lesník, a bývajú tam niekedy otázky takého typu že pre rýchlych počtárov. Tak mi tak napadlo, že keby tam zaznela taká otázka, či takýmito fľašami, ktoré sa nazývajú skrátene PET fľaše, je možné v prípade, že by sme zobrali všetky fľaše, ktoré nedokážeme recyklovať a separovať, ale ktoré vyhadzujeme na čierne skládky, či je možné nimi opásať našu zemeguľu. Ja viem, otázka je postavená nesprávne, ani šikovný počtár by ju nevyriešil, pretože k tomu nestačí poznať obvod rovníka, nestačí poznať tých 35 centimetrov, ktoré sú priemernou výškou takejto fľaše, ale k tomu je treba poznať jeden veľmi podstatný údaj, bez ktorého sa táto drobná otázočka, malý rébus, nedá vyriešiť. A ja vám ten údaj v úvode chcem povedať, pretože je mrazivý a je hodný viac ako len chvíľkového zamyslenia.
Na Slovensku, na našom malom Slovensku sa ročne každý rok predá jedna miliarda PET fliaš. Počujete dobre. Ja som si to overoval zo zdrojov, ktoré sú dôveryhodné, a v tejto chvíli chcem poďakovať aj Parlamentnému inštitútu, ktorý mi poskytol veľmi dobré podklady, nielen teda z územia Slovenska, ale aj mnohých európskych štátov, a sú to podklady, ktoré pri svojom vystúpení využijem, samozrejme, sú to podklady dostupné pre všetkých a budem rád, keď sa s nimi zoznámia v čo najväčšom počte tí, ktorí o tejto veci môžu rozhodnúť.
No ale tá miliarda, to je len úvodné číslo. Tu je dôležité iné číslo, že nám sa darí v dnešnom systéme, ktorý uplatňujeme, vrátiť naspäť recykláciou 43 % PET fliaš. A 43 % PET fliaš, to je teda 430 mil. Takže do tej otázky, do toho rébusu treba dať číslo 570 mil. kusov takýchto fliaš. S takýmto prístupom, s takouto pomôckou je už možné potom pomerne ľahko vypočítať, tí rýchli počtári by to zvládli, ja som si to napočítal pomalým spôsobom, že by sme našu zemeguľu produkciou fliaš, ktoré na Slovensku ročne nie dáme do obchodnej siete a predáme, ale len tými, ktoré nedokážeme recyklovať, ktoré nevrátime naspäť, ale ktoré idú do lesa, do potoka, do priehrad, na divoké skládky, by sme našu zemeguľu opásali približne po rovníku päťkrát.
Tí, ktorí by chceli ostať doma, že by sa im nechcelo chodiť okolo rovníka, tak im ponúkam možnosť pozrieť sa na Liptovskú Maru, ktorá má 26 mil. metrov štvorcových. Nuž ak by sme ročnou produkciou našich fliaš, ktoré, stále zdôrazňujem, nevieme vrátiť naspäť, nevieme ich separovať, nevieme ich recyklovať, tak by sme túto našu Liptovskú Maru nahusto pokryli, celú jej plochu, tých 26 mil. metrov štvorcových, úplne komplexne.
To je kvôli predstavivosti, ale, samozrejme, predstavivosť v tejto chvíli je len úvodom k tomu, čo chcem povedať. A ja na úvod naozaj potrebujem, tak ako som to povedal aj pri prvom čítaní, poďakovať všetkým, ktorí sa zaoberali týmto zákonom, pretože je dobré, že máme snahu v modernej dobe, ktorá produkuje moderné odpady, mať aj moderné riešenia a moderné prístupy. Bolo by však veľmi dobré, keby sme ten moderný prístup uplatnili aj na túto komoditu.
Zvláštne, že s týmto problémom sa boria parlamenty našej krajiny, teda mám na mysli konkrétne zostavy za posledné dve desaťročia, a vlády tejto krajiny, opäť nerozlišujem zafarbenia, úplne neúspešne už 20 rokov. Všetci vedia, že tie fľaše nie sú v poriadku, že naozaj napriek tomu, že patria k tej modernej dobe, robia nám veľký problém už len tým, že PET fľaša sa podľa našich chemikov v prírode rozkladá viac ako 500, niekto hovorí, až 700 rokov. Napriek tomu, že vieme, že tieto fľaše predstavujú najväčší objem aj množstvo odpadu, ktorý produkujeme. Napriek tomu, že dokonca ani zdravotné hľadisko nie je celkom v poriadku, aj keď tu nechcem šíriť nejaké poplašné správy, pretože stránka úradu zdravotníctva hovorí o tom, že pokiaľ sa správne manipuluje s nápojmi v takýchto fľašiach, tak by nemalo, alebo teda nemôže dôjsť k ohrozeniu zdravia, ale je tam tá istá pochybnosť v tej konštrukcii tej vety, že ak by ste to vystavili dlhšie slnečným lúčom alebo ak prekročíte nejakú dobu, tak takáto fľaša nedokáže zabezpečiť ani úplne na 100 % zdravotnú nezávadnosť obsahu, ktorý je určený na pitie. A to už je trocha problém, ale nesúvisí možno so zákonom o odpadoch, pretože je asi zjavné, že nedokážeme nejakým čarovným prútikom tieto fľaše v našej obchodnej sieti, z našich obchodných sietí odstrániť. O čo by sme sa mali snažiť, je dokázať ich odstrániť z našich potokov, lesov, priehrad, z krajiny, kde vytvárajú veľmi viditeľný, veľmi nebezpečný a veľmi škodlivý odpad.
Keby tu nebolo riešenie, tak človek musí skloniť hlavu a povie si, no dobre, moderná doba produkuje moderné problémy a nie každý sa dá vyriešiť. Avšak prečo by sme nevyriešili problém, ktorý riešiteľný je? A problém je v ňom nie v tom, že by sme nepoznali spôsob, ale nemáme ako keby dostatok sily, aby jednotlivé vlády, jednotlivé parlamenty, ktoré raz začas k tejto otázke pristupujú, pretlačili silné lobistické záujmy predajcov, obchodníkov, ktorí majú veľa argumentov, nevravím, že všetky bezvýznamných, na to, aby povedali, že sa to nedá. Ich treba možno aj pochopiť, tá fľaša je veľmi ľahučká, neni problém s jej návratnosťou, obchodníkov to netrápi. Ale určite by to malo trápiť nás a verím, že to trápi aj pána ministra a ministerstvo životného prostredia, pretože hovoríme dnes o zákone, ktorému sme dali taký podtitul, že je moderný, že má ambíciu kvalitatívne zvýšiť úroveň spracovania, a nie spracovania, ale prístupu k tomu, čo by mohlo byť v istej sieti postupnosti, byť na konci tejto postupnosti odpadom.
A ja potrebujem oceniť, že takáto moderna je v zákone jasne vpísaná v § 6. Je to isté srdce tohto zákona a mne sa to srdce páči, len otázka je, či bude biť, alebo bude len atrapou.
Hovorí sa v § 6 o hierarchii, ktorá je záväzná pre prístup k spracovaniu odpadov. A tá záväznosť je v takej postupnosti, že predovšetkým sa máme snažiť o to, aby odpady ako také vôbec nevznikali. To znamená, zabrániť tomu, čo sa v budúcnosti môže stať odpadom. Ak už niečo také vzniká, mali by sme sa pokúsiť, aby bolo to opätovne použité na nové účely, a teda aby sa to tiež nestalo odpadom. Ak nedokážeme ani túto dvojku v tej hierarchii dosiahnuť, potom nám zákon v tom znení, ako je pripravený, určuje povinnosť recyklovať. Ak ani to nedokážeme, lebo aj taká možnosť môže byť, máme to využiť nejakým iným, stále rozumným, aj keď menej účinným spôsobom, napríklad na energetické účely. A až piaty bod tejto postupnosti je otázka alebo skôr úloha, že treba takýto odpad rozumným a čo najmenej nebezpečným spôsobom zlikvidovať.
No ak túto hierarchiu myslí predkladateľ úprimne, tak potom ju treba uplatniť dôsledne a úprimne aj na tieto PET fľaše. Bolo by možné povedať, že sa teda nemá vôbec taká fľaša vyrobiť. Viem, je to nereálne, pretože biznis, obchod s nápojmi je veľký a zrejme volať po niečom takom nebolo by úplne realistické.
Opätovné naplnenie by už nebolo takým nereálnym návrhom, ale hygienici majú na to oprávnené argumenty, ktoré treba uznať, že PET fľaše v tejto podobe, v tej polytetraetylénovej, nie sú súce, nie sú vhodné na opätovné plnenie. Tie polykarbonátové, ktoré v minulosti boli v obchodnej sieti, tie by boli skôr vhodné. Možno by sme sa mohli vrátiť ale pri tomto dlhom bode v tej hierarchii ku skleneným obalom, ktoré, samozrejme, sú ťažšie, ale sú určite hygienickejšie, máme s nimi skúsenosti a tak troch môžme zablúdiť aj niekde do dolín, kde sú sklárne, ktoré produkovali voľakedy množstvo skla a dnes pripomínajú mesačnú krajinu, napríklad pozrime sa do Utekáča. Možno by tu renesancia sklárskeho priemyslu nebola úplne beznádejným pokusom.
No ale dobre, aj tento druhý bod chápem, že môžem si tak s tým pomôcť, že by bolo také volanie po tom druhom stupienku tejto pyramídy záväznej celkom zaujímavé, ale viem, že nebude to reálne pri tom objeme všetko plniť do skla.
Reálne bude ale chytiť sa voľby pevne toho tretieho stupienka záväznej hierarchie, ktorú navrhlo ministerstvo a ktorá sa mne páči. Tá hovorí o tom, že sa takýto odpad, v prípade teda, že ho nevieme využiť na opätovné naplnenie alebo že nevieme zabrániť jeho vzniku, má recyklovať. No a to je niečo, kde si môžme jasne dať otázku, či sa to dá, či je to možné, aby sme takúto fľašu vedeli dostať naspäť z našich potokov, z našich dolín, z našich čiernych skládok do recyklačného procesu. Aby to nebolo tých 43 %, teda že tých 430 mil. fliaš áno, ale tých 570 mil. už nie. Toto obrovské množstvo sa zväčšuje z roka na rok, to nie je nijaká stála konštanta. Lebo však samotný materiál, koncepčný, ministerstva životného prostredia hovorí, že len za roky 2005 až 2011 sa produkcia týchto fliaš zvýšila na dvojnásobok. Čo tu bude za ďalších 6 rokov? Ak tu budeme robiť nejakú extrapoláciu, tak dospejeme k tomu, že keď som spomenul príklad Liptovskej Mary, že bude pokrytá jednou vrstvou týchto fliaš, tou našou ročnou produkciou, ktorú nedokážeme recyklovať, tak o ďalších 6 rokov to bude poschoďák na tejto priehrade.
Ja viem, extrapolácie nebývajú celkom vhodné, pretože niečo sa udeje v budúcnosti, tak ako voľakedy ten parížsky klub extrapoloval, že pokiaľ bude pribúdať fiakrov takým tempom, tak v roku neviem 1900 bude zemeguľa pokrytá polmetrovou vrstvou konského trusu. Niečo sa udeje v tej technickej revolúcii, len ja sa spytujem, pán minister, prečo nie dnes. Prečo nie dnes, keď máme tu moderný zákon, ktorý naozaj pristupuje k mnohým odpadom moderným spôsobom, poriešili ste alebo máte tam snahu úprimne riešiť elektroodpad, železo, akumulátory. Prečo ten strach? Prečo ten únik pred silou obchodných reťazcov? Prečo sa ja dozviem od pána štátneho tajomníka Ferianca, že, áno, je to síce potrebné, ale nie ešte teraz. Budeme to riešiť.
Ale odpoveď alebo vysvetlenie tohto typu ja počúvam veľmi dávno a naozaj to nie je len v súvislosti teraz s mojím poslaneckým pôsobením. Ja si na to pamätám, na aktivity Ekopolisu, kde sme o tom rozprávali pred 12, pred 10 rokmi. Stále tu existuje istý ústupok, taktizovanie, obava, neviem, je tam možno prisúdiť takémuto prístupu veľa prívlastkov.
Ja som si vedomý toho, že to nebude určite jednoduché, ale je to možné, my nejdeme objavovať Ameriku, my jednoducho nejdeme byť prví vo svete, ktorí to chcú vyriešiť, my len využívame okamih, keď sa tu rokuje o modernom zákone, aby sme to vyriešili moderným spôsobom, ktorý je realistický a ktorý dá za pravdu občanom. A myslím, že to tu už zaznievalo, nebol som prítomný, ale občania podľa prieskumov volajú po tom, že to treba riešiť. Občania nie sú ani hlúpi, ani slepí. A zastrašovanie tým, čo sa používa ako argument č. 1, no dobre, keď to chcete recyklovať vo vysokom percente, keď by ste chceli nájsť riešenie, ktoré popíšem a ktoré sa teda volá zálohovanie, tak si musíte uvedomiť, že to ten občan bude musieť zaplatiť.
Vážený občan, nedaj sa klamať! Ty platíš tieto fľaše veľmi účinným spôsobom už teraz, pretože jedna takáto fľaša, jej výroba stojí 5 centov. Tých 5 centov vyhadzujeme v tých miliónových počtoch na tie čierne skládky. Koľko som to povedal? 570 miliónov? Krát 5 centov? 29 mil. eur si zaplatíme a vyhodíme do našej matky prírody. Každý rok. A zvyšuje sa to.
Takže argumentácia, že, pozor, ak budete veľmi vymýšľať na ministerstve alebo v sieni zákonnosti, tak dobre, ale potom si to bude musieť občan zákazník zaplatiť. Nie, nie. Občan zákazník si to platí veľmi tvrdo už teraz a ešte za tie isté peniaze tá menej zodpovedná časť týchto zákazníkov našu krajinu veľmi výrazným a nebezpečným spôsobom z hľadiska ekológie znešváruje.
Okrem toho tu treba zdôrazniť, keď hovorím o tejto krátkej matematike, nielen cenu výroby, ale aj cenu tej suroviny. My nehovoríme o niečom, čo je neatraktívne. Cena tejto suroviny, ktorá sa použije na jednu fľašu, má reálnu tržnú hodnotu okolo 3 centov. To znamená, že toto nie je komodita, ktorá by bola nezaujímavá, nám tu len chýba systém. A ten systém, už som ho spomenul a teraz ho popíšem, je systém, ktorý sa volá zálohovanie.
Je evidentné, že skúsenosti z krajín, ktoré tento systém uplatňujú, a sú to Nemecko, Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Estónsko, dosiahli pri zavedení tohto systému skokom, nebolo treba ani nejakú dlhú dobu, skokom návratnosť, to znamená schopnosť separovať a následne recyklovať tento materiál, ktorý som povedal, že má svoju cenu z tých 40, 43 %, alebo proste z toho nízkeho východiska na percentá začínajúce deviatkou, 90, 92, dokonca Nóri až 95. To je hra s číslami. Ale sú tu čísla, ktoré sú zo zdrojov nášho Parlamentného inštitútu, ktorému ešte raz ďakujem za tú vynikajúcu analýzu, ktorú, verím, že je možné, aby sa s ňou zoznámili, alebo potrebné, všetci, ktorých tento problém trápi.
A tu sme vlastne pri tom riešení, ktoré je tou ponukou, ktorú v mene mojich kolegov chcem predniesť ako doplňujúci návrh k tomuto zákonu. Nuž ale, hľa, vieme, aké sú osudy doplňujúcich návrhov v takejto chvíli. Prednesiem, bude hlasovanie a opäť takýto návrh pôjde dostratena. Keby sme tu hovorili o niečom, čo je nečakané, čo je akýsi výmysel opozičných poslancov, ktorí potrebujú sa tu nejakým spôsobom prezentovať, nuž dobre, vážený pán minister, mali by ste pravdu, ale ja nepochybujem o tom, že vysielame na rovnakej frekvencii. Len máme iný prístup k tomu, aj, samozrejme, iné možnosti a možno aj iné informácie. Ale nech budeme tento problém obracať akokoľvek z pohľadu ministra, ktorý má svoje veľké kompetencie aj právomoci, z pohľadu občana, ktorý do tých kompetencií nevidí, ale ho to trápi, z pohľadu obchodníkov, ktorí majú svoje tiež pochopiteľné záujmy, to všetko stále bude v tom kamienku tá žila toho, že je to odpad, ktorý treba likvidovať rozumným moderným spôsobom, tá žilka sa v tom bude objavovať, to jednoducho nedokážeme žiadnou rétorikou zvrátiť.
A k tomu Parlamentnému inštitútu chcem pristúpiť aj takým spôsobom, že chcem v tomto ohľade pomenovať niektoré veci, ktoré (rečník listuje v svojich materiáloch), ale ja som si to asi nezobral k sebe, mám tu iba pozmeňovák, pardon, zoberiem si. (Rečník odchádza po materiál k svojej lavici v rokovacej sále.)
Ďakujem. Sú to teda výsledky analýzy Parlamentného inštitútu, ktorý nám poskytuje celkom objektívny pohľad na tie možné otázky, ktoré s týmto vznikajú, a je to pohľad objektívny, ktorý sa snaží reagovať na argumentáciu a pripomienky nielen ekológov občanov, ale aj výrobcov, obchodníkov, ktorí v tých mnoho stomiliónových objemoch tieto fľaše dávajú do našej obchodnej siete.
Argument č. 1. Na Slovensku vyrobíme 35-tisíc ton týchto fliaš a veď z toho sa recykluje 43 %, čo je na úrovni ostatných krajín. Áno, ale je tu zároveň aj odpoveď, je to na úrovni tých krajín, ktoré nemajú vo svojom systéme zálohovanie týchto fliaš.
Zálohovanie PET fliaš je nesystémový prvok, ktorý poškodí v nakladaní s odpadmi ako s celkom. A v porovnaní s inými krajinami máme rovnaké výsledky ako ony. Áno, tu sa hovorí, že je to opäť len kvôli tomu, že porovnávame sa s krajinami, ktoré majú systém bez zálohovania. Ale krajiny, ktoré zálohovanie uplatnili, majú oproti týmto krajinám systém návratnosti fliaš dvojnásobný. A je tam to slovíčko, "nikdy" sa to nemôže podariť bez zálohovania.
Tretí argument. Sú nosnou surovinou tieto PET fľaše v rámci separovaného odpadu a financujú aj ostatné neziskové druhy tohto odpadu. Ak by sme to zaviedli, tak ten trh by sa nám podľa tejto argumentácie mal zrútiť. Naopak, odpoveď Parlamentného inštitútu, skúsenosti hovoria, že práve návratnosť tejto cennej suroviny umožní náklady na recykláciu znížiť a dokonca z toho môžu profitovať výrazným spôsobom obce a mestá.
Ďalší argument, ktorý sa tu často používa, že zavedenie tohto systému bude stáť veľa, pretože on vyžaduje, samozrejme, svoje vstupné náklady. Hovorí sa tu o 30 mil. eur vstupných investícií. A je tu zároveň aj vysvetlenie Parlamentného inštitútu. Tieto náklady by boli aktuálne len vtedy, keby nebol žiadny systém zavedený, keby neboli zberné dvory, keby nebolo nič. My vo vysokom stupni rozpracovanosti tento systém máme, tak tých 30 mil. by zďaleka nebolo potrebných. Navyše už som pred chvíľou zdôraznil, že 30 mil. je hodnota tých fliaš, ktoré nezmyselne vyhodíme na čierne skládky behom jedného roka. Takže 30 mil. je obrovské číslo, ale v súvislosti s cieľom, ktorý sledujeme, primerané. A okrem toho sa tu argumentuje, že ani by nebolo nutné takúto sumu použiť.
Že teda tieto zálohy sa nedajú použiť na fľaše, v ktorých je ocot alebo olej. Áno, je to pravda, v tejto fáze s tým by bol problém. Ale tu sa hovorí aj pekná odpoveď, nuž dobre, tak tie octové a olejové nech sú z toho vyňaté. Je to malé percento a možno príde aj na ne, ale začnime.
Zálohovať sa dajú len fľaše označené istým kódom. A tie ostatné by robili problém. Áno, treba priznať, v tomto majú pravdu, nie každá fľaša by bola automaticky zálohovateľná, ona by musela mať svoje kódové označenie, ale to sú tie vstupné náklady, ktoré sa dajú riešiť, a vieme, že napokon kódy tovarov dnes nie sú žiadnou prevratnou novinkou.
Ďalší argument. Z obchodných reťazcov by sa stali zberne odpadov, lebo by tam zákazník nosil aj tie, ktoré nie sú zálohovateľné, zálohované. Aj na to je odpoveď. Toto funguje už aj dnes. Ak si všimnete, zberne zálohovaných obalov, tak máte tam ešte aj otvor, kde môžete hodiť tie obaly, tie fľaše, ktoré nie sú zálohované. To znamená, obchod je povinný toto robiť už aj dnes. Nejde o nič nové, zaťažujúce.
Zálohová turistika, že by sa k nám dostali fľaše z iných krajín. Áno, tak ako je nutné mať označenú tú fľašu tým nejakým EAN-om, kódom, tak bolo by potrebné povedať, že aby sa to nestalo, že sa staneme zberňou aj z okolitých krajín, ktoré takýto systém nemajú, tak tá nutnosť toho označenia sa tu priznáva, ale je to súčasť nákladov, s ktorými sa tu počíta.
To sú teda také základné argumenty, bolo ich tam viacej.
Ja by som teraz v závere poprosil, vážený pán minister, úprimne, s tým, že možnože táto chvíľa nebude presne tou prelomovou, ktorá by priniesla taký malý zázrak, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý idem predniesť, prijmete. Ale možnože práve je to nevyhnutný krok k tomu, aby sa takýto návrh alebo jemu podobný už v blízkej budúcnosti prijal. Pretože som presvedčený, že nikto z nás nepochybuje, že tá údesná produkcia stoviek, miliónov týchto PET fliaš, ktoré nedokážeme, a hovoria o tom skúsenosti z iných krajín, účinne separovať a recyklovať, ale ktoré sa dajú účinne separovať a recyklovať prostredníctvom zálohovania, že to zavedieme. Nie je v tom žiadne politikum, nie je v tom žiadna snaha byť múdrejší.
Ak to dnes nepôjde z nejakých dôvodov, lebo zázraky sa v tejto sieni často nedejú, tak vás veľmi pekne prosím, aby sa udial zázrak na vašom ministerstve a aby ste to urobili tak, ako sa to už urobilo s inými zákonmi, v krátkej dobe prišli so svojím návrhom, ktorý sa bude inšpirovať krajinami, ktoré som spomenul a ktoré nám pomôžu naše Slovensko očistiť od tohto odpadu, ktorý určite nikoho z nás neteší a zaťažuje každého.
Dovoľte teraz, aby som v závere predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Jána Mičovského, Martina Fecka, Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Štefana Kuffu k vládnemu návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čl. I § 54 ods. 1 písm. b) sa za slovo "nápoje" vkladá čiarka a vypúšťajú sa slová "okrem zálohovaných obalov, ktorých výška zálohu je 0 eur".
Odôvodnenie: Cieľom predloženého návrhu je zaviesť odmenu za zálohovanie PET fliaš na nápoje, PET fliaš na vodu a hliníkových plechoviek, ktoré podľa súčasnej právnej úpravy patria medzi zálohované obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné, avšak výška zálohu za tieto obaly je 0 eur. Zvýšením výšky zálohu za tieto obaly na viac ako 0 eur je potrebné vypustiť tú časť ustanovenia pojednávajúceho o výnimke povinnosti výrobcu obalov, označiť obal ako zálohovaný obal, ak je výška zálohu 0 eur.
Tu len doplním, v tomto je istá reakcia, je to vyhláška z roku 2001 z ministerstva životného prostredia, kde vlastne ako keby sa uznalo, áno, je to zálohovateľný obal, ale nato, aby sme sa tým nemuseli zaťažiť, tak stanovíme výšku zálohy za takýto obal na 0 eur, je v tom šalamúnske riešenie, o ktorom si myslím, že keby kráľ Šalamún ani hrdý nebol.
V čl. I § 55 v nadpise sa na konci pripájajú tieto slová: "a určenie výšky zálohu".
V čl. I § 55 ods. 1 nahrádzajú sa slovami "podľa odsekov 2 a 3" a táto náhrada sa týka "§ 105 ods. 3 písm. m)".
Za štvrté. V čl. I v § 55 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
"(2) Výška zálohu za zálohované opakované použiteľné obaly na nápoje je
a) 0,13 eur za jeden obal pre opakovane použiteľné obaly na nápoje do objemu 2 000 ml okrem obalov uvedených v písmene b),
b) 0,27 eur za jeden obal pre sklenené opakovane použiteľné obaly na pivo s iným ako korunkovým uzáverom,
c) 40 eur pre opakovane použiteľné obaly na nápoje neuvedené v písmenách a) a b).
(3)", v tom je nóvum tohto pozmeňováku, "Výška zálohu za zálohované obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné, je
a) 5 centov na jeden obal z PET materiálu na nápoje s objemom nad 500 ml vrátane, 5 centov na jeden obal z PET materiálu na vody s objemom nad 500 ml vrátane a 5 centov za jednu hliníkovú plechovku na nápoje s objemom do 500 ml vrátane."
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 8.
Odôvodnenie: Podstata tejto právnej úpravy spočíva v zavedení odmeny za zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné na jednotnú cenu zálohu 5 eur za obal. Dôvodom pre zavedenie odmeny za zálohovanie obalov je to, že je to najúčinnejší systém zberu a recyklácie nápojových obalov. Podľa štatistík sa zálohovaním vyzbiera 85 až 90 % obalov, pričom účinnosť triedeného zberu obalov je na úrovni 30 až 35 %.
V súčasnosti tvoria plastové obaly z nápojom až 40 % obsahu divokých skládok, čím predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre životné prostredie a je najväčší čas začať s efektívnymi a účinnými opatreniami na vyčistenie krajiny od tejto formy odpadu.
Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2014 až 2018 z dielne Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky uvádza, že množstvo obalov z plastov sa v roku 2007 zdvojnásobilo v porovnaní s rokom 2005. Toto číslo je alarmujúce a zrejme aj preto sa priamo v tomto programe tiež uvažuje nad zavedením zálohovania jednorazových nápojových obalov v Slovenskej republike.
Predložený pozmeňujúci návrh je teda v úplnom súlade s víziou ministerstva životného prostredia. Navyše tento návrh je v súlade aj s hierarchiou odpadového hospodárstva, ku ktorej sa vláda prihlásila ako k priorite predchádzania vzniku odpadu. Napokon o tej hierarchii som s ocenením rozprával.
Po piate. V čl. I v § 55 ods. 2 sa slová "zálohovaných opakovane použiteľných obaloch" nahrádzajú slovami "zálohovaných obaloch" a slová "zálohované opakovane použiteľné obaly" sa nahrádzajú slovami "zálohované obaly".
Po šieste. Čl. I v § 55 ods. 3 sa slová "v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch" nahrádzajú slovami "zálohovaných obaloch" a slová "zálohovaných opakovane použiteľných obalov" sa v celom texte nahrádzajú slovami "zálohovaných obalov".
V čl. I v § 55 ods. 4 sa vypúšťajú slová "opakovane použiteľných".
Po ôsme. V čl. I § 56 ods. 1 sa slová "§ 105 ods. 3 písm. m)" nahrádzajú slovami "§ 55 ods. 2 a 3".
V bodoch 9, 10, 11, 12 sa v odsekoch 2, 3, 4, 6 nahrádzajú slová "v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch" slovami "v zálohovaných obaloch" a slová "zálohované opakovane použiteľné obaly" sa nahrádzajú slovami "zálohované obaly".
V čl. I § 56 ods. 7 sa v celom texte slová "opakovane použiteľných obaloch" nahrádzajú slovami "zálohovaných obaloch".
V čl. I § 56 ods. 10 sa slová "opakovanie použiteľného obalu" nahrádzajú slovami "zálohovaného obalu" a slová "jeho vyradenie" sa nahrádzajú slovami "vyradenie opakovane použiteľného obalu".
Za ďalšie. V čl. I v § 105 ods. 3 písm. m) sa vypúšťajú slová "výšku zálohu zálohovaných opakovane použiteľných obalov na nápoje a výšku zálohu zálohovaných obalov na nápoje, ktoré nie sú opakovane použiteľné".
V čl. I v § 117 ods. 1 sa slová "§ 55 ods. 3, 4, 5" nahrádzajú slovami "§ 55 ods. 5, 6 a 7".
A za posledné, sedemnáste. V čl. I v § 117 ods. 2 sa slová "§ 55 ods. 1, 2 a 6" nahrádzajú slovami "§ 55 ods. 1, 4 a 8".
Sú to všetko tieto v závere vymenované úpravy, legislatívnotechnické úpravy, ktoré sú v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom nevyhnutné.
Vážení prítomní a vážení občania, snažil som sa len stručne ukázať reálnu potrebu toho, že tento pozmeňujúci návrh skupiny poslancov nie je žiadnym ťahom pre sebarealizáciu, ale je naozaj potrebným. A preto chcem ešte raz poprosiť o zamyslenie sa nad týmto pozmeňujúcim návrhom aspoň v takej miere, že keď aj pri dnešnom hlasovaní bude možno neúspešný, možno, samozrejme, s vysokým stupňom pravdepodobnosti, ale verím, že tento prístup sa stane úspešný už v krátkej dobe v tom zmysle, že z dielne ministerstva životného prostredia príde návrh, ktorý bude možno nie identický, ale ktorý rovnako bude mať úprimnú snahu vyriešiť 570 mil. fliaš, ktoré každoročne sa nám nedarí separovať a znešvári našu krajinu tak, aby sa tieto milióny stali separovanými, surovina z týchto fliaš sa dostala do systému spracovania a naša krajina bola po tejto stránke čistejšia, bezpečnejšia a krajšia. Spôsob, ako to urobiť, nie je objavením Ameriky, volá sa zálohovanie a dá sa zrealizovať veľmi rýchlo a jeho výsledky sa dostavia okamžite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis