Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán minister, v úplnej harmónii s pánom premiérom ste dnes prezentovali úspechy rezortu školstva najmä tam, kde nie sú merané vôbec alebo len nepresne. Uvediem tri príklady, ktoré som si tu narýchlo našiel.
Nie je taký veľký problém, keď vieme, že v spoločnosti je populárne duálne vzdelávanie, tak potom prijať zákon o duálnom vzdelávaní. Problém už je potom zaistiť nejaké výsledky a tie vyzerajú tak, že hoci duálne vzdelávanie malo pomôcť tým najslabšie vzdelaným v tých najhorších regiónoch, tak dosiahlo presne opak. Nula miest v duálnom vzdelávaní, to sú čísla spred mesiaca, bolo ponúknutých v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. To znamená Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Sobrance a Veľký Krtíš.
Nula miest bolo ponúknutých v odboroch s najvyššou mierou absolventskej nezamestnanosti: mechanik hasičskej techniky a podobne. Naopak, veľmi veľa miest bolo ponúknutých v tých odboroch, kde je nezamestnanosť absolventská nulová alebo veľmi nízka.
Tiež som si pozrel narýchlo, že veľa sa tu hovorilo o tom, že učitelia už nebudú prepúšťaní v lete. Tak ja len poviem tie kroky, ktoré boli urobené, za rok viedli k tomu, že v 2014 v lete bolo prepustených o 59 % učiteľov viac, než tie dva mesiace predchádzajúce, a v 2015 o 55. Čiže takmer žiadna zmena.
A pokiaľ ide o materské školy, tak uvidíme, ako sa vyvinie ukazovateľ hrubej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

126.
Ďakujem. Veľmi dobré vystúpenie, aj filozoficky. Naozaj ide o to, ako štát zaťažuje spoločnosť, ako efektívne štát zaťažuje spoločnosť či už daňami alebo takýmito povinnosťami. Myslím si, že v tomto prípade by nemal byť veľký problém zrátať pozitívny dopad na zdravotný stav zamestnancov aj živnostníkov a porovnať, ako sa zlepšil na jedno euro investované, v porovnaní s jedným eurom investovaným do záchrany života v nemocnici napríklad. Tam sa v mnohých krajinách používa ukazovateľ, ktorý sa volá quali a ten, pokiaľ si pamätám, tak je zhruba na úrovni 20 až 30-tis. eur približne, to znamená, toľko sa oplatí daňovým poplatníkom v tej-ktorej krajine investovať do záchrany jedného kvalitného roka života. Myslím si, že keby ministerstvo financií alebo IRP urobilo takúto analýzu, tak zistí, že sme mohli zachrániť mnoho, mnoho životov, kvalitných rokov životov a že sme premrhali peniaze na takomto lobistickom projekte. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Oznamujem, že sa odhlasujem z rozpravy, stačí mi príležitosť, ktorú dostávam cez faktickú poznámku.
Mám pred sebou tabuľku Medzinárodného menového fondu, ktorá ukazuje, že z hľadiska podielu na HDP na Slovensku vyberáme na dani z nehnuteľnosti menej než polovicu priemeru vyspelých krajín, čiže u nás tie dane z nehnuteľnosti sú nízke a túto informáciu chcem doplniť do tejto debaty, to znamená, že obce majú potenciál vyhnúť sa takýmto nespravodlivostiam.
Rozumiem tomu, že je ťažké zvyšovať dane, keď človek s stretáva s tými platiteľmi daní každý deň, nuž ale nepríjemné je to aj pre centrálnu vládu a tiež donekonečna nemôžeme ísť tou cestou, ako sme išli v ostatných mesiacoch, a to boli rôzne výnimky z daní, zo zákona o daní z príjmov, kde, ktoré znamenajú, že tí, čo platia plnú daň, budú musieť zaplatiť viac a to celé najnovšie sa rozdelí na 100 % obciam. Tiež si myslím, že je to dôsledok toho, čo som hovoril na začiatku, a síce, že u nás je tá neochota obcí vysoko nadpriemerná, neochota vyberať dane na miestnej úrovni, pritom to vyberanie daní na miestnej úrovni považujem za efektívne a aj spravodlivé, spravodlivejšie, než to dokáže urobiť štát z centra.
Ďakujem.

145.
Ďakujem pekne za slovo. Extrémne krátka poznámka, myslel som, že to vo faktickej vybavím, ale nedá sa, nedá sa.
Výborný návrh kľúčový, strategický pre krajinu, veľakrát tá populistická časť spektra hovorí o tom, že môžeme zefektívniť verejnú správu, čo je strašne dôležité, samozrejme, s tým súhlasíme všetci, že ju môžeme tak zefektívniť, že zrušíme nejaké ministerstvo, spojíme ho s druhým, zrušíme nejaké úrady, popresúvame, dáme im nejaké iné nálepky, chvíľu potom trvá obdobie, kedy ľudia dúfajú, že naozaj sa niečo zmení. Nič sa nezmení, pokiaľ nebudeme merať a zverejňovať výsledky jednotlivých častí verejnej správy. Toto je úplne presne to, čo treba spraviť, a potom, samozrejme, vyhodnocovať, koľko tých výsledkov dokáže tá-ktorá časť verejnej správy vyprodukovať na jedno euro.
Kvôli tomu som sa neprihlásil, hlavne som sa prihlásil kvôli tomu, aby som sa vlastne opýtal predkladateľky, že či neuvažuje alebo či by neuvažovala o podobnom projekte, ktorý by sa týkal prokuratúry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pred pár dňami sme boli svedkami toho, že Slovenskú republiku na pôde Európskej únie prehlasovali iné štáty, kvalifikovanou väčšinou rozhodli. Robert Fico sa rozčuľoval, že ako je to možné, že dôležité rozhodnutia by sa mali prijímať predsa konsenzuálne. To sa stalo po niekoľkých mesiacoch intenzívnych diskusií o kvótach. To sa stalo tam, kde Robert Fico nemá väčšinu. Tu sa deje to, čo sa deje, keď Robert Fico má väčšinu. Nielen že nerozhodujeme konsenzuálne, ani po tom nevolám, ale rozhodujeme bez možnosti diskutovať. Tak to vyzerá, keď má Fico väčšinu.
Druhá poznámka sa týka lobingu. Mám za sebou veľa, veľa rozhovorov s ľuďmi z mimovládnych organizácií, ktorí majú záujem a sú presvedčení o tom, že lobing treba zaregulovať a treba tvrdé podrobné pravidlá. Myslím si, že obozretne treba postupovať v tomto smere, pretože to má svoje náklady a zvyšujeme tým byrokraciu. Ja zasa hovorím, že dotiahnime do konca naše pripomienkové konanie, ono je blízke dokonalosti. To je naozaj regulácia lobingu, pretože tam vidíme, kto kedy presne chcel niečo urobiť a ovplyvňoval. Fungovalo by to dobre, nebyť takých bodov, aký sa stal presne teraz. Inak by to pripomienkové konanie od začiatku až do konca bolo veľmi dobrým systémom.
Verím, že som to povedal zrozumiteľne, pretože v tých ostatných sekundách chcem povedať, že pripájam sa k tým výzvam na pána ministra, aby otvoril znova rozpravu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. V mojich očiach si ten zákon v prvom čítaní zaslúži podporu z dvoch dôvodov najviac, a to pre, jednoznačne pre zvýšenú transparentnosť, ktorá umožňuje aj verejnú kontrolu tam, kde štát jednoducho nemá kapacity, nemá kapacity na to, aby kontroloval použitie prostriedkov v každom zväze a najmä v každom športovom klube a u každého sponzora. Dobrý posun.
A druhý, veľmi dobrý posun je práve v tom vzorci, ktorý, áno, občas je kritizovaný, ale ja myslím, že tak ako je teraz napísaný, tak ešte umožňuje všetky prípadné nedostatky napraviť, pretože ďalej bude nasledovať podzákonná norma, a tam sa dá urobiť to, že, že ani tí, čo teraz hovoria, že sú najslabší a najmenej populárni, tak aby, aby, ak si zaslúžia, aby tie prostriedky dostali. Veľká vec toho vzorca je, že vytvára predvídateľné prostredie pre rozhodovanie v športe. To je plná veľká vec. Okrem toho, samozrejme, aj znižuje mieru klientelizmu v systéme.
No a, samozrejme, platí, že pokiaľ má niekto nulovú popularitu a nulové úspechy, no tak, bohužiaľ, si asi tú podporu nezaslúži. Súčasne chcem ale povedať, že, že pokiaľ ide o to naviazanie, povedal by som to tak, na verejné financie, tak vnímam to tak, že je teraz pred voľbami a že, myslím si, že to je otázka alebo sú tam otázky, ktoré ešte budú raz otvorené.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Len chcem podčiarknuť myšlienku Martina Poliačika, že je lepšie merať výsledky, než sústrediť sa na proces. Myslím si, že to je veľmi, veľmi dôležitý rozdiel, ktorý bolo vidno aj v tom predchádzajúcom materiáli a v mnohých ďalších, kde časť spoločnosti aj politického spektra sa sústreďuje na tie procesy, to znamená, ako často zasadne komisia, kto je v komisií, a druhá časť zase na to, aký je vlastne potom výsledok pre spoločnosť. Myslím si, že dobre v tomto prípade vybral Martin Poliačik to, čo je lepšie, to znamená meranie výsledkov.
Ďakujem.

48.
Ďakujem pekne. Úplne podpisujem, čo povedal pán poslanec Kadúc. Áno, zmena paradigmy smerom od jednotlivých akčných plánov k plošným opatreniam.
K tomu, čo hovorí pán poslanec Bagačka. Ja nepopieram, že sú, som si istý, že sú dobré prípady a že to nám v mnohých regiónoch zvládli takéto projekty veľmi dobre. Iba hovorím, že spoločnosť by mala mať, musí mať, ak chce byť úspešná, plošne výsledky všetkých týchto projektov, aby videla, čo sa darí a čo sa nedarí, a toto zverejnené nie je. Občas áno, dostaneme nejakú informáciu, že niekde sa niečo podarilo, ale je určite mnoho takých, kde sa projekt nepodaril. A preto hovorím, že aj tohto materiálu sa to týka, ale i mnohých ďalších, že pokiaľ ide štát investovať, minúť verejné prostriedky, tak má mať predstavu o tom, ako vyhodnotí úspešnosť vynaloženia týchto projektov.
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko o tom, že na Slovensku nedostatočne dobre meriame verejné investície, ich návratnosť, to, čo z toho nakoniec spoločnosť získa, a týka sa to aj predkladaného materiálu.
Uvediem príklady. Máme za sebou desiatky rokov investícií do riešenia problému rómskej otázky. Dnes nevieme dosť dobre povedať, čo vlastne zabralo v minulosti, a je to veľká škoda. Podobne je to napríklad so stimulmi, podporou vybraným súkromným firmám, kde takisto nemáme zverejnené informácie o tom, aká je miera návratnosti investícií, verejných, do konkrétnych firiem. Nebudeme vedieť, aká je miera návratnosti, aký bol úspešný projekt duálneho vzdelávania, pretože napríklad nemeriame platy absolventov stredných škôl, čiže nebudeme vedieť zistiť, či žiaci, ktorí absolvovali duálne vzdelávanie, zarábajú viac, alebo, nedajbože, menej.
Pripájam sa tiež k slovám, ktoré tu odzneli od pána Mikuša, ktorý hovoril, že plošné opatrenia sú efektívnejšie. Myslím si, hoci nemám na to dôkaz, pretože tie analýzy urobené nie sú, myslím si, že keby sa vláda pozrela na to, ako dopadol jej dobrý krok - zníženie odvodov pri nízkopríjmových, čiže podpora podnikateľského prostredia, tak si myslím, že možno by zistila informáciu, že to bolo práveže najlepšie opatrenie z hľadiska znižovania rozdielov medzi okresmi na Slovensku a že to bola najlepšia pomoc tým najmenej rozvinutým regiónom. A bolo to plošné opatrenie, nie takéto opatrenie cez akčné plány. Čiže chýbajú tieto analýzy, napriek tomu ideme znova urobiť relatívne veľké investície.
A druhý taký bod, ktorý chýba v tom materiáli, podľa môjho názoru je, že neobsahuje ukazovatele, podľa ktorých ba sa mali tie akčné plány vytvárať a podľa ktorých by sa mal potom vyhodnotiť ich úspech. To znamená napríklad, či bude úspechom zníženie nezamestnanosti v tom okrese a o koľko zvýšenie priemernej mzdy, zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie podielu na tvorbe HDP toho regiónu alebo tej obce. Možno mi pán minister povie, ak bude na to reagovať, že je to mimo rozsahu tohto materiálu, ale vzhľadom na to, čo som hovoril na začiatku, to znamená tie skúsenosti, ktoré na Slovensku máme s veľkými investíciami, a na to, že sa nedarí vyhodnocovať ich efektívnosť, tak si myslím, že už tieto materiály tohto druhu by mali takéto ukazovatele mať v sebe zapracované a mali by byť záväzné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

62.
Dobrý deň, ďakujem pekne, takisto to bude veľmi, veľmi krátke. Všetci súhlasíme, že chceme konsolidovať verejné financie.
V zásade sú tri možnosti, buď teda budeme zvyšovať dane, alebo budeme plošne škrtiť a tá tretia je zefektívňovať celý systém verejnej správy a myslím si, že aj minister financií toto sa snaží v zásade robiť. Preto sú dobré návrhy na to, aby sme merali výkonnosť rôznych sektorov, napríklad v zdravotníctve alebo v školstve, alebo dokonca správcov konkurznej podstaty, merali tie čísla a zverejnili, aby aj verejnosť vedela, aký výkon podávajú, a podľa toho výkonu potom ich nasadzovať na jednotlivé prípady. Tuto ide o audítorov, myslím si, že by stálo za úvahu možno aj do druhého čítania pokúsiť sa prísť s meraním výkonu audítorov, myslím si, že aj Miro Beblavý, teraz tu nie je, ale on v rámci pripomienkového konania nejakú takúto pripomienku dal, čiže v zásade je to taký námet pre vás, pán minister, či má význam sa do druhého čítania pustiť do takejto nejakej zmeny.
Ďakujem pekne za pozornosť.