Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave zazneli aj vtipné príbehy, ale aj vážne návrhy, aj niektoré veľmi, by som povedal, vecné návrhy. A musím priznať sa, že po rokoch to naozaj k zákonu vážneho typu, ako je tento, to bola prevažne vecná, aj s tými vtipnosťami bolo na odľahčenie, ale zvyšok bola naozaj vecná diskusia. V porovnaní s prvým čítaním som naozaj pozitívne prekvapený a všetkým...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave zazneli aj vtipné príbehy, ale aj vážne návrhy, aj niektoré veľmi, by som povedal, vecné návrhy. A musím priznať sa, že po rokoch to naozaj k zákonu vážneho typu, ako je tento, to bola prevažne vecná, aj s tými vtipnosťami bolo na odľahčenie, ale zvyšok bola naozaj vecná diskusia. V porovnaní s prvým čítaním som naozaj pozitívne prekvapený a všetkým prítomným v tejto sále teda ďakujem za veľmi pozitívnu diskusiu.
Niekoľko odpovedí na veci, ktoré tu zazneli, lebo toľko padlo pozmeňujúcich návrhov, že neviem sa úplne pri všetkých pristaviť, ale dôležité je, že mnohí poslanci sami nechceli pochopiť, že ten vývoj zákonov týkajúcich sa volebnej legislatívy nie je jednoduchý. A sami to pocítili v rokoch 2010 až 2012, pretože v tom čase presne bolo to, tá pauza, ten trojročný kľud od volieb, kedy sa dali dlho diskutovať úplne nové návrhy zákonov.
Preto napríklad aj veľmi skepticky alebo skôr ako politikum vnímam návrhy, ktoré dnes hovoria o zmene volebného systému, a to je, tuším sú aj na programe tohto parlamentu osobitne, pretože tí, ktorí ho predkladajú, a v tomto prípade to je aj zhodou okolností bývalý minister vnútra, mali tú možnosť túto svoju ideu naozaj bez akéhokoľvek obmedzenia predložiť. Ale vtedy vládla koalícia, ktorá naozaj mala problémy sa dohodnúť, a z toho dôvodu dnes chcem, aby ste vedeli, že aspoň vidíte na vlastnej koži, že to nie je jednoduché. Ak dneska jednotliví zástupcovia bývalých strán predkladajú rôzne návrhy na zmeny, tak je zaujímavé, že prečo sa to nedialo vtedy. A je to práve preto, lebo je to komplikovaná téma. Nie preto, že SMER schváli to, s čím bude súhlasiť, alebo SMER urobí to, čo si on zachce. To sme predsa neurobili.
Veď ten zákon mohol ísť jednoducho. Prišiel v septembri na prvé čítanie, v októbri druhé čítanie, dovidenia, dopočutia, podľa nášho návrhu, my nesieme zodpovednosť, náš návrh bude platiť. Už by boli štyri mesiace od toho kriku, čo by ste vtedy robili. Kto by si to dnes pamätal?
Ale chcem sa aj poďakovať za to, že mnohí aktívne pracovali v tej komisii a trištvrte roka sme naozaj robili zmeny a nebolo ich málo. Bolo ich 60. Tých, ktoré sme prijali práve z návrhov opozície. Ak hovorí pán poslanec Hlina, že to boli nejaké jablká, to musel byť teda ale veľký strom, keď ich bolo 60.
Čiže z tohto pohľadu naozaj mnohé tie návrhy, ktoré prišli, mali svoje ratio a my sme chceli, aby ten konsenzus vznikol. Na druhej strane boli návrhy, ktoré nemali konsenzus ani len medzi opozičnými stranami. Čiže ak to bol individuálny záujem, ktorý presadzovala hlavne jedna strana, nemyslím si, že je vhodné, aby proti všetkým ostatným sme to brali ako nejaké kompromisné a stredové riešenie. To je aj dôvod, pre ktorý tým ďalším, ktorých bolo nepomerne menej, lebo väčšinu tých pozmeňovákov sme schválili, sme v tomto prípade nevyhoveli. I keď mnohé sa týkali práve zmeny volebného systému, o ktorom som práve hovoril, že tieto zákony ho nemajú ambíciu meniť práve z dôvodu, že nikdy by sa táto snemovňa na zmene nedohodla.
A nevyžadujem to, aby bolo 150 poslancov, ale ctím si tradície, ktoré vznikli v roku ´89. Častokrát sa na nich odvolávate vo chvíľach, kedy chcete kritizovať jednofarebnú vládu. Častokrát sa oháňate novembrom, častokrát sa oháňate pravidlami, ktoré mali vtedy priniesť Slovensku nový vzduch slobody. A na druhej strane práve tie pravidlá, ktoré vznikli v najslobodnejšej mysli, medzi nimi sú mnohé zákony, ako je zákon o zhromažďovaní, zákon o politických stranách, to sú zákony, ktoré vznikli na začiatku roku ´90. Čiže v duchu a v atmosfére tej najväčšej slobody, ktorú sme mali. A dnes kritizujeme tie pravidlá, ktoré vtedy vznikli? Vtedy nikto o partokracii netušil. Nikto nehovoril o tom, že tu sa skrývajú nejakí poslanci za vlády politických strán. Ale bola jasná zhoda na tom, že takto má vyzerať politický systém na Slovensku.
A ja si myslím, že som príliš malý človek na to, aby som mal ambíciu kritizovať to, čo v duchu revolúcie, z revolúcie vlastne pristálo v týchto zákonoch. Medzi nich patrí, samozrejme, aj čo? Moratórium. To nebol výmysel SMER-u. S výnimkou parlamentných volieb moratórium platí vo všetkých ostatných voľbách. A je naďalej aktuálne a naďalej sa vždy pri voľbách dodržuje. A je práve tá úcta k voličovi, ktorá hovorila o tom, aby mal dva dni v kľude na premyslenie všetkého toho, čo za ten virvar volebnej kampane videl. To je práve úcta k tomu, že je samostatný, že ho nemusím plniť väčším počtom peňazí a väčším počtom reklám do poslednej chvíle, aby náhodou si to tesne pred vchodom do volebnej miestnosti nerozmyslel.
Hovoriť tu o protiústavných veciach, to je taký populizmus, ktorý by som napríklad od pána Osuského nečakal. Veď predsa bol pri tom, keď sa toto celé vymyslelo v roku ´90! Sám teraz chce kritizovať všetkých tých, ktorí demokratické pravidlá v roku ´90 tvorili?! Vtedy sa vymysleli práve moratóriá. A vtedy sa tvorila nová Ústava Slovenskej republiky, ktorá o dva roky sa stala súčasťou nášho právneho poriadku. A tam tieto pravidlá boli uznané. Dneska chceme tvrdiť, že to, čo sme zaviedli v roku ´90, je protiústavné?! To mi príde naozaj ako holá snaha kritizovať zákon za každú cenu, pretože sa to hodí, pretože je to moderné, pretože je to dneska in.
Čiže to patrí o všetkých tých kritikách pravidiel, ktoré sú k tomuto zákonu a ktoré vlastne vznikli v roku ´90 a boli súčasťou zákona či už o politických stranách, alebo o voľbách, ktoré vznikali práve v tom období.
Čo si máme vážiť - podľa mňa - na našom volebnom systém, že naozaj 20 rokov sú našou súčasťou voľby bez väčších problémov. Nikto nikdy v podstate ani zásadným spôsobom, ani minimálnym veľké voľby nespochybňoval. Z času na čas sa stanú nejaké starostovské problémy, kde v tej malej obci niekedy naozaj podvody zohrajú obrovskú rolu. Ale môžme predsa raz normálne vysloviť všeobecný súhlas s tým, že ľudia si naozaj volia to, čo chcú, a tak aj tie výsledky volieb vyzerajú. A bez ohľadu na to, či sme s nimi vtedy spokojní, alebo nespokojní.
Vrátim sa k prezidentským voľbám na chvíľu.
Koľko tu bolo rečí o tom, ako všetko proste sa valcuje. Koľko tu bolo rečí, ako všetko sa dá zneužiť. Strana, alebo vláda jednej strany všetko zneužije. Boli voľby. Ľudia si vybrali, taký bol výsledok. Môžme byť zo stavu a úrovne demokracie, demokratických pravidiel volieb na Slovensku nešťastní? Máme na to jediný dôvod? Nemáme. To, čo chceme vylepšiť, je kontrola financovania politických strán, a preto ten zákon, tá hlavná časť, je práve o tom. Kdežto drvivá časť tejto debaty, ktorá tu bola dnes, sa venovala najmä volebným systémom a ako to zlepšiť, ako sa priblížiť k občanovi. Pán poslanec Mičovský vystupoval s tým, že prečo strany majú rozhodovať, prečo nemá rozhodovať volič. Veď práve tá ideálna váha - ideálna váha - preferenčných hlasov v tejto chvíli, bol 10 % kedysi, dnes sú 3, ideálne umožňuje vytvoriť ten poslanecký klub tak, aby bol zodpovedný.
Aké sú dve negatíva znižovania, teda zvyšovania váhy a znižovania hranice krúžkov? Ten základný problém je v tom, že ten súboj, ktorý nastane medzi 150 poslancami, sa nebude odohrávať v tom, aký program chceme ponúknuť. Ale kto z tých poslancov bude väčší populista, na seba viacej upúta a bude krúžková vojna, ktorá už nebude hovoriť o lídrovi kandidátky, ktorý reprezentuje stabilitu, reprezentuje nejaké hodnoty danej strany, ktoré presadzuje. Ale na čele kandidátky bude ten, ktorý bude mať viacej bilbordov, ktorý minie viacej peňazí, ktorý urobí viacej populistických gest. A to je celý problém, pre ktorý si myslím, že ten pomer medzi hlasom a 3 % preferenčných hlasov je naozaj v tejto chvíli vyvážený. Nehovoriac o tom, že na znížení tých percent sa nedohodli naozaj viaceré strany, a nebol proti iba SMER.
Obvod, jeden obvod bol vymyslený v roku 1998 a od roku 1998 po tých voľbách sa stal úspešným práve pre SDK, vtedy ešte SDĽ a SOP, ktoré vtedy porazili Mečiara. Od roku ´98, pán poslanec Zajac, do roku 2006 nepretržite vládla vaša strana. (Reakcia z pléna.) Vaša, moja nie. (Reakcia z pléna.) Ale tak nehovorte vaša. Bola asi šesť mesiacov s vami vo vláde, keď sa o tom bavíme, a kľudne by sme to mohli podľa toho merať, lebo ak si ja dobre pamätám, ešte v roku ´98 vystúpil z SDĽ-ky. (Reakcia z pléna.) Hej. Čiže z môjho pohľadu tých desať rokov ste tú možnosť mali, nehovoriac o rokoch 2010 - 2012, kedy sa aj tvorili nové kódexy.
Čiže z tohto pohľadu mi príde ako nie úprimné, skôr povrchné, veľmi povrchné hovoriť, že prečo to nezmeníte, prečo udržujete pri živote Mečiarove pravidlá. Tak ste ich udržiavali pri živote desať rokov, pán poslanec. Tak sa opýtajte sám seba, prečo ste ich udržovali pri živote.
Ja si myslím, že ľubovoľné zmeny obvodov, ľubovoľné zmeny volebného systému by v tejto snemovni spôsobili jedinú vec, že by tu bolo menej strán. Menej strán. Ja som si pozrel výsledky posledných parlamentných volieb a posledných eurovolieb. V jednom prípade by boli v parlamente len dve strany. Jedna by mala 142 mandátov a druhá 8, keby to bol ten systém obvodový. A v prípade eurovolieb by tá jedna strana mala 111 a ďalšie zvyšné by mali ten zbytok.
Veľmi vám to dobre hovorím, keď sme prišli s návrhom, ktorý aj teraz v parlamente je v súvislosti s väčšinovým systémom, neviem si predstaviť, aký krik by to spôsobilo. Už tak ste hovorili, že predkladáme zákony, ktoré sú zase na prospech SMER-u. To je vždy, lebo to je princíp. To tým začíname obhajobu, že všetko je zlé, čo predloží SMER, lebo to môže ísť na jeho prospech.
Vážne hovorím, môžme sa na tom uzniesť, že väčšinový systém je dobrý, lebo preferuje veľké strany. V tomto prípade to de facto sú dve relatívne veľké a stabilné. Všetky tie ostatné strany, ktoré sú menšie, by v podstate neprešli, lebo by boli vždy na druhom, treťom, štvrtom mieste v danom obvode alebo v danom okrese. (Reakcia z pléna.) No, ja vám len hovorím, že akékoľvek priblíženie k tejto tendencii trošku predsa len tú demokraciu z môjho pohľadu zužuje. A to je ako veľmi dôležité si uvedomiť.
K tým, ktoré si myslím, že zazneli zaujímavé návrhy aj mimo tej samotnej skupiny pracovnej, a dokonca tu v parlamente, sú tam predovšetkým technické riešenia, na ktorých sa zhodla celá, celé politické spektrum a reprezentoval ich pán poslanec Beblavý. Bolo tu niekoľko návrhov aj pána poslanca Gála alebo pani poslankyne Nicholsonovej, tam je tá otázka toho poučenia pred volebnou miestnosťou, ktorý považujem za zmysluplný.
Keď tu vidím pána poslanca Poliačika, rád by som povedal ešte dôležitú vec. Tento zákon začína vlastne svoju účinnosť v tom pravom slova zmysle pred voľbami do parlamentu, teda do roku 2016. Myslím si, že máme ešte celú jeseň tohto roku vyhodnocovať nakoniec záverečný text, ktorý schválime. Môžme hľadať možnosti, ktoré môžu ešte tú situáciu zlepšiť, a medzi ne pokladám dôležitú vec, ktorú sme sa tu dnes bavili, o tých volebných paradoxoch. Podobne ako som hovoril o tých zásadách, aj táto formula a toto pravidlo bolo vlastne zriadené ešte v rokoch deväťdesiatych na úvod, hneď po voľbách. Preto mi jeho taká jednoduchá zmena, len preto, lebo sa my dvaja dohodneme, pán poslanec, pripadá ako nie úplne seriózna z pohľadu vážnosti, ktorú táto vec predstavovala historicky.
Preto si myslím, že najbližšie tri mesiace by sa mohli venovať tak kolegovia zo štatistiky, ako aj naši kolegovia na volebnom odbore podrobným vyhodnotením obidvoch modelov. A podľa mňa na jeseň, na jesennom rokovaní parlamentu, niektorom, môžme sa k tejto téme vrátiť, lebo zaujímavou otázkou je ešte spájanie volieb. Má to mnoho rizík. Predovšetkým, že vlastne by sme museli ísť aj do určitej miery do ústavy, pretože za týchto okolností by sme neušetrili nič, pretože už bolo raz spojené referendum s voľbami a museli byť dve miestnosti, dve volebné komisie, dve urny, každé na inom poschodí. Čiže, a napriek tomu to nezabezpečilo referendu 50-percentnú účasť.
Čiže z môjho pohľadu môžme tiež hľadať riešenie, ktoré umožní, aby lístky na komunálne voľby, mohli byť vedľa lístky na eurovoľby, poprípade na nejaké referendum a všetko to mohla spracovať jedna volebná komisia. Je pravda, že výsledky potom neočakávajme v noci, ale očakávajme ich o deň alebo o dva, lebo to bude veľmi komplikované sčítanie. Ale takáto možnosť by mohla existovať. Nie dopredu povedať, ktoré voľby s ktorými sa majú spojiť, ale akonáhle bude možnosť v zákone, skôr to vidím tak, že akonáhle medzi voľbami môže byť lehota tridsiatich dní, je možné v zmysle ústavy posunúť, predĺžiť alebo skrátiť mandát tým, ktorým končí obdobie, tak, aby tie voľby mohli byť spoločne. Lebo vždy je potom problém ústavný - skracovanie volebných období starostov alebo predlžovanie, ale nie viac ako 30 dní, aby sme zase, raz je štyri roky a prezident má päť rokov, alebo ostatní majú štyri roky, tak to majú byť štyri roky. A môžu byť výnimočné prípady, kedy to vlastne môžete o nejakých, niekoľko dní kvôli efektivite zlúčiť. Ale to je tiež presne na debatu a predpokladám, že by sme mohli tú tému otvoriť na jeseň, nehovoriac o ďalších veciach, ktoré by mohli ešte vyplynúť z toho nového textu a ktoré neskôr môžme objaviť, lebo trištvrte roka sme diskutovali a včera som videl ďalšie návrhy na to, ako by to malo fungovať. Tak som presvedčený, že to ešte príde.
Preto verím, že sa aj ten hlavný pozmeňovací návrh, ktorý je výsledkom konsenzuálneho rokovania komisie, nájde podporu a verím, že mnohí z vás nájdete aj tú odvahu, aby ste podporili zákon ako celok a nehrali sme sa tu stále len na ľavú a pravú časť spektra, s tým, že predpokladám, že pán spravodajca príde ešte s jedným návrhom, ktorý je podľa mňa veľmi právne komplikovaný, a uvidíme, aký jeho nový právny život prinesie životnosť tomuto, tomuto návrhu. Logicky, logicky je správny, logicky si všetci, myslím, že by to tak malo byť, uvidíme jeho konfrontáciu s ústavnými pravidlami.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis