Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, začnem o tej všeobecnosti najprv, pretože naozaj máme tu pred sebou programové vyhlásenie, ktoré svojou všeobecnosťou je výnimočné, ale nebudem hovoriť o nej samotnej, ale o tom, prečo takáto všeobecnosť je zlá. Prečo je to hodné kritizovať a prečo je nesprávne takúto všeobecnosť v programovom vyhlásení mať.
Úlohou nás ako politikov totiž nie je pozerať sa na písmenká, ktoré sú naskladané na papieri, pretože papier znesie všetko. Našou úlohou ako zástupcov našich voličov, zástupcov občanov tejto krajiny je vidieť, čo sa skrýva za jednotlivými vetami, a vidieť, čo sa skrýva za úmyslami. Poznať svojich oponentov, pamätať si ich skutky a vedieť z toho vyvodzovať, aké skutky nás čakajú, a preto všeobecnosť v tomto programovom vyhlásení je nebezpečnou hmlou, ktorá má zahaliť, znejasniť, aby na pozadí tohto absolútne neprehľadného zahmleného priestoru mohli prichádzať zákony, ktoré nebudú v prospech občanov tejto krajiny.
Zároveň si dovolím takú malú odbočku alebo taký malý exkurz k demokracii a pravicovosti a ľavicovosti. Najprv k samotnej demokracii. Ja musím povedať, teraz veľmi otvorene, že tu vidím veľké pohŕdanie demokraciou. Preberáme tu programové vlády, programové vyhlásenie vlády, veľmi ambiciózne, podľa jej slov, tejto vlády, ja si to o ňom nemyslím, ale táto vláda to tvrdí a pozrime sa, koľko zástupcov tu táto vláda má. Aký veľký má záujem o názory opozície, čo si o tom myslí? O čom to je? O tom, že táto vláda má 83 poslancov, že si aj tak presadí všetko a že programové vyhlásenie vlády je len povinný cvik, ktorý tieto "obťažujúce" demokratické pravidlá nútia, alebo tieto pravidlá prinášajú túto povinnosť vláde, ale už teraz pracuje na konkrétnych krokoch, ktoré nechce prezradiť, nechce ukázať, nechce definovať, nechce povedať, čo občanov čaká, pretože to už by sa vystavila ostrej kritike a úplne konkrétnej. Takže ja si myslím, že vidíme ako sa tu pohŕda demokraciou.
Potom k demokracii samotnej a k pravicovosti a ľavicovosti. Samozrejme, každý, kto má vládu, môže predstaviť a realizovať svoje predstavy o tom, ako dosiahnuť výsledky. Tie výsledky sú opísané v Programovom vyhlásení vlády. Sú to krásne, vzletné frázy o svetlých zajtrajškoch. Veľakrát som takéto počul, aj keď to ešte bolo v mojej rannej mladosti. Ešte keď zaznievali z rôznych zjazdov našej jedinej štátostrany. Aj tam boli krásne, vzletné frázy o tom, ako sa budeme mať dobre a ako vybudujeme spoločnosť, kde nebude triednych rozdielov a ktorá bude sociálne spravodlivá, ale ako sa tieto ciele mali dosiahnuť, tam nebolo ani vtedy a nie je tam ani dnes, a keď hovoríme o tom alebo počujem z radov poslancov, že tu niekto má právo realizovať svoje predstavy, pretože vyhral voľby. Áno, má. Áno, má. O tom je demokracia, ale nezabúdajme, že ani výhra 44-percentná vo voľbách, neznamená, že vláda ma zabudnúť na ostatných občanov Slovenska, 44 % vo voľbách znamená, že túto vládu, túto stranu, ktorá zostavila vládu, volilo len niečo viac ako 20 % občanov Slovenska. Čo tých 80 %, nie sú dôležití? Nemá táto vláda zastupovať všetkých občanov Slovenska? Nemá preto táto vláda počúvať aj názory tých, ktorí zastupujú ostatné vrstvy spoločnosti? O tom je demokracia. Demokracia nie je diktatúra väčšiny, ale demokracia je nástroj na to, ako všetky názory spoločnosti dávať dokopy a hľadať najlepšiu cestu k ich uspokojovaniu.
Poďme teda k samotnému programovému vyhláseniu. Včera som od pána premiéra počul vetu: "Poďme súťažiť o dobré riešenia, nech tie lepšie zvíťazia." Vynikajúca veta. Jednoznačne som za. Som zvedavý, ako sa v praxi bude realizovať, keď tu máme 83 poslancov a vládu, ktorá nepočúva, čo si o programovom vyhlásení myslí opozícia. Aká to bude súťaž myšlienok? Nebude to náhodou valec, ktorý bude presadzovať jediné riešenia a ktorý bude absolútne ignorovať aj iné názory?
V programovom vyhlásení, aj vo vyhlásení politikov a predstaviteľov vlády jednoznačne zaznieva: "Nedovolíme, aby náklady, ktoré budú spojené s vládnutím, dopadli na nízkopríjmové skupiny ľudí." Nie je to pravda, opak je pravdou. Opak je pravdou. Väčšinu tých nákladov, ktoré je potrebné získať, väčšinu opatrení, ktoré sa tak kulantne zabalili do názvu "Konsolidačné opatrenia", zaplatí väčšinová populácia bežných ľudí, 70 % ľudí, ktorí žijú s príjmom od minimálnej mzdy po priemernú mzdu a vyššie, tí budú platiť tieto opatrenia. Pretože, máme tu vládu, ktorá prináša istoty, áno priniesla ich. Istoty vyšších daní, istoty toho, že sa siahne na úspory ľudí, ktoré mali byť určené na dôchodok. Istoty toho, že tieto opatrenia, napriek tomu, že slovom rast sa nešetrí v programovom vyhlásení, majú protirastový charakter a budú brzdiť rozvoj ekonomiky. A brzdenie rozvoja ekonomiky znamená jednoznačne rast nezamestnanosti.
Znamená to to, že ľudia budú mať ťažší prístup k práci, že sa budú pomalšie tvoriť nové pracovné miesta. Z tých opatrení, ktoré sú tam spomínané, spojené s luxusom, bohatstvom, progresívnym zdanením, z tých vláda získa, keď budeme veľkí optimisti, možno 20 %, možno 30. Všetko ostatné bude na pleciach obyčajných bežných ľudí.
Veľmi pozorne som počúval, ako pán premiér včera povedal, že uvedomme si, koľko ľudí na Slovensku žije z príjmu 320, 330 eur a koľko dôchodcov musí žiť s príjmom 250 eur z takýchto dôchodkov. Áno, my sme si toho veľmi dobre vedomí, aj preto ešte v roku 2005, keď sa prijímala reforma dôchodkového zabezpečenia, som predložil zákon, vďaka ktorému, vďaka valorizačnému mechanizmu, ktorý bol do neho vložený, tak ako vedia všetci moji nástupcovia, ministri, do dnešného dňa vzrástli dôchodky o 46 %. Pretože sme si toho boli vedomí a pretože vieme, že tá situácia je ťažká a že vždy sme ju chceli riešiť v rámci tých možností, ktoré sú.
Ale povedať len to, ľudia žijú ťažko a my nedovolíme, aby sme im ublížili, je pekné a určite mnohí aj zatlieskajú. Ale ako sa to dá dosiahnuť, to je už druhá otázka. A ja tvrdím, že po štyroch rokoch pôsobenia tejto vlády bude počet ľudí, ktorí patria do tejto skupiny, ktorí žijú z príjmov na tejto úrovni, ako ich dneska máme, to znamená okolo minimálnej mzdy a okolo z nízkych dôchodkov, bude väčšia, nie menšia. Práve pre zastavenie a spomalenie hospodárskeho rastu, práve preto, že nezamestnanosť, pokiaľ sa zrealizujú tie opatrenia, ktoré sú avizované, nebude klesať.
Všetci chceme rast ekonomiky. Je to kľúčové pre Slovensko. Vieme, že sme odštartovali vo veľkom závese za Európou a že našou úlohou je, keď chceme zvýšiť životnú úroveň ľudí, doháňať toto zaostávanie. A máme historickú skúsenosť, že keď boli prijaté zmeny, zásadné zmeny, keď bola zavedená rovná daň, keď bol zliberalizovaný Zákonník práce, keď bola vykonaná dôchodková reforma a množstvo ďalších a ďalších opatrení, sa situácia zmenila. Dosiahli sme veľmi dynamický hospodársky rast, nezamestnanosť klesla z 18 až niekde k hranici 7 %, a to prečo? No preto, lebo tu bolo atraktívne podnikateľské prostredie, ktoré treba stále zlepšovať. Preto sem prišlo množstvo investícií, preto sa tu vytvorilo viac než 250-tisíc nových pracovných miest a teraz táto vláda, ktorá chce dosiahnuť deklaratívny rast, hovorí, že všetky tieto piliere dobrého podnikateľského prostredia, ktoré sem prilákalo a láka stále nové investície a vytvára podmienky na podnikanie, chce zrušiť. Ide to dohromady, má to logiku?
Rušíme prorastové opatrenia, vraciame ekonomickú situáciu do situácie, ktorá bola nepriaznivá k rastu, ktorá bola charakteristická vysokou nezamestnanosťou a nezáujmom o túto krajinu, a hovoríme, že dosiahneme rast. Dosiahneme presný opak. A navyše vidím v programovom vyhlásení vetu, že budú sa zvyšovať tie dane, ktoré sú nižšie ako v okolitých krajinách. Aha, tak nám už vadí, že Slovensko je atraktívne, že v súťaži s inými krajinami má výhodu, že láka sem pre podnikanie a investovanie. Postavíme ho na rovnakú úroveň z hľadiska tých výhod, ktorými sa hrdila a ktoré boli magnetom pre investície a potom sa budeme čudovať, že sa staneme ekonomickou perifériou Európy? To bude zákonitý dôsledok. Pretože prečo by sem išla nemecká firma postaviť závod, keď tu bude mať rovnaké daňové podmienky ako v Nemecku, rovnaké odvodové podmienky ako v Nemecku, ale podstatne horšie vymáhateľné právo, podstatne horšiu infraštruktúru a ďalší rad dôvodov. Prečo by sme išla? Pre nízku pracovnú mzdu, pre nízku cenu pracovnej mzdy? Ale predsa nechceme. Takže, vážení kolegovia z vládnej strany a členovia vlády, nabádam vás, buďte veľmi opatrní, aj keď rozumiem, že ste ľavicová vláda, a musíte, musíte deklarovať ľavicové opatrenia, ale v konkrétnej realizácii buďte opatrní. Pretože to poškodí ako vás, tak aj nás, poškodí to občanov celej krajiny, keď v tomto krehkom stave stále pretrvávajúcej krízy budeme ideologicky riešiť veci a budeme poškodzovať podnikateľské prostredie.
To, čomu sa musím venovať je, samozrejme, otázka druhého piliera. Všetci vieme a darmo, že sa vláda rôznym spôsobom vykrúca, že hlavný zdroj príjmov pre pokrytie takzvaných konsolidačných opatrení bude v znížení príjmov, v znížení príspevku na osobné účty 1,4 až 1,5 milióna ľudí v druhom dôchodkovom pilieri. Že to bude siahnutie na tieto úspory, že títo ľudia budú mať na svojich účtoch menej, ako majú teraz, alebo bude im tam prichádzať menej, ako to bolo doteraz a že z toho zákonite súvisí, že to bude istota nižších budúcich dôchodkov.
Je prirodzené, že mnohí ľudia o tom veľa nevedia, majú iné starosti a nevedia, že čo to vlastne znamená, keď sa zníži príspevok na druhý dôchodkový účet. Tak ja to predložím a vysvetlím, aby každý vedel a každý posúdil, či sa to týka bohatých, alebo sa to týka všetkých ľudí. Takže poďme pekne po poriadku. Človek, ktorý zarába minimálnu mzdu, príde mesačne pri znížení z 9 na 6 % o 10 eur, ročne, každý si ľahko vypočíta, že to je 120 eur. Myslíte si, že ten človek je nadpriemerne príjmový, že pre neho je 120 eur nič, keď stratí ročne? Že bude mu robiť veľkú radosť, keď každý mesiac bude posielať 10 eur na účet vlády? Človek, ktorý zarába 500 eur, príde takto mesačne o 15 eur. A človek, ktorý zarába priemernú mzdu, a ja dúfam, vážená vládna strana, že nechcete označiť ľudí, ktorí zarábajú priemernú mzdu za nadpriemerne príjmovú skupinu a za bohatých ľudí. Tak tento človek zaplatí mesačne 25 eur. Ročne je to pekná okrúhla suma. Ročne je to 300 euro. (Rečník dvíha ruku s bankovkami a následne nimi máva.) Keby ste nevedeli, toľko, toľkoto bude posielať každý, kto zarába okolo minimálnej mzdy, nad svoje dane, ktoré poctivo platí, chodí do práce, odvádza tejto krajine všetky dane a odvody a vy od neho ešte vytiahnete 300 euro (Rečník dáva dolu ruku s bankovkami.), aby ste naplnili vaše konsolidačné ambície. Sú to naše konsolidačné ambície, ale vaše konsolidačné opatrenia. My by sme ich robili určite ináč, pán premiér, my sme, keď ste ma už oslovili takto, tak vám veľmi presne poviem, my sme za podstatne kratší čas, ako máte vy k dispozícii, stiahli deficit o 4 %, až sa nemýlim. Vy máte stiahnuť teraz deficit o 1,2 % a viete to urobiť len tým, že siahnete ľuďom na peniaze, že im vytiahnete peniaze z ich súkromných peňaženiek. Čo mi chýba v tomto vládnom vyhlásení a je to veľmi dôležité a veľmi nebezpečné, že sa tým nezaoberáte, a budem to hovoriť stále.
V oblasti dôchodkov sa nikde nedočítame, že sa, že ste rozhodnutí predložiť podrobné uzákonenie spôsobu výplaty dôchodkov z druhého piliera, tzv. anuity. Často som to od vás počúval počas minulého obdobia, že je to nesmierne dôležitá vec. Mali ste už jedno štvorročné obdobie, kedy ste mohli na tomto pracovať. Neurobila sa na tom ani čiarka. Dnes nevidím žiadne takéto zameranie vo vládnom vyhlásení strany, ktorá disponuje obrovskou silou - 83 poslancami, a preto nemôžem z toho vyvodiť nič iné, len že je to zámer, že je to zámer sabotovať dôchodkový systém v oblasti druhého piliera, aby sa dostal neriešením tejto otázky do krízy, aby to vyvolalo spoločenskú objednávku alebo spriechodnilo v spoločnosti myšlienku úplne zrušenia tohto systému. Niečo podobné ste urobili vašim zásahom do legislatívy druhého piliera počas prvej vlády, keď ste zaviedli tzv. garancie, garancie straty, pretože negarantovali nič iné, len stratu. A to dnes naozaj potvrdzujú všetci odborníci, sú na to výpočty, názorné grafy, ja som to ukazoval v televízii viackrát. Môžu si s každým, kto má odborný záujem posúdiť, či je to tak, alebo nie, si môžu tí ľudia, ktorí sa tomu denno-denne venujú a urobili už okolo toho dizertačné práce a majú tituly pred menom aj za menom, sadnúť a rozprávať, či je to naozaj tak, alebo nie je. To nie je môj výpočet, to nie je moja fikcia ani vízia, ale je to reálna, reálne ekonomické súvislosti. Ale aby som nebol nespravodlivý, samozrejme, vidím aj pozitívne veci, pozitívne ciele v programovom vyhlásení, aj tie deklarované: rast, pokles nezamestnanosti. Určite skvelá vec, len ja neverím, že sa to týmito opatreniami, ktoré sú naznačené, podarí dosiahnuť. Ale vidím tu napríklad snahu alebo úmysel zaviesť univerzalitu do dôchodkového systému. Veľmi správny úmysel, držím palce. Verím, že to bude naozaj vážny úmysel a že sa neskončí tak, že pracovali sme na tom, ale necháme to riešenie pre budúce vlády, ako sa zatiaľ stretávame pri otázkach súvisiacich s prvým pilierom, kde tie problémy naozaj sú.
Teraz sa ešte trošku vzdialim od tejto problematiky a prejdem k trošku inej, ktorá mne ani neprislúcha, a Lucia Žitňanská na ňu veľmi správne upozornila, ale ja to ešte zdupľujem. Naozaj sme zažívali otrasy na predvolebnom Slovensku a kauza Gorila tu otriasala svetom, slovenským svetom. Prečo potreba doriešenia tejto kauzy nie je spomenutá v programovom vyhlásení vlády, ale, naopak, tí ľudia, ktorí sa osobne podieľali na tom, že vyšetrovanie bolo zastavené, zametené pod koberec, že sledovanie podozrivých osôb, ktoré možno, pokiaľ sú tieto údaje z tohto spisu pravdivé, páchali závažnú trestnú činnosť, tieto osoby zastavili tieto odpočúvania? Tieto osoby dnes dostávajú odmeny, dostávajú vysoké štátne pozície, stávajú sa vedúcimi úradov. Je to odmena za zametenie Gorily pod koberec? Chcem na to priamu a jasnú odpoveď. Chcem vidieť výsledky, pretože až si niekto myslí z vládnej strany, že budeme kolaborovať pri zaretušovaní tejto kauzy, ktorá otriasla dôverou v politiku, tak sa hlboko, hlboko mýli.
Jedna závažná oblasť je na Slovensku, ktorá sa obchádza a keď sa spomína, tak skôr populisticky a s cieľom zneužívať tuto tento problém. A je to problém spôsobu života v rozrastajúcich sa rómskych osadách. Nikde nenájdem v programovom vyhlásení zásadné riešenie tohto problému.
Nachádzam tam slovo Rómovia, áno, ale vo väzbe ďalšieho financovania rôznych programov, výstavby bytov, rozvíjania vzdelanosti, čo sú určite pozitívne veci a treba ich robiť, ale bez zásahu do sociálneho systému, ktorý je dnes nastavený tak, že motivuje k tomu, aby veľká časť občanov Slovenska, ktorí by inak prinášali hodnoty pre Slovensko, sa nemá dôvod zapojiť do pracovného procesu. To tam chýba. My máme dnes nastavený systém, ktorý platí, ktorý my financujeme z peňazí občanov, ktorí zarábajú to, že iní občania, aj keby tú prácu mali, tak o ňu neprejavia záujem, pretože prečo by tak robili, keď majú rovnaké peniaze na plate, ako dostanú zo sociálnych dávok. Tam treba siahnuť, vážení kolegovia, a potom nebudete musieť vyťahovať peniaze z vrecák pracujúcich občanov. O to menej bude treba robiť konsolidačných opatrení voči zamestnanej a pracujúcej populácii. Tak keď chceme hájiť ľudí práce, tak hájme ľudí práce. Nehájme ľudí bez práce, ale hájme ľudí, ktorí chcú pracovať. A to mi tam veľmi, veľmi chýba.
Ešte jednu, jeden zámer je tam obsiahnutý, aj keď neverím v jeho naplnenie, a to je redukcia štátnych sviatkov. To je zložitá téma. Obávam sa, že na tom konsenzus nenastane, a tým pádom sa ani nebude realizovať, ale nedá mi práve dnes, v tento deň a vám poviem aj prečo v tento deň, nespomenúť jednu súvislosť. Máme všelijaké štátne sviatky, ale nemyslím si, že ich máme nastavené tak, aby sme ako hrdý národ, hrdá krajina si oslavovali skutočne všetko, na čo by sme mali byť hrdí. Zajtra uplynie 93 rokov od smrti generála Milana Rastislava Štefánika. My nemáme žiadny štátny sviatok, ktorý by mu vzdával poctu, a pritom jeho najväčším dielom životným bol vznik Česko-slovenskej republiky. To bolo jeho politické dielo. Možno, určite by nám priniesol mnoho ďalších. Predčasne a tragicky skonal. Zajtra si túto smrť budeme pripomínať a ja, len mi to nedá, aby som sa pri tom nepristavil a keď sa bude debatovať o tom, čo so štátnymi sviatkami bez toho, aby sme navrhovali zvyšovanie počtu, to je ekonomicky neúnosné a nemožné, ale budem stále žiadať, aby sme si uctili a vzdali poctu a hold tomuto velikánovi slovenskej politiky tým, že 28. október zahrnieme do štátnych sviatkov Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, SDKÚ - DS naozaj má záujem nie torpédovať všetko, čo prinesie vládna strana. Radi pomôžeme naozaj každému dobrému nápadu, ale nečudujte sa, že máme obrovské povinnosti z vašej snahy zmysluplne riešiť problémy, ktoré sami vnímate a cítite. Takže radi pomôžeme a radi podporíme každý dobrý návrh, ale zatiaľ ich v programovom vyhlásení vlády veľa nenachádzame. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)