Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to vlastne hanba, čo tu predvádzame. Chceme diskutovať, na tom sa zhodneme, ale mám pocit, že niekedy chýba ten, kto by počúval.
Oceňujem to, že prišiel pán minister práce, ale chýba mi tu ešte jeden človek z vlády, ktorý má k tomu čo povedať, a to je minister hospodárstva. Aktívne opatrenia alebo aktívne politiky je jedna časť problému, ktorú...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to vlastne hanba, čo tu predvádzame. Chceme diskutovať, na tom sa zhodneme, ale mám pocit, že niekedy chýba ten, kto by počúval.
Oceňujem to, že prišiel pán minister práce, ale chýba mi tu ešte jeden človek z vlády, ktorý má k tomu čo povedať, a to je minister hospodárstva. Aktívne opatrenia alebo aktívne politiky je jedna časť problému, ktorú potrebujeme riešiť. A vidíme aj z tej správy, ktorá je predložená, že je riešená. Ale, bohužiaľ, druhá časť problému, podporiť živnostníkov, vytvoriť podnikateľské prostredie, o tom sa môžme naozaj len medzi sebou rozprávať, ale ten, komu by malo na tom záležať, tu nie je.
Namiesto toho, keďže mali by sme diskutovať, nás obviníte z toho, že tu chceme politikárčiť, ja neviem, obviníte nás z populizmu. Keď dávame nejaké návrhy, poviete, že sú nesystémové. A podľa mňa to je vaším cieľom, že vy nás chcete obrať o chuť k práci. Ale uisťujem vás, že to bude presný opak. Väčšina poslancov, odišli tí, ktorých to nebaví, a je to možnože preto, že sa boja svojho vlastného názoru, boja sa, že by ho možno naozaj aj vypovedali, možnože by bol opačný ako názor tých, podľa ktorých majú pracovať. Možno by museli uznať, že počas ich vlády sa stalo niečo strašné. Možno, že to bude morbídne, ale ja by som tieto udalosti, ktoré sa tu dejú, myslím udalosti s trhom práce a nezamestnanosťou, by som prirovnala k explózii, o ktorej sme počuli včera večer v Bostone. 20-tisíc bežcov nemohlo dokončiť svoj maratón, 4 hodiny námahy, tesne pred cieľovou rovinkou nastal výbuch, jeden, druhý, azda tretí, ktorý znemožnil nielen dokončiť pretek, ale rozplynul aj slávnostnú atmosféru preteku. Také niečo sa ešte nestalo. Aspoň v Bostone nie.
Vidím v tom však veľkú, skutočne veľkú paralelu. Zopakujem, že je to morbídne, ale vidím v tom paralelu.
Pred rokom nastupovala vláda Roberta Fica s veľkými fanfárami a silnými gestami, nešetrili vznešenými cieľmi a nepríjemnými vyjadreniami na predchádzajúcu vládu. Po roku nastala priam explózia ako následok všetkých opatrení, ktoré vláda počas roka priniesla. Príde mi to, že sme pokusom vašej ideológie. A následkom je stále zväčšujúca sa armáda nezamestnaných, ktorí stratili prácu, zrušili živnosť. Vytvárate si Rady solidarity, v ktorých sa snažíte budovať zdanie konsenzu, o ktorom neskôr zisťujeme, že je to skutočne len zdanie.
Vážení, uvedomte si, robíte v tejto chvíli zo svojich občanov žobrákov a toto sa nezabúda. Robíte z nich ľudí závislých na štáte. Robíte si z nich lokajov, ktorí budú závislí na svojvôli svojich chlebodarcov. A, bohužiaľ, vôbec s tým nepreháňam. Iba počúvam, čo ľudia hovoria. Aj u nás.
Vaše opatrenia sú namierené proti všetkým, úplne proti všetkým. Nepočujem jediného občana, ktorý by si pochvaľoval aspoň jedno z vašich opatrení. Dostávate ľudí na prah chudoby. Tí, čo mali málo, majú ešte menej, tí, čo mali dosť, tých sa to nedotkne, tí sú už dávno zahojení. Devastujete svojich občanov, stávajú sa tragédie, nemáte pre nich žiadnu nádej. Stávajú sa z nich apatické trosky. Vaša vláda sa stáva pre nich morou.
Dovoľte mi pár postrehov, ktoré sme mali minulý týždeň v Námestove, zo stretnutia teda, ktoré sme mali v Námestove so živnostníkmi a podnikateľmi. Keby tu bol pán premiér, adresujem to jemu, teraz tu už nie je ani jeho zástupca pán Vážny, nebolo to o rozdávaní kvietkov ženám, nebola to ani radostná zvesť SMER-u, ani to nebola žiadna marketingová clona najvyššieho kalibru ako klikovania pred kamerami, obrí projekt zimných olympijských hier, budovanie štadiónov, ale boli to ich životné skúsenosti a príbehy. Skúsenosti z roka fungovania vašej vlády, v ktorých sa naozaj črtá beznádej a rezignácia. Tu sa nemôžeme vyhovárať na celosvetovú krízu, ktorá je neodškriepiteľná, ale treba reálne začať opravovať to, čo ste za tento rok zbabrali.
Musím povedať, že nemám záujem opakovať ako mantru heslá, ako jediný spravodlivý nástroj napríklad rovnú daň. Ale zamestnancom ste upravili podmienky práce, Zákonník práce máme nový, vynovený, majú výborné podmienky, ale len na papieri. To im však prácu nedáva. Až si ich zamestnávatelia vlastne nemôžu dovoliť a zrazu zistia, že potrebujú už nie tri ženy, ale že si radšej vystačia aj s dvomi a tretej vysvetlia, že "veď aj tak je menej zákazok a, viete, už je drahšie pre mňa držať vás, ukážte sa o nejaký čas". Ale zamestnávateľ už, bohužiaľ, dnes vie, že ju radšej nezamestná. A že použijú dohodárov? To je dnes už skutočný prepych. "To, čo som potreboval voľakedy urobiť brigádnicky, teraz musia urobiť pôvodní zamestnanci. Nikto navyše. Načo? Kto by už len teraz bral brigádnikov, veď je s nimi pomaly viac roboty ako so zamestnancami a stoja takisto nepomerne viac na množstvo vyprodukovanej práce. To, aby som mal samostatnú silu na účtovanie brigádnikov." To sú stále postrehy, to, čo sme počuli od ľudí.
Živnostníci, samoživitelia, drobní podnikatelia. Štát si už zrejme neváži vašu prácu, nevadí mu, že hrdlačíte a nemá s vami žiadne starosti, poposiela na vás ešte viac kontrol. Kontrola za kontrolou, nevadí, že to už raz bolo kontrolované, treba to opäť skontrolovať. Ale to, že existujú colné sklady, kde sa hovorí o vopred dohodnutých kšeftoch, o ktorých nikto v skutočnosti nechce hovoriť, to nám takisto nevadí. Dôležité je, že ideme živnostníkom po krku. Bohužiaľ, mám pocit, že náš štát je štátom reštrikcií. Chýba dobrá vôľa. A mám pocit, že spravodlivosti by sme mali ľudí dnes učiť. Reštrikcia ich k tomu určite nenaučí.
Odvody, živnostníci, už platíte vyššie, starostlivosť však o vás horšia. A možno dúfajú, že vás to odradí od práce. A zdá sa, že sa im darí. Ale pán minister sa z toho určite neteší, ale hovorí tomu, že robí medzi vami poriadok. A, prosím vás, prečo by ste mali vlastne zostať živnostníkmi, choďte kľudne na úrad práce alebo založte si eseročku, budete to mať oveľa jednoduchšie. To sú návody, ktoré čítajú medzi riadkami v návrhoch vlády.
Chýba mi tu nejaká osoba vo vláde alebo vo vládnej strane, ktorá by sa skutočne chcela zastať živnostníkov alebo samoživiteľov. Stále sú to pre vás prvoradí nepriatelia.
A dovolím si ešte takú poznámku, ktorá navonok síce možno nesúvisí s tým, o čom hovoríme, ale som presvedčená, že predsa len súvis to má. Často sa stáva, že sa živnostníci nemôžu domôcť alebo všetci podnikatelia nemôžu domôcť svojich pohľadávok. Som si istá, že ešte v dlhej dobe sa ešte stále nič nezmení. Je to možno sarkastické, ale inak, nedá mi to inak povedať, pretože naše súdy sú tu treťou veľmocou. A ak nezačneme budovať Slovensko na skutočne nezávislej trojdeľbe moci, budeme sa točiť stále v bludnom kruhu. Aj toho výsledkom je atmosféra na Slovensku, bohužiaľ, Generálna prokuratúra, súdnictvo, NKÚ, všetci to už poznáte.
A vráťme sa opäť k téme. Hospodárska situácia celosvetovo nie je dobrá. Slovensko je malá krajina, ktorá sama tieto problémy určite nevyrieši. Samozrejme nás všetkých teší to, že Slovensko zažije aspoň malý, ale predsa len rast. Ale mali by sme sa s tým uspokojiť, máme sa uspokojiť s jednopercentným rastom? Je to naozaj to maximum, ktoré vieme v našej krajine dosiahnuť? Sú naozaj použité všetky opatrenia na to, aby ten rast bol vyšší? Som presvedčená, že aj dnešná diskusia ukáže to, že jednoznačné nie.
Vláda si dala pred rokom za cieľ konsolidovať verejné financie. Cieľ, ktorý mal vo všeobecnosti podporu všetkých strán politického spektra. Od vlády, ktorá v kampani toľko hovorila o istotách, by však človek čakal, že to urobí spôsobom, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny. V prvom rade sa jedná o zrušenie dohôd, ktoré vykonali doslova masaker v zamestnanosti ľudí, ktorí budú mať najväčšie problémy si nájsť novú prácu. Spolu s týmto opatrením sa zaviedla vyššia daň pre právnické osoby, zmeny v odvodoch, horší Zákonník práce, teda podľa vás lepší Zákonník práce, a rad ďalších, bohužiaľ, byrokratických opatrení. Zamestnancov sme dostali medzi dve veľmi nepríjemné mlynské kolesá. Ich súčasné pracovné úväzky sa stávajú nákladnými a šanca, že vzniknú nové miesta, je momentálne minimálna. Ale máme v parlamente správu, ktorú vypracovalo ministerstvo práce. Konštatujem, že väčšia časť správy je zameraná na konštatovanie stavu, analyzovanie príčin. Menšia časť správy, o ktorej budeme rokovať teda až v máji, pretože teraz nie je zrejme vhodný čas, sa zameriava na opatrenia, ktoré majú pomôcť súčasnej situácii. Ale - ak si môžem dovoliť hodnotiť správu už dnes, aspoň okrajovo - jediné opatrenia, ktoré sú ako tak zhmotnené a funkčné, predložilo jedine ministerstvo práce, aj to možno nie komplexne. Ale skutočné aktívne politiky, tak ako som povedala v úvode, aktívne politiky trhu práce, teda tri národné projekty, ktoré sú už aktívne, môžeme povedať, že aspoň sčasti vytvárajú prostredie, po ktorom všetci voláme. Ale prečo je len táto jedna časť naozaj rozpracovaná?
Vôbec ani veta nie je spomenutá o rómskej problematike, ako a kde je riešená teda? Prečo nie je o tom v správe ani jedna veta, veď predsa ide o sociálny systém? Znamená to skutočne, že splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku nemá vašu podporu, keď o tom vôbec ani len jediná veta? Veď predsa náš klub za to stále dehonestujú aj kolegovia z opozície, hovoria nám, že my sme vlastne vašou predĺženou rukou a neviem čo, a vy ani len jednou vetou nespomeniete to, čo v tejto oblasti idete robiť.
Celý sociálny systém považujete za nápomocný dnešnej situácii. Sieť ľudí, ktorí spadli do oblasti hmotnej núdze, sa rozširuje a vy to považujete za dôležitú tému, ktorou sa treba zaoberať. Ale vravím, rómska problematika tam akosi nie je citeľná.
Druhá oblasť, ktorá už je teda horšie spracovaná, a to vágne formulácie všeobecných opatrení z ministerstva hospodárstva, o ktorých sa hovorilo v rovnakom duchu aj za minulej vlády. To znamená, že tie veci boli v štádiu riešenia. Keď som si prečítala, aké opatrenia navrhuje ministerstvo hospodárstva, bolo mi z toho dosť nevoľno, pretože som si to aj poznačila: "Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania pripraví materiál." Po roku ide pripravovať materiál. Ako nie je to niečo, na čom už rok mali pracovať na ministerstve? Preto som aj dosť pohoršená z toho, že práve pán minister hospodárstva tu nie je prítomný. Ale čo chceme vlastne od ministra hospodárstva, keď ani vaši poslanci tunák nie sú. (Reakcie z pléna.)
Nikto z vlády. Dokonca už ani pán minister. Aj ten, koho som pochválila, tu nie je.
Skrátka, po roku nie ste schopní realizovať žiadne z opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia? Mala som aj zopár otázok na pána ministra na hodine otázok. Aj mi povedal, že sa chystajú mikropôžičky, toho sme sa chytili. Ale kde sú? Kedy? Kedy ich konečne už spustíte? Rok je skutočne tak málo na zavedenie proaktívnych opatrení?
Ďalší bod. Opatrenia v oblasti obchodu a ochrany spotrebiteľa, je to v dvoch odstavčekoch spomenuté v tej správe, nepriniesli nič nové. Dokonca vidím v priamom prenose, ako bránia zavádzaniu zákonov. Reálne tunák v parlamente sa bráni zavádzaniu zákonov, ktoré reálne vedia pomôcť spotrebiteľom, hlavne oklamaným spotrebiteľom. Viete, že máme medzi sebou aj kolegyňu, ktorá sa aktívne tejto téme venuje. Za rok ste neboli schopní umožniť presadiť ani jednu alebo jednu maličkú zmenu, ktorú ste aj tak potom skritizovali. Je mi to ľúto, pretože to máte zaznamenané v správe, ale, bohužiaľ, výsledok absolútne nekorešponduje so správou.
Podobne vágne vyjadrenia vidím v opatreniach ministerstva školstva, čo je určite nemenej dôležitá oblasť, ale tomu bude zrejme venovaná ďalšia schôdza.
Až ma zarazilo vo vládnej správe o stave zamestnanosti, ako spomínate, ako nový Zákonník - vyššia spoluúčasť a spravodlivejšie podmienky - pomôže zamestnanosti. Avšak dennodenná realita akoby bola úplne iná, inde. Desiatky ľudí, ktorých stretávam, ale aj prieskumy zamestnávateľských združení potvrdzujú, že s nástupom novej vlády sa ich podmienky na podnikanie zhoršili. Vláda, samozrejme, oponuje poukazovaním na veľké investície, ktoré sa podarilo udržať či rovno nalákať. To je však plne v súlade s tým, čo som popísala vyššie, pretože vládu zaujímajú jedine mediálne objektívne veľké projekty, ku ktorým sa dá zorganizovať pekná a zaujímavá tlačovka. A je jedno, za akú cenu. Aj 55-tisíc eur na hlavu je pre vládnu stranu dobrá cena v okrese, kde si potrebujete udržiavať voličskú základňu. To, že či to má reálny dopad na zlepšenie dlhodobej situácie na trhu práce, je jedno. To, či tie prostriedky nemohli byť použité efektívnejšie, je vláde podľa všetkého tiež jedno.
Teším sa z každého nového pracovného miesta, len je úplne legitímne sa opýtať, či toto je najlepší spôsob využitia finančných prostriedkov. A keďže viem, že tieto stimuly majú vašu jednoznačnú podporu, rovno sa vás opýtam: Čo mám povedať malému podnikateľovi v Námestove, ktorý cíti obrovskú krivdu v tom, že štát konsoliduje prostredníctvom jeho podnikania peniaze, za ktoré by on rád zamestnal aj ďalších ľudí? Takže tieto peniaze mu zoberieme a dáme ich zahraničným podnikateľom.
Vo všetkom treba hľadať naozaj mieru a myslím, že v tomto prípade je miera prekročená. Prečo majiteľ malej pekárničky, ktorý zažíva dočasný prepad zákaziek, nemôže dostať daňové prázdniny alebo inú podporu podobnú ako obrie zahraničné firmy? Prečo nie drobní hospodáriaci roľníci, ktorí zápasia s tým, komu predať mlieko? Prečo nie celá rodina, ktorá pracuje sama na seba?
Dámy a páni, mám pocit, že všetci podnikatelia si zaslúžia daňové prázdniny. Dávame ich veľkým, prečo ich nedáme malým? Možno nás to vyjde nakoniec aj lacnejšie.
Problémom tejto vlády je, že si myslí, že hospodárstvo pozostáva len z obrích firiem. V regióne, z ktorého pochádzam, však takéto firmy, až takéto veľké, nenájdete. Nájdete tam však tisíce malých podnikateľov, ktorí sa snažia vyžiť z vlastnej práce, a táto vláda akoby na nich zabudla. Preto sa cítia oklamaní a podvedení.
Dôrazne žiadam vládu, aby začala myslieť aj na túto skupinu zamestnávateľov a zamestnancov. Poďme reálne diskutovať o tom, ako znížiť ich daňové zaťažene či cenu práce. Samozrejme, toto je ťažká debata, ale povinnosť znižovať ich administratívne zaťaženie by mala byť samozrejmosťou. Nemalo by sa o tom len písať v dokumente a nič neurobiť. Zrušiť byrokratické zákony nestojí nič okrem snahy vlády. Už rok počúvame o tom, že dôjde k radikálnemu zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak výstupy žiadne nevidíme.
Situácia však nie je komplikovaná len medzi zamestnanými, ktorým hrozí strata pracovného miesta, ale rovnako medzi nezamestnanými, ktorí prácu hľadajú. Sú krajiny, kde kríza výrazne zasiahla do zamestnanosti, a sú krajiny, kde menej. Tie, ktoré kríza tak nepostihla, spája okrem iného kvalitná práca s aktívnymi politikami trhu práce. Aj naša vláda, teda ako som opäť spomenula, schválila určité zmeny v zákone o službách zamestnanosti, nazvala by som ich "veľmi rozpačité", lebo na jednej strane umožňujú, aby sa presadili nové, nové aktívne politiky, ale namiesto niektorých inovatívnych nástrojov, ktoré môžme vidieť aj v zahraničí, sme presunuli moc do rúk okresných politických štruktúr a väčšinu príspevkov, vrátane tých, pre najzraniteľnejšiu skupinu, zdravotne postihnutých, sme osekali. To je fakt, na ktorý sme upozorňovali aj počas minulej schôdze. Rozumiem, že časy sú ťažké, ale práve opatrenia v tejto oblasti by mohli veľmi pomôcť. Žiaľ, vymyslieť dobrý program na podporu zamestnávania v malých a stredných firmách je ťažšie, ako nasypať milióny do obrích investícií.
Rozpačitý dojem potvrdzuje aj to, že v roku 2012 bolo najvyužívanejším aktívnym opatrením, boli najvyužívanejším aktívnym opatrením aktivačné práce. Ak si vláda myslí, že na menších obecných prácach vyrieši problém s dlhodobou nezamestnanosťou, aj keď opäť zopakujem, že táto cesta je správna, ale nie je jediná, tak to bude potom celé veľmi zaujímavé. Ak chce vláda túto situáciu brať vážne, musí hľadať najmä administratívne nenáročné formy podpory zamestnávania v malých a stredných firmách. Od cielenej podpory zamestnávania cez rozvoj zručností zamestnancov až po dobre fungujúce stáže. Týmto podnikateľom musí štát pomôcť rovnakým spôsobom, ako pomáha veľkým. Sú regióny, kde inak ako na malých a stredných podnikoch hospodársky rast a nezamestnanosť nepostavíte.
Nezamestnanosť sa nespája len s hospodárskou politikou ako takou, ale má presahy aj do ďalších oblastí. Tu sa opäť prejavil rozdiel medzi tým, čo má SMER na bilbordoch a ako v skutočnosti koná. Konsolidáciu si opäť odniesli najslabší a najzraniteľnejší. Táto vláda sa neštítila napríklad uľahčiť hazard v mene toho, aby mala viac peňazí na prerozdeľovanie do sociálnych programov. Zrejme uznáte, že v čase hospodárskych problémov sa tisíce ľudí, žiaľ, uchyľuje aj k alkoholu, hazardu či iným patologickým javom. Namiesto toho, aby to vláda riešila, to, naopak, ešte podporuje. Nezamestnanosť a chudoba predstavuje obrovskú záťaž pre naše rodiny. A nepomáha ani to, že vláda aktívne nebojuje, skutočne vôbec nebojuje s úžerníckymi spoločnosťami a ľudí de facto necháva napospas takýmto predátorom.
Táto schôdza a boj vlády s nezamestnanosťou by nemal byť len o samotných opatrenia na podporu tvorby pracovných miest, ale rovnako by sa mala zaoberať aj riešením obrovských škôd, ktoré nezamestnanosť a chudoba páchajú práve v tomto čase v jednotlivých komunitách na celom Slovensku.
Nezamestnanosť je najväčším problémom, pred ktorým Slovensko momentálne stojí. Ako kolegyňa povedala, Slovensku najviac chýba to, že nemá pracovné miesta. A ak to vládna strana myslí vážne s jej riešením, žiadam, aby túto diskusiu naozaj počúvala a hlavne aby konala.
Ďakujem.
Skryt prepis
