Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, milý Štefan, určite máte dobrú tému.
Zaznelo tu dnes veľmi veľa čísiel. Boli to také ťažké milióny, zrejme keby sa nejak zhmotnili tu v tejto sieni, tak asi by sa tu ani všetky číslice nepopratali. Naozaj niekedy ťažko udržať až niť s tými obrovskými financiami, ktoré sú zákonitou súčasťou štátneho rozpočtu. Sľubujem, že ja vo svojom vystúpení, ktoré bude skôr takou rozšírenou faktickou poznámkou, nezaťažím túto sieň zákonnosti nejakým ďalším obrovským množstvom čísiel. Skôr sa vyjadrím k jednému jedinému paragrafu, ktorý mi je najbližší, aj keď zároveň musím povedať jedným dychom, že ma neteší.
Ráno, bol som tu načas, pán minister tiež, o 9.03 hod. zákon roka začal prednášať a naozaj povedal niekoľko vecí, ktoré určite, verím, že obsahovali veľa pravdivého. Museli ho aj potešiť. Ja osobne som nebol z toho smutný, že, že viacero superlatívov, ktoré zrejme povedal s najlepším úmyslom, boli potešiteľné pre občanov štátu. Nechcem sa pridať ku kritike za každú cenu a len tak mi utkvelo v pamäti, že pán minister ráno povedal, že sa jedná o rozpočet štátu, ktorému sa mimoriadne darí. Tiež povedal, že sa jedná o rozpočet krajiny, ktorá patrí do elitnej skupiny krajín Európskej únie, ktoré majú - dokonca dva roky za sebou - veľmi dobré parametre, ktoré sú bruselským ústredím sledované a vyhodnocované. Ďalšia z takých vecí, ktorú povedal, bola otázka schodku, že teda sa dostávame k historicky k jednému z najnižších schodkov v rámci obdobia Slovenskej republiky a je to schodok, ktorý je menší ako 2% HDP, a že možnože všetko sú to veci, ktoré, a ja to hovorím s dobrým úmyslom a s dobrou vierou, že naozaj k tomu nám treba smerovať bez ohľadu na konkrétnu a aktuálnu vládu, smerujeme k tomu, k čomu smeruje asi každý dobrý hospodár, aby sa nám podarilo ten rozpočet v tej vízii možno v roku 2018 – možno o niečo neskôr – vyrovnať.
Pán minister ale povedal aj jednu vec v tej rannej úvodnej reči, s ktorou sa mi už súhlasí ťažšie, pretože medzi tými superlatívmi, ktorými uvádzal štátny rozpočet na rok 2016 Slovenskej republiky, povedal, že je to aj rozpočet dobrého hospodára. A to je veľmi zrozumiteľná kombinácia dvoch slov, dobrý hospodár je človek, je štát, je rodina, ktorá má na mysli, nielen momentálne čo je na stole a čo možno zajtra na ňom nebude, ale isté, keď už nie dlhodobé, tak aspoň nie úplne krátkodobé ciele.
A teraz idem k tomu § 7. Tam sa mi zdá, vážený pán minister, že pochybil, lebo znenie § 7 podľa mňa nie je v súlade s úmyslami dobrého hospodára, ktorým teda každá vláda, a verím, že aj vláda, ktorá momentálne vládne, chce určite byť. Ja nepochybujem o tom, bolo by to čosi veľmi patologické, keby vláda, nech je to už akokoľvek predmetom kritiky opozície, mala ako základný cieľ zle hospodáriť. V takej krajine sme nežili, nežijeme a verím, že ani žiť nebudeme. A preto celkom vážne si myslím, že v tomto prípade, aj keď pán minister nemôže ovládať tiež všetky detaily, a toto možno bola skôr otázka kolegov z ministerstva pôdohospodárstva. Tento paragraf, ktorý sa opakovane zjavuje v zákone o štátnom rozpočte, tam už naozaj nemal byť. Čo je to za paragraf? Paragraf č. 7, inak zákon o štátnom rozpočte je z toho pohľadu stručný, má len osem paragrafov, hovorí o tom, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky sú povinné, je povinný odviesť v roku 2016 mimoriadny odpočet, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 5,3 mil. eur. Tá čiastka sama osebe nie je nejaká zdrvujúca, lebo keby sme to pozreli z hľadiska celkových príjmov, s ktorými ministerstvo počíta v štátnom rozpočte, tak sa dostávame k tomu, že je to len zlomok promile.
Prečo teda minister financií, ktorý hovorí o dobrom hospodárovi, dáva takúto relatívne zanedbateľnú čiastku do rozpočtu, tobôž keď sme sa dostali k historicky dobrému rozpočtu, kde možno nebolo treba za každú cenu vyžmýkať z každej možnosti, ktorá tu je, posledný cent? Som presvedčený, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky opäť tento odvod zaplatí. Nie je to čiastka malá, ale on ju zaplatí a zaplatí ju kvôli tomu, že si ju nemôže ani dovoliť nezaplatiť. V rámci politického riadenia štátnych podnikov predsa nikto logicky neočakáva, že by bolo rozhodnutím vedenia tohto podniku hľadať riešenie, ako presvedčiť, vlastne sa to ani nedá, zákon je zákon, ak bude schválený, presvedčiť, že by sa táto čiastka nemala zaplatiť. Keby bola dokonca vyššia, ako je 5,3 mil. eur, aj takáto čiastka by sa pravdepodobne dokázala zaplatiť.
Ale, vážení občania, táto čiastka nie je zaujímavá svojou výškou, ale svojím deštrukčným účinkom na pohľad na lesné hospodárstvo ako také. Pretože ak by bol aj ten odvod vyšší, je veľmi pravdepodobné, že by sa tá čiastka získala práve tým spôsobom, že by podnik nevykonal všetky opatrenia tak, ako káže povinnosť dobrého hospodára štátu, ale aj lesníctva. A tu sme pri tej podstate. Ak by sme hovorili o štátnom podniku, ktorý sa naozaj topí v nadbytku a ktorý je len nevyhnutné teraz o ten nadbytok nejakým kvalifikovaným spôsobom odrať, získať tie peniaze, nuž dobre. Už zabezpečil všetko, čo bolo treba, ostáva len nájsť spôsob, ako tento mimoriadny odvod urobiť. Ale pri všetkej úcte, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky nie je podnikom, o ktorom by sme mohli dnes vyhlásiť, že všetky svoje povinnosti, a teraz nemám na mysli povinnosti daného roku daného Pánom, ale všetky povinnosti ku krajine, ktorej zabezpečuje základné životodarné ingrediencie, zabezpečil tak, aby sme už nenachádzali žiadny dôvod na to, že máme tú povinnosť ešte na niečo si priplatiť.
Uvediem dva príklady. Pán poslanec Huba spomínal vo svojom vystúpení otázku protipovodňových opatrení, na ktoré on, v súlade, žiaľ, s realitou, nenašiel v štátnom rozpočte žiadnu čiastku na rok 2016. Ja sa k tomu pridávam pohľadom veľmi logickým, že štátny podnik má vo svojom portfóliu povinností aj zabezpečovať hradenie bystrín. Je to úloha, je to povinnosť, je to klasická lesnícka disciplína, ktorá sa vykonáva už celé desaťročia, len, žiaľbohu, práve v tom poslednom sa vykonávať prestala. A je to úloha, ktorá vyslovene smeruje k tomu, aby sa krajina ochránila pred povodňami. Vždy patrilo k úlohám lesníctva zabezpečovať hradenie bystrín a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky by mal byť základným nositeľom tejto úlohy, pretože moja pamäť siaha niekoľko desaťročí dozadu, vždy sa hradenie bystrín vykonávalo tak, aby sa povodniam bránilo tam, kde oni vznikajú. Nie dole, kde už sa vyleje voda z korýt, ale povodniam sa zabraňuje na horných tokoch v lesných porastoch. A tam tento podnik, ktorý ide odviesť 5,3 mil. eur, nenachádza žiadnu možnosť, ako tie peniaze nejakým spôsobom do toho vložiť, pretože je nútený relatívny prebytok, ktorý nie je prebytkom, odviesť do štátneho rozpočtu.
Ja som presvedčený, že keby pán minister ako Košičan sa posadil so svojím kolegom pánom ministrom životného prostredia Žigom a zároveň Košičanom tiež a navštívili by starého pána Žigu, bývalého podnikového riaditeľa a povedali mu, teda Východoslovenských lesov, ktorý mi bol dlhé roky šéfom, a povedali by mu niečo o tejto čiastke, tak v tej intímnej debate medzi troma osobami, neverím, že by pán Žiga, otec dnešného ministra, pochválil týchto dvoch mladých ministrov, že to vymysleli dobre. Lebo podnik, ktorý voľakedy sám riadil, odvádzal len do hradenia oveľa väčšiu čiastku, ako dnes platí celé Slovensko do tejto oblasti. A keď hovoríme vážne o protipovodňových opatreniach ako o niečom, čo je životne dôležité a čo sa dosť často zjavuje v tejto sieni, nuž potom je namieste otázka, že ako to môže ten podnik zabezpečiť, pokiaľ, ak si dobre pamätám, aj vlaňajší odpočet, čiastka, ktorá sa na tento účel zjaví, je, v reálne vykonaných prácach sa blíži k nule. Niežeby tam nebolo úplne nič, ale je to zlomok z toho, nie, čo bolo v minulosti, ale čo je potrebné v prítomnosti.
Druhá vec, možno ešte dôležitejšia, ak lesné hospodárstvo má plniť svoje funkcie a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je vlajkovou loďou týchto funkcií a musí byť vzorom, napokon veď spravuje viac ako polovicu lesov Slovenska, nuž tak má povinnosť spravovať to čo najkvalitnejšie v súlade s potrebami 21. storočia. Lesníctvo má sedemstoročnú históriu. Vyvíja sa, narobilo kopu chýb, ale vie, kam treba smerovať, a jeden z tých základných cieľov je prírode blízke hospodárenie. To nie je výmysel súčasnej garnitúry, to nie sú nejaké, nejaký zhluk populárnych slov, to je proste povinnosť voči krajine, ktorá nám má zabezpečiť všetky dôležité funkcie na to, aby sme mohli takto v istej pohode schvaľovať rozpočty, budovať krajinu, hovoriť o lepších zajtrajškoch. My nebudeme ani budovať, ani nebudú tie zajtrajšky také ružové, pokiaľ dopustíme to, aby lesy neboli spravované s najvyššou možnou kvalitou v hospodárení.
A tá kvalita, a tu je ten môj druhý základný argument, ktorým dávam do ostrého kritického svetla odvod, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 5,3 mil. eur, je otázka sprístupňovania lesných porastov. Zdá sa teda, že je toto akože úzka špecifická téma, ale nie je. Lesná dopravná sieť je tým najzákladnejším predpokladom toho, aby sa v lesoch mohlo hospodáriť prírode blízkym spôsobom, aby sa mohlo hospodáriť veľmi jemne. A pán minister ráno povedal, že teda patríme do tej elitnej skupiny krajín, ktoré sa môžu pochváliť svojím rozpočtom. Ale ja musím pánovi ministrovi v tejto súvislosti povedať, že rozhodne nepatríme do elitnej skupiny krajín, ktorá by mohla byť nieže hrdá, to je príliš s pátosom, ale ktorá by mohla byť spokojná s rozsahom lesnej dopravnej siete na Slovensku. Je to veľmi náročná a veľmi drahá záležitosť a práve na ňu treba veľmi veľa peňazí, ktoré, žiaľ, aj v tejto súvislosti, že treba urobiť mimoriadny odvod, sa nedostanú na povinnosť sprístupniť porasty, čo je, ako som už zdôraznil, a chcem to zopakovať, čo je základným predpokladom možnosti prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Ja som hrdý na to, že my v tejto sieni zákonnosti sme schválili pred dvomi rokmi § 18 lesného zákona, kde sme povedali, že výberkový hospodársky spôsob ako najvyšší stupeň lesníckej pilotáže je povinné vykonávať všade tam, kde sú na to vytvorené podmienky alebo kde takéto podmienky je možné vytvoriť. Táto veta, ktorá sa zdala v tej chvíli tak trocha akoby utópiou, vznikla pred dvomi rokmi v Uhornej za prítomnosti za prítomnosti viacerých poslancov opozície. A ja som vďačný aj tým poslancom, tu dokonca dvaja sedia, pani Mezenská a pán Huba, že sme to vtedy s takou istou až nevierou, že sa to podarí presadiť, naformulovali uplynulý rok, a zákon táto vláda v tejto úprave v § 18, ktorý hovorí o hospodárskych spôsoboch, prijala. Ale tu je málo mať upravený zákon, keď hovorím, že je sprístupňovanie porastov tým najzákladnejším predpokladom toho, aby takéto hospodárenie bolo možné. Preto mi je veľmi ľúto, že sa opäť opakuje to, čo som už podrobil kritike. Nezmyselný odvod, ktorý nemôže chýbať štátnemu rozpočtu, lebo predstavuje zlomok promile, prečo, z akého dôvodu sa tam dostáva? Chce vláda trestať svoj štátny podnik? Neverím. Potrebuje ministerstvo financií tých 5,3 mil. tak nevyhnutne? Neverím, tobôž keď je to postavené do kontextu toho, že pán minister sa potešil z viacerých parametrov, ktoré ho netlačia úplne do minimálnych hodnôt. Takže prečo? Zotrvačnosť? Musím oceniť v tejto súvislosti, že už druhý rok nemáme tam v tomto paragrafe zmienku o Lesopoľnohospodárskom majetku Ulič. Bol to obrovský paradox, že podnik, jediný zamestnávateľ v najchudobnejšej časti Slovenska, bol nútený platiť odvod 300-tisíc, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu. Ja viem, že pán minister vypočuje tisíce poznámok a určite tie moje nepatria medzi tie, ktoré by ho osobitne zaujali, ale napriek tomu tak trocha verím, že práve kritika toho, že obrali Ulič o túto čiastku, ten chudobný Ulič, jediného zamestnávateľa, že spôsobila to, že sa to už v štátnom rozpočte v zákone nezjavuje.
Takže možno ten opozičný tlak môže mať nejaký význam, že aj keď nám to nikdy nepriznajú, ale spôsobí to istú úvahu odborníkov na ministerstve a povedia si, zmeňme to. Nuž veľmi by som si vážil, keby odborníci na ministerstve financií poradili, asi to už je teraz neskoro pre tento rok, lebo viem, že ten ústupok by bol až priam neuveriteľný, keby to sa rozhodli zmeniť, ale keby aspoň pre ten budúci rok sa už konečne pochopilo, že štátny podnik tu nie je na to, aby poskytoval nejaké drobné do štátneho rozpočtu, ale na to, aby zabezpečil zdravú budúcnosť tejto krajiny. To nie je žiadna eufória, to nie sú žiadne krásne reči, to je životná nevyhnutnosť, lebo môžeme byť sprava, zľava, zo stredu, čistú vodu, čistý vzduch a neodviatu pôdu budeme tu navždy potrebovať a je to základný predpoklad našej existencie. A štátny podnik ako taký a najmä Lesy, vážený pán minister, nie sú bankou pre sanovanie štátneho rozpočtu. Nikdy nemôžu byť. A siahnuť do takejto banky takýmto spôsobom, ako ste opäť siahli, považujem za nenáležité.
Viete, vážení občania, čím sú štátne lesy? Sú poisťovňou. Sú poisťovňou pre to, aby sme v tejto krajine mali istotu, že budeme tú pitnú vodu mať, že budeme ten dýchateľný vzduch dýchať a že pôda nebude odviata a kopu ďalších iných mimoprodukčných funkcií, o ktorých sme tu už neraz rozprávali v tomto volebnom období, a kde sme navrhovali, že dozrel čas, aby sa konečne spoločnosť pozrela na svoje veci nie cez drevo, nie cez odberateľov, nie cez revíry, ale cez oveľa dôležitejšie produkty lesníctva, ktoré by bolo treba oceniť a ktoré by bolo treba do tej poisťovne zakomponovať. A všetci dobre vieme, že poisťovňa je tu najmä na to, aby sme do nej, ak chceme mať nejakú istotu pre budúcnosť, čosi zaplatili. A preto by sme mali možno zvrtnúť toto garde a povedať si, že v štátnom rozpočte v návrhu zákona o štátnom rozpočte by nemala byť čiastka, ktorá hovorí o povinnom odvode, ale ktorá hovorí o povinnom prídele, ktorá hovorí o tom, že ak chceme, aby plnohodnotne lesy zabezpečovali všetky svoje funkcie, tak ich nesmieme nútiť, aby za každú cenu predali každý kus dreva, ktorý sa dá vyrúbať, lebo ono je to pravda, ono to v tom lese tak skoro nezbadať. Ono to len, zráta len budúcnosť, ale aby sme si povedali, že je potrebné na tú kvalitnú vodu, kvalitný vzduch a kvalitnú pôdu čosi si aj priplatiť, a ja verím, že toto nie je žiadna fantazmagória ani utópia. To je realita, ktorá stojí pred nami. To je realita, ktorá, raz tu bude stáť minister financií, ktorý bude hovoriť o tom, že do štátnych lesov alebo do lesov ako takých dávame príspevok, pretože je nevyhnutné zabezpečiť zdravú budúcnosť tejto krajiny.
A viete, nie je to celkom nereálne, nie je to až taká vzdialená budúcnosť, lebo sme na území hlavného mesta Bratislavy, ktoré má svoje mestské lesy. Ja ich tak trocha poznám aj vďaka kolegovi pánovi poslancovi Hubovi, ktorý mi poukazoval nie jedno zákutie behom nejakých voľných chvíľ v týchto lesoch. Sú to skutočne krásne lesy, ktoré plnia veľa funkcií pre mesto Bratislava, a je radosť, že tak blízko sa dá vyraziť do takého prostredia. Viete, aký je rozpočet alebo aká je úvaha mesta Bratislava v súvislosti so svojimi mestskými lesmi? Že nebudú využívať ani celý potenciál ťažby, ktorý je spojený s týmito lesmi, pretože sú si vedomí, a tu chcem oceniť prístup mesta, tak ako som sa o ňom dozvedel. Sú si vedomí toho, že ich lesy plnia ďaleko významnejšie funkcie, a preto sa rozhodli nepoužiť celý potenciál, ktorý umožňuje plán starostlivosti o lesy alebo po starom lesný hospodársky plán vyťažiť decénium z tohto majetku, čo teda považujem možno za krok, ktorý celkom presne nepopisujem, ale ktorý je krokom dobrého hospodára. Dobrý hospodár sa na svoj lesný majetok, z ktorého sa dajú vytrieskať milióny, to je veľmi ľahké, ale ktorý tu vôbec nie je na to, pozerajú práve takýmto spôsobom dobrí hospodári. Snažia sa vidieť tie funkcie, z ktorých žijeme dlhodobo, a nie ktoré nám prinesú istú bilanciu príjmov a výdajov v konkrétnom roku, kde možno môžu sanovať isté výpadky, ale nie je to určite ich hlavným cieľom a ja som bol síce pripravený hovoriť o lesníctve v súvislosti aj so zákonom o verejnom obstarávaní, kde boli isté nádejné symptómy, ale nestalo sa tak, tak nebudem tú tému otvárať.
Možno len záverom sa zmienim o tom, že keď už pán minister hovoril o dobrom hospodárení, tak predsi len poviem niečo o štáte ako dobrom hospodárovi v súvislosti s tým, že som mal možnosť s viacerými kolegami byť na súde obvodnom tu v Bratislave v piatok. Ani som neveril vlastným očiam ani ušiam, že naozaj, keď som sa opäť bližšie zoznámil s tým prípadom, že je to možné, že ten kolega poslanec Hlina, ktorý niekedy vzbudzuje rôzne reakcie má takú veľkú pravdu v tej jednej veci, že keď tú zástavu Slovenskej republiky vyvesil tu na druhej strane pod hradným kopcom v tom Pečnianskom lese, že mal na to ozaj dobrý dôvod, že to dobre urobil a že napriek tomu tá zástava podľa všetkého veje na nesprávnom mieste, pretože tá neuveriteľná drzosť, že v roku 2009 niekto vymenil tento Pečniansky les za podobných 24 hektárov kdesi pri Šiatorskej Bukovine. Malebný to kút, ale, ale toto nemôže obstáť. Ak sme sa tu odrazili od slova dobrý hospodár a štát, tak štát, ktorý je dobrým hospodárom, a teraz vôbec nebudem zisťovať, kto v novembri 2009 riadil ten rezort, to sa dá pozrieť na to aj takým spôsobom, že by som chcel byť veľmi kritický, nie. Dobrý hospodár nemôže pripustiť, aby sa les, ktorý je doslova na posvätnom území hlavného mesta pod parlamentom Slovenskej republiky, vymenil za les, ktorý je v malebnom, ale zabudnutom kúte Slovenska, ktorý rozhodne nemá v sebe zahrnutú takú hodnotu. Je to taký nenáležitý záver tohto vstupu, ale inšpirovala ma k tomu práve tá piatková skúsenosť a to, že pán minister hovoril o dobrom hospodárovi, ja verím, že má tú ambíciu, ale som presvedčený, že v súvislosti práve s § 7 aj s tým Pečnianskym lesom, aj s tým protikladom, že je to možné inak, ako o tom svedčí rozpočet, resp. snaha vedenia mesta Bratislava, že to tak jednoducho celkom v tejto chvíli nie je.
Pán minister, veľmi prosím, pokiaľ budete ministrom aj v budúcom období, skúste toto znenie vypustiť. Určite štátny rozpočet na to nebol odkázaný v minulosti a v súvislosti s tými pozitívnymi efektmi, ktoré ste spomínali, neverím, že rok 2016 tých 5,3 mil. potreboval, ale ono tá čiastka má iný dopad, ona je devastačná nie na rozpočet podniku, je devastačná na lesnícke myslenie. Tí ľudia si uvedomia, že ich tlačíte týmto číslom k veciam, ktoré nie sú v súlade s lesníckym poslaním, ktoré možno otvorene nikto nepovie, určite nepríde nikto z vedenia podniku, aby vám to takto povedal, ale ktoré si tých pár sto lesníkov myslí, že to je nezmysel, keď vidia veci, ktoré sú nedotiahnuté a ktoré by bolo treba robiť a ktoré vy aj tým, že dáte schváliť tento nezmyselný odvod, urobiť neumožníte.
Berte to, že nehovorím o štátnom podniku, ale hovoríme o pitnej vode, ktorú pijete rovnako vy ako ja, ako všetci my, a preto mi je to ľúto, lebo tomu nerozumiem, tej tvrdohlavosti
