Videokanál poslanca

Pekný deň vám všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v krátkom čase sa stretávame k téme verejného obstarávania opäť, ale ja si ešte dovolím predtým len kvôli poznámke, ktorá tu bola spomínaná, povedať jednu drobnosť v súvislosti s príjazdom niektorých pánov poslancov do Bratislavy. Ukázali sa dve podstatné veci. Pamätám si zásadnú kritiku opozície, keď sme rozširovali diaľnicu na tri pruhy, o zbytočnosti tohto kroku. Dnes, keď bola k dispozícii iba dva, tak ako kedysi, tak bola obrovská kritika. Čiže myslím si, že je to priznaním toho, že tento krok bol dobrý a naozaj účelný.
Dôvod, pre ktorý dnes tá situácia bola na diaľnici komplikovanejšia, a tu nechcem spomínať smerom k pánovi poslancovi Frešovi, pretože cesty v Bratislave má na starosti predovšetkým správa ciest vyššieho územného celku, čiže môže sa opýtať svojich kolegov, ktorých má na starosti, ale predovšetkým preto, že od noci prestalo Maďarsko prijímať kamióny cez hraničný priechod. A keby sme nezačali okamžite reagovať ešte okolo jednej v noci, tak dnes by bola Bratislava zacpatá kamiónmi, ktoré nemajú kam ísť, a tým pádom by doprava úplne skolabovala v Bratislave. Čiže bolo potrebné, aby sa postupne vlastne púšťal len ten počet kamiónov, ktoré nám vlastne zároveň Maďarsko prepustí. My sme zároveň zabezpečili, aby nešli ďalšie kamióny z Poľska ani z Českej republiky. Takže je to v podstate medzinárodne koordinovaná operácia, ktorá tu nie je prvýkrát. Za túto zimu je to už asi štvrtýkrát, kedy sa môžme iba veľmi citlivo snažiť regulovať dopravu, aby hlavné mesto ostalo prejazdné s tým, že vyberajú sa kamióny, ktoré už dostali povolenie na cestu do Rumunska a tak podobne. To len na vysvetlenie situácie, prečo sa to muselo urobiť kvôli tomu, že situácia, čo sa týka snehu je u našich južných susedov a ešte južnejších susedov smerom na Taliansko ešte katastrofálnejšia ako v našom regióne. Takže to len v rámci úprav.
A teraz k samotnej téme, ku ktorej teraz diskutujeme. Vzhľadom na správu o čerpaní eurofondov, ktorá je známa iba niekoľko dní a zároveň na správy, ktoré vyplývajú z hospodárskej situácie, ako aj z poslednej daňovej prognózy, sa ukazuje, že situácia v úvodnom polroku roku 2013 nevyzerá naozaj ružovo. Preto je nevyhnutné, aby vláda prijala všetky opatrenia, ktoré majú ambíciu a ktoré majú aj potenciál zlepšiť hospodárenie Slovenska a priniesť do obratu štátu viacej finančných prostriedkov. A pokiaľ možno finančných prostriedkov externých, ktoré nepochádzajú z nášho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že do konca roku 2013 treba vyčerpať všetky prostriedky, ktoré boli alokované v roku 2011 a v roku 2011 neboli čerpané, tak je potrebné, aby boli projekty dokončené a realizované ešte tento rok. Preto padlo aj rozhodnutie, že tie ustanovenia zákona, ktoré majú šancu zrýchliť samotné konanie aj v rámci prvého čítania a celej diskusie
k zákonu o verejnom obstarávaní, neboli problematické, tak sme sa rozhodli využiť ustanovenie, ktoré hovorí o skrátenom legislatívnom konaní v prípade, ak hrozia hospodárske škody, čo v tomto prípade určite áno. A tento zákon má ambíciu minimalizovať alebo aspoň nejakou časťou prispieť k riešeniu tohto problému.
Počul som už na výbore otázku toho, či často, alebo menej často sa využíva tento inštitút. Rád by som povedal, že osobitne od opozície mi to príde ako mimoriadne povrchné, pretože počas toho krátkeho obdobia jeden a pol roku, čo boli pri vláde, využili tento inštitút 25-krát, z toho v jednom roku 16-krát, v jedinom plnom roku, v ktorom boli. Čo je, samozrejme, neporovnateľne viacej, ako tento inštitút použila vláda Roberta Fica. Z tohto pohľadu si myslím teda, že kritika používania inštitútu, ktorý je jasne zakotvený v našom právnom poriadku práve pre takéto situácie, je snaha kritizovať za každú cenu. Ale, samozrejme, opozícia má právo hovoriť čokoľvek. Tak ako som sľúbil, vybrali sme zo zákona, ktorý je dnes v parlamente v prvom čítaní, také opatrenia, ktoré neboli predmetom kritiky. Dokonca niektoré z nich boli priamo navrhované mimovládnymi organizáciami dozorujúcimi transparentnosť súťaží a sú to opatrenia, ktoré majú šancu skrátiť, sprehľadniť a zjednodušiť samotné konanie na úrade. Preto v tomto zákone sú obsiahnuté štyri základné opatrenia, ktoré predstavujeme.
V prvom prípade ide o koncentráciu námietkového konania. V druhom prípade ide o nahradenie stoviek dokumentov čestným vyhlásením uchádzača, že splňuje predpoklady na fungovanie vo verejnej súťaži. Potom je to odstránenie problému, ak víťaz súťaže z ľubovoľných dôvodov nie je schopný uzavrieť zmluvu potom, čo vyhral súťaž, tak aby mal šancu nastúpiť za ním druhý a tretí úspešný uchádzač - s čím sme boli konfrontovaní tak my, ako aj predchádzajúca vláda veľmi často. A tak isto platí zavedenie ex ante kontroly pre prípady nadlimitných zákazok čerpaných z eurofondov, kde vlastne máme šancu predísť nekvalitne vypracovaným podkladom aj práve predchádzajúcou kontrolou Úradom pre verejné obstarávanie. Čo je takisto dlhodobo uznávaná metóda, akým spôsobom zrýchliť samotné konania. Toto sú 4 základné body, ktoré obsahuje táto veľmi krátka novela a ktorá je vlastne len malou súčasťou tej novely, ktorá bola veľká. Vzhľadom na to, že účinnosť zákona, ktorý je dnes v parlamente, bol počítaný od júla. Aj keby sme urobili v druhom čítaní rôzne úpravy, nedostaneme sa pred apríl tohto roku. Tak zrýchlené konanie nám umožňuje získať účinnosť tohto zákona pre súťaže, ktoré budú vyhlasované po 18. februári, a tak máme šancu získať aspoň 1-1,5 mesiaca navyše k tomu, aby prostriedky, ktoré z Európskej únie máme k dispozícii, sme mohli vyčerpať, dať ich do obehu hospodárskeho rastu a rovnako tak aj k vytvoreniu nových pracovných miest. Je to konkrétny príspevok, kedy je šanca prispieť v tejto kríze, v ktorej sme, externými finančnými prostriedkami do tvorby pracovných miest. Každý má šancu teraz aj ukázať, akým spôsobom to myslí s tvorbou nových pracovných miest vážne. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem aj za otázku, aj za možnosť. Myslím si, že táto téma je v poslednom období pomerne dosť medializovaná. A ako to už býva vo veciach, kde ide aj o národné záujmy Slovenska, vyskytujú sa aj hlasy pozitívne, aj kritické. Ja osobne, a verím, že aj odpoveď tak je od pána predsedu vlády, sa staviam k tejto možnosti mimoriadne pozitívne, pretože použil by som heslo, v tomto prípade by mohlo ísť naozaj o prípad za málo peňazí, veľa muziky.
Je veľmi dôležité, aby sme aj v komplikovaných hospodárskych dobách mali možnosť prispieť k rozvoju a všeobecnej známosti Slovenskej republiky a tak byť atraktívni vo všetkých oblastiach, nielen cestovného ruchu, ale aj štandardných investorských príležitostí.
Vážený pán poslanec, ako iste viete, myšlienka usporiadania zimných olympijských hier vo Vysokých Tatrách nie je nová. Región Vysokých Tatier, inšpirovaný úspešnými majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, uplatnil kandidatúru zimných olympijských hier pre rok 1984. Nezískal však vládnu podporu a napokon na usporiadanie zimných olympijských hier nekandidoval. Myšlienka zorganizovať zimnú olympiádu na Slovensku ožila najmä po roku 1989. V roku 1992 dalo ministerstvo školstva vypracovať komplexný projekt kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2002. V januári 1994 podala vláda Slovenskej republiky prihlášku kandidatúry a v auguste toho istého roka prijala ekonomický protokol o zárukách na finančné krytie zimných olympijských hier. V roku 1995 sa však rozhodlo o konaní zimných olympijských hier v roku 2002 v prospech amerického mesta Salt Lake City.
Po neúspešnej kandidatúre na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2002 sa mestské zastupiteľstvo v Poprade v januári 1995 uznieslo na kandidatúre Popradu na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006 v regióne Spiša a Liptova. Vznikla dokonca aj Nadácia zimných olympijských hier Poprad - Tatry, ktorá začala aktívne pracovať na projekte kandidatúr, a v decembri 1996 bol vytvorený Výbor pre kandidatúru zimných olympijských hier Poprad - Tatry 2006. Rozpočet zimných olympijských hier Poprad - Tatry bol odhadnutý na približne 60 mld. korún, teda približne dve miliardy eur, pričom na financovaní olympiády mal participovať štátny rozpočet prostredníctvom jednotlivých rezortov a fondov, mestá a obce a podnikateľské subjekty. Podstatnú časť z tohto rozpočtu mali tvoriť stavby na zlepšenie služieb turizmu, zdravotníctva, dopravy, technickej infraštruktúry a počítalo sa aj s vybudovaním stavieb na zlepšenie životného prostredia. O zimné olympijské hry v roku 2006 sa pokúšalo aj poľské Zakopané a organizátorom hier bol napokon taliansky Turín.
Hoci ani jeden pokus o organizáciu olympijských hier nebol úspešný, význam oboch kandidatúr pre našu krajinu i pre naše olympijské hnutie bol značný. A predovšetkým kandidatúra v roku 2006 priniesla aj v zahraničí veľmi pozitívne ohlasy. Podľa nich sa slovenský uchádzač stal ozajstným a dôstojným konkurentom pre zahraničných súperov. Po vzore úspešnej realizácia Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012 v Poľsku a na Ukrajine nám Poľsko navrhlo spoločne kandidovať na usporiadanie zimných olympijských hier v Tatrách v roku 2022.
K možnosti usporiadania a predloženia spoločnej kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2022 sa už uskutočnilo viacero bilaterálnych rokovaní s Poľskou republikou na parlamentnej i vládnej úrovni. Keďže sa nachádzame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, spomeniem v prvom rade rokovanie poslancov Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky s partnerským Výborom pre telesnú kultúru, šport a turistiku Sejmu Poľskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v priebehu 9. až 11. októbra minulého roku.
V rámci stretnutia prezidentov Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky v januári 2013 vo Visle tlmočil aj prezident Ivan Gašparovič poľskému prezidentovi Komorowskému pozitívne stanovisko vlády Slovenskej republiky k možnej spoločnej organizácii zimných olympijských hier 2022 vo Vysokých Tatrách a Krakove.
V januári tohto roku sa aj za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky uskutočnilo v Poprade pracovné stretnutie, na ktorom predstavitelia štátnej správy, regionálnych samospráv, športových a odborných organizácií podporili myšlienku spoločnej kandidatúry. V rámci posudzovania reálnosti uskutočnenia tohto vrcholového športového podujatia boli však okrem výhod prerokované aj prípadné obmedzenia, ktoré by pre daný región či Slovensko v súvislosti s prípravou zimných olympijských hier treba zodpovedane riešiť. Na záver pracovného stretnutia bola prijatá dohoda, že splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport spolu s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu predložia v priebehu februára na rokovanie vlády materiál, ktorý by mal obsahovať prvé východiská a naznačovať ekonomické a infraštrukturálne parametre celého projektu.
Deklaráciu o kandidatúre a spolupráci podpísali v Krakove prezident Poľského olympijského výboru Andrzej Kraśnicki a prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár a primátor Krakova Jacek Majchrowski a tento krok znamená prejavenú a potvrdenú dobrú vôľu spolupracovať, participovať a pomôcť Poľsku pri snahe zorganizovať olympijské hry.
Oficiálnym hostiteľom zimných olympijských hier v roku 2022 by bol Krakov, kde by sa konali všetky halové športy a otvárací a záverečný ceremoniál. Súťaže v klasických lyžiarskych disciplínach, v biatlone a v snowbordingu by sa podľa prvých úvah mali uskutočniť v Zakopanom. Svahy na Chopku v Jasnej v Nízkych Tatrách by zase hostili alpské lyžovanie a súťaže v akrobatickom lyžovaní by sa bez väčších úprav dali zorganizovať na Štrbskom plese. Pokiaľ ide o lyžiarsky areál Jasná, ten je prakticky pripravený na podujatie takéhoto druhu. Problémom by bola doprava medzi Liptovským Mikulášom a Jasnou a najmä organizácia hokejového turnaja, a to v základných skupinách, ktoré by tvorili jedna skupina mužov so šiestimi tímami a jedna skupina so štyrmi tímami žien.
Podľa najnovších informácií z poľskej strany môžem tlmočiť ich ponuku pre slovenskú stranu organizovať celý hokejový turnaj, tak mužov, ako aj žien, čo vnímame z hľadiska záujmu slovenskej verejnosti veľmi pozitívne, pretože by sa samozrejme na slovenskej strane odohrali aj semifinálové a finálové stretnutia. Zatiaľ je taká úvaha, že súťaže v hokeji by sa uskutočnili v Poprade a v Liptovskom Mikuláši, no zimné štadióny v týchto mestách sú nevyhovujúce, čo znamená, pripraviť projekt buď zásadnej modernizácie existujúcich hál, alebo projekt výstavby štadiónov úplne nových. Na Slovensku sa počíta tiež s vybudovaním olympijskej dediny pre 1700 až 1800 účastníkov zimných olympijských hier.
Oficiálne prihlášky do súboja o konanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa musia podať do októbra tohto roku. Do novembra tohto roku je potrebné tiež zložiť zálohu 150 tis. dolárov. Mimochodom, tento poplatok uhradí poľská strana. A v marci 2014 predložiť všetky potrebné dokumenty s príslušnými zárukami. Zástupcov kandidatúry teraz čaká tvrdá práca na príprave kandidačného projektu, pretože záujem usporiadať zimné olympijské hry v roku 2022 už avizovali také renomované strediská zimných športov, ako sú nórske Oslo a pod spoločným názvom Grisons 2022 sa o organizáciu hier usilujú aj švajčiarske mestá Davos a Sant Moritz, ale napríklad sa o kandidatúru uchádza aj ukrajinský Ľvov. O dejisku zimných olympijských hier v roku 2022 bude rozhodovať Medzinárodný olympijský výbor v roku 2015 na svojom zasadnutí v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur.
Kľúčovým faktorom pri príprave kandidatúry, ako aj samotnej organizácie zimných olympijských hier sú finančné prostriedky. Celkové náklady na zimné olympijské hry v roku 2022 s centrom v Krakove sa predbežne odhadujú na približne 2 mld. dolárov, pričom ťažisko investícií by mala znášať poľská strana. Podľa doterajšej praxe Medzinárodný olympijský výbor hradí približne 40 percent nákladov. Predpokladaný podiel Slovenska na financovaní kandidatúry by mal byť v pomere 2:8 alebo 3:7 z celkových nákladov. Treba však zdôrazniť, že podstatná časť finančných prostriedkov by mala byť investovaná do športovej infraštruktúry a napríklad rekonštrukciou existujúcich, prípadne výstavbou ďalšieho moderného zimného štadióna by sa výrazne posilnili šance Slovenska na organizovanie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.
Vážený pán poslanec, na základe doterajších krokov môžem teda konštatovať, že spolupráca s Poľskou republikou na spoločnej kandidatúre pre usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa javí ako reálna. No treba zdôrazniť, že zatiaľ stojíme iba na začiatku celého procesu prípravy a do roku 2015, kedy bude Medzinárodný olympijský výbor vyberať usporiadateľa týchto zimných olympijských hier, je potrebné zvládnuť celý rad dôležitých úloh.
Na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že v prípade úspešnej kandidatúry s Poľskom by organizácia spoločných olympijských hier bola pre Slovensko veľkým prínosom. Pridanou hodnotou zimných olympijských hier bude následné využitie významných investícií do dopravnej a turisticko-športovej infraštruktúry v regióne slovensko-poľského pohraničia s multiplikačným pozitívnym ekonomickým efektom na rozvoj hospodárskej spolupráce a cezhraničnej zamestnanosti, ktorej už v súčasnosti patrí tretie miesto v podiele celkového zahraničného obchodu Slovenska po Nemecku a Českej republike. Nezanedbateľným prínosom je tiež zahranično-politický rozmer spoločnej kandidatúry. Naše vyhlásenia o záujme strategického partnerstva s Poľskom budú naplnené slovenským záujmom a vôľou spolupracovať s týmto partnerom na konkrétnom strategickom projekte, ktorý môže byť odrazovým mostíkom pre ďalšie dlhodobé strategické projekty v iných oblastiach.
Rovnako chcem uistiť, že pri príprave a v prípade úspechu aj pri samotnej realizácii tohto športového podujatia bude významnou mierou rešpektované aj environmentálne hľadisko. Výstavba a úprava športovej infraštruktúry bude prebiehať striktne v intenciách zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Chceme a aj musíme dodržať Olympijskú chartu, ktorá jednoznačne trvá na tom, že usporiadanie olympijských hier by malo byť v súlade s princípmi ochrany prírody. Ak by sme tieto princípy nedodržali, olympijské hry by nám nepridelili. Vďaka ponuke z Poľska máme šancu, že sa zimné olympijské hry môžu konať aj na našom území. Olympijské hry uskutočnené na poľskej a slovenskej strane Tatier by boli príležitosťou na utuženie tradične dobrých a priateľských vzťahov krajín a napomohli by propagácii zimných športov medzi poľskou, slovenskou mládežou a zviditeľneniu obidvoch krajín vo svete.
Dovoľte mi ešte dodať k tejto otázke, že objavilo sa, samozrejme, mnoho kritikov, ktorí predovšetkým hovoria o tých najnegatívnejších stránkach mnohých megalomanských olympijských hier, ale predovšetkým letných. Je to trochu iný prípad, je to trochu iná situácia. A predovšetkým na Slovensku máme jedinečnú príležitosť tým, že máme organizovať menšiu časť celého olympijského projektu, de facto najdrahšie infraštrukturálne projekty, akými sú z pohľadu športovísk bobové dráhy a podobne, by práve stáli na strane poľskej. A v našom prípade by išlo o športy, ktoré majú uplatnenia aj do budúcnosti. Bezpochyby, ľadové plochy či dobré zjazdové lyžiarske stredisko je vec, ktorá sa využíva, a samozrejme aj naďalej.
Z môjho pohľadu ide aj o nesmierne posilnenie reklamy a svetového významu samotných Vysokých Tatier, kde nepochybne hrdí Slováci budeme tvrdiť, že tá krajšia časť je na Slovensku, a preto si myslím, že aj z pohľadu turistického. Všetci si môžeme spomenúť, málokto si presne pamätal malé a nenápadne mesto v bývalej juhoslovanskej federácii. Ale keď boli olympijské hry v Sarajeve, myslím, že omnoho intenzívnejšie sa celá táto lokalita dostala do svetového povedomia. A samozrejme môžeme hodnotiť, môžeme sa pýtať, akým spôsobom prispela k rozvoju turistického ruchu samotná realizácia Vysokých Tatier. Ako som povedal presne v prvej vete na úvod, máme možnosť hovoriť o slovenskom klasickom porekadle "Za málo peňazí, veľa muziky", pretože v tomto prípade naozaj by sme ťahali za ten menej nákladový koniec. Nehovoriac o tom, že stredisko Jasná je samo osebe v budovaní a teoreticky pripravené, pretože niektoré súťaže svetového pohára sa predsa v Jasnej realizujú. A jediný taký zásadnejší infraštrukturálny projekt je otázka buď rekonštrukcie, alebo postavenia nových zimných štadiónov a časti, tej najmenšej časti olympijskej dediny.
Mám pocit, že nikto nemôže dopredu povedať, či budeme úspešní. Tie mená, ako je Sant Moritz alebo Oslo, sú mimoriadne silné a samozrejme ďaleko silnejšie aj finančne. Je teda otázka, že či máme rovno boj vzdať dopredu. Osobne si myslím, že to stojí za to. Podobné predsudky boli aj pri zimnom štadióne a majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v roku 2011. Veľakrát bolo hovorené o megalománii...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, čas určených na...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Posledných 10 sekúnd!?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Myslím, že v dnešnej situácii po dlhých rokoch vidíme pravé rodinné fanúšikovské šialenstvo, ktoré prebieha dneska na bratislavskom Slovane. Myslím, že toto by sme chceli chcieť všetci.
Verím, že bude mať olympiáda v Tatrách všeobecnú podporu celého politického spektra.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predovšetkým by som rád ospravedlnil predsedu vlády Roberta Fica z dnešnej hodiny otázok, ktorý je na samite Európskej únie v Bruseli. A ďalej by som rád ospravedlnil pána ministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. Zastupovať ho bude pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je presne ten stav, ktorý vlastne dnes nastal. Je asi charakteristickým problémom súčasnej politickej situácie. Deväťdesiat percent príspevkov sa totiž vôbec netýkali vyšetrovania kauzy Gorila. To znamená, tak ako nikdy nebolo predtým zvykom, a nielen zvykom, ale je to naozaj nadštandard, pretože tu sme sa snažili vyjsť v ústrety v rámci informovania v Národnej rade, o živých veciach sa v pléne Národnej rady nikdy neinformovalo, a je veľmi, v rámci tej snahy práve kvôli tomu, aby žiadna kauza, ktorá je živá, sa nepolitizovala.
Nakoniec sme sa vlastne aj počas tejto rozpravy dozvedeli, že nie je problém samotné vyšetrovanie kauzy Gorila, ale tisíc iných vecí. A ja tak trošku zareagujem. A možno aj politicky, aj keď som pôvodne ten zámer vôbec nemal.
Treba si možno v tejto veci spomenúť tak intenzívne na časy pred voľbami v roku 2012 a na to, akým spôsobom boli dané aj napríklad z ulice, ktorá tu často bola spomínaná, dané jasné výzvy.
Tá základná hlavná požiadavka bola, aby tím, ktorý bol vytvorený na začiatku roka 2012, nemal žiadne politické tlaky, aby vyšetroval nezávislo, aby mal dostatok času, priestoru, personálneho a materiálneho zabezpečenia. K tomu si myslím, že sa prihlásili prakticky všetky strany, ktoré v tom čase zvádzali politický súboj o voliča vo voľbách roku 2012. Takéto vyhlásenie bezpochyby sme prijali aj my. A myslím si, že som viackrát o tom aj pred voľbami hovoril. To isté platilo po voľbách, kde sme aj garantovali, samozrejme, aj zachovanie samotného tímu, aj všetkých ostatných podmienok.
Myslím si, že všetky slová, ktoré som kedy v tejto súvislosti povedal, do bodky boli aj teraz splnené.
A rád by som uviedol na pravú mieru, toto bude súvisieť aj s pánom poslancom Viskupičom, ktorý odišiel. Nechcem reagovať na nikoho, kto tu nie je, ale nie je to kritická reakcia. (Hlas z pléna.) Si tu. Pán poslanec, treba vychádzať z toho, čo vlastne politici v porovnaní s trestným konaním a s Trestným zákonom môžu. To, po čom vy voláte častokrát, je politická zodpovednosť čisto politickej debaty a de facto aj ozrejmenie niektorých skutočností z politickej debaty. Tú politickú zodpovednosť prijíma každý z nás, ktorý je súčasťou politického boja, vo voľbách. Vo voľbách sa zodpovedá svojim voličom. Niektoré strany prídu o svojich voličov. Niektoré až o päťdesiat percent. Niektoré, naopak, získajú. Niektoré ostanú na tej istej úrovni niekoľko rokov. A tam voliči pravidelne odpovedajú politikom, akým spôsobom si myslia, že pracovali tie štyri roky, alebo niekedy dva roky, podľa toho, kedy sú voľby.
Trestné konanie je vec, ktorá je samostatná a nezávislá od politikov už z princípu, ako je ústava napísaná. Preto aj ja nečítam svoj názor na tejto správe. Nečítam stanovisko ministra vnútra, ale čítam stanovisko špeciálneho prokurátora, ktorý zhodou okolností bol zvolený prakticky celým politickým spektrom, ktorý v tomto pléne sedel. To znamená, nie je viazaný ku žiadnemu politikovi žiadnou väčšou vďakou, alebo menšou, pretože ho prakticky zvolilo celé plénum už druhýkrát za sebou. To znamená, požíva určitú dôveru u všetkých. Ani som dnes nepočul nejakú kritiku smerom k samotnému špeciálnemu prokurátorovi. Preto si dávam veľký pozor, aby som vlastne od slova do slova aj jeho správu čítal a nejakým spôsobom som nevybočil, pretože sa nebavíme o politickej diskusii, o tom, aká je súčasná politická scéna, na to si môžeme urobiť samostatnú schôdzu, ale bavili sme sa o čistom vyšetrovacom spise a o konaní, ktoré je živé a ktoré sa rieši.
Preto samozrejme nemôžem ani ja prijať žiadnu lehotu, pretože ja nediktujem vyšetrovateľom. Vyšetrovateľ je procesne nezávislá osobnosť, ktorú vedie a riadi prokurátor. Všetky trestné stíhania na Slovensku riadi prokurátor. Prokurátor je pánom trestného konania v zmysle teórie. A minister vnútra je správcom u tých, ktorí sú nezávislí, ich predovšetkým logistiky. A v prípade dajme tomu poriadkovej polície, alebo napríklad, ako teraz sa veľmi teším, že sa nám podarilo nájsť ďalšieho na zozname top hľadaných zločincov a dnes práve sedí na palube lietadla ministerstva vnútra hľadaný Mišenka, ktorého vlastne za niekoľko minút, myslím, už privezieme na Slovensko, a bude sa pred spravodlivosťou zodpovedať.
A to je veľmi dobrý príklad. Pretože už to samozrejme nie je náhoda, lebo už sú v zozname traja, ktorých sa podarilo po cieľovom pátraní Prezídia Policajného zboru zadržať, ale v momente, ako my ho dovezieme, končíme svoju úlohu. Našli sme páchateľa a odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní. Minister vnútra v z mysle zákonov, ústavy, Trestného poriadku, čohokoľvek iného, nie je orgánom činným v trestnom konaní. Čiže odovzdávame ho do rúk orgánom činným v trestnom konaní a ostáva sa nám modliť, že orgány činné v trestnom konaní ho dajú do väzby a budú stíhať podľa tých skutkov, z ktorých je podozrivý. Tam boli následné trestné činy vraždy, proste všetky znaky organizovaného zločinu. Ale viac s tým ja ako minister urobiť neviem, ako to, že ho odovzdám do rúk spravodlivosti. To už je téma na prokurátorov a sudcov, ktorí o tom budú neskôr rokovať.
Čiže nemôžem na seba prevziať viacej zodpovednosti, ako v skutočnosti mám. Ja som si plne vedomý svojich kompetencií. Rád ich využijem. Ale toto nemôžem urobiť. Akonáhle by som to urobil, začal by som, jednak by som konal nezákonne, samozrejme, a jednak by ste ma obviňovali, samozrejme, z politických vyšetrovaní, ktoré tu boli v päťdesiatych rokoch, ktoré tu pán poslanec Kuffa spomínal. To boli presne tie roky, kde sa politici postavili do role prokurátorov, a dokonca v prípade, napríklad ako pána Vaša, prokurátora a sudcu zároveň. Možno, že zo stovky boli dvaja aj vinní, ale deväťdesiatosem percent boli nevinní. A bolo to preto, lebo on si myslel, že on je ten, ktorý má spravodlivosť, obžalovanie aj odsúdenie v rukách. A to je to, čo priniesla demokracia. Zásadné rozdelenie vecí, na ktoré kto má právo.
Čiže my politici sme tak trochu odsúdení na politické zodpovednosti a na politické diskusie o kauzách, škandáloch, o veciach; a zodpovedáme sa s nimi pred voličmi. A potom sú orgány činné v trestnom konaní, ktoré konajú nezávisle, a nakoniec sa na ne všetci obraciame s tým, aby urobili nejaký záver.
Jediné, čo môže byť problém, a to tu nezaznelo ani raz, že by niekto niekoho z týchto ľudí ovplyvňoval. A v tejto súvislosti ja nemám problém, samozrejme, diskutovať o tom, že tak ako som sa na začiatku svojho funkčného obdobia stretol s tímom raz, ostatne som sa s tým nestretol, povedal som, nech dajú na stôl požiadavky, požiadavky budeme plniť. A čo je najideálnejšie, požiadavky tímu tlmočí voči ministerstvu vnútra ako logistickej organizácii špeciálny prokurátor. Tu treba materiálne zabezpečenie, tu treba financie, tu treba personálne zabezpečenie. To všetko plníme. A som rád, že to špeciálny prokurátor aj konštatoval, že sa tímu dostáva všetko dokopy. Čiže nemôžem ja vám dávať žiadnu záruku alebo garanciu, pretože by to bolo v rozpore so zákonmi a pravidlami, ktoré na Slovensku fungujú.
Trošku, trošku, ak to chcete zmeniť, môžete, samozrejme, zmeniť, ale nie som si úplne istý, či v tomto prípade by bolo správne, aby politici vykonávali spravodlivosť. To je, to je... (Hlas z pléna.) Zodpovednosť niesť môžu, tú aj nesú vo voľbách. Ale akonáhle dáte politikovi vykonávať spravodlivosť a obídete súdy a prokuratúru, dostávate sa presne do komunizmu, ktorý tu všetci kritizujú, lebo tak to vtedy bolo. Alebo diktátorského režimu. Nemusí byť komunistický. Môže byť extrémne pravicový. To je už jedno, aká je tam, čím je to podfarbené.
Rád by som teda pripomenul, a keď do toho vnesiem trochu politiky, lebo musím aj reagovať, aj politicky, povedať o tom, že, napríklad keď sa tu rozčuľoval pán poslanec Galko, to je pravda, to potvrdím vlastne aj slová pána poslanca Matoviča, áno, SaS-ka a čelní predstavitelia SaS-ky mali k dispozícii tento spis dva roky pred tým, než sa vôbec o ňom začalo hovoriť. To znamená, naozaj je veľmi smiešne, ak k tomu chcete týmto spôsobom pristupovať, hovoriť teraz o hroznom šetrení a o hroznej spravodlivosti, pretože ste ju nikdy nevykonali. A mali ste na to možnosť. Preto to morálne právo ste si sami sebe zlikvidovali.
A ešte raz sa k tomu vrátim, vyšetrujú vyšetrovatelia, nie politici. Ani vy, ani ja, ani nikto iný. To je princíp demokracie, ktorý má fungovať.
Samozrejme, môžeme tu hovoriť o kauzách, o tom, či niekto do Perníkovej chalúpky v Trenčíne investoval, tak asi veľký je ten dom, 2 mil. eur, do počítačovej infraštruktúry, čo ste spravili bez súťaže s vaším podpisom. Alebo kritizovali ste ministra, predchádzajúceho, Bašku, že za 10 mil. chce renovovať vrtuľníky, a vy ste potom za tu istú sumu zrenovovali štyri, teda dvakrát drahšie, ako ste to kritizovali. Ale to sú veci, ktoré sú naozaj smerom k politike. Zjavne to niekto bude prešetrovať a bude k tomu dávať odpovede. To nie je moja úloha.
Moja úloha je ale zároveň vám povedať čisto možno z teoretického hľadiska, ktoré si pamätám zo školy, a naozaj myslím, že to platí aj doteraz, v prípade, že nie je páchateľ pristihnutý pri čine alebo bezprostredne po ňom, kedy vlastne väčšinou býva aj súdený, za väzbu pri veciach, ktoré sa vyšetrujú dlho a sú relatívne staré, a v tomto prípade ide naozaj o starý prípad, sú tí svedkovia, ktorí majú byť konfrontovaní so svojím obvinením, vypočúvaní na záver, pretože majú byť konfrontovaní s tvrdeniami jednotlivých svedkov. Akonáhle ho vypočujete na úvod, tak už vlastne musíte ho aj tak vypočuť na záver, lebo musíte ho konfrontovať s nejakými udalosťami a s tým, kde je podozrivý z nejakej trestnej činnosti.
Čiže vždy je taká teória, najprv sa musí nájsť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, to je prvá fáza vyšetrovania. Musí sa zistiť, či sa trestný čin stal. Ak sa trestný čin stal, potom je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby začali hľadať páchateľov. A myslím si, že v tomto prípade je vedené trestné stíhanie predovšetkým vo veci toho, či sa preukáže, že sa trestný čin stal. K tomu sa urobí záver zo strany prokurátora. A ak áno, pokračuje sa ďalej buď obvinením, ak je známy páchateľ, a v tomto prípade, ak by sa zistilo uskutočnenie trestného činu, tak by páchateľ známy bol a mohlo by sa prejsť priamo do osobného obvinenia. To je princíp, na ktorom pracujú orgány činné v trestnom konaní v zásade roky. A myslím si, že tak je to aj asi správne. Ale nie som taký profesionál v oblasti trestného práva, aby som tu mohol poučovať. Je tu mnoho ľudí, ktorí boli ministrami spravodlivosti a vedeli by k tomu povedať určite viacej.
Treba povedať, že pán Kaník tu spomínal, pán Frešo, to tu spomínali, no SDKÚ, ktorá samozrejme je sprevádzaná s touto kauzou, a je to predovšetkým o fungovaní privatizácie z rokov 1998 až 2006, mali naozaj desať rokov, desať rokov k dispozícii, teda podľa ich vyjadrení, orgány činné v trestnom konaní a mali možnosť dávať tieto návrhy, nápady. Preto mi tieto nápady, ktoré dnes podáva SDKÚ, prídu ako veľmi dojemná snaha odvrátiť pozornosť od vlastných problémov, pretože aj pán poslanec Kaník by nám mohol porozprávať o svojom vleku, ktorý financoval z verejných zdrojov a podobne. Ale tu je podstatné, že mali k dispozícii aj posledné dva roky, v rokoch 2010 - 2012, aby sa na jednotlivé veci pýtali. A zhodou okolností naozaj si myslím, že vo všetkých prípadoch aj orgány činné v trestnom konaní dali jasnú odpoveď. Že na všetky kauzy, na ktoré sa pýtal pán poslanec Kaník, odpoveď je, je jasná.
A toto isté platí, že dnes máme, našťastie, situáciu, kedy nie sme konfrontovaní s nejakým škandálom, ale historicky myslím, že väčšina z týchto vecí, o ktorých sa hovorí, s výnimkou Gorily, ktorá je práve v štádiu šetrenia, boli tieto prípady vyšetrené a uzavreté aj počas pôsobenia vo vláde SDKÚ napríklad.
Ale to tiež nie je téma, ktorá je tu veľmi dôležitá. Pre mňa je dôležité si nakresliť ten obrázok tak celkovo.
Penta získala svoju moc, svoju silu, svoje peniaze v časoch prvej a druhej Dzurindovej vlády. Čiže sa poďme baviť o rodičoch tej Gorily, o ktorej tu všetci chcete hovoriť, keď chcete hovoriť pôvod, a treba si na neho spomenúť.
Myslím si, že SMER nikdy neodovzdal do rúk Penty súkromné zdravotné poistenie a teda nevybudoval zdravotnú poisťovňu Dôvera, o ktorej sa tu často hovorí. A teda jedna z tých vecí, ktorá sa rieši, sú práve zdravotnícke zákony vtedajšieho ministra Zajaca, ktoré boli sprevádzané kupovaním poslancov. Veď to všetci vedia. A nakoniec 24-hodinové prestupy poslancov z opozície do koalície v čase, kedy chýbali hlasy. To sú všetko veci, ktoré sú predsa dôverne známe.
To isté platí o letisku Košice. Určite to nebol SMER, ktorý odovzdal tento, by som povedal, strategický majetok do rúk, do rúk Penty. To urobili všetci tí, ktorí dnes sedia napravo, s výnimkou tých, ktorí v parlamente v tom čase neboli, tých sa to samozrejme netýka.
Je to predsa druhá Dzurindova vláda, ktorá aj s lukratívnou zmluvou na dotovanie elektriny odovzdala paroplynový cyklus, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo, do rúk Pente!
Je to bývalá vláda, ktorá umožnila, aby vlastne Penta získala SLOVALCO aj s cenou energií, ktorá je 4-krát nižšia, ako je vlastne trhová cena! A my dneska musíme riešiť len dôsledky, ktoré z toho vyplývali, a ktoré dneska bezpochyby môžeme tu označovať jednotlivé finančné skupiny za problematické, ale u niektorých z nich pracuje tri a pol-, štyri-, päťtisíc ľudí, a máme na výber, buď im budeme pomáhať s tým, aby mali tú prácu ďalej, alebo pre ich problémy s ich majiteľmi samozrejme môžu o tú prácu prísť na strednom Slovensku. To je téma, ktorú treba možno všeobecne pomenovať.
A to už nespomínam také pikošky, ako samozrejme VSŽ, ktoré sa dostalo do rúk Penty, alebo Drôtovňa Hlohovec. To sú všetko veci, ktoré neurobila ani druhá, ani prvá vláda Roberta Fica. To znamená, tu si treba spytovať svedomie v časoch, kedy som Pente dával priestor na jej nafukovanie, na to, aby mala k dispozícii všetky, všetky veci.
SMER sa zachoval jednoznačne. SMER prišiel k moci v roku 2006. A práve darčeku, ktorý dostala Penta vo forme Dôvera, vo forme zdravotníckej poisťovne, zakázal zisk, zakázal zdravotným poisťovniam. Dneska sme za to samozrejme zo strany pravice kritizovaní a zároveň sme obviňovaní zo spolupráce s Pentou.
Tak, kto v tomto spore obhajuje Pentu?! My asi nie.
Ale myslím, že zákaz, zákaz zisku zdravotných poisťovní dal jasnú odpoveď, kto pred rokom 2006, kedy vznikla kauza Gorila, sa s kým ako bavil.
A to isté platí, to isté platí samozrejme o Letisku Bratislava, ktoré je ešte väčším strategickým majetkom ako, ako bolo Letisko Košice. Ja si pamätám presne na výroky pravicového spektra, najmä SDKÚ v roku 2006, keď sme zastavili privatizáciu Letiska Bratislava do rúk Penty, ako sme boli v tejto miestnosti, v tejto miestnosti s rovnakými ľuďmi, ktorí dneska tu hovoria o prepojení Penty a SMER-u, napádaní, že berieme riadne privatizované letisko z rúk, z rúk Penty.
Tak, kto tu obhajoval v tejto sieni zákonnosti, ako sa o nej hovorí v poslednej dobe, obhajoval Pentu a snažil sa vlastne zachrániť ten majetok, ktorý nadobudla?!
Ja si myslím, že toto sú fakty, toto sú nespochybniteľné fakty. A SMER sa k Pente a ku všetkým finančným skupinám postavil jasne. Či už zákazom zisku, zrušením jednotlivých privatizácií alebo rôznymi inými spôsobmi, ktoré jednoznačne priniesli stratu, stratu týmto skupinám.
Naozaj snaha pána poslanca Kaníka bola mimoriadne dojemnou snahou o odvrátenie pozornosti od toho, v čom je problém kauzy Gorila. A naozaj takisto 10-ročné obdobie, ktoré mala k dispozícii pravica na to, aby všetky veci dôsledne prešetrila.
A ja nezaujímam stanovisko k tomu, či niekto ovplyvňoval alebo neovplyvňoval, alebo manipuloval nejaké vyšetrovanie. Jednoducho politik, a ja si stále za tým stojím, politik do vyšetrovania nemá čo hovoriť. V žiadnom prípade. A výzvy k tomu, aby sme urobili nejaký úkon, nás vrhne pred rok 1989, kedy to politici vo veľkom zvyku mali. A myslím si, že viacerí, viacerí na to jasne doplatili. Politik nemôže diktovať vyšetrovateľovi, ako má postupovať. Ak to budeme robiť, potom zabúdame na pravidlá, po ktorých sa v roku 1989 volalo. A tie boli úplne jasné.
Čiže to je kus politiky, ktorý som do toho vniesol, a nechcel som. A zároveň ale na báze toho, čo som povedal, aj skonštatujem, že mi je veľmi ľúto, že táto správa neslúžila na to, aby sme diskutovali o samotnom vyšetrovaní, o čom sa veľmi ťažko diskutuje práve vzhľadom na nezávislosť vyšetrovania, ale bola predmetom politického príspevku, politických vystúpení, ktoré predovšetkým smerovali k určitej prezentácii. Čiže neviem, či toto je ideálny priestor. Myslím si, že je vhodnejšie zvoliť schôdzu, kde bude sa diskutovať o politických témach, ktoré sa môžu robiť aj pri rôznych zákonoch. Ale vyšetrovanie živého spisu by som nepolitizoval najmä preto, že toto vyvolá a posiela signály tým, ktorí to práve vyšetrujú, a v mnohých prípadoch ich to môže zneisťovať.
Ja si myslím, že to, čo sme sľúbili pred voľbami, to je podstatné. To, čo sme sľúbili pred voľbami ohľadne nezávislosti tohto tímu, ktorý sa nemení, ohľadne toho, že má dostatok finančných, materiálnych a personálnych vecí, ktoré má k dispozícii, tieto veci platia presne tak, ako sme ich takmer pred rokom hovorili verejnosti. A tento sľub sme jednoznačne dodržali a plánujeme ho dodržať do konca, pokiaľ táto kauza nebude vyšetrená. To je jediné stanovisko, čo k tomu môžem mať.
Ďakujem všetkým pekne. A naozaj je mi ľúto, že sa z týchto vecí robí politika, pretože potom sa z toho stáva fraška a potom sa z toho stáva nedôveryhodné vyšetrovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pekný deň vám všetkým želám, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vám predniesol správu o trestnom konaní tak, ako bola predložená PhD. Dušanom Kováčikom, špeciálnym prokurátorom.
"Dňa 12. septembra 2012 predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením spisovej značky CRD1442/2012 požiadal podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra o predloženie správy Národnej rade Slovenskej republiky o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. V tejto súvislosti poznamenávam, že informáciu o trestnom konaní v predmetnej veci dňa 18. júla 2012 špeciálny prokurátor PhD. Dušan Kováčik a zároveň dozorujúci prokurátor predložili ministrovi vnútra, ktorý s touto správou už raz oboznámil Národnú radu. Rešpektujúc všetky zásady trestného konania, ustanovenia § 6 ods. 1, 2 Trestného poriadku, ako aj tú skutočnosť, že vec je stále živá a vyšetrovanie neustále trvá, predkladám nasledovnú informáciu:
Od poslednej informácie o trestnom konaní spracovanej 18. júla 2012 boli vykonané špecializovaným tímom tieto úkony: Bolo vypočutých približne tridsať osôb v postavení svedka. Spracovaných bolo 15 žiadostí o súčinnosti v trestnom konaní, ministerstvo hospodárstva, Fond národného majetku, Úrad pre verejné obstarávanie, Sociálna poisťovňa, Západoslovenská energetika, Východoslovenská energetika atď. Bola vykonaná analýza zabezpečených listinných dôkazov súvisiacich s priebehom jednotlivých privatizácií strategických podnikov. Napriek vykonanému množstvu úkonov vo vzťahu k trestnej činnosti, za ktorú bolo začaté trestné stíhanie dňa 9. januára 2012, sa doposiaľ nepodarilo preukázať poskytovanie alebo prijímanie úplatkov. Teda doposiaľ vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo zadovážiť také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe.
Na strane druhej z vykonaných úkonov vyplynuli nové skutočnosti, na základe ktorých vyšetrovateľ Policajného zboru špecializovaného tímu v mesiaci november 2012 vydal tri nové uznesenia o začatí trestného stíhania, a to pre podozrenie z trestného činu podplácania, korupcia poslancov Národnej rady v súvislosti s hlasovaním pri schvaľovaní tzv. Zajacových zákonov, vydierania. Vydierať mali členovia vlády Slovenskej republiky s úmyslom dosiahnuť výsledok, a to privatizáciu bratislavského letiska v prospech jednej finančnej skupiny. Ďalšie minimálne dve veci sú v štádiu vyhodnocovania dôkazov, kde pravdepodobne dôjde taktiež k začatiu trestného stíhania pre podozrenie zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a iné. Z uvedeného dôvodu je potrebné ešte vypočuť minimálne päťdesiat svedkov a spracovať a potom následne zaslať žiadosti o právnu pomoc, výsluch svedkov do Rakúska, Veľkej Británie, Írska, Talianska.
Taktiež bude potrebné vykonať analýzu veľkého počtu listinných dôkazov. Vzhľadom na toto množstvo úkonov v súčasnosti nie je možné určiť termín ukončenia predmetnej trestnej veci.
Prácu špecializovaného tímu hodnotím doposiaľ kladne, pričom úkony sa vykonávajú plynule bez zbytočných prieťahov. Špecializovaný tím má vytvorené optimálne podmienky pre svoju prácu, a to po stránke personálnej ako aj materiálnej.
PhD. Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor, vlastnou rukou."
Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, ďakujem pekne. (Zaznievanie gongu.) Máme jednu minútu. Ja naozaj budem veľmi stručný, keďže sa jedná o prvé čítanie. Otázka, či mi páni poslanci dovolia aj teraz po jedenástej ešte päť minút. (Hlasy z pléna: Áno.)
Ďakujem pekne.
Máme za sebou teda prvé čítanie. Chcem povedať, že v drvivej väčšine boli tie príspevky vecné. Tie, ktoré som za vecné nepovažoval, na tie som reagoval už počas rozpravy, pretože boli naozaj postavené na pomerne veľmi zlom vyhodnotení situácie a neustálej snahe kritizovať niečo, kde naozaj dochádza k zásadnému posunu. Chcem oceniť niekoľko príspevkov, ktoré naozaj boli iba vecné a dokonca v mnohých oblastiach prinášajú niektoré nápady, ktoré môžu tento zákon posunúť ďalej. Chcem predovšetkým povedať, že tento zákon je naozaj mimoriadne komplikovaný a snažíme sa zo situácie, v ktorej sme dnes, kedy prakticky sme svedkami naozaj veľmi divotvorných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, kedy v mnohých prípadoch priamo zo zákona alebo z rozhodnutí sú nútené niektoré orgány nakupovať najdrahšiu ponuku. Nie najlacnejšiu. A v mnohých prípadoch ten problém vzniká práve či už nejednoznačným výkladom zákona, alebo umožňujúcim obchádzanie zákona. Snažíme sa to vylepšiť. To, čo ma teší najviac, je, že príspevky, ktoré odzneli v rozprave, je možné zhrnúť do naozaj dvoch oblastí. Okrem výhrad k novele, ku ktorým sa dostanem za veľmi krátku dobu, v podstate všetci poslanci konštatovali, že návrh prináša mnohé pozitívne zmeny. Som teda veľmi rád, že na tomto sa zhodneme a že v mnohých ďalších zmenách, ktoré upravíme ešte v druhom čítaní, dokážeme konečne vytvoriť zákon, ktorý umožní Slovensku na jednej strane čerpať eurofondy kvalitne, na druhej strane dostávať prostriedky nielen štátneho rozpočtu, ale aj eurofondov do obehu hrubého domáceho produktu, ktorý tak potrebujeme, aby dokázali tieto, tieto peniaze priamo vytvárať pracovné miesta.
Pán poslanec Galko predniesol niekoľko konkrétnych výhrad a niekoľko konkrétnych pozmeňovacích návrhov. Bolo ich pomerne veľa. Boli veľmi vecné. Dovolím si, aby sme o nich bližšie diskutovali aj v druhom čítaní, respektíve ešte vo výboroch a predniesli sme niektoré veci, kde sa môžu stanoviská zblížiť. Zaznelo niekoľko ďalších výhrad, ktoré mali dokumentovať údajné nedostatky, napríklad v oblasti, ktoré doteraz zákon neupravoval, a táto novela ich prvýkrát zavádza do právneho systému, alebo teda určite ten stav vylepšuje. Niečo podobné spomínal aj pán poslanec Gál. Pretože napríklad v súčasnosti je možné meniť dodatkom cenu, ak to predpokladá zmluva. To je to, čo vlastne my tomu zabraňujeme, aby vlastne nemohli potajme vlastne byť menené zmluvy a potom zistíme, že vysúťažené bolo prakticky niečo úplne iné a niečo za úplne inú cenu. To, čo dnes je vlastne v tom systéme umožňované. Takže táto zmena tomu jednoznačne zabraňuje. Čiže nemôžem povedať, že zmena je zlá. Možno sa vám v niektorých prípadoch zdá, že mohla by byť ešte prísnejšia. Dobre, diskutujme, či môže byť prísnejšia, aby zase neskomplikovala tú situáciu a nezapríčiňovala ďalšie, ďalšie obchádzanie.
Tak isto platí, častokrát sa hovorí o kritériách, čo sa týka váhovosti, že sú nejaké obmedzenia vo vzťahu k cene, vo vzťahu k iným náležitostiam. No dnes žiadne obmedzenia nie sú. Dnes práve tieto obmedzenia zavádzame. Opäť sa môžeme baviť o tom, že či niektoré tie čísla sú slabšie, sú lepšie. Treba ísť ďalej. Ale dodnes vlastne tieto kritériá váhovosti neboli vôbec. To isté platí, že sme znížili niektoré požiadavky, ktoré sa týkali napríklad obratov a podobne. To, čo som tu, tu niekde zaznelo, boli dvojnásobne a išlo sa nižšie. Chceme ísť ešte nižšie? Môžeme o tom diskutovať, nakoľko to bude mať vzťah k skúsenostiam a ku kvalite dodávaných vecí.
Veľmi dôležité, by som rád povedal aj k elektronickému trhovisku. Ak tu pán poslanec Beblavý hovoril o českom príklade, nuž práve autori českého trhoviska sú podpísaní pod slovenským elektronickým trhoviskom. To znamená, že tá úprava je prakticky totožná. Čiže potom je trošku schizofrenické kritizovať, chváliť českú a kritizovať slovenskú, keď vlastne autormi týchto úprav sú totožné osoby. Rovnako platí, že je to úplne iný systém ako systém EVO, lebo každý sa zameriava na úplne inú oblasť. Hovoríme o tom, že kritizovali ste otázku úpravy v oblasti elektronických aukcií. Ale elektronické trhovisko práve zavádza povinnú de facto elektronickú aukciu v podlimitných, v podlimitných zákazkách. Čiže to je opäť, čo nie je úplne presné.
A posledné, čo ešte k tomu poviem k tejto časti, je napríklad otázka samotnej rady Úradu pre verejné obstarávanie. Vo väčšine ste povedali, že radu vítate, a potom kritizujete jej zloženie. Rád by som pripomenul, že je totožná s tým, ako je tvorená jej kreácia na Protimonopolnom úrade. Je to identické. Ten systém je prebratý. Rovnako tak aj radu Protimonopolného úradu menuje vláda. Ja si neviem predstaviť, keď tu zaznievali niektoré slová, že tam napíšeme, v rade nesmie byť žiadny smerák a musí tam byť deväť členov SDKÚ alebo KDH, alebo, alebo by sme hneď napísali opozície. To samozrejme, viete, že v zákone nikdy nebolo a nemôže byť. To znamená, z môjho pohľadu vždy bol vlastne aj Úrad pre verejné obstarávanie pod kontrolou vlády a to, že sme my umožnili, aby tam sedel opozičný zástupca, bola vec, ktorá sa už potom nikdy neopakovala. Najmä, keď v 2010 prišla vláda Ivety Radičovej. Ak chceme hovoriť k tej kreácii, platí tam to, že keď sme napísali, že má byť členom rady predseda, podpredseda, šéf služobného úradu, platí, že tam nie je konflikt záujmov. V rade môže sedieť iba ten, ktorý nerozhoduje na prvom stupni. To znamená, ak na prvom stupni nerozhoduje predseda a podpredseda alebo šéf služobného úradu, tak potom si myslím, že má miesto byť práve v rade. Ak by rozhodovali na prvom stupni, tak to, samozrejme, konflikt záujmov je. Ale nerozhodujú. Čiže tam treba vidieť aj tú snahu o vyváženosť, kde vlastne by mali byť ešte nejakí traja ďalší právnici a traja dajme tomu ekonomickí odborníci z pohľadu, z pohľadu verejného obstarávania. O čom ale môžeme diskutovať rovnako tak v druhom čítaní.
Ďalším sú pripomienky, že sme nevyhoveli pripomienkam napr. Transparency International alebo Aliancii Fair-play. Všetky tie, ktoré poukázali pred voľbami v roku 2012, boli zaradené do zákona. Dneska ich síce už si ich nikto nepamätá, dneska ich nespomínate, lebo to považujete ako keby za automatické, ale jednotlivé veci, ja spomeniem iba napríklad zverejňovanie celoživotného cyklu zákazky. To je to, na čom staviame vylepšovanie tohto zákona. Ak chválite, pani poslankyňa Žitňanská, zverejňovanie zmlúv, ku ktorému ja sa hlásim, že je to veľmi dobré. A my ideme ešte ďalej, aby práve napríklad dodatkami, rôznymi zmenami sme nedospeli, že zmluva bola podpísaná k jednému predmetu a na konci zákazky zistíme, že vlastne máme dodané niečo úplne iné. Práve preto zvyšujeme zverejňovanie celoživotného cyklu celej zákazky a tým pádom jednoznačne ideme ďalej. Ak hovoríte, že toto je veľká vec v boji proti korupcii, zverejňovanie zmlúv, tak ak ho zásadným spôsobom rozširujeme, musíte uznať, že táto časť ho ešte zvyšuje. A rovnako tak platí. Čiže to bol napríklad jeden z príspevkov Transparency International do zákona. Alebo zníženie prác naviac z 50 na 20 percent. To je jasne obmedzujúce. Takisto to tu nebolo vôbec spomenuté. To isté platí o pripomienkach Aliancie Fair-play, ktoré boli vlastne do poslednej a dokonca ešte niekoľko ďalších pripomienok nad rámec bolo akceptovaných a zapracovaných do zákona. Čiže myslím si, že tá kritika vychádza voči mnohým ustanoveniam, ktoré dovtedy v zákone vôbec neboli. Dneska tú situáciu zásadne zlepšujú a akurát, že v mnohých prípadoch sa vám javí, že či je to dostatočné zlepšenie? Dobre. O tom môžeme diskutovať, ale nemôžeme o nich hovoriť, že sú zlé, keď tú situáciu jednoznačne, jednoznačne vylepšujú.
Z môjho pohľadu naozaj budeme, nechcem vás dlhšie zdržiavať, už som prekonal päť minút, ktoré som sľúbil. Z môjho pohľadu bude naozaj široký priestor v druhom čítaní. I keď naozaj tento zákon mal rekordné pripomienkové konanie, prakticky šesť mesiacov. Budeme môcť mnohým veciam vyjsť v ústrety tak, aby sme jednotne v tejto, v celom pléne mali možnosť posunúť tento zákon do podoby, ktorá naozaj, nielen bude transparentný a bojovať proti korupcii, ale predovšetkým bude mať možnosť rýchlym verejným obstarávaním vytvárať nové pracovné miesta. To, čoho dnes máme na Slovensku najmenej, a to, čo najviac potrebujeme. Práve preto je zjednodušenie mnohých prípadov postupu verejného obstarávania zakotvené aj v zákone.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne. Je to, samozrejme, pohodlnejšie. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Bugár, ja som nehovoril o kontrolnom orgáne. Ja rozumiem tvojej reakcii, lebo sa snažíš brániť svojho poslanca. Ja som len povedal, pri kontrole akcionárov, pri kontrole subdodávateľov je návrh, ktorý zákon dodnes neobsahoval. A zavádzame túto kontrolu a v podstate hovorím, že aj za to, že zavádzame prísnejšiu kontrolu subdodávateľov a akcionárov, tak za to bola proste predvedená kritika. Ale to je v poriadku, to len hovorím, že to nebol žiadny problém, len som na to reagoval.
Pán poslanec Viskupič, si ma nepočúval, keď som hovoril tie klamstvá, ktoré som menoval, ja ti ich kľudne rád zopakujem.
On tu viackrát nás obvinil z toho, že utajujeme tendre. My sme jasne pozvali pozorovateľov. Je verejne vyhlásený, žiadny utajený nie je. Presne podľa postupov, ktoré súčasný zákon rešpektuje, a rieši sa to, presne o ľuďoch a dokonca ho riešia ľudia, o ktorých kedysi pán Beblavý vyhlásil, že sú odborníci. Tak teraz mi tá jeho neschopnosť reagovať na realitu, on je proste také to audiotextové číslo, a teraz to nemyslím urážlivo, on má vždy pripravenú odpoveď zla, zle, katastrofa, otrasné. Proste on tú pozitívnu stránku veci vôbec nemá, čo pri ostatných vystúpeniach, aj z radov opozície človek eviduje, že toto sú dobré riešenia a toto sú menej dobré riešenia.
To je to, čo ja hovorím. Viete a prvý, kto zaútočil na pôvod poslanca v tomto parlamente, bol pán Beblavý, to som nebol ja. Možnože preto mám nižšiu dávku tolerancie vo vzťahu k jeho vyjadreniam, ale ja som sa tu nikomu, keď mi došli argumenty, neútočil, odkiaľ a ako pochádza, to som ja nerobil.
Čiže ak sa tu niekto môže hanbiť v rohu, čo už možno teraz robí, je práve pán poslanec Beblavý.
A čo sa týka pána poslanca Zajaca, včera ste povedali, pán poslanec Zajac, že na ministerstve vnútra, na budove ministerstva vnútra je 208 výsluhových dôchodcov. To predsa nie je pravda, to je skoro celý počet všetkých pracovníkov budovy ministerstva vnútra. Čiže vy nemáte problém naživo 24 hodín povedať vec, ktorú nemáte absolútne overenú, ktorá je nezmyslom.

Ďakujem pekne. Nezvyknem v prvom čítaní vystupovať v rozprave, lebo v podstate má význam predovšetkým druhé čítanie, kde sa niečo mení, ale musím na to zareagovať tak trochu z jedného prostého dôvodu. Nie ste prvý, ktorý vystupuje v rozprave k tomuto zákonu, pán poslanec Beblavý, ale čo je úplne podstatnejšie, je to, že som dokonca od pánov niektorých poslancov, od ktorých som to naozaj nečakal, ako napríklad pán poslanec Galko, sa dočkal aj naozaj vecného vystúpenia s množstvom nápadov a pozmeňovacích návrhov. Rovnako vecne vystupovala aj pani poslankyňa Žitňanská. A vy, ako je vaším dobrým zvykom, ste predviedli teatrálne vystúpenie, ktoré má niekoľko zásadných chýb. Keď práve neútočíte na pôvod tých, s ktorými diskutujete, keď vám dôjdu argumenty, tak argumentujete nejakou snahou ponižovať svojho súpera, pretože ho neviete presvedčiť argumentami a snažíte sa ho riešiť otázkou, to, či má, alebo nemá niečo napísané. Spomeňte si na svoje príspevky, ktoré ste vždy zásadne čítali z počítača.
No ale k tomu, čo hovoríte; vy totižto absolútne bezbreho klamete a nemáte s tým vôbec žiadny problém a používate také demagogické argumenty, ktoré proste neexistujú! To je pre mňa fascinujúce, že vám to nerobí vôbec žiadny problém. Ja si viem predstaviť, že na vás môže byť ešte aj detektor lži krátky, pretože naozaj to máte zrejme v DNA-čke, takúto vec. Čo je veľmi dôležité, povedali ste, že EVO, to znamená elektronické verejné obstarávanie, ktoré, mimochodom, sa teda vôbec nepodobá na elektronické trhovisko, lebo je úplne na inom princípe postavené, sme obstarali my. Keď ste boli súčasťou druhej Dzurindovej vlády, obstarala ho druhá Dzurindova vláda a druhá Dzurindova vláda ho aj zaviedla do života v roku 2006 a v 2005 sa obstaralo. Buďte taký láskavý, nehovorte, že za Ficovej vlády sa EVO urobilo, to predsa nie je pravda! To je prvý moment.
Druhý moment, pneumatiky na desať rokov pre Policajný zbor sa nedajú obstarať cez elektronické trhovisko, pretože cena je ďaleko nad to, na čo je elektronické trhovisko, určená. Čiže to sú presne tie argumenty, ktoré vy len tak hodíte do placu a čakáte, že vám ich všetci zjedia, (Reakcia z pléna.) Dodo Hlina vám povie, že proste to je ako regulárne, to je v poriadku, ale v konečnom dôsledku klamete. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás. Vám to vadilo.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach nemôže obstarávať, pretože nemá právnu subjektivitu a množstvo vašich "vtipných" poznámok, ktoré tu sú, proste nemôžu obstarávať, lebo nemajú právnu subjektivitu a obstarávať nikdy nebudú. To sa naozaj nedá počúvať, vy ste odborníkom na všetko. Vy tu hovoríte od jadrovej elektrárne až po školstvo, obstarávanie, divadelníctvo a neviem, ktoré veci. Proste týmto veciam sa štandardne hovorí, samozrejme, Chrobák Truhlík, aj tých treba, aj tých treba, o tom vôbec nespochybňujem. Faktom však zostáva, že vás veľmi pekne prosím, môžete vždy, to je prirodzené, keď v politike používate hyperbolu, snažíte sa na niečo upozorňovať a pod., to je všetko okej. Mňa len vždy proste fascinuje ako vy bez problémov proste klamete (Hlas z pléna.) a dáte veci, a teraz zase vykrikujete, lebo nemáte argumenty. Však buďte v kľude, ja vám len jednu vec hovorím, že veci, ktoré ste povedali, proste nie sú pravdivé. Trištvrte roka, no nie sú, veď tu som vám dal niekoľko dôkazov, prečo ste jasne v priamom prenose klamali. Proste trištvrte roka je pripomienkové konanie, v ktorom sa akceptovali desiatky pripomienok, počínajúc Transparency International, vašou rodinnou firmou - ináč to ste jediný na svete, ktorý si dokázal sprivatizovať organizáciu - a, samozrejme, Alianciou Fair play a mnohými ďalšími.
Keď Republiková únia zamestnávateľov, ktorá bezpochyby nie je smerácka, aj Asociácia zamestnávateľských zväzov, bezpochyby takisto nie je smerácka, tak sa rozhodnú, tak sa rozhodnú, (Hlas z pléna.), áno, fascinujete ma v tomto prípade, pán predseda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás pekne, vám, pán poslanec, to vadilo, tak buďte pokojný.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Pred chvíľou ste sa sťažovali na to, keď som s vami komunikoval, už vám to, samozrejme, problém nerobí. Pamätám si na vyjadrenia, ktoré boli, že prvýkrát SMER vybral nezávislého ministra práve z radov, ktoré nie sú, nie sú pod jeho kontrolou, už zrazu je to smerácka organizácia. Keď AZZ kritizuje návrhy SMER-u, tak vám to, samozrejme, vyhovuje, nechajme to tak, jednoducho, vy nemáte v rukách argumenty. Akože, keď sa chcete poradiť, teraz dobre, ste akurát pri pani poslankyni Žitňanskej, skúste sa možno opýtať, možno vám dá nejaké dobré rady a možno svoje vystúpenia dokážete zlepšiť natoľko, že budeme môcť o nich, budeme môcť o nich plnohodnotne rozprávať.
To znamená, jediná vec, ktorá je, je množstvo návrhov, ktoré môžu tak komplikovanú novelu, ako je toto, určite vylepšiť, bez pochýb. To znamená, z môjho pohľadu sa im nikdy nebránime, nikdy sme sa im nebránili, ale vaše vystúpenia k tendrom, ktoré sú na ministerstve vnútra, verte, som momentálne ministrom vnútra, odborníci tieto tendre pripravujú, mali ste možnosť sa prihlásiť na pozorovateľa v tomto tendri, neurobili ste tak. Dobre, budú tam iní ľudia, ktorí to budú mať možnosť kontrolovať, je to preto, a to je tá vaša zásadná povaha, ktorá vlastne vám bráni niečo vytvoriť, pretože vy ste nikdy nič nevytvorili a celý život žijete z niekoho iného a úspechu niekoho iného alebo práce niekoho iného. V konečnom dôsledku je dôležité to, že vy ste sa nesnažili počas trištvrte roka aktívne pracovať s týmto zákonom, vy si chcete počkať, tak ako ste to povedali, môžete sa dočítať v médiách, tam sú nejaké citáty, vy to robíte iba preto, aby ste mohli byť v médiách. Nikto si tak nepamätá, nikto si tak nepamätá v podstate jednotlivé výstupy ako vy, pretože vy žijete len s tým, čo sa robí v médiách. Nie v tom, čo je reálna práca, alebo to, čo ľudí naozaj zaujíma, len to, čo je v médiách. Ešte aj vlastnú stránku vo Wikipédii si napísať sám, to chce veľkú dávku samoľúbosti. To znamená, toto je presne ten prípad, kde, kde toto svedčí o tom, že vy nemáte seriózny záujem zákon vylepšovať. Vašou jedinou snahou je to, aby ste sa pokúsili pri veľkej dávke paranoje vysvetliť niektoré ustanovenia tak, aby vyhovovali len vám a mohli ste ich kritizovať.
To ináč včera, mimochodom, predviedol, čo ma veľmi prekvapilo, aj pán poslanec Gál, kde začal napádať inštitút, ktorý vôbec v zákone nebol, ktorý teraz zavádzame, aby sme mohli kontrolovať subdodávateľov, aby sme mohli kontrolovať akcionárov. Nikdy predtým nebol, desať rokov ste mali príležitosť takéto niečo do zákona zaviesť. Zavádzame tam teraz zvýšenú kontrolu, a on to kritizuje! Teraz nerozumiem prečo, či preto, že chce, aby boli tie veci zakryté, alebo chce, aby to proste sa nejakým spôsobom posunulo ďalej?
Čiže z tohto pohľadu hovorím, vítam ľubovoľné, a počul som ich včera a bolo ich niekoľko pozitívnych návrhov, ktoré majú šancu ten zákon ešte posunúť ďalej. Vždy je tá šanca, veľmi ich vítam, len vás pekne prosím, skúste obmedziť množstvo klamstiev, ktoré ste schopný použiť na meter štvorcový tak, aby to bolo počúvateľné. Ja som schopný akceptovať politickú hádku v tom, že trošku pridávate, aby mal ten argument nejaký väčší dôraz, ale naozaj si nevymýšľajte veci, ktoré nie sú pravdivé.
Pretože práve tie veci, ktoré robíme, smerujú k tomu, aby bolo čo najviac uchádzačov. Ak jednoducho sa prihlási autoservis, o ktorom vy ste tu hovorili, o tom obstarávaní v rámci verejného trhoviska, a ponúkne mi cenu za hodinu opravy automobilu 10 eur, a tým pádom vyhrá, ale zároveň ma tak skryte, namiesto 10-eurovej ceny za liter oleja tam dá 500 eur za liter oleja, tak samozrejme, je to ekonomicky nevýhodnejšia ponuka ako tá, ktorá má primárnu cenu ako prvú. A s tým sme boli konfrontovaní tisíckrát počas vašej vlády.
A posledná vec, aby som dlho nehovoril, lebo naozaj to má význam až zhrnúť všetky pripomienky, je, že nepočul som toto plamenné vaše vystúpenie v prípade tak geniálnej aukcie ako boli platinové sitká. Vtedy ste za týmto pultom nestáli (Potlesk.) a nehovorili ste, že to je otrasné, akým spôsobom SDKÚ zneužilo elektronickú aukciu a poslalo definitívne do minulosti pocit poctivosti ohľadne elektronickej aukcie. To ste tu nevystupovali. Vtedy ste stáli schovaný v rohu a dúfali ste, že sa nikto nedozvie o ďalšej veci, ktorá hneď na to prišla, ktorá sa volala daňové riaditeľstvo alebo krach informačného systému daňovej správy. To sú veci, ktoré svedčia o tom, akým spôsobom ste to robili zle. Akým spôsobom ste nastavili zákon, v ktorom bolo možné, že Úrad pre verejné obstarávanie napísal, že sa musí kupovať od najdrahšieho. To sú reality, to sú fakty, ktoré existujú, dokumenty, papiere a rozhodnutia, s týmto ste boli konfrontovaní. Nikdy ste nemali odvahu sa postaviť a pol hodiny pri tomto pulte hovoriť napr. o elektronickej aukcii na platinové sitká. To je celé.
Ja si myslím, že v tomto máte možnosť aj urobiť nejakú sebareflexiu a nebyť stále nekonečným hviezdnym odborníkom na všetko, pričom vaše argumenty proste sa zakladajú vždy na klamstve. To je celý základný problém. Skúste hovoriť veci, ktoré sú naozaj problémy.
Áno, ja vám poviem jeden konkrétny, ktorý si uvedomujeme, včera ho tu naznačil pán poslanec Galko, nakoniec pani poslankyňa Žitňanská. Myslím si, že elektronické trhovisko ako také by určite mohlo mať domovský prístav niekde lepší, ako je ministerstvo vnútra. To bezpochyby je celkom dobrý nápad. Dôvod, prečo tam pôvodne bolo ministerstvo vnútra, bola predovšetkým kapacita, to znamená personálne obsadenie, keďže celý Úrad pre verejné obstarávanie má iba niečo viac ako sto ľudí, ale keďže sa nám podarilo už teraz zabezpečiť, že personálne posilnenie Úradu pre verejné obstarávanie je vlastne otázkou niekoľkých, niekoľkých týždňov a rovnako tak aj posilnenie v oblasti finančnej, to znamená mzdovej politiky, aby tam mohli byť kvalitní ľudia a mohli byť dobre zaplatení a neodchádzali po výcviku okamžite niekam do súkromnej sféry, tak si myslím, že je ten priestor, aby sme mohli napr. elektronické trhovisko posunúť aj smerom na ÚVO. To je, samozrejme, regulérna požiadavka, ktorej ja rozumiem a veľmi sa mi páči. Ale používať potom neustále klamstvá, ktoré naozaj zavádzajú vlastne pocit a dokonca aj u znalých poslancov, akým je pán poslanec Hlina, vyvolajú dojem, že sú kvalitné, tak potom už musím reagovať, pretože sú naozaj postavené na lži, ale áno. Veľmi, veľmi, veľmi dobrý príklad je ten, že ste neboli schopný reagovať na to, prečo sa nesúťaží Stará tržnica. Vaša jediná odpoveď je o tom, že o tom neviete. No však je to vo vašej strane, skúste o tom vedieť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona o verejnom obstarávaní.
Tak ako sme pred dlhším obdobím vyhlásili, je nevyhnutné urobiť vo verejnom obstarávaní poriadok, pretože sme boli konfrontovaní jednak s jeho nefunkčnosťou a mnohými katastrofálnymi, nepochopiteľnými a absurdnými rozhodnutiami, napríklad aj Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré boli zapríčinené naozaj často veľmi nezrozumiteľnými ustanoveniami tohto zákona.
Hlavnou časťou zákona, ktorý tiež popri zákone o sociálnom zabezpečení mal prakticky najdlhšie pripomienkové konanie za posledné obdobie, v podstate bol predstavený v júli minulého roku. A niekoľko mesiacov prebiehali naozaj veľmi podrobné diskusie, tisícky pozmeňujúcich návrhov, tisícky zmien, ktoré sa snažili vypiľovať tento zákon naozaj do kvalitnej a zásadnej širokej novely.
Dovoľte mi teda, aby v prvom čítaní, predtým než pristúpime k tomuto návrhu v druhom čítaní, v rozsiahlej a odbornej a podrobnej diskusii som povedal pár hlavných téz, ktoré tento zákon sprevádzajú.
Tento zákon bezprecedentne rozširuje zverejňovacie povinnosti v súvislosti s obstarávaním. Po zavedení tohto zákona nebude možné, aby prebehlo čo i len jedno obstarávanie bez toho, aby sa o ňom dopredu nevedelo. To tiež znamená, že bude mať možnosť každý byť informovaný, ale nebude možné uzatvárať rôzne tajné obstarávania, ktoré vyjdú na povrch až po niekoľkomesačnom plnení, teda každý jeden obstarávateľ bude mať vlastný profil a budú sa u neho sústreďovať všetky obstarávania, ktoré bude mať.
Čo je veľmi dôležité. V rámci týchto zverejňovacích povinností bude zverejňovaný celý životný cyklus zákazky, teda od prvej objednávky, od samotného priebehu súťaže až po poslednú faktúru a dodací list, ktorý bude uzatvárať súťaž, lebo sa nám veľakrát stalo, že niečo bolo vysúťažené, niečo bolo zazmluvnené a niečo úplne iné bolo dodané.
Podnikatelia, a to je podľa mňa jedno z najdôležitejších opatrení v rámci zverejňovania, nebudú len ustavične prehľadávať všetky weby jednotlivých obstarávateľov a vyhľadávať po internete prípadnú možnosť nejakej súťaže, ale budú v momente, akonáhle sa prihlásia raz do systému Úradu pre verejné obstarávanie, aj aktívne notifikovaní o všetkých súťažiach, ktoré sú v ich odbore a ktoré ich zaujímajú. Čiže aktívne štát nebude len uverejňovať, ale bude aj vyzývať jednotlivých podnikateľov na účasť v súťaži, čo jednoznačne zvýši prítomnosť a súťaživosť v jednotlivých tendroch, čo znamená, samozrejme, väčšinou aj výhodnejšiu cenu a kvalitnejší tovar pre štát, čo je asi to najpodstatnejšie, o čo sa v novom zákone snažíme. Vopred sa vlastne budú zverejňovať všetky zákazky od 1 000 eur, čo je, myslím si, hranica, ktorá je veľmi, veľmi prijateľná.
V nadväznosti na to preto dochádza aj k zrušeniu rokovacieho konania bez zverejnenia. Ostáva v systéme, kde sú určité výnimky, ktoré platia, kedy môžete uzatvárať zmluvu, pretože ide o autorskú prácu, pretože ste v časovej tiesni, ale vždy musí byť dostatok času na to, aby bolo dopredu zverejnené, že takéto obstarávanie ide byť. To znamená, je možné, že vždy bude ešte účastník, ktorý môže sa prihlásiť s rovnakým riešením a, samozrejme, s výhodnejšou cenou.
Zavádzame prísny zákaz dodatkov. Dodatky, ktorými sa zvyšuje cena alebo ekonomicky zvýhodňuje dodávateľ, bude možné uzatvoriť len so súhlasom Rady Úradu pre verejné obstarávanie. To je veľmi dôležité. Tu došlo k určitej zmene oproti pôvodnému návrhu, kde mal byť ten, kto bude rozhodovať, súd. Podnikatelia, ale aj obstarávatelia sa zhodli na tom, že toto bude omnoho flexibilnejšie riešenie.
Princíp negatívneho floatingu. To je vec, ktorá v podstate je zmiernená, ale stále hovorí o tom, že vždy musí dochádzať k rokovaniu o prípadne zníženej cene, ak medzičasom došlo k zníženiu ceny aj na samotnom trhu. To, samozrejme, bude predovšetkým riešiť elektronické trhovisko, ku ktorému sa dostanem za chvíľu.
Posilňujeme princíp ekonomicky najvýhodnejšej ceny. Posilňujeme princíp klasického slovenského porekadla, nikto nie je taký bohatý, aby si mohol kupovať len to najlacnejšie, pretože ho to bude stáť neskôr viac. Sú tisícky prípadov, keď hodina napríklad opravy v servise bola, samozrejme, iba 30 eur, ale najdrahšie oleje v rámci svetového rekordu stáli 2 000 eur, aby si tú cenu z tej hodiny nejako navrátili. A keď sa spočítal celý servisný cyklus takejto zákazky, bola podstatne drahšia ako u toho, kto síce ponúkal vyššiu hodinovú sadzbu, ale už v nej mal započítané aj niektoré ďalšie práce, respektíve výmeny napríklad olejov v autách.
Zjednotenie príprav úpravy pre podlimitné zákazky, príliš komplikovaný systém, ktorý často doniesol až také absurdity, že úrad prijal rozhodnutie, kedy nebolo treba nakupovať len od najlacnejšieho, ale zároveň zaviazal obstarávateľa, aby kupoval taký istý počet od najlacnejšieho ako aj od najdrahšieho. Takéto rozhodnutie som mal v rukách. A neveril som, že je niekto schopný takéto rozhodnutie vydať. Ale komplikovanosť toho zákona, ktorý bol doteraz, to pravdepodobne umožňovala.
Hovoríme o zavedení systému referencií kvality, aby iba tí, ktorí sa osvedčili, ktorí službu dodali načas, bez zvýšených cien mali práve právo prednosti súťažiť aj v ďalších súťažiach, pretože poskytovali svoju službu kvalitne.
Zavádzame takzvané ex ante kontroly, to znamená kontroly dopredu, keď úrad vyhodnotí, či sú podklady správne, aby nebolo nevyhnutné neustále čakať a vracať podklady späť na kontrolu do úradu. Ak raz úrad dá pečiatku, že tieto podklady sú správne, súťaž bude pokračovať.
Zavádzame zjednodušenie revíznych postupov, aby sa rozhodovalo o všetkých námietkach na jednom mieste, pretože doteraz bolo neustále prerušované akékoľvek obstarávanie tisíckami námietok, hlavne toho, kto nevedel poskytnúť kvalitný tovar, ale mal pocit, že dokáže takejto súťaži zabrániť.
Práve pre takých, ktorí špekulujú a nechcú seriózne podnikať a dodávať seriózny kvalitný tovar, budú fungovať aj takzvané sankcie zákazu účasti, ktoré budú v dvoch kategóriách, či už pri zle dodanom tovare alebo pri podvádzaní pri jednotlivých dokladoch, či už to sú nejaké bankové záruky, skúsenosti, prax a podobne.
Kontrolu vzťahov so subdodávateľmi, identifikáciu majoritných subdodávateľov, 50 % pri bežných, 30 % pri zákazkách nad 10 miliónov eur, to posilňujeme, aby sme jasne mohli vedieť, kto je skutočným dodávateľom jednotlivých prác, aby sme nemali len agentúrne firmy, ktoré majú zamestnaných len právnikov alebo len pracovníkov a odborníkov na verejné obstarávanie, ale aj tých, ktorí reálne vykonávajú prácu, a aby sme nemuseli byť konfrontovaní s takými momentmi, že vlastne nevieme pri moste v Kurimanoch, ktorá vlastne presne firma kde bola, pretože medzi tým konečným dodávateľom betónu a objednávateľom a staviteľom stavby boli štyri firmy. To je vec, ktorá by sa nemala v budúcnosti, samozrejme, opakovať.
To isté platí aj o aukciách, po tom, čo sme boli svedkami aukcie, ako boli platinové sitká. Myslíme si, že tu je naozaj problém. Ja naozaj nechcem, aby moje deti jedli najlacnejšie kuracie mäso dovezené z Poľska. To určite nechcem. A takisto nechcem, aby si musel občan kúpiť iba najlacnejší bedrový kĺb, ktorý má k dispozícii. Jednoducho sú komodity, ktoré nie je možné takýmto spôsobom vysúťažiť. Ale bude to musieť byť jasne odôvodnené.
Práve, naopak, zavádzame globálne aukcie práve vo forme elektronického trhoviska, ktoré bude tým najtransparentnejšie, že každý presne bude vidieť, čo si ide kúpiť, a bude mať dostatok času, aby reagoval cenou, presne ako na trhovisku ste mohli vyjednať najlepšiu cenu za najvyššiu kvalitu. To je práve tá vec, ktorú tento nový zákon aj prináša.
Samozrejme, často sa stávalo, že vyhral súťaž niekto, kto si nespočítal, o čo vlastne súťažil, nakoniec zhodnotil, že nie je schopný zákazku dodať. A potom bolo potrebné robiť súťaž nanovo. Takže bude možné uzatvárať zmluvu v prípade odstúpenia od zmluvy prvého s druhým alebo tretím. To boli prípady, keď často bolo Slovensko v prípade fondov a iných problémov vystavené riziku vracania finančných prostriedkov práve preto, že nemali možnosť uzatvárať zmluvu s druhým a tretím a veľmi prísne pravidlá, ktoré budú fungovať práve pri zákazkách nad 10 miliónov eur, kde bude veľmi dôležité, aby sa preukazovali nielen subdodávatelia, ale už, samozrejme, aj štruktúra majiteľov jednotlivých subdodávateľov, aby bolo úplne jasné, kto na Slovensku vyhráva jednotlivé zákazky a kto sú tu skutoční majitelia.
To sú veci, ktoré prispejú asi k najzásadnejšej reforme verejného obstarávania smerom k zvýšenej transparentnosti, verím, tento zákon práve preto, že tri štvrte roka bol vo veľmi intenzívnej diskusii s mimovládnymi organizáciami, s podnikateľmi, s odborármi, so ZMOS-om, so zamestnávateľmi. A som veľmi rád, že zamestnávatelia, tak Republiková únia zamestnávateľov, ako aj Zväz zamestnávateľov Slovenska podporili túto novelu aj v rámci rokovania Hospodárskej a sociálnej rady. Čiže tento zákon má naozaj širokú podporu tak verejnosti, tých, čo sa uchádzajú o zákazky, lebo majú pocit, že vedia byť v omnoho väčšom množstve pri zákazkách, vedia v omnoho väčšom množstve vysúťažiť seriózne ceny a kvalitu s tým, aby sme dali konečne zbohom zbytočne predraženým tendrom.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že som veľmi prekvapený. Zaznamenal som v rozprave aj nejaké náznaky vecných pripomienok. No, bohužiaľ, je to pre mňa veľkým prekvapením, veľká časť rozpravy sa viedla v hrubom demagogickom tóne. No ja som o to pôvodne nemal záujem, pretože to nepovažujem za podstatné. Ale keď tak veľmi po tom volajú niektorí poslanci opozície, ja im rád ich zážitok z ich vlastného hospodárenia sprostredkujem.
Dôvod, a na svojom stanovisku vôbec nič nemením, prečo predkladáme tento zákon, sú práve istoty, pretože málokto dokáže za dva roky tak zničiť osobitný účet sociálneho zabezpečenia, ako sa to podarilo práve vám. A pán minister Galko bývalý je toho živým príkladom. Vy ste zvládli za dva roky minúť pätnásť miliónov eur z toho osobitného účtu bez toho, aby ste tam čo i len euro naliali. A tento deficit, ktorý už predtým bol veľký, ste rozšírili o ďalších štyristopäťdesiat miliónov korún. To sa predsa nedá vysvetliť. Vy ste si ani v rozpočte pri súboji s ministerstvom financií nedali ani trochu roboty, aby ste sa posnažili o to, aby ste tento deficit vyvrátili. Ja keď som odchádzal z ministerstva vnútra, na osobitnom účte tam bolo plus 1,2 miliardy korún. Čiže osobitný účet sociálneho zabezpečenia Policajného zboru bol plus štyridsať miliónov. Keď som prišiel naspäť, bol mínus takmer pätnásť miliónov eur. Čiže kde sa stratilo päťdesiatpäť miliónov za necelé dva roky? To je nejaké zodpovedné vládnutie, nejaké zodpovedné hospodárenie? Čiže ja som mohol urobiť veľmi jednoduchý technický trik, a to presunúť účtovne peniaze z jednej tabuľky do druhej a tri roky nechať nedotknutý tento systém. Táto vláda by ho bez problémov prežila. Bez problémov by sme udržali tie deficity na nejakej úrovni. Platilo by sa. Bolo by to vybavené. Ale keby nová vláda v roku 2016 mala stáť pred otázkou už v tom čase zhruba odhadovaného päťstomiliónového deficitu už v eurách, už to teraz nehovorím v korunách, to znamená pätnásť miliárd starých korún, tak už riešenie by bolo iba jedno, iba to, ktoré museli robiť v iných krajinách, kde ten systém naozaj vôbec nezvládli. To znamená, jednak, pán poslanec Galko, idete presne proti stanovisku svojich ľudí, pretože nie vy ste toho dôkazom, lebo vaši ostatní diskutujúci boli dôkazom toho, čo ste chceli v skutočnosti urobiť s týmto systémom, že ste ho chceli zničiť alebo zrušiť. Veď všetky stanoviská boli jasné k tomuto.
Jedinú obranu som nepočul a mali ste dva roky na to, keď chcete k tomu vystupovať, aby ste niečo spravili. Ja som tu jediný návrh zákona z vašej dielne za dva roky nevidel. Ja si nemyslím, že dva roky je to málo. Za dva roky dokázali veľa aj vojaci na základnej vojenskej službe, nič ste v tejto veci neurobili. Návrhy, koncepcie, komisie, to všetko každý môže robiť, ale návrh som nevidel. Tento návrh po troch mesiacoch, odkedy sme nastúpili do vlády, je v pripomienkovom konaní, širokom, možno rekordnom, spolu so zákonom o verejnom obstarávaní. Všetky skupiny boli vypočuté. A dnes všetci majú svoj kompromis. To znamená, kritiku, kde, samozrejme, ste hlavne útočili na ministerstvo obrany, považujem za proste naozaj populistickú, demagogickú, pretože vám všetci vaši kolegovia z koalície potvrdili, že oni to vidia úplne inak. Oni to vidia ako návrh zrušiť súbeh, zrušiť dôchodky, zrušiť tu všetko. Ja teda nerozumiem tej kritike.
A protirečíte si dokonca s pánom Brockom ako odborníkom na sociálne zabezpečenie, lebo vy tvrdíte, že sa to zmenšuje. A on tvrdí, že sa to zväčšuje. On teraz pred chvíľou povedal, že sa zvyšujú vlastne tie platy. Tak ako môžete povedať vy, že niekto je ukrátený, keď pán Brocka tvrdí, že sa zvyšujú. Tak sa skúste dohodnúť medzi sebou, aby ste teda mali aspoň jednotné stanovisko, po ktorom tak strašne voláte.
Toto je ten problém, že ja nemám problém s kritikou ani so všetkými vecami. Ja rád budem s vami v druhom čítaní konfrontovaný so všetkými svojimi stanoviskami, aj s tým, kto je koľko v službe a kedy slúžia dvaja policajti s rozdielnym počtom rokov, ktoré majú do dôchodku, bez problémov.
Toto slovo všetko platí po tom, že som odchádzal z ministerstva, keď tam bolo 1,2 miliardy korún na účte. Kde ste ich minuli za dva roky, tomu ja naozaj nerozumiem. A ja viem, kde je hlavný vinník. A teraz budem nie demagóg, keď poviem, že ste ním iba vy a iba predchádzajúci minister vnútra. A vidím hlavný problém na ministerstve financií, ktoré nepochopilo situáciu, ktorú je potrebné na silových zložkách riešiť. A to vlastne urobilo škrty, ktoré sa nikdy nenaplnili. Nepoužívam tú istú demagógiu, lebo myslím, že hlavná vina bola tam, pretože práve neodhadnutím tejto situácie a plošným škrtom, že vy ste mali neuveriteľné množstvo voľných tabuliek na ministerstve obrany, ktoré ste nemohli obsadiť, lebo ste jednoducho na ne nemali mzdy, to znamená, že títo ľudia neprispievali do systému a napríklad na ministerstve vnútra, to opravím pána poslanca Bašku, nebolo to tritisíc, a tritisícsedemsto ľudí odišlo za dva roky. To znamená, takmer 20 % celkového Policajného zboru opustilo svoje rady. A prakticky nikto tam nebol prijatý. A keď som prišiel na ministerstvo, bolo tam dvetisíc ďalších voľných tabuliek, ktoré do toho systému proste neprispievali, lebo na ne nemali platy, čiže absolútny kolaps systému, ktorý sa pripravil škrtmi, ktorým nerozumiem, ktoré dnes je potrebné riešiť. A ja ich riešim spôsobom, ktorý je prijateľný pre všetkých, lebo s tým súhlasím. Nakoniec sa našlo aj to, a neviem, kto to tu spomínal, ohľadne 19-percentného zdaňovania dôchodkov. To bolo podstatné, že to nebola hra, to nebolo divadlo. Vy si to pamätáte zrejme zo svojej vlády, že ste nejaké divadlá hrali v tom čase.
Ministerstvo financií malo rovnaký záujem ako váš predchodca. Na rozdiel od vás sme sa mu ale nepodvolili, ale zabojovali sme. A nakoniec sme dokázali predstaviť systém, ktorý aj bez toho, aby sa zdaňovali dôchodky, je schopný byť nadlho udržateľný na štyridsaťpäť rokov, pretože bol daný aj pod stress testy. Aj boli vlastne vytvorené diagramy, ktoré presne kalkulovali s tým, s nejakou mortalitou, s tým, ako sa budú zvyšovať, znižovať platy, aké budú príjmy, koľko tabuliek ostane voľných, kde je fluktuačné pásmo, koľko nám pravidelne ročne odchádza dôchodcov do dôchodku a podobne. To znamená, tentokrát naozaj nejde o návrh, ktorý je populistický.
My sme jeden návrh v roku 2008 urobili. Vstúpil do platnosti. Tento systém počítal s tým, že nikto nie je taký samovrah, aby prepustil viac ako 5 % zo svojho stavu svojich ľudí, ktorých potrebuje nevyhnutne na výkon, ktorí prestanú platiť. Preto ten vankúš, ktorý sme vytvorili v tej sume 1,2 miliardy, nemal byť taký, že bude zarábať ten systém. Ale ten vankúš, čo sa vytvoril vlastne v prvých rokoch, vydrží postupne vyklesávať do nuly, keď sa spoja vlastne dve krivky v tom cykle životnom, o ktorom som hovoril, v počte dôchodcov.
Čiže ja nechcem používať demagógiu a obviňovať z toho vás alebo bývalého ministra vnútra. Ja hovorím, viem, kde sa tá chyba stala, kde je príčina. Ale podstatné je na ňu reagovať dnes a ničím sa neodlišujeme od istôt, pretože práve, naopak, ja dnes som schopný garantovať, že policajt, ktorý vstúpi do systému, ten svoj dôchodok o dvadsaťpäť rokov dostane, pretože tak je nastavené to platenie, príjem do toho systému, že ho bude môcť dostávať. Prečo ten systém je? Ako tu môžeme diskutovať s niekým, kto nerozumie možno dôvodom, ako vyzerá práca v silových zložkách? To znamená, to nebolo úplne fér. V každom prípade, taký veľký odchod policajtov a vojakov, ako bol v posledných dvoch rokoch, naozaj historicky si nikto nepamätá, s výnimkou prepúšťania práve po profesionalizácii armády, čo spomínal pán poslanec Baška.
Vrátim sa aj k vecnej časti, ktorú ste mali, lebo ste ju mali.
To možno vysvetlím bližšie, pracovníci labákov, rozumejme, Kriminalisticko-expertízneho ústavu, to je zrejme to, čo ste mali na mysli, sú ľudia v teréne. Pravidelne vyrážajú v noci o druhej, o tretej ráno na miesta, ktoré nie vždy sú bezpečné, na miesta činov. Tam odoberajú vzorky, tam hľadajú stopy. Oni sú tí, vďaka ktorým s novým systémom DNA sme schopní usvedčovať páchateľov v dennú, nočnú hodinu bez ohľadu na nadčasy. Tam musia byť dovtedy, dokiaľ nezaistia miesto činu. Tisíckrát sa nám podarilo, že spod desaťcentimetrovej vrstvy betónu vydolovali proste DNA, čo nakoniec pomohlo usvedčiť páchateľov. To je práca, ktorá je priamo na bojisku, pretože látky, ktoré im nosia, veci, ktoré sú často niekoľko desiatok rokov staré hnilé, akékoľvek, to je rizikové miesto.
Máte pravdu v tom, čo sa týka pani za okienkom, ktorá vydáva doklady. Ale tam už žiadny policajt nie je. Bývalo to v minulosti, preto je to taký stereotyp. Ale dnes na vydávanie dokladov sú všetko civilní zamestnanci, pretože aj to sú civilné miesta. Viem to presne preto, lebo majú naozaj tiež veľmi nízke mzdy, ktorými sa musíme tiež posnažiť, aby sme ich prácu vylepšili, hlavne preto, že sa ukázali ako veľmi obetaví v čase, keď prišli dovolenky a malé deti sa prvýkrát dávali do pasov. Museli mať vlastné pasy kvôli tomu, aby sa znížilo riziko únosov detí. Tak naozaj robili nadčasy, mimoriadne náročnú prácu, keď 5 dní v týždni boli vlastne po 12 – 16 hodín v práci bez toho, aby ich mohol niekto na tejto zmene nahradiť. Čiže to sú ale dneska civilné miesta. Ak na ministerstve obrany existujú miesta, ktoré by mohli byť scivilnené, ja som za to, minister obrany bezpochyby tiež je za to, treba to identifikovať, možno poznáte presne tie miesta, ktoré treba identifikovať, a, nech sa páči, do nich. U policajtov, chcem povedať, neexistuje klasická kancelárska práca, pretože niekto povie, ja vám poviem ešte lepší príklad toho, čo je na policajnom oddelení a vydáva zbrojné preukazy a registruje zbrane. Ale práve ten priebeh kariérneho postupu je, že u nás je jasná podmienka, každý, kto vstúpi do Policajného zboru, musí ísť najprv na chodník. To znamená, musí byť súčasťou základného útvaru Policajného zboru. Po dvoch rokoch podľa špecializácie a odbornosti sa potom môže začať klasifikovať na vyšetrovateľov, kriminalistov a ďalšie stoličky, ktoré sú vyššie. A na takéto miesto sa nemá šancu dostať po dvoch, troch, piatich rokoch. To znamená, každý policajt zažil svoj reálny výkon na chodníku, kratší, dlhší. Niekto je tam celý život. Je tu presne úvaha, kde sa rokuje práve s odborármi o zvýhodňovaní určitého koeficientu medzi tými, ktorí boli nejakú väčšiu dĺžku svojho času v pohodovejšej alebo neboli v zmenovej prevádzke a niekým, kto v tej prevádzke bol. Niektoré krajiny tu majú, práve tu narážam na pána poslanca Hlinu, naozaj rozdielne veci. Niekde je od nejakého veku zakázané slúžiť nočné, pretože už sú tam starší a podobne. Sú pritom, samozrejme, rozdiely. V druhom čítaní, keď si to budete vyžadovať, skúsime urobiť rešerš, aby ste mali o tom všeobecnú informáciu, treba však povedať, že náš systém patrí medzi seriózne. Čiže to patrí k tým scivilňovaným miestam v rámci ministerstva obrany, kde určite všade ešte nejaké rezervy môžu zostať.
Čo ma ale teda najviac prekvapilo. Prekvapil ma pán poslanec Brocka. A veľmi ma mrzí, že tu nie je a nechce so mnou diskutovať, napriek tomu, že toľko vecí povedal.
Od človeka, ktorý sa 20 rokov vydáva za odborníka pre sociálne veci, som také naozaj až nezmysly nepočul, že odvody zamestnávateľa sú súčasťou hrubej mzdy. Ako súčasť politickej diskusie to je na vrátenie diplomu, skutočne. Jednoducho aj tu je ten rozpor, ktorý si môžu kolegovia vysvetliť, keď jeden povie, že sa im berie, a druhý povie, že sa im pridáva. To je pre mňa nepochopiteľný skrat, o ktorom neviem, z čoho vyplýva. Ale vyplýva možno z toho, že je nedostatok argumentov.
A druhá vec, ktorú by som rád pripomenul pánovi Brockovi, je to, že vojaci a policajti, ktorí v roku 1998 odišli do sociálneho systému, nechali všetky svoje dovtedajšie platby zo SP v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa nedala ani korunu na osobitné účty. Aj z toho tak trochu pramení deficit. Aj v prvých rokoch osobitných účtov, keď vytvárali vysoké nadhodnoty tieto osobitné účty, všetky peniaze odchádzali do rozpočtu, neostávali súčasťou osobitného účtu. A dneska by tá situácia mohla vyzerať trochu inak, pretože tiež v úvodných rokoch si vytvárali ten bezpečnostný vankúš na to, ktorý keby tam bol ostal a nebol by odobratý preč do štátneho rozpočtu, dneska by sme boli v iných číslach, pretože ten životný cyklus toho osobitného účtu je 25 rokov a dnes ho máme v životnosti len 15 rokov. Preto hovorím, že musíme vlastne prekonať celú tú krivku na to, aby sme sa dostali do podoby. Je pre mňa neprijateľné hovoriť o univerzálnom systéme v prípade policajtov a vojakov. Mojou úlohou je, tak ako pred piatimi rokmi, tak aj teraz, aby som vytvoril právnu úpravu, ktorá bude garantovať každému policajtovi a vojakovi a všetkým ozbrojeným zborom adekvátne sociálne zabezpečenie v starobe. A práve preto ten zákon taký napísaný je.
Čo sa týka tých súbehov, no to je druhý kardinálny omyl. Policajný, vojenský a akýkoľvek iný dôchodok platený v ozbrojených zboroch nie je predčasným dôchodkom. To je regulárne po odpracovaní rokov, ktoré zákon stanovil. To nie je predčasný dôchodok. Preto tam nie je absolútne žiadne miesto pre tento štýl úvah. Iste, boli tu návrhy, boli tu názory, keď sa hovorilo o tom zákaze, vec je však taká, že tu už musíme diskutovať o tom, že dnes sme schopní ten systém udržať takýmto spôsobom. V mnohých prípadoch ide o zamestnania, na ktoré by civilisti za tie peniaze nešli. Poznám jeden taký prípad, odborník, právnik, pôsobí na právnom oddelení, ale za 500 eur hrubého. Tak skúste nakúpiť právnika s 15-ročnou praxou za 500 eur na mesiac a môžete mu potom to miesto kľudne dať. To znamená, nehovoriac o bezpečnostných službách a rôznych ďalších iných zamestnaniach, kde môžu fungovať, čiže to je nepomer a je to nie úplne férový argument, ktorý sa do tej diskusie dáva.
A čo by som rád pánovi Brockovi pripomenul. Ešte dva dôležité fakty sú.
Keď tak hovorí o tej zmysluplnej výrobe, že každý uvažuje, čo zmysluplne vyrobiť, ja by som sa ho rád opýtal, čo za 20 rokov on zmysluplné vyrobil. Dvadsať rokov je platený z tohto parlamentu a nepamätám si jeden zmysluplný výrobok od neho. (Potlesk.) Ak chce poučovať mňa alebo kohokoľvek iného o tom, že máme niečo zmysluplne vyrobiť, môžeme si kľudne v tejto disciplíne to rozdať, ako sa hovorí, a ja sa budem veľmi tešiť na jeho zmysluplný výrobok. Ale som presvedčený o tom, že po dvadsiatich rokoch v parlamente už mohol stratiť niektoré spôsobilosti na takéto vyrábanie. A to isté platí aj o policajtoch. Akékoľvek vzdelanie všeobecné policajt nadobudne na strednej alebo vysokej škole po dvadsiatich alebo pätnástich rokoch práce na čisto policajnej práci, ktorá je nepoužiteľná v civilnom sektore, nikto z policajtov nemôže použiť svoje skúsenosti z policajnej práce v civilnom sektore, pretože takéto veci v civilnom sektore sa nerobia. Preto vlastne je vymyslený osobitný systém sociálneho zabezpečenia, nielen preto, že je to mimoriadne náročné povolanie z oblasti riskovania života, z nárokov na zdravie, na to, akým spôsobom vyzerajú po týchto rokoch ich fyzické schránky, ale aj preto, že jednoducho po dvadsiatich piatich rokoch práce sa v civilnom sektore uplatňujú mimoriadne ťažko, pretože už nikdy z nich nebudú jadroví fyzici, aj keď to možno študovali na fakulte matematiky, fyziky, a už nikdy z nich nebudú teológovia alebo kňazi, aj keď mnohí z nich majú teologické vzdelanie. To znamená, z tohto pohľadu sa treba na to pozrieť.
A posledná vec, ktorú by som rád pripomenul. Mimoriadne ma zabáva kázanie človeka, ktorý bol súčasťou 10 rokov výkonnej moci, 10 rokov mal možnosť predložiť zákon, ktorý by to zmenil. (Reakcia z pléna.) Je to o pánovi poslancovi Brockovi, pýta sa tu pán poslanec Hrušovský, o kom to hovorím. Pán poslanec Brocka tu hovoril o tom, prečo to nezmeníme, a dneska dáva nejaké návrhy. Desať rokov mal tú jedinečnú možnosť. Ja si len pamätám, že stratu, ktorú som prebral v roku 2006 vo výške zhruba nejakých 400 mil. – 450 mil., sa nám podarilo otočiť do zisku. Ale za dva roky bola spotrebovaná. A to je dôvod, pre ktorý tu dnes stojíme a snažíme sa tento zákon dať do poriadku. A naozaj to nie je odvážne, to je reálne tvrdenie, pretože práve tento návrh absolvoval práve testy aj na Inštitúte finančnej politiky, práve vo vzťahu na svoju udržateľnosť. To bola jediná podmienka ministerstva financií a to je aj odpoveď pánovi poslancovi Nagyovi. Pán poslanec Nagy, to je odpoveď na vašu otázku. Práve podrobným testovaním ministerstva financií sa potvrdilo, že upustili od svojej podmienky 19-percentného zdanenia, keďže sme preukázali, že týmito opatreniami sme schopní urobiť udržateľnosť systému. Práve preto bolo možné od toho upustiť, ale museli sme s ministrom obrany Glváčom vykonať kus práce, aby sme pripravili také opatrenia, ktoré vygenerujú stabilitu a de facto nulovú nákladnosť, že v určitom časovom horizonte, nie úplne najkratšom, ale v každom prípade prijateľnom tento systém bude naozaj nulový. A to je podstatné pre nás všetkých, že sa už nebudeme musieť týmto zákonom viackrát v tomto parlamente, verím, zaoberať. Držme si všetci palce a ešte raz ďakujem za podporu a za ešte podnety.
Pán poslanec Hlina, už dnes existuje takáto časť, keď sú postihovaní predovšetkým na iných benefitoch popri samotnom dôchodku, ktorý je ústavou garantovaný. Každý má nárok na primerané zabezpečenie, ale predovšetkým sú tu ďalšie veci ako odchodné a ďalšie platby, ktoré boli. Tie sú vždy krátené po úmyselnom trestnom čine. Ďakujem pekne. (Potlesk.)