Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať pár slov k tomuto predkladanému návrhu zákona. Nechcem sa tu pasovať do role nejakého dietológa alebo do role odborníka na výživu preto, lebo ním naozaj nie som. Chcem len poukázať na niekoľko absurdností, ktoré si myslím, že tento zákon so sebou prináša, a možno aj položiť zopár otázok, na ktoré by som rada počula odpovede.
Tento návrh zákona zakazuje predaj istého selektívne vybraného okruhu potravín a tieto sú označené za nezdravé, dokonca, dokonca v istých formuláciách aj za škodlivé.
Moja teda prvá otázka smeruje k tomu, ako tento selektívne vybraný zoznam atribútov vznikol? Preto, lebo naozaj niektoré z tých položiek z môjho pohľadu nie sú jasné a podľa tohto návrhu tak, ako je to stanovené, sa implicitne tvrdí, že napríklad pečivo je nezdravá potravina. Myslím si, že otázka toho, čo je zdravá potravina a nie je, je témou mnohých diskusií a nedokážu sa na tom zhodnúť ani mnohí odborníci. Nepredpokladám preto, že sa na tom zhodneme my tu v tejto sále. Ale minimálne akým spôsobom tieto atribúty vznikli, toto si treba podľa mňa pri takomto zákone povedať.
Druhá moja otázka je, prečo ak chceme zvýšiť kvalitu stravovania u detí, riešime to z môjho pohľadu čudným a nezmyselným zákazom predaja v bufetoch?
Pani navrhovateľka v dôvodovej správe okrem iného uvádza, že stravovanie detí je energeticky vysoké, s vysokou spotrebou živočíšnych tukov, soli, bielkovín, čo má dopad na obezitu a nadváhu detí. Toto je tvrdenie, s ktorým sa zrejme dá súhlasiť. A súhlasím s tým samozrejme aj ja. A zrejme sa všetci zhodneme na tom, že tu naozaj je priestor na to, kde stravu detí zlepšovať, aby táto strava bola zdravšia. Ja sa ale pýtam, prečo zákonom, prečo zákonom a prečo týmto zákonom?
Problém stravovania detí sa z môjho pohľadu nenachádza v tomto zákone, nenachádza sa ani v tých bufetoch, v ktorých predávajú rôzne potraviny a rôzne rýchle občerstvenie. Problém z môjho pohľadu je vo vyhláške ministerstva školstva a je z môjho pohľadu v receptúrach, ktoré sú vydané ministerstvom školstva, a tieto sú pre školské zariadenia záväzné. Podľa týchto receptúr školské zariadenia varia a pripravujú deťom jedlo. Ja si myslím, že práve tu je priestor skvalitňovať stravu, ktorá je podávaná v týchto jedálňach deťom. Keby si pani navrhovateľka tieto receptúry pozrela a videla by ich, tak by prišla na to, že to, čo chce zakázať predávať v bufetoch, presne to sa v týchto receptúrach nachádza. Tieto receptúry sa skladajú z polotovarov, z práškových náhrad, z cukrov, z umelých prísad, z tukov, bravčovej masti, slaniny, sladeného mlieka a podobne.
Naozaj je podľa tohto zákona v poriadku zakázať dieťaťu kúpiť si v bufete čerstvú bagetu, keď receptúra predložená ministerstvom školstva obsahuje mrazenú bagetu? Podľa receptúry ministerstva školstva je možné v jedálni pripraviť dieťaťu mrazenú bagetu jej zohriatím v rúre alebo peci alebo proste v nejakom zahrievacom zariadení. Tak toto mi príde ako vážna absurdita. Je rovnako v poriadku zakázať pagáčik z bufetu a hnať deti do školskej jedálne na polievku, ktoré je vyrobená z prášku, ktorá neobsahuje nič okrem prášku? Považujem to naozaj za absurdné. Naozaj si myslíme, že zákazom predaja potravín v bufetoch znížime obezitu u detí?
Tak ja si len dovolím zopár z týchto receptov zacitovať, aby sme viacerí vedeli, o čom hovorím, aby sme vedeli, čo deti denne v týchto školských jedálňach jedia, a o čom dnes hovoríme, že toto je tá zdravá vyvážená strava a chceme deti uchrániť nejakými drobnými občerstveniami z bufetu.
Tak napríklad receptúra, má aj označenie, číslo, je to receptúra 5140, polievka jarná: tak zmes sušenej jarnej polievky vysypeme do vriacej vody, zamiešame, na miernom ohni varíme minimálne dvadsať minút. Alebo receptúra 16044, halušky zemiakové: halušky zemiakové v prášku, voda, masť, soľ, vodu zmiešame so zmesou, po uvarení prelejeme masťou. Receptúra 1041, mlieko ochutené: rôzne druhy sirupov, karamelový, kakaový, vanilkový, podľa výberu vlejeme do mlieka a dobre rozmiešame. Tak ja sa pýtam, ak sa niekto rozhodol, niekto, autorita na ministerstve školstva, že toto je zdravá strava pre deti, ja sa pýtam, o čo nezdravší je celozrnný rohlík v bufete, o čo nezdravšia je ochutená minerálka v bufete ako toto osladené, osirupované mlieko?
Ďalšia vec, ktorú pri riešení a pri riešení stravovania detí postrádam, je, je návrh na nejakú edukáciu preto, lebo myslím si, že toto je efektívna forma, ako dosiahnuť dobré výsledky. Nie prohibícia, ale edukácia.
Zdravé stravovanie je vec mnohých teórií a prístupov. Ako som už povedala, ani odborníci sa často nevedia zhodnúť, či viac škodia živočíšne tuky alebo rastlinné, či je čokoláda zdravá alebo nie je zdravá, či deti majú piť mlieko alebo nemajú piť mlieka, od akého veku to mlieko nemajú piť a podobne. Nezhodnú sa na tom odborníci. Nepredpokladám, že sa na tom zhodnú rodičia a nezhodneme sa zrejme na tom ani my v tejto sále. Ale nech je to akokoľvek, toto nie je predmetom, si myslím, tejto diskusie. Skôr si myslím, že je tu priestor hovoriť o tom, ako v rámci škôl zaviesť edukáciu a hovoriť o tom, ako sa zdravo stravovať, hovoriť o tom, aké sú dôsledky a dopady prejedania sa, aké môžu byť dopady pri nepravidelnom stravovaní, aký má význam konzumácia zeleniny a ovocia, možno nejaké krúžky pre deti o varení a podobne. Toto si myslím, že by mohli byť prejavy úprimnej snahy riešiť na školách stravovanie.
Ďalšia argumentácia, ktorá padla na našom zdravotníckom výbore a mňa teda mimoriadne prekvapila, bolo, keď pani predkladateľka argumentovala selektívny zákaz predaja istých potravín z dôvodu, že sú nezdravé, vyslovene škodlivé a ich predajom ich legitimizujeme. Teraz tých posledných pár slov som citovala. To, že sú nezdravé, že sú škodlivé a že ich predajom ich legitimizujeme, ma mimoriadne prekvapilo. Ako bežný konzument trochu som sa zarazila, že tieto veci ja bežne kupujem. Kupujem ich sebe, kupujem ich svojej rodine, kupujem ich svojmu osemročnému synovcovi. A pokiaľ tieto potraviny sú škodlivé a nezdravé, tak, vážené dámy, vážení páni, nech sa nepredávajú nikde, nielen v bufetoch. Ja ich nechcem kupovať v obchodoch s domnením, že kupujem dobrú vec, že tým niekoho poteším, že to niekomu bude chutiť, že to dostane možno ako sladkú odmenu.
Vážené dámy, vážení páni, keď je toto škodlivé, prosím vás nepredávajme to. Alebo keď to predávame, označme tieto výrobky jasne, zrozumiteľne tak, ako sú označené cigarety, že škodia zdraviu, a budeme všetci vedieť, že tieto veci škodia zdraviu. Nie je potom riešením stiahnuť ich z jedného typu bufetov.
Ďalšia vec, ktorú chcem povedať, a nebudem už dlho hovoriť, je to, že ja vítam aktivitu, ktorá má smerovať k zdravému stravovaniu detí. Skutočne to vítam, lebo ako sa ukazuje, prognózy v tom, ako sa stravujeme, v tom, aké sú dopady nezdravého stravovania, tu jednoducho sú a treba o nich hovoriť. Ja len spochybňujem cestu, akú sme zvolili k riešeniu tohto problému.
Ak by som to teda mohla zhrnúť a v tom, v čom by som ja videla úprimnú snahu o riešenie tohto problému, je edukácia, sú to školské programy a je to hlavne úprava vyhlášky ministerstva školstva a hlavne úprava receptúr, ktoré sú tam mnohé ešte zo 70. rokov a vôbec nereflektujú to, že dnes sú na trhu iné potraviny, iné suroviny, inak sa varí, inak sa pristupuje k stravovaniu a podobne.
Vážené dámy a vážení páni, na základe toho, že si myslím, že toto naozaj nie je dobrý návrh zákona, myslím si, že nerieši podstatu problému, dovoľujem si podať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode nerokovalo, nepokračovalo v rokovaní.
Ďakujem pekne.
