Videokanál poslanca

Pardon. Vážený pán predsedajúci, milé dámy poslankyne, páni poslanci, nuž počul som dve vystúpenia, ktoré by som rozdelil na dve časti.
Po prvé. Pán poslanec Lipšic, pán poslanec, zaujímavé je, že sa bojíte niečoho, čo sa nikdy ešte nestalo. To znamená, robíte opatrenia voči tomu, čo tu nebolo bežné. A hlavne celý odpočúvací systém je v režime „Vyhradené“. A vy to veľmi dobre viete. Iba vo výnimočných prípadoch, aj to predovšetkým v spravodajských službách je v režime „Dôverné“. Tak prečo je tá previerka na „Prísne tajné“? Bojíte sa niečoho?
Bojí sa niečoho pán poslanec Galko? On, áno, bojí sa, má na to dôvod. On je jeden z tých podozrivých, ktorý zneužíval odpočúvanie. Takže tu sa jeho emotívnym vyjadreniam ani nečudujem, pretože v podstate táto komisia by na to prišla ešte skôr, ako by stihol odpočúvať novinárov. Od roku 1989 bolo viacero škandálov, ktoré súviseli s odpočúvaním. A vždy sa viazali k pravicovým vládam od odpočúvania denníka SME cez odpočúvanie vlastného ministra, cez odpočúvanie novinárov a ďalších opozičných predstaviteľov. A toto je práve nástroj, ako tomu zabrániť. Je to z veľkej miery preventívne, pretože keďže tam tá možnosť je, tak nikto hádam už nebude taký poloblázon, aby to robil. A keď bude, ako už bola u mnohých, tak v podstate môžu na túto nezákonnosť prísť. A určite verejný záujem je na prvom mieste v tomto prípade. Takže podozrievať niekoho, že vynáša informácie, pán poslanec Galko, vo vašom prípade osobitne je veľmi zábavné, pretože vy ste obsahom odpočúvaní, ktoré ste získali ako minister od Vojenského obranného spravodajstva, mávali ešte pol roka predtým, než vôbec pani predsedníčka vlády vám na túto nezákonnosť došla. Už vtedy ste rozprávali, už vtedy ste na tlačovkách vykrikovali, ako vy máte všetky informácie. No však toto je tá vaša nervozita. No čiže vy ste pristihnutý pri čine a na nikoho viacej okrem vás neplatí, ako trafená hus zagágala. To znamená, áno, priznávam otvorene voči všetkým, toto je ustanovenie proti takým ľuďom, ako ste vy, presne proti takým ľuďom, ako ste vy, ktorého moc natoľko opantá, že sa nezmestí do kože a začne počúvať všetkých, aj tých kamionistov, ktorí idú za ním, lebo má pocit, že ho prenasledujú a sú súčasťou tajnej služby opozície. To je presne na to. A dlhodobo sme o tom hovorili a musím povedať, že táto komisia mala byť dávno a dlho sa o nej diskutovalo a tak je dobré, že prichádza teraz.
A je dôležité to, čo povedal pán poslanec Gál, áno, nepotvrdilo sa pri podobnej komisii, ktorá existuje pri Národnom bezpečnostnom úrade, že by tie informácie unikali. Takéto riziko je vymyslené presne pre tých, ktorí majú obavy z tej kontroly. Až sa také stane, môžeme to riešiť.
Ale spomeňte si, aj pán poslanec Lipšic, ktože to bol, kto najviac maril niektoré dôležité vyšetrovania (prípad Daniela Tupého), nepamätáme si, kto dôkazy vyniesol na verejnosť? Boli to ministri. To znamená, vy chcete hovoriť tiež ako bývalý minister vnútra, že toto je najväčšie riziko, že poslanci sú najväčšie riziko? Vôbec to tak nie je. Sú to ľudia hnaní tým, aby boli v médiách, aby mohli mať tlačovečky, kde vždycky na prvom mieste sú len médiá a preferencie. No a to sú presne tí ľudia po ukončení vyšetrovania, pán poslanec.
A ešte jedna vec teda, keď chcete takto rozprávať, skúste sa naočko na to pozrieť, ako bývalý minister vnútra by ste si nemali pliesť finančnú políciu a spravodajskú jednotku finančnej polície, to sú dve rozdielne inštitúcie, nemalo by sa vám to stávať, keď chcete byť taký odborník, že všetko viete a všade ste boli trikrát. A spomeňte si na svoje rozhodnutia, na vaše rozhodnutia, vaše personálne rozhodnutia, ktoré teraz chcete kritizovať, to znamená, najprv si upracte doma a potom môžete kritizovať. A je ich veľa, a nie jedno. Čiže sa vrátime. Však to je presne o tom, áno, presne o tom. Takže zamyslite sa nad svojimi jedenástimi mesiacmi a zamyslite sa nad tým a tam uvidíte ďaleko viacej prípadov, ktoré teraz chcete kritizovať. Čiže ak by ste chceli kritizovať, páni obidvaja, takéto konania, ktoré smerujú k zvýšeniu demokratickosti, a k zvýšeniu toho, aby bola kontrola nad vecami, ktoré doteraz nebola, museli by ste si najprv upratať pred vlastným prahom.
Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Gál. Áno, asi myšlienka, že by mal byť presah tej funkčnosti aj po skončení volebného obdobia, je asi moc. Takže to v tej spoločnej správe sa odstránilo.
Čo je ešte takisto veľmi dôležité, vy ste hovorili, pán poslanec, o tom, ktorí poslanci to budú. No vy takisto sa zamyslite nad tým, ako naozaj funguje celý ten systém. A vedeli by ste potom, že je v poriadku. Sú to zástupcovia osobitných výborov na kontrolu činnosti SIS alebo VOS. Hneď ako vystúpia z klubu tej danej strany, strácajú príslušnosť k tomu klubu a tým pádom strácajú možnosť byť v komisii. Čiže tam táto miera je určitej autoopravy. (Reakcia z pléna.) No tak pán poslanec Fedor bol predseda výboru na kontrolu SIS? Už ním nie je, pretože vystúpil z klubu.
Takže to sú veci, ktoré, si myslím, v tom systéme vcelku fungujú. A myslím si, že je nastavený vcelku dobre.
A nezávislosť úradu, to je naozaj chiméra. Chcete urobiť ten nezávislý úrad na odpočúvanie? No tak kto ho bude menovať, aby bol nezávislý? Kráľovnú nemáme, čiže kto to urobí, keď vo všetkých pozíciách tohto štátu sedia volení politici, hej? A preto sa väčšinou robí voľba v parlamente, lebo to je najnezávislejšia garancia, kde vlastne to môže byť naprieč celým spektrom. A akonáhle je volený v parlamente, už je to politická nominácia, takisto síce najredšia, ale stále je. To znamená, to je imaginárna predstava, že urobíte niečo nezávislejšie. Najnezávislejšie je, keď sú zástupcovia opozície a koalície a sú v paritnom zastúpení, sa nevedia vzájomne prehlasovať. Vtedy to vie fungovať najlepšie, lebo nie je možné zakryť žiadne podvodné konanie ani žiadne nezákonné konanie. To je celý prípad. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, myslím si, že po dlhých diskusiách v súvislosti so stavom a priebehom používania informačno-technických prostriedkov alebo, ľudovo, odpočúvaním je táto novela veľkým prielomom k zvýšeniu kontroly.Veľa sa hovorí o používaní, resp. zneužívaní informačno-technických prostriedkov. Boli sme svedkami v uplynulých obdobiach v predchádzajúcich vládach, často dochádzalo k odpočúvaniu novinárov, odpočúvaniu politikov, dokonca opozičných. A tak si myslím, že je najvyšší čas, aby sme 26 rokov po revolúcii opätovne zaviedli tak kontrolu, ako sme vždy predstavu mali, spravodajské služby aby predovšetkým dohliadali na našu bezpečnosť, a nie aby mali možnosť skúmať niektoré aspekty súkromia civilných osôb.
Práve ako veľký preventívny účinok, ako aj preventívne opatrenie, ale, samozrejme, aj represívne sa zriaďuje komisia, ktorá sa bude skladať zo šiestich poslancov vyberaných kľúčom, ktorý dokonale poznáte, ktorý bude skladať zo zástupcov výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby a výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva a dvoch členov, ktorí by boli zástupcami odbornej verejnosti. Teda navrhuje sa, aby vládna väčšina nemala nadpolovičnú väčšinu v tejto komisii, to znamená, aby tam bola parita medzi opozíciou a koalíciou a aby predsedom tejto komisie bol zástupca opozičných poslancov. Myslím si, že je to naozaj adekvátny demokratický prvok, ktorý zabráni tomu, aby dochádzalo k zneužitiu silového postavenia niektorých zložiek v štáte. Navrhujem to ako minister vnútra práve preto, že chceme, aby vždy tieto prostriedky, ktoré prelamujú jedno z ústavných práv na súkromie, boli zachované a používané iba vo výnimočných prípadoch a iba v prípadoch, keď je to nevyhnutné pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Myslím, že táto kontrola prinesie pozitívne odozvy aj zlepšenie situácie pri práci s informačno-technickými prostriedkami. Ďakujem pekne.

Chápem. Pán poslanec, tá odpoveď je jednoduchá. Samozrejme, každý politik má nejaké postoje, ktoré presadzuje a pán bývalý šéf Najvyššieho súdu pán Harabin sa rozhodol, že za moje, postave, k jeho osobe sa rozhodne nejakým spôsobom pomstiť, a tak vlastne bol schopný v priebehu jedného roku prijať uznesenie v tej istej veci o 180 stupňov obrátene. To znamená, pokiaľ v roku 2014 potvrdil vo svojom rozsudku, že inšpekcia je, samozrejme, zákonná, presne v zmysle zákona už o necelý rok na to povedal, že to tak proste nie je len preto, pretože som sa nestotožnil s tým, aby ďalej pokračoval na čele Najvyššieho súdu. Niekto vie aj z odborných rozhodnutí urobiť politiku. Ja, samozrejme, som ako politik už nejaký rok vo funkcii pripravený toto znášať. Na druhej strane platí, inšpekcia je dvadsať rokov takisto postavená, len zmenila svoje meno, nič iné. Štruktúra je taká istá, ako som vám povedal, policajný zbor sú všetci policajti, ktorí sú podľa zákona v štátnej správe, ktorú za štát zastupuje minister vnútra, a to je fakt.
Nehovoriac o tom, že Trestný zákon presne myslí, že sú to vyšetrovatelia primárne, ktorí môžu urobiť a ďalší ľudia poverení ministrom, pričom v inšpekcii sú to vždy aj samozrejme vyšetrovatelia, ale aj ďalších policajtov, môžem určovať, ktorí môžu tie úkony robiť a je to v rukách ministra vnútra, kto to všetko budú. Toto je predpoklad Trestného zákona, takže všetky tie názory boli obchádzajúce.
Na druhej strane treba povedať, že nie každé porušenie zákona je trestným činom. Ak vyšetrovateľ kvalifikuje, že sa trestný čin nestal, znamená, že nieže to konanie bolo dobré, pekné a slušné. Konštatuje len, že nenaplnil znaky trestného činu, ale už priestupku áno. Mám mnoho prípadov, kedy napriek tomu, že vyšetrovateľ konštatoval, že sa nedopustil policajt trestného činu, musel opustiť rady polície, pretože z nášho pohľadu sa spreneveril prísahe, o ktorej sa bavíme. Takže to sú prípady a máme aj teraz v poslednej dobe, pred niekoľkými prípad, kedy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou opustiť rady, lebo nenaplnili to heslo, ktoré majú nalepené na svojich autách: pomáhať a chrániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, osobitne v prípade poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie ma prekvapuje, že máte totožné názory s pánom bývalým predsedom Najvyššieho súdu pánom Harabinom. Čo je dôležité povedať?
Dôležité je povedať, že inšpekcia bola týmto zákonom zriadená v roku 1994. (Zaznievanie gongu.) A od roku 1994 má rovnaké postavenie doteraz. Všetky tie informácie boli mylné. Jediné, čo sa menilo, sa menili názvy, nie štruktúra, ale názvy. A to, kde dochádza k hlavnému omylu, sú dva základné fakty. Ľudia a, bohužiaľ, aj niektorí odborníci z justície si pletú dva pojmy. Policajný zbor a Prezídium policajného zboru. To, čo myslíte vy, je Prezídium policajného zboru. Policajný zbor je súborom všetkých policajtov, voči ktorým vykonáva štátnu službu jediný človek a tým je minister vnútra. Všetci policajti v služobnom pomere podľa zákona o služobnom pomere sú policajtmi, nad ktorými vykonáva štátnu službu minister vnútra. Tí policajti, nad ktorými vykonáva štátnu službu minister spravodlivosti, sú príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tiež sa delia na mnoho odborov a nie všetci slúžia vo väzniciach. Niektorí slúžia na ministerstve. Tak isto príslušní policajti, nad ktorými vykonáva štátnu službu minister financií, sú príslušníkmi finančnej správy, teda colníci. Takto je to vlastne ukotvené a je to ukotvené 21 rokov. A nikdy sa tá situácia nezmenila.
Základnou vecou je, že snaha, aby inšpekcia pôsobila nezávislo, je, aby nebola súčasťou štruktúry Prezídia policajného zboru alebo krajských riaditeľstiev. Určite neviete, že ešte donedávna pred reformou ESO Prezídium policajného zboru dokonca ani nemalo právnu subjektivitu. Právnu subjektivitu mali krajské riaditeľstvá. To znamená, my sme mali viacero policajných zborov, keby ste to nazývali podľa toho vášho výkladu, mali sme košický policajný zbor, mali sme bratislavský, žilinský, bystrický, mali sme ďalšie jednotky ako útvary, ako ochrana ústavných činiteľov alebo napríklad inšpekcia, alebo útvar hraničnej a cudzineckej polície. Všetky tieto útvary ale dokopy práve preto, že sú súborom príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky podľa tohto zákona, v štátnej službe velenej pod ministrom vnútra sú príslušníci policajného zboru, teda aj pracovníci a príslušníci Inšpekcie ministerstva vnútra sú príslušníkmi policajnému zboru a sú súčasťou policajného zboru.
To znamená, urobili sme analýzu v 30 európskych krajinách a vyplynulo, že 15 štátov má inšpekcie pod vedením ministerstva vnútra alebo ministrovi priamo, v 9 krajinách je inšpekcia priamo pod policajným prezídiom, teda prezidentom, teda v horšom postavení z pohľadu tej nezávislosti, o ktorej častokrát sa hovorí, ale len jedna jediná krajina má úplne nezávislú inšpekciu, a to je Česká republika. Viete o škandáloch, ktoré táto nezávislá inšpekcia mala v poslednom období, aj preto riaditeľ GIPS-u rezignoval na svoju pozíciu a opätovne sa veľmi silne uvažuje, že sa znova prepodriadi inšpekcia pod ministerstvo vnútra. Nie preto, že by tá nezávislosť chcela byť oslabená, ale preto, aby trestné činy polície naozaj vyšetrovali, pretože po tom, čo bola zriadená nezávislá inšpekcia, klesol počet vyšetrených prípadov policajtov o polovicu. Pokiaľ bežne vyšetrovali v Českej republike od 300 prípadov trestných činov do roka, po zriadení tejto nezávislej inšpekcie to nebolo ani 150. A to sú tie hlavné nevýhody, ktoré aj my vidíme v takomto type inšpekcie. Ona nie je nezávislá, ona je odtrhnutá.
Dôležité je a sú výsledky inšpekcie, ktoré hovoria jasne. Počnúc šéfom Policajnej akadémie, počnúc jedným z mojich blízkych spolupracovníkov a človeka, ktorého som mal naozaj rád, šéfa schengenskej hranice, ktorého sme v roku 2009 obvinili z korupcie, toto sú všetko veci, kde sa zakročovalo na najvyšších policajných miestach bez toho, aby nám o tom museli diktovať novinári alebo ktokoľvek externý. Policajná inšpekcia si vždy plnila svoju prácu.
To, že niekedy rozhodnutia sa nepozdávajú novinárom alebo mimovládnym organizáciám, za to ja nemôžem. Inšpekcia vždy dozorovala nad generálnou prokuratúrou, ktorá na Slovensku je nezávislá, ako iste viete, a práve preto v roku 2011, pre mňa nepochopiteľne, práve táto strana sály, dnes pomerne prázdna, hlasovala za zrušenie vojenskej prokuratúry, ktorá dozorovala trestné činy v ozbrojených zboroch, a to som bol vtedy veľmi prekvapený. SMER - sociálna demokracia boli vtedy všetci proti, táto časť bola vtedy za. To znamená, ak sme mali nejakú zvýšenú bonusovú nezávislosť pri dozore z pohľadu vojenskej prokuratúry, ktorá nemala miestne spojenia, pretože bola iba na jednom mieste a nemala miestne prepojenia a miestnu známosť s ľuďmi, o ktorých sa jednalo, tak ste sa o to rozhodli počas vlády Ivety Radičovej.
My sme to veľmi nekritizovali, bolo to vaše rozhodnutie, mysleli ste si, že je to odborne správne, ten názor môže byť rôzny, ja ho nekritizujem ani dnes, len som prekvapený, že dnes začínate volať po niečom, kde ste tú nezávislosť tomu prípadu znížili, preto to nepovažujem za úprimné, pretože vlastne tú nezávislosť ste znížili v období, v ktorom ste boli pri vláde.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som úvodom najprv vyjadril k samotnému hodnoteniu návrhu zákona o štátnom rozpočte a návrhu rozpočtu verejnej správy zo strany Európskej komisie, a to v širšom kontexte fiškálnych, ako i ekonomických, ekonomického vývoja v rámci Európskej únie. Minulý týždeň bol v Bruseli podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom predstavený vládny návrh rozpočtu verejnej správy, kde šéf rezortu financií detailne informoval o rozpočtových plánoch Slovenska na najbližšie tri roky, dosiahnutých fiškálnych výsledkov, ako i plánovaných cieľoch v rámci rozpočtovej politiky štátu.
V tejto súvislosti chcem preto potvrdiť hodnotenie Európskej komisie, že rozpočtové ciele Slovenska boli pripravené v plnom súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami a vybilancovanie medzi príjmovou a výdavkovou stránkou rozpočtu patrí medzi tie najlepšie zvládnuté v rámci Európskej únie a eurozóny. Túto pozitívnu skutočnosť nakoniec vyjadruje celkové posúdenie návrhu rozpočtu verejnej správy Európskou komisiou. V krátkom časovom slede ide teda o ďalší významný úspech Slovenska v oblasti hodnotenia vývoja verejných financií zo strany Bruselu. Po tom, ako sme na jar minulého roku opustili trestnú lavicu procedúry nadmerného deficitu, sa tak jednoznačne potvrdil priaznivý vývojový trend v oblasti verejných financií Slovenska. Znižovanie verejného deficitu a dlhu predstavuje ďalší hmatateľný hospodársko-politický výsledok vlády, ktorý dokazuje správne nastavenie zámerov a cieľov nami realizovanej finančnej a hospodárskej politiky. Fakt, že pokračujeme v konsolidácii verejných financií naďalej udržateľným spôsobom, potvrdzuje vo svojich nastavených parametroch aj aktuálne predložený návrh zákona o štátnom rozpočte a návrh rozpočtu verejnej správy.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dosiahnutý priaznivý fiškálny ekonomický stav by som chcel doplniť aj o kontext z hľadiska vonkajšieho vnútorného vývoja. Máme za sebou výrazné turbulentné zmeny spôsobené globálnou finančnou a hospodárskou krízou, respektíve neskôr dlhovou krízou, čo veľmi negatívne ovplyvnilo ekonomiku a hospodárstvo Slovenska. V súčasnosti nám spôsobuje mnohé problémy práve prebiehajúca migračná kríza. Napriek tomu dosiahnutý vývoj slovenskej ekonomiky vysoko oceňujú vo svojich hodnoteniach, ako i prognózach aj mnohé renomované medzinárodné ekonomické inštitúcie a organizácie.
Nie je to tak dávno, keď po dvojtýždňovej misii na Slovensku predstavil Medzinárodný menový fond svoju správu o vývoji našej ekonomiky. Predstavitelia fondu konštatovali, že dynamika rastu hrubého domáceho produktu sa bude aj v najbližších rokoch zrýchľovať. Štruktúra hospodárskeho rastu Slovenska je založená na silnom domácom dopyte a investíciách. Rast by mal dosiahnuť 3,2 % v roku 2015 a 3,5 % v rokoch 2016 a 2017. Fond je presvedčený, že fiškálne opatrenia vlády by mali podporiť tvorbu pracovných miest a znižovať regionálne disparity. (Zaznievanie gongu.) Zlepšenie cestnej a železničnej infraštruktúry vrátane lepšieho využitia fondov Európskej únie by malo rovnako podporiť rast investícií v regiónoch Slovenska. Napokon aj najnovšia ponovembrová prognóza OECD predpokladá dynamický rast ekonomiky Slovenska na úrovni 3,2 % v roku 2015 s postupnou akceleráciou na 3,4 v roku 2016 a 3,5 v roku 2017.
V súvislosti s prognózami uvedenými v medzinárodných inštitúciách, a to najmä... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, musím vás ale upozorniť, že sme vyčerpali čas určený, ak by ste dokončili nejak stručne.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Tak ja už len dokončím to, že dnes sa tu práve diskutuje o rozpočte na budúci rok a mnohí predstavitelia rozpočet kritizujú. Ja chcem len zdôrazniť, že pokiaľ Európska komisia, odborníci z Medzinárodného menového fondu pomenujú tento rozpočet ako udržateľný, patriaci medzi štyri najlepšie v Európskej únii, všetky ostatné slová sú úplne zbytočné. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Odpoveď na túto otázku by mohla zahŕňať nie jednu, ale niekoľko hodín diskusie v tomto parlamente a preto sa pokúsim byť naozaj veľmi stručný.
Bezpečnostné riziko spočíva predovšetkým v tom, že nie sú identifikované osoby, ktoré do Európskej únie vstupujú. Preto bol vytvorený schengenský systém, ktorý má dve hlavné zložky. Jedna z nich je tá výhoda, ktorú používame ako všetci občania, ktorí sú a žijú v krajinách, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu. To znamená, všetci občania Slovenskej republiky naplno môžu využívať výhody tejto časti dohody o schengenskom priestore, a to znamená voľný pohyb. Nikto z nás už nezažíva ponižujúce, dlhotrvajúce kolóny a kontroly na hraniciach s Rakúskom, s naším bratským susedom Českou republikou takisto, hranice sme vždy vnímali ako niečo umelé a neprirodzené a tak som rád, že k našim susedom môžeme cestovať bez kontrol a bez akýchkoľvek zábran, či už do Poľska, do Maďarska, do Česka alebo do Rakúska.
Druhou časťou schengenskej dohody je predovšetkým kvalitná a bezprecedentná ochrana vonkajších hraníc Európskej únie. Vonkajšie hranice a štáty, ktoré majú vonkajšiu hranicu Európskej únie, nekontrolujú len priamo svoju vlastnú hranicu, tak ako my sme medzi Slovenskom a Ukrajinou, ale garantujú aj ďalším štátom, v našom prípade napríklad Českej republike alebo Rakúsku, že túto hranicu strážime kvalitne, dostatočne a že predovšetkým sme schopní zabrániť tomu hlavnému cieľu ochrany vonkajších hraníc, a to je nelegálna migrácia.
Táto časť schengenského programu v prípade Grécka zlyhala. Grécko nielenže nestráži vonkajšiu schengenskú hranicu, ale v posledných dňoch nám aj oznámilo, že to ani nie je schopné, že si to máme vyskúšať sami. To sú odkazy, ktoré mali byť jasné v čase, kedy Grécko do Schengenu vstupovalo a niekoľkokrát dostali ponuku, aby so spoločnými silami sme túto hranicu chránili.
A práve osoby, ktoré sú nebezpečné, alebo sú bezpečnostným rizikom, využívajú túto otvorenú bránu, ktorá sa oficiálne nazýva aj Balkánskou cestou, to znamená cez Grécko, Macedónsko, Srbsko pôvodne do Maďarska, teraz cez Chorvátsko, Slovinsko do Rakúska a ďalej do západnej Európy. Toto je bezpečnostné riziko a bezpečnostné riziko je tu najmä preto, že nemáte žiadne informácie o tom, aké osoby a kam presne smerujú.
Ukazujú to aj niektoré ďalšie okolnosti, ktoré jasne naznačujú, ako veľmi ťažko je možné identifikovať osoby, ktoré by mohli predstavovať riziko pre jednotlivé krajiny. Aj medzi Nemeckom a Poľskom funguje ďalšia dohoda, ktorá nadväzovala na schengenskú, ktorá sa oficiálne nazýva Dublinský dohovor a ktorý má práve svojimi ustanoveniami motivovať jednotlivé krajiny k zvýšenej ochrane hraníc, a to najmä tým, že všetci tí žiadatelia o azyl, ktorí pôvodne boli nelegálni migranti a prekročili hranicu, budú vracaní do krajín, v ktorých títo ľudia hranicu prekročili a prvýkrát požiadali o azyl. Toto takisto tento rok zlyhalo predovšetkým vyhláseným dočasným neuplatňovaním dublinského dohovoru zo strany Nemecka, čo v podstate tie brány do Európy otvorilo.
Keď Nemecko vyhlásilo s Poľskom, že by malo práve podľa tohto dohovoru vrátiť Poľsku 3 600 nelegálnych migrantov, Poľsko, samozrejme, zaviazané dublinským dohovorom povedalo áno, sme si vedomí, prijímame 3 600 nelegálnych migrantov. V priebehu roka bolo Nemecko schopné vrátiť iba 184 nelegálnych migrantov z 3 600, pretože jednoducho o tých ostatných nemá informácie, kde sa v tej chvíli pohybujú. Ak takéto informácie nemá, nemôže, samozrejme, ani garantovať, čo tie osoby robia a čo tie osoby nerobia.
Je pravdou, že samozrejme nie je možné vykonávať monitoring pri milióne ľudí a práve preto ten milión ľudí nemôžete do Európy vpustiť, pokiaľ nemáte zaregistrované odtlačky, identifikáciu, stotožnenie tejto osoby, aby ste mohli pokračovať ďalej.
Viete, že Slovensko ako odpoveď na parížske útoky okamžite zvýšilo svoje bezpečnostné opatrenia. Zásadným spôsobom sme navýšili početnosť aj našich hliadok, tak uniformovaných, ako aj spravodajských a operatívnych pracovníkov. Aj na základe týchto informácií sme v priebehu posledných dní zadržali takmer 20 osôb, u ktorých predovšetkým išlo o nelegálny pobyt a preto boli okamžite zo Slovenskej republiky vyhostení. V prípade štyroch ľudí museli byť tieto osoby zadržané a boli v tejto chvíli obmedzené na slobode, predovšetkým preto, že neboli známe ich motívy a dôvody pobytu na Slovensku. V jednom prípade sme vykonávali z noci na ráno dnes zákrok v Smižanoch v okrese Spišská Nová Ves, v rómskej osade, kde sme našli občana Alžírskej republiky, aspoň zatiaľ túto identitu v takejto miere potvrdzujeme, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vykonal falošný sobáš s obyvateľkou tejto, s obyvateľkou tejto osady a pravdepodobne sa snažil získať alebo zlegalizovať svoj pobyt na území Európskej únie.
U tohto človeka nie sú jasné ani motívy, ani pobyty. Vieme iba, že jednou z tých informácií, ktoré vlastne nás nabádali k tomu, bola vlastne korešpondencia z Francúzska, ale v tomto prípade išlo iba o dokumenty, ktoré mali preukazovať totožnosť. V každom prípade nie sú to cestovné doklady a preto stále túto totožnosť skúmame.
V druhom prípade išlo o občana Saudskej Arábie, ktorý v poslednom čase zásadným spôsobom zmenil svoje správanie. Zistili sme operatívnym preverovaním v posledných dňoch nástroje a montáž lietajúcich zariadení, dronov, ktoré odskúšaval a vzhľadom aj na informácie a spoluprácu aj s moslimskou komunitou boli vyhodnotené jeho správania ako s bezpečnostným rizikom. Preto bol zadržaný a takisto minimálne, ak nebudú dokázané ďalšie podrobnosti, bude vyhostený zo Slovenska.
Posledný prípad, kde sú obmedzení na slobode, sú migranti, ktorí cestovali z Francúzska. Zachytili sme ich na výstupe zo Slovenska pri snahe prekročiť hranicu z Európy smerom von, kde sa preukázali falošnými dokladmi Bulharskej republiky, kde bol u nich zadržaný väčší obnos peňazí a nevedeli dostatočne vysvetliť svoj pôvod, svoje motívy a v tejto chvíli aj ďalšie informácie, ktoré máme zo zahraničia, sa viažu k jednej z týchto osôb a preto budeme dôsledne preverovať ďalej identitu týchto osôb a spôsob ich pohybu a pobytu v rámci Európskej únie a spolupracovať s našimi kolegami zo zahraničia, pričom takisto minimálne u nich príde k vyhosteniu zo Slovenskej republiky.
To sú všetko opatrenia, pán poslanec, ktoré robíme pre to, aby sme udržali bezpečnostné riziko a bezpečnostnú situáciu na Slovensku v poriadku. Riziko teroristického útoku je v súčasnej dobe v Slovenskej republike na minimálnej úrovni, ale je dôležité, aby sme mali možnosť monitorovať všetky osoby, ktoré sa pohybujú a ktoré môžu používať Slovensko ako tranzitnú krajinu, podobne ako našich susedov Poľsko a Maďarsko, preto vlastne máme aj zvýšenú spoluprácu s našimi kolegami a je dôležité, aby sme dokázali zaručiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.
Aj v prípade migračnej krízy predovšetkým musí ísť o zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky na prvom mieste, o zachovanie bezpečnosti Európskej únie na prvom mieste a potom v prípade, že máme doma usporiadané vzťahy a máme istotu, môžeme začať pomáhať ďalším krajinám v tom, aby sa ich občania mohli cítiť bezpečnejšie. Táto, táto postupnosť, toto poradie priorít musí byť jasne dané a takým istým spôsobom budem zajtra ráno vystupovať na Rade ministrov vnútra Európskej únie, ktorá sa bude konať v Bruseli.
Viete veľmi dobre, že najpodstatnejšie je monitorovať prítok, logistický prítok zbraní, logistický prítok výbušnín. Aj preto Národné bezpečnostné a analytické centrum v spolupráci s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky online nepretržite vyhodnocuje jednotlivé bezpečnostné aspekty, ktoré sú v tejto chvíli v Slovenskej republike a na základe týchto, tejto analýzy rizík pripravujeme a upravujeme jednotlivý výkon služby, ktorý sa predovšetkým sústredí na priestory, v ktorých sa zdržuje väčšie množstvo ľudí, či už sú to stanice, či už sú to kultúrne podujatia, športové podujatia, či už v podobe uniformovaných hliadok alebo našich operatívnych pracovníkov v civilnom odeve.
Toto sú všetko veci, kde bezpečnostné zložky v tejto chvíli pracujú na sto percent svojich možností, ale samozrejme, ako to už býva, sme pripravení stále prijať ďalšie mimoriadne opatrenia pre prípad, že by nastala situácia, ktorá si to bude vyžadovať. Som rád, že zatiaľ môžem konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je naďalej dobrá a vláda Slovenskej republiky vykoná všetky úkony, ktoré má, aby to tak aj zostalo. Naša hlavná požiadavka smerom k našim európskym partnerom predovšetkým vychádza z toho, aby sme urobili konečne zásadné opatrenia v rámci migračnej krízy, aby sa táto migračná kríza mohla riešiť. Bez toho, aby sme začali riadne chrániť vonkajšie hranice Európskej únie, nemôžeme byť v riešení tejto otázky, samozrejme, úspešní. Je nevyhnutné, aby Európa robila aj tzv. bezpečné zóny, kde môže dochádzať k výberu a k určitému triedeniu utečencov, ktorí si zaslúžia ochranu podľa medzinárodných predpisov, pretože sú vo svojich krajinách prenasledovaní a hrozí im nielen ujma na zdraví, ale priamo ujma života a takisto musíme postupovať aj v situácii už priamo tých nelegálnych migrantov, ktorí na území Európskej únie sú.
Návratová politika a readmisia, o ktorej stále hovoríme a ktorá na Slovensku funguje, ako vidíte, veľmi dobre, pretože z tých 20 zadržaných sme 16 už vyhostili v priebehu 48 hodín. Musí takáto návratová politika začať fungovať aj v Európskej únii, aby či už z Nemecka alebo Francúzska mohli byť ľudia navrátení, ktorí nemajú právo žiadať o azyl v Európskej únii.
Je dôležité medzinárodne a v spolupráci sa zamerať na ochranu vonkajších hraníc tak, ako aj Slovensko k tomu prispelo pri ochrane hraníc Maďarska a Srbska, kde viete, že v Maďarsku slúži našich 50 policajtov a chystáme sa tento mandát predĺžiť minimálne o ďalší mesiac, rotácia bude nasledovať za niekoľko dní. Takisto je to náš príspevok na ochranu nielen hranice, ale verejného poriadku v Slovinsku. Za tým účelom sme zriadili aj zahraničnú policajnú jednotku Rad hraničného dozoru, ktorá vlastne bude pripravená v počte 300 príslušníkov policajného zboru vycestovať kamkoľvek v rámci Európy a predpokladáme, že hlavný cieľ by mal byť aj náš, naša ponuka 100 príslušníkov alebo 95 príslušníkov policajného zboru na ochranu gréckej vonkajšej hranice.
Verím, že Frontex a ostatné štáty túto iniciatívu podporia tak, aby sme začali vonkajšiu hranicu Európskej únie dôsledne chrániť. Samozrejme, s tým súvisia aj reformy azylových systémov v Európskej únii, reforma prístupov k boju s nelegálnou migráciou predovšetkým z pohľadu prevádzačov, pretože to je organizovaný trestný čin. Takže to sú základné opatrenia a myslím si, že polícia do týchto čias vykonala naozaj obrovské množstvo práce, aby sme ten štandard bezpečnosti, na ktorý sme na Slovensku zvyknutí, mohli udržať.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení traja odvážni poslanci z opozície, dokonca v tomto prípade môžem aj menovite: pani poslankyňa Pfundtner, pán poslanec Švejna a pán poslanec Mikloško. Ďakujem pekne, (smiech v pléne) pán poslanec Bobík, áno, prepáčte. Štyria. (Smiech v pléne.) Štyria mušketieri. (Smiech v pléne a reakcia poslanca Mikloška, ktorý pristúpil k rečníkovi pred rečnícky pult: Trinásty vnuk sa mi narodil teraz, v tomto okamihu.) Pán poslanec, všetci vám srdečne blahoželáme k trinástemu vnuku a z tohto pohľadu sme aj prekvapení, že ste v parlamente. (Smiech v pléne.) Ďakujem pekne. Budem pokračovať ale v zmysle rokovacieho poriadku.
Dovoľte mi, pán predseda, aby som oznámil neprítomných členov vlády. Pán minister školstva Juraj Draxler, nie sú naňho otázky. Pán Vasiľ Hudák, nie sú naňho otázky a takisto pán minister Ján Richter, nie sú naňho otázky.

Ja by som, pán predseda, strašne rád reagoval, ale nikto nič nepovedal.
A presne aj v tomto prípade pána Poliačika na záver, on veľa hovorí, ale nikdy nič nepovie, tým pádom je to vždy pravda, to je samozrejmé. (Smiech v sále.) To je váš typický, ako celé, čo ste hovoril, bolo bezobsažné, ak toto všetko malo byť reakcia na to, čo som povedal, fakt to s vami ide dolu vodou.
Pán Viskupič, a stále vás je 24.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále a potlesk.)

Dobrý večer všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja len na chvíľu, ja len na chvíľku.
Musím sa priznať, že z toho krátkeho pobytu, ktorý som tu strávil počas úvodnej časti schôdze a teraz, mám taký pocit, že vládne tu neuveriteľná zúfalosť. Neuveriteľná zúfalosť opozície, ktorá vlastne nemá materiál a snaží sa z toho ničoho urobiť aspoň nejaký koláč, ale proste sa to rozpadá pod rukami. A nervózne reakcie, či už pani navrhovateľky, alebo ostatných poslancov, to iba potvrdzujú.
Nuž priznám sa, že niekoľko vecí ma prekvapuje, a je ich naozaj len pár, historicky nepatrím medzi tých najstarších členov tohto parlamentu, tu s pánom bývalým predsedom parlamentu Paľkom Hrušovským sa nemôžem určite počítať, ale predsa len som piate volebné obdobie a nepamätám si, že za personálnu otázku sa odvolával minister. Pretože minister je preto ministrom, lebo má právo meniť zloženie svojho tímu. A keď sa to niekomu nepáči, môže podať žalobu, takýchto žalôb vláda, v ktorej ste boli súčasťou v predchádzajúcom období, prehrala desiatky. Desiatky otcov dorastajúcich dcér ste vyhodili v roku 2010 pod zámienkou, že sú to smeráci, desiatky, možno stovky, mnohé žaloby ste poprehrávali. A tých dôkazov je obrovské množstvo.
Niet väčšieho pokrytectva, ako sa tu domáhať, že niekto má doma deti a bol neprávom vyhodený z práce, pretože to ste robili celý čas vy. To sú desiatky tých prípadov, ktoré sme museli vziať naspäť, a radi sme to urobili, po tom, čo ste jednotlivé spory prehrali a štát musel platiť veľké odškodné, tam vám to bolo jedno.
To znamená, dovolávať sa nejakej morálky a ohrňovať nad niekým nos a niečo podobné je úsmevné, z vašej strany veľmi úsmevné.
Čiže odvolať ministra pre vyvodenie zodpovednosti z problému, to si myslím, že by nielen ako na Slovensku sa nestalo, ale nepamätám si, že inde v Európe sme zaznamenali takúto nejakú vec.
Čo sa týka tých peňazí, ktoré som tu počul, že včera sa zrazu našli. Nenašli sa včera. Tri týždne vieme o tom minimálne my, že sa podarili zablokovať. Avšak český právny poriadok a slovenský poriadok majú dve rozdielne veci, u nás o tom musí rozhodnúť prokurátor, v Čechách je to o niečo jednoduchšia cesta, a preto česká časť peňazí pôjde rýchlejšie naspäť domov. To znamená, zaistené sú všetky peniaze. Tak ako rýchlo malo konať vedenie ministerstva, tak konalo. Za ten čas som nezaregistroval žiadne iné snahy ministra, ako vylepšenie celej situácie, ktorá na školstve je, a mnohí z vás, ktorí ste teraz v opozícii, mali svojich ministrov vo vláde štyri roky, možno osem, ale zodpovedne môžem povedať, že v oblasti napríklad učebníc a ďalších vecí urobil pán Draxler určite viac ako mnohí z vás za osem rokov.
Či ho odvolávate preto, že závidíte jeho mladícku energiu a odvahu, s ktorými tieto veci rieši? Možno popretŕhal nejaké kontakty, ktoré tam mali staré firmy, aj to môže byť dôvod, uznávam, môže.
Faktom však zostáva, že nenašli sa peniaze včera, ale pred troma týždňami, a preto vás poprosím len o jednoduché: neklamte. Peniaze boli zaistené okamžite, u nás hneď, v Čechách o pár dní neskôr, ale okamžite. Výhoda českého právneho poriadku je, že sa rýchlejšie vrátia. Majú jednoduchší poriadok, u nás o tom musí rozhodnúť prokurátor po skončení niektorých procedurálnych vecí. Toto chcete vyčítať ministrovi? Že sa včera našli peniaze - a to ste odkiaľ na to prišli?
Myslím si, že ale podstatnejšie na tomto celom je, že ako sa nestretávajú činy, alebo s tým, čo hovorievate pred tým, keď začínate, a ja sa k tomu vrátim a rád ten príklad používam. A včera ma potešila jedna správa, pamätáte si, páni poslanci, keď v roku 2010 sa poslankyne za SaS pýtali na niektoré veci, z ktorých si teraz tak pán prof. Osuský robí srandu, že niekto bol dlhšie preč? Počas rokovania parlamentu chceli prerušiť schôdzu, aby mohli odbehnúť, pretože oni prišli pracovať do parlamentu, aby tu sedeli, aby za celý čas neopustili miestnosť. A čo sa dnes dočítame o predsedovi SaS v našich novinách? No že je najväčším absentérom Europarlamentu. Najväčší absentér Europarlamentu! (Potlesk.)
A toto je vaša vizitka. Toto je vaša definícia, takto vy pracujete a takto vy vyzeráte. Všetko robíte naoko, všetko robíte pre efekt, všetko robíte preto, aby ste sa vysporiadali s tým, že proste sa to nedarí nejak urobiť.
A jediná vec, pani poslankyňa, viete, ako sa volá, keď niečo robíte pre efekt? To je gýč. Všetko, čo robíte, je jeden veľký, velikánsky gýč. Preto vám to ľudia neveria. Preto vám to proste neveria. To je celý problém.
Raz urobte nejakú úprimnú vec, ktorá bude mať nejaký výsledok, a začnú vám veriť. Ak vás vyzýval predseda vlády, aby ste chodili medzi ľudí a chodili do regiónu, viete, ísť do Prešova a povedať, že som bol v regióne, ísť do metropoly Prešovského kraja a povedať, že som bol v regióne, to vás aj východniari vysmejú. Skúste ísť proste niekam do obcí, do menších miest, do veľkých miest, bavte sa naozaj s ľuďmi, čo je problém, ktorý ich trápi. A nie odvolávať ministra preto, lebo možno mám taký pocit, že mu ten úspech závidíte. Pravdepodobne.
Čiže na jednej strane chcú veľmi silne pracovať, na druhej strane ich predseda je najväčší absentér v Európe. To je svetový rekord. Určite sa zapísal listom, akým sa má. Možno aj týmto spôsobom treba na seba upozorniť, možno je to nejaká špecifická marketingová stratégia, na ktorú sme ešte neprišli, možno je. Možno je. (Potlesk.) Možno je v tomto smere génius.
A musím povedať ešte jednu dôležitú vec, že - použijem jeden výrok klasika, ktorý pre vás absolútne platí, pre dnešnú opozíciu - naozaj dokážete dôsledne oddeliť zrno od pliev? Ale potom hovoríte plevy. To je skutočne ten fakt. Jednoducho s realitou, s faktami, to ste sa naozaj nestretli, to nie je vaša disciplína. Hovoriť pravdu jednoducho dnes nie je moderné.
Pán profesor Osuský, viete, od vás by som to čakal najmenej. Naozaj. Ak si spomeniete na prípad Hedvigy Malinovej, ktorý sa stal 25. augusta 2006, opozícia vtedy, ktorej ste vy súčasťou teraz a veľká časť z nich tu sedí, po 14 dňoch atakovali verejnými výzvami ministerstvo vnútra, ako to, že im tak dlho trvá vyšetrenie? Ako to, že v takom jednoduchom a v jasnom prípade im trvá vyšetrenie? Po troch týždňoch sa uzavrelo vyšetrovanie. Tri dni po uzavretí vyšetrovania, to vyšetrovanie bolo uzavreté v piatok, v pondelok bola tlačová konferencia, o ktorej hovoríte, a nebol tam pán Packa, bol som tam ja. (Reakcia z pléna.) Nie, bol vedľa mňa pán predseda vlády.
Podstatné je, že tri dni po uzavretí vyšetrovania, to, že netvrdím, že si to musíte pamätať, nemusíte, a to, čo ste povedali, je len to, čo ste uverili tomu stereotypu, ktorý sa tu hovorí. Po uzavretí a ukončení vyšetrovania sme urobili tlačovú konferenciu a len to vystihuje fakt, ako ďaleko je realita od toho, čo hovoríte. Je to veľmi kvalitným príkladom. Ak by som niekedy povedal niečo, čo nebola pravda, prečo ma ani pani Hedviga Malinová, ani pán Kvasnica, ani všetci ostatní aspoň raz nezažalovali na súde? Aspoň raz. Aspoň raz zaútočili, kdekoľvek, aj do Štrasburgu, hocikde, kde by sme mohli sa kdekoľvek o tom porozprávať? Aspoň raz. Ten prípad je jednoduchý. Lebo my sme hovorili pravdu. To tak jednoducho bolo.
Na druhej strane len obštrukcia. Ani detektor lži, ani neprísť na súd, ani k prokurátorovi, ani nič. Mne je ľúto. Si myslím, že ten prípad sa nemá vyšetrovať sedem rokov. A nemyslím si, že ten prípad je hodný toho, aby bol niekto stíhaný za krivú výpoveď. Krivých udaní máme na Slovensku tisíce. Tisíce. To, že nehovorila pravdu, sme si už dávno vydebatovali. Či za to má byť človek stíhaný, o tom aj ja sám vážne pochybujem. Ale to nie je téma nadnes.
Ja som len chcel povedať, že nepovedali ste pravdu, že do dvadsaťštyri hodín od činu. Bolo to dvadsaťštyri dní. Možno v tom je tá základná chyba. Tri dni po uzavretí prípadu. Len aby sme teda vedeli, kde je pravda a kde je lož.
A táto schôdza celá je jednou veľkou lžou hlavne preto, že podľa môjho názoru, keď sa pozrieme na sálu, ktorú tu vidíme v tejto chvíli, a zrátam vás, páni poslanci z opozície, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť, dvanásť, trinásť, štrnásť, pätnásť, šestnásť, sedemnásť, osemnásť, devätnásť, dvadsať, dvadsaťjedna, dvadsaťdva, dvadsaťtri, dvadsaťštyri. Dvadsaťštyri. Na to, aby ste mohli zvolať mimoriadnu schôdzu, vás je potrebné tridsať. Je vás šesťdesiatsedem v opozícii. Viete, o čom to je, táto schôdza? Že vás je tu iba dvadsaťštyri? O vyslovení nedôvery opozícii vašimi vlastnými poslancami, lebo... (Potlesk.)
Lebo väčšina opozičných poslancov, ktorí tu nie sú, vám nedôveruje v tom, o čom dnes tu schôdzu robíte. Lebo keby vám dôverovala v tom, čo dneska sa snažíte predniesť, tak by tu celá opozícia bola. Nie je tu. Kde je pán predseda KDH? Kde je pán predseda SDKÚ? Jednoducho, aby som bol... (Reakcia z pléna a smiech v sále.) No čo? (Smiech v sále.)
Ja si myslím, ale vy vyslovujete nedôveru, vaša schôdza to je, vážená opozícia. Ja chápem tieto nervózne reakcie, ja chápem. Ale ešte raz sa k tomu vrátim. Zopakujem vám to vo veľkom kľude.
Väčšina opozície vám vyslovila nedôveru. Ani toľko vám neverí, aby prišli aspoň tí tridsiati, ktorí vám podpísali návrh. A o tom to celom je. O jednej naozaj veľkej zúfalosti z toho, že nemáte predloženú ani jednu reálnu alternatívu, čo chcete urobiť v školstve, čo chcete urobiť v energetike, kdekoľvek, v cenách, v čomkoľvek, čo ľuďom naozaj pomôže. Jeden návrh. Jediné, čo viete, je robiť emotívne výstupy o tom, či niekto je, alebo nie je spravodlivo vyhodený po tom, čo poslal na zlý účet bezmála pol milióna eur.
Myslím si, že sami by ste mali pozrieť do zrkadla a videli ste ten skutočne pravý obraz.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Veľmi stručné skonštatovanie vecí, ktoré sa udiali za posledné roky.
No treba povedať, že tento zákon sme predkladali pred rokom a otvorili sme diskusiu o ňom na zhruba rok. Neskôr sme počkali a vrátili sa s ním opätovne. A teraz sme opäť odložili jeho prerokovanie o niekoľko týždňov.
Chcem oceniť, pani podpredsedníčka, aj váš prístup, že ste diskutovali so všetkými stranami, ktoré sú do toho zainteresované, a chcem vám ubezpečiť o tom, že pohľad, že štátna profesionálna Horská záchranná služba chce obmedzovať prácu dobrovoľnej služby, nie je tým správnym alebo netreba sa toho obávať. Naopak, je to synergický efekt, ktorý umožní rozvoj aj dobrovoľných horských služieb. Medzi týmito dvoma inštitúciami nie je a nemôže byť konkurencia. Ak to niekto tak vykladá, nechápe potom svoje poslanie správne. Dobrovoľníci sú vždy o tom, že to robia vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu, na úkor svojich rodín, ako sa vždy hovorieva. To znamená, nie sú k dispozícii 24 hodín denne, pretože niekedy jednoducho nemôžu tak byť. Práve preto sa v mnohých horstvách, aj podporujem ten pozmeňujúci návrh, zriaďujú také centrá, kde budú profesionálni horskí záchranári k dispozícii 24 hodín denne práve preto, že je to zvyšovanie kvality záchrany života. Pri záchrane života sa nemôžeme baviť o konkurencii, o akýchkoľvek slovníkoch, ktoré súvisia s nejakou komerčnou činnosťou a podobne. Naopak, garantujem, že aj s týmito úpravami bude práveže rozvoj dobrovoľných horských záchranárov zabezpečený. A, naopak, dostanú sa tak na úplne inú úroveň a budú v omnoho lepšej kondícii ako kedykoľvek predtým. Aj to, čo povedal pán poslanec Mikloško, bolo presné a jasné. Aj nový zákon o dobrovoľnej horskej službe určite príde. Viem, že to tiež nie je tak úplne v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec Lipšic. Ale myslím si, že v tomto prípade štát potrebuje strešného komunikátora, cez ktorého bude schopný aj financovať technické zabezpečenie. Je síce pravda, že to robia oni zadarmo, ale to ešte neznamená, že štát im nemôže prispieť na tie veci, ktoré musia platiť v súvislosti so svojím vzdelaním, tým, čo potrebujú na technické svoje vybavenie, napriek tomu, že majú šancu aj komerčne zarobiť. Takže v podstate veľmi oceňujem to, že ste s nimi diskutovali, že ste sa s nimi bavili, že to vlastne dospelo k nejakému kompromisu.
My garantujeme, že tú disproporciu budeme schopní podporiť, aby tam bolo všetko v poriadku, ale skôr si myslím, že zásadným spôsobom tento zákon aj ďalšie právne normy, ktoré budú nasledovať, prispejú k rozvoju dobrovoľníctva a znovuobnove, by som povedal, takých tradičných centier dobrovoľných horských služieb v rámci Slovenska a že naši turisti sa nebudú musieť obávať, že keď sa im niečo stane, že sa im neposkytne pomoc.
K vášmu pozmeňujúcemu návrhu, pani podpredsedníčka parlamentu. Schvaľujem otázku rozšírenia tých reflexných prvkov aj na vyššiu kategóriu.
V prípade toho obmedzenia odbornej spôsobilosti odborná spôsobilosť je garantom toho, že zranený dostane odbornú zdravotnú starostlivosť podľa zákona. Nemôžeme si dovoliť riskovať, že proste bude ošetrovať niekto, kto nie je odborne spôsobilý. To, si myslím, by bolo príliš veľké riziko na to, aby sme s tým manipulovali. Musí tu byť garantovaná odborná zdravotná starostlivosť. Neviem si predstaviť, že keď máme aj dobrovoľných záchranárov lekárskych, že ich proste pustíme sedieť do sanitky bez toho, aby mali certifikát, že sú schopní poskytovať prvú pomoc adekvátne. Čiže si myslím, že rozumiem tomu motívu, ktorý ste dali. A možno je určite v niektorých oblastiach správny. Ale myslím, že zodpovednosť, ktorú štát má pri poskytovaní kvalitnej záchrany, by mala byť zachovaná, napriek tomu, že určite bol mienený veľmi dobre a dobrým úmyslom tento pozmeňujúci návrh. Myslím, že by sme sa pozreli na aplikáciu v tejto chvíli. Keby bolo v budúcnosti potrebné, môžeme sa k tomu vrátiť.
V každom prípade všetkým vám zúčastneným ďakujem a aj ďakujem za tú diskusiu, ktorá bola naozaj široká, či už pánovi poslancovi Mikloškovi, alebo opätovne pani podpredsedníčke za to, že diskutovali so všetkými zainteresovanými. A máme teda na stole kompromis, ktorý je hodný schválenia. Ďakujeme pekne.
Oceňujem aj, samozrejme, pozmeňujúci návrh pána poslanca Šucu aj ďalší pozmeňujúci návrh, pána Michala Lukšu. Obidva tieto návrhy, si myslím, veciam prospejú tak, aby naše turistické centrá boli ešte kvalitnejšie pripravené pre zvyšujúci sa nápor turistov. Ďakujem pekne.