Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

15.5.2014 o 14:48 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 5.6.2014 15:02 - 15:06 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, toto je veľmi komplikovaná téma a myslím si, že vychádzate predovšetkým z článku v denníku SME, ktorý to poňal mimoriadne jednostranne a veľmi zaujato. Pletú si mnoho činností, ktoré vykonáva polícia, cudzinecká polícia, s realitou, ktorá na Slovensku existuje. Tí, ktorí navštevujú Hrobákovú, tí, ktorí navštevujú vlastne oddelenie cudzineckej polície, sú tí, ktorí na Slovensku plánujú byť dlhšie ako tri mesiace. A tieto osoby sú, samozrejme, podrobené väčšiemu prevereniu. Neexistuje štát, kde by toto bolo jednoduchšie, kde by to bolo bez problémov, kde by to bolo, ako sa hovorí, len, prosím vás, príďte, my vám okamžite dáme dlhodobý pobyt nad tri mesiace. Tí, ktorí o tom hovoria, zjavne neboli nikdy na imigrácii v Spojených štátoch, v Nemecku, vo Veľkej Británii alebo kdekoľvek inde. To je prvý problém, že si pletú dve veci.
Po prvé, medzi, cestovanie a pobyty medzi európskymi štátmi sú vyriešené nielen v rámci Schengenu, ale v rámci zmluvy s Európskou úniou, to je najhlavnejšie. A druhé, trojmesačné turistické, študijné a ľubovoľné iné pobyty sú vyriešené v rámci vízovej politiky štandardne.
Ale skúsim aj niekoľko základných faktov. Nedostatky komunikácie v cudzích jazykoch nespôsobuje neznalosť cudzích jazykov policajtov z oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru, ale problém je neovládanie zo strany cudzincov slovenského jazyka, čo je prvá vec, a taktiež neznalosť ani jedného svetového jazyka, ani jedného svetového jazyka. Domáhať sa v Spojených štátoch, že sú tam nezdvorilí policajti, lebo nevedia po slovensky, vám príde absurdné, pán poslanec, že? Takisto vám príde absurdné, aby sa domáhal niekto, aby nemecký imigračný úradník alebo anglický hovorili po slovensky. A toho istého sa vo svojej otázke teraz dožadujete vy. Prichádzajú k nám nie na návštevu krátkodobú, ale na dlhodobú, chcú tu bývať, chcú tu žiť. A nielenže neovládajú slovenský jazyk, čo by problém sám osebe nemusel byť, lebo to sa nevyžaduje ako základná podmienka, ale ani svetový jazyk. Čo je spôsobené najmä tým, aby sme si povedali, aké národnosti v prevažnej miere. Tam boli vypichnuté prípady, kedy z krajín, o ktorých hovorili v novinách, k nám prichádza niekoľko veľmi málo, veľmi málo takýchto hostí. Ale v roku 2013 bolo na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru prijatých 16 496 žiadostí o pobyt pochádzajúcich, osôb pochádzajúcich zo 138 štátov sveta. Najviac zastúpené boli: Ukrajina – 2 364 žiadostí, predpokladám, že nám je všetkým jasné, že tu jazyková bariéra neexistuje; Ruská federácia – 1 050, rovnako tak; Maďarsko – 920, tak isto podľa mňa bez jazykových bariér, pretože zastúpenie maďarsky hovoriacich policajtov na našich policajných staniciach je naozaj pomerné veľké; Kórejská republika – 909, to už vnímam ako trošku väčší problém; Rumunsko – 88, Srbská republika – 830, Vietnamská republika – 809, Čínska republika – 690, India – 133, a to už len také, by som povedal, skôr orientálne krajiny.
Čiže základný problém je uvedomiť si, že o aký vzťah medzi cudzincom a slovenskými policajnými orgánmi v tomto prípade ide. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.5.2014 18:23 - 18:33 hod.

Robert Kaliňák
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem len veľmi stručný. Tak, aby sme vyhoveli konsenzu, ktorý vznikol v tejto sále, a ja teda rád tomuto konsenzu ustúpim, chcel som ešte otvoriť na krátku chvíľu rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.5.2014 17:26 - 17:42 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave zazneli aj vtipné príbehy, ale aj vážne návrhy, aj niektoré veľmi, by som povedal, vecné návrhy. A musím priznať sa, že po rokoch to naozaj k zákonu vážneho typu, ako je tento, to bola prevažne vecná, aj s tými vtipnosťami bolo na odľahčenie, ale zvyšok bola naozaj vecná diskusia. V porovnaní s prvým čítaním som naozaj pozitívne prekvapený a všetkým prítomným v tejto sále teda ďakujem za veľmi pozitívnu diskusiu.
Niekoľko odpovedí na veci, ktoré tu zazneli, lebo toľko padlo pozmeňujúcich návrhov, že neviem sa úplne pri všetkých pristaviť, ale dôležité je, že mnohí poslanci sami nechceli pochopiť, že ten vývoj zákonov týkajúcich sa volebnej legislatívy nie je jednoduchý. A sami to pocítili v rokoch 2010 až 2012, pretože v tom čase presne bolo to, tá pauza, ten trojročný kľud od volieb, kedy sa dali dlho diskutovať úplne nové návrhy zákonov.
Preto napríklad aj veľmi skepticky alebo skôr ako politikum vnímam návrhy, ktoré dnes hovoria o zmene volebného systému, a to je, tuším sú aj na programe tohto parlamentu osobitne, pretože tí, ktorí ho predkladajú, a v tomto prípade to je aj zhodou okolností bývalý minister vnútra, mali tú možnosť túto svoju ideu naozaj bez akéhokoľvek obmedzenia predložiť. Ale vtedy vládla koalícia, ktorá naozaj mala problémy sa dohodnúť, a z toho dôvodu dnes chcem, aby ste vedeli, že aspoň vidíte na vlastnej koži, že to nie je jednoduché. Ak dneska jednotliví zástupcovia bývalých strán predkladajú rôzne návrhy na zmeny, tak je zaujímavé, že prečo sa to nedialo vtedy. A je to práve preto, lebo je to komplikovaná téma. Nie preto, že SMER schváli to, s čím bude súhlasiť, alebo SMER urobí to, čo si on zachce. To sme predsa neurobili.
Veď ten zákon mohol ísť jednoducho. Prišiel v septembri na prvé čítanie, v októbri druhé čítanie, dovidenia, dopočutia, podľa nášho návrhu, my nesieme zodpovednosť, náš návrh bude platiť. Už by boli štyri mesiace od toho kriku, čo by ste vtedy robili. Kto by si to dnes pamätal?
Ale chcem sa aj poďakovať za to, že mnohí aktívne pracovali v tej komisii a trištvrte roka sme naozaj robili zmeny a nebolo ich málo. Bolo ich 60. Tých, ktoré sme prijali práve z návrhov opozície. Ak hovorí pán poslanec Hlina, že to boli nejaké jablká, to musel byť teda ale veľký strom, keď ich bolo 60.
Čiže z tohto pohľadu naozaj mnohé tie návrhy, ktoré prišli, mali svoje ratio a my sme chceli, aby ten konsenzus vznikol. Na druhej strane boli návrhy, ktoré nemali konsenzus ani len medzi opozičnými stranami. Čiže ak to bol individuálny záujem, ktorý presadzovala hlavne jedna strana, nemyslím si, že je vhodné, aby proti všetkým ostatným sme to brali ako nejaké kompromisné a stredové riešenie. To je aj dôvod, pre ktorý tým ďalším, ktorých bolo nepomerne menej, lebo väčšinu tých pozmeňovákov sme schválili, sme v tomto prípade nevyhoveli. I keď mnohé sa týkali práve zmeny volebného systému, o ktorom som práve hovoril, že tieto zákony ho nemajú ambíciu meniť práve z dôvodu, že nikdy by sa táto snemovňa na zmene nedohodla.
A nevyžadujem to, aby bolo 150 poslancov, ale ctím si tradície, ktoré vznikli v roku ´89. Častokrát sa na nich odvolávate vo chvíľach, kedy chcete kritizovať jednofarebnú vládu. Častokrát sa oháňate novembrom, častokrát sa oháňate pravidlami, ktoré mali vtedy priniesť Slovensku nový vzduch slobody. A na druhej strane práve tie pravidlá, ktoré vznikli v najslobodnejšej mysli, medzi nimi sú mnohé zákony, ako je zákon o zhromažďovaní, zákon o politických stranách, to sú zákony, ktoré vznikli na začiatku roku ´90. Čiže v duchu a v atmosfére tej najväčšej slobody, ktorú sme mali. A dnes kritizujeme tie pravidlá, ktoré vtedy vznikli? Vtedy nikto o partokracii netušil. Nikto nehovoril o tom, že tu sa skrývajú nejakí poslanci za vlády politických strán. Ale bola jasná zhoda na tom, že takto má vyzerať politický systém na Slovensku.
A ja si myslím, že som príliš malý človek na to, aby som mal ambíciu kritizovať to, čo v duchu revolúcie, z revolúcie vlastne pristálo v týchto zákonoch. Medzi nich patrí, samozrejme, aj čo? Moratórium. To nebol výmysel SMER-u. S výnimkou parlamentných volieb moratórium platí vo všetkých ostatných voľbách. A je naďalej aktuálne a naďalej sa vždy pri voľbách dodržuje. A je práve tá úcta k voličovi, ktorá hovorila o tom, aby mal dva dni v kľude na premyslenie všetkého toho, čo za ten virvar volebnej kampane videl. To je práve úcta k tomu, že je samostatný, že ho nemusím plniť väčším počtom peňazí a väčším počtom reklám do poslednej chvíle, aby náhodou si to tesne pred vchodom do volebnej miestnosti nerozmyslel.
Hovoriť tu o protiústavných veciach, to je taký populizmus, ktorý by som napríklad od pána Osuského nečakal. Veď predsa bol pri tom, keď sa toto celé vymyslelo v roku ´90! Sám teraz chce kritizovať všetkých tých, ktorí demokratické pravidlá v roku ´90 tvorili?! Vtedy sa vymysleli práve moratóriá. A vtedy sa tvorila nová Ústava Slovenskej republiky, ktorá o dva roky sa stala súčasťou nášho právneho poriadku. A tam tieto pravidlá boli uznané. Dneska chceme tvrdiť, že to, čo sme zaviedli v roku ´90, je protiústavné?! To mi príde naozaj ako holá snaha kritizovať zákon za každú cenu, pretože sa to hodí, pretože je to moderné, pretože je to dneska in.
Čiže to patrí o všetkých tých kritikách pravidiel, ktoré sú k tomuto zákonu a ktoré vlastne vznikli v roku ´90 a boli súčasťou zákona či už o politických stranách, alebo o voľbách, ktoré vznikali práve v tom období.
Čo si máme vážiť - podľa mňa - na našom volebnom systém, že naozaj 20 rokov sú našou súčasťou voľby bez väčších problémov. Nikto nikdy v podstate ani zásadným spôsobom, ani minimálnym veľké voľby nespochybňoval. Z času na čas sa stanú nejaké starostovské problémy, kde v tej malej obci niekedy naozaj podvody zohrajú obrovskú rolu. Ale môžme predsa raz normálne vysloviť všeobecný súhlas s tým, že ľudia si naozaj volia to, čo chcú, a tak aj tie výsledky volieb vyzerajú. A bez ohľadu na to, či sme s nimi vtedy spokojní, alebo nespokojní.
Vrátim sa k prezidentským voľbám na chvíľu.
Koľko tu bolo rečí o tom, ako všetko proste sa valcuje. Koľko tu bolo rečí, ako všetko sa dá zneužiť. Strana, alebo vláda jednej strany všetko zneužije. Boli voľby. Ľudia si vybrali, taký bol výsledok. Môžme byť zo stavu a úrovne demokracie, demokratických pravidiel volieb na Slovensku nešťastní? Máme na to jediný dôvod? Nemáme. To, čo chceme vylepšiť, je kontrola financovania politických strán, a preto ten zákon, tá hlavná časť, je práve o tom. Kdežto drvivá časť tejto debaty, ktorá tu bola dnes, sa venovala najmä volebným systémom a ako to zlepšiť, ako sa priblížiť k občanovi. Pán poslanec Mičovský vystupoval s tým, že prečo strany majú rozhodovať, prečo nemá rozhodovať volič. Veď práve tá ideálna váha - ideálna váha - preferenčných hlasov v tejto chvíli, bol 10 % kedysi, dnes sú 3, ideálne umožňuje vytvoriť ten poslanecký klub tak, aby bol zodpovedný.
Aké sú dve negatíva znižovania, teda zvyšovania váhy a znižovania hranice krúžkov? Ten základný problém je v tom, že ten súboj, ktorý nastane medzi 150 poslancami, sa nebude odohrávať v tom, aký program chceme ponúknuť. Ale kto z tých poslancov bude väčší populista, na seba viacej upúta a bude krúžková vojna, ktorá už nebude hovoriť o lídrovi kandidátky, ktorý reprezentuje stabilitu, reprezentuje nejaké hodnoty danej strany, ktoré presadzuje. Ale na čele kandidátky bude ten, ktorý bude mať viacej bilbordov, ktorý minie viacej peňazí, ktorý urobí viacej populistických gest. A to je celý problém, pre ktorý si myslím, že ten pomer medzi hlasom a 3 % preferenčných hlasov je naozaj v tejto chvíli vyvážený. Nehovoriac o tom, že na znížení tých percent sa nedohodli naozaj viaceré strany, a nebol proti iba SMER.
Obvod, jeden obvod bol vymyslený v roku 1998 a od roku 1998 po tých voľbách sa stal úspešným práve pre SDK, vtedy ešte SDĽ a SOP, ktoré vtedy porazili Mečiara. Od roku ´98, pán poslanec Zajac, do roku 2006 nepretržite vládla vaša strana. (Reakcia z pléna.) Vaša, moja nie. (Reakcia z pléna.) Ale tak nehovorte vaša. Bola asi šesť mesiacov s vami vo vláde, keď sa o tom bavíme, a kľudne by sme to mohli podľa toho merať, lebo ak si ja dobre pamätám, ešte v roku ´98 vystúpil z SDĽ-ky. (Reakcia z pléna.) Hej. Čiže z môjho pohľadu tých desať rokov ste tú možnosť mali, nehovoriac o rokoch 2010 - 2012, kedy sa aj tvorili nové kódexy.
Čiže z tohto pohľadu mi príde ako nie úprimné, skôr povrchné, veľmi povrchné hovoriť, že prečo to nezmeníte, prečo udržujete pri živote Mečiarove pravidlá. Tak ste ich udržiavali pri živote desať rokov, pán poslanec. Tak sa opýtajte sám seba, prečo ste ich udržovali pri živote.
Ja si myslím, že ľubovoľné zmeny obvodov, ľubovoľné zmeny volebného systému by v tejto snemovni spôsobili jedinú vec, že by tu bolo menej strán. Menej strán. Ja som si pozrel výsledky posledných parlamentných volieb a posledných eurovolieb. V jednom prípade by boli v parlamente len dve strany. Jedna by mala 142 mandátov a druhá 8, keby to bol ten systém obvodový. A v prípade eurovolieb by tá jedna strana mala 111 a ďalšie zvyšné by mali ten zbytok.
Veľmi vám to dobre hovorím, keď sme prišli s návrhom, ktorý aj teraz v parlamente je v súvislosti s väčšinovým systémom, neviem si predstaviť, aký krik by to spôsobilo. Už tak ste hovorili, že predkladáme zákony, ktoré sú zase na prospech SMER-u. To je vždy, lebo to je princíp. To tým začíname obhajobu, že všetko je zlé, čo predloží SMER, lebo to môže ísť na jeho prospech.
Vážne hovorím, môžme sa na tom uzniesť, že väčšinový systém je dobrý, lebo preferuje veľké strany. V tomto prípade to de facto sú dve relatívne veľké a stabilné. Všetky tie ostatné strany, ktoré sú menšie, by v podstate neprešli, lebo by boli vždy na druhom, treťom, štvrtom mieste v danom obvode alebo v danom okrese. (Reakcia z pléna.) No, ja vám len hovorím, že akékoľvek priblíženie k tejto tendencii trošku predsa len tú demokraciu z môjho pohľadu zužuje. A to je ako veľmi dôležité si uvedomiť.
K tým, ktoré si myslím, že zazneli zaujímavé návrhy aj mimo tej samotnej skupiny pracovnej, a dokonca tu v parlamente, sú tam predovšetkým technické riešenia, na ktorých sa zhodla celá, celé politické spektrum a reprezentoval ich pán poslanec Beblavý. Bolo tu niekoľko návrhov aj pána poslanca Gála alebo pani poslankyne Nicholsonovej, tam je tá otázka toho poučenia pred volebnou miestnosťou, ktorý považujem za zmysluplný.
Keď tu vidím pána poslanca Poliačika, rád by som povedal ešte dôležitú vec. Tento zákon začína vlastne svoju účinnosť v tom pravom slova zmysle pred voľbami do parlamentu, teda do roku 2016. Myslím si, že máme ešte celú jeseň tohto roku vyhodnocovať nakoniec záverečný text, ktorý schválime. Môžme hľadať možnosti, ktoré môžu ešte tú situáciu zlepšiť, a medzi ne pokladám dôležitú vec, ktorú sme sa tu dnes bavili, o tých volebných paradoxoch. Podobne ako som hovoril o tých zásadách, aj táto formula a toto pravidlo bolo vlastne zriadené ešte v rokoch deväťdesiatych na úvod, hneď po voľbách. Preto mi jeho taká jednoduchá zmena, len preto, lebo sa my dvaja dohodneme, pán poslanec, pripadá ako nie úplne seriózna z pohľadu vážnosti, ktorú táto vec predstavovala historicky.
Preto si myslím, že najbližšie tri mesiace by sa mohli venovať tak kolegovia zo štatistiky, ako aj naši kolegovia na volebnom odbore podrobným vyhodnotením obidvoch modelov. A podľa mňa na jeseň, na jesennom rokovaní parlamentu, niektorom, môžme sa k tejto téme vrátiť, lebo zaujímavou otázkou je ešte spájanie volieb. Má to mnoho rizík. Predovšetkým, že vlastne by sme museli ísť aj do určitej miery do ústavy, pretože za týchto okolností by sme neušetrili nič, pretože už bolo raz spojené referendum s voľbami a museli byť dve miestnosti, dve volebné komisie, dve urny, každé na inom poschodí. Čiže, a napriek tomu to nezabezpečilo referendu 50-percentnú účasť.
Čiže z môjho pohľadu môžme tiež hľadať riešenie, ktoré umožní, aby lístky na komunálne voľby, mohli byť vedľa lístky na eurovoľby, poprípade na nejaké referendum a všetko to mohla spracovať jedna volebná komisia. Je pravda, že výsledky potom neočakávajme v noci, ale očakávajme ich o deň alebo o dva, lebo to bude veľmi komplikované sčítanie. Ale takáto možnosť by mohla existovať. Nie dopredu povedať, ktoré voľby s ktorými sa majú spojiť, ale akonáhle bude možnosť v zákone, skôr to vidím tak, že akonáhle medzi voľbami môže byť lehota tridsiatich dní, je možné v zmysle ústavy posunúť, predĺžiť alebo skrátiť mandát tým, ktorým končí obdobie, tak, aby tie voľby mohli byť spoločne. Lebo vždy je potom problém ústavný - skracovanie volebných období starostov alebo predlžovanie, ale nie viac ako 30 dní, aby sme zase, raz je štyri roky a prezident má päť rokov, alebo ostatní majú štyri roky, tak to majú byť štyri roky. A môžu byť výnimočné prípady, kedy to vlastne môžete o nejakých, niekoľko dní kvôli efektivite zlúčiť. Ale to je tiež presne na debatu a predpokladám, že by sme mohli tú tému otvoriť na jeseň, nehovoriac o ďalších veciach, ktoré by mohli ešte vyplynúť z toho nového textu a ktoré neskôr môžme objaviť, lebo trištvrte roka sme diskutovali a včera som videl ďalšie návrhy na to, ako by to malo fungovať. Tak som presvedčený, že to ešte príde.
Preto verím, že sa aj ten hlavný pozmeňovací návrh, ktorý je výsledkom konsenzuálneho rokovania komisie, nájde podporu a verím, že mnohí z vás nájdete aj tú odvahu, aby ste podporili zákon ako celok a nehrali sme sa tu stále len na ľavú a pravú časť spektra, s tým, že predpokladám, že pán spravodajca príde ešte s jedným návrhom, ktorý je podľa mňa veľmi právne komplikovaný, a uvidíme, aký jeho nový právny život prinesie životnosť tomuto, tomuto návrhu. Logicky, logicky je správny, logicky si všetci, myslím, že by to tak malo byť, uvidíme jeho konfrontáciu s ústavnými pravidlami.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

27.5.2014 9:09 - 9:13 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Stretávame sa k týmto zákonom približne po trištvrte roku. Dá sa povedať, že dlho som si myslel, že širokú, otvorenú diskusiu k zákonu o verejnom obstarávaní nemá čo prekonať, ale volebné zákony, si myslím, že prekonali. Nakoniec je to dobré.
Obidva zákony majú dve základné ambície, a to je zmodernizovať voľby na Slovensku, zjednotiť volebné pravidlá v rámci Slovenska, vyčistiť problematické ustanovenia. A predovšetkým, keď hovoríme o zákone o volebnej kampani a o politických stranách, tak je to splnenie záväzku spred volieb roku 2012 o tom, aby sa jednak zvýšila, stransparentnila a sprísnila kontrola financovania volebných kampaní, financovania politických strán a takisto aby sme splnili aj požiadavky Európskej únie a Výboru GRECO, ktoré malo jasné podmienky v súvislosti so sprísnenými podmienkami financovania. Myslím, že to v súvislosti s fungovaním demokracie je asi veľmi dôležité.
Tento zákon sme predstavili ešte na rozmedzí leta a jesene minulého roku, odvtedy sme viedli dlhotrvajúce diskusie. Dá sa povedať, že sme akceptovali desiatky pripomienok a zmien, ktoré prichádzali tak z radov opozície, ako aj z radov mimovládneho sektora.
Mrzí ma trochu, že niektoré podnety alebo nové podmienky sa objavili po trištvrteročnej diskusii, to som registroval včera, dovtedy sa všetko javilo, že je v zásade v poriadku. Čiže už skôr tomu prikladám určité politikum.
V každom prípade myslím, že pri tých jednotlivých zmenách, ktoré sme akceptovali, sme vychádzali predovšetkým zo snahy o čo najväčší konsenzus a v tých bodoch, kde tie názory boli skôr individuálne a neboli podporené viacerými stranami či už z opozície, alebo z radov vládnych poslancov, sme prenechali na diskusiu či už do budúcna, alebo v čase, kedy sa podmienky opäť k tomu pripravia.
Vzhľadom na skutočnosť, že sme tieto veci tu rozdebatovali približne trištvrte roka, nechcem viesť dlhú diskusiu. Predpokladám kolegov, že ešte k týmto veciam vystúpia. Schválili sme väčšinu pozmeňovacích návrhov z radov opozície, viac ako 60 pozmeňovacích návrhov, ktoré boli akceptované, a preto považujem hlavný pozmeňovací návrh k predloženým zákonom ako veľkú konsenzuálnu dohodu o nových podmienkach výkonu volebného práva a takisto o podmienkach priebehu volebnej kampane a financovania politických strán.
Myslím, že v priebehu diskusie sa ešte dostaneme k niektorým bodom, a tak verím, že po tejto diskusii schválime zákony, ktoré tieto pravidlá volieb stransparentnia a prinesú opäť väčšiu kultúru do už nie tak úplne mladej, ale, dá sa povedať, dospievajúcej demokracie na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.5.2014 9:09 - 9:13 hod.

Robert Kaliňák
Poďakujem sa celej snemovni, pretože tento zákon naozaj prešiel tak, ako by si bežný tvorca zákona predstavoval, že všetky pripomienky sa vyriešili ešte počas druhého čítania, a tak verím, že bude mať širokú podporu. Ďakujem pekne všetkým.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.5.2014 9:02 - 9:05 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Pekný deň vám prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s vládnym návrhom zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov si dovolím predovšetkým uviesť, že tento zákon vznikal nielen v úzkej spolupráci s mimovládnym sektorom, ale dá sa povedať, že je po rokoch návrhom, ktorý predovšetkým vychádzal z ich dielne.
Pôvodný návrh zákona o verejných zbierkach pochádza ešte z roku 1973, čiže je starší ako mnoho poslancov sediacich v tejto sále, a patrí medzi posledné alebo jedny z posledných zákonov, ktoré v podstate v nie veľmi zmenenej podobe prežili november ´89, január ´93 a mnoho ďalších dôležitých udalostí pre Slovenskú republiku. Som teda rád, že nakoniec prišiel rad aj na tento zákon, ktorý už nevyhovoval moderným štandardom a súčasnej požiadavke v súvislosti s verejnými zbierkami a iniciatívou mimovládneho sektora aj spolu s občanmi pri pomoci tým, ktorí to potrebujú.
So zreteľom na uvedené predovšetkým zákon, samozrejme, rieši základné pojmy, všeobecné podmienky vykonávania verejných zbierok, právnické osoby mimovládneho neziskového sektora, ktoré sú oprávnené vykonávať verejnú zbierku, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti, zavádza register verejných zbierok aj spôsob vykonávania verejnej zbierky.
Zákon prešiel mnohými pozmeňovacími návrhmi aj v priebehu druhého čítania vo výboroch. Nakoniec si myslím, že sme vyšli v ústrety všetkým požiadavkám, ktoré sa ešte objavili práve počas prerokovania vo výboroch.
Verím, že tento zákon umožní ďalšie rozvíjanie solidarity medzi občanmi Slovenskej republiky na pomoc tým, ktorí sú v núdzi alebo ktorí potrebujú našu pomoc. Verím, že tento zákon podporíte.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15.5.2014 14:48 - 14:56 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Takže, pán poslanec, naozaj sa ovládnem a budem veľmi slušne a odborne vám to vysvetľovať.
Posledný minister, ktorý plánoval pokuty, bol minister za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorého ste reprezentantom. Čiže predpokladám, že tento zlozvyk alebo tento stereotyp ostal práve z tých čias, keď ešte sa plánovali pokuty. A naposledy ich plánoval minister Vladimír Palko, nie preto, že by to tak chcel urobiť, ale preto, že taký bol úzus na ministerstve financií vtedajšom, že takýmto spôsobom majú byť plánované nielen pokuty. A myslím si, že to veľmi kritizoval aj predstaviteľ vtedajšej koalície Roman Vavrík, predstaviteľ bol SDKÚ vtedy, keď vlastne nebolo len plánované, koľko sa má vybrať pokút, ale bolo aj plánované, koľko sa má uhasiť požiarov. To sú všetko veci, ktoré sa vypočítať nedajú.
Toto obvinenie, ktoré ste sa tu snažili nakonštruovať, to, že všade sa vyberá, no viete, má to dve roviny. Keď odhliadnem od roviny, že to je jedno, kde policajti merajú, ak raz porušíte zákon, tak je to porušením zákona, ak sa vám nepáči, že je obmedzená rýchlosť, tak ju zrušte a nebude ju treba merať. Zrušte ju, pán poslanec. Dajte taký návrh. Ale ten neurobíte, pretože v tom smere máte iba pokrytecké názory. Ale nikdy by ste nezrušili maximálnu rýchlosť, lebo viete, čo to znamená. Znamená to obrovský nárast mŕtvych na cestách.
Keď sa vrátim opäť k poslednému nominantovi KDH alebo k predposlednému nominantovi KDH na poste ministerstva vnútra, tak v tom čase boli bežné obete na cestách na úrovni 600, 620, 650 mŕtvych za jeden rok. Posledné dve vlády, teda vláda Roberta Fica dva, vláda Roberta Fica jedna a vláda Ivety Radičovej znížili toto číslo na priemerne 270. My sme ho mali minulý rok 230. Zdá sa vám 400 živých ľudí navyše každý rok málo? Je teda práca polície taká zlá, ktorú v tejto chvíli chcete kritizovať?
Áno, aj meranie je veľkým preventívnym účinkom na rovnej ceste na rovnej ceste. Vám prečítam esemesku, ktorá mi pravidelne chodí z ústredného operačného strediska. Dňa 15. 5. o 11.00 hodine v katastri obce Hrubá Borša (žiadne hory, žiadne zákruty) v okrese Senec vozidlo zišlo z cesty, vodič narazil do stromu, na mieste podľahol, na rovných úsekoch cesty. Je pravda, že ešte veľkú vec treba urobiť pri tejto nehode, keď si ju pozerám, lebo je už asi 10. – 12. nehoda tento rok tohto typu. Treba sa vysporiadať so stromami, ktoré už v dnešnej dobe popri cestách nemajú čo hľadať. Kedysi plnili úplne inú úlohu, teda kedysi označovali cestu, dneska máme už iné na to pravidlá. Ale tým hovorím, že aj na rovných úsekoch ciest sa nám dejú havárie, ktoré sa nemajú čo diať. To sú tie, o ktorých vy hovoríte, že by sme tam nemali merať, lebo tam sa dobre vyberá, tam sa dobre meria rovný úsek.
Čiže túto kritiku neprijímam, pán poslanec,... (Reakcia z pléna.) Tak ja vám aj na ten výber odpoviem veľmi jednoducho. (Výkriky v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nevykrikovať prosím.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Nie je pravda, že by narástol výber pokút, výber pokút je totožný s ich výberom v minulom roku. Teda je tam rozdiel, pravda, áno, zhruba 4 000 tisíc eur za celý rok. Poviem to presne podľa tabuľky. V roku 2012 to bolo 38 150 748 a v roku 2013 to bolo 38 155 000 eur. Čiže je to rovnaký výber pokút.
Čo je ale dôležité povedať, je to, že sme pristúpili jednak k ukladaniu nižších pokút, aj sme, ako iste viete, zákonom znížili pokuty. A to je najpodstatnejšie číslo, to je pre mňa ukazovateľ. Pokiaľ v roku 2012 bola priemerná pokuta 56 eur aj 30 centov, minulý rok (v roku 2013) to už bolo iba 46 eur a 90 centov, čiže takmer o 10 eur, takmer o 20 % nižšie pokuty, ako boli doteraz. A tento rok takisto predpokladáme, že k tomu poklesu dôjde, keďže to zníženie pokút bolo prijaté aj zákonnou cestou na konci roku.
Tento rok na začiatku najmä január bol mimoriadne tragický, preto máme aj zvýšený počet policajtov na našich cestách, pretože boli týždne, ktoré naozaj mali aj desať aj jedenásť obetí. A našou nevyhnutnou prvoradou úlohou je chrániť život, potom majetok. A v tomto prípade dopravná polícia, samozrejme, to robiť bude.
Poriadková polícia je vždy, vždy bola a vždy bude zodpovedná za priestupky aj trestné činy všetko charakteru vrátane dopravných priestupkov. Ja si pamätám, že za môj život, keď som šoféroval vo veku od 18 rokov, myslím, že som viacej pokút platil poriadkovej polícii ako polícii dopravnej. V poslednom období sa to naozaj otočilo, pretože väčšinou či večer alebo niekedy po nejakej študentskej oslave človek ide domov, takže pamätám si, ešte keď som bol na vysokej škole, že väčšinou ak ma zastavili, takt to boli policajti príslušníci poriadkovej polície, nie dopravnej. Čiže tých je nepomerne menej. A venujú sa hlavne plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Takže také tie bežné kontroly, ktoré sa týkajú alkoholu mladistvých, ktoré sa týkajú alkoholu za volantom, určite niekedy aj v častejšej miere robia a vždy robili poriadkoví policajti. To nie je to, že by niekde inde chýbali. To sú veci, ktoré patria do ich obvodu, pretože dopravná polícia je len na okresoch, zatiaľ čo obvodov policajných máte potom v regióne omnoho viacej. Taký fajnový, by som povedal, je Levický okres, ktorý patrí medzi tie väčšie, tam máte vlastne v rámci tej 24-hodinovej služby v noci len jednu dopravnú hliadku na celý okres. Čiže ak chcete trošku pracovať s dopravnou nehodovosťou a chcete pracovať na znížení obetí cestnej premávky, musíte to robiť týmto spôsobom.
Rovnako tak sa chcem poďakovať nielen dopravným, ale aj poriadkovým policajtom najmä za to, že tento rok získala Slovenská republika aj cenu za najbezpečnejšie cesty. Je to európska cena, ktorá je vyhodnocovaná práve v najväčšom medziročnom poklese obetí na cestách, ako aj v ich poklese za posledných desať rokov, pričom v obidvoch kategóriách sme mali v Európe najlepšie čísla. Takže si myslím, že pokuty skôr klesajú v tej hodnote a takisto sa snažíme, aby sme tie najbezpečnejšie úseky práve obchádzali. Preto je citeľne menej dopravných policajtov na diaľnici, ktorá je najbezpečnejšou komunikáciou a omnoho viacej sa orientujeme na nebezpečné úseky.
Čiže chcem vám povedať, že tú informáciu, ktorú ste mali, bola stereotypná, skôr stará. Nie je to pravda, neplánujeme pokuty a ani nám ich neukladá nikto zvyšovať, ani my taký plán nedávame. Ukladanie pokút je súčasťou výsledkovosti policajtov. To, či som vôbec bol na ulici a či som nejakým spôsobom vykonal nejakú kontrolu, je v poriadku. Ale nie je za tým suma, že policajt musí aj uložiť tú pokutu. Je potrebné, aby poučil vodiča. Môže ho vybaviť aj dohovorom. Ale je vykonaná práca, ktorú má zaznamenanú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2014 14:40 - 14:46 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Bol dobrý. (Reakcia z pléna.) Chceli ste vedieť, aký bol. Tak som vám odpovedal, pán poslanec. Pýtali ste sa veľmi nesprávne, pretože my nerobíme výber pokút. To je terminus technicus, čo neexistuje, nerobí sa výber pokút. Ak niekto poruší zákon, spácha priestupok a ak spácha priestupok, rozhodne sa sám páchateľ priestupku, či si vyberie, aby bol jeho priestupok riešený v blokovom konaní alebo bol riešený v správnom konaní. Čiže neviem úplne presne, na čo sa pýtate. Čiže môžete skúsiť dať doplňujúcu otázku a ja vám odpoviem.
Skryt prepis
 

15.5.2014 14:10 - 14:19 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úvod k odpovedi na vašu otázku v stručnosti zopakovať niektoré fakty, ktoré boli prezentované v prognóze k budúcemu vývoju našej ekonomiky zo strany Európskej komisie. Chcem ich uviesť nielen pre rekapituláciu predmetných makroekonomických ukazovateľov či štatistických údajov, ale najmä ako určitý východiskový rámec a zároveň ako kontext logicky a vecne previazaný na vami požadované závery.
Podľa Európskej komisie sme v minulom roku významne zlepšili hospodárenie štátu. V prognóze sa zároveň potvrdil priaznivý vývojový trend, ktorý predpokladali aj slovenské inštitúcie, že deficit verejnej správy by mal zostať pod hranicou 3 % aj v rokoch 2014 a 2015. Pre nás to predovšetkým znamená, že Slovensko včas splnilo požadované kritériá a v júni tohto roku by už nemalo nič brániť tomu, aby sme mohli vystúpiť z tzv. procedúry nadmerného deficitu. Táto skutočnosť automaticky zaradí Slovensko medzi zodpovedne hospodáriace členské štáty Európskej únie. Inými slovami, lapidárne povedané, Slovensko už nebude patriť medzi problémových hriešnikov Únie. Hospodársko-politické opatrenia, ktoré vláda prijímala a realizuje v zmysle svojho programového vyhlásenia, prinášajú hmatateľne pozitívne výsledky. Dostali sme od Európskej komisie hodnotenie, ktoré hovorí jasnou rečou aj k práci exekutívy štátu. Pre slovenskú vládu je to významné konštatovanie a zrozumiteľný signál, že nám partnerské štáty v Únii veria najmä to, čo sme doteraz v ekonomike urobili, veria nám, že sme schopní to aj udržať. Verím, že rozhodnutie, na základe ktorého budeme vyradení z procedúry nadmerného deficitu, bude prijaté. K tomuto rozhodnutiu treba ešte zvýrazniť fakt, že z ekonomického hľadiska to bude pre Slovensko znamenať značné úspory prameniace z výhodného získavania zdrojov na finančných a kapitálových trhoch.
Vážený pán poslanec, okrem Európskej komisie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií vo svojej správe potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Pozitívnym vývojovým trendom slovenskej ekonomiky je aj to, že hospodársky rast, ktorý zrýchli na 2,2 % v tomto roku, má v budúcom roku dosiahnuť 3,1 %. K rastu HDP bude prispievať nielen zahraničný dopyt, ale aj domáca spotreba, ktorá v posledných rokoch klesala. Zvýšenie tempa rastu slovenskej ekonomike dáva zároveň aj predpoklady na to, aby si viac ľudí na Slovensku našlo prácu a disponibilné príjmy našich domácností aj v tomto roku budú rásť. Prvé správy o vývoji tohto roku, ak som si dobre všimol dnes niektoré médiá hovoria, že už prvý štvrťrok, ktorý zvykne byť tým najslabším, bol na úrovni 2,4 % rastu, čiže viac ako je predpoklad, čo je opäť dobrá správa.
Komisia zároveň predpokladá rast zamestnanosti v tomto, ako aj v budúcom roku, čo je veľmi potešujúce nielen z ekonomického, ale najmä zo sociálneho hľadiska. Zatiaľ čo tento rok by mal počet zamestnaných narásť o 0,5 %, v roku 2015 by to malo byť 0,6 %. S tým súvisí aj postupný pokles nezamestnanosti z minuloročných 14,2 % na tohtoročných 13,6 %, v roku 2015 by mala nezamestnanosť podľa Komisie klesnúť pod 13 %.
Pokračovať bude aj nízky rast cien, v tomto roku by mala byť inflácia na úrovni 0,4 % a v budúcom roku sa odhaduje ich nárast 1,6 %, viete veľmi dobre, že ceny posledné dva mesiace klesajú v rámci deflácie už dva mesiace po sebe.
V súvislosti s prezentovanými informáciami a údajmi za slovenskú ekonomiku chcem poznamenať ešte jednu vec. Na jednej strane je veľmi potešujúce prijímať tak pozitívne znejúce správy, ako je predmetná prognóza, na druhej strane vás chcem však ubezpečiť, že vláda určite nezaspí na vavrínoch.
Rovnako chcem podotknúť a zdôrazniť, že vláda bude musieť riešiť ešte množstvo úloh, ktoré súvisia s postupným utlmením a ukončením procesu konsolidácie verejných financií. Vo väzbe na budúci vývoj verejných financií si treba uvedomiť, aký je reálny stav a ďalšie možnosti rozvoja ekonomiky v rámci štátneho sektora a verejného sektora, ktoré patria medzi významné oblasti v hospodárstve celého štátu. Aj z tohto dôvodu je kľúčové, ako sa bude efektívne a účelne nakladať s disponibilnými finančnými prostriedkami Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec, na prezentovaných číslach, ktoré uvádza v prognóze Európska komisia, sa kvantifikujú dosiahnuteľné parametre slovenskej ekonomiky v najbližšom období. O to viac je pre nás potešujúca skutočnosť, že v podobnom optimistickom duchu sa k budúcemu vývoju ekonomiky Slovenska nedávno vyjadril Medzinárodný menový fond a najaktuálnejšie aj OECD, čo pre nás znamená naozaj veľmi dobrú vizitku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15.5.2014 14:03 - 14:12 hod.

Robert Kaliňák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie patrí k najvýznamnejším medzníkom v dejinách samostatného Slovenska. Slovenská republika vďaka perspektíve členstva v Únii absolvovala pred rokom 2004 politický, sociálny a hospodársky transformačný proces v tempe a kvalite, ktorý by bol bez tejto motivácie nemysliteľný. Prístupové rokovania boli náročné, keďže sme dobiehali prvú vlnu rozširovania naštartovanú o dva roky skôr.
V priebehu desiatich rokov od nášho vstupu do Európskej únie sa Slovensko zmenilo z krajiny na periférii európskej integrácie na krajinu s najvyššou mierou zapojenia do nej. Hľadanie spoločných riešení v prospech väčšieho celku nás vedie k spolupráci a solidarite.
Členstvo v Únii prinieslo Slovensku zvýšenie konkurencieschopnosti vo väčšine oblastí hospodárstva, rýchlejšie zavádzanie vyspelých technológií, voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, taktiež voľný pohyb občanov, nové podnikateľské príležitosti, zlepšenie informovanosti a práv spotrebiteľa, ale aj zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a prílev zahraničných investícií. Finančné prostriedky získané z fondov rozvojových projektov Únie predstavujú pre našu krajinu významnú a nenahraditeľnú pomoc pri realizácii dôležitých investícií, infraštruktúrnych reforiem, ako aj zvyšovania zamestnanosti mladých ľudí.
Úsilie vlády Slovenskej republiky zotrvať v centre integrácie aj napriek kríze je dané väzbami na európsky trh, investíciami a nespornými prínosmi v tvorbe pracovných miest. Krízu prekonávame najefektívnejšie práve posilňovaním spolupráce a odstraňovaním systémových chýb, najmä v rámci eurozóny. Opatrenia ako trvalý euroval, fiškálna zmluva či výkup dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky sa ukázali ako efektívne.
Desať rokov nášho členstva v najsilnejšom hospodárskom zoskupení Európy znamenalo pre Slovensko neľahkú, ale úspešnú cestu.
Vyberiem len niektoré fakty, ktoré hovoria jasnou rečou.
Výkonnosť národného hospodárstva Slovenska v porovnaní s priemerom Únie v období rokov 2004 – 2012 vzrástla z úrovne 57 % na 75 % priemeru Európskej únie. Je potrebné tiež povedať, že Slovensko zaznamenalo spomedzi krajín V-4 najvýraznejšie priblíženie sa úrovni priemeru Európskej únie.
Zásadnou zmenou bolo zavedenie spoločnej meny euro, ktorú v súčasnosti používa 333 mil. obyvateľov Európskej únie. Slovensko sa stalo členom najužšieho jadra Európskej únie 1. januára 2009. Spoločná mena zvyšuje celkovú ekonomickú stabilitu Slovenskej republiky a vytvára priaznivé podmienky pre dlhodobé podnikateľské rozhodnutia. Členstvo v eurozóne znamená podstatné zníženie nákladov na výmenu meny, silnejšiu ochranu pred dosahmi hospodárskej krízy a nízku úroveň inflácie. Dôveryhodnosť Slovenska sa v očiach investorov výrazne zvýšila a doby splatnosti poskytnutých úverov sa zvýšili z dvoch rokov na päť a pol roka. Kým v roku 2004 priemerné náklady na správu štátneho dlhu predstavovali 6 % ročne, v súčasnosti sú na úrovni 3,5 %. Počas rokov 2004 až 2013 získalo Slovensko z rozpočtu Únie finančné prostriedky v sume takmer 13 miliárd eur a odviedlo do rozpočtu Únie sumu 6,1 mld. eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 mld. eur, od roku 2004 s výnimkou krízového roku 2009 stúpa export Slovenska. V súčasnosti až 85 % nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie. Takmer 90 % priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike pochádza z krajín Európskej únie a približne 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z rozpočtu Únie a z eurofondov. A podporil sa tak vznik 130 000 pracovných miest.
So vstupom do Únie sa zvýšili možnosti cestovania pre mladých. Od roku 2004 absolvovalo študijný pobyt alebo pracovnú stáž iba v rámci programu ERASMUS 17 500 slovenských študentov, ďalších 3 000 slovenských študentov absolvovalo zahraničnú praktickú stáž v podnikoch a takmer 7 000 zahraničných študentov pricestovalo na Slovensko. Viac ako 6 000 slovenských vysokoškolských učiteľov vycestovalo na zahraničné vysoké školy a takmer rovnaký počet pedagógov prišiel z krajín Únie k nám.
Vstupom do Schengenu sa naši občania môžu voľne pohybovať a pracovať na celom území Únie, vďaka čomu pracuje v zahraničí približne 130 000 Slovákov.
V rámci Operačného programu Doprava bolo spolu vybudovaných 103 km nových diaľnic a 171 km rýchlostných ciest. Z eurofondov sa pritom využilo 989 mil. eur spolufinancovania sa výstavbu 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Aktuálne je ďalších 112 km vo výstavbe, podarilo sa zmodernizovať vyše 1 800 km ciest I., II,. a III. triedy, zmodernizovalo sa vyše 100 km železníc, ďalšie ich desiatky kilometrov sú vo výstavbe.
Počas 10-ročného obdobia dosiahla podpora do oblasti pôdohospodárstva výšku 4,8 mld. eur, aj keď stále pretrvávajú rozdiely v podporách medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie.
V programovom období 2007 – 2013 bolo v rámci Operačného programu Životné prostredie vyčlenených 1,82 mld. eur, finančné prostriedky podporili nielen výstavbu nových, ale aj rekonštrukciu viac ako 1 000 km kanalizačných sietí, nové rozvody pitnej vody a budovaná bola protipovodňová ochrana.
Členstvo v Európskej únii znamenalo aj zvýšenie váhy a významu postavenia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne a v kontaktoch s partnermi pri realizácii zahraničnej politiky.
V štátoch, ktoré stáli pri zrode európskej integrácie, niekedy cítime istú formu únavy z Európy, ktorú jasne vidno v prieskumoch verejnej mienky. Ako mladý štát Európskej únie a eurozóny si stále udržiavame vysokú mieru podpory pre spoločný európsky projekt. Slováci podporujú členstvo v Európskej únii, oceňujú najmä euro, európske občianstvo, voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb. Napriek tomu bola na Slovensku dvakrát po sebe najnižšia účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo vnímame ako paradox vo vzťahu k nadpriemerne vysokej dôvere voči Únii. Zároveň si vážime vzácny konsenzus naprieč politickým spektrom, pokiaľ ide o podporu Európskej únie.
Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu budú prvé po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy. Hlas občanov sa v nich zvýrazní a posilní. Európska únia zreformovala svoje inštitúcie v snahe priblížiť a zdemokratizovať riadiaci proces.
Uvedené voľby sú špecifické aj tým, že európske politické strany po prvýkrát oficiálne nominovali svojich volebných lídrov, ktorí sú zároveň kandidátmi na predsedu Európskej komisie.
Slovensko patrí dnes do najužšieho jadra európskej integrácie. Sme za stolom, kde sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa nielen nášho kontinentu, je to pozícia, v akej sa Slovensko v histórii nikdy nenachádzalo. Sme pevne ukotvení v bezpečnom a stabilnom prostredí, čo nie je pre všetky európske krajiny samozrejmosťou. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že polovica obdobia nášho členstva v Únii bola poznačená hospodárskou krízou. Aj vtedy si Slovenská republika zachovala hospodársky rast a tešila sa európskej solidarite. Máme reputáciu spoľahlivého, čitateľného a konštruktívneho partnera. Váha a vplyv Slovenska dnes presahuje naše geopolitické reálie.
Pre Slovensko ako menšiu členskú krajinu je zároveň kľúčové hľadať pri presadzovaní svojich záujmov spojencov s obdobnými postojmi. Prioritnými partnermi sú v tomto smere krajiny Vyšehradskej štvorky. Slovensko ale vie pružne nachádzať aj iné formáty spolupráce, čoho príkladom bola aktívna úloha krajiny v Skupine priateľov kohézie pri rokovaní o viacročnom finančnom rámci pri prijímaní prvého klimatického a energetického balíčka alebo pri presadzovaní politiky rozširovania Únie.
Desať rokov nášho členstva v Únii nie je spojených len s úspechmi, sú oblasti, v ktorých je potrebný ďalší pokrok. Napríklad dlhodobou výzvou je približovať Európsku úniu slovenským občanom, rezervy máme práve pri čerpaní eurofondov. Priestor sa nám črtá aj pre lepšie čerpanie prostriedkov z Európskej investičnej banky a iných európskych investičných fondov. Za európskym priemerom zaostávame v investíciách do vedy a výskumu. A zlepšiť treba aj odborné zázemie slovenských zástupcov v orgánoch Európskej únie.
Skončil som, pani predsedajúca.
Skryt prepis