Videokanál poslanca

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vždy, keď sa zasahuje do pracovného trhu, či už Zákonníkom práce alebo inými normami, ktoré sa ho dotýkajú, tak vždy stojíme pred situáciou, ako to ovplyvní trh práce. A možno si to stále ešte mnohí neuvedomujú, pretože boli, prežili celý život v systéme, kedy trh práce bol neznámy pojem, proste jednoducho každý nastúpil do roboty a pracovať musel, ale dnes je to trh. A ten trh sa vytvára tak, že niekto tvorí pracovné miesta, tvoria ich zamestnávatelia, a keď je ich dostatok, tak sú ľudia spokojní. Majú dostatok práce, vzniká konkurencia, čo zvyšuje mzdy, a zamestnávatelia majú dôvod na spokojnosť. Keď je práce nedostatok, znamená to, že zamestnávatelia nevytvárajú pracovné miesta. A zamestnávatelia nie sú štát z veľkej väčšiny. Aj keď štátna správa tiež vytvára miesta, ale o tie sa opierať nemôžme, tie sú financované z daní občanov. To, čo je kostrou ekonomiky, je súkromný sektor, na ktorom všetko stojí a padá. Aj tie dane, z ktorých sa financujú potom platy v štátnom sektore.
To znamená, kľúčom je vždy pozerať na to, či akékoľvek opatrenie nezasiahne negatívne do tvorby pracovných miest, či ich podporí, alebo či ich obmedzí.
A tu treba jednoznačne povedať, že novela, ktorú predložil SMER, negatívne zasiahne do trhu práce. Obmedzí možnosti vytvárania pracovných miest u mnohých zamestnávateľov a predovšetkým u veľkých zamestnávateľov, na ktorých dnes skutočne naša ekonomika veľmi výrazne je opretá, alebo veľmi výrazne. Keď sa im darí, pomáha to rásť aj hospodárstvu, aj ekonomike, aj v mnohých regiónoch a na celom Slovensku držať pracovné miesta. Tí veľkí zamestnávatelia sú napríklad automobilový priemysel, veľké strojárske firmy, U. S. Steel Košice napríklad a mnohí, mnohí ďalší.
Tým nechcem povedať, že v agentúrnom zamestnávaní a v pravidlách pre agentúrne zamestnávanie nie je možné urobiť zmeny, že tam nie je čo vylepšiť, že tam nedošlo k tomu alebo nedochádza k tomu, že niektoré agentúry nehrajú fér. To je všetko pravda. Ale tak ako sa to pokúsil alebo navrhuje vyriešiť SMER, čoho reakciou je prezidentom vrátený návrh zákona, to je, že rieši tento problém sekerou. A tento problém treba riešiť normálne chirurgickými nástrojmi, vyrezať choré miesta, zašiť, napraviť a systém môže fungovať ďalej. SMER typicky svojmu spôsobu zobral sekeru a ide rozrúbať všetko na triesky.
Je to, tak ako tu už zaznelo, je to reakcia na to, že vládna strana SMER ani nemá iné riešenia akýchkoľvek problémov, len viac a viac uťahovať obruč, ktorou zviera ruky zamestnávateľom a vôbec ľuďom, ktorí sú aktívni. Spravila to v Zákonníku práce, kde nesmierne skomplikovala život tým, ktorí chcú zamestnávať ľudí na riadny pracovný pomer. Prirodzenou potom tendenciou ľudí, ktorí musia prežiť, ktorí musia každý deň vytvoriť dostatok zdrojov, aby mohli zaplatiť svoje náklady, mzdy svojich zamestnancov, je hľadať úspory. Jednou z ciest, ako sa tieto úspory dali nájsť a zároveň čeliť rizikám trhu, kde dnes nikto nevie, či bude mať zákazky aj o pol roka, alebo nebude mať, bolo práve agentúrne zamestnávanie. Ten systém nie je výmyslom Slovenska, ten systém funguje v celej Európe, je upravený smernicou. Je upravený smernicou Európskej únie, ktorá podporuje túto formu ako nástroj, ktorý pomôže flexibilite pracovného trhu. A to, že je na to smernica, zároveň hovorí, že dáva tomu isté pravidlá.
Prvé, čo chcem teda povedať, je, že návrh, ktorý SMER schválil a ktorý prezident vrátil, je v rozpore s touto smernicou, je v rozpore s európskym právom. Konkrétne s Dohovorom č. 181 Medzinárodnej organizácie práce, s čl. 8 napríklad, ktorý hovorí, že legislatíva nemôže zaviesť plošné reštrikcie voči agentúram dočasného zamestnávania, môže selektívne riešiť niektoré problémy, ktoré sa vyskytnú, ale nemôže zaviesť plošné reštrikcie. Toto, čo sa udialo teraz, je plošná reštrikcia. Na toto upozorňoval napríklad aj prezidenta, aj výbory Národnej rady a som 100-percentne istý, že aj stranu SMER, celý Zväz automobilového priemyslu. Asi nikto nepochybuje, že automobilky sú veľmi dôležité pre slovenské hospodárstvo. Že asi nechceme, aby sa im prestalo dariť. Ani nechceme, aby sa im zvýšili náklady a skomplikovali sa situácie. A zároveň neverím, že niekto zaraďuje automobilový priemysel, hutnícky priemysel medzi neseriózne firmy, ktoré zneužívajú agentúrnu prácu. Pretože znova zopakujem, ja nehovorím, že nedochádza k zneužívaniu agentúrnej práce u niektorých neserióznych zamestnávateľov, ale nie u serióznych zamestnávateľov. A preto je chybou, keď zákonom postihujeme tú prevažnú väčšinu serióznych zamestnávateľov kvôli tomu, aby sme napravili alebo zmenili to, čo sa deje u menšiny alebo u vybraných neserióznych zamestnávateľov, ktorí vždy boli a vždy budú na slobodnom trhu.
Čo hrozí, keď tento zákon bude prijatý? Na možné hrozby upozornila napríklad svojím listom, upozornili aj zástupcovia U. S. Steel, ktorí takisto zamestnávajú obrovské tisíce ľudí. A zmena tohto zákona bude mať dopady na viaceré sektory. Jeden zo sektorov, na ktorý negatívne dopadne, je IT sektor, sektor služieb, ktorý sa tu rozvíja. V ňom sa na Slovensku už dnes zamestnáva 20-tisíc ľudí zhruba. Hlavne keď sa jedná o vytvorenie projektových tímov, ktoré v IT sektore sú bežné pre vytváranie nových a nových produktov, nových a nových služieb, nových a nových softvérov. Jedná sa o prácu na tri, štyri roky. Potom sa nevie, či tento projekt sa bude rozvíjať ďalej, či ho nebude treba reštrukturalizovať, zmeniť. A práve na túto, na takéto, tímovú a projekčnú činnosť projektových tímov sa využíva inštitút agentúr dočasného zamestnávania, kde cez tieto agentúry flexibilne sa hľadajú, najímajú a presúvajú ľudia. Mnohokrát od dcérskych spoločností, ktoré sú 100-percentne vlastnené matkami a majú väzby, jednoducho tí zamestnanci navzájom so zamestnávateľom sa poznajú, on pozná ich, oni poznajú jeho, a len z hľadiska flexibility sa využíva forma agentúr dočasného zamestnávania. Keď sa toto zamedzí a vlastne bude možné prijať zamestnanca len na dobu 24 mesiacov, je to to isté, ako prijatie na dobu určitú. V tomto prípade v prvom rade firma nebude môcť a nebude mať záujem investovať do vzdelávania takéhoto zamestnanca. Pretože ho bude brať ako zamestnanca na krátky čas, ktorý uplynutím tejto doby odchádza a prestáva byť jej zamestnancom, preto nebude do neho investovať. A to má veľký dopad napríklad na absolventov, ktorí nastupujú, na mladých ľudí, ktorí začínajú svoj kariérny rast, a predovšetkým na nich sa orientuje vzdelávanie a sú predurčení na kariérny rast v jednotlivých firmách.
Jedným z takých veľmi konkrétnych negatívnych dopadov priamo v spoločnosti U. S. Steel bude to, že podľa tejto novely nie je možné cez agentúrne zamestnávanie najať ľudí do štvrtej rizikovej skupiny. Presne v tejto štvrtej rizikovej skupine, ktorá je, zväčša sa tam využívajú pracovníci s nízkou kvalifikáciou alebo so žiadnou kvalifikáciou, bez vzdelania, ktorí by na riadnom pracovnom trhu pravdepodobne nezískali zamestnanie a zostali by mimo tohto zamestnania, tak práve v tejto spoločnosti sa cez formu agentúrneho zamestnávania realizuje a beží už dlhé roky integračný projekt. Projekt, ktorým U. S. Steel integruje ľudí zo segregovaných rómskych komunít a vytvára im pracovné miesta práve na takéto činnosti, pretože inde by sa nezamestnali, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, nemajú pracovné návyky. A dnes je cez tento projekt zamestnaných sedemdesiat ľudí. Konkrétne sedemdesiat ľudí z rómskej komunity, ktorí by inak prácu nemali. Boli by nezamestnaní. Tento projekt bol vysoko a je vysoko oceňovaný aj medzinárodne, aj na Slovensku. Ako príklad, akým spôsobom môže firma integrovať a vťahovať na pracovný trh ľudí zo sociálne vylúčených komunít. Prijatím tohto zákona tento program zanikne. Pretože tento zákon, tak ako bol prijatý, zakazuje, zakazuje, aby cez agentúry dočasného zamestnávania na tento druh práce boli najímaní pracovníci. Veľmi krátkozraké, veľmi nemúdre.
V priemysle spravidla na tieto práce, teda na tento typ prác alebo sú cez agentúry dočasného zamestnávania zamestnávaní ľudia, ktorí, na práce, ktoré sú málo kvalifikované. A je to úplne prirodzené. Je tu množstvo, mohli by sme pristúpiť k množstvu návrhov, ktoré by docielili to, čo pôvodne zákonodarca deklaroval, že chce vyriešiť, a nemuseli by sme robiť plošné reštrikcie. Ale to, žiaľ, teraz už nie je možné. My sa tu môžeme baviť len o prijatí námietky prezidenta a odmietneme tento návrh zákona, čím by sa otvorila možnosť, aby sa napravili prípadné nedostatky, ktoré priniesla prax, ale aby sa s vaničkou nevylialo aj dieťa. To, čo sa deje dnes, je to, že s vaničkou sa ide vyliať dieťa a bude to mať za následok zrušenie a zánik mnohých pracovných miest, skomplikovanie pozície zamestnávateľov a skomplikovanie vytvárania pracovných síl, áno, pracovných miest.
A ešte jedna veľmi dôležitá vec. Zhoršujeme si našu konkurenčnú schopnosť voči iným krajinám. My stále konkurujeme, či sa nám to už páči alebo nie, s krajinami, minimálne ktoré sú okolo nás, Česko, Poľsko, Maďarsko. Ani v jednej z týchto krajín takéto obmedzenia nie sú. Zvlášť v IT sektore, keď čelíme aj geopolitickým zmenám a hrozbám, ktoré prichádzajú z východu, z Ukrajiny, je jednoducho čoraz ťažšie získať pre našu geografickú blízkosť s týmto, s týmto miestom konfliktu investorov, zamestnávateľov, aby keď pôsobia v globálnom prostredí po celom svete, zriaďovali svoje prevádzky v IT sektore na Slovensku. My tým, že znemožníme a skomplikujeme tvorbu takýchto pracovných miest na Slovensku a iné krajiny takto nepostupujú, samozrejme sa jednoducho odstrihneme od možnosti, aby sem prichádzali ďalší investori, aby vytvárali pracovné miesta. My by sme mali postupovať presne opačne. My by sme mali zlepšovať podmienky pre zamestnávateľov. Robíme opak. Prepadli sme sa v rebríčku konkurencieschopnosti a aj v rebríčku, ktorý hodnotí, hodnotí našu konkurencieschopnosť práve pri tvorbe pracovných miest, to mám niekde aj poznačené, o koľko priečok, ale v tejto rýchlosti to asi nenalistujem, ale možno sa potom k tomu vrátim vo faktickej poznámke, jednoducho prepadáme sa. A to je veľmi zlý signál.
Takže SDKÚ – DS jednoznačne podporuje pozíciu prezidenta a jeho námietky a bude hlasovať za jeho postoj, za to, aby sme neprijali tento návrh a aby sa tak umožnilo tomuto návrhu, aby bol prepracovaný a vyriešený tak, že vyrieši problémy, ktoré tu reálne existujú, ale nepokazí to dobré, čo funguje a čo ešte posledné zbytky flexibilnosti na pracovnom trhu zabezpečuje.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, chcel by som doplniť program o zaradenie správy o verejných obstarávaniach u poskytovateľov zdravotného, zdravotných služieb, ktorých sa zúčastnila Medical Group, ktorá dnes bola na zdravotníckom výbore rozdaná, ale keďže sa jedná o tak vážnu záležitosť, ktorá vyvolala naozaj vážne znepokojenie a aj zmenu vo vedení parlamentu, myslím, že týmito výsledkami poslaneckého prieskumu by sa malo zaoberať plénum Národnej rady.
A navrhujem, ešte doplním, aby to bolo prerokované hneď po prezidentom vrátených zákonoch.

No, adekvátne tomu, ako trafím do čierneho, tak trafené husi zagágajú. To je vždycky tak. A čím majú menej argumentov, tým viac klamstiev a arogantnejšie a brutálnejších klamstiev zaznejú.
Takže pán Muňko prvý klamár na sedemdesiatu siedmu, musím povedať, pretože ani raz som za žiadnu korupciu nebol odvolaný, dokonca ani odvolaný som nebol, ale keď, tak som podával demisiu. A nič z tých nezmyslov, ktoré tu zazneli, neexistuje a nie sú pravdivé. A pán Muňko je špecialista, keď nevie o čom, tak povie druhý pilier, a pritom je ale úplne, úplne mimo. A to je tak maximum, čo k tomu, k znôške klamstiev sa dá povedať.
Kolega Číž, škoda, že odišiel. Nuž, celý život som vo vysokých funkciách. Tak ja mu len pripomeniem, že bol som ministrom raz od roku 2002 do 2005, tri roky, a teraz som štvrtý rok poslanec. Žiadnu inú funkciu som nikdy predtým nemal.
A veľmi rád by som poznal tých tisíce okolo mňa, čo zbohatli bez práce, lebo ja takého nepoznám ani jedného. Ale pozreme sa na vládu SMER-u, pozreme sa na hodinky, aké nosia na rukách, a na to, či niekedy si na ne z platu mohli zarobiť, a hneď vidíme. A pozrime sa na domy, autá, v akých sa pohybujú a v akých domoch bývajú, či si na to mohli zarobiť, a tam vidíme to enormné a okázalé bohatstvo, ktoré sa tu predvádza sociálnymi demokratmi.
Pán Bublavý, na všetkých tých mítingoch som bol osobne, stál som medzi ľuďmi, rozprával sa s nimi a celé mítingy. Vy by ste sa tam báli byť, pokiaľ by vás poznali. Pretože, jednoducho, kto má dnes značku SMER-u, má dosť dôvodov, aby sa bál ísť medzi ľudí na takéto zhromaždenia.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, stretávame sa pri ďalšom diele seriálu, ktorý táto vláda píše o spôsobe svojho vládnutia. Pretože toto nie je nejaká nezávislá kapitolka. Toto nie je, tak ako som už mnohokrát povedal, zlyhanie jedného človeka, pošmyknutie sa pri jednom prípade, niečo, čo sa stalo, ale dá sa napraviť a vymyká sa zo zabehaných zvyklostí. Toto je, žiaľbohu, len jedna epizódka, jeden diel zo systému, ktorý Ficova vláda na Slovensku nastolila. Nastolila ho ako spôsob vládnutia počas svojho prvého mandátu a počas tohto druhého rozvíja do úplne sofistikovaných, ale zároveň aj obludných rozmerov.
Tento systém som pomenoval ako systém založený na korupcii a klientelizme ako spôsobe vládnutia. Nie ako zlyhávania jednotlivcov, ktorí vládnu, ale ako systéme, ktorému sa musí podvoliť každý, ktorý sa v tom systéme ocitne. Každý minister, každý predstaviteľ firmy, ktorá je zapojená do systému tokov verejných financií. Je to systém, podľa ktorého sa tu funguje.
Toto, čo dneska popisujeme a čo moji kolegovia predrečníci do rôznych detailov z rôznych strán popísali a zaznamenali, je len technická charakteristika jedného z biznisov, ktoré v takomto systéme prebiehajú. Pretože tento systém je charakteristický tým, že každá jedna záležitosť, ktorá sa rieši v prostredí vlády, v prostredí verejných financií a ktorá súvisí s vydávaním prostriedkov alebo s akýmikoľvek finančnými tokmi, má priniesť finančný profit pre zúčastnené strany, pre tých, ktorí sú na tento systém napojení. Na tomto systéme parazitujú a fungujú celé strapce záujmových zoskupení, firiem, jednotlivcov. A takto ten systém jednoducho funguje a takto prináša profit jednotlivým účastníkom, že vyciciava verejné financie. A to, čo vidíme a čo sem-tam ako tie vrcholky ľadovca prerazí tú ochrannú bariéru pred tým, aby všetko bolo v tichosti, sú hroty, ktoré znamenajú, že zrazu ľudia uvidia obrovské predraženia, že zrazu sa z nejakého dôvodu odhalí jeden, druhý, tretí konkrétny kšeft. Ale ako som už povedal, je to len reťaz, z ktorej vidíme jednotlivé očká.
Dnes sa tu zaoberáme ministerstvom dopravy a jednou transakciou alebo jedným obchodom. Ale úplne rovnako sa môžme zaoberať na budúci rok ministerstvom obrany, rovnako sme sa v minulosti zaoberali ministrom Richterom a Star EU, firmou Star EU, zaoberali sme sa tu cétečkami a zdravotníctvom. A v každom jednom rezorte by sme našli niekoľko očiek tejto reťaze, niekoľko ďalších a ďalších dôkazov toho, ako to tu funguje.
A toto je problém, že ľudia to vidia, ľudia vďaka tomu strácajú absolútne dôveru vôbec k vládnutiu a demokracii na Slovensku a začína absolútne prevažovať názor, že politika je len na to, aby tí, ktorí sú pri moci, si nahrabali. Pretože súčasťou takto zakoreneného a prehnitého systému je, že nemá dna. Nemá dna jednoducho. Už to tu niekto povedal, ale nenažratosť nadobúda obludné rozmery. Tu nejde o to, že nejaká firma niečo zarobí. Ale tu ide o to, že nielen firmy, ale hlavne tí politickí tútori, ktorí umožňujú takéto kšefty, chcú zarobiť, keď nie rovnako, tak možno dvojnásobne viac ako tá firma. Tie ceny, tie výdavky, ktoré mnohonásobne prekračujú štandardy, nevznikajú tak, že dodávateľské firma nevie, kde sú hranice. Ale jednoducho tak, že v systéme korupcie a klientelizmu, ktorý je realizovaný ako systém, sa dodávateľ podnikateľ, firma dostáva pred úlohu, musí uspokojiť záujmy tých, ktorí jej umožnia, aby takýto obchod mohla vykonať. A tie požiadavky sú, samozrejme, hmotného a finančného charakteru a tieto požiadavky zvyšujú cenu, pretože z nejakých zdrojov sa to zaplatiť musí. A tá marža sa musí nafukovať, nafukovať a stále prifukovať, aby dokázala zaplatiť nároky všetkých politických tútorov až po najvyššie špičky vládnuceho SMER-u, ktorí umožnia tejto firme urobiť takýto obchod a zabezpečiť si, samozrejme, zisky na veľmi dlhé roky dopredu.
Z čoho, myslíte, vážené dámy, vážení páni, nielen v tejto sále, ale aj hlavne na celom Slovensku, pochádza to enormné a nadrozmerné bohatstvo špičiek vládneho SMER-u? Z platov, ktoré mali? Ľudia, ktorí nikdy v živote nepodnikali, ktorí nikdy v živote žiadnym ekonomickým spôsobom nenadobúdali vysoké príjmy? Nie. Ich enormné, nadrozmerné a okázalé bohatstvo, ktorým vôbec nemajú problém sa prezentovať verejne, pochádza práve z takéto systému korupcie a klientelizmu, ktorý tu bol zavedený. Práve z týchto marží, ktoré vidíme ako marže nejakej firmy PayTollu alebo hocikoho iného, ktorá je za týmto účelom vytvorená. Ale tá samotná firma v konečnom dôsledku je len zlomkovým beneficientom, pretože tá marža alebo to predraženie je práve preto také veľké, pretože musí dochádzať k veľkej deľbe v celej reťazi tých, ktorí tento biznis zastrešujú, povoľujú, dozerajú a umožňujú. A to je to obludné a to je to, čo ľudia vidia. Toto je vec, ktorá sa už utajiť nedá. Preto ľudia chodia na námestia, preto ľudia volajú po tom, aby sa korupcia, ktorá na Slovensku kvitne, tak ako nekvitla nikdy, konečne zastavila.
Niekedy sa Robert Fico hrdil a preslávil takým volebným sloganom, že "ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu", a mal to na bilbordoch. A dneska platí, že tak ako sa kradne za Fica, za druhej vlády Roberta Fica, sa na Slovensku ešte nekradlo nikdy.
Vážené dámy, vážení páni, vy sami vidíte, že to prekročilo únosnú mieru. Vy sami sa bojíte, čo to spraví s vašimi volebnými preferenciami a s vaším vzťahom, alebo vzťahov ľudí k vám. Pretože nemyslím si, že vy, ktorí tu sedíte, ste všetci v tomto zapojení. Mnohí ste len tí, ktorí o tom viete, ale nemôžete nič spraviť. Len sa prizeráte a nemáte žiadnu možnosť dosiahnuť nápravu. Ale veľmi dobre to viete, tak ako to vedia takmer všetci občania Slovenska, že takto ten systém funguje a že bez toho, aby mal politické krytie a aby bol priamo riadený z tých najvyšších vládnych špičiek, by takéto extrémne predražené tendre nemohli existovať.
Preto je veľmi dôležité, aby sme sa snažili pri verejnom obstaraní urobiť, čo sa dá, urobiť zmeny, ktoré budú zužovať priestor pre takéto konanie. Ja pri tejto príležitosti len pripomeniem návrh, ktorý sme už tu prezentovali s Eugenom Jurzycom ako pozmeňujúci návrh, ktorý keby bol v zákone implantovaný, ani takémuto tendru, teda aj takémuto tendru, alebo teda výsledku takéhoto tendra zabráni. Pretože základný problém nie je v tom, či tá firma je schránková, alebo nie je schránková. To je problém v tom, kto sa za ňou skrýva a či to je minister alebo jeho niekto blízky, alebo ľudia napojení rôznymi väzbami na vládne štruktúry SMER-u. Ale to nerozhoduje o tom, či sa vytunelujú, alebo nevytunelujú verejné financie. To, čo rozhoduje, ako tomu predísť, je cenové porovnávanie. Keby sme mali v zákone povinnosť vykonať v priebehu tendra, ešte pred jeho vyhodnotením, cenové porovnanie služby alebo tovaru, v ktorých sa súťaží, tak by z neho hneď kričalo, že bežne sa táto služba dá získať za jedno až dve percentá z objemu transakcie. A nie za vyše 6 %, ako sa tu zrealizovalo. A málokto by si trúfol potom prísť s ponukou, ktorá by 6-násobne alebo 4-násobne prekročila priemer toho, čo je v danej oblasti normálne a obvyklé.
My s tým návrhom prídeme ako so samostatnou legislatívnou iniciatívou, pretože ako pozmeňujúci návrh sa to, samozrejme, nepresadilo. Ale len poukazujem na to, že dá sa, dajú sa zastaviť tieto veci, keď sa pozrieme na to, kadiaľ tie peniaze odtekajú. Samozrejme, najlepšie je zastaviť ich tak, že morálka a mravné nazeranie na to, čo sa s verejnými financiami robí, by malo byť adekvátne a bytostne vlastné každému verejnému predstaviteľovi.
Mnohí sa tu pýtali z vládnej strany, keď vystupovali, že prečo ste to za vašej vlády nezrušili, prečo ste to za vašej vlády neurobili, prečo ten zákon nebol upravený za vašej vlády? Nuž, ja sa nepamätám, že by takéto megaškandály spojené s verejným obstarávaním boli kedykoľvek inokedy, ako nie v časoch, keď tu vládla vláda Roberta Fica. Nevravím, že tu neboli problémy, že tu nebol aj nejaký škandál, ale takéto megaškandály, kde miliardy odchádzajú mimo Slovenska a delia sa tam potom, to nie Cyperčania ovládajú naše cesty v tomto prípade, nejdú peniaze Cyperčanom, tieto peniaze idú Slovákom. Idú na rozdelenie tým, ktorí tento biznis dozerajú a realizujú, a Cyprus je len tranzitná krajina, kde sa formálne tieto peniaze najprv vyvedú, aby sa potom inými cestami vracali do vrecák tých, ktorí na tom zarábajú.
Ale toto sa nikdy nedialo, vážené dámy a páni. A keď si myslíte, že áno, vyvráťte mi to. Maximálne, na čo si spomeniete, poviete daňový úrad, ktorý bolo jediné, na čo si viete spomenúť, a zlyhanie informačného systému, ktorý dávno zobral čas. Ale takéto miliardové tunely nikdy na Slovensku neboli.
Táto kauza, ako som povedal, je len ďalší diel v seriáli a znamená, že ukazuje, že celý systém, ktorý tu živíte, je prehnitý skrz naskrz. A že tak, ako sme žiadali pri odvolávaní Roberta Fica, aj tu je namieste, aby celá vláda padla, aby celá vláda podala demisiu. Pretože nenájdeme jedného ministra, v ktorom rezorte by sa nenašli, a nájdu sa a ani nemusia hľadať, lebo týždeň čo týždeň aj mne končia na stole ďalšie a ďalšie listiny, ďalšie a ďalšie podania, ďalšie a ďalšie opisy podobných zvyklostí, podobných tendrov, podobných tunelov, podobných krádeží, podobného rozkrádania Slovenska.
Vážené dámy, vážení páni, hlavne teraz sa obraciam na vládnu stranu, toto je vec, za ktorú sa naozaj treba hanbiť, a myslím si, že občania a voliči vám veľmi skoro nastavia zrkadlo.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Môžme tu rozoberať technické detaily a finančné súvislosti donekonečna. Ale, pán minister, len hlupák by mohol veriť tomu, že takýto super kšeft je možné urobiť bez politického prepojenia a bez politického zadania.
A preto ja chcem poukázať, a budem o tom hovoriť aj vo svojom vystúpení, tu nejde len o samotný kšeft, o ktorom tu väčšina kolegov rozpráva. Vy nie ste nejak extra výnimočníý okrem vysokej efektívnosti, ktorú dosahujete, vy ste len koliesko v dobre fungujúcom súkolí, v systéme, ktorý táto vláda nastavila a ktorý sme charakterizovali na schôdzi o odvolávaní premiéra Fica ako korupčný systém. Korupčný a klientelistický systém. Vy ste len jedno koliesko tohto systému.
My tu každý deň alebo každý týždeň môžeme odvolávať jedného ministra a budeme mať dostatok dôvodov na to, aby bol odvolávaný. Mali sme tu už Richtera, môžeme tu mať Glváča po Novom roku, máme tu teraz vás, mali sme tu Pašku. Všetko spája jedno jediné. Celá vláda, celý spôsob, akým vy, do hĺbky prehnitá vláda, vládnete tomuto Slovensku, je, že vládnete na základe korupcie a klientelistických prepojení.
A celý cieľ vládnutia nie je zlepšiť túto spoločnosť a niekam ju posunúť, ale dobre na tom zarobiť. V tomto ste mimoriadne talentovaní. Každá jedna vec, ktorá sa vyskytne, vaše prvé zacielenie je, ako sa na tom dá dobre zarobiť. A viete to, vždy nájdete cestu a mimoriadne a extrémne dobre na tom zarábate na úkor občanov Slovenska. (Potlesk.)

Ďakujem. Dovoľte aj mne, aby som nielen v mene poslancov za SDKÚ – DS, ktorých už nie je tak veľa, ako bolo na začiatku, ale aj v mene všetkých členov SDKÚ – DS z celého Slovenska zaželal všetkým občanom tejto krajiny pokojné, šťastné a požehnané vianočné sviatky. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán predseda, po dohode s rezortným ministrom by som chcel požiadať, aby sa hlasovanie o prerokovanom bode 1237 o výrobe a uvádzaní liehu na trh presunulo na nasledujúcu schôdzu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená a ctená snemovňa, veľmi jednoduchá novela zákona, ktorá reaguje na prax a na život. Mnohokrát sa ma pýtali aj médiá, aj kolegovia, že prečo sa takouto novelou zaoberám, tak veľmi rád vysvetlím. Ani by som sa nedozvedel o tej situácii, ktorá vedie k návrhu na túto novelu, keby som sa nestretol s mnohými ľuďmi, starostami, primátormi, predovšetkým v oblasti stredného Slovenska v okolí Podpoľania, kde existuje pre mňa nepochopiteľná a nelogická situácia, že napriek tomu, že nikto nepovažuje za niečo podivuhodné a nemiestne, že existujú obecné alebo aj súkromné malé pálenice úplne legálne, v súlade so zákonom a so všetkými pravidlami, ktoré sú, ale napriek tomu tieto pálenice môžu páliť alkohol len z ovocia. Z môjho pohľadu veľmi prekvapivá situácia, pretože tieto pálenice, samozrejme, môžu produkovať aj svoje produkty aj z inej suroviny, ktorá je tradičná a bežná. Tým sa nemyslí z čohokoľvek, aby som predišiel nejakému, nejakej zlej interpretácii, ale práve v tejto oblasti je veľmi tradičným druhom alkoholického nápoja, ktorý patrí k miestnemu koloritu, ražná pálenka, rožovka takzvaná, a tá nie je možná, tú nie je možné v týchto páleniciach páliť. To znamená, my vlastne ako keby sme nabádali alebo usmerňovali nepriamo ľudí, že keď si ju chcete zabezpečiť, tak musíte konať nelegálne, čo naozaj asi nie je normálny stav.
Takže veľmi jednoduchým spôsobom navrhujem, aby sa do textu zákona doplnilo jedno slovo, a to, aby to znelo, že v týchto páleniciach sa vyrába alkohol "z ovocia a obilnín", pretože obilnina je súčasťou tejto suroviny. Mohli by sme to možno po diskusii a pokiaľ by to prešlo do druhého čítania, nahradiť slovným spojením "a iných poľnohospodárskych prebytkov" alebo nejakým iným rozširujúcim názvom, ale odstránili by sme ten naozaj trošku kuriózny stav, ktorý vznikol pravdepodobne tak, že príslušný odbor, úradník, ktorý tento návrh tvoril, si jednoducho len neuvedomil, ako si to neuvedomujeme mnohí, pokiaľ sa s tým nestretneme, že ten alkohol v tých malých obecných páleniciach sa páli nielen z ovocia. Väčšinou sa jedná o ovocie, ale nielen, a to nielen vypadlo z tohto a zbytočne zúžilo okruh celého systému.
Ešte jeden argument sa ozýva, a preto ho vyvrátim skôr, než by v hlavách alebo aj nahlas zaznel. Nie je to v žiadnom rozpore s európskou akoukoľvek legislatívou. Tá nám neprikazuje, že len z ovocia. To je naše pretransponovanie toho, čo sa vyjednalo, že môžeme v týchto obecných páleniciach umožniť ľuďom, aby si tam nechali vypáliť alkohol, len sa zabudlo, že nielen ovocie je zdrojom takéhoto niečoho, a ani v tomto návrhu zákona to neznamená, že by sa znížil, zmenila daňová povinnosť nejakým spôsobom. Všetko by zostalo, čo sa týka daní po starom, tak ako je to dnes. Jednoducho len by sme tú nelogiku, ktorá je v tom zakotvená, ktorá nemá žiadne ratio v sebe, napravili a odstránili.
Hovoril som o tom niekoľkokrát aj s pánom ministrom, preto ten návrh zákona, hoci tu už raz bol, bol stiahnutý, aby sa vytvoril priestor na tú debatu, viackrát mi povedal, že pokiaľ to nie je v rozpore s nejakými európskymi pravidlami a smernicami, nemá žiadne námietky, aby bol takýmto spôsobom novelizovaný, a tak ako som povedal, v žiadnom rozpore to nie je. Len nedorozumenie môže niekedy interpretačne viesť k tomu, že sa to zdôvodňuje, že asi to je v nejakom rozpore. Nie, nie je to. Preštudované, preskúmané, je to plne v súlade, len sa napráva nedorozumenie, ktoré vzniklo pravdepodobne pri prvotnom texte tohto zákona.
Takže, vážené dámy, vážení páni, toto naozaj nie je žiaden ideologický zákon. Je to čisto praktický zákon alebo praktická novela, ktorá vznikla alebo podnet na ňu vznikol v teréne aj od poslancov, aj od starostov a primátorov lokalít, ktorých sa to týka, znova zopakujem, že najmä teda v oblasti Podpoľania, ktoré som veľmi dôkladne prešiel a ponavštevoval všetky možné kúty v súvislosti s mojou poslaneckou a politickou prácou. Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, posunutie do druhého čítania a keď by sa to podarilo, tak určite aj takú nejakú dobrú rožovku by som sem doniesol na ochutnanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Ctená snemovňa, dovolím si vám predložiť návrh novely zákona, ktorým naprávame nespravodlivý sociálny systém, ktorý, žiaľbohu, tu stále máme. Nespravodlivý v tom zmysle, že vytvára nezdravé motivácie, nezdravý spôsob správania u časti obyvateľstva a, naopak, nepomáha dostatočne tej časti obyvateľstva, väčšinovej chvalabohu, časti obyvateľstva, ktorá sa snaží každodennou prácou zaobstarávať si prostriedky na živobytie, zaobstarávať si prostriedky na živobytie svojej rodiny a robí pre to všetko.
Správny a dobrý sociálny systém by mal pomôcť práve takýmto ľuďom, mal by pomôcť zamestnaným rodinám, mal by ich podporiť v ich snahe a nemal by navádzať svojou konštrukciou na život bez práce, na život v závislosti na sociálnom príjme, v závislosti na sociálnych dávkach.
Prichádzame s veľmi novým a zásadným, zásadným riešením, ktoré na jednej strane výrazne podporí pracujúce rodiny a na druhej strane bude znižovať motiváciu zabezpečovať si príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí a zväčšujúcu sa rodinu.
Už roky otestovaným, funkčným, obľúbeným a dobrým nástrojom rodinnej politiky je daňový bonus. Je to nástroj, ktorý som zaviedol pred viac ako desiatimi rokmi ako minister, vtedy to bola novinka. Odvtedy veľmi účinne funguje a existuje a znamená to, že pokiaľ je v rodine aspoň jeden z rodičov zamestnaný, môžeme takúto rodinu nazvať pracujúcou rodinou, na každé dieťa v tejto rodine štát znižuje daňovú povinnosť o konkrétnu sumu – 20 euro zaokrúhlene v tomto prípade. A v prípade, že daň je nízka, tak ešte tieto peniaze získava daná osoba vo forme navýšenia čistého príjmu. Takýmto spôsobom vlastne sa zvyšuje čistý príjem týchto rodín.
Tento nástroj a princíp tohto nástroja, že pomáhame zamestnanej rodine, treba rozšíriť. Treba ho aplikovať na všetky možné nástroje, ktoré v sociálnej politike existujú, a dosiahneme omnoho viac. Navrhujeme teda, aby sa diferencovane poskytoval daňový bonus od istého počtu detí. Tým sa výrazne podporia mnohopočetné rodiny alebo početnejšie, pretože v našom návrhu to znamená, že od štvrtého dieťaťa sa daňový bonus zvýši štvornásobne, až na 85 euro zaokrúhlene.
Zároveň sa od štvrtého dieťaťa prestane vyplácať rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok, ktorý sa vypláca len do troch rokov veku dieťaťa a u tých rodín, ktoré majú svoju životnú stratégiu postavenú len na príjme zo sociálnych dávok a rôznych foriem štátnej pomoci, to znamená, že stále je v rodine jedno dieťa do troch rokov, aby zabezpečilo vyplácanie rodičovského príspevku ako zdroju príjmov a tá rodina stále rastie, rastie, rastie, ale nepracuje. V tomto prípade by sa tá motivácia odstránila, ale pracujúcej rodine, tá by nielenže o nič neprišla, tá by mnohonásobne získala viac, pretože daňový bonus sa nevypláca len počas prvých troch rokov, samozrejme, ale počas celého obdobia dospievania až do dospelosti daného dieťaťa. Znamenalo by to, že takáto rodina by získala počas celého tohto obdobia až 18 498 eur na rodičovskom príspevku, čo je oproti súčasnému stavu nárast o vyše šesťtisíc, 6,5-tisíca eur. To znamená, v každodennom živote by to bola významnejšia pomoc, napriek tomu by štát nemusel kvôli tomuto ani zvyšovať zadlženie, ani zväčšovať deficit, pretože na druhej strane by došlo k zníženiu výdavku štátu práve u tých rodín, ktoré fungujú ako, u ktorých funguje ako jediný zdroj súbor rôznych foriem sociálnych dávok.
Toľko na vysvetlenie k tej prvej časti.
V časti II dochádza k zavedeniu toho, čo už viackrát som tu predstavoval a snažím sa to presadiť do našej legislatívy, diferenciácia aj pri poberaní rodičovského príspevku medzi rodinami, ktoré sú aktívne a ktoré pracujú, kde aspoň jeden z rodičov pracuje istú dobu, ktorú zákon predpokladá, tak ako to už v minulosti aj bolo, pretože tu už sme mali vyplácanie rodičovského príspevku v dvoch úrovniach podľa toho, či v tom prípade matka bola zamestnaná predtým alebo nie, ja tu zovšeobecňujem túto charakteristiku na rodinu, to znamená otec alebo matka pracovala. Vieme to obdobne ako pri rodičovskom, pri daňovom bonuse, keďže to je odskúšané, aplikovať, technicky to nie je teda žiadny problém. A v tomto návrhu navrhujem, aby sa zvýšil rodičovský príspevok na 230 euro pre rodiny, kde za posledné štyri roky aspoň 270 dní jeden z rodičov pracoval, alebo pracoval 180 dní a zvyšnú časť bol zapojený do aktivačných prác, alebo študoval, čím štúdium ako prípravu na zamestnanie dávame na rovnakú úroveň ako pracovnú aktivitu. A v prípade, že rodina, nikto z rodiny sa takto nespráva, nepracoval počas tohto obdobia, sa rodičovský príspevok vypláca v zníženej výške o 35 %, čo je zaokrúhlene zhruba 160 euro.
Súbor týchto zmien by na jednej strane zabezpečil odstránenie negatívnej motivácie zabezpečovať si príjem sociálnymi dávkami bez práce, na druhej strane by ocenil a zvýšil motiváciu zabezpečovať si príjem prostredníctvom práce a patrične by štát podporil tieto zamestnané rodiny.
Takže summa summarum, toto je návrh, ktorý predkladám a v záujme úspory času nebudem čítať formálnu dôvodovú správu, ktorú všetci si môžete pozrieť, je v nej to isté, čo som povedal teraz a predniesol, len možno v učesanejšej forme. Ale predpokladám, že ste mi všetci porozumeli a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, v prvom rade by som sa chcel naozaj úprimne poďakovať predkladateľom, že predložili takýto návrh zákona. Je to veľmi dobrý a veľmi potrebný návrh zákona. Mne môže byť len ľúto, že sa nám nepodarilo omnoho skôr s takýmto návrhom zákona prísť.
Ja musím zaspomínať, že ešte v časoch, keď som bol minister, a to už je viac ako desať rokov, sme takýto zámer mali v závere môjho funkčného obdobia. Sme sa o tom rozprávali. A bola to súčasť nášho plánu. Žiaľbohu, to moje funkčné obdobie sa skončilo trošku skôr, ako som to plánoval, a nestihli sme to už vykonať. Škoda, že tí nasledovníci, ktorí prišli, už toto nepovažovali za prioritu a že až dnes sa tento návrh dostáva na stôl Národnej rady.
Na druhej strane, tak ako moji predrečníci povedali, je skutočne dobré a symbolické, že práve v dnešný deň tento návrh zákona sa prerokúva, že je to také symbolické. Tak ako sme pred časom prerokúvali návrh zákona o vyhlásení Štefánikovho sviatku na práve 28. októbra, čo bolo tiež veľmi pekné. Tak dnes na Deň ľudských práv je tu práve takýto zákon, ktorým sa má dať zadosť a učiniť akt spravodlivosti voči tým, ktorí trpeli, a hlavne voči tým, ktorí boli tí, ktorí to utrpenie spôsobovali.
Takže nechcem hovoriť dlho, ale chcem jednoznačne v mene všetkých poslancov SDKÚ – DS vyjadriť jednoznačnú podporu tomuto návrhu zákona a vyzvať celú Národnú radu a predovšetkým vládnych poslancov, aby jednoducho tento návrh zákona bez akýchkoľvek výhrad v prvom čítaní podporili, pretože je veľmi potrebný a meškáme, veľmi meškáme v tom, aby sme tento akt spravodlivosti aspoň symbolicky vykonali a urobili a aby sme to, čo sme dlžní týmto obetiam a čo sme aj dlžní tým, ktorí tým obetiam spôsobovali utrpenie, naplnili a urobili. Ďakujem za pozornosť.