Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som pred malou chvíľkou vystúpila k zákonu v hmotnej núdzi, ktorý, ktorý považujem za prelomový a preto ešte stále uvažujem, že či naozaj podporiť alebo teda, že rada by som podporiť, ak by som mala istotu v tej ústavnosti alebo neústavnosti, aj keď teda prebehla potýčka s pani kolegyňou, uvedomujem si, že pravda môže byť niekde uprostred a...
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som pred malou chvíľkou vystúpila k zákonu v hmotnej núdzi, ktorý, ktorý považujem za prelomový a preto ešte stále uvažujem, že či naozaj podporiť alebo teda, že rada by som podporiť, ak by som mala istotu v tej ústavnosti alebo neústavnosti, aj keď teda prebehla potýčka s pani kolegyňou, uvedomujem si, že pravda môže byť niekde uprostred a takže beriem tie vyjadrenia, ktoré povedal samotný minister na túto tému, že je možnože na hrane zákona a až ten Ústavný súd bude vedieť povedať, že či je protiústavný, že to by som brala ako bernú mincu.
Ale vráťme sa teda k téme, ktorá prebieha teraz, kolektívne vyjednávanie. A v tomto prípade zase musím povedať jednoznačne, že mám, zdieľam úplne rovnaký názor ako pán poslanec Štefanec a ako ďalší kolegovia, ktorí budú vystupovať k tejto téme. Tak isto považujem za veľmi zvláštne, ak v súčasnej situácii, keď opäť prebehla správa médiami, že sa zvyšuje nezamestnanosť, keď sa hovorí o tom, že tie podmienky, že aj keď kríza ustupuje, tak podmienky nie sú vhodné na to, aby sme prichádzali s ďalšími reštriktívnymi opatreniami pre zamestnávateľov, pre zamestnávateľov.
Ja viem, že mňa tu mnohí napádajú, že teda koho vlastne obraňujem, či zamestnancov alebo zamestnávateľov, ale ako keby ste zabúdali, že musí byť symbióza medzi tým, kto zamestnáva a medzi tými, koho zamestnáva. Viem, že existuje skupina podnikateľov, skupina ľudí, ktorí sa na svojich zamestnancov pozerajú zvrchu. Viem, že ale existuje veľká skupina zamestnávateľov, ktorí pristupujú veľmi zodpovedne k svojej práci a tú ťarchu, ktorú majú, tá ťarcha je na nich, majú zodpovednosť, vedia s ňou naložiť aj zodpovedne.
Na jednej strane si hovoríme, že toto kolektívne vyjednávanie, alebo ak sa bavíme o samotnom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak stále vládna strana hovorí, že ide v línii ochrany zamestnancov. Ale vravím, že takých zákonov sme tu mali veľa, ktoré mali ochraňovať zamestnancov, ale ako tie efekty, ktoré to v spoločnosti vyvoláva, tomu vôbec nenasvedčujú. A vlastne už máme, máme niektoré zákony, ktoré už za sebou majú určitú životnosť a už sa vedia aj posúdiť možnože vplyvy niektorých zákonov. Takže, nenasvedčuje tomu, že tento zákon, aj keď je tak stavaný, aj v dôvodovej správe je jednoznačne písané, že má byť v prospech zamestnancov, tomu napomôže.
Rovnako sa prikláňam k tomu ako hovoril pán Štefanec pred chvíľou, že môže to mať presne opačný efekt. To znamená, že ak sa nastavia pre všetky firmy rovnaké podmienky vo vyplácaní, vo finančnom vyplácaní alebo v rôznych benefitoch, môže to byť pre firmy likvidačné a budú veľmi zvažovať, či udržia rovnaký počet zamestnancov, či nebudú radšej uvažovať o znížení počtu zamestnancov, či jednoducho nebudú obchádzať, nebudú hľadať znova tie, tie také veci, ktoré by, ktoré by im pomohli v obchádzaní pravidiel, ktoré chcete zaviesť.
Veľmi zvláštne sa mi zdá, že chceme, chceme rozširovať sčasti odvetvia na celé odvetvie. Znie to lákavo, ale bez toho, aby sám zamestnávateľ súhlasil s touto zmenou, ako nie je to naozaj už hranie sa opäť v tomto prípade na ústavnosť, že sme ochotní zasahovať do práva podnikateľov, ktorí teda vytvárajú benefity a vytvárajú ich benefity aj v tom zmysle, aby mohli zamestnávať ľudí? Toto je pre mňa jasne, jasne dané, že nemá štát právo, alebo štát má právo korigovať, ale nemá právo zasahovať do toho, akým spôsobom bude riadiť firmu pokiaľ, pokiaľ sa všetky základné podmienky, ktoré sú doteraz platné, dodržiavajú.
To tak na úvod. Ja by som vám rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý som sa rozhodla, rozhodla podať. Týka sa dvoch bodov. Jedná sa, je teda bod č. 2 sa týka pripomienky, ktorú, vlastne obidva body sa týkajú pripomienok, ktoré, ktoré vzišli z pripomienkového konania. Jedna sa týka počtu zamestnancov, ktorých, alebo počtu zamestnancov, ktorých má zamestnávateľ pri prijímaní alebo pri automatickom vsunutí zamestnávateľa do kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. A druhá pripomienka sa netýka ani tak kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ako tých bežných kolektívnych zmlúv.
Takže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V Čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 3a odsek 1 znie: "(1) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov vystupujú a konajú s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov spoločne a vo vzájomnej zhode. Ak odborové organizácie nepostupujú podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Druhý bod. V Čl. I bode 8 v § 7a písm. e) sa číslovka "20" nahrádza číslovkou "50".
Odôvodnenie. Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby odborové organizácie u zamestnávateľa konali vždy spoločne a vo vzájomnej zhode pre všetkých zamestnancov a aby zamestnávateľ uzatváral kolektívne zmluvy s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa. Prijatím takéhoto ustanovenia sa zamedzí obštrukčným konaniam malých odborových organizácií, ktoré často blokujú svojím prístupom možnosť uzatvárania kolektívnych zmlúv so všetkými ostatnými odborovými organizáciami.
V bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa rozširuje minimálny počet zamestnancov u zamestnávateľa zo súčasných 20 na najmenej 50, na ktorých sa nebudú vzťahovať nové ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní o rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
V zmysle článku 2 ods. 2 odporúčania Európskej komisie zo 6. mája 2003 sa pod malým podnikom rozumie podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb. V zmysle § 233 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestanncov. S prihliadnutím na uvedené nie je zrejmé, prečo by mala byť zavedená hranica minimálneho počtu zamestnancov na úrovni 20 a nie na hranici definujúcej malý podnik, čiže 50 osôb alebo zamestnancov.
V súčasnom období prechádza hospodárstvo a ekonomika Slovenskej republiky stále krízou, ktorá sa v značnej miere prejavuje aj v zvyšovaní počtu nezamestnaných osôb. Čoraz viac na opatrenia súčasnej vlády v tomto zložitom období doplácajú malé podniky. Nielen prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, zásahov do Zákonníka práce, ale aj prostredníctvom predloženej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní chce vláda opätovne zaťažovať malých podnikateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov. Na týchto zamestnávateľov by sa mali podľa predloženého návrhu vzťahovať nové podmienky rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. odvetviach alebo v časti odvetvia. Aj z toho dôvodu navrhujem posunúť túto minimálnu hranicu počtu zamestnancov z 20 na 50, čo bola aj jedna zo zásadných pripomienok Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Myslím, že k tomu druhému bodu tam nie je veľmi čo dodať, že tie boli dostatočne popísané v tej dôvodovej správe, že vychádzame naozaj z definície malého podniku. A myslím si, že keďže ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, že je dostatočne dôvodné, aby boli odbremenené práve malé podniky, ktoré majú možnože väčšiu, väčšiu, možno menej aparátu a viac náročnú agendu. K tomu prvému bodu by som iba krátko povedala ešte. Bežné kolektívne zmluvy vieme, že v súčasnosti nesmieme nikomu uberať právo vytvárať odborové združenie v samotnom podniku a dochádzalo k situáciám, dochádza, aj keď možno v malej miere, ale dochádza k situáciám, kedy malá odborová organizácia z istých dôvodov úplne bojkotuje vyjednávanie. Nezúčastňuje sa a tým brzdí vlastne podpis kolektívnej zmluvy v samotnom podniku. Preto si myslím, že je dosť dôvodné, aby sa pristúpilo k opatreniu, ktoré navrhujeme, aby naozaj boli ako relevantní zástupcovia odborových organizácií, ktorí majú ako členov viac ako 50, alebo ktoré obsahujú viac ako 50 členov odborových organizácií všetkých v podniku, aby to bola dostatočne relevantná vzorka, aby mali možnosť podpísať kolektívnu zmluvu.
Takže ďakujem za prípadné prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že má opodstatnenie. Obidva body majú opodstatnenie v tejto novele. Poprosila by som pani spravodajkyňu, aby rozdelila hlasovanie tohto pozmeňováku na samostatné hlasovanie o každom bode zvlášť a zároveň zopakujem stanovisko, s ktorým som aj začala toto vystúpenie, že neviem, v takomto znení, ako podávate rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, sa nevieme stotožniť s prijatím takéhoto zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
