Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.9.2013 o 14:25 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 24.10.2013 14:23 - 14:48 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
(Reakcia predkladateľa.) Nie je za čo, pán poslanec, ale niečo to vystihuje a vrátim sa k tomu.
Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod prečítal stanovisko vlády. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia z vlády, dnes sa zúčastňujeme zasadnutia pléna Národnej rady, pretože skupina poslancov v zmysle čl. 88 ods. 1 podala návrh na vyslovenie nedôvery ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej.
Pod návrhom je podpísaných 40 poslancov a sprievodný list adresovaný predsedovi parlamentu podpísali 2 poslanci, pán Ivan Uhliarik, poslanec z poslaneckého klubu kresťanských demokratov, a Viliam Novotný, poslanec z poslaneckého klubu SDKÚ - DS.
S plným vedomím rešpektujem kontrolnú právomoc Národnej rady voči vláde a jej jednotlivým členom. Právo vysloviť nedôveru je priamym prostriedkom uplatňovania zodpovednosti vlády vo vzťahu k parlamentu a pravdepodobne sa zhodneme, že návrh skupiny poslancov na využitie spomenutej ústavnoprávnej sankcie by mal byť dostatočne vyargumentovaný a zároveň jeho celková úroveň by mala zodpovedať pozícii parlamentu, a to úroveň obsahová, argumentačná, ale aj morálna.
Položme si preto otázku, či predložený návrh na vyvodenie zodpovednosti pani ministerky skutočne dosahuje uvedené parametre. Podľa môjho názoru, ale predovšetkým podľa názoru vlády Slovenskej republiky určite nie.
Pri rešpektovaní ústavou založených vzťahov medzi Národnou radou a vládou musím s poľutovaním konštatovať, že pokus opozície o vyslovenie nedôvery je účelovým politickým ťahom, predovšetkým v rámci predvolebného boja, umelo spojiť prebiehajúci proces vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a ľudského nešťastia, ku ktorému došlo v dôsledku tragickej autonehody 13. septembra tohto roku.
Okrem ústavnej zodpovednosti som pripravený znášať aj určitú mieru tvrdosti opozično-koaličného súperenia, ale takto zneužiť ľudské nešťastie a informácie osobného charakteru na politický boj s menami, so všetkým, naozaj mám pocit, že návrh skupiny výrazne dehonestuje inštitút zastupiteľskej demokracie Slovenskej republiky. To meno tu zaznelo.
Vláda preto svojím uznesením vyslovila nesúhlas s predmetným návrhom a zaujala k nemu primerane podrobné stanovisko, nakoľko pozíciu kabinetu obsahuje parlamentná tlač, zhrniem len jej podstatu.
Už som spomenul dôrazné odmietnutie neférovej konštrukcie, tragická autonehoda, prebiehajúci proces vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, volebná kampaň do orgánov vyšších územných celkov, s ktorou je spojený napríklad už menovaný pán poslanec Uhliarik. Myslím si, že to naozaj hovorí za všetko. A snaha brániť sa tomu, alebo spochybňovať to, ako to tu povedal pán Hlina, to je odpútavanie, to je naozaj odpútavanie, lebo to je čistá realita. Tuná jeden poslanec za chvíľu kandiduje, sú to nejaké dva týždne, prečo by to neurobil? Veď za normálnych okolností si počkáme na vyšetrenie úradu, ktorý podá stanovisko a na základe neho by mohla byť schôdza ako lusk, ako sa hovorí. Ale nie. Je pred voľbami, a preto všetci asistujú vrátane pána Hlinu.
Vláda Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že v systéme záchrannej zdravotnej služby k žiadnemu výpadku v dôsledku zanedbania povinnosti zo strany ministerstva nedošlo. V uvádzanej dobe poskytovalo dostatočný servis päť ambulancií Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, pričom ako vyslovene ustanovuje § 2 ods. 5 zákona o záchrannej zdravotnej službe, ich zásahovým územím je územie celej Slovenskej republiky. V európskom kontexte nakoniec hovoríme o stále nadštandardnom spôsobe poskytovania tejto služby.
Nakoniec, a to je smerom k pánovi Novotnému, drží sa faktov, nám tu všetkým hovorí, ale len tých faktov, pán Novotný, ktoré vám vyhovujú. A to už nie je faktografia, ale číro-číra manipulácia. Tak ako vám vyhovuje. Tým ste ale známy dlhodobo, preto ma to nijako neprekvapuje a ako vidíte, ani ma to neznervózňuje. A vidím, predovšetkým tým ste tiež známy, že akonáhle nemáte argumenty, kričíte, čo ste pred chvíľkou predviedli, kričíte, a keďže i tentokrát boli naozaj ešte slabšie ako obvykle, ešte k tomu pripojíte to búchanie po tejto doske. Ešte sú tu odtlačky z toho. (Potlesk.)
Toto naznačuje, že je to divadlo. Pretože vy ste tu už dostatočne dlho a myslím si, že vašu prácu sledujú aj určite občania Slovenskej republiky, za posledných, za posledné štyri roky tú prácu ocenili tým, že vám o 40 % klesli vaše hlasy, preferenčné, osobné, tak chápem, že sa snažíte z toho minima vydolovať maximum. Ale k tomu sa ešte dostaneme.
Je úplne štandardné, a to si myslím, že každý, kto sa aspoň trochu seriózne venoval záchrane na Slovensku, manažmentu katastrof na Slovensku a rôznym ťažkým udalostiam, ktoré sa na Slovensku stali, vedia, že všetky vrtuľníky na Slovensku keď fungujú, a nie vždy ich bol takýto počet, tak sa vzájomne zastupujú práve preto, že nečakajú na jeden jediný prípad. Bohužiaľ, na Slovensku je, nielen u nás, ale všade vo svete tých tragédií podstatne viacej. A momentálne, keď je jeden vrtuľník vo vzduchu, všetky ostatné body ho zastupujú.
A preto ak má Bratislava, Trenčín a Nitra rovnaký dolet na jedno a to isté miesto, kto pozná aspoň trošku zemepis, tak vie, že to tak je, preto niektoré otázky z pléna, ktoré tu dnes zazneli, že či sa počíta 10 minút odtiaľ alebo potiaľ, tak v podstate by si mal uvedomiť, že kde leží Skalica. Ale zjavne to väčšina z vás nevie. (Reakcia z pléna.)
Žilina je bez pochyby ďalej. Aj bolo povedané, koľko to je minút. Ale faktom zostáva, že toto je prípad, ktorý sa stáva často, keď nemôže zakročiť Bystrica, pretože práve letí, tak k tomu prípadu, ktorý je v Rimavskej Sobote, ktorý je jednoznačne minimálne o 15 minút ďalej, zakročuje napríklad Žilina. Čiže tie prípady sú stále. Vy by ste mohli odvolávať ministra každé štyri, možno desať dní. (Potlesk.)
Preto je ten návrh nedôvodný. Preto je ten návrh problémový. A, samozrejme, je konfrontovaný s tým, že, áno, mali ste porušiť zákon, pani ministerka, možno by sme tu nesedeli. Naopak, sedeli by sme tu znova, to bolo tiež správne povedané.
Niektorým poslancom v tejto sále totižto dodržovanie zákona nič nehovorí. Ak sme tu kvôli tomu, že ministerka dodržala zákon, a mám pocit, že kvôli tomu tu dnes sme, tak ste naozaj klesli na to úplné dno.
Povedzte, dajte splnomocnenie, nie je potrebné dodržovať zákon, pretože však načo sú? Treba si to vymyslieť podľa toho, ako sa to hodí, a môže sa to diať aj tak. Ja osobne s tým, samozrejme, ale nesúhlasím.
Vláda sa rovnako tak nestotožňuje s účelovým pohľadom navrhovateľov na poslanecký prieskum. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uskutočnil 9. októbra na ministerstve, kde členovia výboru boli detailne oboznámení s procesom výberového konania. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, ja som taký slušný, že vám väčšinou neskáčem do reči. A vy sa potrebujete na seba upozorniť tým, že vykrikujete z lavice, čo ja beriem, ale vo vašom veku sa to už, fakt, naozaj nehodí. Hlinovi ešte ako hej. (Potlesk.) U Hlinu nás to neprekvapí, u vás hej. Čiže, pán poslanec, som presvedčený a nikdy by som si nedovolil vás podceniť natoľko, že neviete čítať, ale stanovisko vlády máte v parlamentnej tlači. A keby ste ma pozorne počúvali, pred chvíľou som povedal, aj si to dovolím prečítať ešte raz, mám to písomne. Dovolíte? Hneď to bude.
"Nakoľko pozíciu kabinetu obsahuje parlamentná tlač, zhrnieme len jej podstatu." To som povedal pred dvoma minútami. Verím, že to na vašu otázku, ktorú ste vykríkli z pléna, úplne stačí na vysvetlenie. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
Predseda výberovej komisie, áno, presne, príklad teraz, čo povedal, pán Igor Hraško chcel doniesť ceduľku a toto vyjadruje celý postoj, on je dokonalým obrazom toho, čo je dnes opozícia. Šaškovať... (Potlesk a pokrik v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Šaškovať, a keď mi dôjdu argumenty vo vážnej veci, bavíme sa tu o tragédii, pán poslanec, to vám nie je dostatočne dobre jasné, zjavne, tak akonáhle, akonáhle nemáte argumenty, začnete vykrikovať veci, ktorými sa snažíte celú diskusiu zosmiešniť. Uvedomte si, že naozaj ani nekričím, ani nebúcham po stole, ani nič nehovorím, hovorím argumenty, t. j. naša strana.
Čo sa týka demokracie, platí, že nemusíme mať rovnaký názor, ja si myslím, že váš názor nie je nesprávny, len iný a ja mám tiež iný. A keď sa mi snažíte zasahovať do toho, čo hovorím, tak sa snažíte obmedzovať demokraciu. Vadím vám to, čo hovorím, chápem. Keby vám to nevadilo, tak by sme možno boli v rovnakej strane. Vďaka Bohu nie sme. (Reakcia z pléna.)
Keby ste chceli opakovať každú vetu, čo poviem, pán Sulík, tak vám dám priestor. (Smiech v sále a potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, poprosím vás, pokračujte.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ja pokračujem, ja len reagujem, pretože som slušný človek, a reagujem na každý podnet, ktorý z pléna vyjde. Nerozumel som, pán poslanec. (Reakcia z pléna.)
Rokovací poriadok hovorí, že nemôžete kričať z lavice na mňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán poslanec. Pán minister.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
... ale ja mám vystúpenie a myslím, že stále tá rozprava je o tom, že je voľná, ja sa snažím byť v texte, len ma neustále prerušujete, ale keď mi dáte ten priestor, ja to skúsim dokončiť. Ďakujem vám veľmi pekne.
Vláda sa teda, ešte raz sa k tomu vrátim, nestotožňuje s účelovým pohľadom. Členovia výboru boli detailne oboznámení s procesom výberového konania a predseda výberovej komisie zodpovedal a vyjasnil všetky otázky, ktoré boli položené prítomnými. Možno, keď ste vládli, boli ste súčasťou výborovej komisie a pravidelne ste diktovali výberovým komisiám, čo majú robiť, ale v tom prípade chápem tento návrh ako jediný dôvod. Boli ste zvyknutí na to, že diktujete výberovým komisiám, ako majú rozhodovať, a teraz ste šokovaní, že ministerka nediktovala, a preto ju chcete odvolať.
Chcem vám povedať, v tomto prípade s vami súhlasiť nebudeme, pretože si myslím, že ministerka konala správne, ak nezasahovala do výberovej komisie. Práve zásahom by sa mohlo stať, že následným porušením akýchkoľvek pravidiel by mohlo dôjsť k nenávratným škodám a vtedy, vtedy by ste mali právo odvolávať a mali by ste aj pravdu. A my by sme mali ten problém, že by sme mali problémy nájsť argumenty, čo tentokrát je ďaleko, samozrejme, jednoduchšie, keďže pravda stojí na jej strane.
Návrh skupiny poslancov priamo nabáda ministerku zdravotníctva k intenzívnemu zasahovaniu, to je to, čo som povedal, a práve nezasahovanie je ten problém, o ktorý tu dnes ide. Podľa stanoviska vlády k navrhovateľmi napádanému procesu, akým postupovala komisia, je potrebné uviesť, že rokovala podľa vopred stanoveného harmonogramu, ktorý bol dostatočne dobre známy. Určený časový harmonogram počítal s dostatočnými časovými lehotami na priebeh výberového konania. V procese výberového konania vznikla bezprecedentná situácia, ktorú sa výberová komisia rozhodla riešiť poskytnutím dodatočnej lehoty jednému z uchádzačov na odstránenie rozporu v predloženej ponuke. Komisia zasadala dňa 9. septembra 2013 v ranných hodinách. Dokumenty, na ktoré sa odvoláva návrh, boli doručené na ministerstvo až po ukončení rokovania komisie.
Ďalšie plánované rokovanie komisie bolo zvolané na 16. septembra 2013, kedy sa aj uskutočnilo. Z celého návrhu skupiny poslancov nie je možné identifikovať, ktoré povinnosti porušilo ministerstvo, čím malo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí. V poskytovaní zdravotnej záchrannej služby na území Slovenskej republiky nedošlo k diskontinuite, pri procese výberového konania boli dodržané všetky príslušné právne predpisy.
Je pravda, že váš návrh naozaj takéto niečo neobsahuje. Vy používate dnes len emóciu, veľmi problematickú a veľmi nízku, útokom na emócie ľudí, ktorí boli zasiahnutí touto tragédiou. To považujem za naozaj veľmi, veľmi slabé. Ale konkrétne porušenie zákona som nenašiel, ktoré by tu dneska pán Novotný aspoň raz skúsil spomenúť.
Stanovisko vlády poukazuje na pozitíva, ktoré prinieslo pôsobenie ministerky zdravotníctva od jej nástupu do funkcie. Preto je namieste otázka, či chcete ministerku Zvolenskú odvolať za to, že rezort zdravotníctva zaviedol parameter chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami, pričom táto zmena odobrala zo ziskov súkromných zdravotných poisťovní 38 mil. a peniaze tak smerovali k pacientom, nie na nové autá, na dovolenky, ale v prospech pacientov. Možno aj toto je dôvod, ktorý vám vadí, prečo sa potrebujete takéhoto úspešného človeka zbaviť. (Potlesk.)
Možno ju chcete odvolať za to, čo ste mali urobiť vy. Ale nenašli ste odvahu, silu a vôľu. Prečo ste nerozbehli nový platobný DRG mechanizmus alebo opätovne nenaštartovali e-health? Prečo ste sa naplno sústreďovali predovšetkým na transformačný proces v nemocniciach? Bola to vaša snaha premeniť všetky nosné nemocnice Slovenska na akciové spoločnosti ako prvý krok k ich neskoršej privatizácii. Viedla vás k tomu vaša typická snaha dosahovať zisky za každú cenu, bez ohľadu na blaho a zdravie občanov. Na protest proti vašim plánom sa postavili lekári a tisícky ich podali výpoveď. Vy ste ich hlas nebrali vážne a dokonca ste si na občanoch vyskúšali v praxi núdzový stav, keď prestalo normálnym spôsobom fungovať 15 veľkých nemocníc. To bolo bezprecedentné ohrozenie života našich občanov.
Ale pri tom, keď prestali fungovať nemocnice, pán poslanec Novotný, som vás tu nevidel búchať ukazováčikom do tohto dreva. Vtedy ste nevolali po tom, že prečo nezabezpečil minister zdravotníctva, ktorý tu medzi nami sedí, svojou absolútnou neschopnosťou fungovanie nemocníc. Vtedy ste nebúchali. Aj sa čudujem pánovi poslancovi Uhliarikovi, že vôbec bol schopný taký návrh podpísať po takom zlyhaní. Po takom zlyhaní. Ale dávno sa hovorí, ten základný pilier organizmu, na ktorom stojí telo, pravdepodobne vyoperovali ešte pred prvými zápočtami.
Naopak, napriek nepriaznivej finančnej situácii v apríli 2012, ktorá vznikla z dôvodu finančne nepokrytých záväzkov na zvýšenie platov lekárov a zdravotných sestier, sa ministerstvu podarilo zastabilizovať systém a nastoliť sociálny zmier. V rezorte zdravotníctva výrazne stúpli platy. Celkové hrubé mzdy lekárov vo všetkých ústavných zariadeniach v porovnaní s rokom 2011 stúpli o 24 %. Priemerné hrubé mzdy u zdravotných sestier od začiatku roku 2012 stúpli v ústavných zariadeniach priemerne o 19 % a iným zdravotníckym pracovníkom sa hrubé mzdy zvýšili o 8 %.
Mám trochu obavu, že pani ministerku chcete odvolávať za to, že sa nebála a začala bojovať s biznisom reexportu liekov. Myslím, že tým je tiež pomerne známy jeden z podpísaných. Práve o ňom by určite vedel rozprávať aj pán poslanec, ktorá zo spriaznených distribučných firiem tento reexport vykonávala. Nám porozprávajte o tom, pán poslanec, vy to viete najlepšie.
Až naša vláda urobila také opatrenia, aby bezbrehý vývoz liekov bol limitovaný a dnes podlieha povoleniu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Čudujem sa naozaj, že máte toľko odvahy, keď sami ste svojím rozhodnutím o reexportoch liekov ohrozili onkologických pacientov. Veď to nehovorím ja, to bolo aj v novinách, to sa sťažovali aj pacienti.
Ešte raz sa opýtam, kde beriete tú odvahu, pán poslanec? Kde beriete tú odvahu? Ale to asi patrí k vašej výbave.
Možno sa vám nepáči aj to, že ministerka reálnymi výsledkami ukázala, že aj štátna nemocnica vie efektívne hospodáriť a napraviť tak vaše zlé ukazovatele chodu nemocníc. Strata nemocníc za rok 2012 dosiahla úroveň 116 mil. eur. Strata za rok 2011, váš rok, drahá opozícia, 156 mil. eur. Hovorí sa o tom, že pravica vie hospodáriť. Toto je konkrétnym dôkazom, že buď nie ste pravica, alebo neviete hospodáriť.
Pozitívny trend v oblasti hospodárenia 13 najväčších štátnych nemocníc pokračuje aj v roku 2013, keď sa ku koncu augusta podarilo znížiť stratu medziročne na takmer polovicu, zo 68 na 32 mil. eur. Systém zdravotníctva v Slovenskej republike objektívne je veľmi zraniteľný. Je ľahké ho deštruovať, ale, naopak, náročné zdravotníctvo stabilizovať. Zatiaľ čo pani ministerka manažuje reálne kroky smerujúce k postupnému ukotveniu systému, skupina navrhovateľov hľadá, kde je politický priestor na deštrukciu a na tom sa určite my zúčastňovať nechceme.
Dovoľte, aby som ešte pridal niekoľko osobných postrehov.
Ministerstvo zdravotníctva bolo známe mnohými problémami, kedy ohrozovalo našich občanov, ale povedzte mi, pán poslanec Novotný, prečo ste vtedy tu nestáli, nekričali a nebúchali rukou, keď nemocnicu, ktorú ste v podstate vy sprivatizovali, alebo teda vaša rodina, skrachovala, 6 mesiacov ste neplatili platy. Vtedy ste nezlyhali, vtedy ste neurobili vlastne katastrofálny manažérsky krok? To bolo dôkazom toho, že to proste robiť neviete. A jediné, čo viete, je pri úspechu sa snažiť nahádzať bahno na toho druhého, aby náhodou, náhodou nad vami nevynikal.
A keď som hovoril o tom, že ste manipulátor a že manipulujete, áno, pán minister Šagát určite odišiel po tlaku, nie preto, že by chcel. Ale preto, že bol gigantický tlak. Ale vy ste úplne zavádzali, pretože pána ministra Šagáta neošetrovali lekári, teda pána prezidenta Schustera neošetrovali lekári ministerstva zdravotníctva, ale ministerstva vnútra. Skúste sa pozrieť pravde do očí. Čo s tým teda on mal? Tá nemocnica bola pod ministerstvom vnútra. (Reakcia poslanca.) Nie. Na začiatku, však práve, ten hlavný problém, o ktorý sa tu celý čas vždycky sporilo, bolo ministerstvo vnútra, nie ministerstvo zdravotníctva. To len preto, že toto je názorný príklad, ako vy všetky svoje argumenty otáčate, ako hovoríte niečo, čo nie je pravda.
To isté platí o pánovi ministrovi Liškovi. Neodišiel dobrovoľne, ale toto nebudem otvárať. Nepatrí sa. Ani vtedajšia opozícia nehovorila o tom počte mŕtvych, nezvolávali sme mimoriadne schôdze, či to bolo, alebo nebolo zanedbaním výcviku, techniky, čohokoľvek, pretože sme nechceli presne ako hyeny tlačiť z ľudského nešťastia. Ja si na to veľmi dobre pamätám. (Potlesk.) Vtedy som bol predsedom výboru. To je spoločná tragédia, ktorá sa stane na Slovensku a ktorej sa treba venovať.
A môžem vám povedať ešte jednu dôležitú vec. Je to trochu osobnejšie, máte pravdu, pán poslanec, budem osobný. To je problém, ktorý vyjadruje celkovo váš postoj a vaše fungovanie v politike, ktoré je prospechárske, k nemocnici sa vracať nebudem, Železničnej z Košíc, v ktorej je pevný váš odtlačok prstu, jej neúspechu.
Ale pamätám si, keď hovoríme o voľbách do VÚC, tie vaše bilbordy z roku, niečo po roku 2000, kde pod vaším meno bolo napísané, že "Poznám odpovede". Problém je v tom, pán poslanec, že po posledných výsledkoch volieb sa vás nikto na žiadne otázky nepýta. A práve, nie, vy poznáte odpovede na niečo, kto sa vás nikto nepýta, pretože vaše postavenie v tomto politickom systéme je známe ako človeka, ktorý manipuluje, hľadá problémy tam, kde nie sú, a, naopak, tým, ktorí sa snažia robiť niečo dobré, hádže polená pod nohy.
Z môjho fungovania, a nejaký čas sa venujem ministerstvu vnútra, môžem povedať a chcem sa poďakovať verejne pani ministerke zdravotníctva, pretože aj tento rok v porovnaní so situáciou spred 8, 7, 6 rokov sme v tomto čase mali na cestách pri takých dopravných nehodách, o akej tu dnes hovoríte, mŕtvych už viac ako päťsto. Tento rok práve napríklad, aj minulý, aj rok predtým, aj vtedy, keď ste boli vy vo vláde, sa práve systémom, ktorý sa nastavoval v rokoch 2006 - 2010, podarilo zásadne ušetriť životy na našich cestách... (Potlesk.) A tento rok je k tomu istému stavu ako spred niekoľkých rokov o 370 mŕtvych menej. To sú reálne výsledky. To tú reálne výsledky, kedy systém zdravotníckej starostlivosti vrátane vrtuľníkov poskytuje možnosť, aby ľudia mohli druhýkrát vstúpiť do života.
Tých nehôd máme, bohužiaľ, veľa a vrtuľníky lietajú, zastupujúc sa, po celom Slovensku. Nerobia len priamy, tam, kde bol vrtuľník odmietnutý, ako ste teraz počuli, priamo k nehode, ale slúžia aj na transporty medzi jednotlivými nemocnicami. A práve preto sú tie lety tak časté, že sa musia vzájomne zastupovať. Čiže nie je ničím výnimočným, kedy Bratislave sa ponúka Žilina alebo Banská Bystrica, kedy Košice suplujú proste stredoslovenský kraj. To nie je nič výnimočné.
A práve z toho, že si nechcete uvedomiť, aké sú skutočné fakty, sa snažíte z ľudskej tragédie spôsobom hyen urobiť politickú frašku. Nájdite si iné dôvody, robte ich, ale toto, si myslím, že prekáža úplne každému. Každá ľudská tragédia je naozaj katastrofálna.
Našou úlohou je to, aby sme upravovali systém ako taký. Nemôžete len kvôli tomu, že máte chuť pred voľbami umožniť pánovi poslancovi sa zviditeľniť pri jeho voľbách do Trnavského kraja, ale teším sa. Pán poslanec, teším sa, viete na čo? Na výsledky volieb v Trnavskom kraji. Voliči vám dajú presne odpoveď. Nebude to moja odpoveď. Voliči vám dajú odpoveď, presne ako si pamätajú, ako ste bojovali v zdravotníctve a čo ste všetko urobili. A potom sa stretneme aj v tejto sále a môžme si to prebrať. A keď vaši voliči ocenia to a zvíťazíte, verejne vám poviem, že som to myslel zle a že sa vám ospravedlním. Ak je to naopak, je na vás ako na chlapovi, aby ste skúsili zvládnuť opak.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

17.10.2013 15:04 - 15:06 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, čas, ktorý je určený na hodinu otázok, sa naozaj schyľuje ku koncu. A aby som vypracovanú otázku odborníkmi prečítal, asi by sme tento čas nestihli. Skúsim teda iba všeobecne v nejakých krátkych bodoch.
Je veľmi dôležité, pán predseda výboru, aby sme možno ešte bližšie konkretizovali otázku, na čo sa presne pýtate, pretože v prípade nášho rezortu, ale predpokladám, že aj ostatných rezortov, prísne rozlišujeme započítavanie odbornej praxe v závislosti od, či ide o zamestnancov vo verejnom záujme, či ide o zamestnanca v štátnozamestnaneckom, alebo príslušníka Policajného zboru. Samozrejme vždy sa hľadí na započítavanie odbornej praxe prísne individuálne. Svojím spôsobom aj sekretárka, ktorá pripravuje podklady, ktorá pracuje s agendou, teoreticky po preukázaní, že vykonávala odborné činnosti a je na nich dokonca podpísaná, že existujú určité výsledky, ktoré by boli merateľné v atribútoch, ktorými napríklad teraz meriame reformu ESO, to znamená výkon jednotlivých rozhodnutí odborných pracovníkov, príprava podkladov a tak ďalej, tak za určitého predpokladu pri zložení skúšky a samozrejme konkurzu sa to určite asi dá. Nie je to vylúčené. Ale možno by tá otázka mala byť úplne na konkrétnejší príklad, aby sme vám vedeli odpovedať podrobne. A na to je ministerstvo, na tú otázku vám odpovedať, pripravené, samozrejme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2013 9:41 - 9:44 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Áno, keď ja som taký diskutabilný, ja som taký diskutabilný v tomto. (Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.)
Dobre, aby sme to neodľahčovali, pretože je to téma vážna. Z môjho pohľadu hovoríme o tom, že áno, je tu jedna strana, ktorá proste predovšetkým hospodárila v Anglicku so svojimi peniazmi, ale z môjho pohľadu a dodneska tie správy nemáme, lebo to sú jediné listinné dôkazy, ktoré k niečomu existujú. Faktom zostáva, že práve preto ten zákon predkladáme, aby tie peniaze mali menší význam. Lebo potom budeme súťažiť ako v niektorých štátoch Európskej únie alebo dokonca v Spojených štátoch, kde sú každý rok nové a nové rekordy peňazí, ktoré sa vynaložia na kampaň. A ja si nemyslím, že sú to účelne vynaložené peniaze.
Každý politik, či je v opozícii, či je v koalícii, či je mimo parlamentu alebo v parlamente, má právo robiť svoju reklamu. V dobe internetu je to relatívne lacné, pretože prezentuje svoje názory a volič ho spozná. Nestačí proste mať bilbordy, treba pracovať. A na tom tá politika je a dneska to možné je. A mnohí z vás sú dôkazom, že len prostredníctvom internetu a mnohých aktivít, ktoré urobili, sú dneska v parlamente. Prečo potom podporovať neustále preteky o to, kto viacej minie. Len preto, že to navrhuje SMER? Mám pocit, že, no 90 % vystúpení bolo o tom, že to proste navrhuje SMER, a preto je to zlé. Z princípu je to zlé. Pretože keď som videl obhajobu napr. otázky volebných obvodov, tá istá obhajoba ešte pred 5 rokmi z úst toho istého človeka bola úplne iná, úplne iná. Čiže obhajujem to, čo sa mi hodí. Mnohí sú v tom veľmi skúsení a veľmi dobrí, vedia a, samozrejme, majú právo na zmenu názoru, veď to je normálne. Len hovorím o tom, že keď sa pozriem na túto časť obhajoby, tak vidím, ako veľmi jednoduché je hľadať všetky argumenty, prečo je tento návrh zlé a zlý. Zamyslite sa na to z pohľadu naozaj štandardnej politickej kultúry na Slovensku, ktorú by sme boli radi, aby sa vrátila. Nielen preto, či to navrhuje SMER. Máme problém v tom, aby niektoré občianske združenia, komora sestier a ktokoľvek iný, že si chcú urobiť bilbordovú kampaň? Tak vytvorme priestor pre to, adekvátny a zadefinujme ho presne, aby platili presné pravidlá pre inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na verejnom živote. Ale nedajme priestor preto, aby sa to dalo zneužiť a tým pádom netreba mať pravidlá. Ak nechceme mať transparentné účty, v poriadku, tým pádom končí zákaz. Transparentné účty, limity a zákaz tretích strán je naviazaný dokopy. To je len kvôli tomu jednému, aby tie transparentné účty mali význam. Čiže naozaj aj firma bude postihnutá, ak zoberie peniaze na reklamu nie z transparentného účtu. Ak sa dokáže, že nemala platbu, bude rovnako postihnutá. Len preto sú tie zákazy, aby to malo jasnú čistotu, aby sa to neobchádzalo.
Ak sa toho chceme zbaviť, potom zrušme celé, to je celý jeden balík. Máme s tým problém, dáme ho preč - povieme, nebol na to priestor - a prijme sa to niekedy neskôr. Pretože to som mal pocit predovšetkým z vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej. To je tiež taký poslanec, ktorý často mení názory podľa toho, v ktorej strane je. A jednoducho ona vyslovene išla proti transparentnosti. Lebo všetci sme sa zaviazali prijať volebné zákony pred voľbami, a ona povie, že nech platia až na ďalšie zákony, na ďalšie voľby. Tak to akože, teda ako o čom je ten záväzok, aby boli tie voľby, ktoré my dokážeme ovplyvniť ako parlament, už transparentné? Tak, pochopiteľne, všetky, ktoré predchádzajú voľby parlamentné.
Mnoho tých názorov bolo zvláštnych. Ešte raz poviem, urobíme, aby som nezdržoval, urobíme takú pracovnú skupinku, ktorá by v tomto prípade mohla racionálne návrhy si prebrať. Dokonca boli tu niektorí poslanci, u ktorých som zvyknutý na teatrálne vystúpenia a prekvapili ma svojou vecnosťou, objektívne hovorím. Myslím si, že otázka komisií volebných je podľa mňa vyriešená dvomi riešeniami, ktoré sú absolútne relevantné. Otázka odsúdených takisto, si myslím, že má jednoduché riešenie, ktoré proste vykonáme. Myslím si, že nájdeme riešenie aj v prípade tretích strán. Nie je problém, že nikto chcel niečo niekomu zakázať. Ja hovorím, aby nebol niekto uprednostnený, zvýhodnený, aby platila tá rovnosť šancí, aby nevyhrávali peniaze nad skutočnou politickou prácou. To je pravidlo tohto zákona a podľa neho sa aj budeme riadiť. Rád vyjdem v ústrety všetkým návrhom, ktoré budú tento zákon vylepšovať.
Ďakujem za podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2013 9:22 - 9:43 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, čakal som búrlivú diskusiu.
Priznám sa, že mnohí hovorili o nejakom strachu, mnohí hovorili o nejakých obavách, ale mám pocit, že vy ich máte, pretože keď sa pozriete do histórie, ten čas hovorí o niečom úplne inom. Ak si všimnete historicky, tak bez ohľadu na to, ako ste vy upravili nejaké pravidlá alebo niekto iný, SMER má svoju pozíciu, ktorej sa drží, ktorá funguje plus-mínus hore, raz dole, raz tam, ale stále má nejaký svoj priestor, pretože je verným svojim myšlienkam, tým sa vždycky venoval, komunikoval vždycky so svojimi voličmi aj v regiónoch a my tento problém nemáme.
Nás sa prieskumy veľmi netýkajú. Týkajú sa malých strán. Týkajú sa strán, ktorých je väčšina, a to práve preto, že keď dva dni pred voľbami vám vyjde prieskum, ktorý povie, že tá strana a tá strana má 2 % namiesto regulárnych 7 napr., tak proste voliči si povedia, že ju voliť nebudú, pretože nemá šancu sa dostať do parlamentu. A ja si myslím, že to je nefér! A rovnako tak je nefér, aby strana, ktorá má 1 %, sa tvárila v prieskumoch, že má 7. To je nefér! V minulých voľbách sa sekli prieskumy od 10 do 30 % podľa strany. Každý občan Slovenskej republiky vníma tieto informácie z tých prieskumov ako seriózne, ako verifikované, ako veci, ktoré sú proste tak, a na základe toho si utvára mienku nie o tom, či je dobrý program alebo zlý program, ale či podobná strana, my takú konkurenciu nemáme, ak ste si všimli, či podobná strana môjmu programu má väčšiu šancu dostať sa do parlamentu.
O akom SMER-e tu neustále hovoríte? Vaša zaslepenosť v tom, že máte z niečoho neustále obavu, je, že to všetko musí byť urobené inak. Vy máte prezumpciu viny! Vo všetkých tých diskusných príspevkoch bola prezumpcia viny smerom k SMER-u, že my niečo zlé chceme spraviť.
Jediný priestor, ktorý bol na prijatie zákona, tak aby bol kľud, bol rok 2010. V 2009. začali prípravy samotného kódexu a v 2010. zriadil minister Lipšic vtedy komisiu, ale nie je podstatné, koľko komisií zriadite, ale či aj nejaký výsledok prinesie. Po 2-3 rokoch nepriniesla nič. Áno, základy tej komisie sú v tomto zákone, ale neobjavila sa ako legislatívny návrh. Boli jediné tri 3 roky za posledných 20 rokov, kedy neboli ani jedny voľby. Jedinečná šanca - a táto strana parlamentnej sály bola vtedy pri vláde - a neurobili ste to! Ja nerozumiem potom, o čom tu diskutujeme. Raz tie zákony musia prísť a niekto ich musí predložiť. Ale ak budete pristupovať k tej diskusii s tým, že prezumpcia viny je na SMER-e, že vlastne on si chce urobiť voľby pre seba, no inak by ten zákon vyzeral, keby sme ho chceli urobiť pre seba!
Je to veľmi zvláštne, ja som veľmi prekvapený, pretože sú to iracionálne reakcie, iracionálne. Reči o protiústavnosti, to ma teda fakt šokovalo! Veď všetky tie inštitúty tu boli počas platnosti tejto ústavy. Už sami nerešpektujeme našu vlastnú históriu, tie veci, ktoré sú tu zavedené v tomto zákone, vznikli v novembri '89. Aj moratórium, aj zákaz prieskumov. To sú všetko veci, ktoré tu boli, a nezavádzal ich ani Mečiar, ani žiadni iní strašiaci, ktorými to neustále mávate. Aj VPN, aj pán Osuský, ktorý teraz kritizuje možno vlastné návrhy, ktoré vtedy presadzovali, pretože vtedy práve vznikli moratóriá, vtedy práve vznikli po vzore ostatných krajín. Ako budeme sa baviť o tom, že v prípade moratória, dobre, tak si povedzme. Považujeme za nedemokratickú krajinu Rakúsko alebo Francúzsko, alebo Taliansko? To sú nedemokratické krajiny? To je porušenie ústavnosti, to je krok proti demokracii?
Zákaz prieskumov. Tu sú ešte ďalšie moratória, pardon. Tu sú ešte Holandsko, jediné krajiny, ktoré majú voľno, je Spojené kráľovstvo, ani nie Írsko, Švédsko, ako to včera spomínal pán Osuský. Čiže to sú skôr výnimky. Možno je to úplne iná kultúra, možno je tam priestor pre to, aby nedochádzalo k falšovaniu a k rôznym ovplyvňovaniam volieb, ale s tým sme sa na Slovensku ešte nestretli, ešte možno tam tak ďaleko ako Nórsko naozaj nie sme. Práve preto, že moratórium malo toľko sťažností na porušenie moratória, je dôležité, aby sme sa k nemu vrátili. Ide o to, aby bola rovná, rovná časť príležitostí. Lebo nezaznel jediný argument, prečo je zlé moratórium, nezaznel. A, samozrejme, moratórium už od svojho vlastného slova není liberatórium, ale niečo obmedzuje v mene všetkých a pre všetkých a rovnako, čiže preto nemôže byť protiústavné. Pretože potom je protiústavný aj zákaz vjazdu, pretože obmedzuje slobodu pohybu. To je taký argument, ktorý tu včera zaznel, to je jeho úroveň. Všeobecne diskusia tohto typu je presne na tejto úrovni. Sú ľudia, u ktorých už neviem teraz, že či sú teraz vlastne, pochádzajú pôvodom z maďarskej strany alebo sú konzervatívci, alebo dneska je najmodernejšie, že fajčí trávu, pretože zhodou okolností sú buď liberáli, ale vždycky je ten názor podľa toho, kde práve sedím. Čiže ťažko hovoriť o pevnej chrbtici v týchto prípadoch. V každom prípade sa musíme vrátiť k tomu, že vychádzame zo skúsenosti. A my ju negatívnu nemáme.
V každom prípade v poslednom období, čo sa týka volieb a samotných volieb a volebnej kampane, snažíme sa iba nájsť problémy, kde niekto zneužíva peniaze. Som šokovaný aj z toho, že vlastne tu veľká podpora je peniazom, že dôležité, to neriešme, peniaze. Podporujeme to, po 20 rokoch slobody, že chceme, aby peniaze vyhrávali voľby? To je účel toho, čo chceme? Že kto má viac peňazí, môže vyhrať voľby a to je jedno, aký má program. Stačí, že si zaplatí proste o 50 čo-to viacej? Tu sa čudujem aj pánu Osuskému, veď dával si na svoju prezidentskú kampaň len jeden bilbord. Možno by si mohol dať viacej, ale povedal si, že to nie je účelné proste dať preč. A určite nebude točiť šoty. (Reakcia z pléna.) Pretože nemajú vyhrať peniaze, ale to, či vy ste lepší, alebo on je lepší. O tom je politika, politika, nie je súťaž, či predám viacej nekvalitného masla, ktoré nie je vlastne, s mliekom nemá nič spoločné, ale dám viacej reklamy, tak ho viacej predám. Proste základný princíp je rovnosť šancí. Možno sú tu kandidáti, ktorí by boli skvelí politici a nemajú ani korunu. Hovoríme o rovnosti šancí. Toto nie je marketingový priestor, kde väčšia firma dokáže zaplatiť viacej reklamy, a preto ju viacej predávame. To je niečo úplne iné.
Dobre, bavili sme sa o tom, že moratórium je naozaj v obrovskom množstve štátov a nie je to nič výnimočné a o protiústavnosti nemôžeme ani hovoriť a o strachu už vôbec nie. A medziiným platí aj na vášho súpera, pán Simon, pretože on si nemôže robiť reklamu ani v maďarských médiách, pretože má to dosah aj na slovenské médiá. To, či maďarská televízia vysiela proti vám, tak to, bohužiaľ, si už treba vybaviť v Maďarsku. Ale SMK by si určite kampaň robiť nemohlo. Čo sa týka takého ďalšieho veľmi silného, bola otázka, hneď sa k tomu dostanem, prieskumy verejnej mienky. Takisto vlastne: raz, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15 krajín - dokonca mesiac je čas, ktorý sa uznáva ako čas, ktorý je ideálny, práve preto, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu verejnej mienky práve prieskumami, pretože prieskumy nie sú relevantný názor. Sú to len prieskumy, ktoré odrážajú kmeň, ktorý si vytvorí prieskumná agentúra a ktorá sa rozhodne, že potopí..., no tak, či SMER bude 35 alebo 27, to na veci až tak veľmi pred voľbami nemení, ale či strana, predovšetkým z tých menších, ktoré sú niekde okolo percent, je rozhodujúce, či vám dva dni pred voľbami poviem, že máte naozaj 2 %, alebo, naopak, že u strany, ktorá nemá šancu, budem tvrdiť, že má 8. To nie je fér, to nie sú rovnaké prístupy. To proste sa vzdávame toho, naozaj čo sa v novembri zaviedlo. Prečo si myslíme, že to, čo sa v novembri vymyslelo ako v čase, kedy bol najväčší pocit slobody, že nič ma nemôže obmedzovať, vtedy bola najväčšia citlivosť na ľubovoľné obmedzovanie verejného prejavu. A napriek tomu sa zaviedlo moratórium. Práve preto, aby bola rovnosť šancí, aby niekto nešpekuloval, a len preto, že má viac peňazí, dokázal potopiť súpera. Veď v histórii bola strana, si spomeňme, ktorá kandidovala vo voľbách, bola 6 % stále okolo. Zopár vyhlásení dva dni pred voľbami - a zrazu mala 3. To sú veci, ktoré, ktoré podľa môjho názoru do modernej demokracie nepatria. A že si snažíte nájsť argumenty za každú cenu, lebo treba kritizovať SMER, chápem, ale zamyslite sa aj nad sebou samými, nad všetkým, lebo všetci sme v konflikte záujmov, keď preberáme tento zákon, všetci. A jediný, čo sa týka prieskumov, v tejto sále väčšinou, teda zatiaľ, však vždy je to iné, ale zatiaľ my sa nehýbeme okolo 5 %. My ten problém zhodou okolností nemáme.
Limity, to bolo veľmi zaujímavé, čo sa tu bavilo, limity na volebnú kampaň, tak tie sú všade, prosím. To ani nemusím hovoriť, že v koľkátych krajinách, tie sú úplne všade. Môžme sa baviť, aké sú veľké, od proste Holandska, Írska, všade, vo Veľkej Británii dokonca, kde ináč je všetko navoľno, tak toto je limitované, v Nemecku takisto. Sú proste situácie, kedy naozaj moderná demokracia sa snaží, aby nerozhodli voľby jednoducho peniaze. Aby naozaj to nebolo postavené na tom, že ja som bohatý, ja si môžem kúpiť politiku. Pretože ak dovtedy nepracoval tento človek politicky, a teraz ste spomínali jedného z kandidátov, však ja mu to neberiem. Ale ja napríklad som začínal ako komunálny poslanec. Nemusím hneď myslieť na najvyššiu funkciu v štáte, keď chcem ako podnikateľ prísť. Môžem prejsť nejakou politikou, aby ľudia videli, či som niečo v tej politike urobil. A keď ja nemám žiadny priestor, ktorý som spravil v prípade politiky, aj tí, ktorí tu sedia, mnohí sú nezávislí, mali za sebou nejaký kus práce verejného typu, verejnoprospešného typu, aj blogovanie považujem za nejakú časť, kde sa aspoň snažím nejako prezentovať. Ale keď príde niekto úplne bez histórie, bez ničoho, len preto, že mám balík peňazí a chcem proste sa a nejakým spôsobom si urobím politickú stranu a poviem si, ja tu budem teraz vládnuť, lebo môžem si urobiť tristo šotov, mne je to jedno, koľko to bude stáť, je na tom niečo podozrivé. Jednoducho vždy má byť pravidlo, že je samozrejmé. Zvýšili sme trop, keď hovoríte, lebo nám, naozaj čo sa týka prezidentských volieb, skutočne, skutočne v tomto prípade ako o to nejde. Keby nám o to išlo, nezvýšime strop prezidentskej kampane trojnásobne. Veď teraz je strop prezidentskej kampane 167-tisíc eur. Zvyšujeme ho na 500. To je vhodné výčitky, že niekoho chceme obmedziť? Čiže z tohto pohľadu považujem tieto argumenty naozaj za nerelevantné a už vôbec sa nedotýkajúce ústavy, to je naozaj z môjho pohľadu proste... (Reakcie z pléna.) Tomu... (Reakcie z pléna.) Že čo? (Reakcie z pléna.)
Ústavy sa týka moratórium. Bolo v našich zákonoch a doteraz je v našich zákonoch zavedené, tak keby bolo protiústavné, tak asi ho už tam nemáme. Lebo zatiaľ... (Reakcia z pléna.) Druhá vec je kampaň inými subjektami, k tej sa dostanem a tretia bola... (Reakcie z pléna.)
No prieskumy, tak prieskumy takisto máme zakázané a dlhodobo sme ich zakazované mali. Čiže tieto dve veci sú potvrdené už životom na Slovensku, lebo boli, a na tom, na tejto legislatíve bola postavená aj naša ústava, lebo volebné zákonodarstvo sme mali skôr ako ústavu, čiže ústava už poznajúc pravidlá aj moratória, aj zákazu prieskumov, vtedy boli zakázané prieskumy rovnako, tam len 14 dní bola lehota, tu sa o tej lehote môžme, samozrejme, baviť, či je relevantné mať 21, má byť 14, má byť 10, to je, samozrejme, otvorená diskusia.
V prípade tretích strán, pochopiteľne, je to nezmysel aj s tým anti-Shootym, je pravda, že ho to v tomto prípade zasahuje. V prípade, v prípade komerčnej bilbordovej kampane alebo v prípade komerčnej kampane v elektronických médiách. Žiadny zákaz prejaveného názoru neexistuje. A keď sa bavíme, keď ste hovorili, že chránená je obsah aj forma. Áno, chránený je obsah slova, ktoré hovorím, ale aj forma, či je expresívnejšie, či je doprevádzané nejakými zvukovomalebnými doplnkami. Ale ja hovorím o nosiči. A nosič tejto informácie nie je chránený ústavou. Je chránený môj prejav, že si môžem povedať, čo chcem a ako to chcem povedať. Ale nosič tej informácie už chránený nie je. A ja hovorím o komerčnej reklame. Nikto nezakazuje Shootymu kresliť, pre Boha živého, karikatúry. A zhodou okolností si myslím, že aj pre túto časť, na to, čo práve sa vám nepáči, si myslím, že mám riešenie. Ale tento zákon nehovorí o tom, že máme zakázať tretiemu sektoru vstupovať do kampane. To nie je pravda. Hovorím o tom, že jednoducho načo zavádzame transparentné účty, načo zavádzame limity, lebo limity súvisia s transparentnými účtami veľmi úzko, keď to potom nebudem dokázať kontrolovať?
Prídem opätovne, bohatá strana, tu mám prvé tri milióny na svoju kampaň. Zriadim si tri občianske združenia, jedno združenie, ktoré bude bojovať proti všetkým, tam má ďalšie tri milióny a môže teraz robiť kampaň proti všetkým a mám ďalšie dve združenia, ktoré budú robiť kampaň mne a mám namiesto 3 mil. 9. To má aký význam potom? Aký význam má zavádzať, aby sme tu mali jasné pravidlá, keď tu sa dajú strašne ľahko obísť. Tak keď máme jediný problém a vnímate problém, tak jednak, samozrejme, môžme to skúsiť, že napíšeme do zákona, že všetci okrem Shootyho, to je prvá možnosť, čo môžme urobiť. Nemám problém, len asi by nám to legislatívne neprešlo.
Druhá možnosť reálne, reálne je, že môžme vyčleniť osobitný, osobitný limit, ktorý bude slúžiť práve pre tretí sektor, ale relevantný. To sa musíme o tom baviť, že proste keď bude chcieť urobiť svoje stanovisko Aliancia Fair-play alebo združenie tretieho sektora alebo ktokoľvek (reakcia z pléna), komora sestier. Veci, ktoré relevantne na trhu existujú a ktoré poznáme všetci, že sú partneri. Nakoniec aj odborári. Ja som povedal, že tak ja nemám problém. Ak budú odborári chcieť vyjadriť svoj názor, z nášho limitu im vyčleníme 100-tisíc, nech sa páči, urobte si bilbordovú kampaň. Aký problém? Aj si ju môžte zaplatiť, keď ju chcete platiť vy, ale je to v našom limite, lebo je to na našu podporu. (Reakcie z pléna.) O. K. Môžme, môžme, no tak hovorím, že keď chcete umožniť, keď tu teraz nemyslím vás, ale pán poslanec Miškov tu hovoril, tak však prečo zo svojho limitu zo straníckeho nevyčlenia priestor pre Shootyho, ktorý bude protestovať proti SMER-u. Ja len hovorím, že to má byť podpísané, má to byť adresné. Nechcem, aby niekto si proste si mohol kúpiť politiku. To je celé. Hovorím o tom, že to má byť dané na základe práce, ako každý z vás, a to je jedno, či s vami súhlasím alebo nesúhlasím, ste v tej politike odviedli nejakú časť roboty. Verejne, kdekoľvek. Každý má za sebou niečo, že je čitateľný pre toho voliča. Niekto nezískal nikdy podporu, niekto kandiduje len vždycky proste cez niekoho iného atď., to sú vedľajšie veci, není to podstatné. Podstatné je to, že každý jeden niečo spravil, či pozitívne, či negatívne, ale áno. A má preto právo v tom, samozrejme, politickom živote sa uchádzať o tú popularitu tých voličov a o ich hlasy. Ale ja si nemyslím, že by mali kandidovať akciové spoločnosti.
Toľko tu vždy hovoríte o rôznych kmotroch a neviem akých oligarchoch, o všetkom, toto je priama podpora oligarchie, keby ste to chceli. Kto má viac peňazí, ten má viacej mediálneho priestoru. A nezabúdajte tie reči o tom, že... (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcie z pléna.) No môžte, ale faktom zostáva, že toto je boj proti tomu presne, pán poslanec. Pretože obmedzuje... (reakcie z pléna), obmedzuje výdavky, tak ja viem iba o jednej strane, ktorá, ktorá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.9.2013 14:41 - 14:48 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som v podstate v úvode spomínal, pri úvodnom slove, úvodné slovo k obidvom zákonom. Tu sa ešte vrátim a ešte raz zvýrazním ten fakt, že to, čo stojí pred nami v najbližších dňoch, je postaviť pred parlament orgán, stálu komisiu, nazvem to pracovným názvom, ktorá bude mať na starosti výkon volebného práva, teda ako volebná komisia. Bude mať na starosti kontrolu volebnej kampane a jej priebehu a jej financovania a financovanie politických strán. To je záväzok, ku ktorému sa zaviazali všetky politické strany, a práve preto, že má dohľad nad všetkými troma, pretože delenie týchto kontrolných vecí by vlastne vytvorilo len tri rôzne orgány. Takže to je zbytočné. Z pohľadu efektivity je jednoduchšie zhodnúť sa na jednom type fungovania, a to by malo vlastne kontrolovať.
Kto bude nominantom v tejto komisii je presne na zváženie. Tam dopredu vlastne ísť nevieme. Vieme vychádzať len z tých politických síl, ktoré sú momentálne funkčné po posledných voľbách. Tam tá skutočnosť, ktorá sa dá odstrániť v prvom zákone v prípade tej trojpercentnej hranice na platených členov komisií, sa tu asi odstrániť dá veľmi ťažko. A je dosť nepredstaviteľné, že by v takejto komisii nesedeli zástupcovia politických strán. Ľubovoľná kreácia tejto komisie, asi naj-, naj-, by som povedal, nezávislejšia pôda je parlament. Vláda je už užší orgán. Kombinácia menovania vláda – parlament – prezident, dá sa nad tým uvažovať, ale je to jedna z možností. Doplnenie tej komisie o stálych členov, šéfa NKÚ, generálneho prokurátora a šéfa Štatistického úradu, poprípade mimovládnych organizácií, tak isto. Ale je podstatné, aby tam boli takí členovia, ktorí sú schopní vždy objektívne informovať, pre prípad, aby nedošlo nikdy k nejakému ututlávaniu, aby tá informácia proste prebehla.
To je napríklad dôvod, a ja to poviem na príklade, prečo je som veľkým priaznivcom výboru Národnej rady, pretože možno sa sťažujete častokrát, že niektoré výbory Národnej rady nedokážu byť efektívne vo vyšetrovaní alebo v riešení trestných činov, ale v pomenovaní problému, ktorý vznikol, a dostania jednotlivej kauzy pod verejný tlak sú mimoriadne efektívne. A ja, keď sa riešila poslanecká imunita, som zastával názor, že má byť dôsledná, že poslanecká imunita nemala chrániť poslancov, ale to si tu nedal nikto vysvetliť, nemá poslancov chrániť, že by mali byť beztrestní v prípade priestupkov, ale to ustanovenie, ktoré tam bolo, to nebola imunita, ktorá bola v priestupkovom zákone, ale imunita v tom smere, že nemá to riešiť policajný orgán. Nemá výkonná moc riešiť priestupky moci zákonodarnej. A originál to malo byť tak, že po spísaní a zadokumentovaní priestupku mal priestupok odísť do výboru Národnej rady a tam sa to pod verejnou kontrolou malo prerokovať. A chcem vidieť, koľko odpustených pokút alebo koľko malých pokút by bolo zadaných? Dokonca si myslím, že mnoho poslancov by prehováralo policajtov, aby to mohli zaplatiť na mieste, aby neboli vystavení verejnému pranieru o tom, že porušujú. Čiže ja si myslím, že to ustanovenie, ktoré bolo v priestupkovom zákone, bolo správne, len sa nevykonávalo správne. Malo to byť, že áno, porušíš zákon, my ťa nepokutujeme, lebo my sme výkonná moc. Nemáme to robiť. Toto tu nemá byť. Ale musíme informovať tvoj orgán, ktorý teba pokutuje, a tým je výbor Národnej rady pre imunitu, mandátový a imunitný výbor (Názov vyslovený súbežne s predsedajúcou schôdzi.), pardon. Ďakujem pekne. Ďakujem, už som dlho mimo parlamentu, zabudol som.(Vyslovené s pobavením.)
No a toto mám na mysli a toto mám presne na mysli aj v prípade komisie, že všetky veci, ktoré sa budú prejednávať v komisii, nemajú ostať tiché, ak je to nejaký naozaj skutočný problém. Či to bude podoba parlamentného výboru, alebo to bude osobitná komisia, ktorá bude mať v niektorom zo štátnych orgánov zabezpečenú logistiku, lebo to musí byť profesionálny orgán, zaplatený, v tomto prípade nemôžeme pozerať úplne na náklady, tak to je vec, ktorá je samozrejme prirodzená. Ale jej forma, či to bude osobitne stáť mimo, alebo v tom budú členovia, dokonca členovia zákonodarného zboru, teda poslanci za jednotlivé politické strany, to je téma. To je to, čo by som chcel v najbližších 30-ch dní urobili. Pretože mali sme tie diskusie aj s mimovládnymi organizáciami a nevedeli sme sa zhodnúť na najlepšej forme. Ale jedna vec je jasná, že musíme takúto komisiu vykreovať. Nemáme k dispozícii 12 osobností, ktorým všetci dôverujú, a máme istotu, že žiadna strana, žiadna, nie vládna, nie opozičná, neuniknú v prípade, že porušia pravidlo. Takúto sieť ľudí, ktorí, by sme boli si všetci istí, na ktorých by sme sa zhodli, je asi problém.
Jediné, čo som vedel, že je osoba, na ktorej sa zhodneme, na predsedovi tejto komisie. O tej nepochybujem. To už máme vybraté vlastne a myslím, že všetci s ňou budete súhlasiť. Pretože každý veľmi ju veľmi dobre poznáte. Podľa mňa jediný človek, ktorý sa voľbám venuje dlhodobo a nikto ho nikdy nespochybnil doteraz, bola pani Škultétyová, ktorú poznajú všetci dôverne, a nikdy žiadnej strane neprihrávala, čo si pamätáme za 20 rokov. Aj keď už teraz si vybrala voľno z práce na ministerstve vnútra, ale túto funkciu, si myslím, že by asi nikto nepochyboval, keby takýto človek zastával, že vlastne nebude asi naklonený nikomu a že by už dôverne ostali verní tomu... (Hlas z pléna.) No, Dušan Šveda, no, Dušan, je na druhom mieste, sedí hore na balkóne. Určite sa ti poďakuje, pán poslanec Hrušovský. Má v ruke paradajku. Nie, to bola sranda (Vystupujúci sa s pobavením pozerá na balkón.).
Čiže to si myslím, že nemáme málo času na to, aby sme doladili, lebo to je naozaj vec, na ktorej si tu musíme povedať, ako to má vyzerať. Každý viete, čo asi chcete a očakávate od toho orgánu. Predpokladám, že by sme sa mohli niekedy buď tento týždeň vo štvrtok poobede, alebo v piatok aspoň na chvíľu stretnúť a otvoriť si pár prvých tém aj tohto zákona. Nechcem ďalej zachádzať. V diskusii ste už vlastne povedali všetko. Čiže predpokladám, že zopár poznámok, ak bude treba, tak ešte si niečo overíme. Ale toto je najpodstatnejšia zmena, ktorá sa týka podľa mňa aj tohto zákona. Ostatné sú už, by som povedal, riešiteľné, alebo menej dôležité.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2013 14:25 - 14:41 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Asi po druhom zákone by som si to dovolil tak nejako ešte zo širšia, ale len pár takých drobných poznámok. Zaznelo tu, ako ste si stihli všimnúť, v tejto, v tejto sále mnoho názorov, kde sú za podporu niektorých ústavných zákonov a kde sú proti. A je zaujímavé, ale teda nie zaujímavé, ale to som očakával, jednak že sa bude častokrát používať také to plytké politikum o tom, že sme urobili zákon pre seba. Keby sme ho robili pre seba, tak vyzerá naozaj inak.
Tento zákon predovšetkým myslí na strany, ktoré nemajú tú stabilitu, by som povedal, takú štandardnú. Pretože ak kritizujete (Smiech v sále.), ak kritizujete, samozrejme, prieskumy alebo moratóriá, tak tie vyplývajú predovšetkým z tých, ktorí majú problémy vôbec, že nevedia ešte dva dni pred voľbami, či sú v parlamente alebo pred parlamentom, alebo pod čiarou alebo nad čiarou. Čiže v skutočnosti toľko emócií napríklad k moratóriu som nejak veľmi neočakával, i keď to sa týka zákona druhého, takže druhý zákon zatiaľ komentovať nebudem.
Z tých posledných vecí, ktoré boli tie podstatnejšie k tomuto zákonu, najviac pripomienok smerovalo ku volebným komisiám. Ja si myslím, že je tu priestor na jednoduché, dva nápady považujem za nápady, ktoré sú reálne. Jeden je paušalizované zníženie odmien, to znamená, všeobecne ostaneme v starom modeli u všetkých členov, kto koľko chce nominovať, toľko nominuje, odmena prináleží každému, ale bola by adekvátne znížená, aby sme tú úsporu zákazu dosiahli. Predsa len milión eur sa nerodí každý deň v takej možnosti. Ale to je, hovorím, na diskusiu. A druhá možnosť je, je 6 000 tisíc okrskov, vydelíme ich tou sumou, ktorá vlastne je, priemerne si vymyslím 300 eur, a ten počet ľudí, ktorý tam príde, si vlastne tú sumu na okrskoch proste rozdelí, všetci rovným dielom, ktorí tam proste budú. Čo je veľmi príbuzné prvému modelu, len je to skôr rozdelené, že tam, kde vlastne príde menej, dostanú viac. Čiže to je teoretické. Tie dve možnosti vidím ako reálne. Asi ten paušál je taký zatiaľ možno všeobecne úzusový.
Tuším, že v tejto časti zákona... Aha, ešte sme, bola tá debata o odsúdených. To v zákone nebolo, naozaj, predtým. Dostalo sa to do zákona pri pripomienkovom konaní cestou zásadnej pripomienky Generálnej prokuratúry, ktorá uplatnila výklad toho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Ja som prístupný k tomu, ak 150-členný parlament sa v 155-ke rozhodne, že my ten výklad vidíme iba v úmyselných trestných činoch, že to teda nevidíme paušálne, toto obmedzenie, ale vidíme ho len v úmyselných trestných činoch, stanovíme počet rokov, ktorý považujeme za závažný, či to bude 5, 10, alebo akým spôsobom to rozhodneme, najmä násilné, samozrejme, a podvody. V tomto prípade si myslím, že vieme takisto v rámci procesu tridsiatich dní do druhého čítania urobiť úpravu, ktorá bude určite konsenzuálna.
To si myslím, že k tomuto. Bolo tu viacej debát o tých obvodoch. Myslím si, že pokiaľ nezavedieme väčšinový systém alebo kombináciu s väčšinovým systémom, tak obvody naozaj riešia málo, skôr naopak, vtedy platia hlasy o tom, že poslanec naozaj zastupuje celé Slovensko. Nakoniec Slovensko nie je také veľké na to, aby každý poslanec mohol byť doma a v každom regióne. Kto už je v politike dlhšie a trošku sa tomu serióznejšie venuje, pozná veľmi podrobne každý región Slovenska, každú cestičku, ktorá tam vedie. Aspoň teda za tie roky naozaj to Slovensko aj mne tá politika umožnila spoznať absolútne. Pretože to, čo by, nerozumiem tomu, že toľko sa tu bazírovalo na geografickom rozdelení, ako keby to znamenalo automatické rovnítko s kvalitou. Že to, keď to bude geograficky rozdelené, takže to bude kvalitné. Ale ani od jedného z vás som nepočul, že poďme sa baviť, koľko právnikov má byť v parlamente, koľko lekárov má byť v parlamente, koľko učiteľov má byť v parlamente, koľko poľnohospodárov má byť v parlamente, koľko lesníkov, poľovníci sú skoro všetci, koľko má byť ktorých profesií, ktoré sú dôležité pre chod štátu, a, a, koľko menšín, teraz zakričal pán poslanec Bugár.
Čiže otázka stojí, tu zhodou okolností chcem povedať, že tí, čo presadzujú viacmandátové obvody a častokrát sa na to vyho..., hovorí sa tomu akože "lex Mečiar", a čo Mečiar, to všetko zlé, no len tu potom je nespochybniteľná vec, že táto strana, alebo väčšia časť tejto strany, tejto snemovne (Vystupujúci sa prihovára opozičným poslancom.) od ´98. roku, desať rokov, čiže z 15-ch dve tretiny, vládla a kedykoľvek mala šancu 76-kou zmeniť jeden obvod na štyri. Prečože sa to nestalo, keď dneska chcete túto časť kritizovať?! Čiže všetci viete na pravicovej časti snemovne, že je to len vaša politická deklarácia, ktorú ste v koalícii nikdy neboli schopní presadiť, a boli ste tam desať rokov. A osobne si myslím, keď ma tak tie úvahy vedú, že v podstate, kto by bol naozaj svojím spôsobom znevýhodnený, a tá téma by sa tu objavila, sú určite tie politické strany, ktoré majú zastúpenie mimoriadne nerovnomerné v jednotlivých regiónoch. SMER to určite nie je. Ale keď sa pozrieš, pán poslanec, na seba hore dozadu, tak presne tá strana, čo sedí nad vašimi ramenami, je tá, ktorá napríklad má nerovnomerné rozloženie v rámci krajov. A takéto niečo si myslím, že by... (Hlasy z pléna.) Hej, hej, pán poslanec Hrušovský, len v Nitre to máte, v Nitre to máte vyvážené (Smiech v sále.). To znamená, že tá diskusia... Potom samozrejme pripojilo sa SaS, čo mimochodom je celkom zaujímavé. Ja si pamätám minulé volebné obdobie, ako mali zakázané ísť na toaletu počas rokovania parlamentu a dneska by ste ich v tých laviciach hľadali márne, ktoréhokoľvek z nich. Čiže tá rezignácia, rezignácia na kvalitu vykonávania toho poslaneckého mandátu je u nich v tomto prípade 100-percentná.
V každom prípade to, čo viackrát spomenul aj poslanec Sulík v súvislosti s jedným mandátovým obvodom, má v mnohých oblastiach veľké ratio. A najmä mnohí politici, a to je teraz, to by bolo veľmi zaujímavé, aj keď ste hovorili o tých Bratislavčanoch a nebratislavčanoch, lebo pri Bratislavčanoch treba hovoriť o tých, ktorí sa aj narodili, aj žijú v Bratislave, to sú vlastne originálni Bratislavčania. A mnohí politici, ktorí začali sa venovať politike – a jedným z nich je bezpochyby originálny Bratislavčan (Vystupujúci sa obracia dozadu.) do piateho kolena, jeden z mála, posledný žijúci – no tak aj vy, aj ja, ale teraz bez nadsádzky.
Pán podpredseda parlamentu Figeľ je dobrým príkladom na tieto veci. Ak sa dobre pamätám, pochádza z Čaklova, z Vranova nad Topľou, bezpochyby tam väčšinu svojho progresívneho života prežil, aj keď bol ešte v europarlamente, myslím, stále mal trvalý pobyt tam, ale dneska aj vzhľadom na pracovné povinnosti zmenil bydlisko. A je teraz otázka, že či ho budeme teraz obviňovať, že zastupuje záujmy Bratislavy, alebo naďalej proste je verný tomu regiónu, z ktorého pochádza. Lebo to je v tomto parlamente z tých 30-ch percent, o ktorých hovoríte, minimálne dve tretiny majú tento pôvod. Majú iný pôvod.
Čiže vieme a všetci viete veľmi dobre, že nevieme dať do zákona princíp trvalého pobytu a volebného obvodu. To nie je možné, to je v rozpore s ústavou, to nefunguje nikde v Európe takýmto spôsobom s výnimkou komunálnych volieb. To znamená, že aj tak umožňujete, aby v rôznych regiónoch kandidovali aj poslanci s bratislavským, a tým pádom by sa vám to isté mohlo stať, že ten počet Bratislavčanom by sa ale vôbec nezmenil, vôbec. Pretože tak ako mne je, samozrejme, osobitne bližší východ Slovenska alebo severovýchod Slovenska, tak samozrejme najčastejšie zo všetkých svojich ciest som pochopiteľne tam, aj keď môj pôvod, aj trvalý pobyt je inde. A v podstate predpokladajme, že pri nejakých tých počtoch a pri nejakej tej možnosti možno kandidovať, tak opätovne by sa niektorí poslanci kandidujúci aj v Prešove, v Košiciach, v Žiline s trvalým pobytom v Bratislave, opäť dostali do parlamentu a by ste nemohli nikto z nich obviňovať, že obhajujú záujmy Bratislavy. Je to také, osobitne pri týchto štyroch obvodoch, ak sa bavíme, bez väčšinového systému, čo je v pomernom systéme, sa z pohľadu skladby parlamentu nezmení vôbec nič, z pohľadu počtu ľudí, ktorí sú z Bratislavy a mimo Bratislavy. Pretože ten naozaj ich pôvod je podstatnejší alebo k regiónu, ku ktorému alebo do ktorého chodia najčastejšie. Čiže to je také veľmi diskutabilné.
Osobne si myslím, že malo svoje dôvody, že ste aj vy desať rokov ten jeden obvod nezmenili. Je možné, že, nepamätám si úplne presne, aké boli motivácie HZDS to vtedy meniť, túto informáciu nemám, ale mnohé tie argumenty, ktoré zazneli smerom prečo má ten jeden obvod výhodu, sú samozrejme racionálne. Vtedy by sme mali šancu ísť do nižšieho počtu obvodov, o ktorých hovoril pán poslanec Kadúc, keď to budeme kombinovať s jednomandátovými obvodmi, keď to budeme kombinovať s väčšinovým systémom, samozrejme, ale pri väčšinovom systéme si viem predstaviť, čo by si SMER na adresu prispôsobovania zákona svojím momentálnym postavením v regiónoch vypočul. Faktom však zostáva, že to je jediné riešenie, ktoré považujeme, že zásadne meníme politický systém: 75 poslancov pomerný systém, 75 poslancov jednomandátové obvody. Máme zhruba presne toľko okresov, to nám zhruba sedí, lebo keď odpočítate niektoré bratislavské alebo košické, tak tým pádom vlastne dosiahnete zhruba toto číslo.
Ale či toto je presne cesta, ktorú môžme teraz si dovoliť zmeniť, taký radikálny systém po 20-ch rokoch fungovania Slovenskej republiky, neviem si predstaviť, že je na toto priestor. Diskusiu môžme o tom rozpútať, ale mám vážne obavy. To je taká radikálna zmena. A tým pádom sa to musí automaticky presmerovať ku konštituovaniu vlády, akým spôsobom by vlastne bola konštituovaná. Pretože vo väčšine problémov pochopiteľne, vo väčšine krajín, ktoré majú senát, senát nie je ten, ktorý má jednomandátové obvody a je zastúpením regiónov, ktorý kreuje vládu, pochopiteľne. Senáty nekreujú vládu, lebo veľmi ťažko by sa tam niekedy, najmä pri väčšom vplyve nezávislých poslancov v takejto snemovni vôbec urobila vláda.
Na druhej strane tu boli až extrémne názory, ktoré smerovali vlastne k deštrukcii vôbec samotného systému politických strán. No, môžem sa mýliť, ale pokiaľ viem, neexistuje štát, kde by fungoval iný systém s výnimkou nedemokratických a diktátorských režimov. Pochopiteľne, ťažko budeme hľadať politické strany v Saudskej Arábii. Ale to je zase kráľovstvo. Takže vedzme, že v absolutistických monarchiách a v nedemokratických režimoch to nejak tak nefunguje. Ale vo všetkých ostatných demokraciách zatiaľ, a naozaj, keď to čítal pán poslanec Viskupič, ten list Karla Čapka, naozaj mi pripadal veľmi súčasný. Veľmi súčasný. A je zjavné, že tieto výroky smerom k partokracii, smerom k zastúpeniu sú tu proste časté. A sú tu sto rokov, absolútne identicky, a v zásade si myslím, že od vyvinutia sa demokracie tieto narážky sú. Nakoniec aj v najstaršej demokracii v zásade strany fungujú a bez nich vlastne politika neexistuje. Je to vlastne medzistupeň v tom zastupovaní. Stopäťdesiat nezávislých poslancov by asi tento štát neuriadilo. Možno by malo strašne dobrej vôle, možno by malo strašne veľa dobrých nápadov, ale všetci, ktorí tu sedia dlhšie ako jedno funkčné obdobie, vedia veľmi dobre, a boli súčasťou niekedy aj vládnej moci, čo to znamená vlastne naozaj prijať rozhodnutia o smerovaní štátu, že to nie je jednoduché. A tam vlastne musia častokrát jednotlivé regionálne pohľady ísť bokom, keďže sa jedná o celé Slovensko. A to je, 150 nezávislých poslancov v parlamente, nevykreovateľná vláda, a už vôbec prijatie nejakého zákona je v podstate absurdné. Čiže to si myslím, že je otázka.
Ďalší bod, ktorý bol taký veľmi intenzívny, a to je absolútny preferenčný hlas, alebo absolútne preferenčné hlasy. No, kto by bol vtedy predsedom vlády, kto by bol poverovaný? Ten, čo má najviac preferenčných hlasov? Skúste sa pozrieť do 12-ročnej histórie, kto to je. Myslím si, že sami si na tú otázku odpoviete, že toto opätovne nie je cesta vlastne v rámci tej súťaže, o ktorej sa tu bavíme, pretože tá výmena má nastávať. Niekde sú silné strany, niekde sú strany, ktoré sú menšie, ale je ich viac a majú nejaké spoločné platformy a iné metódy. Jednoducho 150 poslancov na divokej kandidátke z pohľadu takej, ako ju poznáme z vyšších územných celkov, to by bola gigantická plachta. Prosím? (Hlasy z pléna.) No bola tu diskusia o absolútnom preferenčnom hlase, ktorý znamená, že naprieč všetkým kandidátkam. Čiže ja... (Hlasy z pléna.) Prosím? No však to práve! Ja s tým súhlasím, ale hovorím, hovorím o názoroch, ktoré tu zazneli, aj keď ste tu niekedy neboli. Boli tu dva názory, ktoré hovorili o tom, že absolútny preferenčný hlas naprieč politickému spektru, čiže spoločná kandidátka 20-ch strán, presne jak vo VÚC, všetci kandidáti na jednom papieri a občan si vyberie 150 svojich poslancov, ako by chcel vidieť parlament. A tak by vlastne vznikol parlament. A tam som sa pýtal, že kto by bol vlastne poverený zostavením vlády? Či ten, čo má najviac hlasov, to bol ten odkaz, že teda sa pozrime do minulosti. Alebo teda, ako by sa to vlastne kreovalo, kde by tam vlastne vznikal, vlastne vládna moc? Pre mňa je to nepredstaviteľné, lebo bez toho, aby sme upravili ústavu v tejto časti, sa nemôžeme, samozrejme, hýbať. Ako to je asi, to je vec, ktorú som videl ako problémovo.
Ale opätovne sme sa dostali do niečoho, čo ten zákon nemal ambíciu meniť. Nemal. Tento zákon nemal ambíciu meniť volebný systém. Nemal. A jeho ľubovoľná zmena by znamenala nedohodu. Ja si, už sme to tu videli, že na mnohé ustanovenia tie názory boli rôzne. K tým dvom, čo som vnímal ako najcitlivejšie a ktoré ste tu viacerí spomínali, si myslím, že máme riešenia, v druhom čítaní ich adekvátne napravíme. V ostatnom tú diskusiu môžme viesť. Nakoniec nemusí to byť jediná novela volebných zákonov v tomto období. Ak naberieme takú odvahu, že poďme zmeniť volebný systém na Slovensku, a myslieť si, že sa to dá, ja si neviem predstaviť, že by mohla byť možná vôbec taká konsenzuálna dohoda, že by zahlasovalo za takýto volebný zákon 150 poslancov. To je asi teda dosť naivné si myslieť, že je to možné urobiť, lebo jediný pán poslanec aj vystúpil v tej súvislosti, že mám tu osobný záujem na tomto zákone, a teda vlastne všetci sme v konflikte záujmov v prípade tohto zákona.
Ďakujem pekne za diskusiu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.9.2013 10:35 - 10:46 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou dva zákony, ktoré sú z môjho pohľadu pre výkon politiky a demokracie veľmi dôležité. Dovolím si úvodné slovo trošku povedať pre obidva zákony.
My sme si dovolili tieto zákony predložiť, a otvorene to hovorím, v pracovnej verzii. Sú tam tri alebo štyri celky úprav, ktoré sme urobili na technickej úrovni. A myslíme si, že tieto úpravy v zákone nebudú, keď tento zákon budeme definitívne schvaľovať. Vyplýva to z toho, že napriek tomu, že diskusiu sme robili pomerne širokú a dlhú, asi štyri mesiace, nebolo možné dospieť k jednotnému konsenzu napríklad úpravy kontrolného orgánu, akým spôsobom by mal byť kreovaný, ako by mala vyzerať jeho nezávislosť, pretože všetko, čo by sme chceli v tomto štáte vykreovať, nakoniec musí vzísť z parlamentnej pôdy. To je považované za najnezávislejší priestor. Čiže myslím si, že v priebehu po posunutí alebo prerokovaní zákona v prvom čítaní by som bol veľmi rád, keby sme budúci týždeň mohli urobiť prvé také širšie rokovanie, aby sme boli trošku aj pod tlakom času, pretože volebný kódex mal ideálnu príležitosť byť prijatý po super volebnom roku 2010, keď vlastne tri roky neboli žiadne voľby. Tam bol ten priestor. Keďže ten tlak toho zákona, ktorý sa nedostal do parlamentu, zjavne nebol veľký, tak sme všetci mohli registrovať, že vlastne dva roky na tom vláda Ivety Radičovej proste nevykonala tú zmenu, ktorú bolo treba vykonať. A to teraz nehovorím ako výčitku, ale ako fakt, že zrejme pokiaľ nie sme pod tlakom, nie sme schopní prijať rozumné kompromisy, ktoré by bolo možné dať do života, a je nám všetkým jasné, že takéto úpravy zákona urobiť musíme. Čiže platí aj to, že by som bol rád, keby sme si mohli spoločne všetci sadnúť a mohli sme urobiť v zastúpení z každého poslaneckého klubu aspoň dvoch-troch ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike, a mohli by sme vyriešiť niekoľko zásadných otázok, ktoré sú podľa mňa už v tejto chvíli napriek tomu, že zákon je predložený v parlamente, otvorené, a to, aby som nehovoril dlho, osobitné sústredenie predovšetkým smerom ku kontrole samotného financovania tak volebnej kampane, ako aj politických strán. A zároveň tá idea, ktorá hovorí o určitom centrálnom volebnom orgáne, by mala byť, aby táto komisia, rada, výbor čokoľvek, čo vymyslíme, bolo zároveň aj určitým stálym volebným orgánom pre všetky voľby v rámci ústredných volebných komisií. Toto je priestor, ktorý, si myslím, je nevyhnutné zmeniť, preto ministerstvo financií ako kontrolný orgán, ktorý sa aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadne bránil tejto kompetencii, je naozaj uvedené v zákone technicky, aby sme mohli vykonať náhradu, ktorá by bola prierezovo celým politickým spektrom ukončená.
Toto, čo platí o kontrolnom orgáne, platí o mnohých ďalších ustanoveniach, ktoré sú v týchto zákonoch a smerujú predovšetkým k zjednodušeniu výkonu volebného práva (prvý zákon) a k stransparentneniu volebných kampaní. (To je zákon číslo dva.)
K tomuto zákonu, čo prejednávame v tejto chvíli, predovšetkým treba povedať. Zjednocuje sa úprava hlasovacích lístkov pre všetky voľby. Zjednocujú sa lehoty na vyhlásenie volieb. Racionalizuje sa spôsob doručovania zoznamov kandidátov, aby poštové schránky neboli zaplňované mnohonásobným počtom zoznamov, ak je schránka určená pre viacerých voličov, a neplytvalo sa s prostriedkami štátneho rozpočtu. Zjednodušuje sa, zlepšuje sa informovanosť tak, že v rozhodnutí predsedu, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, budú uvedené všetky kľúčové lehoty, ktoré sú ustanovené na vykonanie volieb. Zjednocuje sa a elektronizuje sa doručovanie zápisníc ústrednej volebnej komisii. Garantuje sa právo kandidátov a kandidujúcich strán kontrolovať sčítanie hlasov. Upravuje sa spôsob kreovania okresných a okrskových volebných komisií pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu. V súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu sa novo upravuje spôsobnosť ministerstva vnútra ako kontaktného miesta pre výmenu informácií o voličoch a kandidátoch vo vzťahu k ostatným členským štátom Európskej únie. Návrh zákona odstraňuje často kritizovanú nejednotnosť v terminológii šiestich volebných zákonov, čím sa garantuje rovnaká aplikácia rovnakých inštitútov volebného práva pre všetky druhy volieb. Zo zákona sa, naopak, vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa vedenia volebných kampaní, ich financovania, kontroly, čo bude upravovať do budúcna osobitný zákon. A malo by to byť rozdelené, pretože volebný zákon a výkon volebného práva je niečo iné ako samotný politický systém z pohľadu volebnej kampane. Navrhovaný zákon teda reaguje, samozrejme, na požiadavky posledných mesiacov a rokov. Z hľadiska volebných systémov zákon nemení princípy a pravidlá jednotlivých druhov volieb. Kladie dôraz na transparentnosť a presné precizovanie postupu jednotlivých volebných orgánov.
Často ešte predtým, než sme otvorili rozpravu, sa v samotnej diskusii v médiách objavilo veľakrát, že napríklad obmedzujeme možnosť účasti politických strán, ktoré nemajú 3 % vo volebných komisiách. To nie je pravda. Všetci majú právo byť súčasťou volebnej komisie. Všetci majú právo kontrolovať sčítanie hlasov, byť nimi plnoprávnymi členmi aj s hlasovaním. Jediné pravidlo, ktoré sme upravili, je, že sa vyskytlo už nadmieru razy, že volebná komisia bola v presilovke voči počtu voličov v danom okrsku. Vzhľadom na mimoriadne finančné náklady, ktoré vlastne vyplývajú z toho, že sedí 22 alebo 24 členov volebnej komisie pri 8, 12, 16, 30 ale aj 50 voličoch, tak je to naozaj cena, pri ktorej sme sa rozhodli, že je nevyhnutné aj v tomto smere urobiť určité šetrenie. A preto sme povedali, že strany, ktoré majú 3 % v posledných voľbách a viac, môžu nominovať voličov. A tento počet vlastne má nárok aj na úhradu nákladov. A zvyšné politické strany majú právo nominovať plnoprávnych členov týchto komisií bez tohto práva. Rozdiel je jediný, či za to berú alebo neberú peniaze. To je jediný rozdiel, ktorý sa v tomto prípade upravuje. Je to iba otázka peňazí. Ak je vôľa na tom, aby sme minuli o niekoľko stotisíc, myslím, že to je viac ako 1,5 mil. eur, na jedny voľby viacej, čo je 45 miliónov starých korún, preto, aby strany, ktoré naozaj často to robia len kvôli tomu, proste môžeme predefinovať ten vzorec. Pôvodný návrh, ktorý išiel z ministerstva vnútra ešte, to už je vlastne kompromisné riešenie spolu pri prerokovaní s niektorými organizáciami, bol, že to bude iba päť členov a losovanie medzi všetkými. Ale tam vlastne bol odpor k tomu, že aj zákon stanovuje, čo sú vlastne tí, ktorí sa na tých úlohách podieľali a získali nejaký úspech vo voľbách, ktorý sa považuje, že už nie je špekulatívny. A ten bol ohodnotený na 3 % a viac. Preto sa to vlastne zmenilo týmto spôsobom. Ale, rovnako platí, diskusii sa v tomto prípade nebránim vôbec. A, skôr naopak, toto vlastne je iba úvodné slovo do diskusie a v druhom čítaní predpokladám dokonca, možno aj tá rozprava nebude taká dlhá, lebo verím, že všetko vyriešime vo výboroch.
No zostane určite niekoľko kontrolných otázok, to som presvedčený, pretože ten pôvodný zámer bol, že z nášho pohľadu napríklad otázka viacerých krajov volebných nerieši situáciu, pretože v momente, keď nekandidujete a nemôžete zabrániť niekomu kandidovať, uchádzať sa o funkciu na základe nejakého princípu trvalého pobytu, lebo to by bolo vlastne v rozpore s ústavou, aj keď urobíte ľubovoľné množstvo krajov, tak vlastne to nerieši nič. Vtedy je riešenie, keď sú väčšinové jednomandátové obvody, a to je napríklad aj otázka, že vtedy môže vstupovať nezávislý poslanec do samotného parlamentu, pretože sa uchádza v jednomandátovom obvode. A môžete vykonať vlastne kombináciu pomerného a jednomandátového (70 a 75), kde to vlastne zhruba asi sedí aj s počtom okresov. Lenže predpokladám, že hneď v úvode sa ozvú s nesúhlasom s tým, pretože tento pomer vyhovuje väčším stranám ako menším. Takže preto sme zatiaľ ostali na princípe jedného kraja, pretože len rozdelenie na viacero krajov bez toho, aby to zároveň bola zmena na väčšinový systém, nemá vlastne žiadny význam, pretože nakoniec tie všetky čísla sa aj tak sčítavajú a pre tú politickú stranu to nemá žiadny rozdiel, aj vzhľadom na to, že kandidovať môže každý v každom kraji podľa svojho vlastného rozhodnutia.
Čiže otvárame diskusiu. Budem veľmi rád, keď budúci týždeň by sme mohli spustiť prvé stretnutie k prípadným návrhom, ktoré by sme v druhom čítaní mohli aplikovať, ešte raz, predovšetkým s dôrazom na kontrolu financovania. To je zákon, ktorý bude druhý. Čiže pri tomto zákone, ktorý samotný hovorí o výkone volebného práva, si myslím, že sporné nebolo nič s výnimkou volebnej komisie a počtu členov volebnej komisie. To bol asi jediný problém, ktorý môžeme kľudne rozdiskutovať a postúpiť potom ďalej v druhom čítaní k príslušným úpravám. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.9.2013 10:26 - 10:34 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vystúpili dvaja kolegovia poslanci.
Pri prvom kolegovi pánovi Hlinovi ono to nemá význam asi zrejme opakovať osemdesiaty piaty raz dookola.
Pán poslanec, je tu taký zvyk, možnože aj viac ako 20 rokov, že v rozprave sa vystupuje k príslušnému zákonu, ktorý je práve otvorený. Technický stav vozidiel, certifikácia vozidiel, ich schválenie na spôsobilosť na premávku na cestnej komunikácii podlieha cestnému zákonu a adekvátnemu schvaľovaciemu procesu. Ak sú niektoré vozidlá dokonca vyrábané v zahraničí, tak ten schvaľovací proces je v zahraničí. A ten zahraničný certifikát potom vlastne každá krajina Európskej únie musí alebo nemusí, ale teda musí akceptovať. A na základe neho je schvaľovací proces. Všetko to, o čom ste dnes hovorili s výnimkou ten jednej, to vám ešte spomeniem, tam ste boli presne v zákone, o ktorom tu dnes hovoríme, sa dotýka cestného zákona. Tento zákon sa volá zákon o pravidlách cestnej premávky. Pripúšťam, že je to veľmi príbuzné a podobá sa to, ale v tomto zákone riešime pravidlá cestnej premávky a dodržovanie pravidiel, ktoré vyplývajú aj z iných zákonov, nielen zo zákona o pravidlách cestnej premávky. A preto policajt, ktorý je na ceste, áno, má právo kontrolovať technický stav z toho, čo je schopný sám posúdiť. A preto napríklad v určitých prípadoch, napríklad v prípadoch autobusov sú nejaké nešťastia, ktoré sa stali historicky, máme k dispozícii a rozširujeme tieto prostriedky, aby sme mohli kontrolovať brzdné účinky, aby sme mohli kontrolovať osvetlenie, aby sme mohli kontrolovať tlmiče a veci, ktoré majú priamu súvislosť s bezpečnosťou cesty. Polícia nie je konštruktérom strojových a technických zariadení na to, aby mohla posudzovať, či ten alebo onen zvar je dobrý alebo nie je dobrý. Na to sú stanice technickej kontroly. Stanice technickej kontroly nie sú súčasťou Policajného zboru a riadia sa iným zákonom ako tým, o ktorom sme dnes hovorili.
To znamená, celé to vystúpenie bolo smerované k technickému stavu vozidla, ktoré my posudzujeme na ceste len podľa toho, čo policajt môže vzhliadnuť. Čiže ak vás niekedy zastaví policajt a zistí, že máte slabý dezén na kolese, lebo to je viditeľné a ľahko merateľné, nesvietia vám náležite svetlá, ktoré by mali svietiť, alebo iný technický stav, ktorý je naozaj poznateľný voľným okom a pozná každý, je možné, aby ste dostali pokutu. A to isté platí, ak je prekážka na ceste napríklad, je možné udeliť výnimku na dojazd, aby sme to auto odpratali z tej cesty za predpokladu, že toto odpratávanie auta z cesty neohrozí bezpečnosť cestnej premávky. To nie je výnimka, ktorú môže policajt udeliť na 10 rokov. To je výnimka na ten čas, tak ako napríklad keď sa zadrží vodičský preukaz, pretože nedošlo k zaplateniu pokuty, tak sa dá výnimka na čas do zaplatenia pokuty. Alebo je výnimka napríklad na prechod zákazom vjazdu, keď je evidentné, že sa vodič zamotal, stratil v meste a nevie vyjsť z toho priestoru bez porušenia pravidiel cestnej premávky, tak policajt, ak je prítomný, udelí okamžitú výnimku, aby teda vlastne neprekážal v cestnej premávke. To sú iné výnimky ako tie, ktoré ste mali na mysli vy. Tie výnimky, o ktorých ste vy hovorili, sú výnimky zo zákona cestného, to je iný zákon. A tam to udeľujú jednotlivé obvodné úrady doteraz, už to budú udeľovať odbory dopravy na okresných úradoch. Je to troška iná disciplína, iný zákon a dokonca aj iné ministerstvo, aby to bolo teda jasné.
K prvej téme ale, ktorú ste povedali. A v tom je to také typické. Neviem, či ste to niekde čítali, pretože pre vás práve väčšinou určité informácie z bulvárnej tlače sú vlastne axiómou, dôkazom, tou informáciou, s ktorou pracujete. Ja neviem, kto kde vyrába autobusy, ale pre mňa je podstatnejšie napríklad to, že neexistuje povolenie pre pána Majského na používanie majáka. Také polícia nevydala. Ale napriek tomu vy budete, ale s bohorovnou tvárou tvrdiť, že také je a že ho má. A budete zosmiešňovať policajtov, ktorí robia. To je to, prečo ste neobľúbený, pán poslanec. Je to preto, že vy klamete. Vy si proste niečo vymyslíte, aby ste boli zaujímavý, aby ste mali tému, a vy použijete klamstvo bez toho, aby ste si to čo i len trochu overili. Čiže tu vám jednu vec môžem sľúbiť, pretože naozaj zoznam vám vydať nemôžem, pretože medzi autami, ktoré používajú výnimky, sú autá, ktoré sú bezpečnostné, to znamená aj naše. Ale ak sa ma opýtate, na to vám sľúbiť odpoveď viem, prosím vás pekne, má pán Majský takúto výnimku alebo má pán nejaký iný takúto výnimku alebo vaše obľúbené dve písmenka alebo ktokoľvek či to má, tak vám na tú otázku vieme odpovedať zodpovedne. Na to viem odpovedať.
A tie výnimky platia len pre autá s prednostnou jazdou modrej farby. Policajné majáky sa nemôžu udeliť, mimo policajných áut nikto také majáky nemôže mať. Je pravda, že v poslednom období, myslím, minulý rok sme niekoľkokrát odobrali technické preukazy a uložili 20 – 30 takých pokút, sú pomerne vysoké, pretože si môžete v Číne na trhu, kdekoľvek v Nemecku nakúpiť takéto zariadenia a nainštalovať si ich do auta. To, že ich tam máte, ešte neznamená, že máte výnimku. Ak vás pritom polícia prichytí, tak, samozrejme, je tá vysoká pokuta vrátane straty technického preukazu, ak je zariadenie namontované v aute, samozrejme, nie prenosne a nie je odstrániteľné. To isté platí v prípade antiradaru. Tam je rovnaké pravidlo.
Tieto povolenia sa vydávajú predovšetkým vozidlám, ktoré buď prepravujú nebezpečný materiál, ak sa nebavíme o záchranárskych vozidlách, vyslovene záchranárskych, hasičských a medicínskych, alebo potom sú tam ešte vozidlá, ktoré patria spoločnostiam, ktoré sa venujú, dajme tomu, jadrovej energetike, ktoré často prepravujú medicínske veci súvisiace s nukleárnom medicínou a podobné veci. Na to, aby bolo udelené takéto oprávnenie, je nevyhnutné mať napríklad pre záchranárske vozidlá, ktoré či už prevážajú orgány, dôležité séra alebo, ako som už povedal, tieto časti nukleárnej medicíny, zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami a zmluvy s poisťovňami o tom, že vlastne tieto prevozy sú preplácané. Niečo podobné funguje aj pri vzdušnej preprave týchto istých vecí či už vrtuľníkom alebo lietadlom. Čiže to je jedna možnosť.
Druhá možnosť sú bezpečnostné služby, tie napríklad, ktoré prevážajú hotovosť, bankové. Sú to mnohé bezpečnostné služby, ktoré majú zmluvy s bankami alebo s inými, ktoré musia byť dôkazom toho, že takúto službu vykonávajú. Nemôžete si dať Hlina SBS a tvrdiť, že ste proste bezpečnostná služba bez toho, aby ste mali ďalšie zmluvné dokumenty na to, aby ste to mohli. Čiže to je druhá asi časť, ktorá takéto oprávnenia má.
A tým, myslím, som vymenoval vlastne asi všetky, nie je ich veľa, ale, samozrejme, potom sú autá, ktoré majú aj civilné doklady niekedy aj na firmy, ale v skutočnosti, samozrejme, patria štátu a sú používané pri odhaľovaní trestnej činnosti a majú, samozrejme, aj takéto povolenia, takúto výnimku udelenú, pochopiteľne.
Ďakujem pekne zatiaľ. Ale ak nám dáte konkrétne otázky, na konkrétne otázky ja budem odpovedať. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.9.2013 9:49 - 10:00 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Veľmi pekný deň vám prajem, vážená pani predsedajúca, vážené dámy podpredsedníčky, dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň.
Hlavnými cieľmi návrhu zákona je legislatívna úprava zavedenia Národnej evidencie vozidiel a transpozícia smernice Európskeho parlamentu.
Prijatím návrhu zákona sa predovšetkým umožní vykonávanie elektronických podaní na úseku evidovania vozidiel pre verejnosť. Evidenčné úkony, ktoré majú vplyv na vlastníctvo vozidla, bude možné vykonávať prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu a úkony, pri ktorých sa vlastníctvo vozidla nemení, bude možné vykonávať prostredníctvom pripravovaného občianskeho preukazu s implementovaným čipom. V samotnom návrhu zákona je použité označenie „bezpečnostný osobný kód“. A tieto občianske preukazy bude potom možné používať, samozrejme, ako práve vstupenku do týchto elektronických služieb.
Predkladaný návrh zákona umožňuje vykonávanie nasledovných evidenčných úkonov za použitia inštitútu zaručeného elektronického podpisu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel: prihlásenie dosiaľ neevidovaného dokončeného vozidla, prihlásenie vozidla do evidencie, ktorému obvodný úrad uznal typové schválenie Európskych spoločenstiev, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu na základe žiadosti vlastníka, prevod držby vozidla na inú osobu, ohlásenie vozidla do cudziny a vyradenie vozidla z evidencie, ktoré nepodlieha spracovaniu.
Obdobne predkladaný návrh zákona umožňuje vykonávanie najmä nasledovných evidenčných úkonov za použitia občianskeho preukazu s elektronickým čipom, a to na účel trvalej zmeny farby vozidla, straty, odcudzenia alebo výmeny osvedčenia o evidencii časti I alebo II, zmenu pobytu alebo sídla držiteľa vozidla, zápis nového držiteľa vozidla po predchádzajúcom vykonaní oznámenia prevodu vozidla.
Vykonanie úkonu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel bude možné iba v prípade, ak bolo vozidlu vydané osvedčenie o evidencii časti I po 31. máji 2010 alebo bol vykonaný evidenčný úkon, v dôsledku ktorého bude takéto osvedčenie vydané. Takéto opatrenie je nutné z dôvodu, že pred začatím vydávania elektronických osvedčení o evidencii časti I technické údaje vozidiel a údaje o vlastníkoch a držiteľoch vozidiel neprešli poslednou revidáciou.
Po požiadaní o vykonanie uvedených zmien prostredníctvom príslušnej elektronickej služby, ak je potrebné vydanie nových dokladov od vozidla alebo tabuliek s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru automatizovane oznámi žiadateľovi vykonané zmeny, pričom žiadateľ bude povinný osobne prevziať vyhotovené doklady a tabuľky s evidenčným číslom a odovzdať pôvodné a taktiež preukázať prípadné oslobodenie alebo zníženie správneho poplatku. Evidenčné úkony pre niektoré skupiny osôb sú oslobodené od platenia správneho poplatku, resp. majú zníženú výšku poplatku a tieto skutočnosti nebolo možné zapracovať do elektronickej služby napríklad z dôvodu neexistencie použiteľnej databázy osôb, ktorým bol vydaný preukaz zdravotne ťažko spôsobilej osoby.
Rád by som vám ešte spomenul v tejto súvislosti aj niektoré konkrétne príbehy alebo prípady, ktoré budú vyplývať z bežného života.
Tento zákon predovšetkým umožní prihlásenie nového vozidla zakúpeného u predajcu. To znamená, predajcovi vozidla sa umožňuje prostredníctvom elektronickej služby uviesť držiteľa vlastníka vozidla, ktorý následne zapíše orgán Policajného zboru do evidencie vozidiel, a zároveň predajca vozidla určí rozmer a druh tabuľky s evidenčným číslom, ako aj osobu, ktorá si príde na dopravný inšpektorát vyzdvihnúť doklady k vozidlu a tabuľky s evidenčným číslom. To znamená, z nášho pohľadu bude možné, aby pri zakúpení nového vozidla už nebolo potrebné ísť na dopravný inšpektorát, ale vedel celú túto službu elektronicky vykonať predajca s adekvátnymi splnomocneniami, ktoré pravdepodobne kupujúci podpíše už pri kúpe vozidla, a tým pádom si vlastne preberie vlastne auto aj so značkami, aj so všetkým, čím odstránime veľkú časť potreby pre občanov Slovenskej republiky chodiť na dopravný inšpektorát po tom, čo si zakúpil nové vozidlo u predajcu.
Tú istú možnosť sa snažíme a budeme vlastne uplatňovať aj v prípade druhotných predajcov, čiže, ľudovo povedané, bazárov alebo dovozcov áut zo zahraničia, predovšetkým z Európskej únie, kde vlastne ten schvaľovací proces je totožný. A tým pádom si myslím, že sme schopní takmer 50 % všetkých zápisov vlastne dostať mimo dopravných inšpektorátov a tým pádom zbaviť ľudí tých hodín, ktoré strávili na dopravnom inšpektoráte v dlhých radoch.
Oznámenie prevodu držby vozidla. Už som to uviedol na úvod. Zákon napríklad umožňuje vlastníkovi alebo držiteľovi vozidla elektronicky oznámiť prevod držby vozidla pri predaji za použitia zaručeného elektronického podpisu a takýto úkon nepodlieha správnemu poplatku. Dopravný inšpektorát po vykonanej zmene žiadateľovi automatizovane oznámi, že prevod držby bol vykonaný. My sme začali už tú komunikáciu s občanom v roku 2008, keď sme o zmenách v dokladoch alebo v technických preukazoch oznamovali cestou SMS-iek občanom Slovenskej republiky a žiadateľom. A rovnako tak sme niektoré z týchto dokladov mohli posielať aj poštou priamo domov. Čiže sme sa snažili odbúrať ten častý kontakt, ktorý smeruje k dopravným inšpektorátom.
Tieto opatrenia sú za určitých okolností, samozrejme, súčasťou aj samotnej reformy ESO, pretože ten trend toho, aby sme dokázali vybavovať veci buď na jednom mieste, alebo elektronicky, súvisí so všetkými službami štátu. A dopravné inšpektoráty a situácia, ktorá súvisí s evidenciou vozidiel patrí medzi najčastejšie využívané služby občanmi. Aj preto, samozrejme, zavádzame časové limity, keď je možné sa na dopravnom inšpektoráte objednať práve preto, aby sme obišli dlhotrvajúce rady, ktorých sme pravidelne svedkami na jednotlivých dopravných inšpektorátoch.
Čo je pre nás dôležité. V poslednom období sa veľmi pozitívne vyvíja aj situácia na samotných cestách Slovenskej republiky a myslíme si, že ten hlavný vplyv na vývoj nehodovosti, ale predovšetkým na vývoj úmrtí na slovenských cestách sú štyri základné dôvody.
V pomere vychádza, že približne 20 % z tých čísiel, ktoré je možné v poslednej dobe dosahovať, je spôsobených najmä pozitívnym vývojom dopravnej infraštruktúry na Slovensku, teda novými cestami, novými rýchlostnými komunikáciami, ktoré samy osebe prinášajú výrazne nižšiu nehodovosť, a ak aj sú nehody, tak sú s výrazne nižšími následkami.
Ďalším vplyvom je, samozrejme, obnova vozového parku. Tým najzásadnejším vplyvom bolo šrotovné, ktoré bolo prijaté ešte v roku 2009 na počiatku krízy, keď sa zásadným spôsobom posunul život, ale aj bezpečnosť vozidiel dopredu, pretože nové autá spĺňajú ďaleko iné bezpečnostné kritériá ako autá vyrábané pred rokmi 2000 a pred rokmi 2004. Čiže to je tak isto veľkým podielom.
Veľmi silným podielom a pre nás pomerne prekvapivým bol aj vplyv výstroja a výcviku záchranárskych, najmä hasičských zložiek. Roku 2007 napríklad ešte boli prevažne vystrojené starou technikou a na našich cestách zomrelo 627 ľudí. Oproti tomu od minulého roku, keď na našich cestách zomrelo 295 ľudí, čo je zásadný rozdiel, dokážu odovzdať do starostlivosti lekárov zranené osoby z vozidiel o 17 minút skôr v priemere. To je veľmi zásadné, lebo to je život zachraňujúci čas.
A, samozrejme, na tú hlavnú časť podľa môjho názoru mal vplyv aj samotný zákon o bezpečnosti cestnej premávky, kde sme upravili jednotlivé pravidlá, zvýšili plynulosť, ale zároveň aj zvýšili bezpečnosť niektorými úpravami aj oblasti rýchlosti, ale aj zavedením prísnych sankcií za niektoré vážne porušenia dopravných predpisov a, samozrejme, práce polície na cestách. To všetko malo za následok, že v priebehu piatich rokov sme znížili úmrtie na cestách o viac ako 50 %, čo, si myslím, je zásadný úspech. Som rád, že nemá vplyv na to ani zmena v politickom systéme, pretože ten trend pokračoval bez rozdielu vlád. To je veľmi dôležité.
Práve preto, že aj zo strany polície napriek tomu, že minulý rok sme vybrali na pokutách menej, čo je podľa mňa veľmi dôležité, že na jednej strane sme znížili počet usmrtených, na druhej strane sme aj znížili výber pokút, chceme vlastne, aby aj týmto spôsobom sme motivovali vodičov, a tak trochu možno odmenili, že tá disciplína je na slovenských cestách výrazne vyššia. A tak aj základnú sadzbu pokuty, ktorá platí pre všetky dopravné priestupky ako základná sadzba, zo 60 eur navrhujeme v tomto zákone znížiť na 50.
To si, myslím, je k tomuto zákonu asi všetko v prvom čítaní. Najpodstatnejšie veci sú teda dve. Jedna z nich je umožnenie elektronickej komunikácie, ktorá bude pomerne veľmi jednoduchá. A predpokladáme a budeme to môcť aj vyhodnotiť veľmi rýchlo, že drvivú väčšinu služieb preberú na seba samotní predajcovia áut, či už samotní díleri nových áut alebo predajcovia áut ojazdených, čo je pomerne veľká časť z tých prevodov, ktoré sa vykonávajú. A tým pádom bude ďaleko väčší priestor pre individuálne prevody, ktoré tiež bude možné urobiť elektronicky. Ale aj pre tých, ktorí sa rozhodnú fyzicky vykonať tieto úkony bude ten priestor na dopravných inšpektorátoch ďaleko väčší, s menším počtom ľudí, s menším počtom čakania a s ušetrením času viac pre svoju rodinu, prípadne prácu. Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2013 14:43 - 14:44 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
No tak pozrite sa, pán poslanec, ja budem úprimný, pokiaľ nie sú známe závery vyšetrovania, tak, samozrejme, by boli ľubovoľné úvahy týmto smerom podľa mňa predčasné, ale ja si pamätám len jediného človeka, ktorý neustále chcel šetriť, a pri šetrení sa potom môžu stávať chyby. Čiže keby ste chceli o politických témach hovoriť, o tom, kedy cena ide na úkor kvality, tak potom musíte loviť, samozrejme, vo vlastných radoch.
Ale z môjho pohľadu nebudem povrchný a nebudem tu vyvádzať jednoduché súdy, v tomto prípade ide naozaj o obrovskú stratégiu a vyšetrovanie trestného činu nie sú preteky Formuly 1. A tu už sa nehráme na čas, teda čím je rýchlejšie vyšetrené, tým je vyšetrené lepšie. V tomto prípade musíte aj obetiam, aj pozostalým po tomto, po tejto udalosti dať jasné odpovede na to, prečo a za akých okolností ich príbuzní prišli o život alebo o zdravie, a z toho dôvodu treba aj veľmi intenzívne k tomu pristupovať. Otázku ale treba, samozrejme, klásť, ale nemyslím si, že je úplne opodstatnená, práve Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý tento znalecký posudok vypracúva, a ten vám vie dať relevantnú odpoveď na to, prečo to tak dlho trvá. Ja si myslím, že po posúdení technického stavu vecí je presne veľmi náročná vec a odborná. Polícia, ako viete, už všetky svoje úkony vykonala. My dneska sme naozaj v čakaní na tento posudok. A to je pre nás v tejto súvislosti, samozrejme, aj rozhodujúce, akonáhle budem mať všetky informácie pokope, môžme vlastne prejsť do záverečnej fázy vyšetrovania. V tejto chvíli, tak ako sme predpokladali, od toho marca zhruba máme vlastne tieto úkony prerušené do momentu, pokiaľ nedostaneme ďalšie relevantné informácie.
Čiže ja si nedovolím nikoho naháňať alebo mu hovoriť o tom, že to robí strašne dlho, podľa mňa to robia odborníci, znalci z Ústavu súdneho inžinierstva zodpovedne, pretože sa musia potom podpísať pod informácie, ktoré môžu viesť ku konkrétnemu stíhaniu konkrétnej osoby, čiže to stanovisko musí byť naozaj veľmi relevantné. Ďakujem pekne.
Skryt prepis