Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania. Najprv možno také krátke ešte vysvetlenie k tomuto tričku, ktorým tak mierne porušujem možno protokol a isté zásady obliekania sa tu v týchto vážených priestoroch. Chcem len povedať, že je to istý symbol národného koordinátora pre mobilitu, ktorá práve v týchto dňoch určuje celkom...
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania. Najprv možno také krátke ešte vysvetlenie k tomuto tričku, ktorým tak mierne porušujem možno protokol a isté zásady obliekania sa tu v týchto vážených priestoroch. Chcem len povedať, že je to istý symbol národného koordinátora pre mobilitu, ktorá práve v týchto dňoch určuje celkom sympatický cieľ dochádzať do práce na bicykli. Aj keď v mojom prípade je to veľmi iluzórne, pretože bývam tu neďaleko, snažím sa tento sympatický cieľ podporiť v rámci svojej spolupráce s kolegami, ktorí sa tejto aktivite venujú.
A teraz už k samotnej podstate. Budem mať jednu reakciu na jednu interpeláciu a bude to teda reakcia na odpoveď na moju interpeláciu na pána ministra životného prostredia, pána Žigu, ktorú som mu poslal pred nejakým časom a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 19 súčasného zoznamu odpovedí.
O čo išlo v tejto mojej interpelácii? Stručná rekapitulácia. Máme mesto Ružomberok, ktoré má svoje mestské časti. Jedna z tých častí, tak trochu na okraji, sa vola Hrboltová. Na území mestskej časti Hrboltovej sa nachádza čistička odpadových vôd, ktorá patrí medzi najväčšie nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. ČOV-ečka potrebná, napokon donesú zahrdlené nielen vody z celého mesta Ružomberok, ale aj gigantu Mondi, podniku, ktorý na území tohto mesta sídli a ktorý je dobre známy.
V čom je problém a v čom bola podstata mojej interpelácie? Alebo nebola len moja, aby som bol presný, bola to interpelácia zároveň aj mojich kolegov pána poslanca Hubu a pána poslanca Fecka. Už dlhšiu dobu, a tá doba je naozaj veľmi dlhá, sa obracajú na všetky možné smery občania tejto zmienenej mestskej časti s tým, že ich mimoriadne zaťažuje veľmi ostrý zápach, ktorý sa šíri v nepravidelných intervaloch zo spomenutej čističky odpadových vôd. Ten zápach je nepríjemný sám osebe, pretože im znepríjemňuje veľmi vážne život, znižuje kvalitu života, znižuje možno aj predajnosť nehnuteľností. Ale čo je horšie, vyvoláva obavy, či nejde len o zápach, ktorý je takýmto spôsobom kvalifikovaný ako subjektívne veľmi nepríjemný, a či náhodou nie je aj nositeľom objektívnych, vážnych dôsledkov na zdravotný stav obyvateľov tohto územia.
Podľa rozhovorov s miestnymi občanmi alebo konkrétne aj s miestnym pánom farárom, medzi ktorého povinnosti patrí aj vyprevádzať ľudí na druhý svet, je taký poznatok subjektívny, uznávam, že žiadna štatistika významná neexistuje, že sa mu zdá za tie roky pôsobenia na tejto farnosti, že voľajako veľmi často sú na úmrtných listoch napísané pomerne vážne diagnózy, ktoré môžu súvisieť aj so zhoršeným životným prostredím. Bol to istý proces, ktorý trval pomerne dlho, keď som sa s týmto problémom so svojimi kolegami zoznámil. A prekvapilo ma, že ako keby tento dlhý príbeh nemal žiadny pokus o nejaké riešenie.
Nuž z toho rezonoval taký úmysel, vedený možno laicky, ale naozaj dobrým predsavzatím, skúsiť pomôcť zistiť ľuďom z Hrboltovej, čo to vlastne roky vo svojej mestskej časti dýchajú. Nebolo to jednoduché, lebo našli sme zopár ochotných expertov, ale keď sa dozvedeli, že: hm, čeovečka, hm, Mondi. Zistili, že sa im do toho voľáko nechce. Zdalo sa im, že voľáko by vstúpili na pôdu, ktorá by nemusela byť celkom bezpečná. Potom sme našli experta, ktorý povedal, ja do toho pôjdem. Keď sme však oznámili občanom Hrboltovej, že teda koho máme, tak povedali: joj, to nie, však to je človek, ktorý napíše to, čo si budú želať, toho poznáme. Subjektívne, ale hovorím úprimne tak, ako som kúpil a ako som to pri tých osobných rozhovoroch dostal.
No keďže náš klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností naozaj sa rozhodol použiť časť prostriedkov, ktoré má k dispozícii od štátu, na získanie experta, ktorý by po rokoch skúsil pomenovať pravdu, teda pomenovať, zistiť a potom možno aj pomenovať. a keďže aj moji vzácni kolegovia boli ochotní istou čiastkou aj zo svojich príjmov sa zložiť na tento účel, hľadali sme ďalej. Na území Slovenskej republiky to akosi nešlo. Našli sme ochotného partnera v Prahe, firmu TESO, akciovú spoločnosť, technické služby merania ovzdušia, ktorá vlani bola ochotná meranie toho, čo sa v ovzduší Hrboltovej nachádza, zrealizovať. Stalo sa tak koncom leta a výsledky, ktoré sme dostali, sme si museli dať ako adresáti, ktorí nedisponujú možno dostatočným množstvom vedomostí, a tento fakt budem priznávať počas celej záležitosti, preložiť si tieto výsledky do reči zrozumiteľnej, že čo sa to vlastne v tom množstve, plejáde rôznych prvkov, rôznych ukazovateľov zistilo behom kontinuálneho 24-hodinového merania.
Veľa zo zistení bolo neutrálnych alebo v rámci normy, ale jeden údaj bol mimoriadne, krajne znepokojivý. Bol natoľko znepokojivý, že aj v tejto chvíli, keď tu pred vami stojím a prednášam túto interpeláciu, respektíve odpoveď pána ministra na ňu, tak dopredu avizujem, že nie som so svojimi kolegami vôbec vedený akýmisi politickými bodmi, úmyslami alebo tou zaužívanou schémou, že vláda – opozičný poslanec, a teraz hľadajme nejakú príčinu. Nie, naozaj tu ide o vážnu vec, kde vôbec nechcem zakončiť túto moju interpeláciu alebo odpoveď na ňu nejakým vyjadrením formálneho nesúhlasu, ale prosbou tu na prítomného pána ministra životného prostredia, pána Petra Žigu, aby sme neostali pri tomto klasickom politickom vyšantení sa, interpelácia – odpoveď a ideme ďalej, ale aby sme sa pokúsili nájsť ozaj riešenie, o ktorom si nemyslím, že ho v tejto chvíli poznám, a nepozná ani pán minister. Ale je veľmi dôležité, lebo som presvedčený, že za okolností, ktoré sa zistili, by nikto z nás do Hrboltovej sa na trvalý pobyt jednoducho nenasťahoval. Napriek tomu, že možno by mu niekto povedal, že: až sa tak veľmi neboj, však najhoršia smrť je zo strachu. Nie je to tak. Naozaj tam nie je dôvod si myslieť, že je všetko v poriadku.
A viete prečo? Pretože jeden z tých ukazovateľov, ktorý sme zistili od tých pražských meračov, odborníkov na tento účel, bol ten, že existuje látka, veľmi toxická, jedovatá, oxid chloričitý, ktorý sa vyskytuje v ovzduší Hrboltovej v mimoriadne veľkej koncentrácii. Otázka, čo je to mimoriadne veľká? No bol tu problém hneď a priori na začiatku s tým, že sa zistilo, že my na Slovensku normu pre oxid chloričitý, pre toxickú, veľmi toxickú látku prchavú nemáme pre ovzdušie. Máme ju len pre továrenské komíny, to znamená, máme ju len pre emisie, ale nemáme ju tam, kde žijeme, kde dýchame, nemáme to pre imisie.
Tak náš pražský odborník urobil tú vec, ktorá zrejme vyplývala z jeho vedomostí, použil referenčnú normu Spojených štátov amerických. Tá hovorí, že v jednom metri kubickom vzduchu, kde žijete, môže byť maximálne 0,2 mikrogramu oxidu chloričitého; 0,2 mikrogramu, to znamená dve desatiny milióntiny gramu.
Aké bolo namerané množstvo? Nameralo sa 367 mikrogramov v metre kubickom. Použil som teda v interpelácii údaj, ktorý sa dá ľahko vypočítať, že v Hrboltovej v porovnaní s americkou referenčnou normou pre ovzdušie je 1 800-násobne prekročené. Pretože 367 mikrogramov na meter kubický je v porovnaní s 0,2 1 800-násobne väčšie. Hneď tu sme povedali veľmi jasne, že sme si vedomí, že 24-hodinové meranie, vedené teda s dobrým úmyslom bez predvídania výsledkov, nech je akokoľvek potvrdené na papieri, nemôže byť pre nejaké vážne závery dostatočne preukazné, pretože jednoducho je to len 24 hodín, keď vôbec nevieme, čo sa vlastne udialo, a dôvod povedať, že je to z konkrétneho zdroja, tiež niečo také neumožňuje. Ale fakt je tu, 1 800-krát jedovatá látka bola behom tých 24 hodín nameraná, a pritom jedná sa o prostredie, kde tento zápach, ktorý môže a nemusí byť spojený s touto koncentráciou chloridu, kysličníka chloričitého je veľmi často, ako som povedal, prítomný.
Nuž, obrátili sme sa na pána ministra s interpeláciou, ktorej podstata bola v tom, aby dal preveriť tento výsledok, ktorého malú preukaznosť sme dopredu priznali, a zároveň, aby dal aj možno otázku svojim ľuďom a vôbec inštitútom, ktoré sú na to povolané, že prečo my na Slovensku nemáme imisnú normu. Prečo ju používame z Ameriky? Pritom musím povedať, ako som sa dozvedel od odborníkov, ktorí pracujú v tejto oblasti, že americké normy sú známe tým, že sú väčšinou veľmi mäkké, že my máme normy v Európe tvrdšie. No tak o to horšie, ale dobre. To je jeden údaj, ktorý nechcem vytrhávať z kontextu.
Interpelácia na pána ministra išla, ale v zákonnej lehote prišla aj odpoveď. Pán minister urobil to, čo sa dalo očakávať. Má vo svojej kompetencii inšpekciu životného prostredia, Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorú týmto jednoznačne poveril. Ono to aj zafungovalo. Ja som dokonca dostal od tejto inšpekcie list, ktorý prišiel ešte skôr ako odpoveď pána ministra, a musím povedať, že tie údaje, respektíve aj štylistika celej odpovede bola takmer totožná alebo okrem úvodnej časti úplne totožná. Dobre.
Čo prišlo v tejto odpovedi? A teraz idem reagovať na to konkrétne. Inšpekcia nespochybnila, že údaje, ktoré sme namerali, namerané boli, avšak hneď v prvej časti bolo poukázané na to, čo uznávam, že je asi pravda, že sme údajne našli spoločnosť, ktorá nemala oprávnenie na takéto merania, ktorá nepoužila príslušné metódy a ktorá teda nebola, ako to je tam napísané, akreditovaná pre tento účel. Spomínal som v úvode, že to bol istý proces, kým sme sa dostali k niekomu, kto bol vôbec ochotný merať. Na Slovensku sme ho nenašli, našli sme ho v Čechách. Pripúšťam, že niečo takéto môže byť asi pravdou. Napriek tomu je sympatické, že tá inšpekcia nepovedala, že teda tie výsledky sú neplatné, len toľko, že ich spochybňuje v tom, že spoločnosť, ktorá ich urobila, už v tom čase nemala toto oprávnenie. Teda bol tam nejaký časový úsek, keď oprávnenie mala, ale meranie prebehlo v čase, keď už toto oprávnenie nemala. A tým pádom dobre, ako som povedal, samotné hľadanie nebolo ľahké a výsledok tiež neni písmom svätým.
Ale zároveň v odpovedi sa hovorí, že to moje porovnanie, to naše porovnanie toho 1 800-násobku je veľmi zavádzajúce, lebo tá norma je veľmi prísna, a že na Slovensku, že je vlastne prísnejšia až 15-tisíckrát, ako je slovenská norma, ktorú predsi len nie na imisie, ale na emisie máme.
Ten rozdiel musím tu povedať ešte raz, aby bolo jasné, čo hovoríme. Emisia je to, čo je na komíne, tam, kde je zdroj, kde sa jednoducho to dostáva do prostredia životného. Tam, kde je producent schopný, povinný urobiť nejaké opatrenia, aby cez tie filtre z komína neemitovali sa nejaké zlé prvky. Imisie sú to, čo máme aj tu, možno aj v tejto chvíli okolo nás alebo kdekoľvek, kde žijeme, kde proste dopadajú isté koncentrácie, dôsledky industriálnej činnosti na nás všetkých.
No a tak mi bolo povedané, že je to 15-tisíckrát väčšie, takže tá tvrdosť tej normy je príliš veľká. No ale pozor. Tu práve preto som pred chvíľočkou mal ten maličký exkurz, tu sa porovnáva to, že naozaj na Slovensku máme tú normu pre emisie vo výške 3 000 mikrogramov na meter kubický, čo je v porovnaní s 0,2, tou americkou referenčnou normou 15 000-násobne viacej. Ale prosím, tu chcem sa obrátiť na pána ministra, pri všetkej úcte, ja som z chémie nemal dobrú známku, ale toto mi naozaj vadí, že nepriznali, hoci to teda ani nejak nezdôraznili, že vlastne porovnanie emisií a imisií je absolútne nenáležité. Ak na komíne môže byť 3 000, to je dobré, ale my vôbec nehovoríme, koľko je na komínoch. Hovoríme, že tam, kde ľudia žijú, je prekročená tá norma, ktorú máme k dispozícii zo sveta a ktorú nemáme u nás stanovenú. A bolo by veľmi dobré, keby pán minister v interpelácii, keby nám bol odpovedal, aj teda kedy bude mať stanovenú. Pretože o tomto tam nie je ani zmienka.
Ľudia v Hrboltovej stále ani k dnešnému dňu nemôžu vedieť, čo je vlastne prípustné, a preto zmienka o tom, že tvrdosť je 15 000-násobne väčšia, americká ako slovenská, je neporovnateľné, pretože tá slovenská sa vzťahuje ku komínu a tá americká k životnému prostrediu medzi bytovkami, medzi domami, kde ľudia žijú.
Ale napriek tomu, zase buďme spravodliví, inšpekcia predsi len konala ďalej. Rozhodla sa hľadať istý spôsob ako naše merania overiť. Dala pokyn potenciálnemu znečisťovateľovi, lebo nebolo jasné, z kadiaľ to pochádza, Mondi Ružomberok, aby urobil merania na oxid chloričitý, na tento jed v ovzduší. Je tu jedna podivná okolnosť, ak nám inšpekcia oprávnene teda vytkla, skonštatovala, že sme si našli spoločnosť v Prahe, ktorá nie je akreditovaná. Viete, akú spoločnosť si našla Mondi? Nuž, inšpekcia mi to napísala. Ja ju nepoznám. Našla si tiež spoločnosť, už síce nie z Prahy, ale niekde na území Slovenska, nejakú eseročku, o ktorej rovnako konštatuje, že jej výsledky nie sú akreditované, že teda tiež sú rovnako spochybniteľné ako tie naše, čo Obyčajní ľudia v dobrej viere získali od tých Pražanov. A toto ma už trocha prekvapuje. Toto je už niečo, čo začína ma znepokojovať. Nie tým samotným oxidom chloričitým, tým jedom, ale tým naším prístupom. To znamená, že my máme v Ružomberku producenta tejto látky a nie že nemáme normu, my ani len nemáme kontinuálne meranie tohto potencionálneho ohrozovateľa životného prostredia. A až potom, keď nejakí poslanci v rámci svojich povinností sa dopytujú, ako je to s touto látkou a hľadajú možnosti ako namerať, zistíme teda, že tento producent si to teda, musel najať kohosi, kto to nameral a kto to teda nameral, opäť nameral len s tou poznámkou, že nemal na to akreditáciu.
Musím popravde povedať, že to nameranie touto spoločnosťou už nebolo tak mnohonásobné ako to tými Pražanmi, napriek tomu hodnoty, ktoré sú uvedené v odpovedi pána ministra jasne hovoria, že sa jedná v dňoch 9. marca, 10. marca, 11. marca, 12. marca tohto roku o hodnoty, ktoré 230-násobne, 210-násobne, 70-násobne a 80-násobne prekračujú tú americkú normu, tých 0,2. To znamená to číslo, ktorého sa musím držať, pretože iné číslo na Slovensku k dispozícii pre imisnú normu nemáme. A to je niečo, čo je podľa môjho názoru veľmi vážne. Nie vážne kvôli tomu, aby sme tu viedli nejaký zložitý dialóg, ale preto, že ak teda už existuje možnosť oslovenia ministra a vlastne máme aj tú výnimočnú možnosť na rozdiel od ostatných občanov, že musíme do 30 dní dostať odpoveď, tak ja chcem poprosiť tu prítomného pána ministra, aby sme túto odpoveď, ktorú mi vlastne, ako som povedal, poslal de facto prekopírovanú od svojej inšpekcie a ktorá ju teda urobila podľa mňa tak, ako im kázal istý prístup.
Pretože oni hodnotia tak, ešte to som zabudol povedať, že vlastne nič nebolo prekročené. Zistili, že teda všetky postupy sú v Mondi aj ČOV-ečke dodržiavané, ale napriek tomu urobili sympatický krok, že do konca roku 2015 dávajú úlohu, aby sa tieto merania tam zopakovali, respektíve aby sa urobili. povinnosť, tak je to napísané, zabezpečiť oprávnené meranie týchto imisií znečisťujúcej látky, a to na komínoch K1 až K3, kde pravdepodobne, lebo sa priznáva v tomto materiáli, že v Mondi sa chlorid oxičitý používa na bielenie buničiny, ale na druhej strane hneď sa hovorí, ale je málo pravdepodobné, že by to prešlo teda až do tej Hrboltovej, lebo je to prchavá látka. Nuž, ktovie, aká je pravda. Ale myslím si, že je v záujme občanov Hrboltovej a v záujme vlastne seriózneho prístupu k všetkým ľuďom, ktorí žijú v tých oblastiach, ktoré sú zaťažené rôznymi dôsledkami industriálnej činnosti. Vieme, že je to činnosť, ktorá proste musí existovať v našej blízkosti. Niekto má to šťastie, že býva vzdialenejšie od takýchto zdrojov, niekto je tam bližšie, že by sme teda mali takéto merania urobiť natoľko, aby sme nemuseli významnú firmu takýmto spôsobom cez pána ministra, cez jeho inšpekciu poverovať, aby sa začali venovať tomuto meraniu.
Otázka znie, ak tu táto jedovatá látka existuje aj v ovzduší, aj keď vieme, že sa priznáva, aj že v technologickom procese sa používa, a vieme, že Mondi meria na viacerých miestach rôzne prvky chemické v ovzduší, otázka znie, ak tento prvok, ktorý je zameraný v takom vysokom koncentrovanom prekročení, sa tiež nachádza medzi možnými ohrozovateľmi životného prostredia v okolí Ružomberka, nuž, prečo sa už dávno nemeria? Prečo musíme až teraz ad hoc robiť opatrenia, aby sa to nameralo, aby sa to urobilo?
Ja, vážený pán minister, chcem zakončiť s tým, že využívam vašu osobnú prítomnosť pri tejto odpovedi k tomu, aby som vás poprosil, žeby ste sa neuspokojili s touto inšpekciou, ktorá, vidíte, musela sama nájsť prostredníctvom Mondi niekoho, kto to tam zameria, a našli niekoho, kto na to nemá oprávnenie. Ja verím, že máte dostatočnú silu na to, aby ste našli niekoho, kto má akreditáciu, kto to urobí presne, tak ako treba. A najmä, kto dokáže zodpovedať túto otázku do tej miery, aby bolo možné povedať občanom Hrboltovej: pozrite, je to v poriadku, naozaj sa jednalo o nejaké výkyvy, ktoré nemôžu ohroziť váš život, pretože to v tom dni alebo v tom období bol možno len extrém, ktorý sa vždycky v štatistike škrtá. Alebo, naopak, povedať to, po čom sme volali už aj nie raz tu s mojimi kolegami, keď sme predkladali zákon o zápachoch, nuž treba povedať koncernu Mundi, že bude musieť siahnuť do svojich finančných prostriedkov a na úrovni doby, ktorá ponúka technologické možnosti, urobiť všetky opatrenia na to, aby táto koncentrácia sa znížila. A verím, že to bude koncentrácia, ktorú budeme porovnávať nie s americkou referenčnou normou, ale ktorá, vďaka aj tejto interpelácii, vážený pán minister, bude vypracovaná pre územie Slovenska. Nech bude vypracovaná objektívne, nie odkukaním od Američanov, tak aby sme mali istotu, že ľudia, ktorí žijú v blízkosti takýchto veľkých firiem, ktoré sú ešte potrebné a ktoré ešte sú významnými zamestnávateľmi, mali istotu, že tam môžu dýchať a nemusia sa obávať, že by tam rýchlo dodýchali. Asi toľko.
Mojou povinnosťou je v závere navrhnúť hlasovanie o tom, či som alebo nie som spokojný s odpoveďou. Vážený pán minister, ja v záujme dobrého úmyslu nebudem navrhovať žiadne hlasovanie, pretože vaša odpoveď bola vlastne presnou odpoveďou inšpekcie, ktorá napísala pravdu. Ja nemôžem povedať, že sú tam nejaké nepravdivé slová, ale práve vďaka tej pravde, ktorá je tam napísaná, som presvedčený, že je nám potrebné urobiť zásadné opatrenia, stanoviť normu a povedať si, že pokiaľ táto norma bude prekračovaná, tak musia sa urobiť zásadné opatrenia a nemožno ostať pri tomto stave dlhoročnej neistoty, ktorá tu panuje a ktorá znepokojuje oprávnene ľudí v Hrboltovej. Asi tak. Veľmi vás o to prosím, to znamená, nie hlasovanie, ale konkrétne kroky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis