Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som vás požiadať, aby tlač 1281, čo je návrh ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov, po dohode všetkých predkladateľov bol preložený na budúcu schôdzu Národnej rady, nakoľko rokovania s vládnou stranou pokračujú a nechcel by som, aby sme pred ich záverom prerokovali tento návrh zákona.

Pán poslanec Martvoň, je tradičné, že vy na akýkoľvek argument len viete reagovať a čo ste robili vy pred xxx časovými jednotkami. Skúsme sa pozerať radšej na to, čo treba robiť lepšie a do budúca. A odpoveď, ako by sa riešili takéto nájmy, úplne rovnako. Pokiaľ by to šlo cez verejné obstarávanie, úplne rovnakým spôsobom, porovnávaním, zakomponovanie tohto princípu by malo úplne rovnaký vplyv na všetko, pokiaľ by to išlo nad tú stanovenú čiastku. Môžeme sa baviť o tom, či je tá čiastka vysoká alebo nízka, ale ten princíp porovnávania cien je jediná cesta, ako zamedziť manipuláciu pred uzavretím verejnej súťaže a dať ľuďom informáciu o tom, či je to predražené alebo to predražené nie je. Ostatné je len ex post.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, táto téma citlivá a aktuálna v posledných dňoch, už sa o nej povedalo dosť, ale tak ako sme aj v rozprave viackrát poznamenali, keď už dôjde k nákupu predraženého čohokoľvek, či to je cétečko alebo akýkoľvek iný tovar, potom už chytať ten vietor v poli je márne z hľadiska verejných financií. Môže sa niečo zachrániť, môže sa niečo došetriť, môže sa niečo dopátrať, môže sa zistiť, kto za tým stojí, ale tie peniaze sú jednoducho preč. Takže na jednej strane áno, to, čo sa navrhuje, aj keď tiež zdieľam názor, že je to deravé a až potom sa to bude riešiť, ale v poriadku.
Ale to, čo je kľúčové a podstatné, čo môže zamedziť tomu, aby dochádzalo k tunelovaniu verejných financií cez predražené tendre, je, že sa budeme pozerať na ceny, že sa zameriame na cenovú kontrolu v rámci verejného obstarávania. A tá sa nedá urobiť ináč, len porovnávaním cien pri vyhlásení verejného obstarávania. To znamená, keby napríklad, aby som bol konkrétny, keď sa zaobstarávalo to slávne, smutne slávne cétečko, bolo na stránke Úradu pre verejné obstarávanie, na centrálnom registri cenové porovnanie porovnateľných zariadení, ktoré sa zrealizovalo na dostupnom trhu na Slovensku, v Čechách, v Nemecku, neviem kde všade možne, tak by každý jeden včítane toho verejného obstarávateľa vedel, v akých cenových reláciách sa plus-mínus pohybujú dané prístroje, a tomu, kto sa snaží zmanipulovať to verejné obstarávanie, by de facto bolo znemožnené, aby k tomu, k tej manipulácii došlo, pretože by to okamžite veľmi kričalo, resp. by bolo veľmi ľahké odhaliť takéto konanie.
Toto dnes nie je, pretože buď takéto prieskumy trhu vykonáva samotný obstarávateľ a keď je zainteresovaný do celého procesu, keď proste koná v súhre, v súlade s tým, kto chce na tomto zarábať, tak, samozrejme, manipuluje a predkladá také informácie, aby to vyhovovalo, a vieme, že sa to dá všetkými spôsobmi.
To znamená, účinný spôsob je len ten, že táto povinnosť sa uloží úradu, Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý, samozrejme, na to bude musieť vyčleniť príslušné kapacity, bude to znamenať vznik pravdepodobne nového oddelenia, posilnenie personálnych kapacít, ale jednoducho úrad bude musieť na základe toho, že je tu verejné obstarávanie nad istú hranicu, asi nie je účelné, aby sme sa každou drobnosťou takto podrobne zaoberali, ale pri tých drahších obstarávaniach, aby sa tak konalo, a úrad vykoná cenové porovnanie na relevantnom trhu dostupnom a zverejní toto porovnanie, aby to bolo verejnosti a všetkým dostupné a aby sme takýmto spôsobom zabezpečili transparentnosť celého procesu. A v tejto súvislosti SDKÚ - DS prichádza s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hneď môže toto, čo som povedal, zakomponovať do tohto zákona. Takže dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci návrh mňa a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní.
1. V čl. I sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:
1. Dopĺňa sa nový § 24.
Úrad po vyhlásení verejného obstarávania, ak predpokladaná hodnota zákazky predstavuje najmenej 30-tisíc eur, uskutoční cenové porovnanie predmetu verejného obstarávania na dostupnom trhu a výsledky tohto porovnania zverejní v centrálnom registri zmlúv a na svojej internetovej stránke.
Doterajšie paragrafy sa v prípade potreby prečíslujú.
2. V čl. I sa dopĺňa nový bod 10, ktorý znie:
10. V § 34 ods. 9 sa za slová "technické požiadavky" dopĺňajú slová "a opis predmetu zákazky" a nasledujúci text sa označuje ako písmeno b) a dopĺňa sa písmeno a), ktoré znie:
a) nesmú byť stanovené tak, aby v nich boli obsiahnuté také požiadavky, ktoré nemajú významný vplyv na naplnenie účelu zákazky.
K tomuto druhému bodu ešte doplním vysvetlenie, ktoré som v úvode nespomínal. Častokrát sa obchádza alebo komplikuje verejné obstarávanie tým, že sa dopredu zadávajú do požiadaviek na tých, ktorí vstupujú do verejného obstarávania, také špecifikácie, také špeciálne veci, ktoré s účelom zákazky nemajú žiadny súvis, nemajú na to žiaden vplyv, ale dopredu ako keby ukazujú na jedného dodávateľa. Robí sa tak rôznymi umelými záležitosťami, možno ako príklad taký známy, že sa obstarávali trolejbusy, ktoré sa požadoval počet dverí taký, ktorý spĺňa len jeden výrobca, a je samozrejmé, že pri napríklad týchto trolejbusoch je úplne jedno, koľko majú dverí, teda nie jedno, že jedny, ale sú nejaké štandardy, ale keď tam špeciálne uvedieme niečo špeciálne, tak je to manipulácia za účelom, aby sme ukázali len na jednu firmu. Tak podobne v rôznych veciach sa to robí pri iných veciach, môžem si vymyslieť, že pri budove sa pri žalúziach požaduje, aby to boli medziokenné žalúzie alebo vnútri medzi dvoma sklami žalúzie, ako keby nebolo jedno, či sú zvonku, či sú zvnútra, ten účel to napĺňa. Jednoducho účelom tohto je, aby tie parametre, ktoré nemajú žiaden vplyv na účel verejného obstarávania, aby neboli povolené a aby jednoducho takýmto spôsobom sa verejné obstarávanie nemohlo manipulovať.
Takže ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Myslím, že by významnou mierou obmedzil možnosť manipulácie, ktorá dneska vo verejnom obstarávaní bežne prebieha a deformuje prostredie a tuneluje verejné financie. Odovzdávam spravodajcovi.

Ďakujem pánu poslancovi Miklošovi za veľmi hlbokú a dôslednú analýzu navrhnutého štátneho rozpočtu. Ja by som z nej len upozornil alebo podčiarkol možno niektoré veci, že rozpočet sa dá napísať, keďže sa píše na papier, a papier, ako vieme, znesie všetko aj pekne a dobre vyzerajúco. Aj tento vyzerá lepšie určite ako ten predchádzajúci, ale netreba zabudnúť, že je to plán. Je to plán, ktorý vychádza z nejakých predpokladov, ktoré, v tomto vystúpení na viacerých miestach bolo veľmi správne – a plne sa s tým stotožňujem – spochybnené alebo nie spochybnené, ale vyvrátené.
Takže tento plán sa nenaplní, a z toho vyplýva, že aj to konsolidačné úsilie alebo šetrenie, kľudne to môžeme nazvať, bude ešte horšie, ako, ako sa predpokladá. Takže nielen nedosiahne alebo neeliminuje tú prestávku, ktorá bola v minulom roku, ale sa ešte viac prehĺbi.
A keď to tak všetko, sa na to pozerám tak dohromady, vychádza mi to, že to korešponduje s tými dnešnými slovami, ktoré zazneli od premiéra Fica, a povedal by som to tak inými, iným spôsobom, že ide sa na doraz, že už sa nepočíta s rezervou, ide sa na doraz, aby sa to ešte doklepalo v tom do toho pätnásteho, do tých predčasných volieb, ktoré pravdepodobne budú, a potom sa zasa všetko začne odznova riešiť.
Takže myslím si, ja tu vidím súvislosť a myslím si, že za tými slovami, ktoré dneska tak ako keby mimovoľne zazneli, treba hľadať vážnejšie súvislosti, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Ďakujem. No, na pána poslanca Muňka len, že poviem ja o voze a vy o koze. Lebo to je úplne o inom niečom, o II. pilieri v tejto veci. No ale, keď už sme tak, čo priniesol pre tých ľudí, že už majú vyše 6 mld. eur na svojich súkromných účtoch, to znamená zbohatli, ich majetok sa zvýšil o 6 mld. euro a výnosy tohto roku, konečne po ukončení zbytočných napádaní, politických, tohto systému sú veľmi slušné. Od štyroch, piatich, siedmich percent pri vyvážených fondoch až po 17 % pri indexových fondoch, čo bude ďalej zvyšovať majetok nie správcovských spoločností, ale tých sporiteľov. Takže to priniesol II. pilier. Najväčší sociálny program, ktorý v Európe bol spustený v prospech občanov krajiny.
A je tam, že štáty eurozóny, aké majú. No keď chceme, aby sme mali to isté zaostávanie vo výkonnosti ekonomiky a v životnej úrovni, ako máme dnes za štátmi eurozóny alebo Európy, starej Európy, tak majme také zákony, ako majú oni. Fixujeme ten stav a nikdy sa nám nepodarí tieto krajiny dobehnúť. Lebo my, keď chceme znižovať zaostávanie, musíme bežať rýchlejšie, ako oni. Keď budeme bežať tak isto, tak jednoducho aj ten rozdiel bude taký istý. Takže my si uvedomme aj to, my musíme byť dynamickejší, odvážnejší, svižnejší, náš rast musí byť rýchlejší, keď to chceme dobehnúť.
A čo Štefan Kuffa hovoril, ako áno, so znalosťou veci povedal presne to, čo svätá pravda jednoducho. O to tu ide. Tu sa schovávať za socialistické ľavicové heslá nemá žiadny zmysel, pretože to tým ľuďom škodí. Prácu im to nedá, naopak, práve takéto veci by im prácu dalo.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, takže to, čo sme mali rozdelené, tak teraz zlúčime dohromady, už nebudem rozprávať dlho a prednesiem druhý pozmeňujúci návrh, len ho veľmi krátko uvediem. Možno aj taká krátka reakcia len na to, nadviažem na to, čo hovorila pani Vaľová, že pred, vtedy ten paragraf bol dobrý, alebo bol to kompromis, ktorý bol prijateľný. Jednak to bolo pred vyše desiatimi rokmi a odvtedy sa spoločnosť sa nejakým spôsobom vyvíja, mala by sa vyvíjať. Nemala by stáť na mieste, ale mala by stále hľadať modernejšie a pokrokovejšie reakcie na existujúci vývoj.
To je jedna vec a druhá, na to, na čo som upozorňoval, že dnes je to nebezpečnejšie ako vtedy, pretože došlo naozaj k skokovému zvýšeniu minimálnej mzdy, na čo vláda reagovala kompenzáciou pri základnej sadzbe, ale absolútne nereagovala, ani nemohla, lebo na to peniaze nemá, aby to kompenzovala pri všetkých stupňoch ďalších miest. Takže v takom prípade reakcia len vyškrtnutie toho obsoletného paragrafu, že naozaj on sa, chvalabohu, nedodržiava. Ináč by tu bolo veľmi, veľmi zle v priemysle a v hospodárstve.
No, ale to posunutie na tú modernejšiu úroveň, na tom sa naozaj všetci ekonómovia zhodnú, že minimálna mzda, keď už je v krajine zavedená a nie všetky krajiny ju majú zavedenú, ani nie všetky krajiny v rámci Európskej únie, veľmi veľa krajín nemá minimálnu mzdu, Nemecko ju donedávna nemalo, má len odvetvové minimálne mzdy, ale samozrejme, to neznamená, že tam ľudia pracujú zadarmo, alebo za nejakých neľudských a podradných podmienok. To je, krajiny, ktoré nemajú minimálnu mzdu, sú mnohé mnohokrát vyspelejšie, hospodárske alebo výkonnejšie, ako je Slovenská republika, aj mzdy sú na podstatne vyššej úrovni. Takže minimálna mzda nie je to, čo zabezpečuje mzdovú úroveň. To je len opäť taká ilúzia, ktorá sa možno dobre predáva tým, ktorí tomu až tak do hĺbky nerozumejú, ale fakt, a ekonómi to veľmi dobre vedia, fakty sú iné.
No a minimálna mzda, jej výška má, rôzne pôsobí podľa stupňa rozvinutosti regiónu, v ktorom je uplatňovaná. Poviem príklad na celej Slovenskej republike. Keby napríklad na Slovensku sa zrazu zaviedla minimálna mzda vo výške 550 euro, vymyslel som si práve, no spôsobí to obrovské problémy. Obrovské problémy a obrovský nárast nezamestnanosti, ktorý už je kvantum pracovných pozícií, by firmy nevedeli v tejto úrovni zaplatiť jednoducho. Pani poslankyňa krúti hlavou, no tak to navrhnite! Nech je minimálna mzda 1 000 euro, keď si myslíte, že to zabezpečí blahobyt a že sa to dá. To by som rád vedel, čo by vám na to povedali ministri, hospodárski, keby s takýmto niečím sa prišlo. Jednoducho, chcem len poukázať na to, že musí to byť citlivo nastavené vo vzťahu k výkonnosti ekonomiky. Naopak zasa, je, keď je krajina výkonná, tak keď už tá minimálna mzda existuje, tak môže si dovoliť aj vyššiu minimálnu mzdu, pretože to už pre danú výkonnosť nie je problém. Ale tie väzby sú veľmi dôležité.
No ale Slovensko máme diferencované, dostávam sa teraz už na to, k čomu tento návrh smeruje. Máme tu vysoko rozvinutý región, aj ekonomicky, Bratislavy, ktorý patrí medzi najrozvinutejšie v rámci Európskej únie. Máme tu veľmi zaostalé regióny na východe Slovenska. Prístup k týmto regiónom by mal byť diferencovaný. To znamená, že napríklad v bratislavskom regióne, ako príklad, by sa zniesla kľudne aj vyššia minimálna mzda, nespôsobilo by to problémy. Naopak tam, kde nie je práce a kde napríklad máme obrovské množstvo ľudí bez kvalifikácie, bez vzdelania, výška súčasného nastavenia minimálnej mzdy jednoducho spôsobí, že tí ľudia sa nemajú šancu uplatniť na trhu práce, pretože im nikto za ich schopnosti pracovať, ktoré môžu poskytnúť, nezaplatí ani tú minimálnu mzdu. A tam by bolo dobré, aby sa umožnilo niečo iné.
Takže prichádzame s návrhom, aby sme umožnili odchýlku od všeobecne stanovenej minimálnej mzdy takým spôsobom, že VÚC, župy, môžu svojím rozhodnutím sa odchýliť od výšky všeobecnej stanovenej miery minimálnej mzdy na základe svojho rozhodnutia, župného, alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku. Určite by to spružnilo trh práce, určite by to pomohlo ekonomickému rozvoju, určite, keby sa to správne využilo, určite by to znamenalo, že by sa zaostalejšie regióny skôr dotiahli, že by viac ľudí našlo prácu a že by sme zlepšili život ľudí v tých zaostalých regiónoch. V Bratislave zasa možno by došlo k zvýšeniu minimálnej mzdy, alebo aj v ďalších vyspelejších regiónoch.
Takže prejdem k samotnému návrhu, pozmeňovacieho návrhu, ktorý podávam spolu s Eugenom Jurzycom a ďalšími poslancami, ktorí podporili tento, túto novelu tohto, pozmeňujúci návrh, a to je:
Bod 1 sa dopĺňa o čl. V, ktorý znie: Čl. V. Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona č. 422/2008 Z. z., č. 460/2008 Z. z., č. 361/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 8 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: "(4) Vyšší územný celok môže rozhodnúť o zmene tejto sumy na území príslušného samosprávneho kraja."
Odôvodnenie: Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je upraviť zákon o minimálnej mzde, ustanovenia sumy minimálnej mzdy vládou tak, aby išlo o orientačne ustanovenú sumu, od ktorej sa následne môžu vyššie územné celky odchýliť, rozhodnutím o jej zmene s účinnosťou na území príslušného samosprávneho kraja. Dôvodom takto navrhovanej úpravy je skutočnosť, že situácia na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch značne líši, a to až do takej miery, že zákonom ustanovená suma minimálnej mzdy môže v regiónoch s dlhoročne vyššou nezamestnanosťou brzdiť vytváranie nových pracovných miest pre neúmerné náklady pre zamestnávateľa vo vzťahu k možnostiam kvalifikácie práce, ktorú poskytuje uchádzač o prácu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Kolegyňa Vaľová trošku viac o inej alebo o tej veci, o ktorej som ja tak rozsiahlo nehovoril, hovorila, ale dobre. Tam by som poukázal hlavne na to, že súhlasím, že keď je kríza, tak firma začne mať problémy a samozrejme, musí sa zmestiť do tých nákladov, ktoré si môže dovoliť, lebo inak zaniká. A vtedy, v tom máme rozdielny pohľad, vtedy je pred, niekedy je pred voľbou, či prepustí časť zamestnancov, alebo jej to skrz Zákonník práce nie je umožnené. Vy hovoríte, že zamestnanci sú chránení, ale výsledkom je, že po nejakom boji, ktorý chvíľu trvá, je firma zrušená celá. A nie časť zamestnancov príde o prácu, ale prídu všetci zamestnanci o prácu. A to je omnoho horší stav. Čiže na toto ja upozorňujem, pred týmto varujem a o tomto je ten rozpor videnia, že vy zamestnanca síce chránite na papieri, výsledkom je, že ho uchránite pred možnosťou pracovať, pred možnosťou mať plat, pred možnosťou zamestnať sa.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, špeciálne pani Vaľovej vysvetlím, ako to s tým § 120 je a bolo. Chcem povedať k Zákonníku práce najprv pár všeobecných viet, k tejto novele. Veľmi sa stotožňujem s tým, čo už moji predrečníci povedali. Naozaj, v tomto sme absolútne v zhode. Zákonník práce, mnohokrát som to už tu povedal, je veľmi dôležitá a kľúčová norma, ktorá ovplyvňuje podmienky na trhu práce a keď je nastavený zle a reštrikčne, tak oberá o prácu ľudí, pretože sťažuje tvorbu pracovných miest. To je proste základný šlabikár celého tohto systému.
Ľavicové videnie, ľavicoví poslanci, ľavicoví politici odmietajú prijať túto tézu, ktorá je naozaj všeobecne platná a stále sa držia už dávno prekonaných myšlienok, ktoré sú len heslami, ale prázdnymi heslami. Heslami, ktoré hovoria zákazmi, príkazmi, reguláciami ochránime zamestnanca. Ale zákazmi, príkazmi, reguláciami, rigidným Zákonníkom práce ochránite zamestnanca pred tým, aby mohol pracovať. Pred tým, aby mal zamestnanie, pred tým, aby mal prácu a zabezpečíte mu istotu nezamestnanosti. To je ten problém, to je ten veľký rozdiel v tom videní.
Rigidný Zákonník práce môže skomplikovať v prípade ohrozenia firmy dočasne niekoho pred prepustením, ale vytvorí situáciu, že miesto jedného, dvoch prepustených budú po ťažkom boji prepustení desiati, alebo bude zrušená firma. A čo je hlavné, nijako nepomôže nezamestnaným, o ktorých ide teraz, alebo ktorí by nás mali trápiť, pretože ich máme príliš veľa. Pretože Zákonník práce, ktorý sťažuje zamestnávateľom vytváranie nových pracovných miest tým, že ich obmedzuje miliónom všelijakých príkazov, zákazov, obmedzení, on vlastne núti zamestnávateľov nevytvárať pracovné miesta.
A vám sa podaril husársky kúsok za tú dobu, čo ste pri moci. Najprv ste prostredníctvom sprísneného Zákonníka práce, skostnatelého Zákonníka práce vyhnali zamestnancov z riadnych pracovných pozícií do agentúrnych pozícií, pretože život si hľadá cestu, náklady jednoducho firmy majú rámcované a keď sa nezmestia do týchto rámcov, tak zanikajú, alebo nepokračujú vo svojej ďalšej činnosti, tak musia hľadať cestu a vy ste ich vyhnali do agentúrnych pozícií, aby sa zmestili do nákladov. A teraz pokračujete v tom, že idete ďalším zviazaním Zákonníka práce vyhnať zamestnancov aj z agentúrnych pozícií a nahnať ich na čierny alebo sivý trh práce, kde nebudú ani chránení, kde nebudú mať žiadne sociálne zabezpečenie, žiadne dôchodkové zabezpečenie a samozrejme aj verejné financie, nebudú mať z toho žiadne prínosy, len mínusy a rozrastie sa nám čierna ekonomika a práca načierno. To je výsledok vašej politiky, to je výsledok vašeho nazerania na veci.
Už sa o tom veľakrát hovorilo, takže už to nebudem ani nejako rozvádzať, v tomto sa ťažko porozumieme, to je základný a trvalý rozpor medzi naším nazeraním stredopravicovej strany, ako je SDKÚ - DS a ľavicovej strany, ako je SMER, ale čo by ste naozaj mali akceptovať a pochopiť, je práve to nebezpečie, ktoré prinášate a vytvárate dvoma zmenami, ktoré na tejto schôdzi sa prejednali a jedna bola dnes práve schválená aj s hlasmi našimi napríklad. A to je to, že pri základnej minimálnej mzde, alebo nízkopríjmových zamestnancoch sa, aby vy ste mohli byť pekní a aby ste mohli zdvihnúť minimálnu mzdu, ale už ste pochopili, to je známka toho, že vy viete, že nehovoríme do vetra, ste pochopili, že tým firmám nemôžu sa zvyšovať náklady, pretože keby došlo k zvýšeniu nákladov spojených s rastom odvodov, ktoré s rastom mzdy samozrejme nastupujú, by to ohrozilo pracovné miesta, by to ohrozilo ekonomiku, jej rast, tak ste prišli s tým, že sa vykompenzuje tento rast, prudký rast minimálnej mzdy, ktorý ste presadili znížením odvodov, aby to bolo neutrálne pre túto skupinu zamestnancov. Toto rozhodnutie potvrdzuje to, že rast miezd, ktorý nie je opretý o rast efektívnosti firiem, ale je nariadený, môže naozaj spôsobiť v ekonomike vážne problémy. Vy ste to sami potvrdili tým, že ste toto rozhodnutie a takúto vec prijali.
Ale keďže ste zabudli na to, že tu existuje, alebo nechcete vidieť, že tu existuje ten § 120, ktorý naozaj má všetky tie negatívne súvislosti pri raste základnej sadzby minimálnej mzdy, ako povedal môj predrečník kolega Mihál, ženiete hospodárstvo do veľkého nebezpečia, pretože naozaj ohrozujete pracovné miesta práve v tých skupinách s vyššou kvalifikáciou, s väčším stupňom náročnosti práce a hrozia tam vážne problémy, čo, ako bolo poukázané, vo vašich dôvodových správach sa už nachádza. A riešenie je pritom veľmi jednoduché. Naozaj tento paragraf vypustiť zo Zákonníka práce, pretože je naozaj zbytočný a len deklaratórny.
Teraz porozprávam pani Vaľovej, pani poslankyni, ako to teda s tým paragrafom bolo. Ten paragraf je tam veľmi dávno. A veľmi dobre si pamätám, že vždy je predmetom sporu medzi pravicovým videním sveta a ľavicovo odborárskym videním sveta. Keď som bol minister práce, sociálnych vecí a rodiny a zásadne som novelizoval Zákonník práce, tak toto bol jeden z najkritickejších bodov pri vyjednávaní o tejto novele. Pripomínam, že ja som jediný minister, ktorému sa podarilo, jediný pravicový minister, ktorému sa podarilo priniesť zásadnú reformu Zákonníka práce a dohodnúť sa na ňu aj s odborármi, že ešte na tripartite, vtedajšej, aj zástupcovia odborov súhlasili s tým návrhom Zákonníka práce. A jeden z posledných bodov, kde bola nedohoda, bol práve tento paragraf, kde vtedy neboli len stupne náročnosti práce, ako je tomu dnes, ale tie stupne boli previazané aj s výškou vzdelania. To znamená, že to bolo spojené, že základné vzdelanie, nízka náročnosť práce, vyššia náročnosť práce, stredoškolské vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie.
To znamená, že keby to platilo tak, ako to bolo vtedy, tak by stačilo, aby človek mal stredoškolské vzdelanie a aj v prípade, že by zametal a robil len úplne tú najprimitívnejšiu prácu, by musel mať nie základnú minimálnu mzdu, ale tú koeficientom posunutú na vyššiu úroveň. A ten kompromis, ktorý sa už nedal posunúť ďalej, keď sme chceli dôjsť k nejakej dohode, bol ten, že na môj návrh sa vypustili, aspoň tá väzba na vzdelanie a zostalo len opis náročnosti práce ako kompromis, ktorý sme nevedeli dosiahnuť väčší z nášho pohľadu a samozrejme kompromis znamená, že je to, že nikto nie je úplne spokojný. A v takejto podobe odvtedy ten paragraf tam je. Ale on je samozrejme zlý a vždy to budem hovoriť, ale vždy je to taká, taká posvätná krava pre odborárov a pre ľavicových politikov, od kosti ľavicových, ktorí nevnímajú reálnu ekonomiku, ale len heslá, ktoré sú a preto tam stále je a nikdy sa ho nepodarilo odstrániť, ale teraz, keď sa to spája s tým radikálnym zvyšovaním základnej sadzby minimálnej mzdy, sa stáva veľmi nebezpečným.
Takže naozaj to, čo by spravilo to, čo sme odhlasovali, zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov, dobrým krokom, aj keď na to, samozrejme, tí nezamestnaní z toho nezískajú nič, zamestnávatelia nezískajú nič, pracovných miest sa nebude tvoriť viac, pretože náklady zostávajú rovnaké, takže získavajú viac len nízkopríjmoví zamestnanci, čo je určite dobré, ale nedostatočné, pretože mohlo to byť tak, že každý by získal na tom a podporili by sme tvorbu nových pracovných miest, čo sa nestalo, ale zároveň treba odstrániť to nebezpečie, ktoré tým vzniká. Takže ja, keďže sme nie úplne zladení s kolegami niekedy, tak isto prichádzam s pozmeňovacím návrhom, ktorý je orientovaný na odstránenie tohto paragrafu zo zákona a dovolím si ho teda prečítať. Tento pozmeňujúci návrh je jednoduchší, ako predniesol kolega Mihál, ale je to druhý výstrel na ten istý terč.
A znie:
V čl. I sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: "§ 120 sa vypúšťa." Nasledujúce body sa prečíslujú.
Bod 2. V čl. I sa vkladá nový bod 20, ktorý znie: "20. Príloha 1 Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest sa vypúšťajú.".
Odôvodnenie. Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je reagovať na existenciu minimálnych mzdových nárokov, ktorá vzhľadom už na zákonom ustanovenú jednotnú sumu minimálnej mzdy je neopodstatnená, ako aj na nedávne nárazové zvýšenie sumy minimálnej mzdy. Keďže pri násobku sumy minimálnej mzdy vzhľadom na stupne náročnosti práce podľa ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch v súvislosti so zvýšením sumy minimálnej mzdy nevzniká kompenzácia v podobe zníženia odvodového zaťaženia, navrhujeme zrušenie týchto minimálnych mzdových nárokov.
V opačnom prípade hrozí nebezpečie neúmerného zvyšovania nákladov zamestnávania pre zamestnávateľa a tým súvisiaca hrozba rušenia pracovných miest a následného prepúšťania. Dôvodným argumentom ich zrušenia je tiež skutočnosť, že v praxi sa tieto nevyužívajú takmer vôbec. Ochrana zamestnanca je postačujúca cez inštitút zákonom stanovenej minimálnej mzdy. Zároveň sa v súvislosti so zrušením minimálnych mzdových nárokov navrhuje tiež zrušenie prílohy č. 1 Zákonníka práce, ktorá ustanovuje stupne náročnosti pracovných miest a vzťahuje sa len na dané ustanovenie.
Toľko formálne odôvodnenie a ešte jednu, jednu poznámku k tomu by som dal, aby som nezabudol. Ten zákon, ten paragraf aj dnes by spôsobil omnoho väčšie problémy, ako reálne spôsobuje, keby bol dodržiavaný. A len vďaka tomu, že je ignorovaný ako zo strany zamestnávateľov, tak aj zo strany inšpektorátov bezpečnosti práce, sa nám tu nerúca ekonomika a nedochádza k väčšiemu zániku pracovných miest. Je to naozaj karikatúra legislatívy a negatívna kuriozita, že tento paragraf síce roky rokúce v zákone je a len vďaka jeho nedodržiavaniu a ignorovaniu toho, že sa nedodržiava, nespôsobuje problémy. Akonáhle by sa začalo dôsledne požadovať dodržiavanie tohto paragrafu a to ešte predtým, ako ste vy prišli s tým nárazovým zvýšením minimálnej mzdy, by spôsobil velikánske problémy a prišla by krajina o stovky pracovných miest a nie málo platených, nie v tých základných pozíciách, ale v tých lepšie platených pozíciách. Takže, vážené dámy, vážení páni, nespôsobme takýto kolaps alebo takéto ohrozenie pracovných miest a pristúpte na to, že túto, toto ustanovenie treba zrušiť.
Prichádzame ešte s jedným pozmeňujúcim návrhom, ale o tom bude hovoriť kolega Jurzyca, ktorý by posunul zasa vnímanie minimálnej mzdy na modernejšiu úroveň a to je zavedenie regionálnych úrovní minimálnej mzdy. Ale o tom bude hovoriť po ústnom prihlásení kolega Jurzyca. A keďže som posledný prihlásený do písomnej rozpravy, je tu jedna faktická poznámka, tak až sa nestihne vrátiť, budem sa musieť prihlásiť znova ja. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem. Ja by som chcel prejaviť potešenie a radosť nad tým, že myšlienky, ktoré sa snažím v rámci SDKÚ – DS a v rámci tohto parlamentu dlhodobo presadzovať, si nachádzajú cestu do širšieho politického spektra, pretože tá základná myšlienka, že štát má podporovať viac rodiny, zamestnané rodiny, kde aspoň jeden z rodičov je zamestnaný, a u nich podporovať všemožnými cestami ich príjmovú situáciu, je jediná správna. Túto cestu vidím zachytenú v tomto návrhu a som rád teda tomu.
A chcem len ctených kolegov a kolegyne upozorniť, že okrem tohto pozmeňovacieho návrhu sa budú môcť nad týmto riešením zamyslieť aj pri jednom z bodov tejto schôdze, pretože tu je predložený návrh zákona, ktorý už na dvoch predchádzajúcich schôdzach bol predložený, ale keďže neprerokúvame všetky body, nestíhame, tak sa posúva a dostal sa až teraz na schôdzu, takže už pred šiestimi alebo štyrmi mesiacmi sme ho predložili, kde navrhujeme radikálne zvýšiť daňový bonus, ale až od tretieho, alebo štvrtého, pardon, od štvrtého dieťaťa a zároveň to spojiť s nevyplácaním rodičovského príspevku od štvrtého dieťaťa, čím sa zachová a zvýši podpora pre zamestnaných rodičov a nebude sa pokračovať zároveň v takom tom nezdravom dotovaní sociálneho zaostávania, ktoré vďaka zle nastavenému sociálnemu systému a nespravodlivému sociálnemu systému pokračuje.
Čiže vidím to vo veľmi blízkych podobách, mnoho návrhov na túto tému sme tu už mali a som rád, že sa to šíri a že sa to stáva predmetom aj ďalších kolegov, ktorí sa touto myšlienkou, ktorí si túto myšlienku osvojili.

Ďakujem. Aj za podporu toho pozmeňujúceho návrhu. Naozaj si myslím, že je v záujme všetkých politických síl, pretože vlády sa menia, ale stabilita je dôležitá, aby pretrvávala a aby boli mocenské rozloženie správne nastavené. Je dobre takýto pozmeňovák zvážiť a najlepšie by ho bolo aj podporiť a prijať.
A už len jedna malá poznámka, keď pán poslanec začal hovoriť, tak myslím, že spomenul niečo také, že aby to nebolo len o jednom pozmeňovacom návrhu, tak ja len chcem tak poznamenať, že cez výbory prešlo také obrovské množstvo pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu, čo svedčí o tom, že tá pôvodná predloha bola asi šitá dosť horúcou ihlou a musela sa vylepšovať za pochodu, čo sa teda niekedy stáva, ale zároveň platí, že prečo až tak sa ministerstvo ponáhľa, keď iné krajiny v tomto sú omnoho menej ďalej ako Slovensko a ešte zďaleka nemajú tú legislatívu pripravenú.
Tak verím, že je za tým len dobrý úmysel, ale len aby sme sa neuponáhľali a nespravili chyby, preto aj tento návrh, a preto možnože tá výhrada, že nebol ešte dostatočne prekonzultovaný, pri tomto až tak premýšľať nie je možno treba, lebo ako sa vraví, dvakrát meraj a raz rež, lebo už potom je neskoro.