Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní bol tento návrh zákona podrobený veľmi silnej a razantnej kritike v rôznych oblastiach a musím uznať, že bolo vidieť na druhej strane aj po prerokovaní prvého čítania aj snahu ministerstva počúvať a riešiť problémy, ktoré videli ako problém nielen opoziční poslanci.
Je to pre mňa taká aj možno v niečom zvláštna situácia, ak sa stavajú proti zákonu vlastní poslanci, poslanci z vládnej koalície, ktorí vidia realitu a nedajú sa oblbnúť pekne napísanými dôvodovými správami. Kiež by to bolo pri viacerých zákonoch. Lepšie povedané, ich poznatky, týchto poslancov, prišli rovnako ako i naše od praktikov, teda od ľudí, ktorí sa sociálnej práci venujú dlhodobo a myslím, že sú zároveň aj uznávanými odborníkmi v tejto oblasti.
Musím uznať, že darmo by sme sa my tu nadrapovali, ak by práve vládni poslanci zostali ticho. Takže chcem veľmi silno poďakovať kolegom, kolegyniam najmä zo SMER-u, že tieto najošemetnejšie a najokatejšie problémy pomohli upraviť tak, aby nebol zákon nasmerovaný proti sociálnym pracovníkom samotným, ale aby zostal aspoň neutrálny.
V dôvodovej správe sa nachádza veta, ktorá hovorí o nutnosti zvýšenia statusu sociálneho pracovníka. Dobrý alebo možno výborný cieľ, ale zákon toto nikdy nevyrieši. Už o tom bolo povedané veľa a musím doplniť, že status sociálnych pracovníkov zvýšime nie vytvorením komory a udelením povinnosti štúdia sociálnej práce, ale slušným finančným ohodnotením a vyzdvihovaním ich práce v spoločnosti a pre spoločnosť. Uvedomujem si tento problém, ktorý je ťažko riešiteľný, ale je nutné to priznať a nie dávať iba nové povinnosti sociálnym pracovníkom namiesto navýšenia finančného objemu pre túto profesiu, najlepšie celú oblasť.
V zmysle povedaného v prvom čítaní, že hovorme si pravdu, musím pripomenúť, že absolventov sociálnej práce máme viac než dosť, no nikto nevie zabezpečiť, aby absolventi sociálnej práce hľadali uplatnenie práve v tejto nimi vyštudovanej oblasti, nehovoriac o veľmi jednoduchom prístupe k vzdelaniu. Formálne splnenie podmienky vysokoškolského vzdelania je ešte stále pre mnohých priorita a je čas riešiť aj ako problém systém zneužívania školského vzdelávacieho programu. Samozrejme, nie v súvislosti s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ale ministerstvom školstva.
V prvom čítaní sme silne apelovali na to, že takto napísaný zákon je len formou bez obsahu, keďže zákon sa volá o sociálnej práci, mal by sa venovať hneď v úvode vysvetleniu tohto pojmu. Nejednoznačnosť sa potvrdzovala i na stretnutiach s ministerstvom. Skutočne som očakávala, že zákon prinesie zásadnú zmenu kvality v tom, že zadefinuje, aj keď jednoduchým spôsobom, pojem sociálnej práce spoločne s tým, kde, kedy a kto ju vykonáva.
Čiastočne sa to síce rieši v pozmeňovacom návrhu skupiny kolegov zo SMER-u, ktorý teda ešte nemáme zatiaľ rozdaný, ale i napriek odporúčaniam o nevhodnosti o doplnenie akejkoľvek definície alebo v našom prípade vymedzením predmetu zákona, popisom činnosti som si istá, že náš pozmeňovák je určite lepšie štrukturovaný práve v oblasti vymedzenia pojmov.
Hneď uvediem, že dôležité pre nás bolo popísať, čo je to sociálna práca, kto a ako ju vykonáva, s označením záujmu, a akým spôsobom a v akých oblastiach. Táto zmena pre nás napĺňa podstatu našej kritiky, že zákon nebude len obalom bez obsahu, ale práve v § 2 bude jasne dané, čoho sa zákon týka, a nebudú vznikať pochybnosti a dezinterpretácie tak, ako sa to dialo aj počas rokovaní na ministerstve, kedy vznikali; s ministerstvom. Naozaj z tohoto plynuli mnohé nedorozumenia práve z dôvodu nejednoznačnosti vymedzenia pojmov.
Pri tvorbe nášho pozmeňovacieho návrhu sme sa inšpirovali nielen Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov, ale i zákonom o zdravotnej starostlivosti, ktorý aj napriek tomu, že v sebe zahŕňa množstvo povolaní a činností, aj napriek tomu ich vymedzuje.
Možno aj to bol dôvod, prečo sme si nechali Parlamentným inštitútom vypracovať krátku rešerš s otázkami, akým spôsobom sú riešené iné povolania a zároveň aj ich komory. Tam sme si potvrdili skutočne trend, ktorý práve fandí zoskupovaniu povolaní v zákonoch, nie robeniu samostatných zákonov na jednotlivé povolania a už vôbec nie kreovaniu komory zhora, teda ministerstvom. Preto som si istá, že lepšie by bolo ministerstvo urobilo, ak by vytvorilo zákon, ktorý by zastrešoval všetky pomáhajúce profesie, a teda nebol by určený účelovo pre špecifickú profesiu, ale naraz by zastrešil všetkých, ktorí sú aktívne zapojení v tejto oblasti.
V úvode som povedala, že ministerstvo upravilo niekoľko oblastí, ktoré boli neprijateľné. Z toho, čo som teda videla a počula na ministerstve, ako najväčšie pozitívum vnímam odstránenie alebo úpravu ustanovenia, ktoré sa týka povinnosti každého sociálneho pracovníka mať požadované vzdelanie. Týka sa skutočne iba dlhoročných pracovníkov. Je to povolanie, z ktorého nikto nezbohatol, a dáva dlhoročným pracovníkom, ktorí vnímajú svoje povolanie ako poslanie a pohybujú sa v tejto oblasti už dlhé roky; by nebolo dobrým signálom. Investovať do štúdia také financie by bolo pre mnohých priam nemožné. Nakoniec by sme sa mohli dostať do stavu, že o toto povolanie, aj keď budeme mať super zákon, neprejaví záujem dosť ľudí len preto, že mu zakladá ďalšie prílišné finančné nároky. Preto som veľmi rada, že ministerstvo upustilo od tejto požiadavky pre starých zamestnancov alebo pre tých pôvodných. Samozrejme, noví nech už, nech sa vzdelávajú v oblasti, ktorú si zvolia, aby v nej mohli následne pracovať.
Ako ďalšie pozitívum vnímam aj zrušenie povinného členstva v komore pre výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka a zavedenie poplatkov s tým súvisiacich. Bohužiaľ, tým sa už nedá vyhnúť, keďže povinnosť v komore nie je. Tiež, že komora nie je ten orgán, ktorý dáva licencie na vykonanie samotnej, samostatnej praxe, zmeny v oblasti supervízie s tým, že sa upresní a upraví spôsob udeľovania oprávnení na supervíziu, bude jasné, kto a ako to robí, pretože je pravda, že práve supervízia robí vrásky súčasným zariadeniam. Ale aj spresnenia týkajúce sa vzdelávania, či už sústavného vzdelávania alebo špecializovaného vzdelávania, nadstavbových vzdelávaní, kedy už nevznikne pochybnosť, že takéto aktivity budú môcť vykonávať na základe akreditácie z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nielen vzdelávacie inštitúcie, rozumej, alebo rozumeli sme viacerí, že len vysoké školy, ale aj samotné organizácie, ktoré takúto činnosť vykonávali doteraz a takéto vzdelávanie poskytujú často len v rámci svojej organizácie alebo pre svojich zamestnancov. Tieto všetky zmeny sú obsiahnuté v pozmeňovacom návrhu kolegov z vládnej strany a som rada, že budú prijaté.
V závere by som dala do pozornosti náš pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, ktorého úlohou je skutočne dodefinovať alebo presnejšie určiť obsah sociálnej práce a presnejšie vymedziť obsah zákona. V tejto súvislosti dávam pani spravodajkyni vedieť, že by bolo dobré, alebo že ju žiadam, aby vyňala bod č. 2 spoločnej správy na samotné hlasovanie, aby nekolidoval s naším návrhom. Rovnako ako i my sa pozerá na úvod zákona, ktorý sa týka definovania alebo toho obsahu, samotného obsahu zákona aj legislatíva Národnej rady, ktorá vidí tiež ako nedostatok zákona presnejšie určenie obsahu zákona. Alebo potom, ak nie, ak neprijme túto našu zmenu, tak potom môžme povedať, že by sa mohlo dať skôr cestou nie názvu zákona o sociálnych pracovníkoch alebo teda o sociálnych pracovníkoch, a nie o sociálnej práci, tak ako ho máme dnes predložený. Preto vás žiadam, kolegovia, o prijatie nášho pozmeňovacieho návrhu.
Dovolím si prečítať teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jany Šípošovej, Janky Šípošovej k vládnemu návrhu zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 975.
Vládny návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I § 2 vrátane nadpisu znie:
"§ 2 Sociálna práca
(1) Sociálna práca na účely tohto zákona je súbor odborných činností alebo špecializovaných odborných činností, ktoré vykonáva sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce s cieľom odhaľovania, vysvetl'ovania, zmierňovania a odstraňovania sociálnych problémov fyzických osôb a ich skupín, rodín a komunít a zvýšenia kvality ich života a dôstojnosti všetkých fyzických osôb.
Odborná činnosť je súbor...
(2) Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Špecializovaná odborná činnosť je súbor konkrétnych pracovných činností sociálnej práce v ustanovenom špecializovanom odbore sociálnej práce, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu.
(3) Sociálnym pracovníkom a asistentom sociálnej práce je fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa ods. 2 a preukazuje odbornú spôsobilosť pre výkon sociálnej práce podľa ods. 2. Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce vykonáva svoju činnosť tak, aby smerovala k naplneniu hlavného zámeru sociálnej práce uvedeného v ods. 1.
(4) Sociálna práca sa podľa tohto zákona vykonáva v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ak tak ustanovujú osobitné zákony. Sociálna práca sa môže vykonávať aj v iných oblastiach.
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "vládny návrh zákona") nedefinuje pojem sociálna práca ani spôsob jej výkonu, čo priznávajú aj sami predkladatelia tohto návrhu vo všeobecnej časti dôvodovej správy, pričom celý zákon sa primárne venuje sociálnej práci. Aj z vyššie uvedeného dôvodu hlavným účelom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je doplnenie optimálnej definície sociálnej práce, zadefinovanie oblastí, v ktorých sa vykonáva, ako aj úloh sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce pri výkone činností spojených so sociálnou prácou. Pri tvorbe novej definície sociálnej práce sme vychádzali z definície Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov z roku 1988, z definície Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v Slovenskej republike, ako aj z právnej úpravy použitej v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná definícia sa opiera o hlavný účel sociálnej práce, ktorým je predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie problémov jednotlivcov, rodín, skupín a komunít, ktoré vznikajú z konfliktu potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií a zvyšovanie kvality života všetkých ľudí. Je zároveň činnosťou v prospech jednotlivcov, rodín, skupín a komunít, ktorú môžeme charakterizovať pojmami "pomoc", "podpora" a "sprevádzanie". Rovnako sme sa snažili zadefinovať postavenie a hlavný cieľ činnosti sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce.
Súčasný vládny návrh zákona neobsahuje definíciu ani oblasti, v ktorých sa sociálna práca vykonáva. Aj z tohto dôvodu v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu dopĺňame oblasti, v ktorých sa sociálna práca najčastejšie vykonáva. Po schválení tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bude vládny návrh zákona, ktorý v prvej časti svojho názvu používa ako svoj hlavný predmet úpravy sociálnu prácu, obsahovať ucelenú definíciu sociálnej práce s presným vymedzením okruhu činností zodpovedných osôb za vykonávanie sociálnej práce.
Na záver mi dovoľte ešte pár slov, čo sa týka komplexnosti zákona. Zopakujem, že chápem snahu ministerstva o zvýšenie statusu sociálnych pracovníkov, lebo tiež vnímam, že ich činnosť nie je docenená, je na okraji záujmu, ale žiaden zákon, zopakujem, nepomôže, tomu nepomôže bez riadneho finančného zabezpečenia.
Mojím cieľom bolo poukázať na to, že je ťažko prijať takú legislatívu, ktorá zakladá ďalšie finančné nároky na sociálnych pracovníkov, ktorí nemajú dosť financií nielen na svoje platy, ale často na samotnú činnosť, a že spôsob, ako sa pôvodne chopilo ministerstvo zákona, by viedlo k naháňaniu práce pre vzdelávacie inštitúcie. A to verím, že nechcelo byť hlavným cieľom ministerstva ani ako predkladateľa.
Ešte kratučko ku samotnej komore. Viem, že veľa kritiky sa vznieslo v prvom čítaní na zriadenie komory, ale som presvedčená o tom, že nemusí to byť taká zlá investícia do komory, pokiaľ sa naozaj dá správny obsah činnosti komore a bude skutočne nezávislým orgánom, aj keď bude prvé roky financovaná práve ministerstvom. Verím, že by mohla byť veľkým prínosom pre sociálnu prácu či sociálnych pracovníkov. Len teda otázka je, že či sa podarí naplniť tieto vysoké očakávania.
Keď som sa ešte stretla s niektorými sociálnymi pracovníkmi, ktorí teda naozaj po čase, kedy sme mali k dispozícii iba vládny návrh zákona, potom, keď sme už vedeli o zmenách, ktoré sa ministerstvo chystá prijať, už som sa nestretala s takým odporom, s akým som vnímala tento zákon na začiatku, keď prišiel do parlamentu. To znamená, že nebudem proti tomuto zákonu, aj keď zopakujem tú myšlienku, ktorú som povedala počas rozpravy, že nezdá sa mi možnože celkom šťastné, že chceme znova ďalšiu samostatnú profesiu zadefinovať zákonom, alebo nie že zadefinovať, ale legislatívne upraviť, že naozaj mohlo byť cieľom ministerstva zlúčiť rôzne profesie a krásny názov by sa mohol vytvoriť pre zákon o pomáhajúcich profesiách. Škoda, že toto nebolo naplnené a ideme naozaj v duchu robenia nových legislatív pre jednotlivé povolania alebo profesie.
Ďakujem pekne.
