Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.10.2014 o 18:44 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2014 18:44 - 18:46 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Viem, že podľa definície faktickou poznámkou môžem reagovať na rečníka, tentokrát, verím, že mi bude odpustené. Reagujem na ich, na krátku debatku rečníka s pánom ministrom, o tom, že ide o metodiku Európskej únie, ktorá hovorí o miere nezamestnanosti. Eurostat ale publikuje tri ukazovatele, ktoré sa dajú využiť v týchto úvahách, ktoré tu dnes máme. Jednak je to unemployment rate, potom unemployment ratio a potom NEET, to je Not in Education, Employment a tie ukazovatele sú rôzne. Ten prvý za rok 2012, nie je dôležitý rok veľmi, bol 34 % pre Slovensko, ten druhý 10,4 a ten tretí 13,8. Problém je, že prerokúvaný materiál pracuje s tým číslom, ktoré nie je vhodné pre, podľa mňa pre udeľovanie podpory na vytváranie pracovných miest. Najvhodnejší je ten, keď si porovnáme, koľko nezamestnaných v danej vekovej kategórii je, koľko je nezamestnaných a podelíme to celkovým počtom ľudí v tej vekovej kategórii. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2014 18:14 - 18:23 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý večer. Ďakujem pekne. Poprosím pánov technikov, aby mi umožnili premietnuť graf. Super. To som teda ani nečakal, že sa to takto rýchlo podarí. Klobúk dole.
Takže ešte raz. Dobrý večer, dobrý večer pani predsedajúca, dobrý večer pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho a svoj príspevok budem mať rozdelený do dvoch častí. V prvej popíšem dva grafy a potom prídem s pozmeňovákom, ktorý je technický. Ten prečítam. Čiže kto si chce šetriť pozornosť a je už unavený po celom dni, tak odporúčam počúvať najmä tú prvú časť, ktorá bude zaujímavejšia. Potom budem čítať, to budú také technické veci.
Takže veľmi často a široko sa u nás používa informácia, že máme nezamestnanosť mladých ľudí niekde nad úrovňou 30 %. Áno, áno, ale to je nezamestnanosť, ktorá je vyrátaná tak, že z počtu mladých ľudí odrátate tých, čo sú študentmi, chodia do školy a z toho zvyšku potom vyrátate nezamestnanosť a tá je tých 30 %. Ale keď sa pozriete na podiel nezamestnaných z vekovej kategórie a to vidíte na grafoch, z vekovej kategórie 25 až 29 rokov, tak ten podiel je 12,1 %. Ak si pozriete ten podiel tak isto vypočítaný u ľudí, ktorí majú 45 až 49 rokov, tak je to 12 %, čiže skoro to isté, 50 až 54 rokov 12,3 %, 55 až 59 rokov 11,6. Vybral som tie vekové skupiny, ktoré majú nezamestnanosť približne 12 % z celkového počtu občanov, alebo ľudí v tej vekovej kategórii. No a teraz tento zákon, o ktorom diskutujeme, znamená, že 25- až 29-roční dostanú pomerne vysoký príspevok na vytvorenie pracovného miesta, 45- až 49-roční nedostanú tento príspevok, 50- až 59-roční, na tých sa režim zákona vzťahuje, ale dostanú ho výrazne nižší, až o viac než polovicu nižší, než tí mladí ľudia od 25 až 29 rokov, pričom platí to, čo povedal pri prvom čítaní poslanec Hlina, že existuje vytláčací efekt. To znamená, že tí, ktorí sú dotovaní na trhu práce, vytláčajú tých ostatných, ktorí potom sú takto znevýhodnení. Upozorňujem na to, že to je vážny problém, ktorý týmto zákonom už vznikal aj pred jeho novelou a teraz bude vznikať, teraz sa ešte prehĺbi, pričom na celý ten balík ide, ak sa nemýlim, okolo 200 miliónov eur. Čiže to výrazne môže zahýbať s tým trhom práce.
Druhý graf je menej významný, ale tiež celkom významný. Urobili sme dva stĺpce, kde sme porovnali štruktúru výdavkov na aktívnu politiku trhu práce a vidíme, že oproti priemeru, to je jednoduchý priemer, nie vážený, jednoduchý priemer krajín OECD. Slovensko, to je tá zelená časť, dáva oveľa viac na podnety k zamestnaniu, čiže to je to, o čom dnes sa bavíme a napríklad menej dáva, než krajiny OECD na vzdelávanie. To je tá bordová časť. Tiež vidíme, že na stimuly dávame oveľa viac. Treba poznamenať, že sú to čísla z roku 2010. Každopádne nenašiel som novšie, ale každopádne tá štruktúra sa ešte oddiali týmto návrhom od toho, ako vyzerá priemer krajín OECD. Toľko grafy.
A teraz by som chcel prečítať zdôvodnenie pozmeňovacích návrhov, aj tie samotné pozmeňováky. Dúfam, že to pôjde rýchlo. Sú to také technické veci. Napriek tomu sme si mysleli, že je dobré ich predniesť. Čiže súčasné znenie zákona, tak ako bolo naformulované predkladateľmi, prináša riziká zneužívania. Predmetný príspevok, ten, o ktorom diskutujeme na vytvorenie pracovného miesta, mal byť podľa dôvodovej správy príspevkom pre tých mladých nezamestnaných, ktorí ešte nikdy nemali riadne platené zamestnanie. No súčasná formulácia umožňuje, aby bolo oň žiadané opakovane, nielen pri nastúpení do prvého pravidelného plateného zamestnania. Formulácia predkladateľa vyžaduje len to, aby podporovaný mladý nezamestnaný nemal pravidelne platené zamestnanie "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto", nie za celé jeho doterajšie produktívne obdobie.
Preto navrhujeme, aby sa v bode 13. v odseku 1 text "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto" nahradil textom "od dovŕšenia veku 18 rokov".
Obdobnú legislatívnu úpravu, ale pre iný typ podpory sami predkladatelia navrhujú v bode 1 tejto tlače. V bode 13 ale už túto nezrovnalosť majú znova.
Druhý bod. Cieľom toho druhého bodu je, aby základ pre určenie limitu príspevku bol určený konzistentne, prehľadne a jednotným štýlom v celom zákone. Nie tak, že raz bude základom cena práce a inokedy hrubá mzda. Tým, že je to takto, tak potom ten zákon prispieva k tomu, že niekedy tie naše zákony sú taký legislatívny hlavolam. Prečítam teda ten pozmeňovák.
Ten bod 1 v čl. 1 v bode 13 sa v odseku 1 text "pred prijatím na vytvorené pracovné miesto" nahrádza textom "od dovŕšenia veku 18 rokov".
2. V čl. I v bode 13 sa text v odseku 2 nahrádza textom:
"Mesačná výška príspevku je
a) v bratislavskom kraji 35 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 26 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,
b) v ostatných krajoch
1. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 70 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 50 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,
2. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, za výdrž a technikom za to, že zvládli tie grafy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.10.2014 18:28 - 18:29 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja chcem len uviesť zopár čísiel k tomu, čo hovoril pán poslanec Kaník. Sú to čísla Štatistického úradu Slovenskej republiky. Od II. štvrťroku 2013 do II. štvrťroku 2014 narástla nezamestnanosť ľudí so základným vzdelaním u nás zo 41,1 na 44,8 %, kým u absolventov vysokých škôl, hovorím o druhom stupni, poklesla nezamestnanosť zo 6,3 na 5,5 percenta. Potvrdzuje to to, čo hovoril poslanec Kaník, že najťažšie doplácajú na tú súčasnú situáciu tí nízkopríjmoví a menej vzdelaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2014 14:09 - 14:27 hod.

Eugen Jurzyca
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 11:31 - 11:32 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Blaha, vyčítate nám, Európskej únii, že sme mali, že sme nerokovali dopredu s ruskou stranou, a nevyčítate Rusku, že nerokovalo s nami dopredu. Ja si myslím, že asociácia Ukrajiny s nami má pomerne predvídateľné dôsledky, a teda že vina nie je viazaná na našej strane, ale na strane Ruska v tom, že sa nerokovalo. Asociácia s Ukrajinou má oveľa predvídateľnejšie dôsledky, než bolo predvídateľné, že Rusko pošle vojsko na Ukrajinu. A upozorňujem, že Rusko nielen dopredu nehovorilo, že posiela vojsko, keď bude asociácia pokračovať, ono to poriadne nepovedalo až doteraz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2014 12:46 - 12:47 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. To bude naozaj faktická.
Samozrejme, podporujem, čo hovoril poslanec Kaník, a chcel by som podčiarknuť jeho slová o sankciách a ilustrovať na číslach. Aj u nás v médiách sa objavili informácie, podľa ktorých sankcie vo väčšine prípadov nefungujú a citovaný bol Petersonov inštitút medzinárodnej ekonómie. Tak som sa pozrel na tie čísla, s akými prišiel tento inštitút. A ten rozdelil sankcie do štyroch kategórií, pričom 24,8 % sankcií zlyhalo, 21 % malo nejasný, ale pravdepodobne pozitívny výsledok, 18,1 % pozitívny výsledok a úplne úspešné bolo 36,2 %. Čiže v prevažnej miere jednoznačne boli sankcie úspešné.
Mimochodom, kľúčový človek z tohto inštitútu sa volá Anders Roslund. Je to známy, uznávaný ekonóm a ten jednoznačne vyzýva k tomu, aby sankcie uplatnené boli, a zdôvodňuje to tým, že "je to alternatíva devastačnej veľkej vojny v Európe". To som citoval.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2014 10:23 - 10:25 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dve poznámky sa budú týkať toho, že sa mi páčilo, že tento prejav bol jeden z mála týkajúci sa problematiky na Ukrajine, ktorý nebol populistický a alibistický, takými sa mi zdajú prejavy na túto tému veľmi často.
Ocenil by som osobitne jednak to, že Mikuláš Dzurinda hovoril o tom, že nie je možné, aby Ukrajina bola v oboch zoskupeniach, to je kľúčová vec. Nie je to možné. Nie je možné, aby mala bezcolnú úniu s Európskou úniou a súčasne mala bezcolnú úniu s euroázijskou ekonomickou úniou. Nie je to možné. A teda my sa rozhodujeme, už sme sa aj rozhodli, že chceme, aby sa Ukrajina asociovala s nami so všetkými dôsledkami. S tým, že ak zharmonizuje svoj systém s naším, tak ho nemôže súčasne harmonizovať s ruským, kazašským a bieloruským, úplne jednoznačne.
A druhá poznámka týkajúca sa alibizmu. Pán Mikuláš Dzurinda sa nevyhýbal, nevyhýbal hľadaniu pravdy a nie s tou metódou, že pravda je vždy v strede, ako sa často snažíme tlačiť pravdu. Nie je to tak, ak by pravda bola vždy v aritmetickom alebo geometrickom strede, tak by sme ju mohli asi nájsť aj medzi tým, čo hovoril Hitler a Stalin. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2014 10:20 - 10:22 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V zásade pán poslanec povedal všetko, len by som chcel podčiarknuť niektoré javy, ktoré sú dôležité v súvislosti s predkladaným zákonom. Z nich jeden je ten, že pokiaľ prejde, tak sa vytvoria tlaky na zvyšovanie priamych daní, daní z príjmu a odvodov. A to sú dane, ktoré negatívne pôsobia na hospodársky rast, na zvyšovanie kvality života, na nezamestnanosť, resp. negatívne na zamestnanosť. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že to nie je dobrý návrh, ale aj z toho dôvodu, že doterajší stav umožňuje zapojiť do výberu daní technicky, aj politicky, samosprávy. A ten výber daní nie je jednoduchý. Ak sa celá tá politická ťarcha prenesie na štát, tak má problémy potom vyberať dane, pokiaľ jeho spojencom nie je samospráva. Toto sa do istej miery týmto deje.
A podmnožinou tejto poznámky je aj poznámka o tom, že aj je potom ťažké udržať progresivitu, progresivitu, ktorú do istej miery ako riešenie krízy odporúča aj ANF teraz, je podľa mňa ťažšie ju udržať v dani z príjmov než v majetkových daniach a takýchto daniach, ktoré, mimochodom, keď hovoríme o majetkových daniach, tak máme jedny z najnižších na svete.
Takže tá hlavná časť poznámky spočíva v tom, že je to presun na priame dane, a teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2014 14:49 - 14:50 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Nechám si potom vysvetliť, ďakujem pekne.
Naozaj, myslíme si, že je škoda, že ste nám nedali príležitosť diskutovať na túto tému tak, ako sme vnímali vašu ponuku. My sme si totižto napríklad nechali spracovať v Parlamentnom inštitúte podrobnú analýzu o tom, ako upravujú ústavy Európskej únie túto problematiku, a napríklad nám vyšlo, citujem, alebo inštitútu teda vyšlo, že väčšina krajín z tých, ktoré odpovedali, to bolo 18 krajín, má v ústave zakomponovanú povinnosť chrániť a zveľaďovať prírodné bohatstvo, šetrne a efektívne ho využívať, rešpektovať princíp trvale udržateľného rozvoja a zachovania hodnôt pre nasledujúce generácie. Myslíme si, že na túto tému by sme vedeli niečo povedať, nielen pokiaľ ide o vodu, ale aj o ďalšie súčasti prírodného bohatstva. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2014 16:29 - 16:31 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Aj ja budem hovoriť o aukciách nie preto, že by som chcel, aby sa vo veľkom voda v potrubí vyvážala do zahraničia, ale preto, že neviem, či ten zákon náhodou neprejde. Ak prejde, obávam sa, že sa bude predávať, a potom, potom by som chcel, aby aspoň teda v aukcii bola predaná tá voda. Tým sa dostávam k tomu, že, že tá voda upozornila na problémy, ktoré máme s ťažbou nerastných surovín. A máme ich viaceré a napríklad spočívajú v tom, že netvoríme dobre cenu surovín, ktoré predávame, tvoríme ju administratívne, nie v súťaži. Tiež nevyberáme subjekty s právom na ťažbu v transparentných tendroch. Ďalší systémový problém, ktorý sa týka ostatných surovín, ale aj vody, teraz je to pekne vidno. A tiež to rozdelenie príjmov, tam už o tom hovoril Ľudo Kaník, medzi štát a obec je také, že síce obec dostáva slušný podiel za, za dobývací priestor, z úhrady za dobývací priestor, ale už jej nerastie príjem za, príjem za platby zaplatené za vydobytý nerast. A to vedie k niektorým tým z tých problémov, ktoré vidíme v médiách, kedy sa búria obce. Je to aj preto, že ťažba niekedy rastie a tá obec svoje peniaze nedostáva.
Ďakujem.
Skryt prepis