Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Je na to pomerne jednoduchá odpoveď. Po príchode vlády Roberta Fica v roku 2012 sa objavilo niekoľko problémov, ktoré je potrebné intenzívne riešiť. Posledné udalosti posledných dní, keď opätovne prenikli na verejnosť nejaké staré nahrávky ešte zo starých rokov, ukazujú nutnosť nového celého systému. Z bezpečnostného hlavne pohľadu odpočúvania je nevyhnutné, aby sme urobili jeho kompletnú rekonfiguráciu. A tá rekonfigurácia spočíva predovšetkým v tom, že vymyslíme nový systém. A ten úzko nadväzuje, samozrejme, na legislatívne zmeny, ktoré sú naviazané aj na samotný zákon o tajných službách.
Tento zákon, ak sa nemýlim, je vo svojej podobe pripravený od jari tohto roku. Teraz prebiehajú posledné expertné rokovania k tomu, akým spôsobom by mal byť dizajn. O týchto veciach sa, bohužiaľ, nemôže konkrétnejšie hovoriť verejne. Toto by sme chceli mať hotové do konca roka. A zrkadlo tohto dizajnu v podobe legislatívnych úprav sa ešte zapracuje do zákona ako niečo, čo sme pôvodne nepredpokladali, ale čo je nevyhnutné vykonať. Takže zákon je pripravený po dohode. Keďže ja som formálnym predkladateľom zákona, vypracovaný zákon bol spravodajskými službami jednotlivými, tak som ešte trval na tom, aby sme túto časť do toho zapracovali, aby sme mohli bez problémov implementovať a spúšťať nový systém v budúcom roku. Čiže to bude predpokladať aj to, aby aj zákon platil. Čiže naším záujmom je, aby čo najrýchlejšie prišiel. A predpokladám, že by mohol byť v legislatívnom procese na prelome rokov. To je jednoduchá odpoveď.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, situácia nie je jednoduchá najmä v poslednom období. A nechcem to hodnotiť, či je to spojené s klimatickými zmenami alebo globálnym otepľovaním, pretože všetci vieme, že tak ako sa globálne otepľuje, tak je väčšia zima v skutočnosti. A skôr by som to adresoval na to, že Slovensko je konfrontované s čím ďalej, tým väčším množstvom extrémnych situácií. Dobre si pamätáme minulý rok. Pokiaľ sme ešte minulý rok v apríli zachraňovali spod snehovej prikrývky niekoľko metrov ľudí na južnom Slovensku neďaleko Komárna, ktoré je najtypickejšie svojimi najvyššími teplotami, a bolo niekoľko stoviek ľudí zafúkaných v závejoch v apríli, tak už v júni sme tým istým ľuďom poskytovali nadštandardný servis v oblasti pitného režimu, pretože boli neznesiteľné horúčavy. To sú výkyvy, s ktorými Slovensko je konfrontované čoraz častejšie. A na to musíme, samozrejme, nastaviť a pripraviť aj celý systém záchrany a aj protipožiarnych opatrení v rámci Slovenskej republiky.
V rámci prvej vlády v rokoch 2006 až 2010 sme spustili program kompletnej obnovy hasičskej techniky. Vďaka najmä zákonu z dielne ešte poslanca Roberta Fica, ktorým sa zaviedla osempercentná daň alebo osempercentný poplatok z vybratého poistného, sa podarilo postupne obnoviť kompletne techniku profesionálnych hasičských zborov na európsku úroveň. A môžem povedať, že v tejto chvíli v rámci výzbroje a výstroja profesionálnych hasičov sme naozaj na špičke.
Tam, kde ešte trochu krivkáme, aby som nepoužil český výraz, tak najmä v súvislosti so samotným zázemím, teda s budovami hasičov a toho, aký čas tam vlastne trávia v rámci svojho výcviku, ale aj prípravy na zásah, sa nám podarilo v uplynulom období pripraviť rekonštrukciu približne osemdesiatich staníc z celkového počtu asi stotridsať. Čiže máme pred sebou ešte, by som povedal, poslednú míľu toho, aby sme aj túto časť upravili.
Výsledky sa dostavili prakticky okamžite. Niekedy som naozaj reagoval tak nadľahčene až pobavene z toho, keď som v návrhu štátnych rozpočtov čítaval, že tento rok plánujeme uhasiť 3 520 požiarov a zasiahnuť pri takom množstve nehôd. Nejaký plán teda, samozrejme, treba mať.
Ale treba povedať, že sú aj konkrétne výsledky, ktoré sú veľmi hmatateľné, toho, akým spôsobom Hasičský a záchranný zbor dokáže od roku 2008 veľmi intenzívne zlepšovať svoju zásahovú činnosť. Nie je to len v miliónoch ušetrených hodnôt, ktoré rýchlym a profesionálnym zásahom dosiahnu, ale je to aj konkrétny počet ľudských životov. V posledných rokoch, od roku 2008, ak si pamätáte, sme vyhlásili vojnu s cestnými pirátmi pri čísle 627 obetí na cestách, obetí dopravných nehôd. A podarilo sa nám to v úvode prakticky výrazne znížiť po tom, čo sme zaviedli niektoré nové pravidlá a opatrenia. Ale tento trend pokračuje aj ďalej, z pôvodných 627 mŕtvych sme sa dostali minulý rok na 296, ak sa dobre pamätám, a teda prvýkrát Slovenská republika dodržala záväzok smerom k Európskej únii, tento rok bude ten pokles ešte výraznejší, ešte výraznejší. A zamýšľame sa teda nad tým, aké sú faktory, ktoré to ovplyvňujú, pretože, samozrejme, má na to zásadný vplyv zákon o pravidlách cestnej premávky bezpochyby, aby sa zvýšila bezpečnosť, výkon práce dopravnej polície, zlepšovanie cestnej infraštruktúry. Veľmi zásadný vplyv má na to aj modernizácia autoparku. Šrotovné, ktoré sme prijali v minulom volebnom období, zásadne vylepšilo autopark aj s bezpečnostnými prvkami, ktoré sú už samozrejmosťou v autách, ktoré sú nové.
Ale bolo pre nás veľkým prekvapením, pozitívnym, samozrejme, keď sme zistili, že 25 % podielu na tom, akým spôsobom sa nám darí zachraňovať ľudí, znižovať počet ťažko zranených, ale znižovať aj počet predovšetkým mŕtvych, je práve rýchly profesionálny zásah Hasičského a záchranného zboru. Podľa jednoduchého výpočtu sa nám podarilo dôjsť k zaujímavým číslam, že v porovnaní s rokom 2000 v roku 2010 alebo aj v tomto roku sme schopní o 20 minút rýchlejšie odovzdať zraneného človeka z motorového vozidla do rúk ošetrujúcemu lekárovi. To každý uzná, že to sú rozhodujúce minúty pre budúcu záchranu života alebo pre zmiernenie následkov a vývoja zranení po dopravnej nehode. Čiže práve starostlivosť o profesionálnych hasičov je mimoriadne zásadná práve z pohľadu záchrany ľudských životov.
Hasičský zbor, ktorý svojím názvom a organizáciou je relatívne malý alebo má krátku tradíciu, samozrejme, u nás funguje viac ako 50 rokov v rôznych podobách a od roku 2002 aj ako Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky, za toto obdobie naozaj výrazným spôsobom skvalitnil svoju prácu. Ale je podstatnejšie, že výrazným spôsobom mu narástli aj povinnosti, práve v oblasti technických zásahov, dnes sú vlastne hasiči volaní ku každému typu ohrozenia, od dopravnej nehody, od vyliatia nebezpečnej látky na cestu, od ohrozenia nebezpečným plynom, čímkoľvek, nielen priamym požiarom, požiare dneska tvoria de facto necelých 50 % výjazdov profesionálnych hasičov. A teda ten pomer práce im ďaleko narástol po tom, čo vlastne Slovensko po roku 1989 zmiernilo vlastne tú aktivizáciu civilnej ochrany a rôznych ďalších zložiek, to už je jedno, z akých dôvodov, či ekonomických alebo štrukturálnych to bolo. Faktom zostáva, že práca hasiča dnes je ďaleko širšia z pohľadu spektra činností, ktoré musí hasič vykonávať.
Z tohto dôvodu a z dôvodu, ktorý som uvádzal ako prvý, to znamená konfrontáciu so zmenami predovšetkým klimatickými v rámci Slovenskej republiky, a teda ďaleko častejšími povodňami, ďaleko častejšími lesnými požiarmi, ďaleko častejšími veternými smršťami, snehovými problémami, sme sa rozhodli, že musíme zintenzívniť alebo zväčšiť kapacitu slovenských záchranných zložiek práve v tejto oblasti. Po ruke tu bola jedna možnosť. A to je cesta, ktorá smeruje k zvýšeniu počtu profesionálnych hasičov, vytvoreniu väčšieho množstva hasičských staníc a väčšieho množstva techniky. To, samozrejme, sú už čísla, ktoré sa pohybujú v takmer miliarde eur, ktorú by sme potrebovali, aby sme dokázali tento systém vlastne dvakrát nafúknuť. Na druhej strane tu máme inú formu tradície, ktorá na Slovensku je stará už 150 rokov. A možno práve kvôli časom po druhej svetovej vojne a časom komunistického režimu vlastne táto tradícia síce nevymizla, ale pomerne výrazne sa transformovala skôr na nejakú záujmovú činnosť ako reálne nasadzovanie pri zásahoch. Z tohto pohľadu v rokoch deväťdesiatych, keď na nič neboli peniaze, pochopiteľne, tá činnosť utrpela asi najväčšie straty, a dobrovoľné hasičstvo na Slovensku, o ktorom vlastne chcem najviac hovoriť, zažilo naozaj veľmi ťažké chvíle. Z môjho pohľadu sme preto začali tvoriť určitý tím, ktorý pripravil nový systém fungovania dobrovoľných hasičov. A sme, samozrejme, monitorovali jeho vývoj aj to, akým spôsobom by mal vyzerať v porovnaní s týmto systémom v ďalších krajinách, ktoré sú v našom susedstve. Tradícia podobná ako na Slovensku je, samozrejme, v Čechách. Tradícia veľmi podobná je v Rakúsku, v Nemecku, kde dokonca je záchranný systém postavený iba na dobrovoľných hasičoch, kde profesionálnych hasičov majú len vo veľkých mestách alebo vo veľkých fabrikách. A vzhľadom na to, akým spôsobom sú na nás kladené úlohy, pretože v mnohých iných štátoch pri dopravných nehodách nezasahujú hasiči, ale skôr nejaké automobilové kluby a podobne a asistenčné služby, tak sme si povedali, že pre nás je asi taký najbližší model niečo medzi Českou republikou a Holandskom, kde sa vzájomne dopĺňajú tieto dve zložky.
Systém, ktorý sme začali trochu rozvíjať v roku 2008, kde sme začali s určitou formou obmeny techniky pre dobrovoľných hasičov, sa javil ako dobrý ako pilotný projekt, ale nedostačujúci pre budúcnosť, preto sme sa rozhodli, že vytvoríme úplne nový systém (A nebudem to dlhšie rozvádzať, aby sme mali príležitosť aj u ostatných kolegov odpovedať na otázky.), o ktorom budeme hovoriť v utorok, keď bude na programe práve zákon o dobrovoľnej požiarnej ochrane, ale rád by som v jednoduchosti iba uviedol, že dôležité je, aby sme vytvorili určitú dohodu medzi štátom a dobrovoľnými hasičmi a vytvorili im podmienky, aby sme boli schopní v extrémnych situáciách dostať stovky dobrovoľných, vycvičených a vybavených hasičov na miesta nešťastí a na miesta ohrozenia obyvateľov Slovenskej republiky v počtoch, ktoré sú dramaticky vyššie, ako je celý súbor profesionálnych hasičov. Keď si predstavíme povodne v roku 2010, či už na rieke Nitra alebo na rieke Ondava, v prípade fungovania systému, ktorý máme záujem zaviesť, ktorý nevyžaduje takéto finančné prostriedky dramatické, ako som uviedol predtým, a ktorého nákladovosť je naozaj mimoriadne zaujímavá a efektívna, my sme boli schopní v jednej chvíli doručiť na miesta nešťastí viac ako dvetisíc až tritisíc hasičov, ktorí by boli schopní pomáhať jednotlivým obyvateľom, ich domom, ale aj celým obciam a mestám, čo, samozrejme, z kapacity profesionálneho Hasičského a záchranného zboru nie je možné. A k tomuto cieľu sa chceme dopraviť, aby tá ľudská sila, ktorá je najpodstatnejšia v katastrofách, keď často technika nestíha odpovedať na túto otázku, bola k dispozícii v dramaticky väčšom počte.
Hovoríme o tom, že tento projekt by mal zahŕňať približne 30 tisíc dobrovoľných hasičov z celkového počtu 100 tisíc, ale tam sú, samozrejme, aj deti, aj dôchodcovia, aj starší členovia, ale tá tridsaťtisícka by vedela byť veľmi aktívna, veľmi pružná a schopná rýchlej odpovede na ohrozenie Slovenska. To je niečo, čo Slovensko veľmi potrebuje.
A dnes v spolupráci s Európskou úniou a osobitne s Komisariátom pre mimoriadne situácie sme pripravení tento systém na Slovensku spustiť, čo bude znamenať výrazné zlepšenie pomoci obyvateľom a výrazné ušetrenie hodnôt nielen života alebo financií, ale celkovo toho, akým spôsobom je schopná obec alebo mesto sa dostať z vážneho problému povodní.
Čiže tak ako sa preukázalo, že investícia a zmena systému profesionálnych hasičov nielen dokáže rýchlejšie uhasiť požiare a zvýšiť uchránenú hodnotu podnikov alebo budov, ktoré boli zasiahnuté, ale že zásadným spôsobom vybavenosť a profesionálny výcvik profesionálnych hasičov dokáže zachrániť ľudské životy, je podľa jasnej a zreteľnej štatistiky, tak to isté platí aj o tomto systéme dobrovoľného hasičstva, na ktorý sa pýtate. Čiže je nevyhnutné, aby sme v najbližšom období práve spustili tento nový projekt, ktorý dokáže, Slovensko aby bolo odolnejšie, aby zvýšilo svoju intervenčnú kapacitu vo vzťahu ku klimatickým zmenám, ktoré Slovensko v najbližšom období bezprostredne čakajú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy a páni poslanci, dovoľte mi hneď v úvode mojej odpovede najskôr rozhodne odmietnuť konštatovanie zahrnuté vo vašej otázke, pán poslanec, že predmetom našich rozhovorov boli vzájomné uznania a ubezpečenia, ktoré možno vybaviť aj diplomatickou poštou. Prekvapuje ma, že práve vy, pán poslanec, ako bývalý diplomat bagatelizujete dôležitosť rokovaní a osobných stretnutí predstaviteľov dvoch štátov na najvyššej úrovni. A, navyše, na rokovania do Bieleho domu sa nechodí každý deň, a to ani zo Slovenska.
Rokovanie s prezidentom Barackom Obamom a viceprezidentom Joeom Bidenom sa okrem premiéra Roberta Fica zúčastnili aj ďalší členovia vlády, a to podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ja ako podpredseda vlády a minister vnútra.
Rokovania prebiehali vo veľmi priateľskej a vecnej a otvorenej atmosfére, čo len potvrdilo vysokú úroveň vzájomných slovensko-amerických vzťahov.
Slovensko a Spojené štáty sú partneri, ktorí sú zainteresovaní na viacerých spoločných projektoch, takže je prirodzené, že došlo k tejto ceste.
Rokovania v Bielom dome sa týkali bilaterálnej spolupráce, hospodárskej spolupráce a tiež medzinárodnej situácie.
Viceprezident Biden zablahoželal úspešnému príbehu Slovenska, ktorý vyvrcholil jeho integráciou do Európskej únie a NATO. Slovensko je v súčasnosti blízkym spojencom USA v boji proti terorizmu. V tejto súvislosti Joe Biden poďakoval za našu účasť v Afganistane a ocenil vysoké kvality príslušníkov slovenských ozbrojených síl, ktoré Slovensku robia najmä v Afganistane veľmi dobré meno.
Premiér Robert Fico zdôraznil význam 20. výročia slovensko-amerických vzťahov založených na zdieľaní spoločných demokratických hodnôt. Pripomenul, že tento vzťah sa začal formovať pred 24 rokmi po nežnej revolúcii a následných demokratických zmenách v bývalom Česko-Slovensku.
Za pozitívny vývoj v strednej Európe vďačíme vo veľkej miere Spojeným štátom. Slovensko a Spojené štáty sú dnes priatelia, partneri a spojenci.
Jedným z hlavným dôkazov silných spojeneckých vzťahov je naša účasť v misii ISAF a prijatie politického záväzku zachovať svoju prítomnosť v Afganistane aj po roku 2014, o čom sme rokovali aj v tejto sále na začiatku tohto roka.
Premiér sa zmienil aj o našich aktivitách pri odovzdávaní skúseností z transformačných a demokratizačných procesov na západnom Balkáne a vo východnej Európe, Tunisku a Afganistane. V tejto súvislosti predstavil podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako jedného z najlepších expertov na región západného Balkánu a východnej Európy.
Dôkazom veľmi dobrej úrovne bilaterálnych vzťahov podľa premiéra je aj intenzívna hospodárska spolupráca s pôsobením takmer 180 amerických spoločností v Slovenskej republike.
Predseda vlády vyzdvihol aj nedávny podpis dohody o pokračovaní investícií U. S. Steelu v Slovenskej republike a spoločnú snahu využívať legislatívu Európskej únie v prospech oceliarní.
V ďalšej časti rozhovoru Robert Fico ocenil strategický význam vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Podčiarkol, že Slovenská republika chce zotrvať v čo najužšom jadre integrácie Európskej únie spoločne s Nemeckom a Francúzskom, aby sa mohla aktívne podieľať aj na formovaní intenzívnych transatlantických vzťahov. S cieľom zachovať dynamiku a kvalitu týchto vzťahov vyzval na čo najskoršie uskutočnenie samitu Európska únia – Spojené štáty. Tento samit by okrem iného mohol prispieť k odstráneniu nepríjemného pocitu, ktorý v partneroch Európskej únie zanechal škandál s odpočúvaním.
Predseda vlády tiež podčiarkol, že Slovensko podporuje čo najrýchlejšie zavŕšenie rokovaní o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, a to aj z dôvodu, že presiahne rámec ekonomiky, keďže posilní naše strategické partnerstvo a zvýši význam spojenectva USA a Európskej únie. A, samozrejme, toto spojenie bude mať zásadný význam aj v globálnych vzťahoch.
V tomto kontexte premiér zdôraznil význam regionálnej koordinácie medzi krajinami Vyšehradskej skupiny, ktorej prínos v rámci Európskej únie neustále rastie.
V rámci diskusie o NATO predseda vlády vyzdvihol jeho význam ako základného kameňa bezpečnosti v Európe a vo svete. Vyzval Spojené štáty, aby pokračovali v aktívnej účasti na formovaní európskej bezpečnosti vrátane politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a vyjadril našu podporu pozvať Čiernu Horu za člena Severoatlantickej aliancie na jej najbližšom samite v septembri v roku 2014.
Hovorilo sa aj o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v procese likvidácie chemických zbraní v Sýrii, pričom predseda vlády potvrdil pripravenosť Slovenska pomôcť pri tomto procese, a to napríklad aj zapojením našich expertných komisií pri likvidácii zbraní.
V súvislosti s blížiacimi sa výročiami významných udalostí roku 2014, ako je 10. výročie vstupu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie a 25. výročie pádu Berlínskeho múru, premiér pozval viceprezidenta USA Bidena na návštevu Slovenskej republiky. Joea Bidena pozvanie zaujalo, a to aj z toho dôvodu, že sám bol silným podporovateľom politiky otvorených dverí NATO a sám sa osobne významným spôsobom zaslúžil o vstup nových členských krajín pred desiatimi rokmi.
Viceprezident ocenil veľmi intenzívnu podporu Slovenskej republiky pri integrácii krajín západného Balkánu a východnej Európy do európskych a transatlantických štruktúr.
Spojené štáty považujú za najväčší problém v súčasnosti Ukrajinu a vyjadrujú sklamanie z toho, že Ukrajina nie je pripravená na samite vo Vilniuse podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.
Joe Biden vyzdvihol pozitívny príspevok Slovenska v procese približovania Ukrajiny k Európskej únii, pretože Slovenská republika má významný a pozitívny vplyv na Ukrajinu, s ktorou je potrebné aktívne pracovať.
Aj v prítomnosti prezidenta Obamu sa hovorilo o Afganistane, Sýrii, Ukrajine a ďalších otázkach.
Prezident vysoko ocenil náš príspevok v Afganistane a poďakoval sa nám za aktívnu pomoc pri realizácii viacerých migračných a repatriačných programov, ktoré máme spoločné s USA.
Vyzdvihol expertízu Slovenskej republiky v oblasti ničenia chemických zbraní a poďakoval za ponuku aktívne sa podieľať na likvidácii sýrskych chemických zbraní.
Tu chcem oceniť, že mnohé práve tieto repatriačné programy, ktoré fungujú a za ktoré je zodpovedné najmä Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pokračujú neobmedzene bez ohľadu na to, akým spôsobom sa na Slovensku striedajú jednotlivé vlády, čo je určite signálom stability a prejavom pevnej stratégie Slovenska vo vzťahu k Spojeným štátom bez ohľadu na to, aká vláda je momentálne pri moci.
Slovenskú republiku, ďalej, prezident Spojených štátov označil za dôveryhodného partnera v transatlantickom kontexte, s ktorým chcú Spojené štáty udržiavať pravidelný dialóg.
Pozitívne zhodnotil ekonomický vývoj v Slovenskej republike a vyzdvihol kroky našej vlády smerujúce k zlepšovaniu životnej úrovne našich občanov.
Barack Obama upozornil aj na tému energetickej bezpečnosti a zdôraznil záväzok Spojených štátov pomáhať snahám krajín strednej a východnej Európy diverzifikovať zdroje a trasy ropy a plynu.
Premiér v tejto súvislosti vyzval, aby téma energetickej bezpečnosti bola zaradená do transatlantického dialógu, a opätovne zdôraznil význam čo najskoršieho konania samitu Európska únia – Spojené štáty.
Záverom chcem konštatovať, že návšteva a rokovanie vo Washingtone s najvyššími predstaviteľmi jednak splnili naše očakávania a potvrdili vysokú kvalitu a úroveň slovensko-amerických vzťahov a treba si uvedomiť, že tým hlavným dôvodom alebo lajtmotívom bolo práve výročie Slovenskej republiky a jej samostatnosti, ktoré je v tejto chvíli 20-ročné.
A zároveň nezabúdajme na to, že pred piatimi rokmi Slovenská republika vstúpila aj do bezvízového styku so Spojenými štátmi, čo bolo takisto veľmi silným ocenením správania a fungovania Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a transatlantických vzťahov.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, odsúhlasením výnimky n + 3 európskymi orgánmi v podobe zmeny nariadenia č. 1083/2006 Európskeho parlamentu a Rady na predĺženie obdobia zazmluvnených projektov z fondov Európskej únie, ktorú spomínate v otázke, patrila v tomto roku medzi najvýznamnejšie a, ako sa ukázalo, aj najúspešnejšie aktivity vlády Slovenskej republiky, základ zmeny pravidiel a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku, na zasadnutí Európskej rady sme v rámci negociácií o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 až 2020 spolu s Rumunskom presadili do politickej dohody európskych lídrov ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií. Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Európskou komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia č. 1083/2006. V máji 2013 Európska komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla n + 3 na záväzky rokov 2011 a 2012 pre Slovensko a Rumunsko. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo práve pri jej schválení. Európsky parlament po komplikovaných rokovaniach minulý týždeň definitívne schválil výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá umožní čerpať finančné prostriedky z aktuálneho programového obdobia rokov 2007 až 2013 o jeden rok dlhšie. V tomto prípade dochádza k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 namiesto na konci roka 2013 až na konci roka 2014. K zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roka 2014, ale na konci roka 2015.
Predĺžené termíny Slovensku pomôžu prekonať všetky ťažkosti s vykonávaním rizikových operačných programov v rokoch 2013 a 2014 a eliminujú riziko zrušenia viazanosti prostriedkov. Súčasne bude možné udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na včasné uzavretie programu prebiehajúceho programového obdobia a bude možné sa sústrediť na včasnú prípravu a vykonávanie operačných programov obdobia 2014 – 2020. Schválením výnimky sa podarilo predísť prepadu finančných prostriedkov približne vo výške 500 mil. eur.
A myslím si, že ide o dobrú správu pre občanov. Finančné prostriedky budú využité v línii strategického cieľa na roky 2007 – 2013 v línii cieľov operačných programov, ktoré v čerpaní zaostali a boli ohrozené prepadnutím prostriedkov z titulu nedočerpania. Praktická rovina je však najmä v tom, že nastavené priority podľa dotknutých operačných programov budú môcť byť realizované podľa pôvodne definovaných zámerov a nebudú nutné komplikované revízie jednotlivých programov, nedôjde k deformácii a ohrozeniu financovania a spolufinancovania projektov. Nezískanie výnimky by malo zásadný dopad aj na nevyužitie prostriedkov vyčlenených na spolufinancovanie fondov Európskej únie zo štátneho rozpočtu.
Prijatá zmena nariadenia v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň. Intenzívne robíme všetko pre to, aby čerpanie sa zrýchlilo. Politický tlak na riadiace orgány je veľmi silný tak zo strany vlády, ako aj zo strany jednotlivých ministrov.
Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov sme po voľbách a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej únie. Prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie. Vláda si splnila úlohu a to, čo bolo na štáte a na vláde, sme urobili. Ťažko už ale môžeme ovplyvniť míňanie týchto peňazí prijímateľmi, od ktorých bude závisieť, ako zabezpečia súťaže a realizáciu projektov, čo môže trvať oveľa dlhšie.
Schválenie výnimky je vynikajúcim diplomatickým úspechom. Dlhodobá diplomacia pomohla zmeniť počiatočné negatívne nálady v prospech pravidla n + 3 pre Slovenskú republiku. Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli riešenie situácie v prospech Slovenskej republiky. Aj z uvedeného príkladu môžeme vidieť, že sme rešpektovanou krajinou a vieme si vyrokovať svoje požiadavky na európskych fórach. Spomínaná výnimka odzrkadľuje aj fakt, že Slovensko si plní vo vzťahu k Európskej únii svoje záväzky a že si ich plníme dobre. Sme predvídateľný partner voči Európskej únii a všetkým členským štátom. Jediná alternatíva, ktorá je dnes pre nás reálna, je alternatíva členstva v Európskej únii. A som rád, že k nám prichádzajú dobré správy v podobe schválenej výnimky.
Všetci si uvedomujeme, že 500 mil. eur, ktoré boli ohrozené, a ich záchrana v podobe pravidla n + 3 znamenajú aj dotáciu tejto sumy do hrubého domáceho produktu, do vytvárania pracovných miest, do ďalšieho rozbehu ekonomiky. Preto je veľmi dôležité, že v rokoch 2014 a 2015 môžeme práve tieto prostriedky preinvestovať pri rozvoji Slovenskej republiky, čo má zásadný význam na zlepšenie ekonomiky, ale aj zamestnanosti, ktorá nás všetkých trápi, samozrejme, najviac.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák – zahraničná pracovná cesta, zastúpi ho pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, minister hospodárstva Tomáš Malatinský – zahraničná pracovná cesta, nie sú na neho otázky, minister spravodlivosti Tomáš Borec – zahraničná pracovná cesta, nie sú naňho otázky, a rovnako tak pán minister kultúry Marek Maďarič, tiež na neho nie sú kladené žiadne otázky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ja budem veľmi stručný. Pán poslanec, každý štát označuje svoje obce v štátnom jazyku. Tak ako v Maďarsku je vždy Balaton, nebude Blatnianske jazero, ani keď to budeme veľmi my chcieť, aj keď my to Blatnianske jazero voláme 1 000 rokov a volalo sa tak aj predtým, tak ono nebude.
Teraz sa vás opýtam ja otázku. V tejto zmiešanej obci je slovenský názov a pod tým je iný názov. To je aký? Maďarský. Takže keď máte Tešedíkovo a pod tým máte ten náhradný na modrej tabuľke maďarský názov a tam je napísané Pered, tak nechápem, že zrazu sa dneska tvárite, že to je vlastne slovenský názov. Čiže uznávate, že vlastne vy pod slovenským názvom Tešedíkovo píšete tiež slovenský názov Pered. Tak myslím, že zbytočne robíte z ľudí nie úplne dostatočne vzdelaných v tom, aby ste vedeli, že keď raz používate ten názov ako názov podľa minimálne 20-percentnej menšiny, tak je to názov maďarský. Však teraz sa snažíte vysvetliť, že to je vlastne slovenský názov, tak nechápem, že to potom ako maďarský názov používate.
Druhá vec je, že tak ako proste majú všetky slovenské mestá svoj maďarský ekvivalent, tak proste podobne platí, že budeme naše mestá volať naďalej po slovensky, a to isté platí pre Maďarskú republiku, kde nebudem nútiť Maďarskú republiku, aby kvôli nám alebo kvôli menšine slovenskej, ktorá tam žije, premenovávali svoje obce na slovenské názvy tak, ako ich poznáme my. Keď idete v Maďarsku na diaľnici a nie ste dostatočne informovaní, tak idete smerom na Bécs, dostatočne dobre neviete, ako sa to volá a kam vlastne idete. Ale nikto určite nenúti Rakúšanov, aby kvôli tomu premenovali svoju Viedeň na Bécs. Čiže aby sme si to ozrejmili, to nie je zneváženie referenda, to je iba potvrdenie pravidiel, ktoré tu sú, a referendum veľmi dobre vedelo, že nie je možné názov tejto obce zmeniť na maďarský názov, keďže platí zákon, ktorý hovorí, že názvy obcí sú v slovenskom jazyku. A keď sami tú obec označujete jazykom národnostnej menšiny, čiže maďarským a voláte ju Pered, tak je teda jasné, že je to názov maďarský. Akékoľvek snahy tváriť sa, že je to názov slovenský, sú týmto jediným ľahkým argumentom vyvrátené, že na vlastnom maďarskom názve tento názov používate. Tak teraz úplne neviem presne, o čom je debata. Tak ako Bratislava nikdy nebude volať Pozsony, tak to platí aj pre ostatných. Toto pravidlo sme tu zaviedli. Až tu bude platiť zákon, že všetky slovenské obce a mestá sa majú volať po maďarsky, tak sa po maďarsky volať budú. Vy viete veľmi dobre, že drvivá väčšina všetkých slovenských obcí a miest svoj maďarský ekvivalent starý sedemsto rokov má, možno aj tisíc. Tak neviem, prečo teraz práve sa tvárime inak. Všetci, ktorí to referendum usporiadali, vedeli, že idú proti zákonu a že takáto zmena nebude možná. My sme si nevymysleli vlastné argumenty a sami popierajú potom, že volajú svoju dedinu po maďarsky, lebo mali možnosť ako 20-percentná menšina, zjavne v obci Tešedíkovo je ich viacej, dať si svoj vlastný maďarský názov. A ako maďarský názov si dali Pered, čiže môžme to považovať za realitu, že toto je maďarský ekvivalent, maďarský názov obce. To je všetko, čo vám k tomu viem povedať. Nikto sa nepokúsil znevážiť referendum, veľmi si vážim formu priamej demokracie, ale v tomto prípade, vedeli dopredu, že idú proti zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. K jednotlivým návrhom, povedali sme si obsah zákona, ďakujem pekne. Verím, že sa viacerí z vás podpíšete aj pod podporu celého zákona ako takého.
Čo sa týka tých jednotlivých pozmeňovacích návrhov, myslím si, že v tej oblasti taxíkov, ktoré je spoločným návrhom pána poslanca Suska a kolegov z SaS, tak má svoje asi logické opodstatnenie. V prípade poslanca Drobu, sú to naozaj trochu výskumné projekty a s mnohými sa dá duševne a vnútorne súhlasiť. Všetci, ktorí sme niekedy jazdili v Spojených štátoch, tak vieme, že je to naozaj najbežnejšie, ale kedykoľvek, keď cez tú červenú idem, tak mám proste mykne. Nikdy proste to tak automatiku cez tú červenú, proste človek nezoberie pri tom odbočovaní doprava. A čo je zaujímavé, čo som si všimol nedávno, funguje aj odbočovanie doľava na červenú, pretože na rozdiel od Slovenska, tam je omnoho väčšie množstvo jednosmerných ciest. Takže akonáhle je jednosmerná, tak vlastne sa to isté pravidlo uplatňuje plynule pri odbočovaní doľava, čo si myslím, že by vnieslo na slovenských cestách už taký chaos, že by sme to proste naozaj nedokázali v bezpečnej situácii.
Myslím si, že možno toto je zaujímavým impulzom na to, aby sme začali viacej aplikovať zelené šípky a začali sa nad tým zameriavať a začať s nejakou postupnou výchovou, lebo opatrenie je to dobré. V rámci plynulosti premávky je to jednoznačné opatrenie, ktoré pomáha v prípade, že je nevyťažený ten hlavný ťah, ktorý ide semaforom, tak vedľajší vlastne má šancu odťažovať tú pripájajúcu sa cestu. O tom niet pochýb. Pochybnosti sú o tom, aká by bola verejnosti slovenských vodičov. Čiže ja si myslím, že možno toto je dobrá výzva na to, aby sme išli cestou väčšieho množstva zelených odbočovacích šipiek, ktoré poznáme, ktoré sú aj v predpisoch uvedené, ako tie, kedy sa dá odbočiť v prípade, že dám prednosť autu prichádzajúcemu zľava.
Čo sa týka predchádzania cyklistov, plne podporujem všetky druhy ochrany cyklistov, ale toto je presne tá veľmi ťažko vykonateľná nielen meraním, teda väčšinou zákon obchádza nemerateľné údaje tým, že s dostatočným odstupom, aby neohrozil plynulosť, čo si myslím aj dneska sčasti v zákone je, ale čo je podstatné, tak len taká možno jednoduchosť, že neviem si predstaviť, ako by sa dal cyklista alebo akokoľvek keby aj stál, predbehnúť na uličke pri Univerzite Komenského. Zabudli ste všetci na jednosmerky. Nie je podstatné, že dvojsmerka môže byť úzka, ale aj jednosmerné a niektoré cesty proste tretej triedy sú vyslovene buď jednosmerné alebo natoľko úzke, že jednoducho auto plus jeden a pol metra je širší ako celková komunikácia. Čiže, no, v jednosmerke je povolené. (Reakcia z pléna.) No, dobre, keď sme sa bavili akože o univerzite. Áno, áno, tá je. Tá univerzitná je, ale v podstate sa bavíme o tom, že pri veciach, ktoré sú dlhšie, je to ťažko urobiteľné.
Hľadajme tie alternatívy v tomto smere pri ochrane cyklistov. Ja mám ale taký pocit, že napriek tomu, že si spomenul, pán poslanec, že tá agresivita vodičov je veľká, ja si myslím, že sa to výrazne znížilo. Som naozaj na dvojstopových vozidlách všetkého typu od s manuálnym pohonom, až po motorový pohon, môžem povedať prešiel niekoľko desaťtisíc kilometrov a tie skúsenosti máme, ale napriek tomu, že situácia pred revolúciou bola čo do počtu automobilov rozhodne priaznivejšia, teda bol menší počet áut, ale pamätám si dosť často moja ľavá strana bola od mnohého typu oleja, ktoré nákladné autá vtedy väčšinou vyhadzovali a chodili tesne okolo cyklistov. Takže v tomto si myslím, že citlivosť na cyklistov sa zlepšila najmä preto, že mnoho vodičov zároveň cyklistami sú. Z toho tak dosť vyplýva aj ich vzťah k cyklistom. Chodníky sú riešením absolútnym, len to nie je vec pre zákon o pravidlách cestnej premávky. A mám pocit, že touto jeden a pol metrovou úpravou by sme asi nedosiahli úplne ten výsledok, i keď úmysel je, úmysel je určite dobrý.
Čo sa týka k otáčaniu v križovatke, som rovnakým priaznivcom. Rovnaký je to americký model presne taký istý, ako model pri odbočovaní doprava. Je fakt, že po tom, čo sme sa o tom bavili, prednedávnom sme si urobili veľmi krátku, stručnú, rýchlu analýzenku, malinkú, ktorá hovorila o tom, že u nás otáčanie v križovatke bez riadenia semaforov možné je. Tam, kde sa vlastne semafory nachádzajú, otáčanie možné nie je, najmä preto, že tá signalizácia bola zriadená väčšinou na tie križovatky práve preto, že boli svojím postavením aj nebezpečné. Čiže je ďaleko menší počet predbežne, ešte nehovorím, že je to úplný záver tých križovatiek, kde by také povolenie bolo možné. Takže aj tu vlastne pripúšťam skôr opačnú cestu tým, že skúsime si len tak narýchlo na nejakej vzorke pozrieť tie počty, ako to vychádza a keď to bude zodpovedať tomu malému exkurzu, ktorý sme tam vykonali, tak skôr príkazovú alebo teda povoľovaciu značku, ktorá je napríklad na križovatke, keď už si spomínal cestu Bajkalská, tak Bajkalská - Vajnorská má vlastne "you turn" povolený už značkou. Čiže to je veľmi dôležité, že v tomto prípade by sme mohli postupovať takýmto uvoľňovaním tých pravidiel a vychovávaním vodičov tohto smeru.
Všetkým ďakujem za príspevky. Vzácna zhoda, teším sa, že tento zákon bude mať aj širšiu podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu sme si už veľa povedali, aj veľa ukázali z nášho uhla pohľadu. Predovšetkým tým hlavným cieľom je legislatívna úprava takzvanej národnej evidencie vozidiel, ktorá bude znamenať zrýchlenie a zefektívnenie a uľahčenie evidenčných úkonov, týkajúcich sa motorových vozidiel. Je to jedna z tých služieb, ktoré aj v rámci našej reformy ESO elektronizujeme a zjednodušujeme prístup občanom k týmto službám s tým, že s novým občianskym preukazom s elektronickým čipom bude možné robiť úkony, samozrejme, už cestou internetu.
Je veľmi dôležité, aby sme jednak zlikvidovali rady a niektoré nedôstojné čakania v prípade registrácie nových vozidiel, ale aj v prípade registrácie vozidiel, ktoré sú už v obehu. Myslím si, že všetky tie vozidlá, ktoré budú kupované od nového roku u predajcov a napríklad v autobazároch, už budú vlastne môcť títo pracovníci pri podpisovaní kúpnej zmluvy vybaviť za svojich mandantov tieto služby na dopravných inšpektorátoch. Rovnako platí pri bežných prevodoch, medzi fyzickými osobami to bude možné urobiť. Bez elektronického podpisu zatiaľ sa budú môcť vymeniť všetky tie veci, ktoré súvisia s bežnou správou vozidla, zmena vlastníctva bude zapracovaná vtedy, keď už budeme mať plnoprávny vlastne elektronický podpis.
Druhou takou časťou je aj uľahčenie vyradenia evidencie z vozidla z evidencie po jeho spracovaní a dočasné vyradenie vozidla z evidencie. V týchto prípadoch sa odbúrava súčasná dvojkoľajnosť, kedy musí byť občan, musí túto záležitosť vybavovať na dvoch rôznych úradoch, pričom od 1. januára 2014 všetko vybaví iba priamo na dopravnom inšpektoráte, to je tiež jedna z tých zásadných pokrokov, ktoré prináša reforma ESO, kedy bude možné, aby sme tieto úkony vykonávali na jednom mieste. Návrhom zákona sa zároveň transponuje aj Smernica Európskej únie, ktorá umožní cezhraničnú výmenu informácii o vozidlách a ich držiteľoch, ktorý spáchali vymedzené delikty proti bezpečnosti cestnej premávky. Pre nás tiež veľmi dôležité, častokrát sme nedokázali dostatočne postihovať vodičov zahraničných vozidiel na území Slovenskej republiky a častokrát boli aj účastníkmi dopravných nehôd.
Zo zmien v samotných pravidlách cestnej premávky sú najpodstatnejšie dva faktory a to je rozšírenie povinnosti chodcov mať za zníženej viditeľnosti na sebe reflexné prvky nielen mimo obce, ale aj v obci. Ukázalo sa, že toto opatrenie má zásadný vplyv na bezpečnosť chodcov v rámci Slovenskej republiky. Prinieslo to prvé výsledky, ktoré sú naozaj pozitívne a preto si myslím, že toto je trend, v ktorom treba pokračovať. Nie všetky časti miest sú dokonale osvetlené pouličným osvetlením.
Vzhľadom na skutočnosť, že za posledné štyri roky možno konštatovať výrazné zlepšenie v správaní slovenských vodičov, ktoré sa odzrkadľuje predovšetkým na výraznom znížení počtu tých najzávažnejších dopravných nehôd. Keby sme sa bavili o tomto zákone približne pred piatimi rokmi, tak by sme dnes mohli na Slovensku konštatovať, že už malo Slovensko viac ako cez 500 obetí dopravných nehôd v tomto čase, teda v polovičke alebo ku koncu októbra a v tejto chvíli môžme konštatovať, že to je iba niečo viacej ako 130, čo sú zásadné posuny, ktoré na slovenských cestách nastali. Myslím si, že to všetci vnímame aj z pohľadu plynulosti, aj takej zníženej miery agresivity na slovenských cestách a preto sme si povedali, že je nevyhnutné, aby sme aspoň nejakou symbolickou formou mohli našim vodičom vyjsť v ústrety a preto sme sa rozhodli znížiť základnú sadzbu pokút zo 60 eur na 50 eur.
Verím, že tento zákon v druhom čítaní podporíte, v rámci výborov navrhujeme schváliť všetky pripomienky v spoločnej správe, čo odporúča aj výbor gestorský. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa predovšetkým transponuje Smernica Európskej únie, ktorej hlavným cieľom je zaistiť uplatňovanie spoločných kritérií členských štátov pri identifikácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.
Má sa tým zabrániť pohybu žiadateľov medzi jednotlivými členskými štátmi iba z dôvodu rozdielnej legislatívy a úrovne poskytovaných výhod. Implementáciou smernice taktiež dochádza k postupnému zbližovaniu postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Táto sa bude predlžovať o dva roky, namiesto pôvodného jedného roku. Cudzinec, ktorému sa neudelí azyl, ale poskytne sa mu doplnková ochrana, bude môcť hneď využívať práva vzťahujúce sa na medzinárodnú ochranu, čo však nevylučuje možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu.
V súlade s prepracovaním znenia takzvaného dublinského nariadenia sa ustanovujú niektoré podmienky konania o odovzdaní cudzinca s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky do štátu, v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti sa taktiež novelizuje zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice Únie, ktorá upravuje vstup, postup vo vybavovaní a žiadostí vedúcich k jednotnému povoleniu. Takéto povolenie bude po splnení ustanovených podmienok zahŕňať povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie v rámci jedného správneho aktu. Nevyhnutné zmeny súvisiace s transpozíciou tejto smernice obsahuje novela zákona o pobyte cudzincov, novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá tiež komplexne upravuje podmienky zamestnávania cudzincov a novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Okrem transpozície smernice uvedenej v tomto zákone o pobyte cudzincov sa zavádza aj nový dôvod zaistenia cudzinca. Pôjde o zaistenie žiadateľa o udelenie azylu na základe presne špecifických dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie. V tejto súvislosti sa novelizuje zákon aj o sídlach súdov v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Prišiel som na ďalší nedostatok rokovacieho poriadku, že mám tu tendenciu, že väčšinou mám najväčšie množstvo faktických poznámok, a tým pádom ukrátim jednotlivých poslancov, ktorí ku mne vystupovali, v dvojminútovom limite, že ich nemôžem všetkých spomenúť. Je mi to skutočne, skutočne ľúto. Skutočne ľúto.
Ale skúsim veľmi jednoducho. Táto matematika, samozrejme, platí u mnohých. Spomínal to pán poslanec Kadúc, Uhliarik, Lipšic, že, áno, niekedy aj sedem vrtuľníkov nestíha, aj osem, a možno ani dvanásť by nestíhalo. Všetci si pamätáte tragédie, ktoré na Slovensku v uplynulých rokoch boli, či už to bola otázka Polomky, havária autobusu, kde zomierali ľudia a nepomohlo by ani sedem vrtuľníkov a mali by sme nedostatok.
V momente, keď vrtuľníky proste už nestíhajú a sú nadštandardom v poskytovaní rýchlej zdravotnej starostlivosti, no tak jednoducho proste ich je málo. Tak ich majme 50? Ten argument, čo ste povedali, a malo by to mať tú logiku, o ktorej ste hovorili, no tak mali by sme mať potom 110 vrtuľníkov, aby suplovali všetky automobilové záchranky. Čiže v tomto chýba logika naozaj na vašej strane.
K tým vykrikovaniam, nuž, pán, ak si dobre spomeniete, pán Sulík, a budete k sebe úprimný, pán poslanec, začali z mojej strany hlavne po tom, čo ste ma vypli v diskusii, demokraticky. Som vystupoval a vy ste mi vypli mikrofón, lebo ste nezvládli demokratickú úlohu predsedu parlamentu. No tak, samozrejme, som sa zachoval spôsobom, ktorý k tomu patrí. Pretože vypínať poslancov, to tu vždy kritizujete, je boľševické. Takže ak sa hlásite k svojmu boľševickému prístupu, v tom prípade máte absolútnu pravdu.
Otázka stojí vo vecnej stránke, ktorú ste spomenuli, že akým spôsobom, prečo nezasiahol ten vrtuľník z Nitry, prečo ho nechceli na úvod? Ten problém by sme tu potom nemali. To je naozaj téma. Keď bol k dispozícii. A bol k dispozícii hneď.
Čiže vo viacerých prípadoch. To isté platí o pánovi poslancovi Bugárovi a všetkých ostatných veciach, pretože z nášho pohľadu sme my udržali platy sestričiek z našich vlastných rozpočtov, pán minister, takže aj na našej ministerskej nemocnici sú tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)