Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2013 o 15:53 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 30.1.2014 17:11 - 17:14 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, dámy a páni, dňa 26. februára 2014 končí funkčné obdobie štyrom členom Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ktorých zvolila Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov.
Podľa § 9 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Správna rada zložená z odborníkov v oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonom č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovené podmienky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 5. decembra 2013 č. 924/2013 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesionálne občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na členov Správnej rady.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá boli doručené návrhy piatich kandidátov na členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky:
- Ing. Peter Alakša, navrhuje Občianske združenie OKNO,
- Mgr. Ján Dianiška, Bardejovská televízna spoločnosť, s. r. o.,
- JUDr. Boris Chovanec, Mediálny inštitút,
- Ing. Vladimír Masár, Akadémia médií v Bratislave,
- PhDr. Ján Sand, CSc., Akadémia médií Bratislava.
Výbor na svojej 34. schôdzi dňa 27. januára 2014 posúdil predložené návrhy a konštatoval, že navrhnutí kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené § 9 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 356/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov a v súlade s nimi navrhovať ďalší postup, a to zvoliť štyroch členov Správnej rady Tlačovej agentúry a hlasovať osobitne o navrhovaných kandidátoch v každej zo štyroch oblastí: právo, ekonómia, žurnalistika, informačné technológie.
Ak nebude v oblasti žurnalistiky zvolený člen Správnej rady, vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú obaja kandidáti. Ďalej. Ak ani v opakovanej voľbe nebude člen Správnej rady v oblasti žurnalistiky zvolený, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe, ani v opakovanej voľbe, ako i novonavrhnutých kandidátov.
V prípade, že nebudú zvolení odborníci v oblasti práva, ekonómie a informačných technológií, uskutočniť novú voľbu na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Rád by som zároveň informoval, že na návrh skupiny poslancov sa o tomto bode bude hlasovať tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2014 18:18 - 18:20 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pani poslankyňa, vy ste sa niekoľkokrát dotkli pána župana Kotlebu. Dotkli ste sa jeho rastúcich preferencií. Pýtali ste sa - prečo? Obrátili ste sa do pléna. No, myslím si, že túto otázku by ste si v prvom rade mali dať vy ako predstaviteľka pravice. Veď povedzme si otvorene, na Slovensku pravica de facto neexistuje. Koho vytesňuje pán Kotleba svojimi preferenciami? Máte pocit... (Reakcie z pléna.) Máte pocit, že SMER-u klesajú preferencie?
Kde je dneska pravica? Kde je dneska SDKÚ? Kde sú dneska pravicové hodnoty, o ktorých ste hovorili, resp. nehovorili? Alebo koho sú to hodnoty? Vaše? Alebo pravice? Kto ešte za vami stojí?
Pán Kotleba jednoducho sa postavil na miesto, kde kedysi stála pravica. Jednoducho z toho dôvodu, že pravica dnes absolútne prestala existovať. Sypte si popol na vlastnú hlavu, hľadajte chyby vo vašich radoch, a nie v takýchto prejavoch. Skutočne, nehnevajte sa, koho zastupujete v tejto chvíli? (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2014 11:25 - 11:26 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Sólymos, k tvojmu vystúpeniu len jedna poznámka. Minister má určitú zodpovednosť. To znamená, musí mať aj isté právomoci. To znamená, to, aby reagoval len na to, čo mu výberová komisia ponúkne bez akejkoľvek zodpovednosti, je preňho nesmierne ťažké. Preto, lebo on berie zodpovednosť za toho riaditeľa, nie tá výberová komisia.
Okrem toho, to zloženie výberových komisií, už som to začal hovoriť, pamätám si jednu výberovú komisiu na generálneho riaditeľa národného divadla a v tej výberovej komisii bol hlavný architekt mesta Bratislavy. Smiešne, nedôstojné. Nechcem zazlievať funkciu architekta hlavného mesta Bratislavy, ale viete si predstaviť, že výberové konanie, ktoré by organizoval hlavný architekt mesta Bratislavy, v tejto výberovej komisii by bolo niekoľko huslistov? Veď, a bola to výberová komisia, ktorá zvolila generálnu riaditeľku a tá generálna riaditeľka riaditeľovala. Potom bola odvolaná. Preto, lebo jednoducho nezvládla svoju funkciu. Ale riaditeľ musel v tejto chvíli, musel, teda minister musel túto riaditeľku vymenovať, lebo keby ju nevymenoval, tak by sa stal nedemokratickým a neviem, akým ešte.
Čiže výberové komisie sú klasickým príkladom falošnej demokracie. To neexistuje takéto niečo. Keď má niekto právomoci, musí mať zodpovednosť a opačne to funguje takisto. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2014 10:51 - 10:59 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, dámy a páni, dovoľte aj mne niekoľko slov k vládnemu návrhu zákona o divadelnej a hudobnej činnosti. V prvom rade by som chcel zhrnúť, hoci to už bolo povedané tuná niekoľkokrát, o čom tento vládny návrh zákona je.
Predložený návrh zákona nahrádza doteraz platný zákon o divadelnej činnosti a jeho pozitíva sú napríklad:
Hudobné umenie dostáva týmto zákonom rovnaké legislatívne postavenia, ako dosiaľ zákon priznával len divadlu a divadelným tvorcom.
Zákon zavádza päťročné funkčné obdobie pre štatutárneho predstaviteľa, riaditeľa divadelnej a hudobnej inštitúcie, ktorá je financovaná z verejných zdrojov, teda zriaďovateľ je motivovaný dôkladne uvážiť, koho za riaditeľa vymenuje a vždy pred výberom nového riaditeľa si musí uvážiť, aké má na umelecké smerovanie inštitúcie nároky, predstavy a hlavne finančné krytie.
Ďalej, zákon obsahuje prvý krok smerom k viaczdrojovému financovaniu umeleckých inštitúcií, to je jedno obrovské pozitívum, tým, že v § 3 ods. 2 písm. d) umožňuje ministerstvu kultúry podporovať vybrané okruhy divadelných aktivít alebo hudobných aktivít poskytovaním účelových prostriedkov. Dosiaľ napríklad divadlá zriadené krajskou samosprávou mohli získať na svoje aktivity presahujúce rozmery samosprávneho kraja len z grantového programu ministerstva kultúry.
Ďalej, zákon ustanovuje inštitút priameho oslovenia ako alternatívu k výberu kandidáta na riaditeľa cez výberové konanie. Reaguje tak na skutočnosť, že výrazné umelecké osobnosti považovali za degradujúce, ak mali predstúpiť pred výberovú komisiu, pretože ich výsledky boli verejne známe. Budem o tom hovoriť trošku viacej a budem samozrejme kolegovi Viskupičovi protirečiť v tomto zmysle a príkladmi pochopiteľne.
Zákon nanovo upravuje poberanie osobitného príspevku, ak spevák alebo hráč na dychový nástroj pôsobil v umeleckej inštitúcií 25 rokov a tanečník 22 rokov.
Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky navrhla Národnej rade Slovenskej republiky nahradiť doteraz platný zákon o divadelnej činnosti novou legislatívnou normou, zákonom o divadelnej a hudobnej činnosti. Ministerstvo kultúry a vláda tým zareagovali na dlhodobú kritiku hudobných umelcov, ktorí na rozdiel od kolegov z divadelných inštitúcii nemali zákonom jasne definované ani svoje vlastné postavenie, ani postavenie hudobných inštitúcií s výnimkou Slovenskej filharmónie. Nový zákon teda komplexne a podľa môjho názoru veľmi spravodlivo a vyvážene aplikuje obdobné kritéria pre obe oblasti umeleckej činnosti. Zrejme každý si všimne a na koniec už o tom aj bola tuná debata, že na rozdiel od doteraz platného zákona divadelnej činnosti sa v novom zákone ustanovuje trvanie funkčného obdobia riaditeľa, teda štatutárneho predstaviteľa štátnej teda ministerstvom zriadenej divadelnej a hudobnej inštitúcie na päť rokov. Toto ustanovenie na jednej strane vnímam ako posilnenie pozície riaditeľa, ktorý vie, že na realizáciu svojich plánov má k dispozícii takýto časový priestor. Na strane druhej si uvedomujem, že je to aj záväzok pre zriaďovateľa veľmi dôkladne si uvážiť, aký personálny krok urobí. V tejto súvislosti vítam aj to, že na roveň výberovému pokračovaniu, ako forme hľadania ideálneho kandidáta na pozíciu riaditeľa štátnej umeleckej inštitúcie, zákon postavil ako alternatívu inštitút priameho oslovenia. Vieme totiž veľmi dobre, že nejedna veľká umelecká osobnosť v dávnejšej i menej dávnej minulosti odmietla postaviť sa pred ad hoc vytvorenú komisiu a vysvetľovať jej svoje umelecké plány. To je jedna strana mince.
Druhá strana mince, dámy a páni, opäť praxou overené, spomeňme si koľko neúspešných riaditeľov bolo v inštitúciách a koľko výberových komisií s absolútnymi kritériami, ktoré boli dopredu prerokované na takej alebo onakej úrovni, navrhol takýchto riaditeľov a ukázalo sa, že po čase, že takýto riaditeľ jednoducho nemá na tomto mieste čo hľadať. Výberová komisia navrhne ministrovi čosi. Minister, ktorý má zodpovednosť a ktorý má isté, musí mať isté právomoci preto, lebo výberová komisia tie právomoci síce má, ale zodpovednosť nenesie žiadnu. Kto si dnes spomenie na výberové komisie, ktoré zvolili, nebudem menovať riaditeľov, ale tí riaditelia nemali dlhého trvania. (Zaznievanie gongu.) Kto dnes zoberie takúto komisiu na zodpovednosť, keď ani si vlastne nepamätáme, kto v tej komisii už vlastne bol. Jednoznačne, ak má minister nejakú zodpovednosť, musí mať právomoci a okrem toho, viete, tie zloženia tých výberových komisií boli rôzne. Pamätám si, keď vo výberovej komisii na generálneho riaditeľa bol napríklad ako človek veľmi odborne zdatný hlavný architekt mesta Bratislavy. To nič proti... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega. Pán kolega, aj pre dobro vášho vystúpenia dávam teraz prestávku do hlasovania.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ešte máme tri minúty.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nechcete to, keď bude kľud?

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ja dokončím už.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Tak dokončite vystúpenie a potom bude prestávka na hlasovanie a hlasovanie. Nech sa páči.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Nebudem to ďalej rozoberať. Metaforicky to znamená asi toľko, povedané, Zdeno Chára nebude predsa svoje korčuliarske dispozície a hokejový um dokazovať pred komisiou zloženou z divákov, či činovníkov rôznych športových zväzov a účastníkov rôznych regionálnych súťaží.
Za pozitívum návrhu zákona považujem aj fakt, že ministerstvo v § 3 ods. 2 písm. d) otvára možnosť prispieť účelovou subvenciou na prípravu vybraných okruhov divadelných a hudobných aktivít. Vnímam to najmä ako krok k viaczdrojovému financovaniu umeleckých inštitúcií a riešenie roky sa opakujúcich problémov, keď sa divadlo, či hudobná inštitúcia zriadená napríklad regionálnou samosprávou, rozhodnú realizovať projekt, ktorý svojím umeleckým významom prekračuje hranice regiónu.
Dámy a páni, posledná veta. Návrh zákona o divadelnej a hudobnej činnosti vznikal na ministerstve kultúry v úzkej spolupráci s osobnosťami nášho divadelného a hudobného umenia, reflektuje ich skúsenosti a bude, podľa môjho názoru, veľmi dôležitým zákonom a veľmi solídnou legislatívnou bázou pre ďalší rozvoj slovenského divadelného a hudobného umenia. A skutočne odporúčam, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.12.2013 15:53 - 15:55 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Číž, mňa by skôr zaujímali v tejto chvíli názory tých skutočne pravicových ekonómov, ako je ja neviem kolega Mikloš alebo kolega Kollár, ktorí tuná prezentovali svoje filozofie. Nikdy neprišlo k normálnej konfrontácii takýchto názorov.
A ty si spomínal ešte v tom tvojom príhovore médiá, ktoré mali takúto konfrontáciu názorovú umožňovať. No, dámy a páni, ja si nepamätám, že by v súčasnosti existovala nejaká publicistická relácia hocikde, či v súkromných médiách alebo vo verejnoprávnej televízii, kde by všetci tí, ktorí majú rôzne názory nielen na tento rozpočet, ale vôbec na rozpočet Európskej únie, respektíve štátov v súčasnosti, ktoré v tej Európskej únii existujú a ktoré majú v podstate veľmi podobné problémy ako my, mali takúto debatu. No v parlamente určite takáto debata nemôže existovať, lebo tu je strašne veľa ideológie. Prečo tie médiá viacej zaujímajú zatvorené alebo otvorené dvere v parlamente ako napríklad takéto vážne témy? No preto, lebo na tie zatvorené a otvorené dvere sa, samozrejme, nikto nemusí pripraviť, to môže povedať hocijaký buľo. Ale na seriózne rokovanie o rozpočte v médiách, na to si treba trošku všetko aj načítať, na to treba trošičku aj o niečom rozmýšľať, na nejakú stranu sa postaviť a hlavne tie svoje názory vedieť zdôvodniť. A toto tie médiá nerobia, a to, ja si dovolím tvrdiť, nieže zámerne, jednoducho akosi táto istá platforma im ušla. A o to by sme sa mali postarať, aby takéto niečo existovalo či už vo verejnoprávnej alebo súkromnej televízii alebo rozhlase, to je jedno.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.12.2013 10:51 - 10:52 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Pán poslanec, mohol by som reagovať na mnoho vecí, ale chcem reagovať len na jednu jedinú vec. Hovorili ste, že nebola vypracovaná štúdia a hovorili ste o tom ako o fantastickom nápade, čo prináša jedno euro vložené do kultúry. Tak chcel by som len upriamiť vašu pozornosť, aby ste si prehĺbili vaše vedomosti v tom zmysle, že už v roku 2000 istý Dušan Jamrich s istým Andrejom Maťašíkom spravili túto štúdiu, kde hovorili o tom, dokonca koľko toho prinesie koruna, euro, forint, porovnávali to vtedy s inými štátmi v rámci Európskej únie, hovorili o tom, koľko takýmto spôsobom sa dostane do kultúry spätne peňazí späť z toho jedného eura, respektíve z jednej koruny. Čiže buďte taký láskavý, nehovorte ako o svetobornom objave to, čo ste práve povedali, preto, lebo takáto štúdia dávno existuje. Treba si to len pozrieť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2013 18:08 - 18:09 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, vážený pán podpredseda, akosi sa ti nepodarilo pochopiť. Ja sa k tej minulosti musím vracať preto, lebo keby nebolo tej minulosti, keby ne... Mám v tejto chvíli začať hovoriť o konkrétnych inštitúciách, ktoré zanikli? Mám hovoriť, čo všetko spôsobili takí ministri kultúry, ako bol nádejný, ako bol vtedajší minister kultúry, v súčasnosti nádejný kandidát na prezidenta Milan Kňažko? Mám začať hovoriť, čo všetko tento človek v rámci kultúry, ktoré inštitúcie zanikli? A zanikli úplne zbytočne? Ktoré žánre sa stratili? Ktoré orchestre už dnes neexistujú? Aká hudobná kultúra bola kedysi na Slovensku a aká je dnes? Mám o tomto všetkom hovoriť?!
Trošku treba sa zamyslieť nad tým, že keby nebolo tej tupej minulosti, tak by aj súčasná prítomnosť bola trošku iná. Vtedy sa tieto inštitúcie zrušili úplne zbytočne.
Dnes, hovorím, musíme sa k týmto veciam vracať, aby sme si isté veci vedeli zdôvodniť. Na ministerstve kultúry existuje nová stratégia kultúry pre x rokov dopredu a budem veľmi rád, že konečne minister kultúry, ktorý príde po tomto ministrovi kultúry, bude mať šancu na čosi nadviazať. Doteraz to tak nebolo. Lebo čo minister kultúry, to skaza. Je to tak. To si treba otvorene povedať.
Mám hovoriť, čo sa udialo za ministra kultúry Chmela? Nechcem v tomto pokračovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2013 17:51 - 18:06 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, pokúsim sa byť stručný a budem sa držať len rozpočtu v rámci rezortu kultúry.
Dámy a páni, táto situácia sa každoročne opakuje. Vždy, keď príde reč na zákon o štátnom rozpočte, vystúpime tu niekoľkí, aby sme upozornili, že kultúra síce dačo stojí, ale na nekultúrnosť sa podstatne viac dopláca. Chcem svoje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu tentoraz uviesť pochvalou. Som rád, že máme po dlhom čase ministra financií, ktorý sa na oblasť kultúry nepozerá ako na pasívneho požierača peňazí, že máme ministra financií, ktorý z prirodzeného záujmu číta beletriu a navštevuje kultúrno-umelecké podujatia, a teda má aj predstavu o tom, ako sa prostriedky v rezorte kultúry využívajú. Som rovnako rád, že v čase veľkých úsporných opatrení v rozličných sférach spoločenského života podľa návrhu štátneho rozpočtu síce prostriedky určené na kultúru zázračne nerastú, ale ani sa významne nestrácajú.
Preto ma rozladilo, keď som tu počúval iného bývalého vládcu slovenských financií, ktorý sa do dejín zapísal svojim úsilím presvedčiť nás všetkých, že nové národné divadlo nepotrebujeme a je to len hŕba betónu, ktoré bude lepšie vo vlastníctve súkromného investora. Pán Mikloš mal veľa možností dokázať, že mu na kultúre a kultúrnosti záleží a že chce, aby občan našej republiky mal primeranú príležitosť navštevovať kultúrne podujatia. Nevyrušuje ma, že ho častejšie vidno na "smotánkovských akciách" a do opery si zájde akurát tak zaplesať. Vkus, napokon, majú ľudia rôzny a estetické preferencie tiež. Ale pripomeňme si, pán Mikloš v roku 2011, ale i predtým v rokoch 1999 a 2006 kultúre medziročne priznal, teda peniaze bral, respektíve nevytváral podmienky na to, aby sa kliešte medzi situáciou u nás a vo vyspelej Európe aspoň viac neotvárali, bez ohľadu na to, že ekonomika rástla a o kríze sme nechyrovali. Pán Mikloš, ako pravá ruka Mikuláša Dzurindu, vnímal kultúru ako zostatkový rezort a tak sa k nej aj správal. Pred médiami bol veľkorysý a nebál sa pochváliť, že vo vláde schválil rekonštrukciu národných kultúrnych ustanovizní, sídiel budovy Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie, akurát na ich realizáciu museli hľadať zdroje až jeho nástupcovia. A teda slovenská kultúra a kultúra národnostných menšín práve v dôsledku ich majstrovania so štátnym rozpočtom disponuje približne o tretinu prostriedkov, ktorej mala mať k dispozícii, keby sme aj v tejto sfére tak usilovne dobiehali vyspelú Európu, ako ju dobiehame, ba aj predbiehame, cenami potravín, benzínu či daňami na tabak. To je jednoducho fakt a stačí, aby si opoziční ekonómovia, ktorí teraz nesúhlasne vrtia hlavičkami, otvorili niektoré z publikácií iného ekonóma, európsky renomovaného špecialistu Oskara Novotného, ktoré už roky na tento, ktorý na tento fakt a, čo je ešte horšie, nelepšiaci sa trend upozorňuje.
Pripomeňme si jeho slová z analýz vývoja verejných výdavkov na kultúru, ktorá bola publikovaná pred rokom. Dlhodobý trend výrazného prepadu od roku 1998 do roku 2008 zapríčinilo skoro dva a pol násobne nižšie tempo rastu výdavkov na kultúru z verejných zdrojov. Alebo inak povedané, zatiaľ čo HDP rástol v uvedenom období veľmi rýchlo, spoločnosť nielenže nevenovala rovnakú pozornosť verejnej podpore kultúry ako vo východiskovom období, ale, naopak, bola skoro trojnásobne menšia. K zastaveniu prepadu podielu kultúry z verejných zdrojov dochádza paradoxne až v roku 2009. Po roku 2009 sa trend znovu otáča. Došlo k prepadu podielov z HDP z 0,51 % na 0,47 percenta. HDP rástlo skoro 3,5-násobne rýchlejšie ako podpora kultúry zo štátneho rozpočtu.
Ak si chcete tieto čísla pozrieť a podrobne preštudovať, nech sa páči, sú publikované na webe Národného osvetového centra.
Vyspelé európske spoločnosti dnes už vnímajú kultúru ako dôležitý segment spoločenského života, ktorý prostriedky nielen troví, ale i produkuje. U nás, ale pre spravodlivosť dodajme, že nielen u nás, najmä liberáli majú predstavu, že prostriedky na podporu kultúry vlastne nasilu berieme z oblastí, kde by boli využité rozumnejšie, že sa za ne mohol napríklad postaviť kilometer autostrády, či kúpiť cétečko pre niektorú nemocnicu a že sa ich vlády "milostivo" zriekajú iba preto, aby umelcov a kultúrnych pracovníkov, čo sú po väčšine predsa len známe a teda mienkotvorné osoby, tak akosi skorumpovali, aby známe tváre boli ticho. A tak im teda "dajú" nejaké peniaze, aby ich núdza nepritisla až tak, že by sa vzbúrili. No a kupujú si ich podporu, aby sa na ľud boli ochotní usmievať z modrých predvolebných tribún.
A tak sa zachováva voľakedy dávno dosiahnutý status quo a potom sa po premiérach a vernisážach v kuloároch môžeme spoločne čudovať, že zase tí a tí mladí, talentovaní a perspektívni umelci odišli do Grazu, Viedne, Mníchova, Madridu, Amsterdamu a žnú úspechy kade-tade po svete. A že tu doma to už nie to pravé orechové.
Dámy a páni, viem, že Damoklov meč 3-percentného deficitu v čase ekonomickej neistoty je pre akúkoľvek vládu veľmi vážny výkričník a že jednoducho niet teraz, pri všetkej ústretovosti a pochopení ministra financií a vlády, zdrojov, ktoré by umožnili zásadne a rýchlo zmeniť situáciu. Len vnútorná zadlženosť v oblasti starostlivosti o kultúrne dedičstvo dosahuje závratné sumy a spoliehať sa na jednorazové zdroje zo štrukturálnych fondov práve tu pričasto nemôžeme. Raz tomu bráni byrokracia, inokedy neprehľadné a často od čias rakúsko-uhorských zameriavačov katastrálne neaktualizované vlastnícke vzťahy a v neposlednom rade i večný spor medzi prívržencami teórie revitalizácie a teórie konzervácie súčasného stavu.
Pritom, ak by sa podarilo opraviť a sfunkčniť čo len časť našich kultúrnych pamiatok, mohli by veľmi zdynamizovať napríklad turistický záujem o náš štát a udržateľne by sa na dlhé roky zlepšilo aj podnikateľské prostredie pre malé firmy, živnostníkov poskytujúcich v ich okolí rozličné služby. No rád by som chcel zdôrazniť, že nemôžeme chcieť, aby sa Brusel staral aj o to, o čo sa starať máme a musíme my sami, pretože je to naša vizitka, naša výkladná skriňa. Teda nemôžeme sa spoliehať na to, že z eurofondov zafinancujeme rozvoj našej pôvodnej tvorby, že nám pomôže mapovať a z pozície konečne nezávislého a samostatného národa prerozprávať našu kultúrnu minulosť. To je povinnosťou a základnou úlohou štátu, teda i nás, zákonodarcov, a exekutívy, ktorej sme zverili operatívnu správu.
Budem sa opakovať, pretože už som z tohto miesta povedal, ale naozaj si myslím, že je potrebné, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, či už naozaj nie je doba zrelá na zásadné rozhodnutie zmeniť od základu pohľad tejto spoločnosti na kultúru a premietnuť ho aj do nového konceptu prípravy zásad jej financovania. Je totiž veľa problémových oblastí nášho spoločenského života, v ktorých dnes končí veľké množstvo verejných prostriedkov, pričom zmeniť situáciu v nich by mohla aj aktívnejšia koncepcia kultúry. Povedzme si pravdu, že napríklad likvidáciou siete osvetových zariadení a domov kultúry sme vyhnali na ulicu či do krčmy veľa mladých i starších ľudí, ktorí dovtedy nacvičovali divadelné ochotnícke predstavenia, hrali v dychovkách a orchestroch, modelovali v hrnčiarskych dielňach, maľovali, tancovali vo folklórnych súboroch či vydávali lokálne noviny.
Ušetrili sa rádovo stovky na prevádzke, jednorazovo sa získali možno tisíce za predaj budov a majetku, ale už len priame straty spôsobené nudiacimi sa výtržníkmi po rokoch môžeme vyčísľovať v státisícoch. Nezanikli, samozrejme, všetky tieto aktivity, ale je mnoho obcí a miest, v ktorých takto "ušetrili", a dnes kričia, že potrebujú viac peňazí na sociálne dávky, na riešenie dôsledkov vandalizmu, na obecnú políciu a čudujú sa, že mladí ľudia sú vykorenení a nemajú k obci a hodnotám všeobecne nijaký vzťah.
Koľko obecných knižníc vzalo skazu, pretože nebolo pár stovák na odmenu knihovníčky a nákup nových knižiek? Nuž, ale priamym dôsledkom toho je, že naše deti nečítajú a nerozumejú náročnejšiemu textu a o chvíľu budeme mať povesť analfabetov.
Tak usilovne sme zosmiešňovali prax hromadných návštev divadelných predstavení a koncertov cez bývalé ROH napríklad, až sa stalo, že máme dnes štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, ktorí ešte v živote neboli v divadle. Nikdy nepočuli hrať živý orchester a galéria je pre nich iba typom hypermarketu.
Dovoľte, dovoľte jeden prípad za všetky z tohto parlamentu. Ja som si v minulom volebnom období, nie v tomto, ani v tom predchádzajúcom, ale nebudem konkretizovať kedy, urobil taký malý poslanecký prieskum. Bol som v opozícii a chodil som od poslanca k poslancovi a pýtal som sa ich, či boli títo páni poslanci a pani poslankyne niekedy v divadle, niekde na koncerte. No po tomto prieskume, ktorý dopadol veľmi tragicky, som zistil jedno, 70 % poslancov zákonodarného zboru, 70 % poslancov zákonodarného zboru nemalo nič spoločného ani s divadlom, ani s koncertmi, nehovoriac už o baletných predstaveniach, nehovoriac o špecifikácii komornej opery, veľkej opery, komornej činohry a tak ďalej a tak ďalej. Sedemdesiat percent poslancov zákonodarného zboru nemalo nič spoločného s kultúrou. Tragické! Ja som presvedčený, že dnes tá situácia je určite iná, a som presvedčený, že to sa samozrejme tohto zákonodarného zboru netýka.
Myslím si, že naozaj už zvoní poplašný cengáč a mali by sme bez ohľadu na všetko to, čo nás politicky rozdeľuje, hľadať a spoločne sformulovať stratégiu kultúrneho rozvoja tejto spoločnosti s horizontom minimálne 25 rokov. Musíme to pritom urobiť nadrezortne, pretože hoci ministerstvo kultúry, a pretože ministerstvo kultúry je a bude prirodzeným a logickým centrom a koordinátorom takejto kultúrnej ofenzívy, ak má mať takýto plán zmysel a šancu uspieť, musia sa do jeho naplnenia s veľkou energiou zapojiť aj naši učitelia a školy, cirkvi, mestá a obce a ich predstavitelia, ale aj podnikatelia. Nemôžeme si to zjednodušiť na to, že budeme mať o pár desiatok či stoviek divadelných predstavení, koncertov a výstav viac, alebo že opravíme niekoľko kaštieľov, to by šlo relatívne rýchlo a jednoducho. Nás však čaká dlhá a namáhavá cesta, pretože musíme znova naučiť ľudí vnímať krásu, vážiť si krehkú hodnotu vecí, ktoré možno nie sú trhovo, teda prvoplánovo vzácne a drahé, ale majú pôvab a sú pekné. Musíme nájsť a povzbudzovať ľudí, ktorí nájdu spôsoby ako čeliť masívnemu tlaku komerčných médií, a ich neosobnými univerzálnymi šablónami, ktoré podsúvajú verejnosti modely konzumného, umelého, spotrebiteľského správania. Musíme trpezlivo aj cez seba a svoj príklad znovu vykresať v občanoch našej republiky vzťah k našim kultúrnym tradíciám a hodnotám, ktorými prispievame do európskej civilizačnej pokladnice.
Dámy a páni, len jediný raz od roku 1993 táto snemovňa sa zišla, aby sme spolu hovorili o kultúre. Bolo to vo vypätom okamihu, keď hrozil predaj nedostavanej novej budovy nášho národného divadla. Vtedy sme väčšinovo spoločnú reč našli. A dnes už vari aj niekdajší predavači v kútiku duše musia pripustiť, že predávať novostavbu bol neobyčajne hlúpy nápad. Chcel by som vám preto navrhnúť, aby sme sa v roku 2014 pokúsili nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o novú definíciu kultúry a kultúrnosti. Ministerstvo kultúry práve finišuje s prípravou stratégie rozvoja slovenskej kultúry. Budeme teda mať kvalifikovaný východiskový materiál. Zastupujeme tu rozličné segmenty našej spoločnosti. Pochádzame zo všetkých kútov našej vlasti. Máme teda dostatok inšpirácií a podnetov z nášho domáceho prostredia. Prizvime si pri príprave takéhoto rokovania vedcov, europoslancov, prípadne kolegov z európskych parlamentov a štátov, ktoré posun za novú paradigmu verejnej akceptácie kultúry majú úspešne za sebou, i tých, ktoré to ešte len čaká, a urobme spoločne a osvietene väčšinovo ten neľahký, ale potrebný krok do 21. storočia. Ak sa nám to podarí, budú aj diskusné vystúpenia k návrhu rozpočtu pre kultúru v budúcnosti zaujímavejšie.
Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2013 16:37 - 16:39 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja si vás veľmi vážim, veľmi rád vás počúvam. Priznám sa, že hodinu tridsať, hodinu štyridsať bolo veľmi veľa pre mňa neekonóma, a myslím, že aj pre ostatných neekonómov. Len pri tomto všetkom, viete, vy hovoríte alternatívne. Len ja sa pýtam, ako vám mám ja veriť? Vy viete presne, čo má robiť vláda prvý rok, druhý rok, tretí rok, štvrtý rok. Vlastnú vládu ste povalili po necelých dvoch rokoch. Kde sú teda tie vaše skúsenosti, kde je vaša empíria? Čo ten tretí a štvrtý rok? Ako to chcete zdôvodniť? Je to všetko na teoretickej báze len.
Potom ďalej sa pýtam, no ako vám mám ja veriť, keď vlastne vy ste odišli, predsa aj to bol váš problém, že ste si nerozumeli s vaším predsedom? Váš predseda je tiež ekonomicky zameraný. Pán Sulík je tiež ekonomicky zameraný. Dnes vy ste niekde úplne inde. Vy si totižto nerozumiete s ekonómami z opozície. Vy rozprávate tuná veci, ktoré sú nesmierne zaujímavé a určite alternatívne, len ja ako ekonóm, teda vám ako ekonómovi ja neekonóm vám práve z tohto dôvodu nemôžem veriť, lebo je to pre mňa nedôveryhodné. Vy si nerozumiete s vlastnými, preto ste odišli. Presvedčte ma, že je to tak, ako vy hovoríte.
Hovorím ešte raz, je to veľmi zaujímavé, čo hovoríte, len tá istota trošku chýba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2013 11:47 - 11:48 hod.

Dušan Jarjabek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda, takisto sa, samozrejme, pripájam k tým veľkým meninám. Všetko dobré prajem.
Ak dovolíte, reagoval by som na váš prejav v tom zmysle, hovorili ste teda najmä o ministerstve zahraničných vecí. Avšak, ako aj kolega Blaha spomenul, boli ste niekoľkonásobným, dovolím si tvrdiť, významným predsedom vlády Slovenskej republiky. Neraz ste robili štátny rozpočet, hodnotili ste ho, predkladali ste ho, obhajovali ste ho.
Vy ste sa v tejto chvíli venovali hlavne ministerstvu zahraničných vecí. Avšak dotkli ste sa tiež investícií, ktoré tiež nemajú čisto účtovno-finančný charakter. Mňa by v tejto situácii a v tejto chvíli zaujímal skôr váš pohľad z hľadiska rozpočtu, či sú podľa vás investície do kultúry investíciou alebo iba čisto účtovnou stratou, ako o tom aj teda nepriamo hovorili niektorí vaši kolegovia, preto, lebo tiež sú to investície, kde je diskutabilná finančno-účtovná návratnosť. Zaujíma ma to skôr z hľadiska pozície vás ako bývalého premiéra, ktorý ste, hovoril som to na začiatku, rozpočet svoj obhajovali, zdôvodňovali v pléne. A tiež sme sa o tom tu veľmi živo bavili. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis