Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Výnimočne ich bolo veľmi málo a stručné. Zjavne asi nebolo čo povedať v tejto veci.
No ja som, zabudol som, máte pravdu, pán poslanec Galko, ja som zabudol vás spomenúť a som rád, že ste sa sám priznali, ako ste odpočúvali opozíciu. A nielen opozíciu a nielen opozíciu, ale odpočúvali ste, ešte aj svoju vlastnú ochranku ste chceli dať odpočúvať. To znamená, že asi vy ste pred tou svojou vlastnou ochrankou potrebovali ďalšiu ochranu a odpočúvali ste aj nevinného kamionistu, ktorý išiel za vami a mali ste pocit, že vás prenasleduje. Tak keď hovoríme o paranoji, tak treba sa začítať do vlastného životopisu. (Reakcie z pléna.)
Pán Matovič, ja som jasne povedal, že návrh na odvolanie nepadol z vašej strany. Teraz ich podpisujete jedna báseň. Ja o tom hovorím, aj pán poslanec Poliačik. Žiadny návrh nikto z vás ste nepodali. Áno, pán Kollár prejavil osobnú statočnosť, to bezpochyby. Ale nikto ste nedali návrh na odvolanie žiadneho z ministrov tej strany a ticho ste sa prizerali tým zlodejstvám, ktoré robila vláda Ivety Radičovej, ticho, a teraz chcete mať akože morálny kredit? No nemáte ho. Nemáte ho.
Pán Kaník, ja som rád, že ste sa ozvali. To naozaj veľmi trefne. Máte pravdu, váš kôň nie je zdochýnajúci, váš už zdochol. (Smiech a potlesk.) To je pravda a čo je ešte podstatnejšie, viete mi pomenovať stranu, jedinú stranu na svete, ktorá má svoje logo na schránkovej firme, keď o schránkových firmách hovoríte? Ja viem. SDKÚ. To bola jediná strana na svete, ktorá mala schránkové firmy. Vy ste všetkých naučili schránkovej kultúre. Veď ja si pamätám. Prečo nekandidoval pán Dzurinda za predsedu strany a vlastne aj vtedy lídra kandidátky? Lebo všetko, čo SDKÚ urobilo a pravicová vláda, bolo na schránkových firmách. Čiže to je presne tak. (Potlesk). Presne, žiadnu inú reakciu som ani nemohol od vás čakať.
Čiže ešte raz sa vrátim k celému tomu problému. Snažíte sa teraz to, čo ste vy pravidelne robili, to, čo ste pravidelne robili... (Prerušenie vystúpenia časomerom, reakcie z pléna).

Prajem vám všetkým dobrý večer. Ja len stručne. Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nuž bol som, pán poslanec Matovič, mimoriadne dojatý. Bol som dojatý, ako vehementne ste ochraňovali všetky tie politické a demokratické pravidlá, tú slušnosť v politike, tú ochranu konkurenčnej politickej strany, to všetko ma strašne dojalo. Neviete mi, prosím vás pekne, poradiť, kto tajne nahral svojho politického konkurenta? (Potlesk.) Kto odpočúval v rozpore s všetkými pravidlami, ktoré majú byť, svojho politického konkurenta, aby ho zničil? (Reakcia z pléna, potlesk.) Kto presne? Nebuďte nervózny, pán poslanec, dostanem sa k tomu, poznáte ma, že sa k tomu vždy dostanem. (Reakcie z pléna.) Viete, že sa k tomu dostanem.
Čiže aby som ostal pri tej demokracii, rozumiem tomu, že je nesmierne, ako ste nervózni z toho, keď sa pozeráte pravde do očí. A keď sa pozeráte pravde do očí, to vo vás vyvoláva ten tzv. hlinovský komplex, ktorý automat..., to je jak Pavlovov, viete, že ak počujete vy pravdu, musíte začať kričať, aby ju nebolo počuť. To sa vo vás vyvoláva vždy. Na konci dňa ste si zobrali príklad a pán poslanec Hlina už je členom vášho klubu, čo len reprezentuje vašu vysokú úroveň. (Potlesk.)
Tak sa teda vráťme k tomu, pán poslanec Matovič, ktorý tu chce kázať o morálke, a kázať o tom, čo sa má a čo sa nemá v demokratickej spoločnosti, a prirovnávať, prepáčte, vyvodenie politickej zodpovednosti, ktoré je štandardné a my sme ho urobili viackrát za kauzy, viackrát, ďaleko viac, čoho vy ste nikdy neboli schopní, keď ste boli vo vláde, a k tomu sa ešte dostanem, samozrejme. Tak teraz, samozrejme, plačete, ale na absolútne nesprávnom hrobe. Úplne nesprávnom hrobe.
Predovšetkým, spomeňme si na obdobie vášho vládnutia, keď ste bol poslanec, a dneska ste tu hovoril niečo o priestore medzi nohami. Keby ste tam teda niečo mali, tak v čase, keď vy ako člen SaS, ešte člen klubu SaS, keď váš predseda navrhol nočné rokovania, v rozpore s vaším vedomím a svedomím, ste sa nepostavili a nebojovali ste proti tomu. Ani slovo ste nepovedali, len mlčky ste čučkali na tej vašej stoličke. (Potlesk.) Aké, aké morálne právo by ste tu chceli rozprávať, že niekto má alebo nemá, veď my sme vás len v podstate, ani nie, lebo do desiatej, len do desiatej, čiže v podstate túto prax ste zaviedli a dneska ste proti nej? Vy si vlastne ani nepamätáte, čo hovoríte, vy popierate samého seba.
Pamätáte si, pán poslanec a všetci ostatní, ktorí tu chcete hovoriť teraz o politickej kultúre, keď ste s vaším dovolením, páni demokrati, dovolili naviesť do tejto sály televízory z čias Mečiara, pamätáte si to vy všetci? (Reakcia z pléna.) Pamätáte si to vy všetci? Nebuďte nervózny, pán Přidal, ja chápem, že je málo miesta na kandidátke KDH, treba zabojovať, ale (smiech a potlesk), ja chápem, ale všetci ste boli ticho, keď sem prišli televízory z čias Mečiara a stopli ste a obmedzili ste diskusiu, pamätáte si to? Nikto ste sa nepostavili, ani pán Brocka, ktorý má vždy najvzletnejšie reči, ani pán Abrhan, nikto ste sa nepostavili, tak o čom sa chcete dnes baviť? O čom sa dnes chcete baviť? (Reakcie z pléna.) Však ja sa k tým veciam. (Reakcie z pléna.) Máte pravdu. Máte pravdu, začal som zoširoka, ale neobávajte sa, dostaneme sa k meritu veci.
Takže poďme k tomu, za čo ste navrhovali odvolávať, to nebolo len v podstate za bývalé kauzy, o tom, o čom sa tu dnes hovorilo, ale pamätám si, že povedal jeden pán minister hospodárstva, že áno, veď sa to tu všeobecne hovorí, že pri niektorých zákazkách sú provízie, pamätáte si tú vetu? A za to ste odvolávali, pamätáte sa? Za to ste ho presne odvolávali. Len povedal, že počul, že sa to tak hovorí, všeobecne, a vy to tu hovoríte teraz na plné ústa, a už ste ho odvolávali. Bolo kopec nezmyselných vecí, pretože vy ste si z toho urobili svoju politickú kultúru, zakaždým odvolávať, neviete, čo máte urobiť, vyjde prieskum, preferencie klesnú, treba niekoho odvolať, hej? (Reakcie z pléna.) To znamená, no včera som to videl, včera som to videl inak, písali... (Reakcia z pléna.) Ja sa na to, ja som sa vždy na to veľmi tešil, pretože my na rozdiel od vás vieme urobiť odpočet, vieme vždy urobiť odpočet, vieme presne urobiť odpočet, čo sme spravili, čo sme spravili. (Reakcia z pléna.)
Čiže povedal tu pán Matovič, že on chcel šetriť peniaze, pán Figeľ. No ale keby chcel šetriť peniaze daňových poplatníkov, tak nevyplatí bez súdu 20 miliónov nenárokovateľných peňazí, o ktorých vedela Skanska, že ich prehrá. Tam bolo rozhodnutie právoplatné Najvyššieho súdu, pán kolega, tam bolo rozhodnutie právoplatné súdu, čiže vrátime sa k tomu, vrátime sa k tomu, aj za to ste odvolávali, za to ste vy odvolávali. Pamätáte si? Dobre, že to hovoríte. Pamätám si, že za túto kauzu ste odvolávali ministra vlády a teraz vám je, dneska by ste podľa toho, ak by ste sa mali správať podľa vašich vyhlásení, vážení poslanci KDH, každý jeden do radu by ste tu mali stáť a odvolávať podpredsedu parlamentu Figeľa, pretože za to ste už dávali návrh na odvolanie. (Potlesk.)
Aké veľké uši to boli sklopené, keď sa hovorilo o byte zadarmo, ktorý dostal pán podpredseda parlamentu? (Smiech.) Výborne, som rád, že si na to pamätáte a že ste na to právom hrdí, pravdepodobne mnohí ďalší z vás mali takéto výhody, ktoré iní občania Slovenskej republiky nemali.
Pán poslanec Hlina, nie je vám to blbé, že niektorí bezdomovci, ľudia, ktorí naozaj nemajú peniaze, ten byt nemohli dostať a dostal ho politik zadarmo? Nie je vám to blbé? Myslím, že nie, samozrejme, keď ide o stoličku v parlamente, nie je blbé nič, sedí, je to pravda. (Potlesk.)
Rekordmanským (reakcie z pléna); páni poslanci, ja mám trpezlivosť, ja viem, že teda úplne ešte nie som šedivý, budem za chvíľu, ale faktom zostáva, že som tu už veľmi dlho a veľmi si pamätám vaše spôsoby. Vy nemôžete naozaj povedať ani slovo k dnešnej schôdzi, ale ani slovo, ani slovo. Nielen to, že ste vypínali opozíciu, vypínali ste ju, keď sme mali príspevky, vypínali ste ju nielen vtedy, keď boli faktické, ale keď sme tu stáli za týmto pultom, ste vypínali, aby nebolo počuť, čo opozícia hovorí, keď vás kritizuje. Keď ste kradli v prípade daňového riaditeľstva, dodnes, pretože je nezrušiteľná zmluva, dodnes tečú peniaze do SDKÚ zo štátnych prostriedkov a vy ste boli súčasťou koalície pri daňovom riaditeľstve, to vám nevadí?
Pán poslanec Matovič, čo ste vtedy povedali? Ani slovo, zaryto ste mlčali, tam končí vaša odvaha, pri vašej účasti vo vláde, pri tom, čo vás lepí dokopy.
Samozrejme, tunel Sitina bol vôbec rekordmanom v počte dodatkov, ja sa nepamätám, či ich bolo 145 alebo 160, tých dodatkov, ja si to naozaj nepamätám, bolo ich veľmi veľa, ale aj to sa zjavne málilo jednej z firiem, a bez súdu, bez ničoho, len tak na rozhodnutie ministra, tak šetril prostriedky, že tu máte 20 miliónov, tu máte druhých 8 miliónov nejakej inej firme, čiže to je rozhodujúce.
Ďalšia vec, hovoríte tu častokrát o pomste. Keby sme sa chceli pomstiť, tak predsa nikdy nezvolíme našimi hlasmi pána Figeľa za podpredsedu parlamentu. Vidíte to, no, konečne ste si priznali, že sa hlboko mýlite. Opätovne, toto je presne, vaša pracovná metóda je čo najviac klamať, lebo keď z toho klamstva odrátate 80 %, síce to ešte stále bude klamstvo, ale už to bude vyzerať také, že malé, také tolerované, lebo vy, neviem kedy naposledy... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, keď máte tento pocit, dajte, prosím, trestné oznámenie na mňa, ešte ste ho nikdy nedali, vyskúšajte to, skúste to, niekedy to môže byť oslobodzujúci pocit, skúste to, skúste to.
Takže zhodnime sa na tom, akú politickú zodpovednosť ste v tejto sále boli ochotní vyvodiť proti vašim vlastným, ktorú my sme boli, ktorú my sme boli schopní a máte tých príkladov viacero v tomto volebnom období, keď sme boli schopní reagovať, keď sa niečo stalo. Akú politickú zodpovednosť ste vyvodili za daňové riaditeľstvo? Všetci ste boli ticho, vyhýbali ste sa novinárom a chodili po tých kanáloch, čo tu hovorí pán Galko, presne po nich. A čo platinové sitká, aká bola reakcia vaša? Ticho, uši sklopené, ani slovo, jedno slovo ste tu nepovedali, nič takého. (Reakcia z pléna.) A keď sa bavíme, keď sa bavíme o tých daniach, všimnite si, táto vláda vybrala v porovnaní s vami o 1,7 miliardy viacej na daniach, na daňových únikoch, ktoré spôsobil kto? Predsa vaša vláda, vaša vláda, ktorá rozbila daňové riaditeľstvo, to sú všetci tí, ktorí kradli dane, to sú presne oni, pán poslanec. Ak podporujete daňové úniky (reakcia z pléna), ak podporujete, samozrejme, nechcem sa stále opakovať, že ste z toho nervózni.
A takisto sa vrátim ešte k tomu, že, k Širokému, samozrejme (reakcia z pléna). Povedzte mi, keď si pozriete a dáte si heslo do jednej internetovej stránky, ktorá je centrálnym registrom zmlúv, za ktorej vlády a z ktorých rezortov tiekli peniaze pánovi Širokému? Iba ministerstvo zdravotníctva pod vedením KDH a iba ministerstvo dopravy pod vedením pána Figeľa, dalo viac ako 300 miliónov eur na zákazkách Váhostavu. Kto je tu kamarát, kto je tu kamarát? Viac ako 300 miliónov, čiže ak chcete hovoriť o nejakých sponzoroch, o nejakých veciach, nech sa páči, pozrite si do svojich účtovných kníh.
Čiže, vážené dámy a páni, hovoril tu pán Poliačik, tiež všetci chcete byť teraz solidárni a všetko ukazovať. Pán Poliačik, pamätáte si ten návrh, keď ste dali návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu Roberta Fica v čase, keď sme boli v opozícii? Pamätáte si to? Lídrom toho návrhu bol váš predseda pán Sulík. Takže ako je vám to nepríjemné, ako vás to strašne prekvapilo? Veď vy ste ten návrh urobili a, pán Matovič, vy ste boli súčasťou klubu SaS, keď ste ten návrh pripravovali. Vďakabohu ste sa rozpadli ešte skorej, ako ste poriadne vznikli, a tým pádom už k tomu návrhu nedošlo, ale ten návrh vtedy, ste navrhovali odvolať Roberta Fica z podpredsedu parlamentu.
Tak preto by som vás všetkých pekne poprosil, že by ste si trošku vrátili späť, pozametali pred vlastným prahom a zistíte, že vlastne by ste mali hlasovať, lebo človek, ktorý vlastne pripravil o peniaze týchto živnostníkov práve tým, že si chcel robiť svoju vlastnú politickú reklamu, nemá čo na tomto mieste robiť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa okrem vás ešte ďalších päť poslancov adresovalo predsedovi vlády Slovenskej republiky otázku s podobným obsahom, preto si dovolím odpovedať na všetkých šesť otázok súčasne.
Ústavný súd Slovenskej republiky je v zmysle článku 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Skladá sa z 13 sudcov, ktorých na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenúva na 12 rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých hlava štátu má vymenovať.
Za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu Ústavného sudu. Uvedenými kritériami obsiahnutými v ústave sú dané medze posudzovania vhodnosti kandidátov prezidentom.
Dňa 4. júla 2014 sa skončilo funkčné obdobie trom sudcom Ústavného súdu, Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu. Oprávnenie výberu vhodných kandidátov na sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich profesionálnej a morálnej spôsobilosti patrilo Národnej rade, ktorá ho aj zrealizovala.
V apríli minulého roku parlament v súlade s ústavou zvolil piatich kandidátov na uvoľnené miesta sudcov Ústavného súdu, a to doktora Jána Bernáta, sudcu Krajského súdu v Nitre, navrhnutého generálnym prokurátorom doktorom Čižnárom, doktora Imricha Volkaia, predsedu Krajského súdu v Košiciach, navrhnutého dekankou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, doktorku Evu Fulcovú, predsedníčku Okresného súdu Bratislava I, nominovanú dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a prezidentom Notárskej komory, doktora Miroslava Ďuriša, notára, nominovaného prezidentom Notárskej komory, doktorku Janu Baricovú, sudkyňu Najvyššieho súdu, kandidátku navrhnutú predsedom Najvyššieho súdu. O mesiac neskôr k nim pribudol aj doktor Juraj Sopoliga, predseda Senátu Krajského súdu v Košiciach, nominovaný prezidentkou Združenia sudcov Slovenska.
Navrhnutí kandidáti sú významné osobnosti, ktoré už svojimi profesionálnymi životopismi preukázali, že patria k tomu najlepšiemu, čo v právnickom povolaní máme. Národná rada sa tentoraz rozhodla pre predstaviteľov právnej praxe, ktorí sa v minulosti nezúčastňovali politického života. Vo väčšine prípadov im apolitickosť vyplývala z požiadaviek profesie. Preto sú úvahy o kandidátoch strany SMER alebo inej politickej strany fantázia.
Ako som už uviedol, parlament vybral vhodných kandidátov a v súlade s ústavou predložil prezidentovi republiky ich dvojnásobný počet. Prezident Slovenskej republiky je limitovaný vo svojej úvahe pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu osobami kandidátov navrhnutých Národnou radou a povinnosťou zabezpečiť riadne fungovanie ústavného orgánu v tomto prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky. Hlava štátu vzhľadom na jej funkciu, akú má v ústavnom systéme, má základné obmedzenie, ktorého podstata je v tom, že nemá byť konkurentom jednotlivých zložiek moci a ústavných orgánov, ale garantom, že ústavou predpokladaná štruktúra štátnych orgánov bude riadnym spôsobom fungovať a bude tak môcť slúžiť v prospech všetkých občanov.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť si slová Andreja Kisku z konca marca 2014, kde už ako víťaz prezidentských volieb povedal na jednej strane, že je jasne deklarované, že máme parlamentný systém moci, a na druhej strane zrazu prezident dostal určité právomoci z pohľadu nemenovania sudcov alebo profesorov a podobne. Zdôraznil, že podľa neho to nie je správny stav, naša ústava nebola tvorená, aby sme mali poloprezidentský systém. Dovoľte mi ďalej doslovne zacitovať z jeho slov: „Bol by som rád, keby sme sa vrátili naspäť k skutočne parlamentnému systému vládnutia, aby v tom bol poriadok. Aj doktrinálne pramene práva poukazujú na jednoznačnosť mechanizmu vymenovania sudcov Ústavného súdu.“
Pre krátkosť času uvediem napríklad komentár k príslušnému článku ústavy od bývalého ústavného sudcu doktora Jána Drgonca, DrSc. Citujem. Funkcia sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky vzniká vymenovaním. Právo vymenovať sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky náleží prezidentovi Slovenskej republiky. Prezident je viazaný návrhom Národnej rady Slovenskej republiky, bez návrhu nemôže do funkcie sudcu Ústavného súdu vymenovať nikoho. Národná rada Slovenskej republiky každý návrh predkladá tak, aby prezident Slovenskej republiky mal možnosť voľby medzi dvoma kandidátmi na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ponecháva prezidentovi na voľnej úvahe rozhodnutie o tom, ktorého z kandidátov za sudcu vymenuje. V prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu samotná ústava vymedzuje priestor pre úvahu prezidenta tým, že mu parlament predkladá dvojnásobný počet kandidátov, ako má menovať sudcov Ústavného súdu, a je na rozhodnutí prezidenta, ktorého z nich vyberie. Nedávame mu však možnosť nevyberať z navrhnutých kandidátov. Predmetný počet sudcov je stanovený, pokiaľ spĺňajú stanovené podmienky a pokiaľ sú riadne zvolení Národnou radou. Právomoc orgánu verejnej moci v sebe na rozdiel od subjektívneho práva občana spája právo s povinnosťou rozhodnúť, a to podľa právom stanovených podmienok. Aj Benátska komisia Rady Európy, na ktorú sa vláda obrátila, zaujala obdobné stanovisko.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prezident republiky mal zo šiestich kandidátov vybrať troch, na čo paradoxne zriadil špeciálnu komisiu. Práve táto komisia mu odporučila z nich odmietnuť piatich. Ústava Slovenskej republiky však nikde nehovorí o tom, že by mala hlava štátu právomoc zriaďovať komisie, ktoré by mali kandidátov na ústavných sudcov preverovať, pravdupovediac z ústavy nevyplýva prezidentovi Slovenskej republiky, že by mohol zriaďovať nejaké komisie.
Trochu odbočím od textu, ktorý je tu napísaný. Každý orgán môže robiť len to, čo mu zákon predpokladá. Nemá priestor pre improvizáciu ani pre priestor pre akúkoľvek svojvôľu. A v tomto prípade to tak prezident urobil.
Prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. júla 2014 vymenoval do funkcie sudkyne Ústavného súdu doktorku Janu Baricovú. Žiadneho z ďalších piatich kandidátov zvolených a navrhnutých mu parlamentom, teda doktorku Evu Fulcovú, doktora Juraja Sopoligu, doktora Miroslava Ďuriša, doktora Jána Bernáta a doktora Imricha Volkaia do funkcie sudcu Ústavného súdu nevymenoval so spoločným odôvodnením, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. Verejnosti hlava štátu oznámila, že z navrhovaných kandidátov vybral iba Janu Baricovú, ktorá mala dlhodobo záujem o ústavné právo a bola aj na stáži na Ústavnom súde, vidí aj do ústavného európskeho práva, čo bola jedna zo základných požiadaviek pre tretiu generáciu ústavných sudcov. Ostatných kandidátov prezident odmietol. Argumentoval tým, že sa rozhodoval na základe osobného pohovoru i odporúčaním právnických autorít, a tak dospel k názoru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. Vyčítal im, že sa doteraz objektívne preukázateľným spôsobom prakticky či teoreticky nevenovali ústavnému súdnictvu a ústavnému právu. Nemožno prehliadnuť všeobecnosť a nepodloženosť rozhodnutí prezidenta o ich nevymenovaní za sudcov Ústavného súdu, z ktorých sa napríklad predseda krajského súdu alebo bývalý prezident Notárskej komory dozvedeli, že vo svojej profesii nedosiahli zvláštne výsledky. Situáciu tu už len dokresľuje, že odôvodnenia všetkých piatich rozhodnutí boli s výnimkou detailu absolútne totožné. To znamená, všetkých päť sudcov zjavne viedlo absolútne rovnaký život, absolútne rovnakú prax a absolútne rovnako postupovalo v celom svojom živote, keď stačilo stlačiť Ctrl + a, Ctrl + c.
Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o nevymenovaní podali zvyšní kandidáti ústavnú sťažnosť, ktorou namietali porušenie ich základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých niektorí namietali aj porušenie práva na vstup do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta.
Ústavný súd Slovenskej republiky po predchádzajúcom prijatí všetkých sťažností neúspešných kandidátov na ústavných sudcov spojil na spoločné konanie sťažnosť doktorky Evy Fulcovej, doktora Juraja Sopoligu a doktora Miroslava Ďuriša. Uznesením z 12. 11. 2014 odmietol predpojatosť členky III. senátu Ústavného súdu doktorky Jany Baricovej namietanú prezidentom Slovenskej republiky.
Pani poslankyňa, práve som sa dostal k podstate vašej otázky. Ústavný súd na verejnom zasadnutí senátu v utorok 17. marca rozhodol, že základné práva doktorky Evy Fulcovej, doktora Miroslava Ďuriša a doktora Juraja Sopoligu na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami prezidenta Slovenskej republiky z 2. júla 2014 o ich nevymenovaní za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky porušené boli.
V ďalšom bode rozhodol Ústavný súd, že rozhodnutia prezidenta z 2. júla 2014 o nevymenovaní doktorky Evy Fulcovej, doktora Ďuriša a doktora Sopoligu za sudcov Ústavného súdu zrušuje a prikazuje, aby prezident vo veci znovu konal a rozhodol.
Zatiaľ nie je k dispozícii plné znenie rozhodnutia Ústavného súdu vrátane jeho odôvodnenia, a tak ostávajú niektoré čiastkové otázky otvorené, ale už ten samotný výrok rozhodnutia a širší kontext konania umožňujú zaujať k danej veci stanovisko.
Zo stručného ústneho odôvodnenia rozhodnutia Ústavným súdom vyplýva, že prezident Slovenskej republiky nepostupoval ústavne konformne pri výbere kandidátov na sudcov Ústavného súdu, keď z parlamentom navrhnutého dvojnásobného počtu kandidátov vymenoval len jednu sudkyňu Ústavného súdu a ďalších dvoch sudcov nevymenoval. Pri svojom rozhodnutí neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by bránili vymenovaniu ďalších dvoch sudcov Ústavného súdu z navrhnutých kandidátov a rozhodnutie o nevymenovaní oprel prezident Slovenskej republiky len o všeobecné, nepersonalizované konštatovania.
Ústavný súd namietal prekročenie rámca právomoci prezidentom Slovenskej republiky nevymenovaním chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Toto základné právo označil Ústavný súd už skôr v zmysle nálezu z roku 2012 za kľúčové politické právo úzko súvisiace s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu. Zmienení článok ústavy nezaručuje právo uchádzačovi verejnú funkciu dostať, ale len právo a možnosť nediskriminačne, teda za rovnakých podmienok, aké majú vytvorení iní kandidáti, sa o takúto funkciu uchádzať. Ústavný súd rozhodol o porušení tohto ústavného práva prezidentom, teda inými slovami konštatoval, že jeho postup pri výkone právomoci prezidenta, ktorý nemožno považovať za objektívny, porušil ústavu, základné právo na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok pri nezmenenej právnej úprave nemôže byť porušené ani v dôsledku zmeny politického prostredia.
Chcel by som zdôrazniť, že Národná rada Slovenskej republiky postupovala pri voľbe šiestich kandidátov, z ktorých si pán prezident mal vybrať troch, v súlade s ústavou, rovnako aj vtedy, keď nevyhovela požiadavke hlavy štátu zvoliť ďalších štyroch kandidátov, z ktorých chcel vymenovať zvyšných dvoch.
Národná rada Slovenskej republiky konala správne aj vtedy, keď nepodľahla tlaku opozície, ktorá viackrát navrhovala do rokovania Národnej rady zaradiť voľbu ďalších kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A môžeme mať rôzne osobné názory, ale musíme plne rešpektovať ústavou dané postavenia a právomoci tak prezidenta, ako aj parlamentu. Tu neexistuje vzťah ani nadriadenosti, ani podriadenosti.
Každé porušenie práva a ústavy zvlášť je poľutovaniahodné a v danom prípade navyše bolo pre ústavných právnikov a osoby so skúsenosťami z politického života predvídateľné, že rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní sudcov Ústavného súdu zhodnotí Ústavný súd ako porušenie ústavy a možno i niektorých ustanovení Paktu o občianskych a politických právach. Preto to nedávne rozhodnutie neprekvapilo.
Ústavný súd zároveň v zmysle ústavy prikázal prezidentovi vo veci znova konať a rozhodnúť. Otvorila sa cesta k náprave protiústavného stavu, keď Ústavný súd kvôli nesprávnemu postupu a rozhodnutiu hlavy štátu nemá ústavou predpísaný počet 13, ale iba 11 sudcov. Treba dúfať, že pán prezident túto cestu využije a podľa rozhodnutia Ústavného súdu vymenuje z parlamentom navrhnutých kandidátov ďalších dvoch ústavných sudcov, prispeje tak v súlade s ústavnou povinnosťou hlavy štátu k riadnemu fungovaniu ústavných inštitúcií.
Pre fungovanie právneho štátu i priamo pre mnohých občanov je významné, aby bol Ústavný súd plne personálne obsadený. V súčasnosti zápasí rovnako ako všeobecné súdy s dramatickým nárastom počtu podaní. Ide o desaťtisíce vecí. A za tejto situácie chýbajú nevymenovaní sudcovia.
Teraz neviem, pán predseda,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Už sme vyčerpali čas na odpovede na otázky adresované premiérovi, pán podpredseda, tak ak by ste ukončili v krátkom čase, či už ste aj teda...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Už som teda vlastne na konci.
Ja chcem na záver už povedať iba poznámku, že pamätáme si, kde pri podobnom rozhodnutí, ale za úplne iných podmienok zvolávala opozícia desiatky tlačových konferencií a vyzývala prezidenta, bývalého v tomto prípade, aby napravil svoje konanie, zaplatil to z vlastného vrecka. Všetci tí odvážlivci dneska chýbajú v sále, nie sú tu. A tak som naozaj prekvapený. Ale je to typické, že naša opozícia nemá jeden meter, nepozná jeden meter a vždycky politicky využíva iba tú časť rozhodnutí, ktorá sa jej hodí. Keby bola aspoň troška chlapom, najmä tí poslanci, ktorí sú chlapi, urobili by rovnaké výzvy, ako urobili v decembri minulého roku. Ale keďže nie sú, naozaj to ani neočakávame. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený jeden prítomný poslanec za opozíciu (Reakcia z pléna.), vitaj, že ste teraz prišli, tak už ste traja, tak už vítam troch, celých troch, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Popri predsedovi vlády, ktorý je na Európskej rade v Bruseli, sú neprítomní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti pán Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, a takisto pán minister životného prostredia Peter Žiga, na nich obidvoch nie sú žiadne otázky.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, tak ako bývalý, by som povedal, aktívny a dnes pasívny podnikateľ ešte stále prácu ľuďom nejakú dávam. Ako minister vnútra, ktorý je formálne zamestnávateľom pre 51-tisíc zamestnancov, a teda aj vlastne najväčším zamestnávateľom na Slovensku, musím skonštatovať, že pre každého zamestnávateľa je zdravý a pripravený pracovník mimoriadne efektívny. Najväčší problém, najväčší problém nám spôsobujú pri výkone práve mnohé PN-ky, častokrát sa opakujúce. A nielen u výkonných policajtov, ale aj u ľudí, ktorí obsluhujú dajme tomu vás a iných spoluobčanov na klientskych centrách. A práve prevencia, za ktorú ja túto zdravotnú službu považujem a ktorá vlastne má vyhodnocovať priebežne, mi umožňuje vlastne nastaviť aj odmenový systém. Pretože ak sa dôsledne venujem svojmu zdraviu preventívne, a to mi potvrdíte, určite môj výkon narastá preto, pretože som aj dlhšie v práci a môžem podať lepší výkon a som ďalej motivovaný cez, aj týmto spôsobom môžem vlastne vylepšovať aj finančné ohodnotenie toho človeka, lebo je efektívnejší a podáva vyšší výkon.
Ale som amatér v tejto téme, priznávam sa vám tu na rovinu, nechcem, ani nemôžem, ale ani nechcem vedieť všetko, lebo chrobák Truhlík tu sedí v strede niekde obvykle, ale, (smiech v sále), ale ja to proste neovládam a odbornú diskusiu na túto tému s vami neviem viesť, lebo vy to ovládate, ja nie.
Ale z môjho pohľadu viem povedať, že, áno, mnohé veci sa môžu zdať na prvý pohľad komplikované, ale ja vám to poviem na príklade odvodov. Viete veľmi dobre, živnostenskí podnikatelia chcú mať čo najväčší príjem dnes a myslia si, že v podstate budú takí úspešní, lebo každý podnikateľ si verí, keď začína, že bude taký úspešný, že načo by on platil iné ako minimálne odvody, veď on si zarobí toľko peňazí, že sám o seba sa na dôchodku postará, pretože primárne pravicovo, keď sa na to pozeráte, ktorý preferuje individualizmus a dôveru vo svoje vlastné sily a vlastne v zmysle hesla, ktoré naozaj je pomerne dosť staré, ale také typické pravicové je, že štát má ľudí chrániť, nie riadiť ich život. Lenže vychádza z toho, že všetci sme rovnako dobrí, všetci sme rovnako dobre inteligenčne vybavení, všetci máme rovnaké prístupy ku vzdelaniu, ku podnikaniu, ku trhu, na ktorom chceme poskytovať svoje, svoje výrobky. Ale skutočnosť je taká, že to naozaj tak nie je. Nielen preto, že niekto má šťastie.
Viete, my sa môžeme porovnať, ale vy ste študovali pravdepodobne v Košiciach. Dobre. Neviem kto, dajme tomu pán poslanec Hrušovský, to je dobrý príklad. Pán poslanec Hrušovský určite študoval v Bratislave, čiže býval na internáte. Stopercentne. Ja som mal to šťastie, že som sa narodil v Bratislave a nemusel som si zháňať peniaze a platiť internát, čiže ja som bol v evidentnej výhode oproti pánovi poslancovi Hrušovskému (reakcia z pléna), ktorý proste nemal tú možnosť a musel si buď privyrobiť, alebo rodičia museli dať proste zvýšené vreckové na to, aby si zaplatil aj internát.
Čiže toto je základný rozdiel, kde nemáme rovnaké, a sú ľudia, ktorí vôbec na to nemajú, aby mohli vlastne toto využiť.
Čiže ja len hovorím, že my sa snažíme globálne, solidárne vlastne prerozdeľovať prostriedky a povinnosti k tomu, že nie každý bude taký úspešný, že po tej 62-ke alebo akomkoľvek veku, kedy sa rozhodne ísť podnikateľ do dôchodku, dostane aspoň viac ako tých 200 eur. Preto vlastne niektoré tie pravidlá prichádzajú k tomu, že štát musí garantovať ochranu, pretože podnikateľ pochopiteľne nebude, na čo by vydával peniaze, keď sám sebe nedopraje na dôchodok, tak nebude vydávať ani peniaze na svojich zamestnancov.
A práve tá zdravotná starostlivosť a pracovná, neviem teraz jej presný názov, je z môjho pohľadu ako zamestnávateľa dôležitá, lebo ja by som ju určite preferoval, aj by som, aj keď ešte fungovali, preplácali očkovanie, všetky veci len preto, lebo som toho človeka s jeho výkonom a s jeho skúsenosťami chcel mať čo najdlhšie v práci zdravého.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ja skutočne viem, že sa orientujete a väčšinou účinkujete teda v zdravotných veciach, ale ja som nerozumel, prečo sa pýtate mňa. Pretože skutočne (povedané so smiechom) mám široké portfólio zodpovednosti, mnohokrát mi aj až, až by som povedal, vyčítate, že až príliš široké, ale zatiaľ som zdravotnú starostlivosť ešte do portfólia ministerstva vnútra nedostal. Možno to má nejakú príčinu, ktorú som nepochopil, to asi má, keďže kývate, tak ja by som vám dal priestor, aby som vedel bližšie, že čo máte na mysli.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pamätám si sľub KDH, keď pán poslanec Hudacký sľúbil, že postaví diaľnicu z Prešova do Vranova, a bol dokonca štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy. Tak nielenže sa nepostavila, ale ani sa nezačala. Čiže ja by som tu veľmi o sľuboch KDH nerozprával, lebo nikto nevybuduje, nikto nevie sľúbiť viac ako vy. Naozaj. Áno, tak nikto nedokáže toľko urobiť, ako KDH sľúbiť, ale to je vedľajšie v tejto chvíli. (Smiech v sále.)
A v podstate buďme seriózni, my sme predsa príčinu, vy ste povedali, "nič nebolo vyšetrené", my sme príčinu v podstate zverejnili, aj sme hovorili o tom, že vlastne došlo predovšetkým k zlyhaniu tej vzpery.
A teraz je presne tá otázka, že musíte, čiže príčinu, dokonca sme poskytli médiám aj celé video, simuláciu vlastne zrútenia mostu a tam je ten problém, že, samozrejme, potrebujeme zistiť konkrétneho človeka, či to bol statik, či to bol realizátor, výrobca materiálu, alebo to bol priamo montér tej vzpery, alebo čo vlastne, kto je ten, ktorý prekročil ten zákon. A to je množstvo technických otázok. Samozrejme, všetky strany sa aktívne bránia, ktoré sú vlastne podozrivé, čiže nie je to súťaž Formuly 1. Je to naozaj veľmi komplikované a predsa každý, aj pozostalí, aj všetci tí, ktorí boli priatelia, sám som sa s tými rodinami stretol, je veľmi dôležité, aby poznali skutočného páchateľa, ktorý zapríčinil smrť ich blízkych.
Kvôli tomu, že ma budete naháňať v súťaži, a okrem toho ja nemôžem časovo tlačiť na vyšetrovateľov, veď to viete veľmi dobre, že to nemôžem robiť, ani to nerobím nikdy. Ale faktom zostáva, že pre mňa je omnoho milšie, že to bude o pol roka dlhšie, ale budeme vedieť skutočných páchateľov, ktorí zapríčinili smrť ľudí, na ktorých mnohým blízkym veľmi záležalo a stále určite záleží.
Takže ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Myslím si, že ďalšie odpovede, ktoré nás priblížia k záveru vyšetrovania, by sme mohli mať do konca apríla a potom uvidíme, aký čas bude trvať ešte aj komunikácia medzi vyšetrovateľom a prokuratúrou, aby sa vedela potom prípadne postaviť aj obžaloba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pravidelne ma žiadate o to, aby som ako politik v žiadnom prípade nezasahoval do vyšetrovania, tak v tomto prípade je aj tá moja odpoveď v zásade jasná. Ja vám môžem urobiť a myslím si, že ten váš postoj je naozaj nie úplne správny, pretože svojou otázkou takisto zasahujete do vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, pretože sa snažíte nejakým spôsobom riešiť čas.
Nám veľmi záleží na tom, aby to bolo dôsledne vyšetrené. A možno neviete, ale platí, že trestná zodpovednosť nie je kolektívnou zodpovednosťou, ale individuálnou zodpovednosťou. To znamená, musí existovať konkrétny človek, ktorý tú chybu urobil. A v prípade takej komplikovanej stavby, ako aj uvádzate, to nie je, samozrejme, jednoduché.
Čiže v jednoduchosti zhodnotím, že po tom, čo v lete prišli, alebo teda na jeseň minulého roku prišiel znalecký posudok, tento znalecký posudok sa vyhodnotil, poukazoval predovšetkým na otázky, ktoré bolo nevyhnutné zodpovedať v Nemecku, teda sme požiadali o medzinárodnú právnu pomoc. Medzinárodná právna pomoc z Nemecka nám prišla vo februári tohto roka, na čo sme, z čoho vyplynuli povinné doplňujúce otázky smerom k ústavu inžinierskych skúmaní, alebo teda aby som presne povedal, ako sa volá, Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, a tí vlastne dostali novú lehotu na to, aby doplnili v zásade vyšetrovací spis o ďalšie odpovede na otázky, ktoré vyplynuli, a ten je stanovený na apríl 2015. Predpokladám, že túto lehotu plnohodnotne využijú. Je veľmi dôležité, aby sme určili skutočných vinníkov, ktorí spôsobili smrť niekoľkých pracovníkov na tomto moste.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Myslím si, že, pán poslanec, vy ste použili všeobecne teraz ten výklad, ale to, na čo odpovedal pán minister, nie je dôvod kritizovať, pretože povedal jasne. Vy ste položili otázku, či ho plánujete vymenovať a on vám vysvetľoval, že keďže je to miesto Národnej rady, tá otázka je nesprávne formulovaná smerom k nemu a patrí teda predovšetkým na Národnú radu z môjho pohľadu.
Čiže ak sa ešte raz vrátim k tej otázke, aby som bol úplne presný, aby som vás nezavádzal, pán poslanec: "Mienite asistenta poslanca vymenovať za týchto okolností do funkcie člena DR?" To bola vaša otázka, pán poslanec. Takže nerozumiem, ako môžte byť nespokojný s odpoveďou, keď na toto sme presne odpovedali.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda a podpredsedovia, poslanci, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, podľa § 14 ods. 1 druhá veta zákona č. 553/2002 o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov dvoch členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Aktuálne zloženie Dozornej rady Ústavu pamäti národa je Juraj Hamulák, PhD., predseda Dozornej rady Ústavu pamäti národa, za člena zvolený v Národnej rade 22. apríla 2009, za predsedu rady zvolený 22. mája 2009. Potom Dr. László Bukovský, člen, zvolený v Národnej rade 22. apríla 2009 a Mgr. Michal Král, člen, menovaný ministrom spravodlivosti v roku 2009.
Z uvedeného je zrejmé, že doktor Hamulák bol zvolený za člena Dozornej rady Ústavu pamäti národa poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, a ak sa uvoľní toto miesto v Dozornej rade, bude úlohou Národnej rady Slovenskej republiky zvoliť nového člena.
Vážený pán poslanec, vo vzťahu k vašej otázke je preto potrebné uviesť, že minister spravodlivosti Slovenskej republiky nemôže využiť právo vymenovať člena dozornej rady, ale ide o pozíciu, ktorú má obsadiť Národná rada Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.