Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa snažil skutočne poctivo si robiť poznámky, ale celé sa to takto nejako prehadzovalo zľava doprava a častokrát tie diskusie ušli úplne mimo a veľa sa tu diskutovalo mimo tejto správy vlastne o veciach, ktoré síce nejako s poľnohospodárstvom súvisia, ale určite nesúvisia s touto správou.
Ja som akceptoval, inú možnosť som ani nemal, keď som dostal od vás povinnosť predložiť túto správu, a dokonca ste mi predpísali aj štruktúru, v akej túto správu mám predložiť, takže musel som naplniť vašu žiadosť a v tej štruktúre vám aj správu predložiť. Možno tejto správe mohla predísť ešte jedna správa, prečo sme nezvládli programovacie obdobie pre roky 2007 až 2013 a prečo sa nastavilo nové programovacie obdobie pre roky 2014 až 2020 tak nevýhodne pre slovenských poľnohospodárov.
Čo sa udialo súčasne v bežiacom programovacom období 2007 až 2013? Výrazne nám poklesli stavy v živočíšnej výrobe, výrazne nám poklesli plochy, na ktorých sa pestovala zelenina, na ktorých sa pestovalo ovocie, výrazne nám poklesla zamestnanosť v prvovýrobe, zamestnanosť v potravinárstve a za 6 rokov pôsobenia tohto systému sme sa dostali v roku 2011 na 46 % v sebestačnosti v potravinách. Ale to nie je to jediné zlo, ktoré vzniklo zo zle nastavenej poľnohospodárskej politiky v roku 2011. Zle nastaveným systémom podpory cez tzv. SAPS-y, to znamená jednotná platba na plochu, ktoré začínali nejakými percentami a vyrovnávali sa zo štátneho rozpočtu, sa dorovnávalo na 75 % priemeru Európskej únie, čo sa robilo zas cez nejaké VDE-čka, nechcem zaťažovať, poľnohospodári vedia veľmi dobre, o čom hovorím. Zle nastaveným systémom sme naučili poľnohospodárov, že túto podporu SAPS zadefinovali ako podporu pre rastlinnú výrobu, alebo ako dotáciu pre rastlinnú výrobu, ale nie ako podporu na financovanie poľnohospodárskeho podniku. To je najväčší hriech! Ja osobne toto pokladám za najväčší hriech tohto programovacieho obdobia, ktorý vznikol. Čo sa vlastne udialo? Poľnohospodári, čo nikdy predtým nerobili, zrazu povedali, toto sú moje tržby vrátane dotácií na rastlinnú výrobu, na živočíšnu výrobu som nedostal nič, dostával som tzv. védééčka, ktoré sa ale museli zákonite každý rok znižovať, lebo to bol pokyn Európskej únie, my môžeme len dorovnávať, čiže tiež sa zákonite každý rok skracovali. A zrazu poľnohospodári povedali, že ale veď nám sa neoplatí živočíšna výroba, lebo ja dostávam rovnakú plochu, rovnaký peniaz vzhľadom na to, že mám stále rovnakú plochu, a prečo sa ja budem snažiť mať nejakú živočíšnu výrobu, mať problémy s ustajnením, mať problémy s predajom, mať problémy s krmovinami, lebo krmoviny obyčajne prvé schytajú nejaké balansy vo výkyve cien. Tak si povedali, ideme jednoduchým životom a pôjdeme len na rastlinnú výrobu.
Dámy, páni, keď si urobíte dneska bilanciu, máme 14 komodít, ktoré vie náš agrosektor ponúknuť v sektore potravinového reťazca, a zrazu zistíte, že v oblasti obilnín, kukurice, olejnín my sme, ešte dokonca aj cukru, sme absolútne sebestační. Na 100 percent. Nepotrebujeme meniť podmienky, tu sme sebestační. Ale keď si pozriem ošípané, chýba mi 800-tisíc kusov jatočných zvierat ročne, aby som vôbec zabezpečil 80-percentnú sebestačnosť. Chýba mi milión kusov brojlerov, chýba mi 7-tisíc kusov hovädzieho dobytka a takto môžem ísť ďalej, a toto je vlastne výsledok, že bol niekedy v roku 2006 nastavený zle systém, ktorý mal platiť od roku 2007.
Keď si spomeniete, kto bol ministrom pôdohospodárstva pred rokom 2006 alebo do roka 2006? Asi viete všetci, Zsolt Simon. Zsolt Simon berie plnú zodpovednosť za to, ako sa nastavili podmienky, ktoré mali platiť pre poľnohospodársky sektor.
Došlo ale nové programovacie obdobie. Európska komisia predložila nový návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014 až 2020. Sú štyri časti, ktoré treba odlíšiť v tejto Spoločnej poľnohospodárskej politike.
Za prvé, je to čiastka alokovaná pre tzv. prvý pilier, pre priame platby, ktorá je niekde na úrovni, pardon, ktorá bola zadefinovaná pre Slovensko 2 mld. 766 mil. a uvedená 12. októbra 2011, definovaná, stanovená. Potom sú to podmienky, ktoré boli v jednotlivých vykonávacích predpisoch navrhnuté, resp. definované v tzv. siedmich politikách Európskej únie, ktoré boli nastavené tak, že keby nedošlo k zmene, tak to slovenskí poľnohospodári môžu absolútne zabaliť. Ako nemajú šancu, lebo tie východiská sú stavané na priemer Európskej únie a ten priemer Európskej únie hovorí o tom, že 70 % európskych farmárov má pod 10 hektárov plochu. Čiže zákonite nemôže reagovať na podmienky, ktoré sú na Slovensku, a na tie plochy, ktoré máme my. Čiže zle nastavené podmienky sú výsledkom nekonania a v tomto prípade, ale už nielen ministerstva pôdohospodárstva, ale aj ministerstva zahraničných vecí. Rezort zahraničných vecí ani nikto tu nespomína, ale ani nikdy nespomenul, že berie takú istú zodpovednosť za prípravu východísk pre nové rozpočtové obdobie v oblasti poľnohospodárstva ako rezort pôdohospodárstva. Dneska je to inak, aj k tomu sa dostanem. Tieto dva rezorty zlyhali a dneska je to správa a chcem len povedať, znovu si spomeňte, kto bol v tom roku, v druhom polroku 2010, v roku 2011 minister pôdohospodárstva? No nebol to znovu Zsolt Simon? Našťastie už teraz musel odísť z tej funkcie a je tu priestor, aby sa to aspoň celé napravilo.
Čiže, dámy, páni, táto správa nie je o tom, čo Slovensko chce v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale čo Slovensko dokáže zmeniť zo zle nastavenej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Suma 2,7, 2 mld. 766 mil. vám asi nič nehovorí, ale v konečnom dôsledku to znamená, že slovenský poľnohospodár prvovýrobca dostane do roku 2020 v priemere o 50 eur menej, ako dostanú poľnohospodári v okolitých štátoch. Vôbec už nehovorím o európskom priemere, čo mi dávate domácu úlohu sto percent, pán Galko. To na vás to beriem, vy to môžete povedať. Rozumnejší to nepovie.
My máme deficit 50 eur voči Čechom, voči Rakúšanom, voči Maďarom. My máme obchodný priestor, pokiaľ si zoberiete obchodnú bilanciu nášho agropotravinárskeho sektoru, toto je ten záujmový priestor, kde obchodujeme, čiže tam potrebujeme mať vyrovnané podmienky. Na to, aby sme vyrovnali podmienky aspoň s okolitými štátmi, potrebujeme v priemere 60 až 70 mil. eur ročne dostať do systému a konkrétne, aby sme sa napr. Čechom vyrovnali, tam je to 50 eur. Niet dôvodu, prečo sa má oddeľovať český poľnohospodár od slovenského, veď sme voľakedy 50 rokov pôsobili v spoločnom poľnohospodárskom sektore. No ale, bohužiaľ, naša diplomacia pod vedením pána Dzurindu, náš agrosektor pod vedením pána Simona si toto akosi nevšimol a zrazu, keď až sa zverejnili 12. októbra 2011 tie východiskové pozície, no tak sa mykli, lebo samozrejme vedeli, že v tom momente sa zdvihne vlna nevôle poľnohospodárov, a to sa aj stalo.
Čiže my tu teraz riešime problém, ako to opraviť, nie, ako to nastaviť, ako to opraviť, a to je veľký, veľký rozdiel oproti tomu, čo si myslíme. My sme okamžite začali reagovať na prvý pilier, na tzv. priame platby. Prečo na priame platby? Poľnohospodárstvo má dlhodobo, ja mám podrobné bilancie za posledných desať rokov a je tam skutočne pomerne silný klesajúci trend. My potrebujeme v prvom kole zastabilizovať aspoň to, čo ešte funguje, a keď to zastabilizujeme, potom môžeme ísť prorastovými opatreniami. Na to, aby sme to zastavili, potrebujeme dostať do určitej finančnej kondície existujúce poľnohospodárske družstvá a potravinárske subjekty. Zastabilizovanie ich finančnej situácie bude zároveň aj zárodkom a zdrojom, aby sme v tzv. druhom pilieri alebo v programe rozvoja vidieka vedeli uplatňovať určité prorastové opatrenia, ktoré budú znamenať nielen zachovanie toho, čo existuje, ale nábehovú krivku, najmä v oblasti živočíšnej výroby a nábehovú krivku hlavne v rastlinnej výrobe, v špeciálnej rastlinnej výrobe, zeleninárstve, ovocinárstve, ktoré sa nám v konečnom dôsledku premietne do zamestnanosti. Keď sa nám podarí len o jeden hektár zeleniny zvýšiť, zvýšime o 2,3 zamestnanca v agrosektore, keď sa nám podarí o jeden hektár ovocia, máme jedného pracovníka. Pokiaľ sa nám podarí navýšiť 5 hektárov hrozna, máme jedného pracovníka. Na desať hektárov dvoch a plus ešte jeden traktor. Čiže máme zrátané, čo všetko potrebujeme, a keď sa nám podarí, ešte raz, ustabilizovať cez prvý systém a zároveň vytvoriť podmienky na rast, môžeme hovoriť dokonca až o 30-tisíc ľuďoch, ktorým vieme vytvoriť podmienky na zamestnanie, len na to, aby sme dosiahli 80-percentnú sebestačnosť v potravinách, ani nie 100-percentnú, osemdesiat. Čiže, dámy, páni, toto nie je o nejakých planých slovách, toto je o ucelenom systéme, kde musíte ísť od prvovýroby až po ten obchod, a ten systém je skutočne veľmi komplikovaný.
Teraz čo so stabilizáciou prvého systému? Táto téma je uzavretá v Bruseli. Oni hovoria, nič, 12. októbra bolo stanovených 2,76 mld., prečo to Slovensko teraz otvára, prečo to neotváralo pred stanovením tejto sumy? Boli rokovania na úrovni prezidenta Európskej únie, podpredsedov Európskej komisie, eurokomisára, všetci unisono hovoria, preboha, pán minister, prečo to otvárate teraz, kde bolo Slovensko v roku 2011? Hovorím, ja neviem. Slovensko bolo určite tam, kde je teraz, ale tí, ktorí chodili vyjednávať za slovenských poľnohospodárov, sa, našťastie, po marcových voľbách vymenili. Čiže preto je tu nový pohľad, nová pozícia, a preto my žiadame, už keď nevieme zrovnať podmienky s Európskou úniou, musíme zrovnať aspoň v tomto priestore. Dávajú nám určitú šancu. Budem o nej hovoriť, ale až po budúcotýždňovom summite, lebo priznám sa, neviem, ako to dopadne, ale pokiaľ bude premiér úspešný, pri summite premiérov na budúci týždeň, budeme vedieť vyrovnať priame platby našich poľnohospodárov s okolitými štátmi. Síce nesplním domácu úlohu toho pána zo SaS-ky, neviem, ako sa volá, Galko, či, Galko, asi to nebudem vedieť splniť, ale minimálne splníme aspoň úlohu tú, ktorú očakávajú od nás slovenskí poľnohospodári.
Ďalší problém je otázka druhého piliera a výšky, ktorá bude alokovaná do druhého piliera do programu rozvoja vidieka. Táto suma ešte nie je definovaná, malo by znovu na budúci týždeň padnúť rozhodnutie. Tam určite budeme brať plnú zodpovednosť my. Túto sumu nemal možnosť vidieť a ovplyvniť minister Simon, pokiaľ bude zle vynegociovaná, je to môj problém, je to problém tejto vlády, pokiaľ to bude lepšie vynegociované, budeme sa všetci tomu tešiť. Ale tvrdiť tu, že v plnej miere teraz ja zodpovedám, a viete, robil som si tu, potom k tej technike, rôzne poznámky. Pre viacerých z vás to nič nehovorí a ktorí ste si pozreli tú správu, ona je skutočne veľmi komplikovaná a tam vidíte ten široký rozsah, čo znamená vlastne aplikácia nejakých siedmich politík rámcových pre budúce programovacie obdobie, ale len pár poznámok. Pán Simon sa tu vychvaľoval alebo prednášal, čo on všetko urobil a dokonca, a to chcem tu spomenúť, mu zakázal prezident republiky vycestovať do Bruselu, kde sa rozhodovalo o dôležitých veciach.
Pravda je iná. To už bolo po páde vlády Ivety Radičovej. Prezident republiky zakázal a kvôli tomu išiel na vládu, na zasadnutie vlády, lebo pán Simon chcel vycestovať do Bruselu, vtedy už sa zostrovali a boli konečné rokovania o Tokaji a pán Simon išiel s pozíciou Slovenska, kde by bol ukradol Slovensku tých 506 hektárov Tokaja, a toto mu zakázal prezident. Zobral mu kompetencie vôbec v tejto veci rokovať a okamžite volal veľvyslanca Slovenskej republiky v Bruseli pri európskom zastúpení a oznámil mu, že zobral všetky kompetencie ministrovi Simonovi jednať za Slovenskú republiku o Tokaji, nie o poľnohospodárskej politike, len o Tokaji. Čiže toto bolo veľmi nepravdivé tvrdenie, ktoré tu pán Simon povedal.
Čo sa týka greeningu, capppingu, nechcem teraz hovoriť o tom. Ďalšia taká zmienka tu bola, že nepodporovali sme monogastre. Nielen monogastre, ale aj špeciálna rastlinná výroba, to je naša doména, veď to máte aj v tom materiáli. To je to, čo my súrne potrebujeme, potrebujeme hydinu podporovať, potrebujeme ošípané. Nechcem tu teraz hovoriť, prečo v Európskej únii nie je žiaduce, aby sa tieto druhy podporovali, má to nejakú históriu, ale my to určite dávame a keby pán Simon bol si dobre preštudoval ten materiál, zistil by, že my napr. v tej pozícii dobrovoľne viazaná platba žiadame 15 % viazanie, ale zároveň aj, aby sa týchto 15 % mohlo použiť na monogastre. Je to otázka, ako si to prečíta alebo ako tejto problematike sa venuje a rozumie. Takisto tu povedal niekoľko neprávd na systém, či pôjdeme SP systémom alebo SAPS-om.
Je to zložitý systém. Jeden aj druhý v konečnom dôsledku v roku 2020 končia s jedným platobným nárokom. Je otázka, ako sa k tomu dopracujeme? My robíme teraz analýzy, a nie sú jednoduché. Máme na to externé firmy ako RADELA, ktorá sa vôbec týmto výkazníctvom zaoberá dlhé, dlhé roky. Je tam VÚEPP, ktorý nám na tom robí. Je to komplikované, preto ani nemá význam teraz sa ďalej tomuto problému venovať. A pán Simon vie veľmi dobre, že je to zložitý systém, a preto len dal túto vsuvku do svojej reči, aby nás alebo vás domýlil, lebo určite je predpoklad, predpoklad, že to neovládate.
Poslednú vec, ktorú som ešte chcel povedať na pána Hlinu. Pán Hlina, slovenská potravina už je definovaná dávno. Už je definovaná v smernici ministerstva pôdohospodárstva. Je to, volá sa to Zásady posudzovania a udeľovania značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny, schválené to bolo 23. novembra v roku 2012. Zákon o potravinách sa už len odvoláva na tento iný predpis a keď sme posledne rokovali alebo diskutovali minulý piatok na ministerstve, či to teda dáme aj do, ešte raz zopakujeme do zákona o odbytovom fonde, právnici tvrdia, legislatívci, že nemá to význam, stačí, keď je táto definícia.
Len vás chcem upozorniť, za posledný mesiac som podpísal možno 80 dekrétov na označenie Značka kvality SK a je to veľmi atraktívna forma a skutočne tí výrobcovia potravín si to dávajú označovať.
Je tu jeden problém, čiže neplatí to, že treba dať moju fotku na tú potravinu, skôr si dajte vy, aby vedel, kto tie hlúposti tu rozprával. Moju fotku tam nepotrebujete, stačí môj podpis pod ten dekrét, že toto je potravina vyrobená na Slovensku. Ona tam má aj presnú definíciu. Veď tú definíciu som vám tu už hádam päťkrát hovoril v pléne. No keď ste si ju nezapamätali, môžem vám ju poslať aj písomne. Čiže čo je slovenská potravina, je definovaná, a možno dáte otázku, prečo je tam Kvalita SK. Viete ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, nerada vás prerušujem, je 12.00 hodín. Nerada by som poslancov ukrátila o obedňajšiu prestávku.

Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Poslednú vetu. To označenie nedostane len ten výrobok, ktorý spĺňa tie kritériá, ale zároveň musí mať aj príslušnú kvalitu, ktorú deklaruje v svojom technologickom predpise.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 335 z 27. novembra 2012 k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy predkladám v požadovanej štruktúre materiál Správa o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Týmto materiálom vás informujem, v akom štádiu sa nachádzali rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky ku dňu môjho menovania do funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, teda k 4. aprílu 2012, ako aj o pozícii a cieľoch dosiahnutých za obdobie október 2011 až marec 2012. V tomto období prebehli predovšetkým prvotné orientačné diskusie k jednotlivým návrhom tvoriacim právny základ Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020. V materiáli zároveň informujem o pozícii Slovenskej republiky, ktorú v rámci diskusie o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky presadzujem od môjho nástupu do funkcie ministra, a o dosiahnutom pokroku v prospech Slovenskej republiky. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť výrazný pokrok v oblasti priamych platieb, dosiahnutý zohľadnením možnosti diferencovať hodnotu platobných nárokov za rovnakých podmienok, ako je to umožnené členských štátom uplatňujúcim režim jednotnej platby, či zmenu navrhovaných ustanovení o obmedzení platieb pre veľké poľnohospodárske podniky, kde bola zohľadnená pozícia Slovenskej republiky.
Tieto zdôrazňujem iba ako hlavné body, v ktorých bol dosiahnutý v tomto období z môjho pohľadu pokrok, o ďalších ustanoveniach zmenených v súlade s našou pozíciou informujem v správe. V záujme koordinovaného presadzovania pozície Slovenskej republiky som vyvíjal iniciatívy predovšetkým v rámci krajín V4 a nových členských štátov, s ktorými zdieľame stanovisko k viacerým zásadným otázkam reformy. O týchto iniciatívach vás informujem v časti 3 správy. Rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky momentálne nie sú uzavreté, pričom pokrok v rokovaniach závisí od rokovaní k budúcemu viacročnému finančnému rámcu. Cieľom je uplatňovanie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky od 1. januára 2014, situácia v rokovaniach však naznačuje, že sa bude zvažovať určité prechodné obdobie. Ministerstvo pod mojím vedením bude v rokovaniach naďalej aktívne presadzovať hlavné, naše hlavné priority, definované v predloženej správe.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pôvodne som nechcel vystúpiť, lebo som predpokladal, že toto bude konštatačná správa za rok 2011 a nepredpokladal som, že táto správa bude zneužitá na určité útoky smerom na súčasné vedenie, predovšetkým pánom poslancom Simonom. Pán Simon tu znovu prezentoval, ako zle hospodária Lesy Slovenskej republiky. Ale táto správa nie je len o hospodárení štátneho podniku Lesy, štátny podnik Lesy obhospodaruje 51 percent lesných porastov, zbytok je súkromný sektor. Čiže aj otázky, ktoré tu dávali niektorí iní rečníci, predrečníci sa musia pýtať aj toho súkromného sektoru, kde štát nemá v podstate žiadny vykonávací dosah, aby ich prinútil k niektorým činnostiam. Ale o tom to nie je. Ale pán Simon znovu vytiahol, ako sa nehospodárne zazmluvňuje, ako sa zle hospodári, len zabudol povedať, že aký podiel on má na tom, na tom zlom hospodárení s drevnou hmotou, na nevýhodných zmluvách, ktoré boli podpísané počas jeho ministrovania.
Dámy, páni, ešte prednedávnom tu bola ostrá kritika, polemika, polemika aj v médiách, že vláda prijala uznesenie na určité investičné stimuly, a pán Simon dokonca urobil separátnu tlačovú konferenciu, prečo sa podpísala zmluva s Ružomberkom, so Slovwoodom na dodávky dreva, keď je to také nevýhodné. Tá pravda je taká, že Lesy nedokážu bez Slovwoodu existovať, lebo berie zhruba jednu tretinu dreva a Lesy nedokážu nájsť trvalého odberateľa na úrovni jedného milióna kubíkov dreva. Ale ani by to nebolo rozumné, lebo je to predsa domáci podnik, berie nie hlavne smrek alebo ihličnaté drevo, čo je predmetom toho nedostatku, čo sa stále dozvedáme z médií, že je problém s nedostatkom dreva. Tam je problém so smrekom, nie je problém s inými druhmi dreva. Ale toto nie je doména Ružomberku, ten berie na chemické spracovanie drevo, čiže berie úplne iné druhy dreva na svoje spracovanie.
Ale vyčíta nám, že sme podpísali zmluvu. Dovoľte mi, aby som prečítal jeden list. List napísaný v Banskej Bystrici 14. 2. 2012, 2012, 14. 2., čiže menej už ako mesiac pred parlamentnými voľbami. Vec: Žiadosť o predĺženie kúpnej zmluvy. To je vec tohto listu, kde pisateľ píše: "Vážený zákazník, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica spolupracuje s vami ako s jedným z najvýznamnejších odberateľov drevnej hmoty na základe dlhodobo uzavretých kontraktov, čoho dôkazom je aj rámcová zmluva číslo 01/2009, platná od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2014", dôležitý termín. "Uvedomujeme si, že dlhodobá konkurencieschopnosť celulózok, papierenského a drevárenského priemyslu na Slovensku je udržateľná iba pri využívaní najmodernejších technológií, a preto máme záujem, aby vami plánovaná investícia, o ktorej sme pred chvíľou hovorili, bola úspešne zrealizovaná. Zároveň si uvedomujeme, že takéto finančne náročné investície nemôžu byť realizované bez garantovania dostupnosti vstupných surovín. V tejto súvislosti si vás dovoľujem informovať, že na základe vzájomného výhodného partnerstva našich firiem má štátny podnik aj po uplynutí platnosti uvedenej kúpnej zmluvy záujem pokračovať s vami v obchodnej spolupráci, a preto sme pripravení rokovať o predĺžení platnosti tejto rámcovej zmluvy do 31. 12. 2020. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o predloženie návrhu predmetu dodatku k predĺženiu rámcovej kúpnej zmluvy na pripomienkovanie a schválenie." Bodka. "S pozdravom a úctou inžinier Igor Viszlai, generálny riaditeľ Lesy, štátny podnik, Slovenskej republiky."
Čiže všetkým vám je jasné, že tento list bol a to úctivé, že len nám to, preboha, pošlite a my vám to rýchlo pred voľbami podpíšeme, že bolo z pokynu pána vtedajšieho ministra Simona. Zrazu po voľbách, keď ho neobsadili do funkcie ministra, iné nerobí, len útočí a zabúda na listy, ktoré dal pripraviť.
Teraz, prečo sme podpísali dodatok k zmluve? Viete, čo bol najväčší problém obchodovania štátnych lesov Banská Bystrica so Slovwoodom? Cenové stropovanie, v určitom momente sa do kontraktu zaviedlo, že pokiaľ Slovwood, robia sa zmluvy kvartálne, pokiaľ Slovwood nebude súhlasiť s navýšenou cenou, platí stará cena. Ale zároveň platí aj zmluva číslo 1/2009, keď Lesy Slovenskej republiky nedodajú drevo, platia obrovskú pokutu za nedodanie dreva. Čiže slovenské, Lesy Slovenskej republiky sa dostali do absolútneho kŕča, kedy vlastne na jednej strane museli dodávať množstvá, lebo mali podpísané zmluvy, rámcovú zmluvu, ročnú zmluvu, kvartálne zmluvy, ale na druhej strane nemohli nič robiť s cenami, lebo tam sa dostala cenová kalkulácia.
Dámy a páni, viete, kedy sa dostala táto cenová kalkulácia do tejto zmluvy, alebo táto záklopka? Dodatkom číslo 18 k zmluve 1/2009 za úradovania pána poslanca súčasného Zsolta Simona a za riaditeľovania generálneho riaditeľa Viszlaia. A tento istý poslanec dneska bude kritizovať nové ministerstvo, bude kritizovať vedenie Lesov Slovenskej republiky, že podpísali zmluvu. Ale, pán minister, s tým, že sme konečne, a bolo to tvrdé rokovanie, polročné, som povedal, pokiaľ túto cenovú kalkuláciu odtiaľ nevyhodíte, nepočítajte, že dôjde k predĺženiu zmluvy. A dosiahli sme to! Konečne od roku 2013 neplatí cenová záklopka, ktorú ste si tam vy dali, a bol by som veľmi rád, keby ste vysvetlili poslancom, čo bolo za to! Lebo asi nepredpokladám, že vaše IQ je také, že by ste to urobili len tak. Jednoducho ste urobili veľmi dobrý biznis, veľmi dobrý biznis a dneska ste o tom ticho a kopete, obviňujete, urážate každého okolo. Ale vy ste kritikom vždy boli Mečiarových ér na Lesoch, ale toto si nedovolil ani Mečiar, to, čo ste si dovolili vy!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, ale nevidel som, že už skončil predchádzajúci bod.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2011, ktorá obsahuje informácie o aktuálnom stave lesov a ich obhospodarovaní k 31. 12. 2011.
Cieľom tejto správy je oboznámiť verejnosť s výsledkami hospodárenia v lesoch, analyzovať a hodnotiť dosiahnutý hospodársky výsledok v lesnom hospodárstve z pohľadu ekonomického, ochrany lesného ekosystému, spracovania dreva a rozvoja vidieka.
Výmera lesných pozemkov v Slovenskej republike v roku 2011 dosiahla 2 011 467 hektárov, z toho porastovej pôdy 1 940 108 hektárov. Lesnatosť bola v roku 2011 približne 41 %.
V lesoch Slovenka prevládajú z hľadiska drevinovej skladby dreviny listnaté, 60,5 %, dreviny ihličnaté tvoria 39,5 %.
Zásoba dreva v lesných porastoch má rastúcu tendenciu a v roku 2011 466,07 milióna metrov kubických hrubiny bez kôry. V roku 2011 bolo vyťažených 9 467 407 metrov kubických drevnej hmoty.
Podiel náhodných ťažieb má klesajúcu tendenciu. V roku 2011 dosiahol 4 991 660 kubíkov, čo predstavovalo 52,72 % z celkovej ťažby, čo je oproti roku 2010 menej o 1 167 000 kubíkov.
V závere sú uvedené návrhy na udržanie ekonomického postavenia lesníctva a návrh v nasledujúcom krízovom období, keď tržby za drevnú hmotu sú jediným významných zdrojom príjmov. V oblasti obhospodarovania lesov sa navrhuje zabezpečenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky.
Predkladaná správa má informatívny, analytický a hodnotiaci charakter a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pôvodne som nechcel vystupovať, len vidím, že pán poslanec Simon sa správa presne takisto ako tu ten pán zo SaS, neviem, ako sa volá, ale to je jedno. Povie niečo, odíde - a je po dialógu. Takže aspoň do prázdnej lavice pána Simona.
Pán poslanec Simon, čo to tu zas rozprávate, čo to tu zas klamete?! Čo ste to tu narozprával za, za zmes hlúpostí?! Vy jednoducho využívate, že ľudia, ktorí tu sedia, tomu nerozumia a len dávate signál do médií, lebo predpokladáte, že to niekto bude zajtra poobede pozerať, tak tu rozprávate také nezmysly. Ale žeby ste sa pustil so mnou do dialógu, to nie.
Takže k tej vašej obhajobe tých podnikov v ťažkostiach. Pán Simon, my žijeme v Európskej únii, tam sú nejaké pravidlá, za ktorých štát môže dávať štátnu pomoc. Hádam si to tu nebudeme my dvaja vysvetľovať?! Nič iné sa na tento model nedalo použiť, ako je forma de minimis. Tá má vlastné pravidlá a tá hovorí o podniku v ťažkostiach. Len nie v takom ponímaní, ako to tu vy vykresľujete, že niekto dosiahol stratu a už nemôže dostávať.
Pán poslanec, podnik v ťažkostiach je taký, ktorý má vlastné imanie záporné. To znamená, podnik, ktorý dlhodobo vykazuje stratu a ktorý dlhodobo vykazuje, že nie je schopný samostatne hospodáriť. Jednoducho vás Brusel nepustí. Podnik, ktorý je v ťažkostiach, nemá nárok od žiadnej banky pôžičku, lebo mu nikto nedá. Podnik, ktorý je v ťažkostiach, vzhľadom na to, že dneska máme všetko podniky súkromné, má tri možnosti:
- Majitelia nadotujú, dajú jednoducho vklad do podniku a vyrovnajú záporné imanie. To je prvá možnosť.
- Druhá možnosť je, urobia extra predaj nad účtovnú hodnotu, až ešte niečo majú, a z tohto predaja si vyrovnajú znovu záporné imanie.
- Alebo je posledná možnosť, ktorú im ukladá iný zákon, vyhlásia na seba konkurz.
Čiže povedzte mi, podnik, ktorý má na seba, pokiaľ nevie si vyrovnať záporne imanie, prečo má tento podnik dostať pôžičku, keď druhým zákonom má okamžite na seba vyhlásiť konkurz? Čo to je za nezmysel?! Čo to je za hlúpu konštrukciu, ktorú ste tu rozvádzal, vy ochranca tých, ktorí sú v ťažkostiach? Čiže najprv sa naučte pojem, čo znamená, a potom tu diktujte päť minút o nezmysloch, ktoré ste tu rozprával.
Modulácia. To čo zas malo toto znamenať?! Kde ste zas doplietol tieto termíny. Vy jednoducho zneužívate poslancov na to, lebo viete, že túto problematiku nepoznajú.
Ešte raz. Od roku 2006 Slovensko vedelo, že modulácia bude. Od roku 2009 bolo jasné, aká modulácia bude uplatnená. Vy tu spomínate, že minister financií Kažimír v júli odsúhlasil na Ekofine moduláciu. Pán poslanec, ja som sa v druhom polroku pýtal Európskej komisie a 17. 7., to znamená mesiac predtým, som dostal písomné oznámenie z Bruselu, že modulácia je povinná - povinná pre Slovensko a povinná pre všetky členské krajiny. Z čoho tu obviňujete ministra financií, keď mesiac o tom sme už mali rozhodnutie Európskej únie. Znovu tu verejne klamete!
Posledná lož, ktorú ste tu povedal, doplatky k priamym platbám. Vy ste nie 20 mil., aby sme si to upresnili, 18,6 mil., vy ste to tu postavili ako skutočnosť, že veľkorysá a milosrdná vláda Ivety Radičovej, aj keď mala obrovské problémy, odtrhla si od úst a od kšeftov niektorých ministrov, ktorí v tej vláde boli, vrátane diskutujúceho, a dala veľkoryso 18,6 mil. na oltár slovenských poľnohospodárov.
Pán poslanec, to bola povinnosť! To bol národný príspevok, lebo doplatky z Európskej únie ešte neboli na úrovni 100 %. Čo to tu zas klamete?! Keby nebolo Slovensko dalo 18,6 mil., tak ten zbytok 95, čiže vynásobte si toto krát 9, to by sme neboli dostali z Európskej únie. Čiže žiadna veľkorysá, veľkodušná vláda Ivety Radičovej nedala na oltár vlasti, len si splnila svoju povinnosť, aby nedošla o 9-násobok tejto sumy. To je pravda.
Ale už keď sme tu pri tých doplatkoch, príplatkoch a tej vašej veľkorysosti. Tu je návrh pozmeňujúci k tomuto zákonu, ktorý predniesol pán Csicsai.
Dámy, páni, opovrhujem všetkými, ktorí sa podeň podpísali s výnimkou poslancov, ktorí nesedeli v parlamente v minulom období, lebo títo poslanci nevedeli, čo podpísali. Tí nevedeli, aký tu bol cirkus. Tí nevedeli, ako sa tu vtedy poslanci za SDKÚ, za MOST - HÍD, za - kto tam ešte bol? - KDH a podobní, ako sa tu vyškierali, keď došli s veľkorysým návrhom zrušiť červenú naftu. Do roku 2013 Slovensko malo štatút červenej nafty odsúhlasené v Európskej únii. Všetky štáty Európskej únie využívajú fenomén červenej nafty. Prvý štát, ktorý zrušil dva roky pred platnosťou tohto fenoménu tieto možnosti podporiť slovenskú prvovýrobu, bolo Slovensko! Bolo Slovensko za vlády Ivety Radičovej, bolo Slovensko, kedy ministrom pôdohospodárstva bol Zsolt Simon, bolo Slovensko, kedy štátnym tajomníkom na ministerstve pôdohospodárstva bol pán Csicsai, ktorý to tu veľkoryso prečítal.
Páni farizeji, čo to tu rozprávate?! Vtedy ste mali problémy? Dneska je štátny rozpočet prebytkový?! Vy tu idete zoštvor-, zdesaťnásobiť poplatky oproti vládnemu návrhu. Pomaly, že ste si stávky nedali, koľko navýšime! Vy si myslíte, že my nemáme problémy ekonomické pre napĺňanie štátneho rozpočtu? Ale aj cez to všetko sme povedali, aspoň tých 10 mil. dáme a zjednodušíme ten model. Lebo vy ste ešte aj tých 300 colníkov prepustili, ktorí zabezpečovali, ale aj pre iné sektory, nielen pre poľnohospodárov, červenú naftu. A dneska sa tvárite, že vy idete pomáhať slovenskému poľnohospodárovi a vy ešte tlačíte túto zlú vládu, aby navýšila.
Páni, ja si myslím, že takí poslanci, ako je Pavol Hrušovský, ako je Béla Bugár, ako je Zsolt Simon, ako je Gabriel Csicsai, čiže priamo tí ľudia, ktorí rozhodovali o zrušení červenej nafty, by mali konečne vystúpiť a povedať slovenským poľnohospodárom, prečo išli proti slovenským poľnohospodárom. Je to hanba! Dneska idú politicky vydierať a vtiahnu do toho ešte aj poslancov, ktorí netušia, ako tu vtedajší poslanci SMER-u bojovali, že, preboha, už keď robíte konsolidačný balík, neberte aspoň tým poľnohospodárom, lebo za chvíľu tento sektor úplne zanikne. Nič by sa nebolo stalo, keby tí poľnohospodári tú červenú naftu mali. A vy sa dneska tvárite ako zástancovia, bojovníci za červenú naftu. Hanba poslancom typu Bugár, Hrušovský, Csicsai, Simon!
Skončil som. (Potlesk.)

Znovu ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom chcem znovu poďakovať za prerokovanie a schválenie vo výboroch tohto návrhu zákona, ktorý pomôže našim poľnohospodárom aspoň čiastočne pokryť náklady, ktoré majú pri obhospodarovaní poľnohospodárskych pozemkov a pri chove poľnohospodárskych zvierat. Stále ťaživejšia situácia v oblasti dopestovania rastlinných produktov alebo dochovania živočíšnych produktov bude týmto spôsobom v roku 2013 trošku uľahčená.
Ministerstvo bude však aj naďalej hľadať spôsoby, ako dosiahnuť, aby poľnohospodári boli viac konkurencieschopní a tým dosiahli zlepšenie v oblasti uvádzania svojich produktov nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí, čím si vytvoria predpoklady na predchádzanie takým situáciám, ktoré nie je možné v poľnohospodárstve vylúčiť, ako je veľké sucho alebo, naopak, záplavy.
Verím, že po schválení tohto zákona, ktorý ako schéma štátnej pomoci ešte podlieha notifikácii smerom k orgánom Európskej únie, sa finančné prostriedky dostanú čo v najkratšej dobe k tým, ktorí ich potrebujú realizovať na svojich farmách, a prinesú im priestor na realizáciu ďalších krokov na zvýšenie produkcie poľnohospodárskych produktov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že navrhovaná štátna podpora v sektore poľnohospodárskej prvovýroby prispeje k rozvoju poľnohospodárstva Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu vládneho zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám touto cestou poďakovať za prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je zjednodušiť niektoré administratívne postupy v konaní štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, upraviť smerovanie a rozsah inštitútu odvodu za odňatie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území, stanoviť postup pri pestovaní rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde.
Návrh zákona vychádza z potreby chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území proporcionálne na celom území Slovenskej republiky a tiež ďalšie využitie menej kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlorastúcich drevín.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Len jednu vetu. Myslím si, že všetko tu bolo povedané, odpovedané.
Chcel som na pána Galka reagovať, ale nie je tu. Bohužiaľ, príde, douráža a odíde. To je jeho typická taktika. Nedá sa nič robiť.
Prosím vás, ale k podstatnej veci. Viackrát sa tu v diskusii objavilo, že nie je stále definícia slovenskej potraviny. Áno, ja som povedal, že so zákonom o potravinách príde aj definícia slovenské potraviny, ale v zákone o odbytovom fonde. Nebolo by dobré, aby sme do zákona o potravinách, ktorá hovorí všeobecne o všetkých potravinách, bez rozdielu krajiny pôvodu, kde sa nastavujú pravidlá, aby sme uprednostňovali alebo zvýrazňovali, že ide o slovenskú. Ale robíme špeciálny zákon, zákon o odbytovom fonde, ktorý bude hovoriť o tom, ako sa dajú podporovať slovenské potraviny. A tam, sa nám zdalo, že je rozumnejšie dať definíciu, čo je slovenská potravina.
Pán Simon, vôbec si nemusíte nám kradnúť tú definíciu, tá je už dávno napísaná. Tá je dávno zverejnená aj cez zápis z porady vedenia. Čiže nedávajte teraz rozum, ako by mala tá definícia vyzerať.
Prečo sa to zdržalo? Prečo to nie je naraz? Zdržalo sa to dlhšie na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore nie kvôli definícii, ale kvôli financovaniu toho fondu. Takže predpokladám, že už nabudúce na zasadnutie parlamentu by to malo ísť do prvého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem z tohto miesta poďakovať za aktívny prístup k novele zákona o potravinách, ktorého cieľom je zabrániť, aby sa na trh dostali nebezpečné potraviny, ktoré môžu ohroziť zdravie a životy obyvateľov Slovenskej republiky.
Rozsiahla diskusia, ktorá bola vo všetkých výboroch, ktoré návrh prerokovávali, svedčí o tom, že vám záleží na tom, aby obyvatelia Slovenska boli chránení pred hrozbou poškodenia ich zdravia alebo dokonca ohrozenia života. Rozšírené kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín budú využité na to, aby sme takýmto prípadom predchádzali, a opatrenia smerujúce k likvidácii a k znehodnoteniu takýchto potravín a tiež zvýšené pokuty na to, aby sme preventívne pôsobili na všetkých, ktorí sú zapojení do celého reťazca nakladania s potravinami, od jej výroby až po predaj konečnému spotrebiteľovi.
Vážení, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predmetného návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Myslíte v sále alebo na tom projekte? Pán poslanec, ešte raz, ministerstvo nerokovalo, nerokuje s STV-éčkou. Neviem, kde ste zobrali 150-tisíc eur za neviem, neviem čo. Jednoducho, ak je nejaký materiál, myslím si, že je najlepšia cesta dať to vyšetrovateľovi, prokurátorovi, na súd, veď to sú ideálne, ideálne prostriedky. Ale keď jeden denník, denník SME prinesie nejakú informáciu a vy to beriete ako merítko pravdivosti a vlastne to potvrdzujete ešte teraz vašou doplňujúcou otázkou, no, je mi ľúto, že nejaké informácie nepravdivé, ktoré ja som vám tu vyvrátil, vy stále pokladáte za pravdivé. No, je to váš problém a je to problém aj denníka, že vás takto zaviedol. Ale žiadna zmluva neexistuje, môžem vám povedať, pôjdu ďalšie výzvy, slovenské poľnohospodárstvo treba propagovať a bude sa robiť naďalej transparentne tak, ako to bolo aj v tomto prípade.
Ďakujem. (Potlesk.)