Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň, pán predsedajúci aj pán minister, pán spravodajca, aj všetci šiesti poslanci, siedmi? Na úvod dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh podpredsedu Jána Figeľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Len na vysvetlenie, ja som ho predniesol z rukou písaných poznámok a toto je len pre overenie textu. Nech sa páči.
Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
1. Ak nebude prijatý návrh poslanca Františka Šebeja, navrhujem doplniť na záver vetu z pôvodného textu predloženého ZV NR SR. "Národná rada Slovenskej republiky apeluje na Ruskú federáciu, aby prispela k stabilizácii a k deeskalácii situácie a rešpektovala územnú celistvosť Ukrajiny."
Odôvodnenie: Priamou prítomnosťou svojich vojenských síl na území juhovýchodnej Ukrajiny sa Ruská federácia stala stranou ozbrojeného konfliktu.
2. Navrhujem z textu v zátvorke (4. odseku) vypustiť slová "a Spojenými štátmi americkými" a nahradiť ich slovami "a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe".
Odôvodnenie: Zmienka o USA je v rozpore so zložením tzv. minskej kontaktnej skupiny a s formátom v rokovaní o prímerí a o riešení situácie na juhovýchode Ukrajiny. Európska únia je prizývaná na rokovania súvisiace s prímerím a s budúcnosťou Ukrajiny.
Ďakujem pekne, koniec pozmeňujúceho návrhu.
A teraz môj druhý začiatok rozpravy, môjho príspevku do rozpravy. V prvom rade by som si chcel splatiť taký malý dlh a poďakovať za pružnú pomoc poslancom, ktorí pomáhali iniciovať spoločné rokovanie zahraničného výboru a výboru pre eurozáležitosti: Martinovi Froncovi, Jozefovi Viskupičovi, Jozefovi Kollárovi a Ivanovi Švejnovi. Moje poznámky sa budú, bude ich šesť, šesť postrehov a budú sa týkať najmä vyjadrení politikov za SMER - sociálna demokracia. Aj to nie všetkých. Napríklad nie vyjadrení Borisa Zalu, ktoré mal na rokovaní eurovýboru a nemám pocit ani, že by som mal komentovať vyjadrenia ministra zahraničných vecí. Skôr pôjde o vyjadrenia napríklad premiéra alebo predsedu eurovýboru.
Po prvé, o čo ide podľa mňa na Ukrajine. A ten prvý bod, v tom prvom bode chcem tvrdiť, že Ukrajina si musela vybrať jednu z alternatív a že si, myslím, že si vybrala dobre. Nemohla si vybrať most ani kompromis, ani pravdu v strede, pokiaľ ide o podstatu dnešných problémov, a to je asociačná dohoda.
Pokúsim sa to vysvetliť cez príklad so Schengenom. Slovensko je v Schengene. Znamená to, že máme voľný pohyb osôb. Môžme chodiť, môžeme chodiť do Rakúska, do ostatných krajín Európskej únie úplne bez problémov. Súčasne nemôžeme mať aj malý Schengen s Ukrajinou alebo s Kazachstanom alebo s Ruskom, s Bieloruskom alebo Euroázijskou ekonomickou úniou. Nemôžeme, lebo Európska únia nemá takúto dohodu s týmito tretími krajinami a je teda jasné, že keby sme na naše územie bez problémov pustili ľudí z tretích krajín, tak budeme vylúčení zo Schengenu. Nie je možné, toto nie je taký prípad, kde, ozaj verím, že dobrí ľudia, ľudia so srdcom hľadajú kompromisy a nachádzajú ich. V tomto bode je ťažké nájsť nejakú, nejakú zlatú strednú cestu. Nie je to možné. Nie je možné, aby sme mali takto upravený Schengen. A to isté, čo platí pre pohyb osôb, platí aj pre pohyb tovarov a služieb. Čiže ak raz máme spoločný trh s Európskou úniou, spoločný ekonomický priestor, tak ho nemôžeme mať naraz s krajinou, ktorá takúto, takéto usporiadanie s Európskou úniou nemá.
No a toto sa stalo Ukrajine. Musela si vybrať, či si vyberie, musela sa rozhodnúť, či si vyberie medzi, či si vyberie Európsku úniu a asociáciu s Európskou úniou alebo s Euroázijskou ekonomickou úniou, a vybrala si Európsku úniu. Ja si myslím, že si vybrala dobre, je to, je to únia, ktorá rastie rýchlejšie ekonomicky, má nižšiu mieru korupcie, má menšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými, má množstvo ďalších, ďalších výhod. Takže podľa mňa si vybrali dobre.
Druhá poznámka, týka sa toho, že my v opozícii nie sme veľmi konzistentní v našich postojoch k zahraničnopolitickým otázkam, že konzistentnosť je to, keď sa povie, že takisto ako obsadenie Krymu odporuje medzinárodnému právu aj akcia v Iraku mu odporovala. K tomu mám dve poznámky. Jedna je, že podľa mňa je to neporovnateľné. Myslím si, že vyhnať Saddáma Husajna z Iraku nie je to isté, ako vyhnať Ukrajincov z Krymu. Morálne to podľa mňa nie je to isté. Druhá poznámka je, že áno, keď budeme zdôrazňovať pri porušení pravidiel všetky, aj keby bola pravda, že sa v minulosti porušovalo a určite sa porušovalo medzinárodné právo, ak budeme zdôrazňovať, že už v minulosti sa porušilo právo, a teda zmäkčovať, odôvodňovať zmäkčovanie odsudzovania toho dnešného porušenia práva, tak sa dopredu nedostaneme ďaleko s vymáhaním spravodlivosti. A vieme, že raz sa môže otvoriť aj otázka hraníc v strednej Európe. Ja si myslím, že by sme mali, že by sme mali sa vyjadrovať razantne k porušeniu práva. Nie upozorňovať najmä na to, že bolo porušované aj v minulosti.
Tretia poznámka sa týka vyjadrení najmä premiérových, ktorý hovorí, že žiadna spravodlivosť v zahraničnej politike neexistuje. Ja myslím, že toto, túto myšlienku vybral z rovnakého vrecka, z ktorého kedysi vyberal myšlienku o tom, že Slovensko nie je právnym štátom. Keď to hovorí najpopulárnejší, najmocnejší politik, tak to môže byť a myslím si, že je aj nebezpečné, pretože tým šíri správu, ktorá podľa mňa nebola ani vtedy pravdivá, že sme nemali vôbec právny štát. Veď právo fungovalo, hoci nie dokonale. Je to ako keby vyzýval ľudí k tomu, že vymáhajte si právo sami, lebo toto právny štát nie je. Tak niečo podobné, mám pocit, že sa deje aj v tej zahraničnej politike, keď hovorí, že žiadna spravodlivosť neexistuje.
A tu sa premostím troška k tomu, čo hovorí pán predseda eurovýboru o realizme a idealizme. Aj, aj tieto koncepty sa vyvíjajú a postklasický realizmus už uznáva prvky, ktorý, ktoré ten klasický realizmus neuznával. Napríklad, vyberiem si dva, napríklad to, že zahraničná politika nie je hra s nulovým súčtom ako napríklad futbal, kde keď chce jeden vyhrať 3:0, tak druhý musí prehrať 3:0, ale je to hra s nenulovým súčtom ako napríklad priateľstvo, kde obe strany môžu vyhrať. A druhý taký koncept, ktorý sa objavil len nedávno, je dlhodobosť. A tam tiež vieme, že kým z krátkodobého hľadiska je racionálne nebyť čestný, tak z dlhodobého hľadiska to racionálne nie je podľa teórie hier. Čiže, čiže ten postklasický realizmus akceptuje morálku. To som chcel tým povedať, tým tretím bodom.
Štvrtý. Robert Fico v Bruseli odsúhlasil sankcie. To je taká jednoduchá vec. Potom tu ich kritizoval a, samozrejme, samozrejme, že to bolo celé kritizované. Ale neodznelo, podľa mňa neodznel jeden argument a síce, že tak ako Robert Fico nebráni iné piliere našej spoločnosti, ktorá je celkom úspešná, tak nebráni ani teraz piliere politiky Európskej únie a že to je, myslím si, nedobrá cesta. Tak ako nikdy nebránil súkromné vlastníctvo napríklad alebo existenciu zisku, ktoré nepochybne obidve prispeli k tomu, že Slovensko sa stalo relatívne bohatou krajinou, tak teraz opäť nebráni jeden z kľúčových pilierov spolupráce a ochrany záujmov Európskej únie.
K tým fóbiám a fíliám mám tiež poznámku. A fóbia je teda porucha, psychická porucha charakterizovaná chorobným strachom. Nemám pocit, že som, že som rusofóbny, že mám strach z Ruska. Ale isté obavy z expanzie systému, ktorý nie je založený na pravidlách chrániacich ľudí, ľudí, ktorí pracujú, ale na pravidlách, ktoré vyhovujú ľuďom, ktorí ovládli ložiská ropy a plynu. A to, že neochraňuje ľudí, ktorí pracujú, to vidíme všetci. Vidíme, nikto z nás nenosí oblek vyrobený v Rusku, nepoužíva laptop vyrobený v Rusku, ani auto, ani mobil, ani ďalšie produkty. Využívame hlavne tú ropu a plyn. A to niečo hovorí o tom systéme. A teda toho sa troška aj obávam. Súčasne, súčasne upozorňujem, že ma trochu prekvapuje, keď niektorí politici za sociálnu demokraciu majú problémy sa razantne vyjadriť kriticky k šíreniu takýchto expanzií takéhoto systému, napríklad expanzií toho, že existuje veľké, existujú väčšie rozdiely medzi chudobnými a bohatými v Rusku než v Európskej únii, teda k rozširovaniu systému, ktorý toto, ktorý toto prináša so sebou. Napriek tomu si nemyslím, že to musí byť spôsobené rusofíliou.
No a ďalší, posledný bod sú sankcie. Ja si myslím, že rovnako ako niekto hovorí, že kam nás dostali sankcie, ako zastavili Rusko, o tak môžem sa opýtať, ako zastavili Rusko diskusie. Tiež ho nezastavili. Ale myslím si, že podľa toho, čo vychádza z doterajších analýz, že sankcie efektívne sú. Už som tu raz spomínal, že to vyplýva zo štúdie Petersonovho inštitútu, že sa za to zasadil aj Anders Aslund, uznávaný ekonóm. A hovorí to aj naša skúsenosť, keď za európskou integráciou vlastne boli implicitné sankcie v tej forme, že vlastne Európska únia nám povedala, harmonizujte svoj systém s naším, ak nebudete, tak ostanú v platnosti vysoké dovozné bariéry a nebude umožnený voľný pohyb pracovnej sily. Toto bolo na začiatku. No a my sme prijali tie, tú hrozbu sankcií a prispôsobili sme sa. A myslím, že sme urobili dobre, že sme urobili dobre aj pre nás, aj pre Európsku úniu. A zhruba to si myslím, že môžem povedať aj o osude Ruska a ďalších krajín asociovaných momentálne s Ruskom. Asociácia s Európskou úniou a naozaj vybudovanie jedného priestoru medzi Vladivostokom a Lisabonom je dobrá myšlienka a tou cestou sme sa aj vydali a tou cestou sa vydala Ukrajina. A ja si myslím, že sa rozhodla dobre.
Netradične v rozprave prednesiem aj druhý pozmeňovací návrh, tentokrát je z dielne SDKÚ. Dovolím si ho prečítať teda:
"Národná rada Slovenskej republiky podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva, ktorého cieľom je napomôcť dosiahnutiu mierového riešenia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny. Ďalšia studená vojna v Európe nie je v záujme nikoho. Vítame dohodu o prímerí dosiahnutú v Minsku medzi predstaviteľmi vlády Ukrajiny a predstaviteľmi vzbúrencov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Dohoda o prímerí však nie je dostatočná na dosiahnutie udržateľného prímeria.
Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že na ceste na dosiahnutie trvalého mierového riešenia konfliktu treba hľadať obojstranne prijateľné kompromisy. Zatiaľ je ešte stále čas na hľadanie dohôd, ktoré by napomohli mierovému riešeniu krízovej situácie na juhovýchode Ukrajiny. Politické riešenie konfliktu však musí plne rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Národná rada Slovenskej republiky apeluje na všetkých účastníkov konfliktu, aby rešpektovali minskú dohodu o prímerí, aby svojím neuváženým konaním nespôsobili obnovenie bojov, zabíjanie ľudí a utrpenie civilného obyvateľstva. Národná rada Slovenskej republiky osobitne apeluje na Ruskú federáciu, aby nezasahovala do vnútorných vecí Ukrajiny, neposkytovala vojenskú pomoc vzbúrencom, rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, aby využila všetok svoj vplyv na dosiahnutie deeskalácie konfliktu.
Slovensko a Ukrajina sú priatelia. Medzi nami sú historické, kultúrne a medziľudské vzťahy a ich potenciál treba naďalej využívať. Slovensko si úprimne praje, aby Ukrajina bola slobodná, demokratická a prosperujúca krajina a chce s ňou aj v budúcnosti rozvíjať intenzívny politický dialóg a dynamickú spoluprácu v hospodárskej a iných oblastiach. Slovenská republika vždy podporovala a bude podporovať európsku orientáciu Ukrajiny a je pripravená jej poskytnúť expertnú pomoc. Avšak iba občania Ukrajiny ako zvrchovaný suverén v krajine môžu a musia slobodne rozhodnúť o zahraničnopolitickom smerovaní svojej krajiny.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
