Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.9.2014 o 14:38 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.9.2014 14:38 - 14:39 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za odpoveď, no medzitým sa stalo, že v podstate včera sme mali správu Fondu národného majetku, tak som rovno požiadala aj pána riaditeľa, aby mi podobnú otázku zodpovedal. Potešilo ma, že sa vyjadril v tom duchu, že hľadajú cestu, lebo naozaj takých prípadov, ja som mala informáciu, že 15 je takých prípadov, on sa teda vyjadril, že 90 takých prípadov evidujú. A naozaj možno ja by som v tomto duchu alebo teraz pri tejto príležitosti chcela zopakovať, že častokrát tí ľudia sú naozaj uvedení do omylu práve nekompetentnosťou ľudí, ktorí ponúkajú cez dlhopis vlastne ten prevod. Je mi jasné, že ide o náklady štátu, ktoré s tým má tým, že vlastne umožnil občanom, ale stále si myslím a som presvedčená, že štát, ktorý neumožní vlastný cenný majetok previesť naspäť, ak sa to omylom stalo, tak podľa mňa nie je demokratický štát alebo právny štát.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2014 14:27 - 14:28 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Ja len teda sľúbila som, že naozaj budem sa na túto cestu dotazovať tak veľa, ako sa len bude dať. Preto prosím zároveň aj vás o trpezlivosť.
Naozaj je to problém, ktorý trápi konkrétne ľudí na Orave už dlhý čas, takže opäť vyjadrím len, že chcem dôverovať slovám, ktoré opäť potvrdzujú tie vaše slová z predchádzajúcej odpovede na predchádzajúcu otázku, a dúfam, že naozaj v októbri bude to výberové konanie vypísané, a budem dúfam, že sa podarí aj zrealizovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2014 9:55 - 10:03 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, určite nebudem, nedokážem tak kvetnato pokračovať, tak ako tu bolo začaté, ale dovoľte aj mne teda prispieť k debate, ktorá sa tu značne rozvinula. Začnem možno tým, čo som chcela hovoriť na konci, ale chcela by som potvrdiť slová všetkých, ktorí sa k téme vyjadrili.
Je veľmi dôležité, aby táto ustanovizeň mala, alebo nemala existenčný problém. Vieme, že jej činnosť je daná zákonom, a je až smiešne, že vláda si teraz istý čas bude pingpongovať otázku, kto a kde ubytuje Ústav pamäti národa. Môže mi to byť nielen mne ľúto, ale aj všetkým občanom. Všeobecne sa hovorí, že Slováci majú krátku pamäť, ja by som ešte doplnila, že majú krátku historickú pamäť.
Jednak už dosť nedôstojné sa mi zdalo minule, na minulej schôdzi ako sme pingpongovali so správou, stále sa odsúvala, proste všetci, ktorí správy predkladali, tu boli ako na ihlách, čakali, čo sa bude robiť, ako sa bude robiť, nakoniec došlo k preloženiu, ďalšie dva mesiace čakania, včera celý deň, naozaj je to nedôstojné. Pamätám si takúto situáciu aj s pani ombudsmankou. A dokonca podobný problém aj s jej vlastným bývaním, myslím ombudsmanským.
ÚPN, Ústav pamäti národa vznikol ako miesto, kde sa hodnotí a analyzuje obdobie neslobody. Podotýkam každej jednej neslobody. Vzdeláva, pripomína, informuje, propaguje myšlienky slobody. Takýto ústav má určite svoje miesto a svoje opodstatnenie. Doba sa vyvíja, možnože nie celkom takým smerom, ako by sme chceli, ale často mám pocit, že vývoj bez pripomínania si minulých udalostí a poučenia sa z chýb minulosti nie je dobré ani pre spoločnosť, ani pre národ. Ústav pamäti národa plní úlohu našej národnej pamäti. Podľa toho by sme sa mali k tejto inštitúcii naozaj aj chovať a vážiť si ju, ale aj strážiť si ju. Mám pocit, že nás veľmi nezaujíma rozmer, ktorý sa dá naplno rozvinúť, a to je úloha napríklad vzdelávania k slobode, k hodnotám, čo by podľa mňa malo aj na základe tých projektov, ktoré začal Ústav pamäti národa robiť, oceniť práve ministerstvo školstva. Z vlastnej vôle začali s projektmi, s ktorými chodia po školách, ale o čo väčšie alebo o čo záslužnejšie by bolo, keby ministerstvo naozaj tú spoluprácu s Ústavom pamäti národa potvrdilo aj zaradením takýchto tém priamo do vzdelávacieho procesu.
Ústav pamäti národa, podľa toho, ako som si prečítala, má veľa kvalitných projektov, množstvo podporných akcií, výstav, na druhej strane chápem aj zložitosť finančnej situácie, v ktorej sa nachádza, aj hovoril o tom sám pán predseda a páčilo sa mi, ako mali v správe naznačené to pochopenie, že nemajú ani snahu, aj keď by veľmi radi určite, žiadali o navýšenie, sú si vedomí situácie finančnej, tunák by sme zasa mohli polemizovať s tým, čo tuná bolo niekoľkokrát prednášané, že na iné veci, možno menej dôležité sa peniaze vždy nájdu, a na to, čo by mohlo národ pozdvihnúť, sa akoby pozabúda. Ale oceňujem aj to, že v čase krízy, kedy vedia, že nedostatok financií je v celej spoločnosti, aj na takéto dôležité veci sa snažia vystačiť s tým, čo majú. Zaujala ma aj vaša agenda účastníkov alebo veteránov - aj účastníkov, aj veteránov protikomunistického odboja - a priznávanie postavenia účastníkov. Pri tejto príležitosti ma napadla aj súvislosť, o ktorej sme už viackrát rozprávali aj s vami, pán predseda, o odškodňovaní takýchto osôb. Odškodňovanie by sa dalo veľmi pekne vyriešiť a pobavila ma nedávno, možnože to bolo pol roka dozadu, v novinách, myslím, že v SME-čku, alebo redaktori tohto denníka dávali otázku jednotlivým poslancom, že čo by povedali na to, keby sa práve dôchodky príslušníkov ŠtB alebo pomocníkov ŠtB presunuli práve na odškodňovanie týchto osôb. Bola som veľmi nadšená tým, keď sám pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne sa k tomu postavil veľmi pozitívne, a síce v tom duchu, že bol by rád, keby sa naozaj každá jedna a každé jedno euro pre Sociálnu poisťovňu ušetrilo, ale nemal s tým vlastne fakticky problém. Preto by možnože aj taký apel na kolegov zo SMER-u, aby začali uvažovať aj týmto smerom.
Myslím si, že ľudia, ktorí boli poznačení komunistickým obdobím, ktorí sa angažovali v tomto odboji protikomunistickom, sú doteraz perzekvovaní, doteraz sú perzekvovaní najmä tým, že sa musia prizerať aj na to, ako bývalí prisluhovači režimu dostávajú veľmi slušné dôchodky, veľmi slušné výsluhové dôchodky. Nechcem tu teraz otvárať tému dopodrobna, ale bolo by to veľká satisfakcia nielen pre samotných ľudí, ktorí priamo boli perzekvovaní, ale aj pre ich rodiny, ktorí doteraz trpia. Tak ako o tom hovoril Lojzo Hlina. Keď sa pozriete na tých ľudí, vidíte tú ich skromnosť, majú ju napísanú v tvári, pritom urobili možno desaťkrát viac ako ľudia, ktorí sú dokonca ešte dnes možno aj mnohých významných postoch. Aj toto mi je úprimne ľúto.
Viackrát som sa zúčastnila akcií, ktoré usporadúval Ústav pamäti národa, a musím povedať, že nielenže ma to naplnilo emóciami pozitívnymi, ale uvedomila som si naozaj tie hodnoty, ktoré sa snažia tlačiť a pretláčať a dostávať do povedomia ľudí. Je to naozaj veľmi dôležité. My tým, že tieto hodnoty potierame, alebo sa tvárime, že to nie je pre nás dôležité, strácame sami ako spoločnosť. Na záver už len by som rada poďakovať, že, za správu, v ktorej sa objavilo naozaj veľa zaujímavých podnetov, za to, že sa aj s málom peňazí snažíte veľmi aktívne pracovať a narábať, za to, že máte rozbehnutý projekt, ktorý mapuje aj úplné možnože drobnosti z pohľadu žiadnych veľkých činov, ale že sa snažíte mapovať všetkých ľudí, ktorí prišli v období neslobody k nejakej neprávosti, aj keď malej. Sama som mala možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí natáčali, bolo to na Orave a rozprávali mi, aké zážitky vlastne aj tí samotní ľudia majú z toho, keď niekto prejaví záujem vypočuť si príbeh, ktorý ich doviedol možno aj na mizinu.
Takže prajem vám veľa zdaru, verím, že vláda nejakým spôsobom rozhodne o vašom ďalšom pôsobisku, je to jej povinnosť a dúfam, že ten stánok bude naozaj dôstojný pre takýto ústav, ktorý je pre náš národ potrebný.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2014 14:32 - 14:35 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, hostia, možno tak netradične opäť vystupujem. Pôvodne som chcela k bodu predchádzajúcemu, nepodarilo sa mi kvôli tomu, že som chcela byť prítomná aj na výbore pre európske záležitosti, ale myslím si, že dá sa to vsunúť aj do tejto témy uzávierky, účtovnej uzávierky tejto inštitúcie.
Jedna téma, a prepáčte, počkám, lebo by som bola rada, aby ste ma sledovali. Jedna téma, ktorá sama možno začala, alebo s ktorou som bola oboznámená zhruba tri týždne dozadu, kedy sa na mňa obrátil jeden občan s tým, že nejakým spôsobom sa mu podarilo to, čo by si asi neprial nikto z nás, a to uvedením do omylu sa stalo, že podpísal prevedenie akcií, samozrejme mal na mysli cenných papierov, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, ale podarilo sa previesť na Fond národného majetku aj akcie, ktoré sú teda hodnotné, alebo ocenené vyššie. Takto sa mu stalo, že tam, na Fond národného majetku prešli naozaj jeho hypotekárne záložné listy a keď som pátrala po tom vo Fonde národného majetku alebo cez, teda cez ľudí, ktorí tam pracujú, tak som zistila, že vlastne neexistuje akoby možnosť spätného prevodu a tak teda dovolím si vás požiadať, že keď ste tuná prítomný a týka sa to v podstate hodnoty majetku Fondu národného majetku, že či by ste mi vedeli povedať takto na mieste, že či sa uvažuje o možnosti riešiť takéto problémy, pretože viem, že tento človek alebo tento prípad nie je ojedinelý a viem, že jedine Fond národného majetku to môže mať v kompetencii alebo poprípade, že či si viete predstaviť zmenu zákona, ktorá by takéto veci vedela dať do poriadku. Uvedomujem si takisto, že, že pôvodný zámer oslobodiť ľudí, ktorí majú bezcenné cenné papiere, stál štát určite, určite nejaké finančné prostriedky, ale stále si myslím, že tá cena za to, že niektorí skutočne prišli o svoje aj celoživotné, o svoje celoživotné úspory, že by sa štát k nim nemal alebo fond národného majetku nemal zachovať macošsky a mohlo by dôjsť k vráteniu v takýchto prípadoch.
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2014 10:44 - 10:45 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne aj kolegom, ktorí reagovali. Janka to myslím, že dostatočne dovysvetlila, o čo, o čo nám obom ide. A v podstate aj Štefan Kuffa to tak alebo z toho jeho vystúpenia vyplynulo, že ide skutočne o zmysluplnosť projektov. Jedna vec je transparentnosť, aby sa nepredražovali a aby naozaj tá miera kontroly bola veľká. Ale pokiaľ tie projekty, ktoré budú schvaľované, nebudú zmysluplné, nebudú mať naozaj možnosť pokračovania, alebo nebudú pokračovania hodné, tak stále si myslím, že sme nesplnili ten cieľ a tie peniaze nebudú využívané efektívne. Ja by som teda opäť zopakovala, že som o tom presvedčená, že peniaze z eurofondov, peniaze nás všetkých by mali byť využívané na prospech nás všetkých a to znamená na verejnoprospešné účely. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2014 10:27 - 10:40 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia minule som nemala príležitosť alebo možnosť vystúpiť k tomuto zákonu a tak rovno poviem, že to bude možno zase také všeobecné pojednanie o tomto zákone. Počuli sme tu, podľa mňa, veľa dobrých návrhov, nápadov, pripomeniem aj ten, ktorý povedal, alebo naznačil Lojzo Hlina. Povedala by som, že už sme fakt klesli tak hlboko, že také samozrejmé veci budeme musieť dávať do zákona. Je mi jasné, že takýto poslanecký pozmeňovací návrh neprejde, ale naozaj stojí za zamyslenie hovoriť o tých veciach, ktoré tu boli povedané. Možnože pre niektorých, niektorí si povedia, že načo tu dupká poslanec, ale, bohužiaľ, si myslím, že je to naša bieda, že musíme takéto veci robiť.
Rovnako na úvod by som chcela veľmi podporiť aj celý návrh, ktorý, pozmeňovací návrh, ktorý bol veľmi obsiahly a vypracovával ho kolega Beblavý. To, o čo sa snaží vo svojom návrhu, je podľa mňa úplne legitímne a bolo by veľmi dobré, ak by ministerstvo prehodnotilo naozaj každú jednu požiadavku z tohto, z tohto pozmeňovacieho návrhu. Minule, myslím, že pán minister povedal, že v podstate toto je návrh, že on s týmto návrhom nič nemá, že len mu to nejako pristalo na stole, alebo omylom sa musel do tejto debaty zapojiť alebo napojiť. Škoda, že neprišiel procedurálny návrh z návrhu zo začiatku schôdze, ktorý naozaj žiadal od toho kompetentného, kto aj pripravoval zákon, aby mohol tento zákon predložiť. Bolo by možnože to vystúpenie viac interaktívne nielen zo strany nespokojných poslancov. Ide určite o dôležitý zákon z pohľadu objemu aj množstva financií, podľa ktorého sa bude upravovať čerpanie 14 mld. eur z fondov Európskej únie v novom programovacom období. Možno tak, ako tuná viacerí povedali, že my si ani nevieme predstaviť tú sumu, o akú sa pojednáva. Najlepšie by bolo, keby sme to vedeli pretaviť do rožkov, alebo bytov, aby sme naozaj tú predstavu mali živú. Častokrát máme pocit, aj to tu už bolo povedané, že peniaze, ktoré takýmto spôsobom máme šancu získať, považujeme za akýsi darček alebo zároveň aj sumu, ktorú máme tendenciu v bežnom živote prehliadať. Tvárime sa dosť nezainteresovane.
Treba povedať, že máme za sebou už používanie v dvoch programovacích obdobiach, ale obavám sa, že skúsenosť nie je veľmi slávna. Obzvlášť, ak si uvedomíme všetky problémy, ktoré sa čerpania týkajú. Samotný zákon je obsiahly. Vieme, že nahrádza pôvodný zákon, ktorý má ambíciu zlepšiť situáciu v čerpaní eurofondov, aby nevznikali pochybenia i také, ako máme na stole dnes. Pozastavenie čerpania kvôli auditu Európskej komisie, ktorý nedopadol pre Slovensko veľmi dobre, ešte stále nie je jasné, či vyše 400 miliónov uvoľnia na čerpanie alebo nie. Ale podľa rozhovoru s pánom ministrom financií to vyzerá, že celé leto využili kompetentní a na využitie všetkého, čo obháji, čo nám audit Európskej komisie vytýka a nakoniec Európska komisia uvoľní balík, ktorý bol len, "len" pozastavený. Aj keď, pristavím sa pritom, že doteraz skutočne nepoznáme nástroje, ktoré ministerstvo alebo úrad vlády použije na to, aby sa takéto veci neopakovali. Zväčša, ak som sa bavila s pánom ministrom financií nedávno, hovorí, že väčšiu časť, väčšia časť sa týka formálnych pochybení. Ale mňa teda osobne trápia aj tie pochybenia, finančné, ktoré spôsobujú naozaj možnože čierny fľak na nás všetkých, nielen teda na vláde, ale, bohužiaľ, aj na celom Slovensku, ktoré spôsobili a odhalili a tak vlastne potvrdili, že eurofondy sú u nás skutočne zbytočne predražené a používajú sa nie na celkom správne projekty.
Takže predraženosť projektov, ktorá živí a na ktorej sa obohacujú mnohé skupiny a prebytky sa delia rôznymi pomermi, je problém, ktorý nás trápi veľmi silno. Pomôcť by tomu mali kontroly. Ale v skutočnosti, ako u nás fungujú? Riadiaci orgán má byť garantom toho, že projekty sú čerpané v súlade s pravidlami. Papierovo sa akosi, bohužiaľ, riadiaci orgán si dokáže vždy pomôcť, ale skutočnosti dochádza k veľkým pochybeniam. Papiere sedia, ale pochybenia existujú. Ako pracujú naši audítori, ako sa vieme spoľahnúť na ich prácu a ako to, že všetky naše kontroly konštatovali správnosť konania pri čerpaní, keď európski audítori navrhli pozastavenie v niektorých prípadoch i krátenie financií? Takže máme živú skúsenosť so slovenskými kontrolami.
A tu vzniká otázka, keďže vidíme, že slovenská kontrola je nepostačujúca, či sú opatrenia alebo systém, ktorý je v zákone popisovaný, skutočne funkčný. Ak by som to porovnala s predchádzajúcim zákonom, ktorý teda dosluhuje, musím povedať, že práve oblasti kontroly sa venuje veľmi slabo. Či sú skutočne naši audítori nezávislí s dostatočným odstupom od výkonnej moci, denno-denne sa presviedčame, že tomu tak nie je. Podľa všetkého tak, ako je nastavený celý systém, je kontrola úplne podriadená politickej moci. Takže najväčším problémom je aj kontrola a verím, že aj v tom pozmeňováku, ktorý kolega poslanec Beblavý prečítal, je riešenie na zlepšenie tohto stavu.
Nové nastavenie v zákone znamená centralizáciu všetkých úkonov, ktoré súvisia s čerpaním a teda aj kontrolou čerpania a tá je na úrade vlády. To znamená, že opäť len potvrdenie politického napojenia na moc v štáte.
Chcem poukázať i na ďalší problém, ktorý nie je dostatočne rozpracovaný v tomto zákone, a to je transparentnosť. Vie jej pomôcť (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) otvorený systém kontroly cez zverejňovanie všetkých informácií súvisiacich so súťažou, to znamená, zverejňovanie celého procesu výboru od hodnotiacich komisií, aj to, ako sa vyberajú ľudia do komisií, kto sú títo ľudia, aké majú skúsenosti, pre ktoré je tento projekt, pre, prečo bol projekt vyradený, alebo naopak podporený. Cez informácie o kontrolách a teda i o pochybeniach. Ak chcem hovoriť o možnosti, ako odhaliť problém, je nutná verejná kontrola a z toho vyplývajúce zverejňovanie všetkých týchto informácií. Týmto zabezpečíme verejnú kontrolu a bude zároveň zodpovedaná aj otázka transparentnosti.
Čo však považujem za smrtiaci úder pre slovenských žiadateľov, je byrokracia. Človek by očakával, že vzhľadom k našej nízkej úrovni čerpania zo štrukturálnych fondov by stálo za úvahu nielen rozprávať o veľkej byrokracii, ale skutočne aj riešiť to, čo brzdí vo využívaní. Avšak zisťujeme, že pravidlá sa nieže zjednodušujú a zároveň odrádzajú od žiadania cez projekty, ale samotný zákon navyšuje požiadavky pri žiadostiach. To znamená, zhoršuje alebo zvyšuje byrokraciu v celom procese. Aj keď na druhej strane chápem, že môže, môže to vyzerať, že sa snažíme zablokovať mnohé nekalé konania. Ale vidíme, že všetko sa dá obísť.
Suma sumárum, máme podrobný zákon, ktorý však nerieši príliš to, čo by malo byť základom a teda transparentnosť, zníženie byrokracie, ale naopak, prílišne centralizuje ohľadom celého procesu a tak sa stalo, že aj keď predchádzajúci zákon nešpecifikoval konkrétny orgán štátnej správy, odteraz je priamo v zákone zadefinovaný úrad vlády. Centrálny koordinačný úrad je opäť vláda, doteraz to špecifikovala dohoda vlády s Európskou komisiou pod názvom Národný strategický rámec, obdoba súčasnej partnerskej dohody.
No a zaujímavý je orgán auditu, čo som už spomenula. Je konkretizovaný priamo v zákone na ministerstvo financií, čo doteraz rovnako nebolo . V návrhu však chýba to, čo spôsobilo terajšie pozastavenie. Myslím, že Lojzo Hlina minulý, na minulom, v minulej diskusii povedal, že to je tak, ako keď, ako keď pošleme 100 euro do Bruselu, oni nám pošlú 150 a zároveň povedia, čo si z toho môžeme kúpiť, ale my už vopred vieme, že toto si vieme kúpiť za 70 euro. Takže chýbajú práve ustanovenia, ktoré by presne špecifikovali spôsoby kontroly a zabezpečili by nezávislosť, alebo odvislosť od politickej moci v zákone. Takže vidím to tak, že zbytočne sú vycibrené, alebo vydetailované veci, ktoré nie sú až tak dôležité, ale na to dôležité sa akosi pozabúda.
V závere by som ešte sa dotkla jednej, možno nie tak dôležitej, ale, alebo teda dôležitého, ale zaujímavého postrehu, a to hranie so slovíčkami, ktoré sa týka samotného pomenovania používania pojmu investičný, investičné. Je to naozaj hojne používané v súvislosti s eurofondmi. Ale asi pozabúdame, lebo zabúdame, že ak chcem využívať a používať takýto pojem, mali by sme vyslovene hovoriť aj o princípe návratnosti takejto investície. Obavám sa, že častokrát sa na takýto rozmer zabúda. Preto by bolo možno stačilo nazvať to len ako čerpanie fondov, aby nás to v skutočnosti nemýlilo.
Na záver by ma dosť zaujímalo, že či vôbec bude niekedy vyvodená zodpovednosť za všetky tie prešľapy, ktoré, o ktorých sme aj v tejto diskusii počuli, že či naozaj sa dočkáme niekedy toho, že bude zhodnotené, vyhodnotené a ten, kto dopustil aj pozastavenie čerpania v jednotlivých programoch, či bude aj potrestaný.
Ešte by som sa možnože kratučko pozastavila, na používanie financií na projekty. Trápia ma dve veci. Jedna vec je nadhodnotené financovanie, druhá vec je využívanie na zmysluplný účel. Som úplne presvedčená o tom, že eurofondy by sa mali využívať iba na verejno-prospešné účely. Iba na verejno-prospešné účely. Rovnako som presvedčená o tom, že by sa mali používať hlavne na výkon, hlavne v sociálnej oblasti. Pokiaľ sa budú naozaj dotovať aj v tomto prípade niektoré vzdelávacie aktivity, ktoré sú bez zmyslu, tak si myslím, že na poriadok nikdy neprídeme. V našej krajine chýbajú mnohé vytvorené systémy. Opäť narážam napríklad na systém pomoci obetiam, že kde doteraz nemáme nastavené pravidlá pre pomoc takýmto ľuďom a stále sa snažím pri každej príležitosti upozorniť na to, že pokiaľ nevyužijeme aj práve v tejto oblasti čerpanie eurofondov na vytvorenie systematickej pomoci aj tejto skupiny ľudí, budem dovtedy o tejto téme rozprávať. Verím, že práve eurofondy by mohli byť súčasťou použité práve aj na túto oblasť.
Takže ďakujem pekne aj kolegovi Hlinovi, aj kolegovi Beblavému, ktorí, podľa mňa, vo veľkej miere vedia prispieť k zlepšeniu tohto zákona. Nie je dôležité hovoriť, alebo vytvoriť podrobný zákon, v ktorom ale podrobnosti nič v skutočnosti neriešia. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2014 9:39 - 9:40 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som povedala, že aj by to bolo vtipné, ten doplnok, ktorý chce kolega Lojzo Hlina doplniť do zákona, keby sme skutočne nemali vedomosť o tom, akým spôsobom sa eurofondy používajú. Preto sa mi chce možno skôr plakať ako smiať z toho, čo som tu dnes počula. Je veľmi smutné, že také samozrejmé veci, ako efektívnosť, transparentnosť, sú to pojmy, s ktorými šachujeme tuná, ale v skutočnosti neexistuje tá sila, aspoň zatiaľ, ktorá by to doviedla naozaj k zhmotneniu, aby fondy boli používané zodpovedne, efektívne, transparentne, najmä hospodárne. Takže rovnako podporujem túto aktivitu, aj keď som hlboko presvedčená, že takéto vety by nemali byť v zákone. Malo by to byť úplne prirodzené. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2014 18:28 - 18:38 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi aj keď sa nezvyknem vyjadrovať k takýmto ekonomickým témam, predsa len mi nedalo, možno to je hlavný dôvod, prečo som sa prihlásila, bol už mnou vyslovený vo faktickej poznámke a to asi nechám aj na záver tohto vystúpenia.
Začnem všeobecnejšie.
Súčasná vláda je v parlamente od 10. marca 2012. Premiér ohlásil negatívny balík opatrení v lete 2012, ktorý zlepšil daňový výber a možno aj postavenie niektorých sociálnych skupín, ale nepôsobil stimulujúco na ekonomiku. Dnes po dvoch rokoch zavádza opäť, alebo zavádzate opäť opatrenia, ktoré opäť zhoršia podnikateľské prostredie. Chcete meniť zákon o dani z príjmov a niekoľko ďalších ekonomických zákonov. Pred dvoma rokmi bola nezamestnanosť 13,7 % , dnes je síce 13,2 vďaka nie vyššiemu počtu pracovných ponúk alebo nových miest, ale kvôli spôsobom a vyraďovaniu z evidencie nezamestnaných.
Teraz prichádzate s opatreniami, ktoré priblížia bohatších k bohatším, pretože sú nasmerované prevažne na strednú vrstvu, lepšie povedané, proti strednej vrstve. Tieto opatrenia však neriešia klesajúci ekonomický rast, ktorý bol na začiatku vašej vlády 3,6 %, dnes ohlásené zníženie na 1,9 %, postupne, samozrejme.
Myslím, že stále chýbajú viac preventívne opatrenia. Rovnako aj toto leto bolo ohlásených množstvo zmien, nielen sociálnych, ktoré môžeme považovať za pozitíva, ale aj veľké mínusy v podnikateľskom prostredí. To znamená do rozpočtu plus, pre podnikateľov veľké mínus. Väčšina zo zmien uberie zo zisku a zhmotní alebo bude viac administratívy. Výsledkom týchto zmien nebude zvýšenie podnikateľských aktivít a na to namierenie práce ministerstva financií, ale práveže sa zameria skôr na odliv živnostníkov alebo mohutný odchod živnostníkov, skôr na eseročky.
Rýchly pokles nezamestnanosti doteraz nenastal. I napriek rôznym podporám a po zmenách namiesto nových investícií prídeme skôr o milióny kvôli daňovým úľavám. Mám obavu, a to, ako som počúvala nielen ja, že daňové zaťaženie tohto sektora podnikateľov skôr stúpne aj keď nie priamym zvýšením daní, ale novými povinnosťami a skôr klesne spolu so zvýšením minimálnej mzdy. Vláda však akoby zároveň ustupuje z pozícií konsolidácie, tá sa odkladá. Dôležité sú alebo dôležitejšie sú pre ňu príjmy a ich navyšovanie. Zmeny, o ktorých dnes pojednávame, by veľké zásahy síce nemali spôsobiť. A vláda ich i tak očakáva. A očakáva, že tieto zmeny by mohli priniesť 260 mil.
No a ako si teda vláda predstavuje konsolidáciu? Navonok proti daňovým dieram, čiernej práci, čo je síce legitímne a zároveň aj správne, avšak veľmi málo sa snaží znížiť štátne výdavky. Jej snahou je len zvýšiť výber do štátneho rozpočtu. Zopakujem, že tento zámer pokladám za správny, aj keď zrejme nástroje sú vybraté dosť necitlivo.
Ako pozitíva zákona rozumiem plátanie dier, ako sú limitovanie cien áut, zvyšovanie výnosu z podielových daní fyzických osôb, čo si vyloboval ZMOS, to, čo im bolo sľúbené, zavádzanie elektronických registračných pokladníc pre iné typy povolaní, vnášanie poriadku, ako aj možno nové odôvodnenie spôsobu osvedčenia novej štátnej lotérie Eurojackpot. Vždy keď sa pojednáva o týchto hazardných hrách alebo o licenciách, alebo o nejakých zmenách v tomto zákone, sa vždy pobavím na dôvodovej správe, ktorá je vždy rovnaká a v duchu, kde dovolím si zacitovať: „Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardných hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt." Tuto len pripomeniem, že naozaj to beriem ako také zakrývanie očí pred problémami, ktoré z hazardných hier všeobecne vyplývajú. Je mi to vždy veľmi ľúto, aj keď naozaj možno práve licencia, ktorá bude týmto spôsobom teraz odštartovaná, nespôsobí možno tie najhoršie veci ako veci, ktoré boli prijaté pri schválení zákona o hazarde naposledy.
Ako negatíva vidím obmedzenie paušálnych výdavkov na pohonné hmoty, paušálnych náhrad áut, ktoré boli vo firme odpísané, vyradené z obchodného majetku, ale naďalej sa používajú ako súkromné autá na firemné účely. Avšak v súkromnom aute si môže živnostník uplatniť 50 % z bločkov. Pravidlá nízkej kapitalizácie budú platiť aj pre slovenské závislé firmy. Ide o ohraničenie výšky úrokov, ktoré si môže firma uplatniť ako daňový výdavok, o tom tu tiež bolo už viackrát hovorené, kde strop závisí od zisku, pred úrokmi, zdanením i odpismi. Ale práve toto pôsobí v súvislosti s deklarovaním podpory vedy a výskumu alebo start upov ako kontraproduktívne, pretože práve vývoj ide často cez pôžičky od spoločností podporovaných matkami. Takto dôjde vlastne k predraženiu pôžičiek a daňová úľava, ktorá je tiež pripravená, je tiež veľmi nízka, možno len symbolická.
Transferové oceňovanie. Toto považujem za jednu z veľkých záťaží. Na druhej strane vnímam snahu o prekazenie zneužívania vzájomného prepierania financií. Ale zároveň je to aj spôsob znevýhodnenia a zvyšuje administratívnu záťaž aj pri garantovanej podpore vedy a výskumu.
Teraz by som sa vyjadrila k téme, ktorá sa mi zdá v týchto ekonomických témach tak trochu mimo. Ale keďže skutočne súvisí s daňami, rozumiem, že idete po každej jednej položke, ktorá sa dá upraviť smerom, že sa vyjme z výnimiek. Ide o vyňatie nemajetkovej ujmy z oslobodenia od platenia daní z príjmov. Chápem to, keď ide o prípady, keď sa súdi napríklad pán Harabin alebo pán Fico, keď hovoríme o nejakej morálnej ujme a o prípadoch, keď aj verejnosť nechápe výkon súdnej moci a zdá sa verejnosti, že ide o hru slov alebo slovičkárenie. No nech sa takáto ujma zdaní, ale veľakrát sa stáva, že i súd vo veci ublíženia na zdraví, zneužívania alebo dopravných nehôd o náhrade nemajetkovej ujmy rozhoduje nie práve v trestnom konaní. Ale odsúva to na občianskoprávne konanie. A toto sa mi javí nespravodlivé, že obeť, ktorej bolo ublížené, prežíva traumu x-tý raz a ešte jej uberieme tým, že ujmu, ktorú získa často po mnohých rokoch, jej zdaníme, keď často príde možno aj na mizinu rôznymi súdmi, keď u nás neexistuje ani len poriadny systém pomoci obetiam, keď nielen sú obete často vystavené nedôvere okolia, ale, obávam sa, aj často je nespravodlivo rozhodnuté.
Preto by som znova zopakovala tú námietku, ktorú som už použila vo faktickej poznámke, aby možnože ešte došlo k nejakému prehodnoteniu, aby jednoducho v trestnom konaní, ktoré je odročené alebo teda nemajetková ujma, ktorá by sa mala riešiť v občianskom súdnom konaní, bola ako výnimka vyňatá z tohto procesu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2014 14:38 - 14:39 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ja si teda presadnem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa dotkla jednej skupiny, potom možno ešte v rozprave budem o tom hovoriť, keď pán Mihál hovoril o vyňatí náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenia tejto náhrady. Ja by som iba chcela upozorniť, že možnože aj by som sa vedela tu stotožniť, ak by išlo iba o konania podľa Občianskeho zákonníka, ale často vieme, že býva odporúčané aj trestné konanie alebo teda náhrada... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím, keby ste nemanipulovali s tou technikou počas vystúpenia. Nech sa páči.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Už to zase funguje (Povedané s úsmevom.) Takže aj konania, ktoré idú podľa Trestného zákona, a jedná sa hlavne teda o trestné činy aj zneužívania alebo ublíženia na zdraví, bývajú často posunuté pri práve nemajetkových náhradách na Občiansky zákonník. A v tom prípade by sa mi to zdalo možnože neférové, lebo ten človek, tá obeť toho trestného činu naozaj dôjde druhý možnože alebo x-týkrát k ujme. Takže v tomto prípade by som možnože chcela, aby pán minister aj zvážil alebo sa možnože ešte aj s ministerstvom spravodlivosti poradili, či by sa nedali oslobodiť aspoň tie, ktoré sú z Trestného zákona presunuté na Občiansky zákonník, teda ak hovoríme o nemajetkovej ujme pri trestných činoch. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2014 18:40 - 18:44 hod.

Erika Jurinová
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo druhému prihlásenému do rozpravy pánovi predkladateľovi, pánovi poslancovi Petrákovi, nech sa páči.
Skryt prepis