Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.11.2014 o 21:16 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.11.2014 21:16 - 21:18 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán premiér, je neuveriteľné, akým spôsobom vy obhajujete svoje konanie. Predkladatelia tohto návrhu predsa uviedli jasné dôvody, pre ktoré tu dnes sedíme. A vy miesto toho, aby ste sa aspoň formálne snažili obhájiť svoje konanie a vyvrátiť tieto argumenty, ktoré predkladatelia uviedli, tak vy kritizujete iných. Vy vo svojej obhajobe kritizujete iných a vy vo svojej obhajobe spomínate a chválite sa tým, že ste presadili vlaky zadarmo. Veď táto schôdza nie je o vlakoch zadarmo. Táto schôdza nie je o tom, že ste znížili limity na bezhotovostné platby. Táto schôdza je predsa o korupcii, ktorá je tu už súčasťou nášho života na Slovensku a je o korupčnom fungovaní tejto vlády, na čele ktorej vy stojíte. Táto schôdza je presne o tomto. Nie je tu ani jedno jediné slovo, ani jeden jediný argument, ktorým by ste vy sa snažili vyvrátiť tieto dôvody.
A, pán premiér, vy túto schôdzu považujete za cirkus a vy posielate opozíciu, aby išla kampaňovať do regiónov miesto toho, že tu dnes sedíme? Tak, pán premiér, skôr ako pôjdete kampaňovať do regiónov, vy si spravte výlet po niektorých nemocniciach na Slovensku, vy si spravte výlet po niektorých poliklinikách a spýtajte sa pacientov, spýtajte sa lekárov, spýtajte sa zdravotníckeho personálu, či naozaj žijú a fungujú v zdravotníctve v takom luxuse, že si môžu dovoliť predražené CT-čká. Choďte tam a prosím vás spýtajte sa ich na to. Táto schôdza je o tomto, nie o vlakoch zadarmo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2014 11:01 - 11:02 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja celkom chápem ten ruch v sále preto, lebo táto téma tu zrejme už je toľkokrát diskutovaná, že už, už bolo asi povedané všetko. Ja si dovolím reagovať len na niekoľko vecí.
Pani kolegyňa Janka Šipošová, ja som, to, keď som povedala, že ľudia, ak si niečo kúpia, tak zrejme majú peniaze. Ja som to povedala v tej súvislosti, ako Igor Matovič spomínal, že ten impulzívny predaj, že to je tá časť tých nákupov, kedy človek ide kúpiť jednu vec, alebo ide kúpiť tri veci a popri tom vidí niečo, čo nepotrebuje a, a kúpi si to. Hej? Ja som na toto reagovala, že to, toto obvykle so sebou nesie ten prvok, že človek si to môže dovoliť kúpiť a preto si to kúpi.
Pán poslanec Přidal, ak vy chcete spochybniť tie čísla, ktoré som ja predložila, prosím, príďte s nejakou vašou vlastnou analýzou a môžeme si tie čísla porovnať a môžeme sa o nich porozprávať, ale argumentovať jednu serióznu analýzu v číslach tým, že ja si to nemyslím, jednoducho nie je správne. Nie je správne a nie je ani úctivé.
A ešte krátka reakcia na pána poslanca Brocku, že to nebude jediný prípad zasahovania do slobody jednotlivca. Samozrejme, že to nebude jediný. Ja sa ale snažím vždy reagovať na tie, o ktorých si myslím, že nie sú správne. Ja netvrdím, že akýkoľvek zásah do slobody jednotlivca je nesprávny, ja to hovorím o tomto konkrétnom jednom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.10.2014 10:46 - 10:55 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za ústretovosť pána predkladateľa. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa má zakázať nedeľný predaj, sa v tomto pléne prerokováva už niekoľkýkrát. V júli k nemu bola dosť rozsiahla diskusia, do ktorej som sa aj ja zapojila a povedala som k tejto téme všetko, čo som považovala za podstatné. Dovoľte mi preto teraz už len veľmi stručne a v krátkosti zhrnúť dôvody, pre ktoré ja, ani náš klub tento zákon nepodporia.
Tento návrh zákona by negatívnym spôsobom zasiahol podnikateľské prostredie, viedol by k nenávratnému zrušeniu mnohých pracovných miest, bol by to neadekvátny zásah do slobody jednotlivca a v neposlednom rade bolo by to opatrenie, ktoré pripraví štátnu kasu o nie malé príjmy. Čo sa týka podnikateľského prostredia, negatívny dopad je zjavný na prvý pohľad. Ak maloobchodným predajniam zakážeme jeden zo siedmich dní z týždňa predaj, tak ich jednoducho v ich podnikaní obmedzíme. Mnohé fixné náklady pritom, napríklad náklady na prenájom priestorov, časť energií a mnohé ďalšie fixné náklady pritom ostanú nezmenené. Znemožní sa im akurát v tento deň podnikať. Ďalšia vec, úlohou štátu, ani našou úlohou, nie je rozhodovať o tom, aké otváracie hodiny v maloobchode budú. Našou úlohou je vo vzťahu k podnikateľom vytvárať také podmienky na podnikanie, aby ľudia podnikať mohli a nie na každom kroku dávať nejaké zákazy, príkazy a limity.
Už v predchádzajúcom vystúpení som predložila zhrnutie analýzy, v ktorej som vyčíslila, koľko približne ľudí by ostalo bez práce. Doteraz tieto čísla nikto nespochybnil nejakou inou analýzou, či už kvalitnejšou alebo akoukoľvek, jednoducho žiadnou analýzou ich nespochybnil a ja si preto dovolím tieto čísla opäť spomenúť. Veľmi stručne. Vychádzala som zo štatistík z roku 2013, kedy v maloobchode pracovalo vyše 153 600 ľudí. Vychádzala som ďalej z toho, že približne 26 % z týchto obchodov je v nedeľu už dnes zatvorených. Zohľadnila som aj fakt, že v roku 2013 sme mali 3 % sviatkov. Bolo to presne trinásť dní. A počítala som, samozrejme, len s tými zamestnancami, ktorí pracujú v nedeľu a vo sviatky. Vychádzala som aj z predpokladu, že predaj v maloobchode nie je lineárny, to znamená, že v nedeľu väčšina otvorených obchodov pracuje v kratšej pracovnej dobe. Tu som uvažovala s indexom 0,75. Počítala som aj s predpokladom, že ak by sa zatvorili obchody v nedeľu a vo sviatky, časť nákupov by sa presunula do iných pracovných dní a teda tieto by museli obchodníci personálne posilniť. Čiže nejaká časť ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, by sa ich kapacita presunula na zvýšenie kapacity v iných pracovných dňoch. Počítala som veľmi veľkoryso s polovicou pracovníkov, ktorí by sa presunuli na iné dni. Toto je naozaj veľmi veľkorysý odhad. Pri takomto konzervatívnom prepočte ešte stále hovoríme o 7 300 pracovných miestach. A tieto pracovné miesta by boli nenávratne zrušené preto, lebo návrh zákona nepredpokladá vytvorenie žiadnych ďalších nových pracovných miest.
Ak je z toho počtu, z toho počtu 7 300 len 40 % dohodárov, tak okrem toho, že títo prídu o možnosť privyrobiť si ako dohodári, tak o zamestnanie príde približne 4 400 ľudí. A to som abstrahovala od toho, že časť nákupov by sa ešte pretavila aj do nákupnej turistiky, ako to tu už bolo spomenuté, do okolitých krajín a to nie je len Rakúsko, naša susedná krajina. Sú to Čechy, je to Maďarsko a je to Poľsko. Od tohto som abstrahovala. Rovnako som abstrahovala aj to, že aj iní ľudia, nielen ľudia zamestnaní priamo v maloobchode, by prišli o prácu, alebo prišli o prácu aj nejaké sprievodné pracovné pozície, napríklad upratovačky, strážnici a podobne.
Tento ekonomický dopad v podobe straty pracovných miest nie je ale jediným negatívnym ekonomických dopadom. Ďalším ekonomickým dopadom by bola strata príjmu v štátnej kase. Keďže tento návrh zákona nerieši vytvorenie žiadnych nových pracovných miest, rieši len ich redukovanie, je takmer isté, že títo ľudia ostanú na úradoch práce a štát im bude musieť vyplácať dávky v nezamestnanosti. Štát by ale prišiel aj o ďalšie peniaze, a to o odvody a dane z príjmu od tých ľudí, ktorí by dôsledkom tejto zmeny o tú prácu prišli.
Ďalšie dopady sú napríklad pokles tržieb. Štát by stratil na DPH, štát by stratil na dani z príjmu právnických osôb. A to je presne to, čo hovoril aj Igor Matovič. Existujú tzv. impulzívne nákupy. On hovoril o spontánnych. Je to zrejme to isté. Tieto tvoria približne 20 % všetkých nákupov. A nie je to, tie impulzívne nákupy vôbec nepovažujem za niečo negatívne. Nie je to o tom, že ľudia, keď niečo nepotrebujú, nemajú si to kúpiť. Títo ľudia, ktorí keď niečo nepotrebujú a kúpia si to, zrejme na to majú peniaze a tým, že si niečo kúpia, tak zvýšia spotrebu a možno dajú prácu niekomu, kto ten produkt vyrobil, alebo službu poskytol.
Ak to teda zhrniem, pri takejto zmene by nás čakala strata trvalých pracovných miest, možnosti pre dohodárov privyrobiť si a zvýšiť si životnú úroveň. Zaťažilo by to štátny rozpočet vyplácaním podpory v nezamestnanosti, dosiahli by sme výpadok z príjmu zo štátneho rozpočtu na odvodoch a na daniach z príjmov fyzických osôb a docielili by sme výpadok z príjmu štátneho rozpočtu na DPH a výpadok z príjmov z daní právnických osôb. Treba si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec. Zákazom nedeľného predaja a sviatočného predaja nepostihneme bohatých. Postihneme práve tých, ktorí na túto prácu, postihneme práve tých, ktorí sú na túto prácu odkázaní, sú od nej závislí a aj prácu v nedeľu potrebujú a vyhľadávajú ju.
Ďalším dôvodom, prečo tento zákon nepodporím a spomínala som to už aj v minulosti, je neadekvátny zásah do slobody jednotlivca. Ďalej, a to je možno veľmi dôležité, je to selektívny prístup a obmedzenie práve podnikateľov v maloobchode, v jednom jedinom sektore, len v maloobchode. Predkladateľom neprekážajú pracovníci čerpacích staníc, neprekážajú im pracujúci ako biletárky v kinách, divadlách, aj v zoologickej záhrade. Neprekážajú im matky, ktoré v nedeľu pracujú ako čašníčky v reštauráciách, baroch a podobne.
Dámy a páni, zopakujem ešte jednu myšlienku, ktorú mám v hlave vždy, keď toto plénum ide či už ľuďom alebo podnikateľom niečo zakázať, prikázať alebo ich v niečom limitovať a je to myšlienka na to, čo je vlastne úlohou štátu. Čo je našou úlohou? Štát má spravovať verejné financie. Za tieto verejné financie má zabezpečovať verejné statky. Ale štát nemá rozhodovať o tom, koho máme považovať za svoju rodinu, koho bude štát ako rodinu chrániť, ktorá matka má byť v nedeľu so svojou rodinou doma a ktorá byť v nedeľu doma nemusí, ako máme tráviť svoj voľný čas a ako majú vyzerať otváracie hodiny v obchodoch. Toto naozaj nie je našou úlohou.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

29.10.2014 17:54 - 18:05 hod.

Jana Kiššová
 

Vystúpenie 29.10.2014 17:53 - 17:53 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som vzhľadom na to, že nebol posunutý do druhého čítania návrh zákona o Zákonníku práce, mňa a pána Mihála a tento zákon s tým súvisí, tak v mene mňa a Jozefa Mihála sťahujem tento návrh zákona pod tlačou 1176.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2014 15:36 - 15:37 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať len na jednu vec z vášho vystúpenia, pán kolega, a síce na odpisy, na predĺženie doby odpisu. Vy ste tu už aj vo faktickej poznámke argumentovali tým, že doba odpisu by mala kopírovať životnosť. Spomenuli ste to na príklade auta, že auto má životnosť štyri roky a budova teda 40. No snažím sa porozumieť tejto logike, ale celkom sa mi to nedarí. Preto, lebo nemyslím si, že životnosť auta je štyri roky. Štyri roky v prípade auta je možno doba, kedy sa to auto ešte dá za nejakú cenu predať, ale rozhodne to nie je jeho životnosť. Ale v prípade, že by tá logika mala byť uplatnená v prípade budov, tak potom ja neviem, prečo sa odpisovať budovať 40 rokov má aj taká, ktorá je nadobudnutá povedzme v jej veku 20 rokov. Preto, lebo potom tá budova už nebude dlhšie stáť alebo, alebo takéto pravidlo zastrešené touto logikou by malo potom platiť len na budovy, ktoré sú kúpené alebo nadobudnuté ako nové alebo majú byť postavené? Ako odpisová skupina 40 rokov potom by nemala platiť podľa tej logiky, ktorú vy hovoríte na budovy nadobudnuté povedzme, ktoré už majú 20 rokov? Takže naozaj postrádam v tom, v tom vašom argumente akúkoľvek logiku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.10.2014 10:42 - 10:44 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Rovnako chcem poprosiť stiahnuť svoj podpis z pôvodného pozmeňujúceho návrhu Jozefa Mihála. Podporím ten druhý, ktorý je vylepšený.
A dovoľte mi ešte poznámku aspoň k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré komentoval aj Jozef Mihál. No, rovnaký meter je určite niečo, čo ja osobne a aj SaS v politike chceme presadzovať, a preto sa mi aj veľmi páči pozmeňujúci návrh Mira Beblavého, ktorý tvrdí, že ak sa štát stavia k podnikateľovi tak, že pri istom nízkom daňovom základe si nemôže odpísať viac ako 48-tisíc za nákup auta, rovnako nech toto platí pre verejnú štátnu správu. Verejná štátna správa dlhodobo hospodári s deficitom, teda v strate, hospodári s finančnými prostriedkami, ktoré vyzbierala od daňových poplatníkov, a nemá morálne právo sa takýmto spôsobom z peňazí daňových poplatníkov správať. Čiže ak sa spoločensky zhodneme na tom, že niekto, kto negeneruje zisk, sa nemá voziť v aute za viac ako 48-tisíc euro, nech toto isté nerobia úradníci a ľudia, ktorí fungujú v štátnej a verejnej správe.
Rovnako by som chcela ešte povedať aspoň pár viet k odpisom. Naozaj najväčší problém celých odpisov nie je ani tak v ich natiahnutí z toho počtu rokov 20 na 40, hoci aj to je problém preto, lebo máloktorý podnikateľ, ktorý si kúpi budovu, vôbec vo svojom životnom cykle svojho podnikania stihne túto budovu odpísať, ale najväčší problém ja vidím v retroaktivite tohto opatrenia. Veď tí podnikatelia majú predsa nastavené nejaké finančné plány, majú nastavené nejaké financovanie, majú toto všetko rozložené, a my ak retroaktivitou budeme vstupovať do týchto vecí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2014 14:25 - 14:27 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Áno, aj ja vítam túto aktivitu už len preto, že je tu priestor hovoriť o tom, že niečo nie je v poriadku. Čiže súhlasím a povedala som to aj v svojom vystúpení. Je fajn, že to otvárame. Nepáči sa mi ale spôsob. A nie preto, že by sa mi nepáčil mne ako osobe, jednoducho si myslím, že nevedie k riešeniu problému, o ktorom hovoríme. A súhlasím aj s tým, že edukácia samozrejme začína v rodine. To považujem za tak samozrejmé, že som to možno ani nespomenula, ale na druhej strane tie deti trávia veľkú časť dňa aj v školách, v školských zariadeniach, a myslím si, že ak by mali spestrený program aj nejakými edukačnými programami tohto typu, asi by to nikomu neuškodilo. Samozrejme my nikdy s takýmito vecami neprichádzame s tým, že poďme to teraz zákonom prikázať niekomu takéto niečo robiť, to v žiadnom prípade. Bol to možno len tip na typ aktivity, ktorý by takúto, takýto cieľ podporil.
A čo sa týka receptúr? Tých dôvodov, prečo tie receptúry sú také, môže byť milión. A ja nespochybňujem, že financie sú jedným z týchto dôvodov, ale ony sú, ony sú, tie receptúry, sú, sú vydané, sú platné a sú záväzné. To znamená, že my keď hovoríme o zlepšovaní stravovania, a my o ňom hovoríme, hovoríme o ňom dnes, hovoríme tu o ňom už dva mesiace, tak hovorme aj o tom, ako nájsť peniaze tam, aby sme, ak teda sú to peniaze, prečo, prečo toto stravovanie nefunguje, tak hovorme o tom reálnom probléme. Nehovorme o tom, že ideme naokolo vyrúbať les, ideme vyrúbať stromy len preto, aby sme nemuseli zasiahnuť do riešenia toho reálneho problému. O tomto hovorím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2014 14:10 - 14:20 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať pár slov k tomuto predkladanému návrhu zákona. Nechcem sa tu pasovať do role nejakého dietológa alebo do role odborníka na výživu preto, lebo ním naozaj nie som. Chcem len poukázať na niekoľko absurdností, ktoré si myslím, že tento zákon so sebou prináša, a možno aj položiť zopár otázok, na ktoré by som rada počula odpovede.
Tento návrh zákona zakazuje predaj istého selektívne vybraného okruhu potravín a tieto sú označené za nezdravé, dokonca, dokonca v istých formuláciách aj za škodlivé.
Moja teda prvá otázka smeruje k tomu, ako tento selektívne vybraný zoznam atribútov vznikol? Preto, lebo naozaj niektoré z tých položiek z môjho pohľadu nie sú jasné a podľa tohto návrhu tak, ako je to stanovené, sa implicitne tvrdí, že napríklad pečivo je nezdravá potravina. Myslím si, že otázka toho, čo je zdravá potravina a nie je, je témou mnohých diskusií a nedokážu sa na tom zhodnúť ani mnohí odborníci. Nepredpokladám preto, že sa na tom zhodneme my tu v tejto sále. Ale minimálne akým spôsobom tieto atribúty vznikli, toto si treba podľa mňa pri takomto zákone povedať.
Druhá moja otázka je, prečo ak chceme zvýšiť kvalitu stravovania u detí, riešime to z môjho pohľadu čudným a nezmyselným zákazom predaja v bufetoch?
Pani navrhovateľka v dôvodovej správe okrem iného uvádza, že stravovanie detí je energeticky vysoké, s vysokou spotrebou živočíšnych tukov, soli, bielkovín, čo má dopad na obezitu a nadváhu detí. Toto je tvrdenie, s ktorým sa zrejme dá súhlasiť. A súhlasím s tým samozrejme aj ja. A zrejme sa všetci zhodneme na tom, že tu naozaj je priestor na to, kde stravu detí zlepšovať, aby táto strava bola zdravšia. Ja sa ale pýtam, prečo zákonom, prečo zákonom a prečo týmto zákonom?
Problém stravovania detí sa z môjho pohľadu nenachádza v tomto zákone, nenachádza sa ani v tých bufetoch, v ktorých predávajú rôzne potraviny a rôzne rýchle občerstvenie. Problém z môjho pohľadu je vo vyhláške ministerstva školstva a je z môjho pohľadu v receptúrach, ktoré sú vydané ministerstvom školstva, a tieto sú pre školské zariadenia záväzné. Podľa týchto receptúr školské zariadenia varia a pripravujú deťom jedlo. Ja si myslím, že práve tu je priestor skvalitňovať stravu, ktorá je podávaná v týchto jedálňach deťom. Keby si pani navrhovateľka tieto receptúry pozrela a videla by ich, tak by prišla na to, že to, čo chce zakázať predávať v bufetoch, presne to sa v týchto receptúrach nachádza. Tieto receptúry sa skladajú z polotovarov, z práškových náhrad, z cukrov, z umelých prísad, z tukov, bravčovej masti, slaniny, sladeného mlieka a podobne.
Naozaj je podľa tohto zákona v poriadku zakázať dieťaťu kúpiť si v bufete čerstvú bagetu, keď receptúra predložená ministerstvom školstva obsahuje mrazenú bagetu? Podľa receptúry ministerstva školstva je možné v jedálni pripraviť dieťaťu mrazenú bagetu jej zohriatím v rúre alebo peci alebo proste v nejakom zahrievacom zariadení. Tak toto mi príde ako vážna absurdita. Je rovnako v poriadku zakázať pagáčik z bufetu a hnať deti do školskej jedálne na polievku, ktoré je vyrobená z prášku, ktorá neobsahuje nič okrem prášku? Považujem to naozaj za absurdné. Naozaj si myslíme, že zákazom predaja potravín v bufetoch znížime obezitu u detí?
Tak ja si len dovolím zopár z týchto receptov zacitovať, aby sme viacerí vedeli, o čom hovorím, aby sme vedeli, čo deti denne v týchto školských jedálňach jedia, a o čom dnes hovoríme, že toto je tá zdravá vyvážená strava a chceme deti uchrániť nejakými drobnými občerstveniami z bufetu.
Tak napríklad receptúra, má aj označenie, číslo, je to receptúra 5140, polievka jarná: tak zmes sušenej jarnej polievky vysypeme do vriacej vody, zamiešame, na miernom ohni varíme minimálne dvadsať minút. Alebo receptúra 16044, halušky zemiakové: halušky zemiakové v prášku, voda, masť, soľ, vodu zmiešame so zmesou, po uvarení prelejeme masťou. Receptúra 1041, mlieko ochutené: rôzne druhy sirupov, karamelový, kakaový, vanilkový, podľa výberu vlejeme do mlieka a dobre rozmiešame. Tak ja sa pýtam, ak sa niekto rozhodol, niekto, autorita na ministerstve školstva, že toto je zdravá strava pre deti, ja sa pýtam, o čo nezdravší je celozrnný rohlík v bufete, o čo nezdravšia je ochutená minerálka v bufete ako toto osladené, osirupované mlieko?
Ďalšia vec, ktorú pri riešení a pri riešení stravovania detí postrádam, je, je návrh na nejakú edukáciu preto, lebo myslím si, že toto je efektívna forma, ako dosiahnuť dobré výsledky. Nie prohibícia, ale edukácia.
Zdravé stravovanie je vec mnohých teórií a prístupov. Ako som už povedala, ani odborníci sa často nevedia zhodnúť, či viac škodia živočíšne tuky alebo rastlinné, či je čokoláda zdravá alebo nie je zdravá, či deti majú piť mlieko alebo nemajú piť mlieka, od akého veku to mlieko nemajú piť a podobne. Nezhodnú sa na tom odborníci. Nepredpokladám, že sa na tom zhodnú rodičia a nezhodneme sa zrejme na tom ani my v tejto sále. Ale nech je to akokoľvek, toto nie je predmetom, si myslím, tejto diskusie. Skôr si myslím, že je tu priestor hovoriť o tom, ako v rámci škôl zaviesť edukáciu a hovoriť o tom, ako sa zdravo stravovať, hovoriť o tom, aké sú dôsledky a dopady prejedania sa, aké môžu byť dopady pri nepravidelnom stravovaní, aký má význam konzumácia zeleniny a ovocia, možno nejaké krúžky pre deti o varení a podobne. Toto si myslím, že by mohli byť prejavy úprimnej snahy riešiť na školách stravovanie.
Ďalšia argumentácia, ktorá padla na našom zdravotníckom výbore a mňa teda mimoriadne prekvapila, bolo, keď pani predkladateľka argumentovala selektívny zákaz predaja istých potravín z dôvodu, že sú nezdravé, vyslovene škodlivé a ich predajom ich legitimizujeme. Teraz tých posledných pár slov som citovala. To, že sú nezdravé, že sú škodlivé a že ich predajom ich legitimizujeme, ma mimoriadne prekvapilo. Ako bežný konzument trochu som sa zarazila, že tieto veci ja bežne kupujem. Kupujem ich sebe, kupujem ich svojej rodine, kupujem ich svojmu osemročnému synovcovi. A pokiaľ tieto potraviny sú škodlivé a nezdravé, tak, vážené dámy, vážení páni, nech sa nepredávajú nikde, nielen v bufetoch. Ja ich nechcem kupovať v obchodoch s domnením, že kupujem dobrú vec, že tým niekoho poteším, že to niekomu bude chutiť, že to dostane možno ako sladkú odmenu.
Vážené dámy, vážení páni, keď je toto škodlivé, prosím vás nepredávajme to. Alebo keď to predávame, označme tieto výrobky jasne, zrozumiteľne tak, ako sú označené cigarety, že škodia zdraviu, a budeme všetci vedieť, že tieto veci škodia zdraviu. Nie je potom riešením stiahnuť ich z jedného typu bufetov.
Ďalšia vec, ktorú chcem povedať, a nebudem už dlho hovoriť, je to, že ja vítam aktivitu, ktorá má smerovať k zdravému stravovaniu detí. Skutočne to vítam, lebo ako sa ukazuje, prognózy v tom, ako sa stravujeme, v tom, aké sú dopady nezdravého stravovania, tu jednoducho sú a treba o nich hovoriť. Ja len spochybňujem cestu, akú sme zvolili k riešeniu tohto problému.
Ak by som to teda mohla zhrnúť a v tom, v čom by som ja videla úprimnú snahu o riešenie tohto problému, je edukácia, sú to školské programy a je to hlavne úprava vyhlášky ministerstva školstva a hlavne úprava receptúr, ktoré sú tam mnohé ešte zo 70. rokov a vôbec nereflektujú to, že dnes sú na trhu iné potraviny, iné suroviny, inak sa varí, inak sa pristupuje k stravovaniu a podobne.
Vážené dámy a vážení páni, na základe toho, že si myslím, že toto naozaj nie je dobrý návrh zákona, myslím si, že nerieši podstatu problému, dovoľujem si podať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode nerokovalo, nepokračovalo v rokovaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2014 10:23 - 10:24 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Predstavili sme s kolegom Jozefom Mihálom mnohé zmeny, ktoré sme do tejto novely Zákonníka práce vniesli a Jozef aj teraz podrobnejšie vysvetlil na konkrétnych príkladoch, ktoré z nich považujeme za, za možno nosné alebo najzávažnejšie. Nám je úplne jasné, že takto predstavená novela Zákonníka práce nemá šancu na úspech, tak ako mnohé nami predkladané návrhy zákona. Chcem sa ale spýtať, alebo poprosiť pána ministra, či by sa aspoň nezamyslel nad niektorými z týchto návrhov a neosvojil si aspoň tie, ktoré naozaj nejavia známky pravicovosti alebo ľavicovosti, ktoré len jednoducho zjednodušujú systém a prácu. Ďakujem.
Skryt prepis