Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.11.2015 o 16:20 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 1.12.2015 10:54 - 11:02 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Dobré predpoludnie prajem. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážení občania, zákon, resp. jeho opravu, jeho novelu predkladáme v návrhu, má za sebou históriu skutočne búrlivú. Je to len malá chyba, že tá búrlivá história je sprevádzaná nulovou účinnosťou tohto zákona. Zákony, určite uznáme, by nemali byť neúčinné a ak sú neúčinné tak, že to môžeme vyjadriť číslicou nula, tak sa niekde stala asi dosť veľká chyba.

História tohto zákona sa začala už v roku 2005, keď tu v sieni zákonnosti uzrel svetlo sveta a bol aj schválený návrh, ktorý má číslo 335/2005 Z. z. A toto je zákon, ktorý hovorí o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku. Tento zákon, je tu zrejme pomerne dosť pamätníkov, ja medzi nich nepatrím, bol schválený, ale nasledovalo búrlivé obdobie, keď bol tento zákon posúdený ako zákon, ktorý je nie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Bol podaný návrh na jeho posúdenie či takáto súladnosť tu je alebo nie je. A verdikt Ústavného súdu, ktorý má niekoľko desiatok strán zdôvodnení, po istom čase rozhodol, že zákon o pôvode nadobudnutého majetku je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A teda v tej chvíli sa stal neplatným. Je to história. A my teraz stojíme o hodne rokov ďalej.

Posuňme sa v čase o desať rokov. A chceme predložiť návrh, ktorý by riešil problémové časti tohto zákona, ale nie toho, ktorý som spomenul, pretože tu sa musíme v tomto dlhom slede rokov zastaviť ešte pri roku 2010 práve v čase predvolebnom, keď bola pri zodpovednej moci alebo keď mala byť zodpovednou predstaviteľkou tohto štátu prvá vláda pána Roberta Fica. Práve on bol predkladateľom zákona, ktorý mal vyriešiť to, že ten návrh z roku 2005 bol posúdený ako protiústavný. A tak sa aj stalo, tesne pred voľbami v roku 2010 bol schválený návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je platný aj v tejto chvíli, ale, a tu sme pri tom dôležitom momente, tento zákon napriek tomu, že bol opravený a že dokonca bola menená Ústava Slovenskej republiky kvôli tomu, aby takto opravený mohol byť, aj v tejto chvíli po päťročnej platnosti od roku 2010, bez pár dní to bude rovných päť rokov, má stále nulovú platnosť, nulovú platnosť v tom slova zmysle, že nik v Slovenskej republike nebol posúdený ako vlastník majetku, ktorý by bol nadobudnutý v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, resp. ktorý by bol nadobudnutý tak, že by to jeho vlastník nevedel preukázať. Nuž stojíme tu pri jednej zásadnej otázke, ktorú si môžeme položiť tak trocha rečnícky hneď v úvode predloženia tohto zákona, či naozaj v tejto krajine niet žiadneho vlastníka, o ktorom by sme sa mohli oprávnene domnievať, že majetok, ktorý nadobudol, nie je v súlade so zákonmi tejto krajiny, resp. že ho majiteľ nadobudol spôsobom, ktorý nevie preukázať, a teda to vyvoláva podozrenie alebo aj podľa zákona prakticky záver, že ho nenadobudol legálnou cestou alebo je tento zákon neplatný a soudruzi z NDR pri jeho oprave v roku 2010 niekde urobili chybu.

Myslím, že zodpovedať túto otázku sa dá pomerne jednoducho. Asi sa niekde stala chyba, keď zákon nie je účinný, pretože dnes päť rokov po jeho prijatí prvou vládou Roberta Fica v prvej časti roku 2010 nebol podľa neho odsúdený, posúdený a zákonne uzavretý ani jediný prípad nelegálneho nadobudnutia majetku v tejto krajine, bez toho, aby sme hovorili o tom, čo mal tu niekto pri predložení tohto návrhu zákona, či to boli už naši predchodcovia v roku 2005, keď to bolo protiústavné, či v roku 2010, alebo teraz v roku 2015, máme tu pekné päťročné dekády, určite nikto nemá nejakú krv v očiach s tým, že ideme bezduchým a závistlivým spôsobom niekoho podozrievať, že majetok, ktorý má, vlastní nelegitímne. Ale vieme o prípadoch, ktoré nabádajú na istú obozretnosti, s tým, že máme medzi sebou občanov, ktorí majú majetok v obrovskom rozsahu, ktorý nevedia vydokladovať. V takomto prípade dá sa očakávať, že bolo by veľmi dobré, keby sme sa spýtali, či nedokážeme tento zákon sfunkčniť. O tom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sme presvedčení, že to dokážeme urobiť. A dokonca opozícia má v tomto veľmi ľahkú úlohu, pretože nie je to tak dávno, čo na tomto mieste stál generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý s istou iróniou, ale určite právnou presvedčivosťou povedal, že nie je problém tento zákon opraviť, že on veľmi dobre vie, kde sú v ňom chyby, dokonca tie chyby, myslím, pomenoval ako chyby veľmi školácke, a že je potrebné pristúpiť k tejto oprave. (Ruch v sále.) Môžem pokračovať, vážený pán podpredseda?

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pokiaľ to stihnete ukončiť za nejaké dve minúty, pán poslanec, tak, áno, môžete pokračovať v rozprave, inak by sme ju prerušili a pokračovali v nej po hlasovaní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže toto je asi úvodné slovo, ktoré by som zakončil tým, že sa odvolávam na hlas generálneho prokurátora našej krajiny, ktorý ten zákon považuje za neúčinný a jeho opraviteľnosť za ľahko vykonateľnú. A preto tak povediac ako keby tu stál spolu s nami generálny prokurátor, predkladáme návrh zákona, ktorý po desiatich rokoch, odkedy bolo prvýkrát v tejto sieni zamýšľané, že ideme urobiť nápravu tohto zákona, ukazuje možnosť, ako tento zákon sfunkčniť tak, aby už vo veľmi krátkej dobe mohol byť použitý na zaistenie zákonného prostredia v našej krajine, aby tí, ktorí žijú poctivo, sa nemali čoho báť a tí, ktorí poctivo nežijú, aby sa báť konečne začali.Toľko v úvodnom slove. Potom sa, vážený pán podpredseda, hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2015 12:41 - 12:42 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Aj, vážený pán podpredseda, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naviažem len na tú časť, kde hovoríš, kde si hovoril o tom, že boj nekončí, že stále vlastne tie zápasy prebiehajú a zrejme aj natrvalo prebiehať budú, a veľmi pragmaticky sa teda tu chytám tej časti jedného konkrétneho zápasu, kde vždy som stál tam, kde si to navrhoval alebo, naopak, kde sám som to navrhoval, mám na mysli jedny amnestie, ktoré tu kryjú zločin a ktoré sú istým symbolom toho, že ten boj naozaj má svoju kontinuitu a že to v tejto sieni, ho treba vybojovať, lebo tu je na to priestor.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2015 12:34 - 12:34 hod.

Ján Mičovský
Ďakujem. Obyčajne tu v sieni zákonnosti vnímame slová návrhov zákonov rozumom a sú možno vzácne chvíle, keď ich máme možnosť precítiť. A ja ti chcem poďakovať, Janka, že práve túto vzácnu chvíľu si nám ponúkla.
Ja si myslím, že asi neexistuje iná možnosť voľby pri hlasovaní, ako tú, ktorú si nemusela ani vysloviť. Predpokladám, že ak existuje svedomie, tak tá voľba je úplne jasná.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2015 10:44 - 10:45 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili, a verím, teda že sa nám podarí predsa len na záver volebného obdobia presadiť túto normu. Jedna myšlienka úplne záverečná.
Veľmi často sa v tejto súvislosti zjavila výhrada, že predsi keby takýto zákon platil, tak by sa nenašiel človek, ktorý by zobral na seba tú ťarchu, aby mohol vykonávať verejnú funkciu, a my sme vždy odpovedali a odpovedáme aj dnes rovnako. Práveže každý statočný človek, ktorý verejnú funkciu chce vykonávať naozaj v súlade s tým, ako sa vykonávať má, ju o to skôr môže zobrať, pretože bude vedieť, že nikto s politickým nátlakom naňho nebude môcť prísť, a keby prišiel, tak povieme: "Ale, vážený pán nadriadený, veď ty za mňa sedieť nepôjdeš, ani platiť to nebudeš."
V tomto je čaro tohto zákona, a preto prosíme, aby bol zobratý s plnou vážnosťou na vedomie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2015 10:20 - 10:25 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení občania, dnes ráno, keď som išiel do budovy Národnej rady, tak začul som taký podivný buchot a za tým buchotom sa skrýval taký zvláštny dlhovlasý a bradatý človiečik, až som nevedel, čo si mám o ňom myslieť. A keď som sa prizrel bližšie, tak som zistil, že tento bradatý človiečik je zákon o zodpovednosti verejných činiteľov za vykonávanie alebo pri vykonávaní verejných funkcií. Odpusťte, že som si dovolil takúto akože kvázi snahu o humor v úvode. Viem, že je to nenáležité. Chcel som tým len naznačiť, že je to už po ixtýkrát, keď upozorňujeme predložením zákon o zodpovednosti verejných činiteľov za škody, ktoré môžu spôsobiť pri výkone svojich funkcií, a tento návrh zakaždým zastane na pomyselnej bráne nezáujmu väčšina poslancov Národnej rady.
Myslím si, že je to chyba, a som presvedčený, že je to otázka istého času, kedy takýto zákon bude musieť byť prijatý. Čo je tu podstatné? Podstatné je to, že je to v ľudskej prirodzenosti, že každý z nás, pokiaľ rozhoduje o vlastnom majetku, o vlastných prostriedkoch, tak úplne prirodzene sa chová zodpovedne bez toho, aby sme to museli takýmto termínom pomenovať, a snaží sa tento majetok spravovať v súlade s účelom svojej ľudskej potreby, prirodzenosti a bytosti.
Nie vždy však to je zákonité v prípade, keď hovoríme o verejnom funkcionárovi, ktorý disponuje verejnými prostriedkami, má právo s týmito prostriedkami narábať a nie vždy narába s tými prostriedkami s primeranou zodpovednosťou. A preto úplne celú podstatu návrhu zákona, ktorý opätovne predkladám v mene skupiny poslancov z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, je tá základná jednoduchá veta, verejný funkcionár je povinný s prostriedkami, ktoré má k dispozícii, narábať s odbornou zodpovednosťou, efektívne, účinne a v súlade s účelom ich využitia. Ak toto nerobí, mal by znášať dôsledky. Je to k neviere, ale náš právny systém v takomto prípade nepozná účinný mechanizmus, ktorý by verejného funkcionára za to, že sa dopustí porušenia zodpovednosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami a spôsobí škodu, nemá. A práve preto, aby sme dokázali zabezpečiť prirodzený súvis medzi tým, že verejný funkcionár na jednej strane má veľké právomoci a oprávnenie disponovať verejnými prostriedkami a na druhej strane mu niekedy chýba z rôznych dôvodov pocit, že musí s týmito prostriedkami narábať naozaj ako so svojimi, tak považujeme snahu vložiť do tohto vzťahu zákon, ktorý by v prípade, ak funkcionár takýmto nedbalým prístupom spôsobí škodu, aby za túto škodu v plnom rozsahu zodpovedal.
To je alfa a omega návrhu, ktorý tu prichádza opätovne a o ktorého schválenie sa uchádzame. Je v zákone ešte viacero vecí, ktoré ho upresňujú z pohľadu funkčnosti. Samozrejme, nie je možné, aby niekto ukázal prstom, porušil si, spôsobil si škodu. Je tam presne pomenovaný mechanizmus, ako sa dokazuje takáto škoda, akým spôsobom dochádza k tomu, že vieme konštatovať, že verejný funkcionár porušil svoje povinnosti. Patrí to potom následne do rúk generálneho prokurátora a je z toho výsledok spôsobený tak, že ak sa dokáže táto škoda, musí sa zaplatiť. Je tam aj možnosť, ktorá je daná práve tým, že môže byť verejný funkcionár poistený za takéto škody. Ak poistený je, samozrejme, nie z prostriedkov inštitúcie, ktorú riadi, spravuje alebo v ktorej pôsobí, tak v tom prípade štát si v prvom kroku uplatňuje náhradu takto spôsobenej škody vo vzťahu k poisťovni, ktorá je v takomto prípade zmluvne príslušná. A to je alfa a omega zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tak ako to opätovne predkladáme, uchádzajúc sa ani nie tak o schválenie, zrejme ten, ten bradatý pán ešte bude musieť pred bránou parlamentu postáť. Ale je to skôr možno výzva pre budúcu vládu, keď budem realista, aby takýto zákon od marca budúceho roku veľmi rýchlo vstúpil do tejto sieni zákonnosti už bez tej dlhej brady a aby bol konečne prijatý.
Toľko v úvodnom slove, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2015 18:04 - 18:05 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, ja osobne nemám problém s etickým kódexom, myslím si, že to nie je zlá myšlienka, bol som jeho spolutvorcom kedysi v Lesoch Slovenskej republiky a myslím si, že nepadne nám koruna z hlavy, keď ho budeme mať aj tu.
Ale s čím mám problém, to je ten štýl vášho vystúpenia, ktorý si myslím, že nebol celkom adekvátny vašej funkcii. Ja viem, že sa niekedy chováme zvláštne, ale myslím si, že vy ste prvý muž, ktorý by si mal práve túto zvláštnosť odpustiť a možno byť veľkorysý napríklad v tom zmysle, že aj keď pán poslanec Hlina volí niekedy spôsoby, ktoré možno nie sú celkom štandardné, ale možno ste si mohli všimnúť to, že jeho neštandardné spôsoby dokázali niekedy Národnú radu – čo je dosť výnimočné pri vašej väčšine – donútiť zmeniť niektoré veci, napríklad len pripomínam takú vec, ako donútil vládu Slovenskej republiky rešpektovať rokovací poriadok z hľadiska jej účasti pri interpeláciách.
A spomínali ste aj štatistiku toho, koľkokrát porušil rokovací poriadok, a zároveň ste aj v tejto súvislosti spomenuli aj možnosť podať pozmeňujúci návrh, že by to bolo lepšie riešenie. Ja súhlasím, ale zase sa vás pýtam na takú štatistiku, čo si myslíte, koľko pozmeňujúcich návrhov opozičných poslancov za tri a pol roka bolo tu schválených? Tak viete, možnože práve od vás by som čakal rétoriku, ktorá by nebola taká, ako ste ju teraz predviedli. To je môj pocit.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.11.2015 19:00 - 19:02 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Beblavému za to, že si teda tiež všimol § 8, a ďakujem mu aj za to, že pri tomto povšimnutí poupozornil na to, čo som ja prizabudol alebo nemal som to videnie, a naozaj s ním súhlasím, že poukázal na istú brutalitu povinnosti tohto odvodu, ktorý sa musí odviesť chceš-nechceš, dokonca, keď sa nepodaria naplniť fondy, tak zákon tam doslova hovorí, že ani tie sa nemôžu naplniť s výnimkou rezervného a odvod musí byť. Takže naozaj to poukázanie na istú brutalitu tohto odvodu a zároveň na to, že sa tu nepočíta so zlepšeným hospodárením, a sa musí ten odvod vykonať bez ohľadu na to, či toto hospodárenie sa zlepšuje, alebo nie.
Ale predsi ja by som len chcel potvrdiť to moje viacstupňové vnímanie pohľadu na štátny podnik Lesy Slovenskej republiky alebo na štátne lesy ako také, že je nevyhnutné povedať, že o akomkoľvek odvode by sme mohli rozprávať ako o oprávnenom jedine vtedy, keby sme mohli povedať, že štátne lesy splnili si všetky svoje záväzky, a vôbec nemám na mysli záväzky ekonomické vo vzťahu k dobrej správe dobrej krajiny. Tento stav možno raz niekedy nastane, ale určite to nie je otázka blízkej budúcnosti, a preto by som rád zdôraznil v tom treťom stupni tejto úvahy, že jednoznačne nerobiť zisk v lesoch nie je až také umenie, ale hodnotiť hospodárenie lesníkov a lesov ako takých podľa zisku a z toho aj odvedených odvodov by bola základná chyba a nepochopenie toho základného, hlavného, čo od lesov očakávame. Zdravej krajiny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.11.2015 18:22 - 18:24 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No najprv, teda ďakujem za obidve poznámky.
Pán poslanec Huba povedal veľmi múdru vetu, že teda je možné už v tomto prípade nájsť doslova kompenzáciu a čiastku, ktorá má byť odvodom, použiť práve konečne prvýkrát historicky na úhradu mimoprodukčných funkcií lesa, alebo ja skôr poviem, na úhradu tých najdôležitejších funkcií lesa, ktoré nemá nič spoločné s drevom.
A poznámka pána poslanca Kuffu. No keby si si bol pozrel Zelenú správu, žiaľbohu, tá sa už podľa rozhodnutia strany SMER nedostala tohto roku do pléna Národnej rady, lebo je to vraj údajne zbytočné, tak by si zistil, že je tam čiastka, ktorá bola vynaložená za minulý rok na oblasť hradenia bystrín, 100-tisíc eur. Takže áno, nie je to nula, ale je to zlomok toho, čo je potrebné a čo sa vynakladalo v minulosti.
To, čo hovoríš ty, to práve len dosvedčuje obrovský význam toho, čo lesníci majú robiť a čo, žiaľbohu, nemôžu robiť aj kvôli týmto nezmyselným odvodom, pretože poldre, to je otázka údolí, to je otázka dolných tokov. Ak hovoríme o povinnosti lesníkov brániť povodniam, tak to sú práve opatrenia na horných tokoch, lesných porastoch, kde nás to toľko nestojí a kde je možné účinne zabrániť práve povodňovým vlnám, pretože povodeň už polder nezachráni. Ten ju len môže svojím spôsobom zachytiť, eliminovať, ale ona už vznikla. Povodniam brániť môžeme vďaka lesníckym hradeniam bystrín, ktoré majú viac ako 100-ročnú tradíciu a na ktoré niet peňazí práve na tých horných tokoch.
Takže možno aj z tohto pohľadu je škoda, že tá Zelená správa, ktorá hovorí o množstve lesníckych povinností, sa takým nezmysleným spôsobom stratila z pléna s argumentáciou, že vraj o to nie je záujem. Bol by si sa Štefan, o tom dozvedel viacej, keby tu bolo o nej rokovanie. Takže asi toľko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.11.2015 17:54 - 18:18 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, milý Štefan, určite máte dobrú tému.
Zaznelo tu dnes veľmi veľa čísiel. Boli to také ťažké milióny, zrejme keby sa nejak zhmotnili tu v tejto sieni, tak asi by sa tu ani všetky číslice nepopratali. Naozaj niekedy ťažko udržať až niť s tými obrovskými financiami, ktoré sú zákonitou súčasťou štátneho rozpočtu. Sľubujem, že ja vo svojom vystúpení, ktoré bude skôr takou rozšírenou faktickou poznámkou, nezaťažím túto sieň zákonnosti nejakým ďalším obrovským množstvom čísiel. Skôr sa vyjadrím k jednému jedinému paragrafu, ktorý mi je najbližší, aj keď zároveň musím povedať jedným dychom, že ma neteší.
Ráno, bol som tu načas, pán minister tiež, o 9.03 hod. zákon roka začal prednášať a naozaj povedal niekoľko vecí, ktoré určite, verím, že obsahovali veľa pravdivého. Museli ho aj potešiť. Ja osobne som nebol z toho smutný, že, že viacero superlatívov, ktoré zrejme povedal s najlepším úmyslom, boli potešiteľné pre občanov štátu. Nechcem sa pridať ku kritike za každú cenu a len tak mi utkvelo v pamäti, že pán minister ráno povedal, že sa jedná o rozpočet štátu, ktorému sa mimoriadne darí. Tiež povedal, že sa jedná o rozpočet krajiny, ktorá patrí do elitnej skupiny krajín Európskej únie, ktoré majú - dokonca dva roky za sebou - veľmi dobré parametre, ktoré sú bruselským ústredím sledované a vyhodnocované. Ďalšia z takých vecí, ktorú povedal, bola otázka schodku, že teda sa dostávame k historicky k jednému z najnižších schodkov v rámci obdobia Slovenskej republiky a je to schodok, ktorý je menší ako 2% HDP, a že možnože všetko sú to veci, ktoré, a ja to hovorím s dobrým úmyslom a s dobrou vierou, že naozaj k tomu nám treba smerovať bez ohľadu na konkrétnu a aktuálnu vládu, smerujeme k tomu, k čomu smeruje asi každý dobrý hospodár, aby sa nám podarilo ten rozpočet v tej vízii možno v roku 2018 – možno o niečo neskôr – vyrovnať.
Pán minister ale povedal aj jednu vec v tej rannej úvodnej reči, s ktorou sa mi už súhlasí ťažšie, pretože medzi tými superlatívmi, ktorými uvádzal štátny rozpočet na rok 2016 Slovenskej republiky, povedal, že je to aj rozpočet dobrého hospodára. A to je veľmi zrozumiteľná kombinácia dvoch slov, dobrý hospodár je človek, je štát, je rodina, ktorá má na mysli, nielen momentálne čo je na stole a čo možno zajtra na ňom nebude, ale isté, keď už nie dlhodobé, tak aspoň nie úplne krátkodobé ciele.
A teraz idem k tomu § 7. Tam sa mi zdá, vážený pán minister, že pochybil, lebo znenie § 7 podľa mňa nie je v súlade s úmyslami dobrého hospodára, ktorým teda každá vláda, a verím, že aj vláda, ktorá momentálne vládne, chce určite byť. Ja nepochybujem o tom, bolo by to čosi veľmi patologické, keby vláda, nech je to už akokoľvek predmetom kritiky opozície, mala ako základný cieľ zle hospodáriť. V takej krajine sme nežili, nežijeme a verím, že ani žiť nebudeme. A preto celkom vážne si myslím, že v tomto prípade, aj keď pán minister nemôže ovládať tiež všetky detaily, a toto možno bola skôr otázka kolegov z ministerstva pôdohospodárstva. Tento paragraf, ktorý sa opakovane zjavuje v zákone o štátnom rozpočte, tam už naozaj nemal byť. Čo je to za paragraf? Paragraf č. 7, inak zákon o štátnom rozpočte je z toho pohľadu stručný, má len osem paragrafov, hovorí o tom, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky sú povinné, je povinný odviesť v roku 2016 mimoriadny odpočet, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 5,3 mil. eur. Tá čiastka sama osebe nie je nejaká zdrvujúca, lebo keby sme to pozreli z hľadiska celkových príjmov, s ktorými ministerstvo počíta v štátnom rozpočte, tak sa dostávame k tomu, že je to len zlomok promile.
Prečo teda minister financií, ktorý hovorí o dobrom hospodárovi, dáva takúto relatívne zanedbateľnú čiastku do rozpočtu, tobôž keď sme sa dostali k historicky dobrému rozpočtu, kde možno nebolo treba za každú cenu vyžmýkať z každej možnosti, ktorá tu je, posledný cent? Som presvedčený, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky opäť tento odvod zaplatí. Nie je to čiastka malá, ale on ju zaplatí a zaplatí ju kvôli tomu, že si ju nemôže ani dovoliť nezaplatiť. V rámci politického riadenia štátnych podnikov predsa nikto logicky neočakáva, že by bolo rozhodnutím vedenia tohto podniku hľadať riešenie, ako presvedčiť, vlastne sa to ani nedá, zákon je zákon, ak bude schválený, presvedčiť, že by sa táto čiastka nemala zaplatiť. Keby bola dokonca vyššia, ako je 5,3 mil. eur, aj takáto čiastka by sa pravdepodobne dokázala zaplatiť.
Ale, vážení občania, táto čiastka nie je zaujímavá svojou výškou, ale svojím deštrukčným účinkom na pohľad na lesné hospodárstvo ako také. Pretože ak by bol aj ten odvod vyšší, je veľmi pravdepodobné, že by sa tá čiastka získala práve tým spôsobom, že by podnik nevykonal všetky opatrenia tak, ako káže povinnosť dobrého hospodára štátu, ale aj lesníctva. A tu sme pri tej podstate. Ak by sme hovorili o štátnom podniku, ktorý sa naozaj topí v nadbytku a ktorý je len nevyhnutné teraz o ten nadbytok nejakým kvalifikovaným spôsobom odrať, získať tie peniaze, nuž dobre. Už zabezpečil všetko, čo bolo treba, ostáva len nájsť spôsob, ako tento mimoriadny odvod urobiť. Ale pri všetkej úcte, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky nie je podnikom, o ktorom by sme mohli dnes vyhlásiť, že všetky svoje povinnosti, a teraz nemám na mysli povinnosti daného roku daného Pánom, ale všetky povinnosti ku krajine, ktorej zabezpečuje základné životodarné ingrediencie, zabezpečil tak, aby sme už nenachádzali žiadny dôvod na to, že máme tú povinnosť ešte na niečo si priplatiť.
Uvediem dva príklady. Pán poslanec Huba spomínal vo svojom vystúpení otázku protipovodňových opatrení, na ktoré on, v súlade, žiaľ, s realitou, nenašiel v štátnom rozpočte žiadnu čiastku na rok 2016. Ja sa k tomu pridávam pohľadom veľmi logickým, že štátny podnik má vo svojom portfóliu povinností aj zabezpečovať hradenie bystrín. Je to úloha, je to povinnosť, je to klasická lesnícka disciplína, ktorá sa vykonáva už celé desaťročia, len, žiaľbohu, práve v tom poslednom sa vykonávať prestala. A je to úloha, ktorá vyslovene smeruje k tomu, aby sa krajina ochránila pred povodňami. Vždy patrilo k úlohám lesníctva zabezpečovať hradenie bystrín a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky by mal byť základným nositeľom tejto úlohy, pretože moja pamäť siaha niekoľko desaťročí dozadu, vždy sa hradenie bystrín vykonávalo tak, aby sa povodniam bránilo tam, kde oni vznikajú. Nie dole, kde už sa vyleje voda z korýt, ale povodniam sa zabraňuje na horných tokoch v lesných porastoch. A tam tento podnik, ktorý ide odviesť 5,3 mil. eur, nenachádza žiadnu možnosť, ako tie peniaze nejakým spôsobom do toho vložiť, pretože je nútený relatívny prebytok, ktorý nie je prebytkom, odviesť do štátneho rozpočtu.
Ja som presvedčený, že keby pán minister ako Košičan sa posadil so svojím kolegom pánom ministrom životného prostredia Žigom a zároveň Košičanom tiež a navštívili by starého pána Žigu, bývalého podnikového riaditeľa a povedali mu, teda Východoslovenských lesov, ktorý mi bol dlhé roky šéfom, a povedali by mu niečo o tejto čiastke, tak v tej intímnej debate medzi troma osobami, neverím, že by pán Žiga, otec dnešného ministra, pochválil týchto dvoch mladých ministrov, že to vymysleli dobre. Lebo podnik, ktorý voľakedy sám riadil, odvádzal len do hradenia oveľa väčšiu čiastku, ako dnes platí celé Slovensko do tejto oblasti. A keď hovoríme vážne o protipovodňových opatreniach ako o niečom, čo je životne dôležité a čo sa dosť často zjavuje v tejto sieni, nuž potom je namieste otázka, že ako to môže ten podnik zabezpečiť, pokiaľ, ak si dobre pamätám, aj vlaňajší odpočet, čiastka, ktorá sa na tento účel zjaví, je, v reálne vykonaných prácach sa blíži k nule. Niežeby tam nebolo úplne nič, ale je to zlomok z toho, nie, čo bolo v minulosti, ale čo je potrebné v prítomnosti.
Druhá vec, možno ešte dôležitejšia, ak lesné hospodárstvo má plniť svoje funkcie a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je vlajkovou loďou týchto funkcií a musí byť vzorom, napokon veď spravuje viac ako polovicu lesov Slovenska, nuž tak má povinnosť spravovať to čo najkvalitnejšie v súlade s potrebami 21. storočia. Lesníctvo má sedemstoročnú históriu. Vyvíja sa, narobilo kopu chýb, ale vie, kam treba smerovať, a jeden z tých základných cieľov je prírode blízke hospodárenie. To nie je výmysel súčasnej garnitúry, to nie sú nejaké, nejaký zhluk populárnych slov, to je proste povinnosť voči krajine, ktorá nám má zabezpečiť všetky dôležité funkcie na to, aby sme mohli takto v istej pohode schvaľovať rozpočty, budovať krajinu, hovoriť o lepších zajtrajškoch. My nebudeme ani budovať, ani nebudú tie zajtrajšky také ružové, pokiaľ dopustíme to, aby lesy neboli spravované s najvyššou možnou kvalitou v hospodárení.
A tá kvalita, a tu je ten môj druhý základný argument, ktorým dávam do ostrého kritického svetla odvod, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 5,3 mil. eur, je otázka sprístupňovania lesných porastov. Zdá sa teda, že je toto akože úzka špecifická téma, ale nie je. Lesná dopravná sieť je tým najzákladnejším predpokladom toho, aby sa v lesoch mohlo hospodáriť prírode blízkym spôsobom, aby sa mohlo hospodáriť veľmi jemne. A pán minister ráno povedal, že teda patríme do tej elitnej skupiny krajín, ktoré sa môžu pochváliť svojím rozpočtom. Ale ja musím pánovi ministrovi v tejto súvislosti povedať, že rozhodne nepatríme do elitnej skupiny krajín, ktorá by mohla byť nieže hrdá, to je príliš s pátosom, ale ktorá by mohla byť spokojná s rozsahom lesnej dopravnej siete na Slovensku. Je to veľmi náročná a veľmi drahá záležitosť a práve na ňu treba veľmi veľa peňazí, ktoré, žiaľ, aj v tejto súvislosti, že treba urobiť mimoriadny odvod, sa nedostanú na povinnosť sprístupniť porasty, čo je, ako som už zdôraznil, a chcem to zopakovať, čo je základným predpokladom možnosti prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Ja som hrdý na to, že my v tejto sieni zákonnosti sme schválili pred dvomi rokmi § 18 lesného zákona, kde sme povedali, že výberkový hospodársky spôsob ako najvyšší stupeň lesníckej pilotáže je povinné vykonávať všade tam, kde sú na to vytvorené podmienky alebo kde takéto podmienky je možné vytvoriť. Táto veta, ktorá sa zdala v tej chvíli tak trocha akoby utópiou, vznikla pred dvomi rokmi v Uhornej za prítomnosti za prítomnosti viacerých poslancov opozície. A ja som vďačný aj tým poslancom, tu dokonca dvaja sedia, pani Mezenská a pán Huba, že sme to vtedy s takou istou až nevierou, že sa to podarí presadiť, naformulovali uplynulý rok, a zákon táto vláda v tejto úprave v § 18, ktorý hovorí o hospodárskych spôsoboch, prijala. Ale tu je málo mať upravený zákon, keď hovorím, že je sprístupňovanie porastov tým najzákladnejším predpokladom toho, aby takéto hospodárenie bolo možné. Preto mi je veľmi ľúto, že sa opäť opakuje to, čo som už podrobil kritike. Nezmyselný odvod, ktorý nemôže chýbať štátnemu rozpočtu, lebo predstavuje zlomok promile, prečo, z akého dôvodu sa tam dostáva? Chce vláda trestať svoj štátny podnik? Neverím. Potrebuje ministerstvo financií tých 5,3 mil. tak nevyhnutne? Neverím, tobôž keď je to postavené do kontextu toho, že pán minister sa potešil z viacerých parametrov, ktoré ho netlačia úplne do minimálnych hodnôt. Takže prečo? Zotrvačnosť? Musím oceniť v tejto súvislosti, že už druhý rok nemáme tam v tomto paragrafe zmienku o Lesopoľnohospodárskom majetku Ulič. Bol to obrovský paradox, že podnik, jediný zamestnávateľ v najchudobnejšej časti Slovenska, bol nútený platiť odvod 300-tisíc, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu. Ja viem, že pán minister vypočuje tisíce poznámok a určite tie moje nepatria medzi tie, ktoré by ho osobitne zaujali, ale napriek tomu tak trocha verím, že práve kritika toho, že obrali Ulič o túto čiastku, ten chudobný Ulič, jediného zamestnávateľa, že spôsobila to, že sa to už v štátnom rozpočte v zákone nezjavuje.
Takže možno ten opozičný tlak môže mať nejaký význam, že aj keď nám to nikdy nepriznajú, ale spôsobí to istú úvahu odborníkov na ministerstve a povedia si, zmeňme to. Nuž veľmi by som si vážil, keby odborníci na ministerstve financií poradili, asi to už je teraz neskoro pre tento rok, lebo viem, že ten ústupok by bol až priam neuveriteľný, keby to sa rozhodli zmeniť, ale keby aspoň pre ten budúci rok sa už konečne pochopilo, že štátny podnik tu nie je na to, aby poskytoval nejaké drobné do štátneho rozpočtu, ale na to, aby zabezpečil zdravú budúcnosť tejto krajiny. To nie je žiadna eufória, to nie sú žiadne krásne reči, to je životná nevyhnutnosť, lebo môžeme byť sprava, zľava, zo stredu, čistú vodu, čistý vzduch a neodviatu pôdu budeme tu navždy potrebovať a je to základný predpoklad našej existencie. A štátny podnik ako taký a najmä Lesy, vážený pán minister, nie sú bankou pre sanovanie štátneho rozpočtu. Nikdy nemôžu byť. A siahnuť do takejto banky takýmto spôsobom, ako ste opäť siahli, považujem za nenáležité.
Viete, vážení občania, čím sú štátne lesy? Sú poisťovňou. Sú poisťovňou pre to, aby sme v tejto krajine mali istotu, že budeme tú pitnú vodu mať, že budeme ten dýchateľný vzduch dýchať a že pôda nebude odviata a kopu ďalších iných mimoprodukčných funkcií, o ktorých sme tu už neraz rozprávali v tomto volebnom období, a kde sme navrhovali, že dozrel čas, aby sa konečne spoločnosť pozrela na svoje veci nie cez drevo, nie cez odberateľov, nie cez revíry, ale cez oveľa dôležitejšie produkty lesníctva, ktoré by bolo treba oceniť a ktoré by bolo treba do tej poisťovne zakomponovať. A všetci dobre vieme, že poisťovňa je tu najmä na to, aby sme do nej, ak chceme mať nejakú istotu pre budúcnosť, čosi zaplatili. A preto by sme mali možno zvrtnúť toto garde a povedať si, že v štátnom rozpočte v návrhu zákona o štátnom rozpočte by nemala byť čiastka, ktorá hovorí o povinnom odvode, ale ktorá hovorí o povinnom prídele, ktorá hovorí o tom, že ak chceme, aby plnohodnotne lesy zabezpečovali všetky svoje funkcie, tak ich nesmieme nútiť, aby za každú cenu predali každý kus dreva, ktorý sa dá vyrúbať, lebo ono je to pravda, ono to v tom lese tak skoro nezbadať. Ono to len, zráta len budúcnosť, ale aby sme si povedali, že je potrebné na tú kvalitnú vodu, kvalitný vzduch a kvalitnú pôdu čosi si aj priplatiť, a ja verím, že toto nie je žiadna fantazmagória ani utópia. To je realita, ktorá stojí pred nami. To je realita, ktorá, raz tu bude stáť minister financií, ktorý bude hovoriť o tom, že do štátnych lesov alebo do lesov ako takých dávame príspevok, pretože je nevyhnutné zabezpečiť zdravú budúcnosť tejto krajiny.
A viete, nie je to celkom nereálne, nie je to až taká vzdialená budúcnosť, lebo sme na území hlavného mesta Bratislavy, ktoré má svoje mestské lesy. Ja ich tak trocha poznám aj vďaka kolegovi pánovi poslancovi Hubovi, ktorý mi poukazoval nie jedno zákutie behom nejakých voľných chvíľ v týchto lesoch. Sú to skutočne krásne lesy, ktoré plnia veľa funkcií pre mesto Bratislava, a je radosť, že tak blízko sa dá vyraziť do takého prostredia. Viete, aký je rozpočet alebo aká je úvaha mesta Bratislava v súvislosti so svojimi mestskými lesmi? Že nebudú využívať ani celý potenciál ťažby, ktorý je spojený s týmito lesmi, pretože sú si vedomí, a tu chcem oceniť prístup mesta, tak ako som sa o ňom dozvedel. Sú si vedomí toho, že ich lesy plnia ďaleko významnejšie funkcie, a preto sa rozhodli nepoužiť celý potenciál, ktorý umožňuje plán starostlivosti o lesy alebo po starom lesný hospodársky plán vyťažiť decénium z tohto majetku, čo teda považujem možno za krok, ktorý celkom presne nepopisujem, ale ktorý je krokom dobrého hospodára. Dobrý hospodár sa na svoj lesný majetok, z ktorého sa dajú vytrieskať milióny, to je veľmi ľahké, ale ktorý tu vôbec nie je na to, pozerajú práve takýmto spôsobom dobrí hospodári. Snažia sa vidieť tie funkcie, z ktorých žijeme dlhodobo, a nie ktoré nám prinesú istú bilanciu príjmov a výdajov v konkrétnom roku, kde možno môžu sanovať isté výpadky, ale nie je to určite ich hlavným cieľom a ja som bol síce pripravený hovoriť o lesníctve v súvislosti aj so zákonom o verejnom obstarávaní, kde boli isté nádejné symptómy, ale nestalo sa tak, tak nebudem tú tému otvárať.
Možno len záverom sa zmienim o tom, že keď už pán minister hovoril o dobrom hospodárení, tak predsi len poviem niečo o štáte ako dobrom hospodárovi v súvislosti s tým, že som mal možnosť s viacerými kolegami byť na súde obvodnom tu v Bratislave v piatok. Ani som neveril vlastným očiam ani ušiam, že naozaj, keď som sa opäť bližšie zoznámil s tým prípadom, že je to možné, že ten kolega poslanec Hlina, ktorý niekedy vzbudzuje rôzne reakcie má takú veľkú pravdu v tej jednej veci, že keď tú zástavu Slovenskej republiky vyvesil tu na druhej strane pod hradným kopcom v tom Pečnianskom lese, že mal na to ozaj dobrý dôvod, že to dobre urobil a že napriek tomu tá zástava podľa všetkého veje na nesprávnom mieste, pretože tá neuveriteľná drzosť, že v roku 2009 niekto vymenil tento Pečniansky les za podobných 24 hektárov kdesi pri Šiatorskej Bukovine. Malebný to kút, ale, ale toto nemôže obstáť. Ak sme sa tu odrazili od slova dobrý hospodár a štát, tak štát, ktorý je dobrým hospodárom, a teraz vôbec nebudem zisťovať, kto v novembri 2009 riadil ten rezort, to sa dá pozrieť na to aj takým spôsobom, že by som chcel byť veľmi kritický, nie. Dobrý hospodár nemôže pripustiť, aby sa les, ktorý je doslova na posvätnom území hlavného mesta pod parlamentom Slovenskej republiky, vymenil za les, ktorý je v malebnom, ale zabudnutom kúte Slovenska, ktorý rozhodne nemá v sebe zahrnutú takú hodnotu. Je to taký nenáležitý záver tohto vstupu, ale inšpirovala ma k tomu práve tá piatková skúsenosť a to, že pán minister hovoril o dobrom hospodárovi, ja verím, že má tú ambíciu, ale som presvedčený, že v súvislosti práve s § 7 aj s tým Pečnianskym lesom, aj s tým protikladom, že je to možné inak, ako o tom svedčí rozpočet, resp. snaha vedenia mesta Bratislava, že to tak jednoducho celkom v tejto chvíli nie je.
Pán minister, veľmi prosím, pokiaľ budete ministrom aj v budúcom období, skúste toto znenie vypustiť. Určite štátny rozpočet na to nebol odkázaný v minulosti a v súvislosti s tými pozitívnymi efektmi, ktoré ste spomínali, neverím, že rok 2016 tých 5,3 mil. potreboval, ale ono tá čiastka má iný dopad, ona je devastačná nie na rozpočet podniku, je devastačná na lesnícke myslenie. Tí ľudia si uvedomia, že ich tlačíte týmto číslom k veciam, ktoré nie sú v súlade s lesníckym poslaním, ktoré možno otvorene nikto nepovie, určite nepríde nikto z vedenia podniku, aby vám to takto povedal, ale ktoré si tých pár sto lesníkov myslí, že to je nezmysel, keď vidia veci, ktoré sú nedotiahnuté a ktoré by bolo treba robiť a ktoré vy aj tým, že dáte schváliť tento nezmyselný odvod, urobiť neumožníte.
Berte to, že nehovorím o štátnom podniku, ale hovoríme o pitnej vode, ktorú pijete rovnako vy ako ja, ako všetci my, a preto mi je to ľúto, lebo tomu nerozumiem, tej tvrdohlavosti
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.11.2015 16:20 - 16:22 hod.

Ján Mičovský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo množstvo informácií z tvojho vystúpenia, ale jedna veľmi konkrétna a iba o tej budem v mojej faktickej poznámke hovoriť, je to otázka protipovodňovej ochrany. Vec, ktorá vlastne, keď ju tak ako uchopíme z toho množstva čísiel, sa bezprostredne týka každého občana, tobôž najmä tých, ktorí žijú v blízkosti tokov, a vieme, že tento problém má tendenciu narastať, takže chcem sa spýtať vlastne, pridajúc sa k tvojmu zisteniu, že štátny rozpočet na rok 2016 neobsahuje žiadne financie, ktoré by sa týkali tejto životne dôležitej oblasti, či azda už v tomto smere pri konzultácii medzi ministerstvom financií a ministerstvom životného prostredia dospeli obidvaja ministri k záveru, že tento problém má Slovensko raz a prevždy vyriešený a niet tu kvôli čomu už nejaké finančné prostriedky dávať z rozpočtu, ale, naopak, že je to prejavom toho, že to vychvaľované kvalitné zostavenie rozpočtu je vykúpené tým, že na niektoré dôležité položky sa plánovane a programovo zabudlo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis