Ďakujem veľmi pekne. Budem pokračovať trošku v tom duchu boja proti neplatičom. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň aj zákon o verejnom obstarávaní.
K vypracovaniu a teda k predloženiu tohto návrhu zákona ma inšpirovali mnohí podnikatelia. Absolvovala som mnohé diskusie, mnohé stretnutia a tieto stretnutia mali mnoho spoločného. Toho mnoho spoločného by sa dalo zhrnúť do niekoľkých slov a tých niekoľko slov je, že na Slovensku sa prestáva dobre podnikať. A to už pomerne dlho. Tých dôvodov, prečo sa prestáva dobre podnikať, je, samozrejme, veľmi veľa, či už sú to novozavedené daňové licencie, ktorými budú práve teraz podnikatelia konfrontovaní, alebo sú to upravené doby odpisovania budov, navyše s istými známkami retroaktivity, čo určite naruší aj finančné manažmenty mnohých spoločností. Ďalej sú to neadekvátne dlhé zadržiavania dépeháčky pri prebiehajúcich kontrolách, čo tiež spôsobuje podnikateľom mnohé problémy, alebo je to novozavedená pracovná zdravotná služba, ktorá zase len vytiahne z podnikateľov nie vždy dôvodne, a povedzme si toto naozaj, že nie vždy dôvodne veľa peňazí z vačku.
Tu si dovolím pri tej pracovnej zdravotnej službe ešte pripomenúť jednu vec, že počas našej vlády sa nám podarilo pre prvú a druhú skupinu pracovnú zdravotnú službu úplne zrušiť, pretože pri týchto kategóriách je naozaj bezdôvodná.
Mohla by som menovať ďalej, ale budem sa teraz venovať tomu, čomu sa, čoho sa týka môj návrh zákona. Jedným z často pomenovávaných problémov našich hlavne menších a slabších podnikateľov sú neplatiči. Títo komplikujú život svojim dodávateľom, spôsobujú pre mnohých až likvidačnú druhotnú platobnú neschopnosť a čo je určite na tom zarážajúce, že mnohí takíto fungujú úplne beztrestne na trhu ďalej. Mnohí bez hanby položia s dlhmi jednu firmu, potom založia druhú firmu, beztrestne tí istí ľudia častokrát v tej istej kancelárii len prehodia tabuľku na dverách, napíšu tam iný názov spoločnosti a pokračujú ďalej a po nich potopa, a beztrestná potopa. Najväčší problém na tom je to, že toto je úplne beztrestné. Naša legislatíva je voči takýmto praktikám nastavená mimoriadne priaznivo a keď sa to skombinuje s veľmi problematickou vymožiteľnosťou práva, tak je to živná pôda pre prvoplánových neplatičov a pre podvodníkov.
Inštitút reštrukturalizácie, ktorý mal na jednej strane pomôcť zachrániť podnik pred úpadkom, sa doslova zneužíva voči drobným podnikateľom.
Cieľom predloženého návrhu je teda jednak zabrániť zneužívaniu inštitútu reštrukturalizácie a zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona obsahuje také tri okruhy. Prvý je ten, že podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou. Čiže nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti. V súčasnosti môže veriteľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Toto je možné vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi, teda najmenej dvom, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom.
Podľa navrhovanej úpravy bude môcť na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrhu na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní. V súčasnosti sa toto navyše obchádza, pretože je častokrát komplikované hľadať ďalšieho veriteľa, tie firmy sa medzi sebou niekedy nepoznajú, drobní živnostníci sa nepoznajú. Častokrát sa to robí aj tak, že veriteľ, ak má viac pohľadávok u toho istého dlžníka, nejakú z týchto pohľadávok predá a potom už sú dvaja majitelia pohľadávky a je to proste komplikované, stojí to zasa peniaze, pretože aj predaj pohľadávky je spojený s nejakou nie celkom príjemnou administratívou a formalitami. Čiže je to zneužívateľné, je to obchádzateľné a jednoducho toto si myslím, že situáciu zjednoduší.
Druhé a tretie opatrenie sa týka reštrukturalizácie, čiže tá druhá zmena sa týka možnosti beztrestne ukončiť práce alebo zmluvný vzťah so spoločnosťou, ktorá sa dostane do reštrukturalizácie. Ak je teda voči spoločnosti začaté reštrukturalizačné konanie, môže druhá zmluvná strana bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite skončiť zmluvný vzťah vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od tejto zmluvy, alebo môže pozastaviť práce bez skončenia zmluvného vzťahu. Podľa súčasnej úpravy, konkrétne podľa § 114 ods. 1 písm. d) nemôže druhá zmluvná strana, čiže veriteľ, vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom zároveň zákon stanovuje, že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od nej je z tohto dôvodu neúčinné.
Podľa písm. e) toho istého odseku zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania sú neúčinné. Obe uvedené ustanovenia, čiže aj písm. d), aj písm. e) stavajú druhú zmluvnú stranu do pozície doslova rukojemníka firmy, ktorá mu dlží peniaze. Čiže, inými slovami, ten chudák, ktorému firma dlží peniaze, táto firma sa dostane do reštrukturalizácie, jemu je nad slnko jasné, že svoje pohľadávky zaplatené mať nebude, alebo ich nebude mať zaplatené v dohodnutej výške, je povinný podľa dnešnej úpravy zákona vykonávať pre túto firmu práce ďalej, dokonca častokrát ho to stojí peniaze, stojí ho to materiál, stojí ho to možno nákup nejakej techniky, technológie, nástrojov a tak ďalej, čiže stojí ho to peniaze, musí vykonávať prácu pre firmu, o ktorej vopred vie, že mu nezaplatí. Toto jednoducho nie je dobrý stav, je to absurdný stav.
Nami navrhovanou zmenou zákona dávame veriteľovi možnosť beztrestne, teda bez akýchkoľvek sankcií v sedemdňovej výpovednej lehote vypovedať zmluvu uzavretú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť, alebo dávame možnosť veriteľovi pozastaviť plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu, a to až do skončenia reštrukturalizácie. V záujme vyváženia tohto ustanovenia v prospech dlžníka pridávame do tohto paragrafu ustanovenie, že zmluvná strana, ktorá z dôvodu, že sa jej dlžník dostal do reštrukturalizácie, s ním vypovedala zmluvu alebo od nej odstúpila, alebo ktorá pre ňu pozastavila práce bez skončenia platnosti zmluvy, je povinná bezodkladne vykonať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na zdraví a životoch. Veriteľ sa teda v takomto prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za životy a zdravie ľudí, ani keď pozastaví práce na akejkoľvek činnosti, či už s ukončením zmluvy, alebo bez nej. Čiže má tú možnosť, nebude ďalej rukojemníkom tejto spoločnosti, má tú možnosť ukončiť práce, ale nemôže tým ukončením spôsobiť nejaké nebezpečie na životoch alebo zdraví.
Tretí okruh zmien sa týka obmedzenia zúčastniť sa na verejnom obstarávaní pre tie firmy, v ktorých prebieha reštrukturalizácia. Inými slovami, ak sa firma dostala do reštrukturalizácie, nemá sa čo uchádzať o verejné zákazky. Toto ustanovenie upravujeme v zákone o verejnom obstarávaní.
Dámy a páni, pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie obchodnej spoločnosti a pracovných miest, čiže je to akýsi inštitút, ktorý má pomôcť zachrániť firmu pred tým, aby musela ísť do konkurzu, aby bola zlikvidovaná. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu.
Počas viac ako 9 rokov účinnosti tohto zákona sa však reštrukturalizácia stala nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov, na úkor subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách od veľkých zadávateľov existenčne závislí. Toto fungovanie sa tu stalo akýmsi slovenským folklórom. Takéto praktiky sa dnes využívajú hlavne v sektore stavebníctva, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z verejných zdrojov a reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. Tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, deštruujú hospodársku súťaž a pôsobia likvidačne na celé segmenty podnikateľského sektora. Poškodzujú a likvidujú hlavne drobných podnikateľov, ktorí nemajú silu brániť sa, ktorí sa snažia využívať každú jednu pracovnú alebo podnikateľskú príležitosť, pretože pracovných príležitostí v ich regióne veľa nie je a často sa zadlžujú, aby si mohli kúpiť stroje, náradie, materiál, požičiavajú si financie, častokrát celé rodiny sa na to skladajú. Pritom firma, ktorá ich ako subdodávateľa naverbuje, už prvoplánovo dopredu vie, že im nezaplatí.
Je otázka, či v tejto súvislosti môžem spomenúť spoločnosť Váhostav, Doprastav. A nepoviem nič nové, sú to medializované informácie, že Váhostav, veľká, obrovská firma, silná firma pracujúca pre štát, dnes dlží svojim veriteľom desiatky miliónov eur. Ja som sa dopracovala k číslu 92, ale tie čísla sú rôzne. A táto spoločnosť zanecháva za sebou vyše 1 240 veriteľov, to sú všetko ľudia, ktorým bolo nezaplatené, častokrát sú to živnostníci, ktorí žijú zo dňa na deň, toto naozaj nie je číslo, nad ktorým by sme mávali rukou. A tých 1 240 ľudí dnes už s určitosťou vie povedať, že sa k svojim peniazom nedostane a ak sa k nejakým peniazom dostane, dostane sa len k nejakej časti, nebude mať vyplatené peniaze v plnej sume.
Chcem ešte na záver uviesť jednu dôležitú vec. Myslím si, že reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku. Myslím si, že tak ako bola mienená a čo ňou chcelo byť povedané, svoje miesto naozaj v našej legislatíve má. Avšak jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny zakladajúce vyššiu mieru ochrany veriteľov. Veľké firmy, akými sú už dnes viackrát spomínaný Váhostav alebo Doprastav, nemôžu za sebou jednoducho nechávať zlikvidovaných živnostníkov, pretože prvoplánovo počítajú s reštrukturalizáciou podniku. Je fajn, že tu máme nástroj na záchranu a ozdravenie firiem, ale prispejme aj k tomu, aby sme tu mali aj akýsi nástroj na ochranu tých dodávateľov, aby sme tu mali aj nástroj na ochranu a záchranu drobných podnikateľov a živnostníkov.
Tento môj predložený návrh je prvým zo série návrhov, ktoré plánujem na rokovanie Národnej rady v priebehu tohto roku predložiť a ktorých spoločným menovateľom je ochrana prevažne drobných podnikateľov, hlavne živnostníkov, pred tými podnikateľmi, ktorí využívajú nedokonalosť legislatívy na vyhýbanie sa plateniu faktúr.
A ja som veľmi rada, že už dnes tu bolo avizované, že takáto právna úprava sa chystá aj z dielne pána Hudackého. Ja budem veľmi rada, keď možno spojíme sily, keď možno prediskutujeme naše spoločné návrhy alebo teda návrhy, možno z toho vznikne niečo spoločné, vyprecizované, ale naozaj, už by sme nemali zatvárať oči pred tým, že tu jednoducho veľké firmy nechávajú za sebou desiatky, stovky a dnes už tisíce živnostníkov, ktorých doslova zlikvidujú.
Dámy a páni, chcem veľmi pekne poprosiť aj kolegov zo SMER-u, aby naozaj pred tým nezatvárali oči a ak nepodporia tieto naše návrhy zákonov, ja som to povedala už aj vo faktickej poznámke, nech prídu s vlastným návrhom, ale s touto situáciu jednoducho niečo treba robiť. Táto situácia nie je dobrá, živnostníci na dlažbe nie sú dobrí a mali by sme naozaj spraviť niečo preto, aby sme týchto ľudí uchránili, ochránili a aby títo ľudia mali priestor podieľať sa na hospodárskom živote Slovenska.
Ďakujem.
