Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa snažil skutočne poctivo si robiť poznámky, ale celé sa to takto nejako prehadzovalo zľava doprava a častokrát tie diskusie ušli úplne mimo a veľa sa tu diskutovalo mimo tejto správy vlastne o veciach, ktoré síce nejako s poľnohospodárstvom súvisia, ale určite nesúvisia s touto správou.
Ja som akceptoval, inú možnosť som ani nemal, keď som dostal od vás povinnosť predložiť túto správu, a...
Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa snažil skutočne poctivo si robiť poznámky, ale celé sa to takto nejako prehadzovalo zľava doprava a častokrát tie diskusie ušli úplne mimo a veľa sa tu diskutovalo mimo tejto správy vlastne o veciach, ktoré síce nejako s poľnohospodárstvom súvisia, ale určite nesúvisia s touto správou.
Ja som akceptoval, inú možnosť som ani nemal, keď som dostal od vás povinnosť predložiť túto správu, a dokonca ste mi predpísali aj štruktúru, v akej túto správu mám predložiť, takže musel som naplniť vašu žiadosť a v tej štruktúre vám aj správu predložiť. Možno tejto správe mohla predísť ešte jedna správa, prečo sme nezvládli programovacie obdobie pre roky 2007 až 2013 a prečo sa nastavilo nové programovacie obdobie pre roky 2014 až 2020 tak nevýhodne pre slovenských poľnohospodárov.
Čo sa udialo súčasne v bežiacom programovacom období 2007 až 2013? Výrazne nám poklesli stavy v živočíšnej výrobe, výrazne nám poklesli plochy, na ktorých sa pestovala zelenina, na ktorých sa pestovalo ovocie, výrazne nám poklesla zamestnanosť v prvovýrobe, zamestnanosť v potravinárstve a za 6 rokov pôsobenia tohto systému sme sa dostali v roku 2011 na 46 % v sebestačnosti v potravinách. Ale to nie je to jediné zlo, ktoré vzniklo zo zle nastavenej poľnohospodárskej politiky v roku 2011. Zle nastaveným systémom podpory cez tzv. SAPS-y, to znamená jednotná platba na plochu, ktoré začínali nejakými percentami a vyrovnávali sa zo štátneho rozpočtu, sa dorovnávalo na 75 % priemeru Európskej únie, čo sa robilo zas cez nejaké VDE-čka, nechcem zaťažovať, poľnohospodári vedia veľmi dobre, o čom hovorím. Zle nastaveným systémom sme naučili poľnohospodárov, že túto podporu SAPS zadefinovali ako podporu pre rastlinnú výrobu, alebo ako dotáciu pre rastlinnú výrobu, ale nie ako podporu na financovanie poľnohospodárskeho podniku. To je najväčší hriech! Ja osobne toto pokladám za najväčší hriech tohto programovacieho obdobia, ktorý vznikol. Čo sa vlastne udialo? Poľnohospodári, čo nikdy predtým nerobili, zrazu povedali, toto sú moje tržby vrátane dotácií na rastlinnú výrobu, na živočíšnu výrobu som nedostal nič, dostával som tzv. védééčka, ktoré sa ale museli zákonite každý rok znižovať, lebo to bol pokyn Európskej únie, my môžeme len dorovnávať, čiže tiež sa zákonite každý rok skracovali. A zrazu poľnohospodári povedali, že ale veď nám sa neoplatí živočíšna výroba, lebo ja dostávam rovnakú plochu, rovnaký peniaz vzhľadom na to, že mám stále rovnakú plochu, a prečo sa ja budem snažiť mať nejakú živočíšnu výrobu, mať problémy s ustajnením, mať problémy s predajom, mať problémy s krmovinami, lebo krmoviny obyčajne prvé schytajú nejaké balansy vo výkyve cien. Tak si povedali, ideme jednoduchým životom a pôjdeme len na rastlinnú výrobu.
Dámy, páni, keď si urobíte dneska bilanciu, máme 14 komodít, ktoré vie náš agrosektor ponúknuť v sektore potravinového reťazca, a zrazu zistíte, že v oblasti obilnín, kukurice, olejnín my sme, ešte dokonca aj cukru, sme absolútne sebestační. Na 100 percent. Nepotrebujeme meniť podmienky, tu sme sebestační. Ale keď si pozriem ošípané, chýba mi 800-tisíc kusov jatočných zvierat ročne, aby som vôbec zabezpečil 80-percentnú sebestačnosť. Chýba mi milión kusov brojlerov, chýba mi 7-tisíc kusov hovädzieho dobytka a takto môžem ísť ďalej, a toto je vlastne výsledok, že bol niekedy v roku 2006 nastavený zle systém, ktorý mal platiť od roku 2007.
Keď si spomeniete, kto bol ministrom pôdohospodárstva pred rokom 2006 alebo do roka 2006? Asi viete všetci, Zsolt Simon. Zsolt Simon berie plnú zodpovednosť za to, ako sa nastavili podmienky, ktoré mali platiť pre poľnohospodársky sektor.
Došlo ale nové programovacie obdobie. Európska komisia predložila nový návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014 až 2020. Sú štyri časti, ktoré treba odlíšiť v tejto Spoločnej poľnohospodárskej politike.
Za prvé, je to čiastka alokovaná pre tzv. prvý pilier, pre priame platby, ktorá je niekde na úrovni, pardon, ktorá bola zadefinovaná pre Slovensko 2 mld. 766 mil. a uvedená 12. októbra 2011, definovaná, stanovená. Potom sú to podmienky, ktoré boli v jednotlivých vykonávacích predpisoch navrhnuté, resp. definované v tzv. siedmich politikách Európskej únie, ktoré boli nastavené tak, že keby nedošlo k zmene, tak to slovenskí poľnohospodári môžu absolútne zabaliť. Ako nemajú šancu, lebo tie východiská sú stavané na priemer Európskej únie a ten priemer Európskej únie hovorí o tom, že 70 % európskych farmárov má pod 10 hektárov plochu. Čiže zákonite nemôže reagovať na podmienky, ktoré sú na Slovensku, a na tie plochy, ktoré máme my. Čiže zle nastavené podmienky sú výsledkom nekonania a v tomto prípade, ale už nielen ministerstva pôdohospodárstva, ale aj ministerstva zahraničných vecí. Rezort zahraničných vecí ani nikto tu nespomína, ale ani nikdy nespomenul, že berie takú istú zodpovednosť za prípravu východísk pre nové rozpočtové obdobie v oblasti poľnohospodárstva ako rezort pôdohospodárstva. Dneska je to inak, aj k tomu sa dostanem. Tieto dva rezorty zlyhali a dneska je to správa a chcem len povedať, znovu si spomeňte, kto bol v tom roku, v druhom polroku 2010, v roku 2011 minister pôdohospodárstva? No nebol to znovu Zsolt Simon? Našťastie už teraz musel odísť z tej funkcie a je tu priestor, aby sa to aspoň celé napravilo.
Čiže, dámy, páni, táto správa nie je o tom, čo Slovensko chce v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale čo Slovensko dokáže zmeniť zo zle nastavenej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Suma 2,7, 2 mld. 766 mil. vám asi nič nehovorí, ale v konečnom dôsledku to znamená, že slovenský poľnohospodár prvovýrobca dostane do roku 2020 v priemere o 50 eur menej, ako dostanú poľnohospodári v okolitých štátoch. Vôbec už nehovorím o európskom priemere, čo mi dávate domácu úlohu sto percent, pán Galko. To na vás to beriem, vy to môžete povedať. Rozumnejší to nepovie.
My máme deficit 50 eur voči Čechom, voči Rakúšanom, voči Maďarom. My máme obchodný priestor, pokiaľ si zoberiete obchodnú bilanciu nášho agropotravinárskeho sektoru, toto je ten záujmový priestor, kde obchodujeme, čiže tam potrebujeme mať vyrovnané podmienky. Na to, aby sme vyrovnali podmienky aspoň s okolitými štátmi, potrebujeme v priemere 60 až 70 mil. eur ročne dostať do systému a konkrétne, aby sme sa napr. Čechom vyrovnali, tam je to 50 eur. Niet dôvodu, prečo sa má oddeľovať český poľnohospodár od slovenského, veď sme voľakedy 50 rokov pôsobili v spoločnom poľnohospodárskom sektore. No ale, bohužiaľ, naša diplomacia pod vedením pána Dzurindu, náš agrosektor pod vedením pána Simona si toto akosi nevšimol a zrazu, keď až sa zverejnili 12. októbra 2011 tie východiskové pozície, no tak sa mykli, lebo samozrejme vedeli, že v tom momente sa zdvihne vlna nevôle poľnohospodárov, a to sa aj stalo.
Čiže my tu teraz riešime problém, ako to opraviť, nie, ako to nastaviť, ako to opraviť, a to je veľký, veľký rozdiel oproti tomu, čo si myslíme. My sme okamžite začali reagovať na prvý pilier, na tzv. priame platby. Prečo na priame platby? Poľnohospodárstvo má dlhodobo, ja mám podrobné bilancie za posledných desať rokov a je tam skutočne pomerne silný klesajúci trend. My potrebujeme v prvom kole zastabilizovať aspoň to, čo ešte funguje, a keď to zastabilizujeme, potom môžeme ísť prorastovými opatreniami. Na to, aby sme to zastavili, potrebujeme dostať do určitej finančnej kondície existujúce poľnohospodárske družstvá a potravinárske subjekty. Zastabilizovanie ich finančnej situácie bude zároveň aj zárodkom a zdrojom, aby sme v tzv. druhom pilieri alebo v programe rozvoja vidieka vedeli uplatňovať určité prorastové opatrenia, ktoré budú znamenať nielen zachovanie toho, čo existuje, ale nábehovú krivku, najmä v oblasti živočíšnej výroby a nábehovú krivku hlavne v rastlinnej výrobe, v špeciálnej rastlinnej výrobe, zeleninárstve, ovocinárstve, ktoré sa nám v konečnom dôsledku premietne do zamestnanosti. Keď sa nám podarí len o jeden hektár zeleniny zvýšiť, zvýšime o 2,3 zamestnanca v agrosektore, keď sa nám podarí o jeden hektár ovocia, máme jedného pracovníka. Pokiaľ sa nám podarí navýšiť 5 hektárov hrozna, máme jedného pracovníka. Na desať hektárov dvoch a plus ešte jeden traktor. Čiže máme zrátané, čo všetko potrebujeme, a keď sa nám podarí, ešte raz, ustabilizovať cez prvý systém a zároveň vytvoriť podmienky na rast, môžeme hovoriť dokonca až o 30-tisíc ľuďoch, ktorým vieme vytvoriť podmienky na zamestnanie, len na to, aby sme dosiahli 80-percentnú sebestačnosť v potravinách, ani nie 100-percentnú, osemdesiat. Čiže, dámy, páni, toto nie je o nejakých planých slovách, toto je o ucelenom systéme, kde musíte ísť od prvovýroby až po ten obchod, a ten systém je skutočne veľmi komplikovaný.
Teraz čo so stabilizáciou prvého systému? Táto téma je uzavretá v Bruseli. Oni hovoria, nič, 12. októbra bolo stanovených 2,76 mld., prečo to Slovensko teraz otvára, prečo to neotváralo pred stanovením tejto sumy? Boli rokovania na úrovni prezidenta Európskej únie, podpredsedov Európskej komisie, eurokomisára, všetci unisono hovoria, preboha, pán minister, prečo to otvárate teraz, kde bolo Slovensko v roku 2011? Hovorím, ja neviem. Slovensko bolo určite tam, kde je teraz, ale tí, ktorí chodili vyjednávať za slovenských poľnohospodárov, sa, našťastie, po marcových voľbách vymenili. Čiže preto je tu nový pohľad, nová pozícia, a preto my žiadame, už keď nevieme zrovnať podmienky s Európskou úniou, musíme zrovnať aspoň v tomto priestore. Dávajú nám určitú šancu. Budem o nej hovoriť, ale až po budúcotýždňovom summite, lebo priznám sa, neviem, ako to dopadne, ale pokiaľ bude premiér úspešný, pri summite premiérov na budúci týždeň, budeme vedieť vyrovnať priame platby našich poľnohospodárov s okolitými štátmi. Síce nesplním domácu úlohu toho pána zo SaS-ky, neviem, ako sa volá, Galko, či, Galko, asi to nebudem vedieť splniť, ale minimálne splníme aspoň úlohu tú, ktorú očakávajú od nás slovenskí poľnohospodári.
Ďalší problém je otázka druhého piliera a výšky, ktorá bude alokovaná do druhého piliera do programu rozvoja vidieka. Táto suma ešte nie je definovaná, malo by znovu na budúci týždeň padnúť rozhodnutie. Tam určite budeme brať plnú zodpovednosť my. Túto sumu nemal možnosť vidieť a ovplyvniť minister Simon, pokiaľ bude zle vynegociovaná, je to môj problém, je to problém tejto vlády, pokiaľ to bude lepšie vynegociované, budeme sa všetci tomu tešiť. Ale tvrdiť tu, že v plnej miere teraz ja zodpovedám, a viete, robil som si tu, potom k tej technike, rôzne poznámky. Pre viacerých z vás to nič nehovorí a ktorí ste si pozreli tú správu, ona je skutočne veľmi komplikovaná a tam vidíte ten široký rozsah, čo znamená vlastne aplikácia nejakých siedmich politík rámcových pre budúce programovacie obdobie, ale len pár poznámok. Pán Simon sa tu vychvaľoval alebo prednášal, čo on všetko urobil a dokonca, a to chcem tu spomenúť, mu zakázal prezident republiky vycestovať do Bruselu, kde sa rozhodovalo o dôležitých veciach.
Pravda je iná. To už bolo po páde vlády Ivety Radičovej. Prezident republiky zakázal a kvôli tomu išiel na vládu, na zasadnutie vlády, lebo pán Simon chcel vycestovať do Bruselu, vtedy už sa zostrovali a boli konečné rokovania o Tokaji a pán Simon išiel s pozíciou Slovenska, kde by bol ukradol Slovensku tých 506 hektárov Tokaja, a toto mu zakázal prezident. Zobral mu kompetencie vôbec v tejto veci rokovať a okamžite volal veľvyslanca Slovenskej republiky v Bruseli pri európskom zastúpení a oznámil mu, že zobral všetky kompetencie ministrovi Simonovi jednať za Slovenskú republiku o Tokaji, nie o poľnohospodárskej politike, len o Tokaji. Čiže toto bolo veľmi nepravdivé tvrdenie, ktoré tu pán Simon povedal.
Čo sa týka greeningu, capppingu, nechcem teraz hovoriť o tom. Ďalšia taká zmienka tu bola, že nepodporovali sme monogastre. Nielen monogastre, ale aj špeciálna rastlinná výroba, to je naša doména, veď to máte aj v tom materiáli. To je to, čo my súrne potrebujeme, potrebujeme hydinu podporovať, potrebujeme ošípané. Nechcem tu teraz hovoriť, prečo v Európskej únii nie je žiaduce, aby sa tieto druhy podporovali, má to nejakú históriu, ale my to určite dávame a keby pán Simon bol si dobre preštudoval ten materiál, zistil by, že my napr. v tej pozícii dobrovoľne viazaná platba žiadame 15 % viazanie, ale zároveň aj, aby sa týchto 15 % mohlo použiť na monogastre. Je to otázka, ako si to prečíta alebo ako tejto problematike sa venuje a rozumie. Takisto tu povedal niekoľko neprávd na systém, či pôjdeme SP systémom alebo SAPS-om.
Je to zložitý systém. Jeden aj druhý v konečnom dôsledku v roku 2020 končia s jedným platobným nárokom. Je otázka, ako sa k tomu dopracujeme? My robíme teraz analýzy, a nie sú jednoduché. Máme na to externé firmy ako RADELA, ktorá sa vôbec týmto výkazníctvom zaoberá dlhé, dlhé roky. Je tam VÚEPP, ktorý nám na tom robí. Je to komplikované, preto ani nemá význam teraz sa ďalej tomuto problému venovať. A pán Simon vie veľmi dobre, že je to zložitý systém, a preto len dal túto vsuvku do svojej reči, aby nás alebo vás domýlil, lebo určite je predpoklad, predpoklad, že to neovládate.
Poslednú vec, ktorú som ešte chcel povedať na pána Hlinu. Pán Hlina, slovenská potravina už je definovaná dávno. Už je definovaná v smernici ministerstva pôdohospodárstva. Je to, volá sa to Zásady posudzovania a udeľovania značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny, schválené to bolo 23. novembra v roku 2012. Zákon o potravinách sa už len odvoláva na tento iný predpis a keď sme posledne rokovali alebo diskutovali minulý piatok na ministerstve, či to teda dáme aj do, ešte raz zopakujeme do zákona o odbytovom fonde, právnici tvrdia, legislatívci, že nemá to význam, stačí, keď je táto definícia.
Len vás chcem upozorniť, za posledný mesiac som podpísal možno 80 dekrétov na označenie Značka kvality SK a je to veľmi atraktívna forma a skutočne tí výrobcovia potravín si to dávajú označovať.
Je tu jeden problém, čiže neplatí to, že treba dať moju fotku na tú potravinu, skôr si dajte vy, aby vedel, kto tie hlúposti tu rozprával. Moju fotku tam nepotrebujete, stačí môj podpis pod ten dekrét, že toto je potravina vyrobená na Slovensku. Ona tam má aj presnú definíciu. Veď tú definíciu som vám tu už hádam päťkrát hovoril v pléne. No keď ste si ju nezapamätali, môžem vám ju poslať aj písomne. Čiže čo je slovenská potravina, je definovaná, a možno dáte otázku, prečo je tam Kvalita SK. Viete ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, nerada vás prerušujem, je 12.00 hodín. Nerada by som poslancov ukrátila o obedňajšiu prestávku.
Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Poslednú vetu. To označenie nedostane len ten výrobok, ktorý spĺňa tie kritériá, ale zároveň musí mať aj príslušnú kvalitu, ktorú deklaruje v svojom technologickom predpise.
Skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis