Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, alebo aj vážení páni ministri, je tu pomerne vysoká koncentrácia ministrov zdravotníctva, dovoľte, aby som skúsil možno trocha otočiť ten tón a tak sa trocha snažiť byť aj trocha advokátom pána ministra Čisláka a povedať, že možno tá pravda nikdy nie je čiernobiela úplne a že treba...
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, alebo aj vážení páni ministri, je tu pomerne vysoká koncentrácia ministrov zdravotníctva, dovoľte, aby som skúsil možno trocha otočiť ten tón a tak sa trocha snažiť byť aj trocha advokátom pána ministra Čisláka a povedať, že možno tá pravda nikdy nie je čiernobiela úplne a že treba možno sa pozrieť na veci s nadhľadom a s presvedčením, že niečo sa dá povedať aj v tejto dlhej rozprave, niečo nové, aspoň sa o to pokúsim. Ba dokonca som si zobral aj Malého princa, ale ten sa dostane až na záver k slovu.
Myslím si, že platia dve také základné axiómy, ktoré jednoducho budú platiť bez ohľadu na to, kto vládne, a bez ohľadu na to, čo práve preberáme. Jedna taká základná, tá prvá je, že samotných zdrojov je vždy menej ako potrieb, ktoré má spoločnosť. Toto platí pre každého, platí to aj pre zdravotníctvo a platí to aj pre éru pána ministra Čisláka.
Druhá axióma, aspoň si myslím, že by sme ich mohli takto nazvať, je fakt, že v dobách mieru nieto asi nič dôležitejšie a významnejšie z hľadiska spoločenskej citlivosti, ako je otázka spravodlivého rozdeľovania zdravotnej starostlivosti. Je to citlivá vec.
A ak tieto dve axiómy prekryjeme, dostaneme celkom zaujímavý pohľad na charakter krajiny, na jej schopnosť pracovať s obmedzenými zdrojmi a na jej schopnosť ich spravodlivého prideľovania. Je to veľké umenie a nepochybujem, že práve z kresla ministra zdravotníctva toto umenie môže nadobúdať naozaj nuansy, ktoré sú niekedy na pokraji možného, a to je práve ten moment, ktorý som chcel dať ako isté osvieženie do pozornosti, že nech už sa nazýva minister zdravotníctva tak alebo onak, vždy bude s týmito axiómami zápasiť a vždy to bude umenie na pokraji možného.
A budem možno ešte v tomto tóne chvíľku pokračovať, pretože zdá sa mi svojím spôsobom, že ten test, ktorý dnes postupuje minister pán Čislák, je svojím spôsobom nie celkom pre neho absolútne prehrou v kontexte doby. Často tu spomíname ako základnú vec tetu Anku a jej schopnosť byť aktívnou účastníčkou, podnikateľkou v mnohých firmách a mať dobré zmluvy s obsahom mnohých miliónov eur práve s riaditeľom, bývalým riaditeľom štátnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej. No a spytujem sa, no a čo? To je v tejto dobe nejaká obrovská výnimka? V dobe, keď vieme, že komjatický syndróm tu straší veľmi dlho a veľmi presvedčivo.
A možno, aby sme neboli nespravodliví voči ministrovi Jahnátkovi, možno ešte pred ním tento syndróm, keď sme ho ešte nenazývali komjatickým, zaviedol v blahej pamäti podpredseda Národnej rady pán Ľupták, ktorý tiež mal podobnú babku v podobnom inštitúte a nie za málo peňazí. A zrazu pánovi ministrovi Čislákovi by sme vyčítali to ako nejakú výnimočnosť? Veď napĺňame len toho ducha, ktorý sa tu považuje za normálny a ktorý takpovediac sme prijali za spôsob, ktorý keď už niekto má nejakú vysokú stoličku, tak sa tak trocha patrí myslieť na tých svojich blízkych a z tejto stoličky niečo nadeliť, nejaké tie léna. Voľakedy to boli léna v podobe podhradí, nuž a dneska tie podhradia majú podobu rôznych zaujímavých zmlúv. Takže ak by som to zobral takto ironicky mierne, nič také vzácne a mimoriadne sa nestalo a pán minister Čislák len napĺňa ten spôsob, ktorý sa, žiaľ, stal pomerne normálnym a na ktorý sme si zvykli.
Ja viem, je to mierna irónia a ja budem ešte v nej pokračovať. Veď tu došlo aj k tomu, že pán minister po tom, keď sa na základe tejto tety vzdal riaditeľ poisťovne svojho miesta, ho odvolal. A čo mu chceme vyčítať? Urobil všetky kroky, ktoré sa logicky z tohto dali odvodiť, a ja len očakávam, že teda keď pán minister povedal, že v prípade, akonáhle sa tie veci vyjasnia a dokáže sa, že všetko je v poriadku, že pána Foraia inštaluje naspäť do funkcie, že sa tak aj stane, a predpokladám, že už sa mu stihol aj ospravedlniť, že vôbec tento krok, že to prijatie rezignácie nastalo. Lebo keď to tak zoberieme, nič mimoriadne, nič zvláštne, nič nového sa tu nestalo. Je to smutné, ale je to tak.
A na konto toho by som povedal len, vidím tu len jednu chybičku, naozaj jednu jedinú, a nie je to chyba pána ministra. Je to taký divný krok tej tety Anky, že ona vôbec sa dala pomýliť touto kauzou a že v posledných týždňoch začala z tých svojich spoločností vystupovať, miesto toho, aby sa postavila ako zdatná, šikovná podnikateľka, napriek svojmu veku, však aj včera ju pán poslanec Raši takto obhajoval, že vlastne ešte vek nie je diskvalifikáciou, a mala povedať úplne jasne: "A čo máte proti mne? Môj vek nie je diskvalifikáciou. Som šikovná, podnikám." Takže to vycúvanie z tých spoločností sa mi zdá ako keby takou chybičkou v tejto reťazi. Pán minister, toto ste jej mali nedoporučiť, lebo to potom ma zvádza k tomu, že predsi len dačo v tom mohlo byť nečisté, a to bola škoda teda z vášho pohľadu.
A keď už teraz si dovolím vám radiť, prepáčte, ja viem, že je to ľahko vždy radiť tomu, kto má takú ťažkú stoličku pod sebou ako vy, ale potom možno by to bolo treba zvrtnúť do tej podoby, že vy už nikdy nebudete musieť čakať na nejaké vyjadrenie kontrolných orgánov, pretože pre človeka v tak vysokom postavení, ako máte vy, možno aj strata dôvery, pocit, že niekto si dôveru nezaslúži, by mala byť dostatočne silná argumentácia na to, aby ste povedali, aj keď sa nič zlého nestalo a nikto nič nedokáže, pán riaditeľ Forai sa už do svojej funkcie vrátiť nemôže. Tudiž nemali by ste mu sľubovať možnosť návratu, lebo myslím si, že strata dôvery je z vašej pozície nielen právom, ale skôr aj povinnosťou, bez toho, aby ste čakali na výsledky vyšetrovaní. Toľko k tomuto najviac frekventovanému prípadu.
Spomína sa tu ďalšia vec, kde si tiež myslím, že ste neporušili, žiaľ, znamenie doby, to cétečko. Že bolo trikrát drahšie? Iste, keď sa na to pozrú sestričky so svojimi platmi, tak to musia chápať ako pekné svinstvo. Ale naozaj manipulácia verejných obstarávaní je tak výnimočná, že by nás malo vzrušovať, že práve jedno cétečko stálo trikrát viac ako malo? Však je to opäť len jedna z vecí, ktorú vy ako minister možno ste ani nemohli správne vyhodnotiť, však ste vtedy bol štátnym tajomníkom a táto záležitosť jednoducho je možno tiež trocha prikrutá voči vám, že by ste mali túto vec dostať ako argument pre vyjadrenie vašej nespôsobilosti zastávať túto funkciu.
Áno, som mierne ironický, ale som presvedčený, že manipulácia verejného obstarávania je absolútne normálna vec. Moji kolegovia z lesov sa rozhodli, že odvoz bude predražený o 49 % a je predražený o 49 %. A môžu sa všetci tí, ktorí hovoria o manipulácii, rozliať na kolomaž, oni sa k tomu kšeftu nedostanú.
Takže manipulácia, pán minister, určite nie je špecialitou vášho rezortu, manipulácia verejného obstarávania, a z tohto pohľadu v snahe hľadať argumenty vo váš prospech, opäť je to možno nie celkom spravodlivé, že práve to cétečko sa vám tak často pripisuje ako dôvod na to, aby ste tu neboli ako minister.
Spomienka na vrtuľníky. Čo vy za to môžete? Bola to ešte pani ministerka Zvolenská, tiež sa to spomína ako v rade tých pochybení. Päť dní, päť dní nelietali vrtuľníky, dokonca zahynula jedna žena, možnože príčinná súvislosť tam nebola dokázaná. Opäť, chybička sa vlúdi, však tie desiatky pracovníkov na ministerstve majú právo na omyl a vy alebo vaša predchodkyňa má právo hneď všetko nepostrehnúť. Opäť by to bolo nespravodlivé, vrtuľníky vám v tejto súvislosti pripisovať na pomyslený zdravotnícky rováš, plášť biely.
Alebo tu pred chvíľočkou sedel pán poslanec Valocký. Nitrianska nemocnica, doktorka Zuzana Pechočiaková, že si jedna doktorka dovolí poukázať na to, že jej nebude námestníčka prepisovať zdravotný záznam a že doktorka bude hovoriť o tom, že zdravie malého dvojročného chlapčeka je prednejšie ako nejaké vysoké záujmy strany a vlády v nemocnici v Nitre? A prečo vy ako minister by ste túto vec mali riešiť? Prečo by pani doktorka Zuzana Pechočiaková mala dostať od vás poďakovanie za statočný prístup k službe? Prečo by pán poslanec Valocký mal túto vec považovať za popol, ktorý si tu bude sypať na hlavu?
Opäť drobnosti, drobnosti, drobnosti a my by sme toto všetko chceli pripísať dnes ani nie ročnému ministrovi a predtým niekoľkoročnému štátnemu tajomníkovi na ministerstve zdravotníctva k jeho mínusom?
Áno, pán minister, ironizujem, ale, viete, tie kvapôčky sa zlievajú a potom z kvapiek niekedy býva taká riava a dokonca aj potopa a na to by ste možno mali myslieť. A ja ešte k tým kvapôčkam mám tu aj takú poznámku ako tender na poskytovanie zdravotných služieb. Opäť. Veď napokon sa to vyhodnotilo správne, šéf úradu na vašom ministerstve musel za to pykať. Odišiel tuším za zástupcu riaditeľa do úradu pre verejné zdravotníctvo. Nuž, niekto do Bruselu, niekto zástupca riaditeľa, taká je u nás obyčaj, takto to riešime. A vy ako minister zdravotníctva by ste toto mali chápať ako svoju prehru? Opäť ironizujem.
Pán minister, ale ak ma počúvate, ja si myslím, že dokážeme sa zhodnúť na tom, že tých kvapiek, a to vôbec nemám poznačené všetky, je pomerne veľa a z tých kvapiek by sa mala vyvodzovať naozaj politická zodpovednosť, keď je niečoho priveľa, tak je toho veľa a potom sa musí niečo diať. Ale tu sa deje iba toľko, že vy suverénne prečítate záznam svojich kolegov alebo svojho šéfa z vlády a s istou iróniou na tvári hovoríte o tom, že nič, čo sa tu vám vyčíta, nie je založené na faktoch. Toto vy chápete, že to nie sú fakty? To sa vám zdá, že to sú veci, ktoré naozaj nestoja za to, aby sa poslanci ako zástupcovia svojich občanov spytovali ministra, ktorý riadi najcitlivejší rezort? Verím, že nám nechcete ubrať právo na takého otázky.
Alebo ešte jedna kvapka. Nejaký pacient zistí, že liek Jakavi, ak to dobre nazývam, sa mu nemôže preplácať. No, ešte aby sa každý liek preplácal?! A kde sú zisky zdravotných poisťovní? Kde by došli tieto zisky, keby sme v tom mori stále pribúdajúcich liekov a nákladov si takéto veci dovolili?! Áno, aj to je irónia. Ide len o jedného občana, o jeden liek, len je to ďalšia kvapka.
A poslednú som si poznačil už len takú ako keby na dovŕšenie tohto nie úplného zoznamu, je oveľa dlhší, ak si nejaký známy kardiochirurg dovolí nejakú kačicu a nejakých pár tisíc. Toto by mal riešiť minister? Toto by mala byť vec, ku ktorej by mal verejne zaujať stanovisko? Veď sami občania zrejme si želajú, aby mohli sem-tam dákej kačici vykrútiť krk a nejakú obálku naplniť. Veď u nás taká obyčaj.
Viete, sú to veci, ktoré mne osobne, keď sa snažím vcítiť do vášho postavenia, by stáli za to, aby som na ne reagoval, aby mi vadili, aby som zaujal stanovisko, aby som možno povedal v istej chvíli, že ja v takomto vlaku už sa nemienim viezť.
Ale tá obrovská disciplína, ktorá vanie z vládnych predstaviteľov SMER-u aj z poslaneckej 83-ky, ktorá tu v tejto chvíli má, neviem, jedného zástupcu, aspoň nie v tejto časti, ktorú vidím pred sebou ... (Reakcie z pléna.) Pardon, dobre. To neni podstatné, však ani predkladatelia tu nie sú všetci. To sa mi zdá, že toto je niečo, čo by už konečne niekto mohol narušiť, snažiť sa pozrieť sa na vec nie čiernobielo a vidieť tú ostrú hranicu, ale konečne si povedať, že ak sme tu kvôli ľuďom, tak navzájom si tu posielať prestrelky, tobôž tie, ktorých sme svedkami medzi bývalými ministrami a súčasnými.
Ja sa pridávam k mojim kolegom, čo sedia tu v strede. A čo my s vami máme? Sme sa sem dostali práve kvôli tomu, aby sme ukázali, že existuje historická možnosť nebyť poplatní, ale keby ste nás k tomu niekedy nútili alebo sedeli by sme my na stoličke ministra zdravotníctva, tak by sme vám možno dokázali, že z takého vlaku dokážeme aj vystúpiť. Niet takej moci na to, aby človek mohol konať nečestne a tobôž niet takej stoličky, ku ktorej by sa dalo prilepiť takým silným lepidlom. Určite v tejto súvislosti nie. A to mi vadí.
Ale, viete, teraz už prejdem k tej druhej takej časti, ktorú považujem za vážnejšiu. Ak by, pán minister, toto všetko mali byť veci, ktoré sa vám vyčítajú, alebo len toto, nuž potom by sme tu nemuseli byť možno ani svedkami návrhu na vaše odvolanie. Ale skôr možno by sme sa mohli baviť na úrovni návrhu štátneho vyznamenania, že iný problém v zdravotníctve niet len tento jeden, alebo len tieto drobné. Lebo naozaj určite niet takého rezortu ani ministra, ktorý by dokázal všetkým drobnostiam zabrániť alebo včas na ne zareagovať. Všetci robíme chyby.
Len už to tu dnes povedal jeden môj predrečník, viete, nemôžme sa zhodnúť na tom, že by sme tu mali riešiť návrh na vaše vyznamenanie, pretože vy ste v istej historickej pozícii, ktorá je jedinečná. Po 25 rokoch ste predstaviteľom vlády, ktorá má v tejto krajine absolútnu moc. Okrem ústavných zákonov si môžete presadiť všetko ľahko a jasne. Je to nie zlé, ak sa to uchopí z tej správnej strany, že chceme konať dobro pre ľudí a chceme sa nedať vyrušovať, tak je to vlastne veľká výhoda. Ale myslím si, že vy ste túto východu nepremenili na skutočné, dobré posolstvo pre zdravotníctvo našej krajiny a občanov, ktorí sú na tomto zdravotníctve závislí, to znamená nás všetkých, čo mi vadí.
Správa Medzinárodnej zdravotníckej organizácie, ktorá hovorí, vážený pán minister, že slovenské zdravotníctvo je na tom veľmi zle. Je to napokon citát aj z materiálov ministerstva. My sme hodnotení veľmi zlým spôsobom, resp. parametre, ktoré dosahujeme vo sfére verejného zdravotníctva, ktoré je základom, predpokladám, aj vašej náplne, je to pomerne vážny dôsledok možno aj vášho pôsobenia vo funkciách vysokých na vašom ministerstve.
Je to zlé a tu ma napadá súvislosť trocha historická, ktorá možno, nech mi je odpustené, vás nebude zaujímať. Ale toť nedávno sme si pripomenuli dvestovku Štúrovu. Ale je tu iná dvestovka, na ktorú som upozornil aj vaše ministerstvo a na ktorú ako keby ste nemali dosť, pri svojich povinnostiach, síl zareagovať, a to bola dvestovka najvýznamnejšieho lekára, ktorý bol tvorcom verejného zdravotníctva, Slováka Dr. Ľudovíta Markušovského. Môžte si povedať, nemáte času na históriu. Ale naozaj ja by som možno na mieste ministra zdravotníctva mal vo svojej kancelárii obraz Dr. Markušovského a tak tajne by som dúfal, že aj po mne po dvesto rokoch bude sa niekto v takom dobrom pozerať na ten obraz a spomínať, že práve Dr. Markušovský ako tvorca verejného zdravotníctva je ten, ktorý zanechal silný odkaz. Realita je taká, že so svojím kolegom pánom poslancom Hubom sme boli jediní dvaja ústavní činitelia tak na Štrbe, ako aj v Maďarsku, kde sme sa k tomuto veľkému Slovákovi hlásili. Paradoxne maďarskí kolegovia tam mali ministerské obsadenie, my nie.
Viem, tá priama súvislosť tu nemusí byť rukolapná, ale ja si myslím, že práve tu by možno štátnik, minister mohol mať svoje ambície snažiť sa tie každodenné kroky vykonávať práve spôsobom, aby po nich po týchto krokoch a po ich autorovi ostávali takéto dobré stopy, aké ostali po tvorcovi verejného zdravotníctva, z ktorého by sme mali brať dnes plody, ale, žiaľbohu, ktoré dnes je v ruinách a hodnotené Medzinárodnou zdravotníckou organizáciou ako veľmi zlé.
Zadlžovanie nemocníc. Páči sa mi, že ste sa rozhodli urobiť jednu vec, že tým, ktorí vydržia pol roka v nulovom režime, teda nezvyšovať zadlženie, pomáhate. No ale čo tí ostatní? Dokedy sa bude tlačiť tento ťažký balvan, že tí, ktorí to nedokázali, ktorým nepomôžete, naďalej zvyšujú zadlžovanie, zvyšujú stratu. To predsi je úplne nemysliteľné, aby sme v takomto režime, keď ideme stále do hlbšieho mínusu, mohli povedať, že sa to raz vyrieši. Toto je vec, pán minister, ktorá by mala byť na vašom pracovnom stole dennodenne. A ak sa nemýlim, ja, samozrejme, neovládam vaše postupy tak ako vy, ale práve tá rajonizácia zdravotníctva je odpoveďou na to, aby sa povedalo možno aj nepopulárnym jazykom, že tam je spôsob, ako zadlžovanie nemocníc zastaviť. Ak vy bez koaličných partnerov, ktorí by vám do toho hovorili, dnes nemáte na to odvahu, tak sa vás spytujem, kto a kedy bude mať odvahu urobiť rajonizáciu zdravotníctva? Keď vieme, že tam je ten had na kameni, ktorý bráni tomu, aby sme vedeli jasne povedať, že nie všetci prežijú a nie všetkým možno poskytnúť dotácie, tak ako napokon ich ani neposkytujete. To považujem za skutočný problém vášho rezortu. A tu dávam tú váhu toho, čo si dovolím hodnotiť ako oveľa vážnejšie systémové chyby než tie, ktoré sa vám dnes tak často vyčítajú.
DRG tak často všetci sľubujú a údajne je to problém, aj keď mnohé krajiny to na okolí už majú. Prečo by ste vy dnes hovorili, že to raz bude a že v roku 2017 po toľkoročnom pôsobení SMER-u sa o to pokúsite? Nie je už po dvanástej? Nemali sme tento systém, ktorý zabezpečuje práve tú spravodlivosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, aby veci boli jasne ocenené a aby sme vedeli, že za tie peniaze či voliči, či v Bratislave, zákazník, teda nie zákazník, ale pacient dostáva to, čo si platí celý život vo svojich odvodoch, aby to konečne takto aj fungovalo? Isteže to je veľký problém. Nepochybujem, že je oveľa ľahšie povedať tu od mikrofónu, že urobte to. No ale, pán minister, kto to urobí, keď nie vy v tomto jedinečnom postavení, ktoré máte? To sú veci, ktoré mi vadia oveľa viacej ako teta Anka.
Elektronické zdravotníctvo. Opäť vec, ktorá sa tu už spomenula. Zase prísľub. A ja verím, že prísľub správnym smerom. Ale zase len sľuby po toľkých rokoch? 40 miliónov eur ste už na to vyčerpali. Čo pacient, čo občan pocítil za tieto peniaze? Alebo len softvérové firmy zatiaľ mali z toho nejaký profit? Neviem. Ale toto by mali byť veci, ktoré by ste vy mali jasne hlásať ako svoje hlavné pracovné náplne a svoju hlavnú činnosť vo sfére, ktorú riadite.
Štyridsať miliónov, a tedy sa hovorí vo vašej správe, že to je 1 % z rozpočtu. To znamená 4 mld. plus-mínus pretečú zdravotníctvom? Keď to dáme do súvislosti s korupciou, kde hovoríme o miliardách, tak človeka napadne strašná súvislosť, že my možno celú hodnotu nákladov na zdravotníctvo na jeden rok minieme v korupčnej žumpe. To by bola výhoda, keby sme dokázali z tohto krajca ukrojiť, a možno tam je to premostenie k tete Anke, ktorá je možno v poriadku a možno nie je. A pán Forai možno mal mať vašu nedôveru a možno nemal. Je to na vás. Ja na vašom mieste by som mal v tom jasno.
Takže naozaj zhrnuté, tu je veľká nerovnováha, pán minister. Na jednej strane ste dostali výhrady voči, podľa mňa si dovolím povedať, nie až k tak podstatným veciam a na druhej strane vám ako ministrovi unikajú, alebo nemáte dostatočný priestor, alebo sa dostatočne tomu nevenujete, veci, ktoré považujem za systémové. Lebo na to, aby tu minister stál a čítal mi správu o tom, ktorý dátum, kedy bola aká zmluva podpísaná, to nech rieši tretia generácia alebo tretia garnitúra úradníkov na ministerstve. Ja pri takejto debate neočakávam, že tu niekto bude argumentovať dátumami a presnými sumami. Možno minister, ktorý povie, toto nie je moja káva, aby som ja tu vedel každý jeden halier a každý jeden dátum. Ja sa tu snažím urobiť pre túto krajinu v týchto veciach, ktoré som spomenul, to podstatné, bol by minister, nech už by bol z akejkoľvek strany, ktorý by požíval moju úctu.
A práve preto, že ste sa nedostali k tejto podstate a že tu stále počúvam veci, ktoré sú smutné, ale nie sú rozhodujúce pre kvalitu zdravotníctva, práve preto si myslím, že návrh na vaše odvolanie nie je nespravodlivým návrhom, ale je vyjadrením toho, že tie kvapky sa zliali. A aj keď vieme, že matematika na konci dnešného hlasovania nebude pre vás znepokojivá, ale, pán minister, vy by ste nemuseli počítať hlasy, koľko za, koľko proti. Vy by ste možno mal počítať tie svoje rozhodnutia-nerozhodnutia, ktoré by vás mali znepokojovať oveľa viac ako to, že vás 83-ka podrží a že pár desiatok opozičných poslancov vám vyjadria nedôveru. To vieme dopredu, že tak dopadne. Ale ja by som tú matematiku založenú na tom, čo sa vám nepodarilo a čo sa vám podariť malo, považoval pre seba za oveľa významnejšiu a znepokojivú.
A myslím si, že možno na to všetko vám chýba odvaha a to je pre ministra zdravotníctva dosť zlá diagnóza. A keďže môj vzácny priateľ v inej súvislosti, ktorú nebudem spomínať, ale za ktorú som vďačný, mi dnes ráno, a nie ani tak mne, pán poslanec Huba, daroval krásnu knižku, ktorú všetci poznáte, tak som si povedal, že vám z nej zacitujem zo strany 22, z Malého princa. A znie to tak: "Ak ide o burinu, treba ju vytrhnúť hneď, ako ju vieme rozoznať. Nuž a na planéte Malého princa sa vyskytovali hrozné semená. Boli to semená baobabov. Pôda planéty bola nimi zamorená. Ak sa do baobabov pustíme príliš neskoro, nikdy sa ho už nezbavíme. Zaplní celú planétu. Prevŕta ju svojimi koreňmi, ak je planéta veľmi malá, ak je baobabov veľmi veľa, roztrhnú ju na kusy."
Dosaďte si za tie baobaby korupciu a máte Malého princa v aktualizovanom vydaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis