Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.12.2013 o 15:30 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 3.12.2013 15:30 - 15:35 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikciu vývoja do konca roka, ktorú schválila na svojom zasadnutí 26. septembra 2013 svojím uznesením 575 z roku 2013.
Správa poskytuje informáciu o plnení štátneho rozpočtu o hospodárení s rozpočtovými rezervami v súlade s § 10 a 30 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na chvíľku odbočím, dnes som tu počul, neviem, ktorý pán poslanec, tuším, že to bol pán poslanec Galko, hovoril, že to je smiešne, aby sa predikoval vývoj verejných financií na konci roka, keď už máme v podstate december. Či pán poslanec Hlina? Pán poslanec Hlina, to je opäť, nie som tu na to, aby som poučoval, takže to nebudem riešiť. V každom prípade predikcia sa robí v podstate každý mesiac, pretože každý mesiac je iný vývoj. Predikcia sa urobila na začiatku roka a čo je veľmi potešiteľné a verím, že aj v tejto správe sa to ďalej píše, že teda ten predpoklad, ktorý všetci spochybňovali v tejto sále, keď sa prijímal minuloročný rozpočet, sa dnes napĺňa a dokonca je možné, že práve veľmi silnou aktivitou ministerstva financií v oblasti daňových príjmov ten výber bude ďaleko väčší napriek tomu, že opozícia tvrdila pravý opak, čo je v poriadku, to je ich úloha. Ja len som rád, že sme presvedčili o tom, že ten rozpočet sa navrhuje aj tá predikcia do konca roka, ktorá je veľmi podstatná pre uzavretie samotného deficitu, pretože ten mesiac je veľmi dlhý čas, v ktorom máte minimálne tri časti, ktoré budú prijímané, to znamená dane, daňový vývoj, DPH, DPFO (Pozn. red.: skratka dane z príjmov fyzických osôb) a ostatných vecí ku koncu roku. Takže tá predikcia na december je veľmi, veľmi dôležitá. A nakoniec notifikácia za rok 2013 sa robí až v priebehu leta budúceho roku, čiže toto je štandardný postup a nie je na tom nič výnimočné.
Správa hodnotila aktuálny makroekonomický vývoj a vývoj na relevantných fiškálnych parametroch v čase jej spracovania. Hlavné závery správy sú teda nasledujúce:
V druhom štvrťroku 2013 slovenská ekonomika zaznamenala mierne oživenie, keď hrubý domáci produkt sa medziročne reálne zvýšil o 0,9 % a medzikvartálne, očistený o sezónnu zložku, o 0,3. Zmenila sa i štruktúra samotného rastu. Kým v niekoľkých ostatných rokoch bol rast HDP ťahaný výlučne čistým exportom, v druhom štvrťroku k rastu pozitívne prispela aj domáca spotreba. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul aj výsledky nedávnej revízie národných účtov Štatistickým úradom, ktorá mierne znížila medziročný rast ekonomiky na 0,8 % HDP, zároveň však potvrdila medziročný reálny nárast spotreby domácností o takmer 1 % a výrazný pokles investícií so záporným príspevkom k rastu ekonomiky vo výške 2,8 percentuálneho bodu, ktorý bol vyvážený rastom čistých vývozov.
Rast slovenskej ekonomiky bol mierne vyšší ako rast eurozóny. Podľa našej najnovšej prognózy zo septembra očakávame, že rast slovenskej ekonomiky za celý tento rok dosiahne 0,8 % a podľa jarnej prognózy Európskej komisie bude náš rast tretím najvyšším spomedzi krajín eurozóny a ôsmym najvyšším spomedzi krajín Európskej únie.
Hlavným rozpočtovým cieľom vlády na rok 2013 bolo zníženie deficitu verejných financií na 2,94 % HDP. Napriek tomu, že štát si plní svoje rozpočtové ciele, správa identifikovala významné riziko pre zvýšenie deficitu o 0,24 % HDP kvôli hospodáreniu územnej samosprávy a výpadku 521 mil. eur daňových a odvodových príjmov a výpadku 130 mil. eur príjmov Telekomunikačného úradu. Tieto výpadky boli čiastočne kompenzované hlavne príjmom z odpredaja núdzových zásob ropy vyšším o 370 mil. a úsporami vo výške 290 mil. eur kvôli nižšiemu spolufinancovaniu eurofondov.
V tejto súvislosti musím povedať, že správa samozrejme nemohla zachytiť novší, zlepšený vývoj hospodárenia obcí a miest, novší odhad výšky dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu, respektíve Fondu národného majetku a nové údaje o čerpaní výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto nové informácie slúžili ako podklad pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až ´16, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, a v ktorom sme aktualizovali vývoj verejných financií v roku 2013 na úroveň schodku 2,98 % HDP vrátane hospodárenia samospráv. Vláda Slovenskej republiky tým potvrdila svoj cieľ zníženia deficitu pod 3 % a vystúpenia z procedúry nadmerného deficitu. Na tomto mieste treba upozorniť, že predovšetkým ministerstvo financií svojou tvrdou prácou v oblastí daní a zracionálnenia výberu daní potvrdilo, že výber daní je ďaleko lepší, ako je vývoj samotného makra, čo naznačuje, samotného ekonomického vývoja, čo samozrejme naznačuje, že súboj s podvodmi DPH mal svoj zásadný význam a prináša to už svoje ovocie, čím je možné, aby práve zlepšená ekonomická situácia sa odrazila aj budúci rok, kedy veríme, že sa situácia opäť o trošku zlepší.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2013 15:29 - 15:34 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zastupujem v tejto chvíli pána podpredsedu vlády, ministra financií, čiže nebudem sa snažiť hovoriť nejak veľmi odborne.
Pani poslankyňa, určite nepovažujem vaše návrhy za šialené. Vy máte len proste iný názor, a to je práve súčasťou demokracie, to je dobré, že ho máme. Keby sme mali všetci rovnaký, asi by to bolo choré. Čo je podstatné povedať v tejto veci, že nie ste súčasťou výboru pre verejnú správu, a samozrejme my sme pripravení aj tým poslancom, ktorí nie sú súčasťou výboru pre verejnú správu, podrobne všetky analýzy a nakoniec už aj výsledky reformy ESO predstaviť. V médiách, bohužiaľ, tiež niekedy, keď si to nenaštudujú úplne presne do hĺbky, si zamieňajú niektoré pojmy. To znamená zoznam inštitúcií, ktoré sa budú rušiť, a ich vlastne časovú os, je jedna vec, a zoznam úspor a vecí, ktoré sa premietli už do štátneho rozpočtu v roku 2013 a aj do návrhu štátneho rozpočtu 2014, je iná vec. Tie veci nie sú ani tajné, sú dostupné, dokonca sú súčasťou rozpočtu štátnej správy, čiže tie sú tam. Konkrétne to, ak si ja dobre pamätám, v roku 2013 to bolo 130 mil. ušetrených štrukturálnych, ktoré sa prenášajú aj do roku 2014, ´15 a ´16. V roku 2014 je to ďalších 159 mil. za reformu ESUS, ktorých 103 mil. je štrukturálnych do ďalších rokov, zvyšok sú jednorazové opatrenia pre rok 2014. Čiže tam už aj v prípade ESO konkrétne, konkrétne výsledky sú.
V zmysle ostatných vecí je predovšetkým potrebné poukázať, ale to skôr ekonómovia, naozaj nechcem byť Chrobákom Truhlíkom, čo sa vyzná do všetkého, je pre mňa podstatné to najhlavnejšie číslo z maastrichtských kritérií popri tom, že v inflácii sme stále na minime, čo je veľmi dobré z pohľadu cien, ktoré majú platiť občania. Z pohľadu samotného deficitu, to je to, čo zaujíma investorov, niekedy viete rozdeliť tie jednotlivé tabuľky na drobné čísla, ale z pohľadu dôvery Slovenska, ktoré dneska požíva dôveru zahraničných investorov predovšetkým v prípade nákupe dlhopisov, čím zásadným spôsobom zlacňujeme dlh a jeho refinancovanie je lacnejšie, tak vychádza predovšetkým z nášho úsilia klesnúť zo 4,59, ako som to hovoril, pod 3 % tohto roku a ďalším konsolidovaním znižovať deficit verejných financií aj v roku budúcom, čo je podstatné.
Rád by som ale opravil trochu, pretože to už nie je váš názor, to už je faktografia, ktorú často používate, že boli zvýšené dane a poplatky občanom. To nie je pravda a viete to veľmi dobre, pretože sme dane zvyšovali len tzv. milionárskou daňou, to znamená nad 3,5 tisíc. Ak vy poviete, že 3,5 tisíc eura tu má veľa ľudí, tak si myslím, že sme na hlbokom omyle a nevieme presne, o čom hovoríme, pretože daň pri fyzických osobách sa zvyšovala u tých, čo majú príjem viac ako, tuším, 3 tisíc, zhruba toto číslo. A to číslo nie je ani 5 percent, hej. Keď hovoríme o podnikateľoch, takisto platí u tých, čo majú vyššie príjmy. A navyše návrh rozpočtu na budúci rok znižuje korporátnu daň z 23 na 22.
Čiže taká tá všeobecná floskula o zvyšovaní daní, áno, platí pre bohatých, pretože sa snažíme riešiť tú solidárnosť, a to si myslím, že je aj v súlade s tým, čo vy hlásate. Čiže to by mohlo byť podobné a myslím si, že toto je asi v tom najpodstatnejšie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

3.12.2013 15:10 - 15:14 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012, dovoľte tento materiál, aby som vám predložil ja vzhľadom na zdravotnú indispozíciu pána ministra financií a podpredsedu vlády. Takže vám, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012 prerokovala vláda Slovenskej republiky 6. novembra 2013 a schválila ho uznesením č. 649, ktorým ma súčasne poverila, aby ako dokument som uviedol v Národnej rade Slovenskej republiky.
Súhrnná výročná správa bola vypracovaná v súlade s § 29a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správa obsahuje údaje o výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy za rok 2012 v jednotnej metodike ESA 95, vykázanom Európskej komisii do 1. októbra bežného roka, súhrnnú účtovnú závierku, údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a údaje o hospodárení Slovenskej republiky. V poradí druhá súhrnná výročná správa Slovenskej republiky oproti roku 2011 je svojím obsahom rozšírená o odhad čistého bohatstva krajiny, výpočet štrukturálneho salda verejných financií, čistého dlhu krajiny a vyhodnotenie cieľov stratégie riadenia dlhu.
Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval o ekonomických výsledkoch dosiahnutých k 31. 12. 2012.
Plnenie maastrichtských kritérií. V rámci tzv. jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 20. októbra tohto roku zverejnil údaje o schodku dlhu verejnej správy v metodike ESA 95. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2012 so schodkom 4,54 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. 12. dosiahol 52,4 percenta. Oproti jarnej notifikácii sa podiel schodku na HDP zhoršil o 0,19 percentuálneho bodu, a to predovšetkým v dôsledku spresnenia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov, preklasifikovanie vkladu do základného imania Eximbanky a do výdavkov na základe požiadavky Eurostatu a revízie hrubého domáceho produktu oproti jarnej notifikácii.
V Európskej únii spomedzi 28 krajín vykazuje 8 krajín vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy v Európskej únii bol 3,9 % HDP a priemerný dlh verejnej správy bol 85 % hrubého domáceho produktu.
Súhrnná účtovná závierka Slovenskej republiky predstavuje konsolidovanú účtovnú závierku súhrnného celku, teda údaje za takmer 8 tisíc subjektov verejnej správy vrátane obchodných spoločností a štátnych podnikov.
Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy k 31. 12. 2012 dosiahol spolu 57, 2 mld. eur, čo je oproti roku 2011 prírastok o 3,7 mld. eur. V rámci neho bol najvýznamnejšou položkou dlhodobý hmotný majetok 38,3 mld. eur, z neho hlavne stavby a pozemky. Na strane pasív bol najvýznamnejšou položkou - záväzky vo výške 33 mld. eur tvorené z 98 % záväzkami z obsluhy štátneho dlhu.
Súhrnná účtovná závierka nie je overovaná nezávislým audítorom, ale všetky významné súčasti, ako napríklad konsolidovaná závierka štátu, závierky obchodných spoločností, obcí a vyšších územných celkov, sú samozrejme overované audítorom.
Údaje požadované zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. V súlade s ústavným zákonom obsahuje súhrnná výročná správa po prvýkrát aj informáciu o čistom bohatstve, jednorazových efektoch, štrukturálnom salde a čistom dlhu.
Výpočet čistého bohatstva bol ovplyvnený dvoma zásadnými skutočnosťami. Po prvé, v aktívach zatiaľ nie sú zahrnuté tzv. iné aktíva, ako napríklad naše kultúrne, historické a prírodné bohatstvo, nakoľko nie je zatiaľ jasná metodika ich ocenenia, a, naopak, v pasívach sú už zahrnuté tzv. implicitné záväzky súvisiace so starnutím populácie, čo je 230 % HDP. Navyše je dôležité uviesť, že koncept čistého bohatstva nie je založený na vyčísľovaní a hodnotení jeho absolútnej hodnoty, ale na hodnotení jeho medziročných zmien. Preto prvá relevantná analýza a diskusia by mohla prebehnúť až o rok. Medzitým bude ministerstvo financií priebežne spolupracovať s odborníkmi na metodológiu výpočtu tých položiek, ktoré sa vo výpočte čistého bohatstva zatiaľ nenachádzajú. (Potlesk.)
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, verím, že súhrnná výročná správa sa postupne stane významným dokumentom hodnotiacim finančnú ekonomickú situáciu verejnej správy a bude dôležitým zdrojom informácií nielen pre odbornú, ale aj širokú verejnosť. Odporúčam, aby Národná rada schválila uznesenie, ktorým berie dokument na vedomie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

3.12.2013 15:01 - 15:08 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je vcelku podobný prípad, typ diskusie, ktorý sa tu neustále odohráva, a snaha vlastne zaujať za určitých okolností za každú cenu.
SMER od roku 2008, kedy prišla kríza, sa rozhodol, že je nevyhnutné, aby boli zmrazené platy ústavných činiteľov nielen ako znak solidarity, ale aj ako znak situácie, ktorá je, že bolo potrebné, aby vo všetkých sférach štátu nastalo šetrenie a došlo aj k uťahovaniu opaskov. Z môjho pohľadu aj tento zákon, ktorý vlastne už pravidelne od roku 2008 SMER predkladá do parlamentu, reaguje na to, že situácia nie je natoľko dobrá, aby mohlo začať platiť staré pravidlo, ktoré je vlastne od roku 2008 zamrazené.
Bolo tu niekoľko vystúpení k tomuto zákonu, viac alebo menej populistických. Čo treba povedať, že ma niektoré pomerne prekvapujú. Počas rokov 2011 a 2012 predchádzajúca vláda prácou SaS, predložili návrh, ktorý akože mal riešiť to, že vlastne budú platy poslancov znížené. Výpočet, ktorý nakoniec z toho zákona vznikol a kedy na poslednú chvíľu bolo treba ťahať ručnú brzdu, že, naopak, tento zákon znamenal zásadné zvýšenie platov ústavných činiteľov, čo bola z nášho pohľadu neprijateľná situácia.
Obdobne, i keď tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Poliačik v rozprave, sa snaží rešpektovať tie pravidlá o niečo viacej, toho reálneho života, ale opätovne nie je presný. V čase, lebo v čase hospodárskeho rastu zásadne rastie aj inflácia. Napriek tomu, že situácia občanov Slovenska ešte stále nemusí byť dobrá, to znamená, príde osempercentný rast, inflácia skočí rovno na 5 percent. Pre mňa je nepredstaviteľné, aby automaticky zákon zvýšil následne ústavným činiteľom o 5 percent. Preto je tento zákon napriek tomu, akokoľvek nesystémový sa zdá, stále tým najtypickejším, že kedy je potrebné aj v tomto pléne zhodnotiť, áno, podarilo sa urobiť taký úspech v rámci Slovenska, že vieme ísť ďalej, alebo nepodaril sa. Preto aj tá inflácia dneska je na úrovni jedného percenta. Preto to aj tak vyzerá logicky. Ale boli situácie, keď bol najvyšší rast, že sme nevedeli infláciu stlačiť pod štyri, 4,5 percenta.
Práve preto... Prosím? (Reakcia na hlas z pléna.) Nie. Bez eura. No len, to je jedno, rast proste naťahuje infláciu, pretože s rastom zvyšujú sa príjmy, zvyšuje sa vlastne kúpna sila, zvyšuje sa domáca spotreba, ktorá automaticky zvyšuje infláciu. To je vždy ten problém, že aj inflácia vie veľmi skákať, že nie je proste v tom čísle úplne štandardná. Možno budúci rok, keď sa, budete riešiť v pléne otázku platov ústavných činiteľov, treba to naviazať na nejaký stabilnejší prvok výpočtu, ktorý bude mať nejakú automatiku. S tým súhlasím. Ale toto, jedine toto by som tomu vyčítal, aby som bol úplne presný.
Veľmi som sa, musím priznať, ale zabavil vcelku na oduševnenom výklade pána poslanca Brocku a pána poslanca Přidala. Obidvaja vystupovali, ako im strašne záleží na tom, že pán premiér tejto krajiny má nižší plat ako niektorí primátori. Myslím si, že sa treba opýtať najprv jeho, ja v tom až taký problém nevidím. Ja to mám v podstate tiež počas môjho fungovania v politike pomerne jednoduché. Každý rok zaplatím vyššie dane, ako je môj plat. Čiže de facto naozaj nemôže sa na mňa nikto sťažovať, že ma platí zo svojich daní. Platím sa zo svojich minimálne a ešte by som stihol zobrať so sebou nejakého poslanca navyše. Faktom však zostáva, faktom však zostáva, že tento zákon, ktorý zariadil túto časť a tento spôsob fungovania, že ak sa občania rozhodnú a vyberú si svojho starostu alebo primátora z radov poslancov Národnej rady, tak mu prináleží, tak mu prináležia platy, ktoré k tejto funkcii prislúchajú.
Dovoľte, aby som vám priblížil, že tento zákon pochádza z roku 2004, ktorý zaviedol túto prax, z roku 2004. A dovoľte, aby som, je to zákon č. 547/2004 Z. z., a za tento zákon bol tak pán poslanec Brocka, ako aj pán poslanec Přidal. Obidvaja za tento zákon hlasovali a obidvaja hlasovali za to, aby vlastne poslanci vyšších územných celkov, poslanci miestnych zastupiteľstiev, starostovia, primátori mali popri normálnom poslaneckom plate v Národnej rade aj svoje platy, pretože skôr je tou tendenciou... (Potlesk.) Čiže ja teraz nerozumiem tomu, stalo sa vám to za posledný týždeň už dvakrát, pán poslanec Brocka, že útočili ste, myslím, na ministra dopravy, že SACR, či kto, podpísal nejakú nevýhodnú zmluvu. Ukázalo sa, že to bol váš nominant, čo ju podpísal, čo sa hneď zmenilo. Vy ste pripravený ako takéto audiotextové číslo, že za každú cenu proste kritizovať, len niekto zavolá: povedzte, čo urobil SMER? Zlé, všetko je zlé, otrasné, hrozné, strašné, ale potom, keď sme konfrontovaní s realitou... Tak ešte raz, keďže ste tu neboli, vám to pripomeniem: v roku 2004 aj na návrh, jeden z navrhovateľov bol aj pán poslanec Minárik, hlasovalo za to ináč, mimochodom, prakticky skoro celé plénum, aby bolo, bol to, nehovorím, že to bol návrh KDH, celého pléna, len teda, keď dneska máte to oduševnené vystúpenie, že sa vám to nepáči, v roku 2004 ste odhlasovali vy aj pán poslanec Přidal, nakoniec celý klub KDH bol za, za to, aby vlastne ten spôsob, ktorý dnes kritizujete, fungoval. Čiže ak chcete si spytovať svedomie, môžte, ale v tomto prípade platí, že, že teda najprv si treba poupratovať pred vlastným prahom. (Reakcia z pléna.) Z môjho pohľadu, z môjho pohľadu mali ste dostatočný priestor, keď ste boli vo vláde. Chcel som povedať, že v posledných 24. rokoch ste tu boli vlastne 12 rokov, čiže takmer polovičku a vždy ten priestor na túto reakciu ste vlastne mali. A v roku 2004, v roku 2004 ste priamo tento systém, ktorý dnes kritizujete, sám odhlasovali. (Reakcia z pléna.) Čiže, no nevadí, ja nehovorím, len kritizovali ste nás a vybrali ste len poslancov, úmyselne, v tom to bolo neseriózne, že ste vybrali len poslancov SMER-u, pričom v tejto časti opozície je dosť. Pána poslanca Freša ste nespomínali, ostatných ďalších nie.
Čiže pozrite sa, keď prezentujete, a tu trvá posledná asi schizofrénia, ktorú by som rád ešte tak na ňu upozornil, je, že na jednej strane častokrát sa v tejto snemovni hovorí o tom, ako sa je potrebné priblížiť viacej regiónom, kde je samozrejme veľké riziko, pretože regióny sú pomerne zastúpené na väčšinovom princípe, a teda pri väčšinovom princípe, ktorý tu mnohí obhajujú, má najväčšiu šancu práve tá známa osobnosť, ktorá z regiónu pochádza, čo najčastejšie práve býva starosta významnej obce alebo primátor. Čiže tým, keď budeme tlačiť sa k väčšinovému systému, ktorý mimochodom v mnohých oblastiach mne je sympatický, čiže ja s tým súhlasím, s tým názorom, len sa snažím vysvetliť, že akonáhle pôjdeme k väčšinovému systému a k jednomandátovým obvodom v rámci regiónov Slovenska, dotlačíme do parlamentu ďaleko viacej primátorov a starostov ako kedykoľvek predtým. Čiže z môjho pohľadu toto je, to si treba naozaj rozmyslieť a neriešiť to na poslednú chvíľu. Ja doporučujem za nás, keďže my sme predložili ten návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov, keď budete ako poslanci riešiť celkový zákon o poslancoch a všetko, dáte to všetko do jednej veľkej diskusie, a určite sa mnohé názory, ktoré ste tu dnes povedali, uplatnia v tomto zákone a môže nastať nejaká zmena, ktorá bude systémová.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2013 14:51 - 14:59 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, jediný, kto tu vystúpil a svojím spôsobom mohol bez nejakého bývalého konania niečo rozprávať, bol vlastne poslanec Hlina. Zvyšní poslanci skôr prejavili určitú formu nervozity, pretože kauza Gorila, ako iste viete, tu je od roku 2005 a ´06, to znamená, jej predmetom je predovšetkým privatizácia z časov druhej Dzurindovej vlády. Aj by ste aj chceli obviniť, a mnohí to spomínate viackrát, akým spôsobom sa vyšetrovala v roku 2006 a ´10, tak v podstate ste mali dva roky na to, aby ste to vyšetrenie urobili. My ešte nie sme vo vláde ani toľko, čo bola predchádzajúca vláda. (Ruch a výkriky v sále.) Z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, pán poslanec Galko, dva roky 2010 – 2012... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím o kľud na balkóne.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
... 2010 – 2012. K súčasti demokracie patrí, že sme schopní zniesť aj iný názor, ako je môj. To len tak pre, všeobecne. A v tomto prípade platí, že v roku 2010 – 2012 počas predchádzajúcej vlády, v ktorej bol pán Galko minister, pán Lipšic bol minister vnútra, sa neurobilo nič, nič sa, pritom SaS-ka vydierala s materiálom Gorila. Pán poslanec Sulík povedal, že ho mal od roku 2010. Dva roky ho mali v šuflíku. Veď to tu v pléne priznali. Čo robili dva roky?! Prečo to nechceli vyšetrovať? Pretože by sa to týkalo ich koaličných partnerov spred dvoch rokov? To bol ten hlavný problém. Preto tu dnes tak strašne kričí a snaží sa všetko zamiesť a tvári sa, že vlastne on s tým nič nemá. Veď s tým dva roky pracoval. Dva roky neurobili nič. Až potom poslanec Lipšic povedal, že v januári roku 2012, po dvoch rokoch zriadil vyšetrovací tím na Gorilu. Ten spis je tu predsa šesť rokov. To znamená, to sa, chápem, že sa to ťažko počúva, rozumiem, že to nie je príjemné, v každom prípade sa tu hovorí o finančných skupinách. Radi to spomínate.
A ja sa vás po tom opýtam, kto dal poisťovňu Dôvera? Kto vymyslel zisky v zdravotníctve?
Nebol to náhodou pán minister Zajac a druhá Dzurindova vláda?
Pán poslanec Lipšic bol vtedy ministrom spravodlivosti, mohol zasiahnuť, aby nemala Penta veľkú Dôveru, veľkú poisťovňu, aby teda finančné skupiny neovládali túto krajinu.
Kto odovzdal drôtovňu Hlohovec Pente?
Kto odovzdal Letisko Košice Pente?
Kto odovzdal PPC Bratislava Pente?
Kto odovzdal Privat Banku, Reštitučný investičný fond, Slovalco, Slovenskú plavbu a prístavy?
Kto odovzdal VSŽ Pente?
Čo sú toto za nezmysly?!
Vašou snahou je obliať blatom tých, ktorí s touto časťou nemajú nič. Toto bol problém v súvislosti s tým. A my nemusíme riešiť slová, lebo vy môžte klamať, vy ste proste na to profesionálne školení, a vám to až tak nevadí. (Reakcia z pléna a potlesk.) Ďakujem pekne. Ale z môjho pohľadu tu sú aj určité veci, ktoré hovoria o skutkoch.
Kto zastavil privatizáciu, odovzdanie bratislavského letiska Pente?
(Reakcie z pléna.) SMER, presne tak. V roku 2006, keď sme nastúpili, keď sme nastúpili k moci, prvá z vecí, ktorú sme urobili, bolo zastavenie privatizácie bratislavského letiska pre Pentu. Boli sme dokonca tu v tejto časti kritizovaní.
Zaznelo tu SPP. Kto odovzdal SPP zahraničným investorom v roku 2002? Kto?
Prvá Dzurindova vláda predsa, ktorej súčasťou boli poslanci, ktorí tu dneska sedia. To zlaté vajíčko odišlo v tom čase. Takisto, keď sa o tom bavíme, zákaz zisku, za ktorý opäť, pán Galko, pán Sulík a ostatní kritizujú túto vládu. Preto zakazujeme zisk aj Pente!
Tak koho potom obhajujete, keď nadávate vlastne vláde, že bojujeme so ziskom zdravotných poisťovní?!
Toto je ten problém, toto je tá schizofrénia, v ktorej sa nachádzate.
Pán Galko sa snažil povedať, že no Gorila je kauza SMER-u. No nie je, pán Galko, lebo sám ste sa priznali, keď ste povedali: "Prečo nevypočula polícia dvoch hlavných aktérov Gorily, pani Bubeníkovú a Malchárka?" Je snáď z nich niekto členom SMER-u? Kto je pani Bubeníková? Nominant vašeho koaličného partnera, ktorého ste prosili o rozpočet na kolenách. To ste tu predsa vtedy hovorili. To nie je SMER, to je SDKÚ. Pán Malchárek, jeho strana už v parlamente nie je, tá už odišla do zabudnutia podobne, ako pomaly, ale iste odchádza vaša strana. (Reakcia z pléna.)
Z môjho pohľadu toto sú fakty. Toto sú fakty, ktoré sa stali. Ja som ich len vymenoval, všetky veci sú dostupné na internete.
A teraz sa vrátim späť. Vyšetrovanie akéhokoľvek trestného činu a polícia aj momentálne je vždy v rukách, aby prokuratúra viedla jednotlivé vyšetrovania. A dnes sa nám darí objasňovať, obviňovať, obžalovať a v podstate aj odsudzovať páchateľov trestných činov viac ako 5, 10, 15 rokov starých. A kto aspoň trošku dával pozor na kriminalistike, kto má vyštudované právo, vie, že máte buď horúcu stopu, že viete v 48. hodinách od trestného činu zaistiť čo najväčšie množstvo dokumentov, aby ste veľmi rýchlo objasnili vraždu, alebo keď to reprodukujete naspäť, čo je v našom prípade napríklad kauza Daniela Tupého, kauza vraždy Ernesta Valka, všetky veci, napríklad my sme konkrétne zdedili až s odstupom času. Čiže vlastne musíte stavať tú mozaiku omnoho komplikovanejšie.
A je pravda, musím sa priznať k jednej veci, povedal som chybne, nie 40, to som prečítal staré čísla zo správy, 150 svedkov je rozdiel oproti poslednému, čo si myslím, že je veľmi dobrá práca. A šesť ďalších dožiadaní a už ďalšie štáty, ktoré vlastne mali možnosť stretnúť sa s finančnými tokmi z tejto kauzy. To znamená, diktovať vyšetrovateľom a hlavne prokurátorom, Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá je tu na to presne vytvorená, čo majú robiť, je skôr tlak na to, aby naozaj sa vyšetrovanie nepodarilo. V roku 2012 aj v podstate hnutie, ktoré bolo v uliciach v roku 2012, žiadalo nezávislé vyšetrenie prípadu. Každý politik, ktorý sa bude do toho obúvať, bude nadávať policajtom, komukoľvek, de facto naozaj zasahuje do toho vyšetrovania. Ja si môžem naozaj bez problému sadnúť na detektor lži v tejto otázke a môžem povedať, že som do toho vyšetrovania žiadnym spôsobom nezasiahol. Vytvoril som dobré podmienky, žiadny tlak, dostatok finančných prostriedkov, aby mohli naozaj slobodne otvárať ľubovoľné dvere, ktoré otvoriť chcú. A tak aj konajú. Nehovoriac o tom, že nie ja, ale špeciálny prokurátor riadi vyšetrovanie. Minister vnútra takéto oprávnenie nemá.
To, že sa pán Galko mýli, to je jasné. Keď odpočúval novinárov, tak on dával tie úlohy, on si tie svoje kompetencie pomýlil. Ja takú kompetenciu nemám. Ani ju nemôžem diktovať, čo má vyšetrovateľ robiť. To je v zákone napísané. A akákoľvek iná rétorika je v skutočnosti len zahmlievanie celého problému.
Ešte raz sa k tomu vrátim. To, čo sme hovorili pred voľbami v roku 2012 aj po voľbách, platí. Tím potrebuje mať dostatočný priestor a čas. Vyšetruje kauzu, ktorá pochádza z roku 2005 a ´06. Je teda stará osem rokov. Keďže horúca stopa sa už teda prešustrovala, tak ostáva len skladanie mozaiky na základe svedeckých výpovedí a starých dôkazov. A to naozaj chvíľu trvá.
Som veľmi rád, že pred mesiacom sa nám podarilo objasniť vraždu starú 17 rokov. Proste, jednoducho nie nadarmo sa hovorí a všetci to porekadlo poznáte, o tom, že Božie mlyny melú pomaly, ale iste. Aj v tomto prípade to určite platí. A som presvedčený, že to aj tak dopadne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2013 14:02 - 14:06 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle uznesenia prečítal správu špeciálneho prokurátora JUDr. Dušana Kováčika ako informáciu o konaní. (Potlesk.)
Dňa 11. februára 2013 predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením, spisová značka CRD-137/2013, požiadal podpredsedu vlády a ministra vnútra o predloženie správy Národnej rade Slovenskej republiky o aktuálnom stave šetrenia kauzy s pracovným názvom Gorila.
V tejto súvislosti poznamenám, že špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik a zároveň dozorujúci prokurátor v predmetnej trestnej veci už dvakrát predložil podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra informáciu o trestnom konaní, ktorý s týmto oboznámil poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že vec je stále "živá", vyšetrovanie neustále trvá, dozorujúci prokurátor predkladá nasledovnú informáciu v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 a 2 Trestného poriadku:
"Od poslednej informácie o trestnom konaní boli vykonané špecializovaným tímom nasledovné úkony: vo veci bolo vypočutých viac ako 40 osôb v postavení svedka, boli vykonané analýzy bankových účtov podozrivých osôb, boli vykonané analýzy prepisov vystúpení poslancov Národnej rady k privatizácii letiska a výberu poradcu a investora, boli vyhodnotené výsledky dožiadaní, boli spracované a zaslané odpovede k právnej pomoci z Rakúska.
Aj po vykonaní značného množstva úkonov vo vzťahu k trestnej činnosti, za ktorú bolo začaté trestné stíhanie, sa doposiaľ nepodarilo preukázať poskytovanie alebo prijímanie úplatkov, teda vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo zadovážiť také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe.
Po vyhodnotení týchto dôkazov však boli zistené nové skutočnosti, na základe ktorých vyšetrovatelia tímu začali trestné stíhanie pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku a prečinu podplácania. V tejto trestnej veci vyšetrovateľ požiadal o súčinnosť Fond národného majetku a zadovážil väčšie množstvo spisového materiálu, ktorý v súčasnej dobe vyšetrovateľ vyhodnocuje.
V ďalších troch trestných veciach, kde vyšetrovateľ špecializovaného tímu vydal v mesiaci november 2012 uznesenia o začatí trestného stíhania, boli vykonané potrebné úkony, a to najmä výsluchy svedkov a zadováženie listinných materiálov. Po ich vykonaní je potrebné vo veciach vypočuť ešte ďalších svedkov, pričom po vykonaní týchto úkonov bude vo veciach meritórne rozhodnuté a to s predpokladaným ukončením niektorých vecí do konca septembra 2013.
Napriek tomu, že prácu špecializovaného vyšetrovacieho tímu naďalej hodnotím veľmi kladne, úkony vo veci sú vykonávané plynule a bez zbytočných prieťahov, je potrebné konštatovať, že vo veci je nutné vykonať ešte väčšie množstvo výsluchov svedkov, a to najmä v prípade potreby zrealizovania dožiadania o právnu pomoc do viacerých štátov. Vzhľadom na tieto skutočnosti pre súčasnosť nie je možné stále určiť termín ukončenia predmetnej trestnej veci.
JUDr. Dušan Kováčik, PhD., v. r."
Dovoľte mi, aby som ešte v skratke, keďže správa je trošku staršia, uviedol ešte tieto upresňujúce údaje, čo urobil nové tím na jeseň tohto roku. Začal tri nové začaté trestné stíhania vo veci, tri dožiadania o právnu pomoc na Cyprus, Anglicko a Rakúsko, tri dožiadania o právnu pomoc sa pripravujú pre USA, Anglicko a ešte raz Česká republika. Bolo vypočutých, ďalšie desiatky svedkov, pričom medzičasom došlo k zastaveniu troch časti tých stíhaní, pomerne veľa, v troch častiach došlo k zastaveniu, vo zvyšnom sa pokračuje a otvárajú sa nové obdobne. Stíhanie, ako viete, je veľmi komplikované. Tak ako sme všetci sľúbili pred voľbami v roku 2012 aj po, je našou úlohou nezasahovať do činnosti tímu, poskytovať mu slobodný priestor, aby nezávisle mohol prešetrovať tieto veci. Za vyšetrovanie, ktoré vedie, sú zodpovední prokurátori v spolupráci s vyšetrovateľmi Policajného zboru.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2013 9:40 - 9:41 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem neprítomnosť pána ministra financií a podpredsedu vlády z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu.
Predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona je s ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií neuplatniť v roku 2014 zvýšenie platu podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ale ponechať platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, verejného ochrancu práv, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na úrovni roku 2013. Tento návrh zákona predpokladá úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 8,2 mil. eur.
Predmetný návrh zákona reaguje na vládou schválený návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až 2016 a v ktorom je už zohľadnený pozitívny vplyv návrhu zákona. Neschválením daňovej úpravy by došlo k narušeniu stanoveného fiškálneho rámca, čím by bolo ohrozené aj splnenie deklarovaného cieľa v oblasti verejných financií. Zároveň odporúčam, aby Národná rada tento návrh schválila.
Veľmi pekne ďakujem za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2013 9:29 - 9:36 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis

12.
Ešte raz, pekný deň. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovensko v poslednej dobe je omnoho viacej a častejšie konfrontované, a otvoril som to už na hodine otázok, konfrontované s mimoriadnymi udalosťami. A či už to budeme nazývať globálnym otepľovaním, aj keď mám pocit, že v rámci globálneho otepľovania je stále čím väčšia zima, tak minimálne klimatické zmeny, ktoré prinášajú skúsenosti, ktoré sme doteraz nemali, omnoho častejšie povodne, omnoho častejšie letné suchá, ktoré spôsobujú častejší nárast lesných požiarov, alebo aj aprílové snehové zavalenie najjužnejšej časti Slovenska na niekoľko dní, to sú všetko veci, s ktorými musí Slovensko častejšie bojovať. A na druhej strane za posledné roky sme omnoho viacej úloh, ktoré má plniť Hasičský záchranný zbor, pridelili profesionálnemu Hasičskému a záchrannému zboru.
Rád by som uviedol, že dnes profesionálny Hasičský a záchranný zbor zo svojho celkového počtu stoviek výjazdov ročne iba 50 % je už dnes, sú výjazdy k požiarom. Druhých 50 % sú veci, ktoré súvisia s technickými zásahmi, predovšetkým dopravnými nehodami a mnohými ďalšími ohrozeniami v prípade nebezpečných látok alebo akýchkoľvek podobných ohrození, kde z väčšej miery plnia aj úlohy, čo v iných štátoch plnia asistenčné služby cestnej asistenčnej služby alebo civilná ochrana. A mnohé tieto povinnosti dnes Hasičský a záchranný zbor prevzal. Keby sme mali naozaj nastaviť pripravenosť Slovenskej republiky na tie ohrozenia, ktoré dnes sú k dispozícii a s ktorými sa stretávame, museli by sme v podstate zdvojnásobiť Hasičský záchranný zbor, aby sme sa dostali na úroveň, ktorá by zodpovedala rozmiestneniu síl a prostriedkov po celej Slovenskej republike, kde by sme mali, dohodnime sa, v jednoduchosti povedané, 15-minútový dojazd do každej ohrozenej oblasti Slovenska. To by znamenalo ale viac ako miliardovú investíciu a veľmi vysoké prevádzkové náklady ročne na úrovni okolo 80 až 100 mil. eur. Preto sme hľadali inšpiráciu aj u našich susedov. A nielen v Rakúsku, Nemecku, ale najmä model holandský je nám veľmi blízky. A predovšetkým sme postavili aj toto naše snaženie na tradícii, ktorá na Slovensku prakticky existuje už 150 rokov.
Dobrovoľné hasičstvo je de facto dnes najrozsiahlejšia spoločenská organizácia, ktorá má prakticky stotisíc členov a ktorá funguje na celom Slovensku. Rozhodli sme sa, že zlomkovým nákladom by sme mohli pripraviť také opatrenia, kedy Slovensko by bolo schopné absolútne reagovať na všetky ohrozenia, ktoré by nám hrozili, a dokázali by sme zapojiť do tohto nášho systému prakticky 1 500, minimálne 1 500 obcí.
Z tohto dôvodu predkladáme návrh zákona, ktorý vychádza zo snáh dobrovoľných hasičov, kde definujeme zákonom ich stropnú organizáciu, ktorá bude najčastejšie kooperovať so štátom a ktorá bude aj rozdeľovať jednotlivú pomoc, ktorú budeme poskytovať na pravidelnej báze jednotlivým dobrovoľným hasičským zborom po celom Slovensku. Viackrát sa ukázalo, že prítomnosťou dobrovoľných hasičov sme mnohé situácie, hlavne tie, ktoré sú mimoriadne rozsiahle, zvládali lepšie a efektívnejšie. A tento zákon je akýmsi štartovným výstrelom, kedy v budúcom roku už chceme tento projekt mať spustený. A boli by sme radi, keby sme boli schopní už odpovedať na niektoré ohrozenia aj v priebehu budúceho roku výrazne vyššou prítomnosťou a spoluprácou profesionálnych a dobrovoľných hasičov.
Ďakujem za podporu tomuto zákonu.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2013 9:29 - 9:30 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Viete, čo nechcem, vážený pán podpredseda, dámy, páni, nechcem, aby to bolo vyučovanie, ani o ničom inom. Ja len poviem, že, pán poslanec, pekne vás prosím, skúste si zistiť rozdiely o tom, akým spôsobom sa tu pohybujú občania tretích krajín, ako si môžete sem doviesť, nebudem menovať tie krajiny, nechcem nikoho uraziť, aby som tým naznačil, že sú chudobné, ale niekde z Ázie ste spomínali niekoľko stoviek ľudí, tak si zistite, ako to je možné. Pretože vy nevidíte rozdiel medzi azylovou procedúrou, migračným úradom a vôbec všetkými vecami, ktoré s tým súvisia, cudzineckou políciou, pobytom cudzincov a prihlasovaním sa cudzincov, ktorí legálne prišli na územie Slovenska, a pohyb cudzincov, ktorí sú legálne v Európskej únii a ktorí majú pravidlá tak, ako my môžme pracovať v ktoromkoľvek treťom štát, tak oni môžu pracovať v našom štáte, pretože máme Európsku úniu. A tí, čo raz majú také všeobecné povolenia, tak to platí. Potom máte tretie krajiny, ktoré majú nejaké presné pravidlá, podľa ktorých sa ku nám môžu dostať, a tie sú stále jedny z najtvrdších. Za to sme stále kritizovaní v Európskej únii a nijakým spôsobom to nepoľavujeme.
Ale nie som tu nato, aby som vám vysvetľoval tieto základné rozdiely a učil vás, o čom to je. Až budete chcieť vystúpiť k nejakému zákonu, pekne vás poprosím, naozaj, podrobne si to naštudujte. Môžte aj bez toho vystúpiť, len tu nepoučujte všetkých o tom, keď vôbec netušíte, o čom hovoríte. Pretože to, čo vy hovoríte v Petržalke, my v Petržalke migračný ani azylový úrad nemáme. Takže neviem teraz presne, o čom hovoríte. Hovoríte o cudzineckej polícii? No to je ale iný zákon. To sú dve rozdielne veci, pán poslanec.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2013 9:03 - 9:05 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci... (Vystupujúceho ledva počuť. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Môžte zapnúť ten mikrofón vpredu?

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Je lepšie? Je. Ďakujem pekne. Ešte raz, pán podpredseda, pekný deň prajem. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa predovšetkým transponujú smernice.
Prvá z roku 2011/95, ktorej hlavným cieľom je zaistiť uplatňovanie spoločných kritérií členských štátov pri identifikácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Má sa tým zabrániť pohybu žiadateľov medzi jednotlivými členskými krajinami iba z dôvodu rozdielnej legislatívy a úrovne poskytovaných výhod. V súlade s prepracovaným znením tzv. dublinského nariadenia sa tiež stanovujú niektoré podmienky konania o odovzdaní cudzinca s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky do štátu, v ktorom pôvodne požiadal o medzinárodnú ochranu.
Ďalším dôvodom a druhou smernicou je smernica 98/2011, ktorá stanovuje postup vybavovania žiadostí vedúcich k jednotnému povoleniu. Takéto povolenie bude po splnení ustanovených podmienok zahŕňať povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie. Vybavenie v súčasnosti dvoch samostatných žiadostí v rámci jedného správneho aktu prispeje k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v členských štátoch Európskej únie. Nevyhnutné zmeny súvisiace s transpozíciou tejto smernice obsahuje aj novela zákona o službách v zamestnanosti a zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis