Videokanál poslanca

20.
Ďakujem pekne. Ja mám len faktickú poznámku. Naposledy, keď som sa pozeral na pravidlá elektronických obchodov, tak platilo, že úspora sa rátala ako rozdiel medzi výslednou cenou a najvyššou z iniciálnych ponúk.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Upozorňujem, že krokmi, z ktorých vyplýva obmedzenie dovozu potravín zo zahraničia a obmedzenie dovozu hudby zo zahraničia nás posúvajú na cestu, na ktorej, nehovorím, že to bude za najbližším rohom, raz stretneme, keď pôjdeme ďalej po tejto ceste, Nemcov a Rakúšanov, ktorí povedia, že: „Dobre teda, tak my obmedzíme dovoz slovenských áut do Nemecka a budeme si kupovať naše vlastné autá.“ Nehovorím, že to hrozí o mesiac, ale uvedomme si, že touto cestou kráčame.
Druhá poznámočka, menej dôležitá, je, že často sa o nás hovorí, že môžeme zvyšovať dane z príjmu, pretože podiel štátu na hrubom domácom produkte je nízky, ale práve takýmito opatreniami sa práveže podiel štátu na hrubom domácom produkte zvyšuje, ibaže to nie je transparentné, nie je to tak vidno, ale v zásade tie efekty sú rovnaké. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som sa pôvodne prihlásil v bode, keď pán poslanec Kollár avizoval koniec svojho vystúpenia, a tak som si myslel, že o konsolidačnom úsilí nebude hovoriť, ale nakoniec to povedal, takže len podčiarknem, že rok 2014, a myslím, že to patrí do tejto rozpravy, rok 2014 pôsobil dekonsolidačne, a teda naozaj zhoršil stav verejných financií. Je to škoda po tom roku 2013 a škoda aj preto, lebo žijeme dobré časy, máme eurofondy, žijeme v prostredí kvantitatívneho uvoľňovania a tak ďalej a tak ďalej, tak sme si mohli dovoliť konsolidovať aj v 2014.
A o niečo menej významná poznámka, ale myslím, že tiež sem patrí, je, že v roku 2014 nám narástli dane z príjmov fyzických osôb indexom 111,5 a dane z majetku indexom 73,2, to znamená, že nám rástli tie dane, ktoré sú najhoršie z hľadiska udržania hospodárskeho rastu, a tie dane, ktoré sú najviac priateľské k hospodárskemu rastu, tie práve poklesli napriek tomu, že medzinárodné inštitúcie odporúčali opak.
Ďakujem pekne, skončil som.

130.

Ďakujem pekne. Výborný návrh, samozrejme, podporím. Doplním drobučký argument, že gastrolístky motivujú ľudí prejesť peniaze, ktoré, alebo prejesť prostriedky, ktoré by inak mohli minúť na vzdelanie, kultúru a šport.

Ďakujem pekne.
Najprv štatistika, počet migrantov ako podiel, alebo podiel migrantov na celkovej populácii Zeme bol 3 % v roku 1960, približne 3 % aj v sedemdesiatom, aj v osemdesiatom, aj v deväťdesiatom, aj v roku 2000, aj v roku 2010, bez ohľadu na to, či boli konflikty alebo neboli. Takže nemôžme jeden konflikt obviňovať z toho, že stúpa migrácia.
A teraz hlavná myšlienka tejto poznámky. Jednoznačne podľa štatistík ľudia odchádzajú do bohatých krajín z chudobných krajín. Tie bohaté krajiny sú jednoznačne založené na demokracii a trhovej ekonomike a zapájajú sa do globalizácie. Čiže nie je to tak, že trhová ekonomika, súkromné vlastníctvo, tolerancia k zisku, k voľnej tvorbe cien a k zahraničnému obchodu spôsobuje chudobu v Afrike. Je to presne naopak. To, že Afrika zatiaľ neprešla na tieto princípy úspechu, v súčasnosti to spôsobuje chudobu v týchto krajinách, a to potom vedie k vysokej migrácii a k tragédiám. Pokiaľ by sa malo v záverečnom vyhlásení objaviť niečo o tom, že demokracia a princípy trhovej ekonomiky spôsobujú tragédie v chudobných krajinách, tak ja by som mal veľký problém to podporiť.

133.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení prítomní, dovoľte, aby som krátko uviedol návrh, ktorý podávame spolu s pani poslankyňou Janou Kiššovou. Ide o návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Nebudem sa hlásiť do rozpravy, tak aj voľnými slovami poviem v tomto úvodnom slove, o čo ide.
V živote robíme množstvo rozhodnutí, napríklad keď si kupujeme auto, topánky alebo televízor, tak potrebujeme poznať parametre tých produktov, ktoré si vyberáme. U televízora je to určite cena, určite uhlopriečka a možno rozlíšenie obrazovky. Predstavme si svet, v ktorom by sme tieto informácie nemali. Koľko neefektívnych rozhodnutí by spoločnosť urobila, aké nekvalitné televízory, topánky, nohavice, autá, telefóny by ľudia kúpili. A predražené. Podobne funguje verejná správa, pokiaľ neposkytuje informácie o kľúčových ukazovateľoch kvality. Napríklad to vidíme povedzme v strednom školstve, o ktorom včera hovoril pán prezident, kde chceme, aby sa deti hlásili na stredné školy, ktoré im dajú väčšiu šancu do života, ale neposkytneme im informácie o tom, aké sú platy absolventov týchto škôl.
No a dostávam sa k podstate tohto návrhu, k podstate zdôvodnenia tohto návrhu. Zažili sme tu všetci a pamätáme si kauzu Váhostav, pamätáme si to, že sme mali minimum informácií o tom, čo má za sebou správkyňa, žiadne informácie o tom, aké skúsenosti majú iní správcovia konkurzu alebo reštrukturalizácie, a tieto informácie chýbajú aj veriteľom, ktorí majú nenulové šance vybrať si správcu. Nenulové, ale v kombinácii s tým, že nemajú žiadne informácie o tom, ktorý správca aké úspechy má za sebou, tak tá ich šanca na to vybrať si dobrého správcu je takmer nulová, blízka nule. Preto sme sa rozhodli predložiť návrh zákona, ktorý by dosiahol to, že verejnosť by dostala informácie o tom, čo majú za sebou jednotliví správcovia z hľadiska efektívnosti výkonu ich činnosti. Odpichli sme sa pritom z metodiky Svetovej banky, ktorá pri meraní efektívnosti konkurzov a reštrukturalizácií pracuje s ukazovateľom miera výnosnosti pohľadávok, to znamená, do akej miery sú veritelia uspokojení a ich pohľadávky sú uspokojené, ako dlho trvá, to je druhý parameter, reštrukturalizácia a aké sú náklady tejto reštrukturalizácie ako podiel na majetku dlžníka. Hovoríme pritom o pomerne veľkom probléme. Kým reštrukturalizáciou sa v Nemecku podľa medializovaných informácií riešia iba 2 % prípadov a v Čechách na 5-tisíc konkurzov pripadá jedno oddlženie, tak u nás tretina prípadov sú oddlženia. Je to obrovský balík, veľa rozhodnutí a veľa veriteľov prichádza o svoje peniaze aj preto, že nemá informácie o kvalite správcov. Takže predkladáme návrh, ktorý by veľmi lacným spôsobom pomohol znížiť pravdepodobnosť a riziko, že po Váhostave budú nastávať podobné kauzy aj v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Podporujem pozmeňujúce návrhy, osobitne ten druhý, si myslím, že Martin Poliačik vymyslel extrémne dobre a že je to rozumná vec.
Chcel by som ešte pridať jednu pripomienku, tá sa týka toho, že návrh zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru, rozumiem, že predkladateľovi ide o to, aby žiak, ktorý bez prijímačiek sa dostal na strednú školu, aby sa nejak bajpasom nedostal na študijný odbor, ale tam predsa by sa dali urobiť prijímačky pri takomto prestupe, inak mi to potom pripadá tak, že, ako som to už povedal v pléne minule, že, že tvorba zákonov na ministerstve školstva je dosť blízko priemyselným firmám, ktoré vyplácajú nízke mzdy. Toto, tento návrh, o ktorom hovorím, naozaj pomôže tým firmám, ktoré, ktoré vyplácajú 400-eurové mzdy, a tí dostanú väčší, väčší počet absolventov stredných škôl, pretože inak, keby im odišli študovať na študijné odbory, tak dosiahnu vyššie vzdelanie, môžu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda nepôjdu robiť za 400 eur. Tak mi to pripadá, že je to z rovnakého vrecka ako, ako istá časť zákona o odbornom vzdelávaní, kde takisto zamestnávateľ dostáva možnosť po ukončení duálneho vzdelávania uzavrieť na tri roky zmluvu s absolventom školy, ktorý potom musí 3 roky pre tohto zamestnávateľa robiť, a to aj za nízku, veľmi nízku mzdu. Tak na toto riziko upozorňujem.
Ďakujem.

72.

Začnem od konca. Ďakujem pekne, samozrejme všetkým, ktorí reagovali. Nechcem to, nechcem to, pán poslanec Podmanický, ani náhodou, ani približne, Sociálna poisťovňa je iba účtovne samostatná jednotka. Ona dostáva peniaze od štátu. To sú štátne peniaze, to sú peniaze daňových poplatníkov, ktoré idú do Sociálnej poisťovne a dotujú prvopilieristov a majú dotovať prvopilieristov viac na úkor druhopilieristov. Toto sa ide stať. Nie je to samostatná organizácia ako DSS-ky. Má peniaze zo štátu.

K tomu, že sľubovali švajčiarske dôchodky, pamätám si, že v novinách takéto slovné spojenia boli zverejnené. Nuž ale hovorilo sa aj o dvojnásobných platoch. Mimochodom za ostatnú dekádu sa u nás zdvojnásobili platy, zdvojnásobili sa platy. Ale to neznamená, že štát nepomáha tým najchudobnejším. Čiže, aj keď budú švajčiarske dôchodky, tak budú ľudia v situácii, budú v núdzi a štát im bude pomáhať. A pri tej pomoci by nemal diskriminovať.
No a potom ešte, samozrejme, chcem, vážim si, vážim si poďakovanie pána Lipšica, pána poslanca Lipšica a dúfam, že pán poslanec Viskupič, to jeho predvídanie, že sa nesplní a že to neskončí tak, že sa príjmu tie návrhy, ktoré tu boli spomínané.

Ďakujem pekne.

64.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, dovoľte, aby som prispel tiež do rozpravy argumentom, ktorý sa bude týkať najmä morálneho hazardu, pretože zdá sa mi, že to je ten argument, na ktorom má pán minister Richter postavené zdôvodnenie rôzneho prístupu k sporiteľom a poistencom. On hovorí verejne, že ten prístup môže byť podľa ústavy rozdielny, ak je odôvodnený, a ten rozdiel odôvodňuje cez morálny hazard. Morálny hazard je situácia, v ktorej jedna zo strán kontraktu rozhoduje o riziku, o výške rizika, pričom náklady berie iná strana. Toto hovorí vlastne pán Richter, že ľudia, ktorí išli do II. piliera, rozhodujú o rôznych rizikách tej svojej investície, toho svojho kroku a že keď sa im to potom nepodarí nakoniec, tak štát im zaplatí tie ich náklady, ktoré, alebo tie náklady, ktoré vznikli v dôsledku toho, že sa nerozhodli správne.
Chcem povedať, že takto ale stavaný II. pilier u nás nie je. U nás je to štátny systém, tí ľudia povinne si museli vybrať, kam pošlú svoje odvody, či len do I. piliera alebo do dvoch pilierov. Nemohli si voľne vyberať, či dajú, alebo nedajú tie peniaze svoje. Nemohli. Ten morálny hazard sa týka situácie, kedy človek zo svojich vlastných peňazí pošle, si kúpi nejaké akcie konkrétnej spoločnosti a riskuje a samozrejme, že štát by nemal brať potom náklady rizík, ktoré vyplývajú z takéhoto slobodného rozhodnutia, u sporiteľov v II. pilieri to slobodné rozhodnutie nebolo, prvý argument.
Druhý je, že II. pilier je u nás zaregulovaný a je zaregulovaný tak, že od rokov 2009, 2010 dokonca existovala situácia, že to v podstate ani investované nebolo. To boli uložené peniaze v bankách. Tak je zaregulovaný II. pilier. Regulácia II. piliera je v rukách štátu, to nie je voľná, to nie sú voľné investície. Čiže toto je, toto sú dva podargumenty prvého môjho bodu, ktorý hovorí, že II. pilier je regulovaný a že tam morálny hazard neexistuje. Druhý argument, alebo je minimálny teda morálny hazard.

Druhý argument podľa môjho názoru je, môžme hovoriť o morálnom hazarde skôr pri vstupe do I. piliera. To I. pilier je teda poriadne riziková investícia. Tam ten človek, čo ostal v I. pilieri, tak musí vedieť, že štát zoberie náklady za to. Jemu viac vyfinancuje to jeho rozhodnutie štát, a teda my všetci, vrátane sporiteľov v II. pilieri, než druhopilieristovi. Čiže, čiže parlament chce diskriminovať druhopilieristov s tým, že ich obviňuje z morálneho hazardu, ale oni sú práve tí, ktorí doplácajú na morálny hazard, vyplývajúci zo vstupu do I. piliera. Je to naopak dokonca.

A teraz som chcel povedať tretí argument, ale troška som sa zľakol po tom, čo som si vypočul kombináciu príspevkov pána Brocku a Ľuda Kaníka, že keď uvediem nejaký návrh, o ktorom si myslím, že, alebo teda príklad, o ktorom si myslím, že by mohol pomôcť vysvetliť situáciu, takže nakoniec sa môže stať, že hoci si myslím, že je nereálny, že bude realizovaný. No ale risknem to. Podľa mňa, keď parlament prelomí prezidentovo veto, tak sa vytvorí precedens a nič nebude brániť filozoficky tomu, aby sa vláda rozhodla dotovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, poslať jej peniaze s tým, že pacienti, ktorí sú alebo poistenci, ktorí sú vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, budú mať zaplatenú drahú liečbu niektorých diagnóz a tieto peniaze už nepošle poistencom ostatných poisťovní, lebo povie, že tí sa rozhodli pre morálny hazard. Išli do súkromných poisťovní, tak majú proste smolu. Peniaze pôjdu len Všeobecnej zdravotnej, ostatným nie. A prehnané, ešte do väčšieho extrému, vláda Roberta Fica môže povedať, že poslali ste si decká do súkromnej materskej školy? No tak máte smolu, ste zariskovali, morálny hazard, do súkromných škôl ste si poslali deti, tak im nebudeme platiť školné na verejných vysokých školách. (Potlesk.)
Ak neprelomíme, ak prelomíme prezidentovo veto, tak takúto krajinu budujeme, že hocičo si môžeme rozhodnúť, na základe hocičoho môžeme diskriminovať medzi rôznymi skupinami ľudí. Dva príklady extrémne som uviedol, dúfam, že mi potom pomôžete argumentovať, pokiaľ by sa to naozaj chcelo prijať v tomto parlamente, takže aspoň ma neprezradíte, že som ja s tým prišiel.
A na záver taká kratučká, kratučká povinná jazda. Hovorilo sa tu veľa o tom, že naše financie, verejné financie sú udržateľné a že sa nemáme čoho báť a argumentovalo sa tým, že aj medzinárodné inštitúcie to hovoria, že to hovoria aj domáci nezávislí ekonómovia, odporúčam vypočuť si Martina Filka, šéfa IFP z 22. 5. na RTVS, kde hovoril, že prvých dvadsať rokov to nebude také zlé, ale potom sa situácia začne prudko zhoršovať a hovoril niečo iné, než čo hovorí pán minister Richter. Tiež chcem pripomenúť na to, že podľa toho, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rok 2014, prosím pekne, dobrý rok, skončil dekonsolidačne. Udržateľnosť verejných financií Slovenskej republiky sa znížila, a to, prosím, budú nasledovať roky - predvolebný, v ktorom sa väčšinou veľmi nekonsoliduje, potom bude nasledovať rok, v ktorom skončí kvantitatívne uvoľňovanie v Európskej únii, to znamená tlačenie peňazí na rozbehnutie ekonomiky a potom prídu roky, kedy nám skončia eurofondy, 2 mld. eur ročne. Skončí nám to, potom budeme? Potom budeme konsolidovať? Alebo potom, keď už z II. piliera nebude čo vybrať? Alebo potom, keď skončí, alebo potom, keď budeme znova musieť oddlžiť nemocnice? Alebo potom, keď prídu Husákove deti, keď skončia pracovať?
Čiže poznámka k tomu, k udržateľnosti našich verejných financií, nemáme ich udržateľné. Ak by boli, prečo by minulý rok skončil tak, že dekonsolidoval verejné financie? Takže nemáme ich udržateľné. Snažme sa o to a neprelamujme prezidentove veto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pripomínam, že podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra je Slovensko na 137. mieste zo 144 krajín z hľadiska byrokracie. Máme obrovskú byrokraciu a tá sa skladá z takých malých tehličiek, ako je byrokracia súvisiaca s gastrolístkami alebo aj so zákazmi, ktoré sa pán poslanec Osuský snaží odstrániť. Pretože všetky z tých zákazov buď niekto dozoruje, alebo aspoň musí mať kapacitu ich dozorovať. To znamená, že nás to, daňových poplatníkov, stojí nejaké peniaze. A tak ja len malú poznámku si dovolím, že vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že tento návrh pána poslanca Osuského má, hoci drobné, ale predsa len pozitívne dopady aj na podnikateľské prostredie, aj na verejné financie.
Áno, hovorím drobné reálne, ale symbolicky obrovské, pretože opakujem, tú ťarchu byrokracie, ktorú nesieme a ktorá z medzinárodných porovnaní ako vyplýva, je obrovská, tak tú nesieme preto, že je vyskladaná z takýchto maličkých tehličiek, ale dokopy je to obrovské množstvo.
A súčasne si dovolím oznámiť, pán predsedajúci, že nebudem vystupovať v rozprave. Povedal som si svoje.
Ďakujem.