Videokanál poslanca

Pani Nachtmannová, pozrite si to lepšie. To, o čom som ja hovoril, zmena tarifných platov začala platiť od júla 2005. Nalistujte si to. Môžem vám tu odcitovať článok z Hospodárskych novín, ktorý hovorí o tom, ako sa od júla 2005 zvýši učiteľom plat o viac než 2 000 korún. My sme nikdy nezavádzali trináste, štrnáste platy. To máte v tom riadny hokej. (Reakcia z pléna.)
A tým hneď sa dostanem k Mišovi Bagačkovi, čo tu povedal, no určite tu pravicová vláda nevládla 10 rokov, pretože keď bola Dzurindova vláda spolu s SDĽ, vašimi súpútnikmi dnešnými, tak to ťažko nazvať pravicovou vládou. To sme len zachraňovali spoločne to, tú spúšť po Mečiarovi, čo tu bola. Takže štyri roky tu vládla pravicová vláda, plus rok aj niečo Radičovej vláda.
Pán poslanec Kuffa, čo hovoril, no snáď nebudeme teraz biť deti, že treba ich vychovávať v rodinách. A či vedia, či nevedia o páchaní priestupkov, veď v tej rodine mu, im to vysvetlia, keď jeho otecko bude musieť odpracovať si to, že jeho dieťa robí neporiadok v škole, tak veľmi rýchlo v rodine to tomu dieťaťu vysvetlia a už sa to nebude stávať. V tom je ten princíp, že tak sa nastolí to, aby sa to už nedialo. Takže v tom je ten princíp a myslím si, že takéto racionálne, rozumné veci by sme mali trošku vidieť z nadhľadu a nie cez prizmu ideológie. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená snemovňa, školstvo práve neni tá oblasť, ktorej sa nejak tradične venujem, ale školstvo, ako aj mnohé iné otázky sú takisto aj o peniazoch a problémy, ktoré dnes, ktorým školstvo čelí, sú tiež, samozrejme, veľmi závislé od ekonomickej situácie a od peňazí. Koľko sa do školstva dávajú, aké priority, ktorá vláda dá, na ktoré oblasti a či školstvo je, alebo nie je prioritou.
Asi ťažko by sme našli vládu, ktorá povedala, že školstvo nie je prioritou. Ale je jasný rozdiel, keď sa pozeráme na jednotlivé praktické kroky, jednotlivých vlád sa pozrieme ďalej do minulosti, ktoré rôznym spôsobom k tomuto problému aj reálne pristupovali. Nechcel by som určite ale povedať, že ktorákoľvek z vlád včítane tých, ktorá, ktoré boli pravicové prijala úžasne dobrý prístup, že nemáme spoluzodpovednosť za ten stav v školstve, ktorý sa dnes nachádza. Áno je to tak, treba si to priznať, napriek tomu, že sme si neustále uvedomovali vysokú dôležitosť vzdelanosti, vysokú dôležitosť školstva a jeho rozvoja, tie iné problémy, problémy ekonomiky, ktoré, ktorú bolo treba stavať na nohy, spravidla vždy boli prvé na rade, ktoré sa riešili, a to školstvo nedostalo asi až toľko, koľko by možno potrebovalo. Napriek tomu tie rozdiely sú tu jasne viditeľné. Zatiaľ sa spravidla hovorí len o tom nedávnom období, vedie sa polemika, či za pána Jurzycu, ktorý mal naozaj minimum času, rok aj trošku, sa do školstva dalo viac ako teraz, málo, či 5 %, alebo to nebolo 5 %, ale poďme trošku hlbšie do minulosti, keď toho času bolo viac.
V rokoch 2002 až 2006 tu bola druhá Dzurindova vláda a ja som bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj keď školstvo, samozrejme, je iný rezort, ale do môjho rezortu spadala úloha zreformovať odmeňovanie vo verejnej službe. A to sa aj udialo v roku 2004 a od roku 2005, ak sa dobre pamätám začal platiť nový systém odmeňovania vo verejnej službe, ktorý zahŕňal aj učiteľov. A práve vďaka týmto krokom sa vtedy učiteľom zdvihol priemerný plat, keď zoberieme rok 2002 k roku 2006, o 41 %. Je to presne vypočítané, môžete si to overiť, a keď chcete, poviem vám k tomu aj absolútne čísla. Tento nový systém, samozrejme, neskončil spolu s touto vládou, ale fungoval a prinášal to dvíhanie platu, ten systém, ktorý bol zavedený aj počas prvej Ficovej vlády. A preto, časť toho percenta, ktoré, mnohokrát sa hovorí koľko bolo zvýšené za prvej Ficovej vlády, prináleží práve tejto reforme. Reforme, ktorá zmenila systém odmeňovania vo verejnej službe a, mimochodom, aj keď to nesúvisí priamo nijako s učiteľmi, vtedy sme zahrnuli do tejto tabuľky prvý raz v histórii aj platy duchovných, ktoré dovtedy boli niekde úplne na okraji záujmu a úplne smiešne almužny to boli a vždy sa na nich zabúdalo, my sme ich zaradili do systému platov vo verejnej službe s pravidelnou valorizáciou tak, ako každý iný.
Pamätám sa tiež na rokovania s odborármi, keďže sa tu vraj kto a ako rokoval z odborármi, no my sme rokovali s odborármi a vtedajší šéf odborov pán Gašperan, sa pamätám, ako mi povedal a verejne to povedal a deklaroval to a charakterizoval tieto rokovania ako dobré korektné a férové. Až sa dobre pamätám, zvyšovali sme vtedy tarifu popri tej reforme, ktorú som spomínal, 8 %. Takže aj keď možno to mohlo byť ešte lepšie, ale je tu vidieť prístup, je tu vidieť, že to bola pre nás priorita, že sme naozaj považovali za veľmi vážnu túto oblasť, ktorú treba neustále posúvať dopredu. Dnes počúvame zo strany vlády a pána premiéra predovšetkým, že síce uznáva, že tie platy v školstve sú nízke, ale jednoducho nedá sa, že on by aj chcel, ale nedá sa. Pripomeniem tie známe vety, ktoré sme všetci mali možnosť vidieť s televíznych obrazoviek: "Kde nič nie je ani smrť neberie! Skúste vytrhnúť z dlane chlp!" a podobne. A z toho sa odvíja to dnes v rozpočte schválené maximálne 5 %.
Ale je to naozaj tak, že tie peniaze nie sú? Alebo je to tak, že peniaze sa mnohokrát na rôznych miestach využívajú zle, neefektívne a v omnoho väčšom rozsahu, ako by bolo potrebné na zvýšenie platov učiteľov, sa nielen, že používajú nerozumne, ale používajú sa škodlivým spôsobom, spôsobom, ktorý komplikuje budúcnosť a ktorý zvýrazňuje problémy aj v školstve alebo mnohokrát práve v školstve. Pretože, keby sme tu mali situáciu, že naozaj sú vyčerpané všetky možnosti, že všetky prostriedky, ktoré má štátny rozpočet sú používané racionálne a rozumne, že už naozaj nikde nie je, kde by sa dala nájsť rezerva, nepoviem ani slovo. Pridám sa tiež k tým puristom rozpočtovým, ktorí povedia, no, je ťažká doba, nedá sa. Ale nie je to tak a my sme na to poukazovali pri rozprave o štátnom rozpočte viackrát, že tu tie rezervy sú. Poukazovali sme na viaceré možnosti, ktoré by túto potrebu napĺňali. Spomeniem možno práve tú najviac do očí bijúcu, ktorá je najčerstvejšia a to je, tie nešťastné arbitráže, ktorými je Slovenská republika vystavená a ktoré budú pribúdať. Ten nešťastný nápad na kúpu alebo zoštátnenie zdravotných poisťovní, ktoré bude stáť stovky miliónov a neprinesie to nič okrem dobrého kšeftu pre pár vyvolených. Spomeniem napríklad tie spomínané rozdávanie stimulov alebo rozdávanie dotácií pre spriaznené podnikateľské skupiny, výstavbu nových budov v čase krízy, aj keď budov máme požehnane a určite to nie je tá najväčšia priorita, ktorú by sme potrebovali, ale spomeniem aj to, čo sme v tejto snemovni viackrát navrhovali už vo forme konkrétneho zákona a ktoré dokumentuje to, ako škodlivo sa niekedy prostriedky využívajú. A to je ozdravenie, nastavenie na múdre používanie prostriedkov v oblasti sociálnej, v oblasti sociálnych zákonov. Mali sme tu viackrát zákony, ktoré sa snažili urobiť v tomto poriadok a ktorých schválením by štát a štátny rozpočet získal 50 až 100 mil. eur, čo by bohate pokrylo problémy alebo bohate by pokrylo potrebu zvýšenia platov na požadovanú úroveň. Tieto návrhy boli odmietnuté, ale o to by ani tak nešlo, ale najhoršie je, že práve vďaka takto nastavenému sociálnemu systému sa dnes učitelia boria s problémom, že žiačky v 8-9. triede sú tehotné a považujú za pomaly hendikep, keď tehotné nie sú, pretože sú k tomu motivované sociálnym systémom. Tolerujeme protiústavný stav z hľadiska systému dávok, ktorý tu bol viackrát kritizovaný, a preto sa musím spýtať: Naozaj si myslíte, že by nebolo lepšie, keby tieto peniaze, ktoré sú vodou na mlyn negatívnych javov našej spoločnosti, ktoré sa asi nikomu nepáčia, boli radšej použité na platy učiteľov, ktorí sa s týmito problémami boria?
Ale v oblasti školstva a v oblasti týchto problémov, ktoré tu, o ktorých diskutujeme, nejde vždy len o peniaze, lebo nielen peniaze sú tým hlavným problémom a nielen platy sú to, čo učiteľov a školstvo trápi. A, pán minister, dovolím si vám teraz dať do pozornosti a, prosím, pozorne počúvajte návrh, ktorý nestojí ani cent, ale výrazne by učiteľom pomohol a pomohol by im v tej oblasti. A nielen učiteľom, ale dnes sa bavíme o školstve a učiteľoch, takže zameriam sa na túto oblasť, pretože jedným z najväčších problémov a pred chvíľou to tu bolo spomínané, je autorita učiteľa, ktorá dnes nemá veľkú váhu. Problémy, ktorým musí čeliť učiteľ práve preto, že nemá autoritu, práve preto, že je vystavovaný rôznym atakom, či už zo strany problémových žiakov, alebo ich rodičov a jednoducho, nevie si poradiť, pretože nemá žiadne nástroje. Vy ste im ponúkli pozíciu povýšiť alebo teda zmeniť ich status na verejného činiteľa. To by ale nebolo dobré riešenie. Veľmi dobre to vieme, veľmi dobre to viete aj vy, pretože učiteľ by sa dostal do horšej situácie a do rizikovejšej situácie. Ale je tu omnoho jednoduchšie riešenie, ktoré je navyše veľmi rýchlo účinné, veľmi rýchlo aplikovateľné a nestojí naozaj ani cent. A dokonca je to už v takej polohe, že na budúcej schôdzi tu máme zákon, ktorý, návrh zákona, ktorý prináša toto riešenie.
Takže dovoľte mi ho veľmi stručne popísať. Je to novela zákona o priestupkoch, v ktorom sa zavádza nielen to, že trest za priestupok, pokuta a škoda, ktorá je s ním spojená, pokiaľ daná osoba nemá dostatok prostriedkov, aby ich zaplatila, čo je častý prípad práve u týchto skupín, ktoré sú zdrojom takýchto problémov, sa musí odpracovať. To znamená, zavádza sa trest odpracovania si týchto prác, ale zároveň zavádza objektívnu zodpovednosť u maloletých a už sme v školstve, dúfam, že ma rozumiete, u maloletých vykonávateľov priestupkov, ktorá sa prenáša na ich rodičov. A fungovalo by to veľmi jednoducho. Málokto si možno uvedomuje, že keď problémový žiak vynadá učiteľke, nevyberaným spôsobom, keď sa pobije so svojím spolužiakom, keď niečo zničí, ukradne alebo rozbije, že to je všetko priestupok. Akurát dnes to tak nevnímame, pretože čo s tými deťmi môžete robiť. Ste bezmocní. Keby sa zaviedla táto zmena, zodpovednosť za tento priestupok by sa preniesla na rodiča, rodič by, keď by nemal peniaze, musel ísť dajme tomu tri dni pracovať v rámci malých obecných služieb čistiť kanály alebo zametať ulice a verím a som presvedčený, že už by si on doma poriadok urobil so svojím potomkom, aby sa tak nesprával v škole, aby mu to prinášalo takéto problémy, že musí tráviť dni a opakovane na verejných prácach alebo malých obecných službách. Takže ako vidno, niektoré problémy si nežiadajú zložité riešenia, ale jednoduché racionálne, ani nie obsahom rozsiahle novely. Takže, vážený pán minister, vážená snemovňa, budete tu mať tento návrh zákona na stole už na ďalšej schôdzi, už som ho podal, už je podaný. Takže zamyslite sa nad tým, že či nie je lepšie radšej dať hlavy dokopy a nedívať sa na to ideologicky, že to podal príslušník opozície, ale naozaj vidieť tie dôsledky, ktorými sa môže pomôcť aj tomu, aby sa opäť nastolila a posilnila autorita učiteľa, aby sme mu dali do ruky nástroj na to, aby v tej škole opäť zavládol poriadok. A to naozaj nestojí ani cent.
Na záver tohto môjho vystúpenia by som už len taký apel povedal. Dnes sa tu bavíme o tom, že, či sa dá alebo nedá zdvihnúť platy o 10 % a o ďalších problémoch v školstve. Ale aj keby sa tie platy zdvihli a ja si myslím, že to asi budete musieť urobiť, pretože ako som pred piatimi minútami pozeral na monitore počítača, tie protesty sa stupňujú. Mnohé školy už rozhodli sa o tom, že nebudú vydávať polročné vysvedčenia, predseda alebo šéf odborov povedal, že prerušenie štrajku bola chyba. Takže ja cítim, cítim ten tlak a tú narastajúcu nervozitu a odporúčam, aby sa neeskalovalo toto napätie, pretože naozaj zdroje v štátnom rozpočte sú. Ale, to by určite nebolo to, čo vyrieši tento problém.
Bolo by naozaj dobré, keby sme sa aj vládna väčšina, aj opozícia boli schopní dohodnúť na istej dlhodobej koncepcii, dlhodobej koncepcii, ktorá by hovorila o nejakom systéme, ako sa k tomu školstvu budeme správať bez ohľadu na to, ako sa budú striedať vlády. Aby tí učitelia videli svetlo na konci tunela, pretože naozaj zázraky sa nedajú robiť zo dňa na deň a vy si môžte povedať, že keď už ste v opozícii, tak hovoríte, čo by ste urobili, a potom, keď sa to vymení, tak zas vy budete hovoriť a my sa budeme brániť. Ale keby sme sa zhodli na nejakej zmysluplnej postupnej koncepcii, ktorá by naozaj reálnymi skutkami povyšovala, oblasť vzdelania dá do vyšších sfér a vyšších úrovní po všetkých stránkach, bolo by to pre Slovensko určite dobre. Pretože naozaj bez vzdelanej, vzdelaného Slovenska a bez vedy takisto, aj keď dnes sa bavíme o užšej kategórii, nebudeme mať modernú spoločnosť ani úspešnú, ani prosperujúcu a ani nebudeme niečím iným ako tou montážnou dielňou, ktorú často kritizujeme. Ďakujem za pozornosť.

Miroslav, kolega, poslanec Číž, to je typická ukážka, keď ideológia víťazí nad normálnym racionálnym uvažovaním, žiaľbohu.
Pán poznámok k tomu, čo si povedal. Tu predsa je úplne jedno, akú národnosť majú firmy, ktoré zamestnávajú slovenských občanov. Pre nás je dôležité, že vytvárajú pracovné miesta. Pretože keď ich nebudú vytvárať, a je úplne jedno, skade tá firma pochádza, tak ľudia nebudú mať prácu. To je podstava veci. Takže keď je tu nejaký pohon na firmy preto, že či sú zo Slovenska alebo nie, tak to je pohon proti našim občanom. Proti ľudom, ktorí sa živia svojou prácou. Proti tomu, čo vy hlásate. Ste proti ľuďom práce. Keby tu nebola montážna dielňa, keby tu neboli tie fabriky vyrábajúce autá, kde by sme boli ekonomicky? Uvažujte nad tým, čo hovoríte!
Keď hovoríte o tom, že Slovensko sa len bráni vo väzbe na výsledky arbitráže a na zdravotné poistenie, bráni sa babrácky, zle a nekvalifikovane. Pretože ten istý výsledok a lepší sa dal dosiahnuť bez toho, aby bolo Slovensko vystavené súdom, plateniu stámiliónov sankčných poplatkov, ktorým sa zrejme nevyhne. A ja som už povedal, ako sa to dá. Len vy to neviete, ani všetci vaši právnici to, žiaľbohu, nevedia a robia to babrácky a zle. To je ten problém.
Takže vráťme sa k zdravému rozumu a nezakrývajme chyby a babráckosť ideológiou! Už nie sme v časoch marxizmu - leninizmu.

Pán poslanec Kamenický, no tak sa pozrite po okolí, pozrite sa po štatistikách, tých aktuálnych, nie ročných, ale na mesačnej báze, a zistíte veľmi ľahko, že na Slovensku ste nakopli nezamestnanosť raketovou rýchlosťou. Z mesiaca na mesiac poskočila o desať tisíc ľudí, ktorí stratili prácu, čo je 0,4 percenta. Nikde v okolitých krajinách to nenájdete napriek tomu, že čelia rovnakým všeobecným ekonomickým podmienkam, aké sú na Slovensku. A to je vplyv vašich efektov, vašich zásahov, negatívnych zásahov, o ktorom nehovoríme len my, ale o ktorom hovoria predstavitelia firiem alebo podnikovej sféry.
Pán poslanec Duchoň, v tom prvom pozmeňováku, možno ste to ani sám nevedeli, lebo vy ste ho nepísali samozrejme, ale na ministerstve financií ho pripravovali, tam bol jasný úskok. Áno, na jednej strane sa tam vytvárali zdroje, ale na druhej strane tam bol úskok, že pokiaľ nepodpíšete tú zmluvu, tak tieto peniaze nebudú použité a budú v rezerve de facto. A ten úskok sme vám odhalili. Áno, bol to veľmi nečistý a nepekný a zákerný úskok na učiteľov.
A z hľadiska toho, čo povedal pán Sulík, a čo tu hovoril o rovnej dani, je to presne tak. Teraz treba pokračovať v reformách, pretože naozaj nedá sa čakať, že pri pasívnom nereagovaní na svet okolo nás, keď iné krajiny tiež prijali rovnú daň, dokonca išli so sadzbami nižšie, my môžeme pasívne stáť a čakať, že sa veci budú stále vyvíjať rovnako dobrým tempom.
Treba pridávať ďalšie reformy. Treba znížiť odvody. Treba pokračovať v znižovaní daňového zaťaženia. A potom by sme mohli očakávať ďalší rast príjmov do rozpočtu a ďalší rast hospodárstva Slovenskej republiky, čo sa, žiaľbohu, teraz nedostaví.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja som tu doniesol hneď jeden predmet, ktorý bude pre ministerstvo financií jeden z najdôležitejších pracovných nástrojov v budúcom roku. Takže hneď ho tu dávam vizuálne k dispozícii a pánovi ministrovi ho potom aj nechám, pretože, tak ako sme v rozprave už mnohokrát povedali, tento rozpočet, tak ako je navrhnutý, je absolútne nereálny. On sa zosype ako domček z kariet a bude sa sypať už hneď od začiatku roka. V zásade sa začal sypať už teraz a sype sa z dôvodu zlých hospodárskych opatrení, zlých zmien zákonov, ktoré táto vláda pripravila a ktoré budú spomaľovať hospodársky rast až k jeho úplnému zastaveniu, budú zvyšovať nezamestnanosť, tak ako ju zvyšujú už teraz, a preto nebude nakoniec pre ministerstvo financií a pre pána ministra nič presnejšie a nič potrebnejšie ako takáto veštecká guľa, keď bude chcieť odhadnúť to, ako vlastne rozpočet nakoniec dopadne.
Ja som už vo svojom vystúpení v prvej časti tohto rokovania povedal, že odhadujem, že bude veľký problém pre ministerstvo financií, pre vládu stlačiť deficit rozpočtu budúceho roku pod 4 percentá, pokiaľ nebude chcieť pristúpiť k nejakým drastickým, radikálnym opatreniam. V tej súvislosti opäť len zopakujem, že mám veľkú obavu. Mám veľkú obavu o budúcnosť druhého dôchodkového piliera, o budúcnosť sporenia, mám veľkú obavu, že v rámci posledných možností a posledných záchranných, v úvodzovkách, prác bude veľké nutkanie siahnuť aj na tieto posledné peniaze, ktoré ľuďom na budúce dôchodky ešte táto vláda nechala.
K tým zlým správam, ktoré prichádzajú zo dňa na deň. Stále viac a viac. O prepúšťaní, o znižovaní výberu daní, o potrebe revízií rozpočtu, sa pridružili aj tie zlé informácie o prehratých arbitrážach. Už tu boli spomínané veľakrát, ale jednoducho si to jasne treba uvedomiť, platíme za amatérske chyby Ficovej prvej vlády. To, že možno bude pripadať na jedného obyvateľa, keď dopadnú na hlavu Slovenska ďalšie súdne rozhodnutia, až stoštyridsať eur na jedného obyvateľa, ktoré vďaka týmto amatérskym a zbabraným novelám, ktoré prvá Ficova vláda urobila, je katastrofa. Je to veľmi, veľmi zlé.
A pritom najhroznejšie na tom je, že tá zmena, ktorú SMER mal v pláne urobiť, že zamedzí poisťovniam vyťahovať zo systému zdravotného, zdravotnej starostlivosti peniaze nejakým spôsobom, ktorý je nie celkom transparentný, sa dala urobiť aj úplne jednoducho, čisto, ústavne, bez rizika arbitráží, bez rizika súdnych sporov. Pre mňa je nepochopiteľné, ako premiér vlády, ktorý sa hrdí tým, že je právnik, ktorý dokonca svojho času zastupoval Slovensko, nechá prejsť cez vládu taký návrh, ktorý je od samého začiatku odsúdený na to, že bude predmetom súdnych sporov a že budú za neho slovenskí občania platiť. Je to naozaj znak veľkej nekvalifikovanosti. A len pripomeniem, že pamätám sa, ako pán dnešný premiér Fico ako podpredseda Národnej rady mal ísť zastupovať na príslušné konanie pred arbitrážou Slovensko, práve v tomto spore. Odmietol to. Asi preto, že veľmi dobre vedel, že tento spor bude prehratý.
Odporučil by som pánovi ministrovi, keď bude hľadať v budúcom roku, keď už bude vidieť, že situácia je neudržateľná, aby sa preto čo najrýchlejšie vrátil k zdaneniu, ktoré nevyháňa firmy zo Slovenska, ktoré nevyháňa pracovné miesta zo Slovenska. A ja rozumiem tomu, že potreboval, bez toho, aby dvíhal DPH, niekde zvýšiť dane, ale najväčšou chybou bolo zvýšiť daň z príjmu za podnikanie. Takže moje odporúčanie je, aby sa vrátil nielen k 19-percentnej dani, ako bola z podnikania, ale dobre by urobil, keď chce získať do rozpočtu viac peňazí, keby Slovensko išlo na osemnásť percent. To znamená, aspoň o percento nižšie pre korporátnu daň a daň z podnikania. A nech zostane progresívne zdanenie pre fyzické osoby, keď si myslíte, že vám to prinesie viac a že to je spravodlivé. Máte na to právo, lebo ste socialisti a ľavičiari, keď tak vidíte svet, dobre. Ale je praktickou veľkou chybou, že ste pristúpili k zdvihnutiu dane z podnikania, pretože to brzdí hospodársky rast a spôsobí to rast nezamestnanosti a zníženie, zníženie príjmov do rozpočtu a zhoršenie situácie.
Som veľmi rád, že druhým pozmeňovákom pána Duchoňa naprávate to, čo ste zamýšľali urobiť voči učiteľom, a to, že pritlačiť ich k múru, dať im pištoľ k hlave a povedať, buď podpíšete a budete mať tých päť percent, ktoré vláda sľúbila, alebo nebudete mať nič.
Keď sme to ako opozícia odhalili, tento váš úskok a poukázali naň, som rád, že ste sa zbadali a zľakli toho, čo by mohlo potom nasledovať, a že ustupujete od tohto zámeru a opravujete ten pôvodný zámer druhým pozmeňovacím návrhom pána Duchoňa.
Takže nebudem už ďalej rozvíjať to, čo som veľmi podrobne popísal vo svojom prvom vystúpení. Odovzdávam tento významný pracovný nástroj pre ministerstvo financií a ministra financií v budúcom roku s tým, že možno v tejto sklenenej guli nájde podstatne presnejšie odpovede na vývoj verejných financií Slovenskej republiky, ako my nachádzame v návrhu štátneho rozpočtu.
Nech sa páči, pán minister. (Pán poslanec odovzdal predkladateľovi sklenenú guľu.)

No niekoľko poznámok.
Už na začiatku bolo vidieť, že vy máte stále tú optiku „len veľké firmy“. To mnohokrát kritizujem. Vy vôbec nič neviete o tých malých, stredných, vy vôbec neviete, ako žijú, a vôbec nepoznáte ich problémy. Ignorujete fakt, že to sú najväčší zamestnávatelia, že bez nich by sme boli úplne, úplne v mínuse. A konštatujete, že situácia je zlá. A reagujete na to svojimi zákonmi tak, že im podrezávate hrdlo tej ekonomiky, že im púšťate žilou, a potom konštatujete, že situácia sa zhoršuje. Veď všetkými svojimi zákonmi vy vrážate nôž do chrbta, vy páchate ten atentát na slovenskú ekonomiku a potom skonštatujete, že situácia sa nevyvíja dobre. No veď práve preto a aj práve preto sa nevyvíja dobre. A keď sa nevyvíja dobre, tak vy ju ešte sťažujete, nielen veľkým, ale aj malým firmám. Na tých veľkých ste to zdokumentovali, ale tie malé firmy sú na tom ešte, ešte omnoho horšie.
A zarážajúce je, že vy tu máte jednoznačnú väčšinu, aká tu asi ešte nikdy nebola, jednou stranou vôbec nie, a vy ste absolútne bezradní. Vy len glosujete vývoj ekonomiky a zhoršujete situáciu. Vy len komentujete ten negatívny vývoj, nijako ho pozitívne neovplyvňujete. A vidím na vás stále väčšiu a väčšiu depresiu z toho, že to nezvládate, že vám naozaj nateká do topánok a neviete, čo bude ďalej.
A posledná vec. Dotkli ste sa aj tej minidane, o ktorej nevdojak sme tu hovorili, ako keď sa prepošle z jedného účtu na druhý, tak 0,1 % by tam pripadalo. No jednu vec vám len poviem. No keď voči tomu ušetrí ten človek niekoľko percent na odvodoch, to znamená, že mu o 5 až 10 % vzrastie čistý príjem, no vykašle sa na 0,1 %, pretože jeho bilancia bude významne plus 5 až 10 %, ktoré získa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dzurinda bol naozaj veľmi jemný a veľmi milostivý vo svojom príspevku. Ja až taký nemôžem byť v tejto faktickej poznámke.
Zaujalo ma tam najmä to hodnotenie prvej Ficovej vlády, ktoré bolo po faktickej stránke dobré, keď sa konštatovalo, že sa nedotkla tak tých reforiem, ktoré boli. Ja len si dovolím poukázať, prečo sa tak stalo, jednoducho preto, lebo bolo dosť peňazí, bolo z čoho brať, bolo z čoho rozdávať, bolo z čoho kšeftovať. Preto nebolo nutné ísť do toho, aby sa menili reformy. Táto situácia už teraz taká nie je, a tak peniaze treba brať tam, kde sú, a to je u ľudí, zobrať ľuďom peniaze, zmeniť reformy, zmeniť zavedené systémy, obrať ľudí o sporenie na dôchodok, pretože inak by táto vláda nemala z čoho rozdávať, nemohla by z čoho sa zavďačiť svojim sponzorom. Takže tam je ten dôvod, nie tam, že by tá vláda nejako prvá, si myslím, chcela pokračovať alebo naväzovať na to. Jednoducho mala prestretý stôl a bohato z neho rozhadzovala a zadlžovala. A preto si myslím, že dnes ju to brutálne doháňa, dnes sama rieši tie problémy, ktoré vytvárala a ktoré zakladala.
A naozaj ukazuje sa, a to je tá druhá poznámka, že len poctivou politikou a poctivými reformami sa dokáže úspešne vybojovať boj s nezamestnanosťou, pretože naozaj to bol svetový rekord, ktorý sa podaril vtedy Slovensku, že z tých 18 – 20 %, ako sme začínali v roku 2002, súborom dobre nakombinovaných reforiem sme dokázali stlačiť nezamestnanosť pod 10 %. Dnes SMER ide presne opačným smerom, vraciame sa späť.

Pán poslanec Kamenický, ja som viackrát povedal, že je potrebné otvoriť odbornú diskusiu, ale odbornú, lebo to k niečomu môže viesť. To, čo ste vy zase zopakovali, naozaj odborné nie je, pretože, ad jedna, ja hovorím o 0,1 %, vy zasa ste hovorili o 1 %. To je desaťnásobne viac, to, dúfam, viete.
A tvrdenie, že to znamená, že keď niekto zaplatí kartou, tak že zaplatí viac, je nezmysel. Keď sa zaviedli platobné karty, začali ľudia platiť viac za svoje nákupy v obchode alebo za tú kávu? To je aký nezmysel? A z tej karty si pritom dnes banka sťahuje 1 až 2 %. A ja tu hovorím o 0,1 %, ktoré sa bude strhávať z tejto platby. Takže nezavádzajte, lebo to nebude odborná diskusia, to bude politické bludárčenie.
K pánovi Duchoňovi. No vidíte, že som mal pravdu, lebo teraz som dostal na stôl ten návrh ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý toto rieši. Takže ďakujem, že ste si to vypočuli alebo ste rozmýšľali podobne, pretože keby to zostalo tak, ako som ja na to upozornil, tak by učitelia dostali veľkú nulu. Takže, áno, týmto ďalším pozmeňujúcim návrhom napravujete to, čo ste mali v úmysle urobiť, pretože ste sa zľakli. Zľakli ste sa toho, že sa vám na to prišlo, že tuto takto akože rokujete, ale vlastne chcete im dať poriadne po hlave, aby si nabudúce rozmysleli štrajkovať, možno nie vy, ale pán premiér Fico.
Nezamestnanosť. No, viete, z mesiaca na mesiac stúpla o 10 000, to je 0,4 %. To je tak dynamický nárast, aký nie je nikde. A to je veľmi vážne varovanie. A to bolo len za október. Nemyslím si, že v novembri, v decembri to bude výrazne iné.
A to, čo ste povedali aj spolu s pani Tomanovou, je ideológia. Vy priznávate lásku k zoštátňovaniu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré ráno všetkým želám. No je také zložitejšie nadväzovať po prerušenej rozprave alebo prerušenej reči, ale tak sa nejako napojíme. Takže začnem len takým veľmi krátkym záverom, aby sme mali načo nadviazať.
Až sa dobre pamätám, ten záver mojej reči bol, myslím, o tom, akým spôsobom vlastne by mala fungovať tá zamýšľaná alebo uvažovaná v rámci odbornej diskusie rozvíjaná minidaň, ktorá by umožnila znížiť odvodové zaťaženie o minimálne 10 %, kde by sme mohli zvažovať, ktoré odvody zrušíme, či zrušíme odvody do fondu nezamestnanosti, nemocenské, garančný fond, rezervný fond solidarity a ďalšie alebo napríklad či zrušíme zdravotné odvody. Každopádne by nám objem zhruba jeden a pol miliardy, pravdepodobne v budúcom roku aj vyšší, umožnil ísť takýmto spôsobom veľmi dramatickým spôsobom znížiť odvody. A to by určite Slovensku pomohlo významne. Pomohlo by to rastu zamestnanosti, pomohlo by to podnikateľskému prostrediu, znížilo by to odvodové zaťaženie všetkým, v tomto prípade je to plošné opatrenie, takže absolútne, absolútne všetkým. Ale zároveň nahradenie odvodov takouto minidaňou by zmenilo váhy dopadov odvodového a hlavne daňového zaťaženia na rôzne skupiny obyvateľov. Výrazne by si tak polepšili zamestnanci, všetci zamestnanci, to znamená ľudia, ktorých príjem pochádza z platu a ktorí nepodnikajú. Tí by na tom jednoznačne profitovali v objeme niekoľkých percent, pretože 0,1 % na minidaň z obratu za bezhotovostné transakcie by ich nezasiahlo takmer nijako, pretože za platenie alebo kupovanie si tovarov alebo služieb oni neznášajú túto minidaň. Táto minidaň by sa prejavila na príjme tých, ktorí poskytujú tovary a služby. A takisto by to veľmi výrazne pomohlo malým a stredným podnikom a podnikateľom a firmám. Ten väčší negatívny dopad by bol na finančný sektor, to znamená sektor, ktorý veľmi často obracia kapitál. A tým, že by tieto obraty boli zaťažené touto uvažovanou 0,1 %, tak, samozrejme, tam by to daňové zaťaženie narástlo. A treba zvážiť, či je to dobrá cesta alebo má táto cesta svoje riziká, ktoré by nás mohli viesť k tomu, že by sme sa touto cestou nevydali. Každopádne až chceme ísť cestou výrazného zníženia, výrazného zníženia, znova zdôrazňujem, daní a odvodov, neviem, či nájdeme inú cestu ako nahradenie súčasného spôsobu zdaňovania či z časti alebo výrazne iným spôsobom zdaňovania.
Dotkol som sa už DPH, ktorú vidíme tak, že s ňou máme veľké problémy, skoro najväčšie v rámci Európskej únie. Ale keby sme aj nemali také veľké problémy a boli by sme niekde v strede z hľadiska schopnosti vyberať túto daň a nemať také veľké daňové úniky, každopádne vždy bude platiť, že táto daň je tak komplikovaná, že vždy bude zvádzať a nielen zvádzať, lebo vždy budeme čeliť tomu, že tu budú daňové úniky, budú pokusy o daňové úniky, nielen o úniky, a to je možno na tejto dani najhoršie, ale o vykrádanie tejto dane, pretože keby sme bojovali len s tým, že niekto sa vyhne plateniu, tak to je taký trvalý síce boj, ale menej nebezpečný ako to, že bojujeme s tým, že existujú dnes nie desiatky, ale stovky, možno tisíce firiem, ktoré vyťahujú peniaze z tejto dane, ktorých „podnikateľská činnosť" spočíva v tom, že vystavujú fiktívne alebo fingujú podnikateľskú činnosť a na základe toho vyťahujú prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z daňovej správy prostredníctvom tejto dane. A s týmto boj bude trvalý a ťažký a, určite sa zhodneme na tom, veľmi nákladný. Tento boj je veľmi nákladný. Žiada si veľké kapacity, veľké množstvo ľudí, obrovský aparát. A nikdy nebude absolútne úspešný. Vždy bude čiastočne úspešný.
Nedá mi teraz, aby som sa jedného konkrétneho prípadu nedotkol a zároveň aj nepoložil otázku pánovi ministrovi. Nedávno sme počuli a určite sme sa všetci potešili, že mali sme ďalší úspešný prípad toho, ako daňová správa odhalila veľmi rozsiahly daňový podvod alebo únik z tejto dane, do ktorého sú už zapletené, ako pán minister povedal, aj seriózne firmy, veľké firmy, potravinárske firmy, ktoré, myslím, že s cukrom sa to spájalo, takisto vyťahovali z tejto dane prostriedky. A tá moja otázka spočíva v tom, že pokiaľ tie informácie, tak ako aj boli zverejnené, sú, že tak znamená to, že na jednej strane sa tu veľmi dôkladnou a dobrou a asi aj dlhodobou mravenčou prácou ľudí, ktorí sú v tom zapojení aj na daňovom úrade, aj na polícii, aj na všetkých príslušných zložkách, podarilo rozkryť veľmi negatívnu činnosť a podarilo sa aj zaistiť ľudí, ktorí túto činnosť páchali, ako vníma to, že prokuratúra do 24 hodín zrušila všetky obvinenia, stiahla ich. A to je to, nad čím by sme sa mali zamyslieť. Kroky vykonané absolútne korektne v zmysle zákona a v súčinnosti s prokuratúrou vyústia do odhalenia veľmi závažnej trestnej činnosti alebo podozrení z veľmi závažnej trestnej činnosti, ktoré vyústi zadržaním príslušných osôb, a, hop, do 24 hodín prokuratúra zmení názor, stiahne všetky obvinenia, tieto osoby sú prepustené. Ale opravte ma, až sa mýlim. Ale to, že prokuratúra stiahne obvinenia, znamená, že všetky zhromaždené dôkazy, ktoré sa zhromaždili v rámci tej činnosti, ktorá viedla k tomu záveru, ktorý som spomenul, sa nedajú použiť, sa nedajú použiť v trestnom konaní. A teraz z toho vyúsťuje to hrozné, s čím sa stretávame tu na Slovensku. A opýtal by som sa, čo to máme za prokuratúru, ako tu môžu ľudia očakávať nejakú spravodlivosť, keď sú svedkami takéhoto konania? Príslušní ministri, policajný prezident a všetci ostatní zvolajú tlačovku, aký sa podaril kúsok perfektný a ako sa odhalilo niečo hrozné, a prokuratúra zastaví trestné stíhanie osôb, ktoré túto činnosť spáchali.
Takže zároveň vidíme, kam to vedie, keď nemáme vymenovaného prokurátora už vyše roka, ktorý bol riadne zvolený. A opäť sú to len trpké plody teraz nie ekonomických, zlých rozhodnutí, ale zlých politických rozhodnutí, ktoré vedú k tomu, že prokuratúra potom funguje tak, ako funguje, alebo tak, ako som teraz popísal. A je to naozaj alarmujúce. A bol by som rád, keby sa v záverečnej reči k tomu vyjadril aj pán minister, lebo to sa nás dotýka všetkých. Určite to nikoho neteší.
Ďalšou oblasťou, ktorá nás neustále trápi, je, a často sa aj diskutuje v parlamente o nej, keď potrebujeme na niečo peniaze. Posledná taká veľká diskusia bola, že stoja skoro denne učitelia pred Úradom vlády alebo pred parlamentom alebo na námestí a už asi tretí týždeň, až sa nemýlim, žiadajú zvýšenie platov. Stále odpoveď je: „Viac sa nedá.“
A zároveň sme konfrontovaní s tým, že sa vynakladajú problematicky z nášho pohľadu niektoré plnenia alebo niektoré výdavky. Tak ja spomeniem z nich aspoň tie, ktoré zatiaľ dostali najväčšiu publicitu.
Poskytovanie dotácií na udržanie pracovných miest veľkým, silným firmám, ktoré ide do desiatok, stoviek miliónov. A nebudem to už teraz rozvádzať, či sa to malo, nemalo. No nemalo sa to jednoznačne podľa mňa. Určite skôr to zaváňa nejakou prihrávkou alebo rozdávaním peňazí spriazneným kamarátom alebo spriazneným firmám. Ale prečo sa doteraz nezamyslela vláda nad tým, že keď sa už rozhodne, že štát poskytne v takom veľkom rozsahu súkromnej firme prostriedky za akýmkoľvek titulom, nie je namieste, aby štát zároveň uvažoval, aby mal kontrolu nad týmito prostriedkami, a to nielen kontrolu nejakú ex post na základe nejakej správy alebo takéhoto nejakého dodatočného informovania, akým spôsobom sa naložilo s týmito prostriedkami, či naozaj išli na to, na čo to bolo deklarované, a vôbec ako tá firma funguje, keď potrebuje takéto ohromné dotácie z pohľadu štátu, ale prečo neuvažujeme nad tým, že priamo do štruktúr tejto firmy, do jej dozornej rady alebo iných orgánov nie sú nominovaní zástupcovia štátu, ktorí by mali za úlohu kontrolovať a dohliadať na to, ako sa peniaze daňových poplatníkov používajú? Veď to sú desiatky, stovky miliónov z daní občanov tým, že sa utiahli opasky inde, že sa nedá napríklad teraz na zvýšenie platov učiteľov, niektoré konkrétne osoby sú obdarované. A to sa mi zdá veľmi, veľmi šlendriánsky prístup k tomu, že takto dáme šmahom ruky peniaze a potom už to necháme tak, že však je to vybavené, peniaze odišli a dej sa čo dej. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka s tým súvisiaca, je to nesprávne, a mnohokrát na to poukazujeme, míňanie prostriedkov v rámci sociálneho systému. Naozaj, na tom sa zhodne nielen celé politické spektrum, ale aj určite skoro celé Slovensko, že v rámci sociálneho systému máme zle nastavený sociálny a dávkový systém, že nepomáha tak, ako by pomáhať mal tam, kde je pomoc naozaj potrebná. Ale, naopak, tam, kde to motivuje k úplne zlému spôsobu života, zlým motiváciám, zlým spôsobom vedenia života, tie peniaze naďalej poskytujeme. A to si nežiada nejakú strašne zložitú a dramatickú prestavbu sociálneho systému. To si žiada len zakomponovanie prvkov do jednotlivých zákonov, ktoré v časoch, keď sme začínali takéto prvky presadzovať, sme označili jednou jedinou vetou: „Celý systém má byť nastavený tak, aby posielal signál, že pracovať sa má oplatiť, pracovať sa má oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky a žiť len z poberania sociálnych dávok.“ Napriek tomu, že toto bolo povedané tisíce razy a zdôvodňované takisto, stále sa s tým boríme. A kebyže sa len s tým boríme, lebo máme tu niektoré systémové, chybné, choré prvky, ktoré priam podporujú to, aby ľudia nemali motiváciu pracovať, nevolili cestu „radšej práca ako sociálne dávky“. Ale je to naopak. A tak musím pripomenúť, že máme tu, začnem od toho najmenšieho, protiústavnú dávku, ktorá odmeňuje časť ľudí na základe sociálneho postavenia za to, že chodí do školy, za to, že plní zo zákona povinnú školskú dochádzku, a míňame na to veľké milióny, máme tu systém rodičovského príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý je nastavený tak, že motivuje aby trinásťročné, štrnásťročné deti začali mať deti a aby získavali takto zdroje pre rodinu a komunitu a takýmto spôsobom takto pokračovali ďalej, systém, ktorý motivuje k tomu, aby žiaci akonáhle dovŕšia príslušný vek, boli svojou rodinou sťahovaní z učňovských škôl, na ktorých prípadne aj sú, a zaraďovaní do sociálneho systému ako poberatelia sociálnych dávok. A pritom treba jednoducho len upraviť zákony. Tie návrhy tu boli na stole. Vládnou väčšinou boli odmietnuté. A tieto návrhy by priniesli také úspory, ktoré boli veľmi konzervatívne odhadnuté, takže možno tie úspory by boli omnoho väčšie, že keby sme ich mali, tak pán minister by vôbec nemusel napríklad hovoriť o tom, že nie sú peniaze na rast platov učiteľov v zmysle ich požiadaviek, pretože sa jedná o úspory v rozsahu 60 mil. až 100 mil. eur ročne. Ale tu nejde prioritne o úspory, to by som chcel veľmi zdôrazniť, pretože keby sme išli naozaj do dôsledkov, tak by sme vedeli vyčísliť, že úspora na celospoločenských nákladoch, ktoré nám vznikajú tým, že takto podporujeme rozrastanie chudoby, že takto podporujeme tie kroky a tie javy, ktoré som tu spomínal, sú omnoho, omnoho vyššie a idú do stoviek miliónov, pretože sa to reťazí na poberaní sociálnych dávok, na tom, že títo ľudia vypadajú z tvorby hodnôt, z platenia daní a že zostávajú len príveskom na sociálnej úlohe štátu a sú len tými, ktorí sú pasívnymi poberateľmi a spoločnosti nič nepridávajú.
Nedá mi, aby som sa nedotkol takisto oblasti zdravotníctva. Teraz je táto oblasť naozaj mimoriadne aktuálna. Mnohokrát sme to kritizovali ešte za prvej vlády Roberta Fica, pretože tam sú korene dnešných problémov, nielen v oblasti zdravotníctva, ale vo všetkých oblastiach, pretože tie problémy, ktoré dnes riešime, len dohnali súčasnú vládnu väčšinu. A svoje korene majú v prvej vláde Roberta Fica.
Tak aj súčasný dnešný aktuálny problém, ktorý je, je vyjadrený prehratou arbitrážou za zákaz zisku so zdravotnými poisťovňami, ktorý opäť bude odčerpávať prostriedky zo štátneho rozpočtu, je len výsledkom neodbornej, ba, by som povedal, babráckej politiky a babráckeho prístupu k legislatíve zo strany prvej vlády Roberta Fica, pretože toľko kritizovaný zákaz alebo, tak, aby som sa posunul do optiky vládnej väčšiny, toľkokrát nastoľovaný zákaz zisku zdravotných poisťovní v tomto slovnom spojení sa možno hodí na nejaký transparent na míting strany SMER alebo na rozhovor s priaznivcami strany SMER, aké to je zlé, ale určite sa nehodí do serióznej a odborne pripravenej legislatívy, pretože na základe takéhoto babráckeho spôsobu uplatnenia a realizácie tohto zámeru v zákone sme dospeli k tomu, že Slovensko prehralo arbitráž a pravdepodobne prehrá ďalšie súdne spory, ďalšie arbitráže a nebude to o 40 miliónoch spolu so súdnymi trovami, ktoré dnes máme na stole, ale bude to o mnohonásobne vyššej čiastke. To vyčíslenie, ja ho zopakujem, je z médií známe, už ho povedali viacerí moji kolegovia, presahuje 800 miliónov. A teraz som zvedavý, kde budeme hľadať tie peniaze, ale hlavne kto to spôsobil. Jednoznačne to spôsobil zle aplikovaný úmysel pristúpiť k tomu, aby zdravotné poisťovne nemohli vyťahovať nad rámec toho, čo je nevyhnutné, s primeraným ziskom na prevádzku prostriedky zo zdravotného poistenia.
Ja bez problémov poviem, že je úplne normálne, aby bol systém financovania akejkoľvek starostlivosti, či už zdravotnej, dôchodkovej alebo inej, zabezpečovaný transparentne, to znamená, aby sme presne a jasne vedeli, čo je určené na náklady plus primeraný zisk pre subjekty, ktoré spravujú tento systém a zabezpečujú tento systém, aby sme presne vedeli, koľko prostriedkov má byť použitých na príslušný účel, v tomto prípade na zdravotnú starostlivosť. A ja už som to tu viackrát povedal, keď tu bola pani Zvolenská. A som sa jej spýtal, nedostal som od nej odpoveď, ja stále nerozumiem tomu, ako je možné, že takýto problém nemáme napríklad pri dôchodkových správcovských spoločnostiach, ako je možné, že dôchodky, ktoré sú takisto zabezpečované prostredníctvom viacerých súkromných správcovských spoločností, čo je v prenesenom význame, princípe to isté ako zdravotná poisťovňa, len zabezpečujú iný účel, prečo takýto problém nemáme pri dôchodkových správcovských spoločnostiach. No je to jednoducho preto, pretože zákon je postavený tak, že dôchodkové správcovské spoločnosti majú jasne definovaný zdroj svojich príjmov, správne poplatky, ktoré sa skladajú z dvoch zložiek a dosť. A dôchodkové správcovské spoločnosti vedia, že toto je ich príjem, v rámci toho si musia tvoriť zisk a to ostatné je majetkom sporiteľa. Prečo takýmto spôsobom nie je postavený zdravotný systém? Prečo tu nemáme jasne definovaný správny poplatok, nech je zložený a vytvorený akokoľvek? Nebudem hovoriť dneska, ani to nemám v úmysle, o číslach, pretože to je o primeranom nastavení a dosť. A tým pádom by sme to mali jasné.
Ale hlavné, čo som chcel povedať, je ten rozdiel medzi odborným, neodborným, politickým a naozaj odborno-legislatívnym prístupom k problému, pretože keby bol takýmto spôsobom nastavený alebo takýmto spôsobom aj vykonaný zásah do systému financovania zdravotných poisťovní, tak by sme dnes podľa môjho názoru nečelili arbitrážam, pretože ani by to nebolo v rozpore s ústavou, ani by to nijakým spôsobom nezakladalo dôvod na arbitrážne konanie. Ale keď sa ideme škrabať okolo hlavy takto (Názorná ukážka zo strany rečníka.), tak potom jednoducho to dopadne tak, ako to dopadne, že sa do legislatívy vnášajú politické názory, túžby a predstavy, ktoré sa hodia skôr na mítingy ako do znenia zákonov, a ťažkými miliónmi Slovenská republika za to bude platiť, nie vláda Roberta Fica, ale Slovenská republika. A preto by bolo namieste, keby tieto náklady, ktorým pravdepodobne sa nebude dať vyhnúť, si zobrali na svoje bremená, na svoj chrbát predstavitelia strany SMER, keď ta vedeli napínať svaly, že keď sa chcú zdravotné poisťovne súdiť, tak ech sa skúsia súdiť so štátom. Takto vystupoval svalnato pán vtedajší premiér a súčasný premiér pán Robert Fico. A machroval pred národom, ako sa on ničoho nebojí. Tak keď sa teraz ničoho nebojí a keď je chlap, tak nech povie, okej, tak ja na toto zoženiem peniaze tou svojou vlastnou hlavou, ako to dokázal už v minulosti. To by bolo férové. Ta zmenená rétorika, ktorá tu zaznieva, alebo upravená, posunutá rétorika, ktorú sme mali cez víkend možnosť počuť od premiéra aj od predsedu parlamentu pána Pašku, že no, áno, ale zarobili sme na tom vyše 200 miliónov, takže to v zásade sme v pluse, je nepriamym priznaním, že platiť sa bude. Ako inak si to mám vysvetliť, keď sa povie, že síce áno, je tu nejaká prehratá arbitráž, ale ten náš výnos z toho za tie dva roky, čo to trvalo, bol vyše 200 miliónov? Jednak je morálne absolútne neprípustné takýmto spôsobom pristupovať k legislatívne a jednak máme len prvú prehratú arbitráž. A ďalšie arbitráže sú otvorené. Keď to bude rásť do tých niekoľko stámiliónových rozmerov, tak potom čo urobíme?
Takže aby sme sa zasa dostali do všeobecnej roviny a aby som sa mohol dostať k záveru svojho vystúpenia, ešte predsa len sa dotknem 2. piliera a dôchodkového systému. Ja s veľkým potešením som zaznamenal vyjadrenia pána ministra tu sediaceho počas víkendu, že tie objavujúce sa úvahy o tom, že keď sa bude rozpočet rozsýpať ako domček z kariet, čo bude, že už sa nebude uvažovať o tom, že sa siahne na ten zvyšok prostriedkov, ktoré v 2. pilieri sú. Nech sa na mňa pán minister nenahnevá, veľmi si to cením, že to povedal, aj mu verím, že to tak myslí, ale viem, že keď na to príde, nebude on ten, kto o tom bude rozhodovať.
Takže teraz by som chcel apelovať na všetkých, aby sme jednak si spomenuli a išli tou cestou, ktorá tu viackrát zaznela aj z úst súčasného premiéra, že poďme sa dohodnúť na ústavnom zákone, ktorý by fixoval pozíciu 2. piliera a nalinkoval tam nejakú cestu do budúcnosti vo väzbe na ekonomickú kondíciu krajiny, ktorá bude. A apelujem týmto aj na kolegov z opozície, aby som to teraz zovšeobecnil. Toto si žiada naozaj istý nadhľad, istú štátnickú múdrosť a nielen teda také vzájomné politické hry, kto z koho a kto koho viac a kedy dobehne. Ale naozaj tu sa musíme pozrieť cez prah desiatok rokov dozadu, keď tu už nebude ani SMER, ani pán premiér Fico, ani pán minister Kažimír, ani ja, ani nikto možno z tejto snemovne. Ale po nás môže zostať stabilný a dobre vybudovaný základ dôchodkového systému vo svojich princípoch. Tie detaily určite budú podliehať zmenám a budú reagovať na konkrétny vývoj, ktorý vtedy bude, ale tie základy sú naozaj najdôležitejšie, pretože bez dobrých základov nemôže byť vybudovaná žiadna stavba, teda dobrá stavba, ktorá má mať trvalý charakter. Takže apelujem na to, aby sme na tom pracovali, aby sme sa touto cestou vybrali, aby sme nečakali na to, keď naozaj bude rozpočet v koncoch a keď tu predstúpi pán premiér Fico, ako on nemá problém, a pod akým akýmkoľvek dôvodom, ktorý práve vtedy si už či vyfabrikuje, vymyslí, vytvorí alebo ja neviem, čo s ním urobí, nám prednesie, ako je nevyhnutné a ako je dôležité, dočasne určite, by sa vtedy povedalo, dočasne siahnuť na prostriedky aj tie zvyšné, ktoré idú do 2. piliera, pretože inač nesplníme to, čo sme sa zaviazali splniť v rámci Európy, že znížime rozpočet pod 3 %. A to, si myslím, bude reálny problém, znížiť rozpočet na základe tohto rozpočtu alebo ani nie na základe rozpočtu, lebo rozpočet len odráža kroky, hospodárske kroky vlády, a tie sú zlé, takže na základe tohto to bude veľký problém, naplniť tento cieľ, a preto nečakajme, kým sa dostaneme do tejto situácie, lebo už bude neskoro, a robme kroky rýchlo, rokujme a dohodnime sa na tom, aby sme predložili ústavný zákon a ho aj schválili.
Takže keď zrekapitulujem všetko, čo sme si tu povedali, tak by som to mohol zhrnúť asi takto. Dane sa nevyberú v takom rozsahu, ako sú zahrnuté v štátnom rozpočte, budú výrazne chýbať príjmy, čomu nasvedčuje všetko, čo sa okolo nás deje.
Nezamestnanosť stúpa dynamickým tempom. Dovolím si povedať poznámku na margo toho, že je tu kríza a že tak je to aj v iných krajinách. Pozrite si okolité krajiny, či už V-4. Alebo pozrite si Rakúsko a Nemecko. A pozrite si, ako rýchlo tam stúpa nezamestnanosť. A pozrite si, ako rýchlo stúpa nezamestnanosť na Slovensku. Všetci čelia zhruba tomu istému ekonomickému prostrediu v rámci Európskej únie. Ale na Slovensku dynamika rastu nezamestnanosti je obrovská. A ten dôvod, prečo je taká vysoká dynamika rastu u nás, je jediný, vládne opatrenia, zmeny zákonov, Zákonník práce a po novom roku rast odvodov, rast daní a všetky veci, ktoré sme tu mnohokrát pomenovali. Ženiete nezamestnanosť hore, ženiete ju smerom k 18 %, kde sme ju začali stláčať ako v roku 2002, vraciame sa späť a vraciame sa raketovou rýchlosťou.
Takisto si nemyslím, že sa podarí udržať výdavky na uzde, tak ako sú naplánované v štátnom rozpočte. To bude ďalší negatívny faktor. Dohoda so samosprávami je pekná vec, ale neverím tomu, že sa ju podarí naplniť. Plus sú tam ďalšie a ďalšie riziká, ktoré budú spôsobovať, že neverím tomu, že sa podarí udržať výdavky tak, ako štátny rozpočet predpokladá. Vychádza mi z toho, že štátnemu rozpočtu bude chýbať na naplnenie jeho cieľov 500 miliónov až 1 miliarda v závere roka alebo a už v druhej polovici roka a to spôsobí, že ten plánovaný zámer dostať sa tu na 2,9 % bude nenaplnený, pokiaľ sa neprijmú ďalšie drastické opatrenia. A toho sa ja najviac obávam, pretože ďalšie drastické opatrenia znamenajú ďalšie spomaľovanie rastu, ďalší nárast nezamestnanosti a v tom najhoršej variante aj ďalšie vykrádania špájz, súkromných špájz, ďalšie zoštátňovanie príjmov v 2. pilieri, ďalšie negatíva. Už dnes viaceré inštitúcie začínajú hovoriť o tom, že Slovensko nielen spomaľuje, ale že vo veľmi blízkej dobe pravdepodobne zastaví, teda v rámci hospodárskeho rastu. A to je tá najhoršia správa, ktorú hospodárska politika socialistickej vlády Roberta Fica prináša. Ja myslím, že vláda bude rada, keď sa jej podarí v budúcom roku uzavrieť rozpočet tak, že tu bude pod 4 %, nie pod 3 %.Takže takúto ja vidím veľkú dieru v štátnom rozpočte. A to je len preto, lebo sa odkladajú tie pozitívne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť rozpočtu, pretože vás brzdí ideológia alebo ješitnosť, aby ste prijali návrhy zo strany opozície, a na druhej strane sa prijímajú veľmi zlé opatrenia voči hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, voči podnikateľskému prostrediu a voči zamestnávaniu a voči zamestnanosti.
A ešte by som na jednu vec zabudol. To je upozornenie pre vládnu stranu. A opäť to súvisí s učiteľmi, ale je to veľmi dôležité, aby som to povedal. Bol tu predložený pozmeňujúci návrh, ktorý mení to, čo, už to viete, zmeniť treba. My sme poukázali už na to, že v tom pozmeňujúcom návrhu, konkrétne v § 5 ods. 2, je napísané, že stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2013 nedohodne inak. Keď si preložíme tento text, naozaj to znamená, že keď učitelia nepodpíšu s vládou kolektívnu dohodu o tých 5 %, tak zo zákona podľa tohto pozmeňujúceho návrhu budú mať 0-percentné navýšenie. Ja viem, že ste od tohto zámeru, alebo aspoň ste to tak jasne a viacerými ústami povedali, odstúpili, že vláda rozhodla o tom, že sa navýšia o 5 % tarify. Ale upozorňujem, vy to máte v návrhu zákona, v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, keď schválite, tak ten je viac ako to, že na tlačovej konferencii niečo niekto povie. Takže keď chcete, aby platilo to, že zvýšite tie tarify o 5 %, tak musíte zmeniť pozmeňujúci návrh. Z toho pozmeňujúceho návrhu musí vypadnúť ten odsek 2, pretože, keď nevypadne, bude platiť tá nula, pokiaľ nedôjde k podpisu kolektívnej zmluvy. Proste tak to je, či sa vám to páči alebo nepáči. Takže ja vás vyzývam, pretože nie je možné pozmeňujúcim návrh zmeniť pozmeňujúci návrh, je možné len tento pozmeňujúci návrh stiahnuť a podať nový pozmeňujúci návrh, v ktorom tento odsek nebude, až to nespravíte, tak zafixujete tú nulu, ja to vidím takto, a upozorňujem vás na to, je na vás, ako s tým naložíte, ale určite ste o tom vedeli a určite keď na to príde, tak budeme vedieť, kto ako konal.
Vážené dámy, vážení páni, tento rozpočet je, ako som povedal, zrkadlom toho, čo vláda už urobila, a bude ďalej zachytávať a odzrkadľovať to, čo ešte urobí inými zákonmi vo svojej hospodárskej politike. Zatiaľ tieto zmeny sú negatívne a budú znamenať, že rozpočet nebude naplnený, tak ako je predložený. A preto zaň, samozrejme, nebudem ani hlasovať, pretože si myslím, že len odráža to, že Slovensko spomaľuje, na Slovensku rastie nezamestnanosť, na Slovensku sa zhoršujú podmienky pre podnikanie. A to, že tomu tak je, spôsobuje vláda svojimi zákonmi, ktoré pretláča cez Národnú radu. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, skôr než začnem, musím sa ohradiť voči tomu, ako sa prejednáva tento zákon, o ktorom sa hovorí, že je zákon zákonov. Ja už som sa potešil pred minútkou, keď som znovu zazrel pána ministra po pol hodine, čo tu nebol prítomný, že sa objavil v rokovacej sále, ale zdržal sa tu 30 sekúnd asi a zasa odišiel. A keďže predtým tu nebol asi tak pol hodinu, tak by som poprosil, pani podpredsedníčka, aby ste zabezpečili jeho účasť v rokovacej sále. Pretože ja som bol ministrom, predkladal som zákony a my sme si nedovolili bez toho, aby si niekto sadol na lavicu predkladateľa, odbehnúť, ani keď sme veľmi potrebovali. A tuto vidím veľmi laxný prístup k prerokovaniu takéhoto kľúčového zákona.
Komu tu máme hovoriť pripomienky, návrhy na zmeny, upozorňovať na nedostatky zákona, keď tu nesedí predkladateľ? Ja si myslím, že toto je také pohŕdanie parlamentom, aké zatiaľ v slovenskej parlamentnej histórii sa ešte neobjavilo, pokiaľ ja sa pamätám, aj keď som tu sedel len veľmi krátko, ale pozoroval som to dianie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že pán minister je tu a za chvíľočku príde, rieši v súvislosti s rozpočtom nejaké veci. A vôbec to nie je o pohŕdaní. Nejdeme si vyčítať, kto v ktorom volebnom období ako tu sedel, lebo ja tu sedím štvrté volebné obdobie a tiež si pamätám niektoré veci.
Takže pán minister je už tu. Nech sa páči, pokračujte.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Tu nejde o vyčítanie, ja mám pána ministra veľmi rád, ale isté pravidlá sa musia dodržiavať jednoducho. Či už je to príjemné, alebo nepríjemné, predkladateľ musí sedieť na tomto mieste. (Reakcia ministra.) Som veľmi rád.
Takže v úvode svojho vystúpenia by som sa tak posunul trošku v čase na začiatok tohto vládneho obdobia. A trošku si tak predstavujem a vidím pred očami, ako tu stojí pán premiér Fico, ako predkladá programové vyhlásenie vlády a ako nám a verejnosti prostredníctvom médií rozpráva o zámeroch tejto vlády. O tom, ako konečne nastupuje éra dobra, spravodlivosti a konečne ako sa idú riešiť problémy, ktoré tu boli nahromadené.
Pamätám si niekoľko tých aspektov, ktoré boli aj vtedy a opakovane viackrát zvýrazňované. Pamätám si, ako s veľkým dôrazom pán premiér hovoril o potrebe podporiť hospodársky rast. Ako kľúčové, kľúčová vec pre Slovensko, ktorá rozhodne o jeho napredovaní, o jeho úspechu alebo neúspechu, bude podpora hospodárskeho rastu. Ako sa odvolával na Európsku úniu, s ktorou je v tomto na jednej lodi, že treba podporiť hospodársky rast.
Tá druhá oblasť, ktorú si pamätám, je podpora zamestnanosti. Bolo tu mnohokrát zdôrazňované, aké je kľúčové a dôležité pre Slovensko a pre jeho občanov, aby sme úspešne vybojovali zápas s nezamestnanosťou, aby hospodárska politika vlády podporila rast zamestnanosti a aby ľudia mali prácu a, samozrejme, aby mali prácu za čo najlepšie platy.
Takou treťou oblasťou, ktorá takisto patrí a patrila, neviem, či ešte patrí, ale určite patrila k tým oblastiam, na ktorú bol neustále kladený dôraz, je ochrana nízkopríjmových skupín. Koľkokrát sme tu počuli z úst predstaviteľov vlády, samotného premiéra, ako je pre SMER - sociálnu demokraciu kľúčovou záležitosťou ochrániť nízkopríjmové skupiny pred dopadmi krízy. Ako nepripustí, aby za hospodársku situáciu platili nízkopríjmové skupiny. Že? Všetci si to zrejme veľmi dobre pamätáme. Možno tých akcentov bolo ešte viac, ale toto sú tri, ktoré mne utkveli v pamäti najviac.
A teraz sa posuňme k dnešku a pozrime sa a rozoberme si, či tento rozpočet, ktorý tu pred sebou máme, napĺňa tieto akcenty, či naozaj ide tým smerom, aby to, čo tu bolo deklarované na začiatku, tie istoty, ktoré vláda SMER-u mala priniesť, alebo má priniesť Slovensku, sa aj napĺňajú.
Ja som si všimol, to je len taký malý postreh, pokiaľ mi oči dobre slúžia z tej mojej lavice, ako pán minister veľmi pozorne, hĺbavo bol začítaný do knihy Život na úver. Je to, minimálne z názvu tejto knihy, lebo neviem presne, o čom tá kniha je, nepoznám tú knihu, ale ten názov veľmi vystihuje to, v akej situácii sa dnes nachádzame. A v akej situácii a do akej situácie nás ešte hlbšie vnára návrh rozpočtu, ktorý tu pred sebou máme.
Poďme sa pozrieť na úvod tohto materiálu, ktorý popisuje situáciu, v ktorej sa nachádzame, makroekonomické predpoklady, z ktorej rozpočet vychádza, a pozrime sa alebo položme si otázky, či to, čo navrhuje, je v súlade s týmito predpokladmi a situáciou, alebo v ostrom rozpore.
Rozpočet v rámci charakteristík makroekonomických predpokladov hovorí veľmi správne o tom, že Slovensko čelí a bude čeliť poklesu rastu, hospodárskeho rastu v Európe a vo veľmi krátkom čase pravdepodobne recesii u našich kľúčových obchodných partnerov. S miernym optimizmom sa vyjadruje o zlepšení situácie na finančných trhoch, ktoré po zásahoch Európskej centrálnej banky javili isté známky oživenia. Tu sa hneď ale musím pozastaviť a spýtať sa. V čase, keď boli tieto materiály pripravované, to možno tak vyzeralo, dneska, obávam sa, už tá situácia ani v tejto oblasti takto nevyzerá. Pretože po poklese ratingov Francúzska a eurovalu a očakávanie ďalších poklesov ratingov ďalších kľúčových krajín asi nemôžme očakávať ani v tejto oblasti žiadne pozitívne posuny. Ale, naopak, zhoršovanie situácie so všetkými dôsledkami.
Ako vidí domácu situáciu? Domácu situáciu už nemaľuje tak ružovo, hovorí o tom, že slovenské domácnosti v reakcii na krízu sa utiekajú k úsporám, čo, samozrejme, prináša pokles spotreby, a, samozrejme, tým pádom pokles príjmov z príslušných daní. Najmarkantnejšie sa súčasný a budúci pokles prejavuje v stavebníctve, kde máme pokles 12 %.
Tu by som podotkol, že stavebníctvo je taký najcitlivejší indikátor toho, ako sa ekonomika vyvíja alebo čo môžme očakávať od najbližšej budúcnosti. Keď stavebníctvo klesá, znamená to, že veľmi rýchlo ho budú nasledovať aj ostatné odvetvia. Situácia v stavebníctve veľmi predznamenáva ďalšie trendy, ktoré sa v ekonomike budú objavovať. A keď tu vidíme veľmi významný pokles, nemôžme byť optimisti z hľadiska toho, čo náš čaká. Naopak, keby sme tu videli oživenie, aj keby iné sektory ekonomiky ešte toto oživenie nezaznamenávali, mohli by sme byť opatrní optimisti alebo pozerať sa celkom s nádejou do budúcna, pretože by to mohlo predznamenávať oživenie. Tá situácia ale, žiaľbohu, je opačná.
Napriek tomu východiská rozpočtu počítajú s rastom zamestnanosti, aj keď nie nejakým dramatickým, ale predsa len s rastom, a s poklesom nezamestnanosti. Je toto reálne očakávanie? Už len keby sme si to spojili s tými inými makroekonomickými súvislosťami v situácii v Európskej únii, u našich obchodných partnerov, indikácie rôznych sektorov, bolo by jasné, že toto je len zbožné želanie. Že toto sa nijakým spôsobom nemôže odraziť v realite, ktorá nás očakáva.
Ale ešte skôr, než teda prídem k tomu, aby som sa zamyslel nad tým, ako to teda naozaj bude, si spomeňme, ako vláda reaguje na to, že sa tu nachádzame v takejto zložitej situácii. Európska únia je na tom zle z hľadiska hospodárskeho, aj to, čo máme pred sebou, nehovorí nič iné, len to, že situácia je zložitá. V takej situácii každá rozumná vláda sa snaží pomôcť svojmu hospodárstvu, ako len môže. Pomôcť podnikateľskému prostrediu, pomôcť zamestnávaniu, pomôcť občanom Slovenska, aby neprichádzali o prácu.
Súčasná slovenská vláda vedená socialistickým SMER-om zvyšuje dane, čo znamená ďalšie zväčšenie bremena pre zamestnávateľov. Súčasná vláda zvyšuje odvodové zaťaženie, čo je ďalšie a v tomto prípade ešte dramatickejšie zaťaženie širokých vrstiev zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, malých a stredných firiem v čase, keď na nich dopadávajú bremená krízy a keď sa dá očakávať, že tieto bremená, objektívne bremená, ktoré pochádzajú z externého prostredia, sa budú zväčšovať.
Slovenská vláda toto bremeno zväčšuje, a napriek tomu tvrdí vo svojom rozpočte, ktorý nám tu predkladá, že bude rásť zamestnanosť a bude klesať alebo stagnovať nezamestnanosť. Pravda je taká, že už posledné informácie, ktoré sú už všeobecne známe, hovoria o tom, že nezamestnanosť nám dramaticky rastie veľmi rýchlym tempom. Nárast nezamestnanosti z mesiaca na mesiac o 10-tisíc ľudí, o 0,4 %, je taký výstrel nezamestnanosti smerom hore, aký Slovensko už veľmi dlho nepamätá. Toto je spôsobené nielen negatívnou ekonomickou situáciou v okolí, pretože tá sa ešte nestihla prejaviť v takom rozsahu, tú len očakávame, že jej dopady, negatívne dopady sa budú prehlbovať, ale toto je jednoznačne spôsobené kombináciou zlých hospodárskych rozhodnutí, zlých zmien legislatívy, ktorá vytvára ten povestný a už zľudovelý smrteľný kokteil. Veľmi správne to opakujete, pán minister, veď vy veľmi dobre viete, že to tak naozaj je.
Toto spôsobuje, a ja som na to upozorňoval mnohokrát, že to nie je jednorazový jav, že to nie je to, že v októbri nám poskočil počet nezamestnaných o 10-tisíc ľudí. Ale s vysokou pravdepodobnosťou tento jav bude pokračovať aj v ďalších mesiacoch, minimálne do konca roka. Pritom táto situácia by nebola až tak dramatická, keby tými zmenami v zákonoch, predovšetkým v Zákonníku práce, ktoré ste prijali, priam motivujete a nútite zamestnávateľov, aby tak konali, aby sa vyhli zvýšenej finančnej záťaži v budúcich rokoch súvisiacich so zmenami v Zákonníku práce. Takže vďaka vám, vďaka vašim rozhodnutiam, myslím tým vládnym rozhodnutiam, pretože ten zákon ste nepredkladali vy, ale iný minister, ale vďaka vládnym rozhodnutiam prídu v tomto roku o prácu ešte tisíce ľudí, aj tých, ktorí by inak o prácu neprišli.
Predpokladám, že tempo rastu nezamestnanosti sa nezmierni do konca roka. Takže keď si to veľmi jednoducho prehodíme na čísla, skôr by som očakával, že sa v závere roku ešte zrýchlia, pretože aj tie firmy, ktoré si neuvedomili tieto súvislosti, si to budú začínať viac a viac uvedomovať. A ako vo všetkom, čo je viazané na istý dátum, tak na poslednú chvíľu sa dobieha všetko, čo sa ešte nestihlo, či už je to pri podávaní daňových priznaní, tak aj pri snahe eliminovať negatívne dopady tých zákonov, ktoré začnú platiť od 1. januára. Takže v decembri, ako pod vianočný stromček, mnohí zamestnanci na Slovensku dostanú pekný darček: prídu o prácu. Odhadujem, že takto do konca roka môže stratiť prácu ďalších 30-, možno až 40-tisíc ľudí.
My sme, SDKÚ - DS už viackrát zopakovalo pri charakterizácii a popise dopadov tej zmeny legislatívy, ktorú vaša vláda, vaša socialistická vláda pod vedením pána Roberta Fica pripravila, že to prinesie zvýšenie nezamestnanosti o 80- až 100-tisíc ľudí v priebehu roka až dvoch. Až sa tieto predpoklady naplnia, ktoré som spomenul teraz, že do konca roka ešte možno 30-40-tisíc ľudí príde o prácu, tak už tá méta, negatívna méta tých 80- až 100-tisíc ľudí bude naplnená veľmi rýchlo. Pretože v budúcom roku sa tento trend nezastaví, môže na chvíľu zostať stagnovať alebo dokonca, keďže to je umelé, umelé, z istej časti je to umelo vyvolané negatívnymi legislatívnymi zmenami, dokonca môže jemne sa spomaliť v priebehu januára, februára, ale potom pokračujúcimi negatívnymi dopadmi všetkých ďalších súvisiacich zákonov a tým smrteľným kokteilom bude ďalej pokračovať. Takže tých 80- až 100-tisíc ľudí, ktorí prídu o prácu, sa naozaj stane veľmi rýchlo realitou.
Napriek tomu, že mnohokrát sme počuli o tom, ako je veľmi dôležité skrotiť infláciu a ako bolo negatívne, že tu sme mali vysokú, relatívne vysokú infláciu, ani v predpokladoch tohto rozpočtu sa nepočíta s nejakým zmiernením rastu cien. Výrazným. Je to stále zaznamenaná a očakávaná veľmi vysoká inflácia.
Pri rozprave o daniach, ktorú sme nedávno skončili, som už povedal, že vlastne sme sa tými zmenami, ktoré sa tu udiali, vrátili veľmi blízko úrovni výške daní pre korporát, pre firmy do roku 2002, kedy bola úroveň dane 25 %. Už ju máme len 2 % nižšie, a preto teraz v súvislosti s nezamestnanosťou poznamenám to, čo som už, myslím, povedal, či už vo faktickej poznámke, alebo v rozprave. V tom čase bola nezamestnanosť 18 %. Týmto tempom, ktoré ste nasadili, sa veľmi rýchlo k tejto úrovni blížite. A pokiaľ sa hospodárska politika nezmení a nebude revidovaná, tak táto úroveň nezamestnanosti pravdepodobne bude aj čoskoro dosiahnutá alebo sa k nej veľmi blízko priblíži.
Podotkol by som ešte možno aj, keďže aby sme mali aj nejaké príklady z iných krajín. Neexistuje jedna krajina teraz v Európe a zrejme ani na svete, ktorá by sa nemusela vysporiadavať s tou negatívnou situáciou, ktorá v ekonomike je. Ale nie všetky krajiny idú tou socialistickou cestou, a to sú v omnoho horšej situácii, ako sme my, že prvou odpoveďou na riešenia a na konsolidáciu je dvíhanie daní. Pamätám sa, ako Írsko, ktorému musela pomáhať a pomáha dokonca Európska únia, lebo čerpá prostriedky zo záchranných mechanizmov, aký bol na neho tlak, aby zvýšil dane pre právnické osoby. A napriek tej negatívnej situácii, napriek tomu, že naozaj situácia Írska bola a stále je veľmi negatívna, sa Íri jednoznačne postavili proti tomuto tlaku a ustáli to. Čo myslíte, prečo to urobili? Pretože tak ako váš ideológ, mladý poslanec Blaha rozprával v nenávisti k nízkopríjmovým a k zamilovanosti do vysoko príjmových občanov? Určite nie. Ale preto, že videli jasnú väzbu medzi tým, že keď chceme dosahovať hospodársky rast, keď chceme, aby sme čo najrýchlejšie si zabezpečovali rast ekonomiky vlastnými zdrojami, aby sme neboli odkázaní na milodary z okolia, tak musíme vytvárať dobré podmienky pre hospodársku činnosť. Bez hospodárskej aktivity sa nedosiahne žiadny rast. A preto ustáli ten tlak na to, aby sa dane zvyšovali. Nie preto, že chcú bohatým prihrávať a chudobných ožobračovať. Ale preto, že vedia, že najviac na takéto ideologické nazeranie na ekonomiku doplatia práve tie nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, pretože zvyšovaním daní sa príjmy rozpočtu budú znižovať, a preto nebude dostatok prostriedkov ani na zabezpečovanie sociálnych programov, nehovoriac o kultúre, školstve a ďalších oblastiach.
Takže poďme naspäť k rozpočtu. Ministerstvo financií očakáva, že vďaka zmenám v daniach, vďaka zvýšeniu daní dosiahne zvýšenie daňových príjmov predovšetkým z dane z príjmu právnických osôb o viac než 200 mil. eur. Došlo tu už pozmeňovacím návrhom na poslednú chvíľu k istej redukciu, čo len ukazuje na to, že tie ilúzie, že takýmto spôsobom sa dajú zabezpečiť príjmy do rozpočtu, sú postavené na piesku, a nie na skale, alebo na vode možno. Ale ja si dovolím povedať, že ani tá revidovaná úprava nebude zďaleka zodpovedať realite a skutočnosti. Že sa tieto príjmy nenaplnia a že bude vláda - a ministerstvo financií - veľmi rada, keď sa im podarí aspoň udržať úroveň príjmov tohto roku.
Zavádzate výrazne zvýšené odvody, zdravotné odvody z dividend. To nebude znamenať, že do zdravotníctva príde viac prostriedkov. To len zvyšuje tlak na to, aby tí, ktorí tie odvody platia a majú platiť, hľadali cesty, ako sa im vyhnúť. A možno pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi bola možnosť, keď tie hranice boli istým múrom, a to nemyslím len v socializme, ale všeobecne, a kedy presuny medzi jednotlivými krajinami neboli tak jednoduché, ako sú dnes, tak sa mohla vláda domnievať, že keď zmení podmienky, takže v takom prípade nejakým spôsobom tí ľudia budú prinútení, možno škrípajúc zubami, zatínajúc päsťami, ale akceptovať to, čo sa stalo, prispôsobiť sa novej situácii a platiť.
To ale už dnes neplatí, vážené dámy, vážení páni. Nielenže sme v Európskej únii, kde máme temer neviditeľné hranice pre presun kapitálu, pre presun podnikateľských aktivít, sídiel firiem medzi jednotlivými krajinami, ale naozaj je tu globálna, nová situácia. Je tu globalizácia, ktorá bez veľkých nákladov alebo so žiadnymi nákladmi, a úplne legálne, umožní firme hľadať lepšie pôsobisko pre svoje aktivity alebo minimálne lepšie pôsobisko pre to, aby si našla nový domicil, kde bude platiť dane.
A naša špecifická situácia európska alebo stredoeurópska je taká, že po týchto zmenách, ktoré si presadila táto vláda, budeme mať, to viete všetci veľmi dobre, najvyššie dane spomedzi krajín V4, to znamená spomedzi okolitých krajín. A to v takej miere, že v Maďarsku, túto neďaleko, kúsok, pár krokov, pár kilometrov za hranicami, firma, malá, stredná firma zaplatí 10 %. Čo myslíte, je to ťažké zmeniť pôsobisko firmy, ktorá je na Slovensku a platí tieto dane v Maďarsku? Žiadny problém.
Vy vyháňate daňové príjmy zo Slovenska. Nie je to tak, ako, a teraz aby som nespomínal len pána Blahu, ale dokonca aj niektorých bývalých poslancov, ktorí si stále píšu za meno, že sú ekonómami, a nie sú ani v ľavicovej strane, ktorí hovoria o tom, že znížené dane znamenajú znížené príjmy do štátneho rozpočtu. Opak je pravdou.
Pri debate o daniach sa to tu preukazovalo zo všetkých strán. Na číslach, na grafoch, na opisoch, na vysvetľovaní, ako veľmi narástli daňové príjmy tým, že sa dane znížili. Vy ste dane zvýšili a poslali ste jasný odkaz všetkým, ktorí to zvládnu, a to mi verte, že takých, čo to zvládnu, sú stovky a tisíce: Choďte preč zo Slovenska.
To nie je len o tom, že sem nebudú chodiť zahraničné firmy, že sem neprídu noví investori, ktorí tu budú zriaďovať nové pracovné miesta, ale je to o tom, že tí, ktorí tu sú, a to slovenskí občania, ani nie zahraničné firmy, budú odchádzať za hranice, aby sa vyhli takémuto zvýšenému zdaneniu, aby ušetrili peniaze, pretože tie sú dnes úzkym profilom. Firmy zápasia o prežitie práve vplyvom tej ekonomickej situácie, ktorej musia čeliť, a tieto firmy budú odchádzať.
Ja som to už povedal aj napísal, z verejne dostupných zdrojov je známe, a to je už údaj starý minimálne mesiac, takže do istej miery bude neaktuálny, že len do spomínaného Maďarska už odišlo viac než 700 firiem. Dnes, keďže je to mesiac starý údaj, je ich možno 800. Možno je ich už 1 000. A tieto firmy na Slovensku predtým platili dane. Od budúceho roku ich zaplatia v Maďarsku.
Takže ako som povedal, pán premiér Fico sa úspešne snaží získať nomináciu na najvyššie maďarské štátne vyznamenanie za rozvoj a podporu maďarskej ekonomiky.
Hospodárska politika tejto socialistickej vlády pomáha naozaj, ukazuje sa, všetkým naokolo, len občanom Slovenska škodí a ekonomike Slovenska škodí.
Posuňme sa k DPH-čke. Aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý sme už komentovali, došlo k revízii a k tomu, že vláda očakáva nižší výber DPH, ako mala zaznamenaný alebo navrhnutý, očakávaný v pôvodnej verzii štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že očakáva rast spotreby. Ja dosť pochybujem o tom očakávanom raste spotreby. Nemyslím si, že bude až taký, ako si ho vláda naplánovala. A ktovie, dokedy sa ešte udrží. Tu som veľký skeptik. Ale revidovať príjmy pri raste spotreby a hovoriť o tom, že tie príjmy budú nižšie, odráža naozaj to, že tu máme obrovský problém s výberom DPH. Na tom sa určite zhodneme. Teraz si len budeme pohadzovať zodpovednosť za to, že kto za to môže viac alebo menej. Ale jednoducho problém tu je. A ja sa k tomu ešte na chvíľu vrátim, keď budem rozprávať o možných alternatívach, čo by sa s tým dalo robiť.
Takú tú všeobecnú daňovú kapitolu, ktorá popisuje to, čo dnes je, zakončím takou spomienkou, ktorá siaha už minimálne desať rokov alebo viac ako desať rokov dozadu. Vtedajšia Demokratická strana, ktorej som bol predsedom, bola politicky, myslím, prvá, ktorá na Slovensko priniesla víziu zavedenia rovnej dane. A vtedy sme sa snažili presvedčiť o pozitívach tejto dane a o tom, čo všetko pozitívne to prinesie Slovensku. Že to neprinesie zníženie, ale zvýšenie daní, a že to podporí ekonomický rast. A aby sme zaujali publikum a upútali na túto myšlienku, tak sa nám dokonca, sme sa raz rozhodli a spravili sme taký happening, že na Hviezdoslavovo námestie sme doviedli dva živé slony. Dva živé slony, ktoré rozdupali svojimi nohami bariéru, ktorá bola postavená z kartónových škatúľ, kde na každej škatuli bolo napísané Dane, Odvody a rozpísané na rôzne druhy daní, aby sme symbolizovali, že nízke zdanenie, ako ten slon, zbúra bariéry, ktoré sú vystavané vysokými daňami a odvodmi a umožní cestu tomu, aby mohla ekonomika rásť a aby mohla rásť zamestnanosť.
To prirovnanie, ktoré ma dnes napadlo, je, že vy sa tiež správate ako slony, ale ako slony v porceláne, ktoré síce trúbiac všade naokolo, ako chcú podnietiť hospodársky rast, ako chcú ochrániť najnižšie sociálne vrstvy, dupú po všetkom, čo fungovalo. Ničia to ako ten neohrabaný slon a zostanú po tom len črepy, ktoré sa budú zliepať veľmi-veľmi ťažko.
Teraz si dovolím takú daňovú odbočku, inšpiroval ma k tomu alebo, takpovediac, ma k tomu vyzval pán poslanec Blaha, keď včera položil pánovi ministrovi otázku, ako je to s tou úvahou, ktorá sa objavila o zavedení minidane, ktorá by nahradila tieto maxidane a maxiodvody. A keďže pánovi ministrovi jeho pracovníci pripravili také veľmi povrchné vysvetlenie, ako by to bolo, nezostáva mi nič iné, len vysvetliť, ako to vlastne bolo myslené. V prvom rade by som chcel povedať, že nie je to návrh SDKÚ - DS, pretože je to nápad, ktorý som priniesol a ktorý chcem rozpracúvať. A bol by som rád, keby sa nám podarilo o tom rozvinúť odbornú debatu, tak ako sa to stalo vtedy, keď sme prišli s myšlienkou rovnej dane, aj vtedy sa to mnohým zdalo absolútne nepredstaviteľné, absolútne nezmyselné, absolútne proti všetkým zaužívaným zvyklostiam, a napriek tomu to krásne fungovalo.
Takže možno uvediem toto vysvetlenie jedným citátom. Albert Einstein povedal, že pre neho je "najnepochopiteľnejšia vec na svete daň z príjmu". Že keď budeme v budúcnosti chcieť, aby sme našli efektívny spôsob financovania potrieb štátu, pretože, samozrejme, štát bude potrebovať vyberať peniaze, aby mohol zabezpečiť fungovanie tých vecí, ktoré potrebuje. Myslím si, že bude sa musieť už v blízkej budúcnosti zamyslieť aj nad novými spôsobmi, ako si toto financovanie zabezpečiť. Pretože to staré financovanie cez systém tých známych daní, ktoré tu poznáme, sa do istej miery vyčerpáva, naráža na svoje limity a neumožňuje už nejakým výrazným spôsobom ovplyvňovať hospodársku situáciu v krajine. A to obidvoma smermi.
Ako som už povedal, zvýšenie daní, ktoré ste vykonali, logicky znamená brzdenie hospodárskeho rastu. Presne v protiklade tomu, čo ste povedali, že chcete dosiahnuť. Naopak, zasa uznávam, že znižovanie daní, pokiaľ sa chceme baviť o nejakom výraznom znížení daní, ktoré by malo citeľný a relatívne rýchly dopad na zmenu hospodárskeho systému a hospodársky rast, ma tiež svoje limity. Pretože určite je tu obrovský priestor na šetrenie. A aj k tomu sa dostanem, kde by som ho videl. Ale keby sme ho využili všetok do bodky a naozaj očistili výdavky štátneho rozpočtu od všetkých nezmyselných výdavkov, ktoré sú a nemusia byť, pretože máme mnoho výdavkov, ktoré predchádzajúca Ficova vláda, a keď nájdete ktoré ešte predtým, kľudne poviem, že máte pravdu, ale zaviazala budúce pomaly generácie, že ich platiť musia bez ohľadu na to, či chcú, alebo nechcú. To sú tie mandatórne výdavky, s ktorými my už nič nespravíme. Ale aj keby sme od týchto, ktorými môžeme spraviť, znížili výdavky, tak vytvoríme priestor pár sto miliónov eur, ktoré môžeme využiť na zníženie daní alebo zníženie odvodov.
Ale tých pár sto eur pravdepodobne nebude stačiť na nič skutočne zásadného. A my keď sa chceme vysporiadať s tými problémami, ktoré tu máme, mali by sme sa minimálne pokúsiť o to, hľadať niečo podstatné a zásadné.
Tým podstatným a zásadným by mohla byť napríklad uvažovaná minidaň, ktorá hovorí o tom, že, a to zdôrazňujem, nezavedieme žiadnu novú daň k tým daniam a odvodom, ktoré existujú. Ale že budeme uvažovať o tom, že zmeníme systém a spôsob daňového systému takým spôsobom, aby nám to umožnilo výrazne znížiť niektoré dane alebo, podľa mňa ešte lepšie, odvody. Odvody, to je to, čo je najväčším problémom pre zamestnávateľov. A môžme sa baviť ľubovoľne, o ktorých odvodoch chceme, ale to je ten problém, ktorý prácu a aktivitu zaťažuje najviac. Až by sa nám podarilo nájsť spôsob, ktorý nahradí výpadky pri niekoľkopercentnom a veľapercentnom odstránení odvodového zaťaženia, bol by to obrovský krok vpred. Bol by to obrovský impulz pre rast ekonomiky. A to by napríklad mohla byť práve uvažovaná minidaň.
V tých úvahách, ktoré, v pracovných úvahách, ktorými sa zaoberám, pracujeme alebo pracujem s tým, že uvažujeme o 0,1 %, 0,1 % z každej bezhotovostnej transakcie. Ale nie je to tak ako tu, či už pracovníci pána ministra, alebo aj v novinách, sa mnohí mali dočítať, že by to znamenalo, že občania a rodiny budú zaťažení pri každej platbe kartou nejakou novou, aj keď malou daňou. To vôbec nie je tak. Aj pán poslanec Kamenický bol v tom omyle, tak sa mu to pokúsim teraz vysvetliť, ako to bude, ako by to mohlo fungovať.
Aj dnes, keď platí ktokoľvek kartou za nákup alebo v reštaurácii, zaplatí sumu, ktorú má, ktorú teda má zaplatiť, ktorú má na účtenke. Ale z tej platby si banka, ktorá zabezpečuje, ktorá vydala tú kartu, strháva svoj poplatok. A to nie malý. Ten poplatok je podľa mňa prehnane veľký, ale je, a siaha do percentuálnych výšok, je to viac než jedno percento. Ja nie som teraz, nemám to ani pozreté, ale je to vysoký poplatok, ktorý sa z každej platby strhne, ale nijakým spôsobom to nemá negatívny dopad na toho, kto platí. Ten zaplatí túto sumu a dosť.
Pri úvahe alebo pri tom, keby sme išli touto cestou náhrady istých daní alebo odvodov touto minidaňou, by opäť došlo len k tomu, že by banka ako prostredník, ktorá by v tomto smere nahradila daňový úrad, strhla z tejto platby tých 0,1 % z platby, ale nikto by nezaplatil ani o cent viac. Tá suma by sa nezmenila u tých, ktorí by platili. Dúfam, že som to už vysvetlil dostatočne zrozumiteľne a že už nikto nebude tvrdiť, že sa tá platba zvýši o nejaké percento alebo zlomok percenta. Nezvýši. (Reakcia z pléna.)
Zoberieme, nie, nezoberie sa to banke, pretože banka bude len prostredníkom, ale ten, kto predáva túto službu, ten dostane menej, tak ako aj dnes dostáva menej, pretože banka si strhla svoj poplatok. Dostane menej o 0,1 %. On bude platcom de facto tej dane.
Čo bude, čo je sprievodná výhoda takejto úvahy? Nepotrebujeme na zavedenie takejto minidane žiadne daňové nové kapacity, nepotrebujeme žiadne daňové priznania, neexistujú tam žiadne vratky ani nedoplatky, navyše tento prúd prostriedkov prichádza priebežne priamo do štátnej pokladne a zabezpečuje úplne prehľadne a kontinuálne financovanie potrieb štátu. Umožní šetriť množstvo aj pracovníkov, ale kapacít určite, pretože to vykonávajú, túto činnosť, bankové softvéry. Stačí nastaviť túto činnosť pre bankový softvér, tak ako dnes strháva platbu z karty, tak strhne ešte jednu smiešne maličkú platbu a pošle ju do štátnej pokladne. Vybavená vec. Žiadne daňové priznania, žiadne nedoplatky, žiadne vymáhanie nedoplatkov, ktoré by nasledovalo. Na konci roka alebo na konci zdaňovacieho obdobia konkrétny človek, konkrétny subjekt len dostane výpis, koľko zaplatil na tejto dani a to si zahrnie do svojich nákladov predtým, ako uzavrie svoje daňové priznanie týkajúce sa daní z príjmu.
A teraz, ako naložiť alebo čo spraviť? Je to otázka voľby. Čo by sme mohli s týmito prostriedkami, ako ich využiť? Pretože z objemu finančných transakcií, ktoré na Slovensku prebiehajú počas roka, veľmi ľahko vieme, že keď uvažujem o 0,1 %, hovoríme o 1,5, zhruba, o 1,5 mld. eur, ktoré takýmto spôsobom by štát získal.
Pani podpredsedníčka (povedané so smiechom), možno sa to ťažšie počúva, ale ospravedlňujem sa, aj som ako predkladateľ si musel všeličo vypočuť od vtedajšej opozície. Mohli by ste zabezpečiť na obidvoch stranách príslušných zodpovedných?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán, pán minister... Áno, áno.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Buďte taká dobrá.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. (Reakcie z pléna.) Pán minister, poprosím vás, prídite do sály.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Dúfam, že mi nevypadla niť. Dobre, takže pokračujem.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale pán minister je určite tu, len momentálne rieši. Idem ho, idem ho osobne, idem ho osobne pohľadať.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Pokračujeme ďalej. A ja som povedal, mne je veľmi sympatický, ale s tým rozpočtom súvisí aj to, že odsedieť si to tu, takže musí, nedá sa nič robiť.
No, môžme, môžme uvažovať o tom, že čo je lepšie. Znížiť dane z príjmu? Znamenalo by to, umožnilo by to znížiť dane z príjmu na 15 % pre všetkých napríklad a obnoviť, obnoviť rovnú daň na úrovni 15 %. Alebo môžme si povedať, nie je lepšie znížiť DPH? Umožnilo by to znížiť DPH napríklad na 15 %. Ale ja si myslím, že najlepšie riešenie, a naozaj, pretože to je najväčší problém pre zaťaženie práce a zaťaženie aktivity, sú odvody, ako som povedal na začiatku. A umožnilo by to, keby sme išli touto cestou, znížiť odvody o minimálne 10 %. O 10 % by sme mohli znížiť odvody. Viete si predstaviť, čo to znamená z hľadiska zaťaženia pre zamestnávateľov a živnostníkov a všetkých, ktorí tvoria hodnoty?
Alebo, alebo - to je otázka voľby. Mohli by sme povedať, že zrušíme zdravotné odvody, ktoré dnes sa začínajú stavať väčším problémom, ako boli predtým. Pretože tieto zdroje, ktoré by boli v štátnom rozpočte, by umožnili nahradiť tieto veci. Takže máme situáciu, kde môžme a pravdepodobne ten objem možného výberu sa zvýši po schválení zákona, ktorý obmedzuje hotovostné platby len na 5-tisíc eur a je to len otázka naozaj len zvažovať, ako s týmto naložiť.
A znova zdôrazním a podčiarknem na záver: nejedná sa v žiadnom prípade o to, že by občania platili viac. Ich by sa to nedotklo z hľadiska platby nijako alebo temer nijako, lebo predstavme si, ja to znova ešte teda popíšem. Bežný človek dostane výplatu, to je jeho príjem, potom túto výplatu minie, pokiaľ časť z nej neusporí, na nákup rôznych tovarov alebo služieb. Celé míňanie z týchto zdrojov, tejto výplaty, sa nijako neprejaví u neho na tom, že by zaplatil viac, pretože len tým, ktorým platí, príde o 0,1 % na účet menej. Takže dúfam, že sa rozumieme, že tí, ktorí dostanú jednorazový príjem vo forme výplaty a potom len platia za služby, už neplatia nič. Ale tento občan a každý jeden by profitoval na tom, že by mal vyšší čistý príjem, pretože by sa znížili odvody. Znížili by sa odvody, ktoré dnes sú strhnuté a ktoré platí napríklad do fondu nezamestnanosti, do fondu nemocenského poistenia a ďalších fondov, ktoré existujú. A to je otázka naozaj voľby a nastavenia, že čo by tá vláda, ktorá by zvolila túto cestu, zatiaľ je to naozaj len pracovná a odborná debata, čo by považovala za prioritu. Kde je dobré ubrať na odvodoch a akého typu.
A ešte trošku k DPH-čke. Boj s daňovými únikmi, ktoré máme enormne veľké, včera sme si vypočuli, že len Grécko má väčšie ako my na vyberaní daní. (Reakcia predsedajúcej.)
No ešte dosť. Môžme to prerušiť, minútka a môžme skončiť. V utorok. Ja už len uzavriem toto a to je minútka a už môžme skončiť.
DPH-čka je tak sofistikovane vymyslená a tak komplikovaná daň, že nech by sa robilo čokoľvek, tie daňové úniky tu budú vždy. My môžeme byť len dobrí a zlepšiť sa v tom, že aké veľké sú tie daňové úniky. Ale boj s daňovými únikmi, na DPH-čke predovšetkým, a to určite mi pán minister dá za pravdu, je nesmierne nákladný a nesmierne ťažký. Zamestnáva armádu ľudí na daňových úradoch, asi aj na colnej správe, určite v polícii a na prokuratúre, a napriek tomu nikdy nebude 100-percentne úspešný. Vždy tam budú veľké výpadky, veľké úniky. Takže z môjho pohľadu to nie je ani veľmi úspešná daň z hľadiska jej konštrukcie. Máme ju a nevieme s tým nič spraviť. Maximálne, čo môžme urobiť, je znížiť ju na 15 %, až sa nemýlim, a dosť, pretože taký je, také sú pravidlá platiace v Európskej únii. Ale určite to nie je daň, ktorá je efektívna a ktorá je lacná na svoju obsluhu. To si treba uvedomiť tiež.
A môžno to zakončím už len takým povzdychom, že veľakrát sa tu hovorilo, alebo nie, to si nechám už na utorok, možno to bude na taký rozbeh dobrý, keď začneme trošku k aktuálnej situácii v DPH pri vymáhaní alebo v odhaľovaní daňových únikov.
Takže až súhlasíte, pani podpredsedníčka, tak by som skončil a pokračovať budeme teda v utorok o 9.00 hod.
Príjemný víkend želám. (Potlesk.)