Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.2.2015 o 18:39 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2015 10:18 - 10:20 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky, nie je možné na ploche dvoch minút reagovať na všetkých z vás, takže úprimná vďaka za všetky faktické. A reakcia bude len na dvoch z vás.
Pán kolega Daniš, hovoríte, že nikto z nás nevie posúdiť verejno-občianske partnerstvo, teda nami predstavený nový model. Súhlasím s vami naprosto. Veď práve preto z toho rezultu je výzva na ministra zdravotníctva Čisláka, aby po tomto rokovaní nás prijal uňho na rezorte aj v prítomnosti zástupcov Ernst & Young a ďalších a sme pripravení odpovedať kvalifikovane na všetky otázky a skúsme naozaj posúdiť obdive tieto riešenia. Čiže súhlasím s vami, áno, projekt VOP, skúsme túto skratku už používať, ako je PPP, tak toto je VOP, to je verejné občianske partnerstvo, sa nedá posúdiť tu v tejto sále a na takomto malom priestore.
Kolega Viskupič, ďakujem tiež za poznámku. Odpoveď je áno. Vnútorná výnosová miera znamená, a teraz pre všetkých, aj pre laikov: Investuješ v roku 1 tisíc eur, 20 rokov budeš dostávať 156-eurový kupón, teda úrokový výnos, ale v 20. roku dostaneš naspäť aj tých investovaných tisíc eur, tú istinu. Toto keď si kto to z vás, ktokoľvek, kto robí s finančnými modelmi, nahodí aj do excelu, tak dole vám vyjde internal rate of return, vnútorná výnosová miera 15,6 %. Čiže presne takto to v praxi funguje.
Nezabúdajme, že ten investor ešte si z toho predtým musí zaplatiť prevádzkové náklady nemocnice, splniť bankové kovenanty, teda povyplácať všetky bankové záväzky, dosiahne ešte nejakú EBITDU, ten hrubý zisk, a ešte nad tým celým mu musí ostať tá vnútorná výnosová miera. Presne tak je nastavený tento model.
A keď minister tvrdí, že vyrokuje bez platby za dostupnosť, stále ostáva nezodpovedaná otázka, prečo na štátom vlastnenej nemocnici má zarábať 25 mil.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.2.2015 9:05 - 10:08 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod povedať dve poznámky.
Prvá. Téma projektov verejno-súkromného partnerstva je veľmi zložitou témou, a preto aj vysvetlenie a zorientovanie sa v tejto téme nie je celkom jednoduché a to je dôvod, prečo som si pomohol takýmito vizuálnymi pomôckami, ktoré vidíte tu vpredu. (Pred hlavným rečníckym pultom sú nainštalované tri tabule obsahujúce názorný materiál.) Ja postupne budem prechádzať jednotlivým obsahom jednotlivých tabúľ. Robím tak preto, aby som v tejto zložitej, veľmi sofistikovanej téme pomohol zorientovať sa aj ľuďom, ktorí nemusia byť presne fokusovaní na financie, na finančné trhy, na takéto finančné modely. A robím tak s úprimným, vedie ma k tomu úprimný dôvod, aby sme išli naozaj po vecných argumentoch, aby sme nechali bokom všetky také lacné súdy na adresu tohto projektu.
Druhá poznámka. Chcem povedať, že v doterajšej rozprave, ktorá tu odznela včera k téme výstavby univerzitnej nemocnice v Bratislave formou projektu verejno-súkromného partnerstva, zaznievali práve také po povrchu plávajúce všelijaké súdy typu, že ktosi tam riešil patogénne zóny, či nie sú na Patrónke a či a dokonca aj kolegovia mali z SDKÚ takú tlačovku, že tá nemocnica by nemala byť umiestnená v areáli dnešnej Vojenskej nemocnice na Patrónke, ale inde. Potom niekto z kolegov tu riešil, že financie sú síce fajn, ale že dbajme na to, aby personál v novej univerzitnej nemocnici mal dušu, aj to bola téma, ktorá trápila mnohých kolegov. Potom tu zaznievali také vyhlásenia, že koľko ľudí z doterajších troch nemocníc, keďže nová univerzitná nemocnica má replikovať výkony nemocnice akademika Dérera na Kramároch, Mickiewiczovej, ľudovo povedané, štátnej, a Ružinova, takže koľko ľudí z personálu pomocného, obslužného, zdravotníckeho personálu a lekárov bude kvázi uvoľnených, prepustených, keďže nová nemocnica bude replikovať tieto výkony. Potom tu zaznievali témy, že keď bude umiestnená na Patrónke, či bude dostatočne dostupná pre pacientov z Pezinka, keď pôjde sanitka s majákom a s ťažkým prípadom, že či to nie je ďaleko na Patrónku, ale ja zas tvrdím, že bude prístupnejšia pre pacientov zo spádovej oblasti Malaciek - že? - na tú Patrónku. A rôzne takéto obavy až po nakoniec obložnosť, alebo ako sa to volá, ja tomu rozumiem, vyťaženosť lôžok, či 90 % je veľa, málo. Toto sú všetko témy, počnúc patogénnymi zónami na Patrónke a vyťaženosťou lôžok, ktorým sa nebudem v mojom prejave vôbec, v mojom vystúpení venovať. Pretože nie som a necítim sa byť odborníkom ani na patogénne zóny, ani na nič podobné.
Budem sa v mojom vystúpení venovať len a len peniazom, len a len financiám, pretože, na odľahčenie, platí to ľudové porekadlo, že "o peniaze ide vždy až v prvom rade".
Tak poďme teraz k meritu veci. Mám také tri časti v mojom vystúpení. Prvá je stručná doterajšia chronológia postupu vlády. Druhá téma potom bude úplne to kľúčové jadro môjho vystúpenia, aké riešenie navrhuje Slovenská občianska koalícia na túto tému, akou formou by sa mala postaviť nová univerzitná nemocnica v Bratislave a kto všetko by na takomto modeli, ktorý my nazývame model verejno-občianskeho, nie verejno-súkromného, ale verejno-občianskeho partnerstva, kto by na takomto modeli výstavby a prevádzky nemocnice mal profitovať.
No a nakoniec opäť vedený poctivým úmyslom len a len vecných argumentov sa pokúsim urobiť komparáciu obidvoch týchto modelov, ktorú vidíte tuná (rečník ukázal na tabuľu), z vášho pohľadu po vašej pravej ruke, čiže model, tak ako to navrhuje vláda, formou verejno-súkromného partnerstva v porovnaní, aké to má všetky dopady, konzekvencie na štátny rozpočet, na občanov Slovenskej republiky atď. v porovnaní s modelom, ktorý navrhujeme my, a to je model verejno-občianskeho, podotýkam, partnerstva.
No a úplne na koniec potom, tak ako ukladá zákon o rokovacom poriadku, prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, máte ho všetci od včerajška v laviciach, takže vrátim sa k tomu úplne na záver môjho vystúpenia.
Tak poďme pekne po poriadku: chronológia postupu vlády. Mnohé z týchto faktov už zazneli a sú všeobecne známe, ale predsa len mi nedá zopakovať, že Štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala spoločnosť Ernst & Young, inak jedna z renomovaných spoločností, tá uzrela svetlo sveta už začiatkom júna 2014. Áno, súhlasím s názorom, že kto si tú štúdiu prečítal, ale podčiarkujem, nielen stručný výťah z tej štúdie, ktorý mal, myslím, 43 strán, ale kto si prečítali tú fool verziu, úplnú verziu štúdie, ktorá má 395 strán, ja veľmi pochybujem o tom, že čo i len jeden jediný poslanec zo 150 poslancov čítal v tej plnej verzii 395-stranovú štúdiu. Kto ju čítal, tak sa mu ospravedlňujem, možnože taká svetlá výnimka sa nájde, a to teraz nehovorím v zlých konotáciách, hovorím to v dobrom. Pretože ten text, ktorý je v tej štúdii na 395 stranách, nestačí len prečítať, ale treba ho prečítať s porozumením. Ak ho máte čítať s porozumením, tak práve sa musíte dostatočne dobre orientovať vo finančných modeloch verejno-súkromného partnerstva.
No a potom za záhadných okolností táto štúdia z júna, podotýkam, 2014 bola takmer sedem mesiacov v utajenom režime.
V tej informácii, ktorú pán minister Čislák predložil zdravotníckemu výboru a vlastne informácia, o ktorej dnes rokujeme, sa uvádza, že dôvodom utajenia štúdie bolo, a teraz to voľne budem citovať, že štát pri rokovaní s 26 firmami, mal nejaké také predbežné predkvalifikačné dialógy, nechcel prezradiť svoju stratégiu. Pre mňa, opakujem, to nie je žiaden dôvod a viem veľmi dobre o tom, že ste hľadali aj právne kľučky, o čo by ste po právnej stránke mohli oprieť vaše úsilie, tú štúdiu utajiť.
Tu, aby som bol objektívny, za toto nemôže pán minister Čislák, pretože to polročné mlčanie, ten bobrík mlčanlivosti a toho utajenia, to ešte bolo, keď rezort šéfovala ministerka Zuzana Zvolenská. Čiže nazvime si to prvé obdobie ako nejaké provinčné polročné ticho pod vedením ministerky Zvolenskej.
Ale čo sa stalo 9. januára tohto roku? 9. januára bola Štúdia uskutočniteľnosti zverejnená, hneď na druhý deň som si ju začal študovať, potom aj tú plnú verziu takmer 400-stranovú. Ale už 16. januára, čiže o 7 dní, týždeň po odtajnení štúdie, vo Vestníku verejného obstarávania bolo spustené obstarávanie zákazky s názvom "Koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu novej univerzitnej nemocnice".
A o päť týždňov nato, po vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku, o päť týždňov nato 27. februára bude koniec lehoty na predkladanie žiadostí o účasť v dialógu. Čiže teraz si pýtam, mali sme tu to polročné ticho, ten bobrík mlčanlivosti pod rúškom nejakého utajovania, opakujem, na ktoré nevidím absolútne, ale absolútne žiaden racionálny dôvod. A na druhej strane po tom 9. januári, keď štúdia bola zverejnená, sme sa dostali do obdobia šprintu, ale to už je pod vedením ministra, nového ministra pána Čisláka, kedy sa naozaj kvaltuje, kedy sa šprintuje a kedy od odtajnenia štúdie do 7 dní je vyhlásené verejné obstarávanie vo Verejnom vestníku a po jeho vyhlásení po 5 týždňoch má uplynúť lehota na prihlasovanie sa uchádzačov v súťažnom dialógu.
Ešte jedna poznámka bokom, ktorá sa týka samotnej formy obstarávania, pán minister. Uvádzate v informácii pre poslancov, že súťažný dialóg, prečo ho opozícia kritizuje, veď je to úplne štandardná forma obstarávania, obzvlášť veľmi komplikovaných projektov, potiaľ s vami naprosto súhlasím. Ale tvrdím, že súťažný dialóg, pre tých z vás, ktorí nerobia s verejným obstarávaním, len uvediem, že súťažný dialóg znamená, že výzvu na účasť v dialógu obstarávateľ pošle len vybraným záujemcom. Len tým, ktorých obstarávateľ uzná za vhodných. Toto je presná definícia súťažného dialógu, aby sme vedeli, o čom hovoríme.
A tvrdím, že máte pravdu v tom, že súťažný dialóg je štandardnou formou obstarávania komplikovaných projektov, ale - a to je ten dôležitý dôvetok - v krajinách s nízkou, takmer nulovou mierou korupcie.
A toto, pán minister, možno budete so mnou súhlasiť aspoň čiastočne, nie je prípad Slovenska. Hádam nikto v tejto sále nebude tvrdiť, že Slovenská republika je krajinou s nízkou, takmer nulitnou mierou korupcie. A teda z povahy logiky, samozrejme, vyplýva, že v tom prípade nemôžem s vami súhlasiť, že súťažný dialóg je štandardnou formou aj pre Slovenskú republiku. No, bohužiaľ, nie. Keby sme boli s mierou korupcie tam, kde je dnes Nórsko alebo Švajčiarsko, alebo Dánsko, tak potom si môžme aplaudovať, že ste zvolili správnu formu obstarávania, súťažný dialóg.
Vráťme sa teraz naspäť k meritu veci. Štúdiá uskutočniteľnosti sa najskôr, a to v rozprave nezaznelo doteraz vôbec, zapodievala tzv. nulovou variantou. To znamená, čo by sa stalo, hovorím čiste o finančných dopadoch, ak by štát nerobil nič. To znamená, že ďalej by sa poskytovala zdravotná starostlivosť v doterajších troch nemocniciach - Kramáre, Mickiewiczova, Ružinov, ktorých zdravotné výkony ide replikovať nová univerzitná nemocnica. Aké obrovské kapitálové, teda capexy, alebo capital expenditure, aké obrovské kapitálové náklady by si to vyžiadalo dostať tieto tri budovy súčasné do nejakého slušného, súčasným moderným štandardom zodpovedajúceho stavu. Potiaľ s konštatovaním, čo je v uvedené v štúdii, naprosto súhlasím, že tento variant jasne ukázal, že by to stálo obrovské peniaze a nie sme si vôbec istí, či by to vôbec viedlo k želanému výsledku. Pretože napríklad Kramáre sú, povedzme si to úprimne, nerekonštruovateľné. To je proste niečo, čo nám už padá na hlavu a čo treba naozaj zbúrať. Ospravedlňujem sa za výraz, ale je to tak.
Toto tu v rozprave nezaznelo včera vôbec, že aj tento variant bol v štúdii posúdený. Neurobiť nič, nestavať žiadnu novú nemocnicu a venovať sa konštrukcii a novému technologickému parku v stávajúcich troch nemocniciach.
No a potom voči tomuto nulovému variantu nerobenia nič boli postavené tri scenáre:
Ten prvý, že novú nemocnicu obstará klasickou formou štát a bude ju súčasne aj prevádzkovať. Čiže verejné obstarávanie, výstavba, prevádzka, všetko sa koná pod egidou, angažovanosťou teda štátu, konkrétne rezortu zdravotníctva.
Druhý scenár, to je ten, ktorý na konci dňa vláda schválila a s ktorým sa stotožnila, aj keď si pamätám mediálne vyhlásenie premiéra Fica rádovo spred, myslím, dvoch týždňov, si pamätáte, keď povedal, že on nevie o novej nemocnici príliš detailné čísla a že si rád pozve pána ministra Čisláka a bude chcieť, aby tie svoje čísla obhájil na vláde, to, myslím, máte za sebou. Ale nezmenilo to rozhodnutie vlády ísť touto cestou PPP projektu.
A tretí scenár v štúdii, ktorý sa uvádza a ten je mne osobne najbližší a priznám sa, tam som dostal aj motiváciu toho nového riešenia, o ktorom budem o chvíľočku hovoriť, a to je scenár taký, že novú nemocnicu obstará štát a prevádzkovať ju bude zmluvný operátor. Nielen tak hocikto vláde spriaznený a prihráme kamarátom kšefty, ale zmluvný operátor, ktorý má skúsenosti s prevádzkou podobného projektu, podobného rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti na najmodernejšej, mne známej úrovni v zahraničí. Zmluvný operátor, ktorý by pracoval naozaj na báze, ktorej sa hovorí incentive scheme, čiže bola by tam nejaká motivačná schéma. Ten zmluvný operátor by dostal trhovo primeranú odplatu za správu tejto nemocnice, čiže po kolaudácii na najbližších tridsať rokov by spravoval tú nemocnicu zmluvný operátor za trhovo obvyklú odplatu, podotýkam, ktorej výška by bola priamo naviazaná na mieru profitability, na mieru efektívnosti, s akou ten zmluvný operátor tú novú nemocnicu spravuje. Vo svete, podotýkam, takéto modely sú. Sú plne funkčné a naozaj vedú na konci dňa k efektívnemu spravovaniu nemocnice.
Pozrime sa, ako vyzerá porovnanie tých troch scenárov, ku ktorým dospela štúdia, pretože včera tu odznelo tvrdenie, s ktorým sa dá len a len súhlasiť, že každý z vás, kto si tú Štúdiu uskutočniteľnosti prečítal, tak sa nemôže zbaviť dojmu, že bola robená na objednávku. Teraz nehovorím na objednávku ministerstva zdravotníctva, to je vždy tomu tak, ale na objednávku, že bol dopredu prejudikovaný výsledok, ku ktorému sa obstarávateľ tejto štúdie chcel dopracovať. To znamená, aby z toho na konci dňa vyšiel ako najefektívnejší variant výstavby nemocnice formou verejno-súkromného partnerstva.
Pozrime sa, ako v týchto troch scenároch vyzerajú investičné náklady.
Prvé forma, teraz budem skracovať, čiže štát obstará, štát prevádzkuje, a tretia forma, štát obstará a prevádzkuje zmluvný operátor. V obidvoch prípadoch majú byť investičné náklady vo výške 350 mil. eur. Za záhadných okolností v druhom scenári, teda formou PPP projektu, mali byť investičné náklady približne o 100 mil. eur nižšie, čiže 254 mil. eur.
A tu chcem trošku poopraviť všetkých diskutujúcich, ktorí včera na túto tému sa vyjadrovali, že súhlasím s tým, že súkromný investor vždy tú nemocnicu postaví lacnejšie, tie capexy, tie capital expenditure, tie kapitálové náklady budú vždy nižšie, ako keď tú nemocnicu obstaráva štát. S tým naprosto súhlasím. A rovnako tak súhlasím s tým, že ak tú nemocnicu bude stavať súkromný investor, tak spravidla dodrží zafixovanú lehotu výstavby, keď to realizuje štát, spravidla dochádza k predlžovaniu lehôt výstavby.
Opäť na odľahčenie uvediem, že spomíname si projekty líniových stavieb dopravných, teda diaľnic po slovensky, keď premiér dávno, dávno vyhlásiť, že do roku 2010 bude Bratislava spojená s Košicami diaľnicou. Píše sa rok 2015, máme päťročný sklz a podľa najnovších vyjadrení ministra Počiatka, myslím, že sa tak má stať do roku 2018, opravte ma, alebo 19, čiže už máme 9-ročný sklz. Čiže spravidla keď za tým je štát a štát to realizuje, štát to stavia, tak spravidla dochádza aj k významným posunom lehôt výstavby, čo výrazne potom samotný projekt, prirodzene, predražuje.
Ale, čiže s tým konštatovaním, že ak to bude robiť súkromný investor, investičné náklady budú nižšie, sa dá súhlasiť. S čím sa, pán minister, súhlasiť nedá, že tie náklady budú nižšie až o 100 mil. eur, ako keď to bude obstarávať štát. Vysvetlím vám prečo.
Nielen to, čo je všeobecne dnes známe, že v tej informácii, ktorú ste urobili pre poslancov, tam je taká pod čiarou malá odvolávka, že prečo je to 100 mil., že pozrite si stranu č. 100 v tej 395-stranovej štúdii. Kto si tú stranu, aspoň tú jednu stranu, kto si z vás pozrel, tak tam nájde naozaj odvolávky na 13 rokov staré údaje spoločnosti Mott MacDonald z Veľkej Británie, podotýkam, 13 rokov staré údaje, a navyše je tam ešte aj odvolávka na tej strane 100 dokonca na údaje ministerstva výstavby, dopravy, regionálneho rozvoja, ktoré sú 6 rokov staré a ktoré sa týkajú nie takýchto projektov nemocníc, ale sa týkajú líniových stavieb, čiže diaľnic. Príliš chabý argumentačný materiál na to, aby som uveril, že štát to postaví zákonite o 100 mil. drahšie. Toto je naozaj príliš chabý... Nehnevajte sa na mňa, štúdia, ktorá stála 720-tisíc eur plus 2 250-tisíc eur, tá istá spoločnosť Ernst & Young v spolupráci s jednou slovenskou komerčnoprávnou kanceláriou, máte v súčte 3 mil. eur, ktoré ste už tú jednu časť vynaložili, tú druhú časť, ak sa nemýlim, zazmluvnili; 3 mil. eur a stále ministerstvo zdravotníctvo nemá jasno v tom, akou formou chce tú nemocnicu stavať a do akej miery, podotýkam, variant, s ktorým sa stotožnila vláda, to je PPP projekt, je alebo nie je pre verejné financie, ale aj pre občanov Slovenskej republiky efektívny a hospodárny.
Teda ak bude tú nemocnicu stavať a obstarávať štát, ja hovorím, že to nebude stáť o 100 mil. eur viac, ale pripúšťam, a v tom sa možno líšim od niektorých mojich kolegov, že to môže byť o 20 % drahšie, ako keď nemocnicu stavia súkromný investor. Poviem prečo. Každý z vás, kto sa pohyboval alebo pohybuje v oblasti financií, bankovníctva, investičného bankovníctva, tak vie, že dnes je úplne trhovo primeraná obvyklá marža developerov od 15 do 20 %. Preto ja hovorím, že ak tu nemocnicu bude stavať štát, a tu sa už približujem k tomu nášmu navrhovanému riešeniu formou verejno-občianskeho partnerstva, tak obavy, že ju postaví o 100 mil. eur drahšie, sa dajú úplne, ale úplne hravo ošetriť, to riziko, tým, že si nechá tú nemocnicu štát postaviť generálnym kontraktorom, ktorého si najme, s ktorým, vysúťaží samozrejme, a s ktorým zazmluvní dve fixné veci: fixné náklady investičné a fixnú lehotu odovzdania.
Garantujem vám, že ak to vie postaviť súkromný investor v PPP projekte za 250, vy by ste to, pán Čislák, stavali za 250 plus, a to pôjdem na hornú hranicu trhovo obvyklého, tej odplaty alebo fíčka, som chcel povedať, tej odmeny, developerského fíčka, som povedal, že to je 15 až 20 % pôvodne, pôjdem na hornú hranicu 20 %. Koľko je 20 mil. plus 20 %? Je 300 mil., to je 250 plus 50, to je 300 mil. Ale nie 350, ako uvádzate, opakujem, nie vy, ale spoločnosť Ernst & Young, odvolávajúc sa na 13 rokov staré údaje spoločnosti Mott MacDonald.
Poďme na druhý parameter, pokiaľ ide, a tomu sa nevenoval nikto včera v rozprave, pokiaľ ide o dopad na súvahu štátu alebo, ak chcete, dopad jednotlivých scenárov na druhý verejný dlh.
V prípade klasického obstarávania, postaví štát, prevádzkuje štát, Ernst & Young vyčíslil dopad vo výške 366 mil., môžme si to odškrtnúť, to je pravdivý údaj. Pretože v princípe sú to celé investičné náklady, by išli okamžite na súvahu štátu a celé by padli, jednorazovo by atakovali hrubý verejný dlh Slovenska, 366 mil. sedí.
V treťom scenári, postaví štát, prevádzkuje zmluvný operátor, je dopad na hrubý verejný dlh 343 mil. eur. Opäť sedí, lebo plus-mínus sú to celé 350-miliónové investičné náklady.
A teraz, pán minister, z čoho vás musí dennodenne bolieť hlava, a nielen vás, ale všetkých členov vlády na čele s predsedom Robertom Ficom, je ten scenár, s ktorým ste sa stotožnili, ktorý vláda schválila, to je scenár verejno-súkromného partnerstva PPP, v ktorom sa uvádza, že dopad na dlh na súvahe štátu bude 178 mil. eur. A tu je naozaj momentálne, povedal by som, tá Achillova päta, pretože to je ten availability fee alebo platba za dostupnosť nemocnice, o ktorej budem chvíľu potom veľmi podrobne hovoriť, 178 mil. eur a čakáte na vyjadrenie Eurostatu. Je to tak, že?
Dokonca vláda, keď schválila uznesenie o výstavbe tejto nemocnice formou PPP projektu, dole sa niekde pod čiarou opäť hovorí, ak Eurostat vydá vyhlásenie, notifikáciu, že 178-miliónová platba za dostupnosť vchádza do hrubého verejného dlhu štátu, tak vtedy, ak by už aj bola podpísaná koncesionárska zmluva, nestane sa nikdy platnou a účinnou. To je úplne priamo naviazané na notifikáciu Eurostatu.
Prečo o tom hovorím? Teraz to poviem ľudovou rečou. Štúdia hovorí, nie ja, štúdia Ernst & Young hovorí o tom, že ak štát nebude ochotný platiť platbu za dostupnosť, nikdy sa na trhu nenájde dostatočne reálny záujem ani súkromného investora, ale ani konzorcia bánk, ktoré by do takého PPP projektu išli.
Vy tvrdíte, pán minister, že máte z doterajších dialógov, ktoré ste viedli, citujem vás, s 26 záujemcami, firmami, tvrdíte, že vy si trúfate stále vyrokovať takú koncesnú zmluvu, kde platba za dostupnosť bude nulová. Je to tak. Tvrdíte, že na to máte, aby som neuletel do vulgárnych slov, potenciál, že to takto vyrokujete.
Ja sa teda pýtam, ak štúdia tvrdí, že bez platby za dostupnosť sa nenájde na trhu ani súkromný investor, ani konzorcium bánk, ktoré by do toho projektu, PPP projektu vstúpili, vy tvrdíte, že vyrokujete nulový variant bez platby za dostupnosť, tak sa pýtam potom, prečo ste spustili verejné obstarávanie formou PPP projektu? Ak vám váš poradca, vami zaplatený poradca, ktorý si za to zobral 720-tisíc eur, tvrdí, že bez platby za dostupnosť na trhu reálny záujem súkromného investora a konzorcia bánk nenájdete.
No a teraz čo to tá platba za dostupnosť je. Tu sa prihováram hlavne tým, ktorí tu štúdiu nečítali. Platba za dostupnosť je v prípade Univerzitnej nemocnice Bratislava diametrálne obsahovo niečím iným, ako ju poznáme v prípade líniových stavieb, teda diaľnic, R1 a pripravované ďalšie, obchvat Bratislavy. Tam je platba za dostupnosť niečím úplne iným. V prípade diaľnic, ja to zostručním, tá platba v sebe obsahuje, aby sa prevádzkovateľovi, ktorý 30 rokov tú diaľnicu udržiava a prevádzkuje, vrátili investičné náklady, aby splnil všetky kovenanty voči bankám, teda ľudovo povedané, splatil všetky bankové úvery, aby mu ostali peniaze na údržbu, na generálnu opravu, aby tá diaľnica bola dostupná, aby bola v prevádzkyschopnom stave a aby mu, samozrejme, ostala ešte jeho, o čom sa častokrát mlčí, trhovo primeraná koncesionárska marža. Toto všetko musí koncesionárovi tá platba za dostupnosť v prípade diaľnic pokryť finančne.
No, ovšem v prípade Univerzitnej nemocnice Bratislava platba za dostupnosť, a teraz dobre počúvajte, má garantovať, garantovať súkromnému investorovi výnosnosť kapitálu, múdro sa tomu hovorí internal rate of return, čiže vnútornú výnosovú mieru investovaného kapitálu vo výške 15,6 %.
Tu včera niekto mátožil pojmami, že to je garantovaný zisk a tak ďalej. To sú ľudia, ktorí nerozumejú ekonomickým pojmom. Výnosnosť kapitálu a zisková marža sú dve úplne diametrálne iné kategórie.
Pre rýchlosť, a to trošku zjednoduším, zisková marža znamená, koľko percent máte výnosov nad nákladmi každý rok, keď to zjednoduším. A výnosnosť kapitálu znamená, že investujete do projektu 120 mil. eur a koľko sa vám z toho projektu na rozbalené na 28 rokov, lebo dva roky zhruba je výstavba, čiže rozbalené na 28 rokov, koľko sa vám z toho investovaného kapitálu vráti. Čiže to nie sú výnosy nad nákladmi. Ale to sú jednotlivé kešové platby, ktoré budete dostávať nad vami investovaným kapitálom, ktorý ste ten initial capital, ktorý ste v úvode toho projektu do toho projektu vsunuli.
A teraz, platba za dostupnosť v tomto PPP projekte má pokryť, počúvajme dobre, súkromnému investorovi tri veci:
- aby si pokryl prevádzkové náklady nemocnice,
- aby si splnil bankové kovenanty, čiže aby splácal istinu a úroky dlhu, lebo do toho projektu pôjde nielen s vlastnými peniazmi, ale aj s cudzími zdrojmi, ktoré si požičia od bánk,
- a aby mu to ešte zagarantovalo 15,6-percentnú výnosovosť investície, tú vnútornú výnosovú mieru investície.
Viete, čo to znamená v preklade ešte do jednoduchšej reči? Ak by nová Univerzitná nemocnica v Bratislave negenerovala také cash-flow, také peňažné hotovostné toky a taký objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako bolo projektované v projekte, súkromný investor môže byť vysmiaty. Štát mu to doplatí.
Keď to preženiem úplne a schválne teraz trošku pôjdem do extrému, ak by tá nemocnica za celých 365 dní neošetrila ani jedného jediného pacienta, pre rýchlosť porozumenia, mala by nulitné výkony, neposkytla by žiadnu zdravotnú starostlivosť, a teda by nemala ani žiadne finančné plnenie za túto starostlivosť, aj tak by štát musel garantovať súkromnému investorovi vnútornú výnosovú mieru 15,6 % nad investovaným initial capital, tým vstupným kapitálom.
To znamená, dámy a páni, že v takomto prípade by bolo operačné riziko súkromného investora nu-lo-vé, dobre počujete, nulové. Povedzte mi, ktorý súkromný investor, nielen na Slovensku, kdekoľvek vo svete, ak podniká nie so štátom, ale musí sa, chudák, predierať ťažkými pravidlami otvorenej trhovej ekonomiky a hlavne zápasiť s konkurenciou, ktorý z takýchto investorov má nulové operačné riziko?
Ako keď kolega Hlina má tú reštauráciu, ak by vám tam nedošiel 365 dní ani jeden jediný klient na to pivo, a vy by ste boli vysmiaty, lebo na konci roka by ste mali 15,6-percentnú výnosovosť vašej vstupnej investície do výstavby tejto a sprevádzkovania interiéru, miezd a všetkého možného, pokryjete si prevádzkové náklady, splatíte bankové kovenanty a ešte nad tým vám ostane 15,6 % nad investovaným kapitálom. Kto by nepodnikal za týchto podmienok veľmi rád? Aj ja by som do takéhoto projektu išiel a bol by som naozaj vysmiaty.
A v tom je, pán minister, pes zakopaný. Ak sa hovorí suma 178 mil. eur platba za dostupnosť, aby sme boli úplne v obraze, ono je to na hotovostnej báze 225 mil. eur, ak si sčítate v tej štúdii uvedené platby za dostupnosť rozbalené na roky 2020 až 2040, tak je to v súčte 225 mil. eur, podotýkam, aby to trošku aj opticky vyzeralo prijateľnejšie. Ale ja to chápem ako bývalý bankár a finančák, ja to chápem, tak sa použila tzv. čistá súčasná hodnota týchto peňazí. Odborne sa tomu hovorí net present value, čistá súčasná hodnota peňazí. Pretože 100 eur, ktoré musíte, pán Hraško, zaplatiť o tri roky kamarátovi, majú dnešnú hodnotu možno len 90 eur. Viete, lebo dnes, poviem to ľudovo, dnes vás ešte nebolia tie peniaze, to budete platiť až o tri roky a navyše cez infláciu a tak ďalej tá hodnota tých 100 eur v čase t + 3 vyjadrená v dnešnej hodnote je naozaj 90 aj niečo, hej. Aby sme vedeli na tomto zjednodušenom príklade, že platba za dostupnosť je v súčte vypočítaná na nominálnej hodnote 225 mil., ale jej súčasná, čistá súčasná hodnota, net present value, je 178 mil. eur.
Takže problém sa nazýva tak, že aj keď vám, keď sa vám podarí, pán minister, vynegociovať so súkromným investorom nulitnú platbu za dostupnosť, to tvrdíte, že máte na to potenciál, kapacitu, aj tak sa pýtam, prečo by na štátom vlastnenej nemocnici, lebo ona bude de iure stále vo vlastníctve štátu, aj keď to pôjde formou PPP projektu, prečo by na štátom vlastnenej nemocnici mal každý rok zarábať súkromný investor, teraz som pri ďalšej ekonomickej kategórii, EBITDU alebo EBITDA marža od 20 do 28 %?
Vysvetlím, čo to je, lebo zase tí, čo nemajú takéto ekonomické nejaké povedomie, vzdelanie, tak nevedia, čo je EBITDA, a nevedia, čo je to EBITDA marža. EBITDA je taká veľmi zvláštna skratka z angličtiny, ktorá hovorí Earnings Before Taxes, Interest, Depreciation and Amortization. Čiže po slovensky veľmi zjednodušene sa dá povedať, že to je hrubý zisk, je EBITDA. To je výnos pred zdanením bez započítania úrokov, ktoré platíte bankám, a bez zohľadnenia odpisov a amortizácie, ktoré za normálnych okolností musíte v nákladovej položke mať tiež. Čiže EBITDA, veľmi stručne povedané, je hrubý zisk pred zdanením a pred odpismi a pred platbou úrokov bankám.
Viete, akú EBITDA maržu má dosiahnuť v tomto projekte projektovanú, EBITDA maržu súkromný investor? V intervale 20 až 28 %. V prepočte do absolútnych čísel, aby sme sa aj o tom bavili, sa predpokladá v štúdii, že tá EBITDA bude 25 mil. eur, aby sme vedeli zhruba, o čom hovoríme. Lebo celkové výkony nemocnice vo finančnom vyjadrení majú byť približne 125 mil. eur a pri 20-percentnej až 28-percentnej EBITDA marži to robí približne 25 mil. eur.
Viete, ako hospodária dnešné tri nemocnice, ktorých výkony má replikovať nová Univerzitná nemocnica v Bratislave? Pán minister, mínus 21,7 mil. eur. Čiže budeme sa preklápať, čo by svojím spôsobom samo osebe nebolo zlé, akože not bad, z mínus 22 mil., hovorím okrúhle čísla, na ročnej báze do plus 25 mil. Problém pre mňa je ten, že tých 25 mil. ostáva vo vrecku súkromného investora.
A kde sú teraz tie výroky premiéra Fica: Budeme zoštátňovať, vyvlastňovať, budeme mať jednu zdravotnú poisťovňu, veď predsa nenecháme kolabujúce slovenské zdravotníctvo vysávať súkromnými investormi. Vysávať znamená nie fľaša koňaku, nie úplatok 3-tisíc eur, tie posledné medializované prípady, čo tu boli, vysávať znamená v stovkách a v miliardách, podotýkam, eur, aby sme pre tie bonboniéry a tie koňaky medzi prstami, aby sme neprestali vidieť tie stámilióny a tie miliardy, ktoré sú vysávané zo zdravotníctva.
A to je ten moment, ktorý mne osobne veľmi prekáža. Ak sa bojíte, že štát postaví nemocnicu o 100 mil. drahšie, tak si ju dajte stavať generálnym kontraktorom, vysúťaženým, s ktorým si zazmluvníte fixnú cenu investičné náklady a fixnú lehotu, podčiarkujem, výstavby. Ak sa bojíte, že štát je zlý hospodár a bude prevádzkovať po skolaudovaní tú nemocnicu 30 rokov neefektívne, rozumej, so stratou, tak si najmite zmluvného operátora, ktorý má skúsenosti s manažovaním, s prevádzkou takýchto projektov zo zahraničia, nastavte mu jeho trhovo primeranú odplatu, tomu zmluvnému operátorovi, nastavte mu ju tak, aby bola 100-percentná korelácia medzi výškou jeho odplaty a dosahovanou efektívnosťou pri správe tejto nemocnice a máte ošetrené obidve riziká. Aj tú obavu, že ju štát bude stavať o 100 mil. drahšie, zaplaťte zmluvnému kontraktorovi developerské fíčko 20 %, opakujem. To je trhovo primerané, 250 mil. plus 20 %, sme hovorili, že je 300, nie 350. A nechajte ho potom, iného zmluvného operátora nechajte takúto nemocnicu pre-vádz-ko-vať za trhovo obvyklú odplatu a stále máte obidve riziká ošetrené. Prečo by pri PPP projekte z tejto nemocnice mal vysávať tú EBITDU, čo ešte nie je úplne dividenda ani čistý zisk, opakujem, to je hrubý zisk pred zdanením, vo výške 25 mil. ročne, podčiarkujem, a to všetko po dobu 20 rokov súkromný investor?
Úrokové sadzby teraz úplne vynechám, lebo to by chcelo samostatnú hodinovú diskusiu.
No a poďme teraz na ďalší bod. Chceme povedať tú kľúčovú vetu, pán minister, z tejto časti môjho vystúpenia, že ak aj vyrokujete nulovú platbu za dostupnosť, stále ostáva vo vzduchu jeden obrovský otáznik, že prečo by so štátom vlastnenej nemocnice, aj vo forme PPP projektu, de iure nemocnicu bude vlastniť štát, mal odsávať súkromný investor ziskovú maržu v rozpätí 20 až 28 %, čo znamená v nominálnom vyjadrení spomínaných 25 mil. eur po dobu 20 rokov?
A teraz poďme k tomu kľúčovému bodu, ktorý som avizoval v úvode, a to je, ako by malo vyzerať riešenie. Riešenie také, ktoré bude aj šetrné voči verejným financiám, to znamená, nebude mať žiadne dramatické dopady na hrubý verejný dlh, ktoré bude viesť k tomu, že nemocnica bude spravovaná efektívne a navyše na konci dňa na tomto projekte zarobia ľudia. Toto je úplne kľúčový bod navrhovaného riešenia, ktoré za chvíľočku predstavím.
Nedá mi ale na úvod neuviesť, že na Slovensku máme v súčasnosti obrovsky sa roztvárajúce nožnice, múdro sa tomu hovorí príjmová nerovnosť. Máme na jednej strane malé percento, promile veľmi bohatých ľudí a nepaušalizujme, nie každý musel zbohatnúť podvodom a na všelijakých podivných privatizáciách. Sú aj ľudia, ktorí naozaj bez týchto barličiek dokázali vygenerovať slušné bohatstvo, ale máme malé promile ľudí veľmi bohatých. Potom je obrovské vákuum, obrovská diera, pokiaľ ide o strednú príjmovú skupinu obyvateľstva, a potom máme množstvo alebo veľkú množinu ľudí na Slovensku, ktorí naozaj, čo sa týka príjmovej situácie, sú na tom tak slabo, ako sa hovorí ľudovo, z ruky do úst. Ak s týmto sa nepopasuje akákoľvek vláda, ak sa nepostaráme o to, aby slovenská ekonomika mala robustnú, silnú strednú vrstvu obyvateľstva, strednú príjmovú vrstvu obyvateľstva, tak máme dlhodobo "zaděláno" na problém, pán minister, a dlhodobo to znamená, že ten problém bude narastať, ale krátkodobo z pohľadu explózie. Tá explózia môže prísť veľmi rýchlo.
Preto riešenie, s ktorým prichádzame, s ktorým prichádza Slovenská občianska koalícia, hovorí o tom, aby to bolo riešenie také, ktoré umožní, opakujem, na tomto projekte, čuduj sa svete, zarobiť ľuďom. A súčasne nemocnica bude postavená za trhovo primerané náklady a súčasne bude po skolaudovaní prevádzkovaná efektívne.
Takže v čom spočíva to riešenie? Nikto z nás už dnes nespochybňuje holý fakt, že Slovensko novú univerzitnú nemocnicu potrebuje. To som hovoril v úvode svojho vystúpenia. Vzniká ale otázka, ako a najmä za čo ju má štát postaviť? Lebo štát peniaze na celý projekt nemá a súkromný investor do tak robustného projektu, sme sa dohodli, tvrdí Ernst & Young, nepôjde, ak štát neprevezme na seba celé operačné riziko v podobe spomínanej platby za dostupnosť. Model, ktorý navrhujeme, sme nazvali model verejno-občianskeho, nie verejno-súkromného partnerstva, čiže v tom názve si len vymeňte slovíčko súkromné za slovíčko občianske, a predstavuje nasledovnú finančnú a inštitucionálnu štruktúru. To máme na tej tabuli tu v strede. (Rečník ukázal na tabuľu pred rečníckym pultom.) Nechcel som to dávať na tie digitálne obrazovky, tam to aj tak nikto nedovidí z takej diaľky. Kto bude mať záujem, ja potom tú tabuľu vám môžem dať k nahliadnutiu zbližša.
Štát založí stopercentne vlastnenú SPV-čku. Kto robil developerské projekty Special Purpose Vehicle, čiže účelovú organizáciu, ktorá vzniká len za účelom výstavby a prevádzky nemocnice, žiadne iné biznisy táto organizácia nebude robiť. Štát ju založí, bude ju 100 percentami vlastniť. Táto SPV-čka, projektová organizácia, zazmluvní na výstavbu nemocnice, ako som spomínal, generálneho kontraktora, a aj keď mu zaplatí trhovo obvyklú primeranú developerskú maržu vo výške 15 až 20 %, aj tak tá nemocnica nás nebude stáť 350 mil. eur, ale 250 plus 50 a to je 300.
Aby ste nemali pocit, že tieto čísla som si ja vycucal z prsta, to nie je nič iné, len čísla, o ktorých hovorí tá 720-tisícová štúdia spoločnosti Ernst & Young. Tá hovorí predsa o tom, že v PPP projekte súkromný investor postaví nemocnicu za 250 mil. eur. Ak to dokáže súkromný investor, a zhodneme sa na tom, že štát je vždy väčší babrák ako súkromný investor, na Slovensku obzvlášť, tak si nechajte zakontrahovať generálneho zhotoviteľa diela za fixnú cenu a za fixne stanovenú lehotu výstavby.
Investičné náklady teda by sme mali v tomto modeli, ktorý teraz predstavujem, to naše riešenie, vo výške 300 mil. eur. Vzniká teraz kľúčová otázka, z čoho tých 300 mil. eur financovať? Z akých zdrojov tak, aby to nedeštruovalo, neruinovalo verejné financie. Lebo vám hneď nastúpi Peter Kažimír a povie, 300 mil. nemám a nedám.
Tak to je ten kruhový graf tam v strede (rečník ukázal na tabuľu), ak sa nemýlim, ak si dobre pamätám, jak som rozmiestnil tie tabule. Tá SPV-čka by si 60 % investičných nákladov požičala od bánk normálnym klasickým financovaním, štúdia Ernst & Young hovorí približne za 4-percentnú úrokovú sadzbu a 40 % z 300 mil., to je 120 mil. eur, by bola kvázi ekvita. Prečo hovorím kvázi? Neboli by to akcie, bola by to kvázi ekvita, ktorú by štát prefinancoval vydaním štátnych dlhopisov, ktoré by ale nekupovali ani americké investičné banky, ani americké penzijné fondy 30-ročné, ani slovenské komerčné banky, ale tieto dlhopisy by štát umiestnil na trhu retailovým spôsobom do rúk občanov Slovenskej republiky, fyzických osôb, cez sieť komerčných bánk, distribučnú sieť, 120 mil. Čiže štát by uskutočnil emisiu dlhopisov v hodnote 120 mil. eur, nominálna hodnota jedného kusu toho dlhopisu by bola 1 000 eur. Tisíc eur preto, aby si to mohol kúpiť občan Slovenskej republiky. A úroková sadzba, a teraz budem trošku provokatívny, som tam napísal do 15,6 %.
Nemajte ma, prosím vás pekne, za populistu. Nikdy som ním nebol. Ja tvrdím, že stačila by aj úroková sadzba 4 % a po tých dlhopisoch medzi občanmi sa zapráši. Ten rad čakateľov o tieto dlhopisy by bol z bratislavskej centrály Tatra banky až do Košíc, keď pustíte na trh dlhopisy aj pri úrokovej sadzbe 6 %. Viete prečo? Lebo alternatívne substitučné produkty, napríklad ročný termiňák v banke je dnes úročený koľko? 0,2, 0,7, 0,8, 1 percento. Preto hovorím... (Reakcia z pléna.)
Preto hovorím, že úroková sadzba na tento dlhopis by bola do, to slovíčko si stále majme na pamäti, do 15,6 %. Môže byť aj 4, aj 5 a zapráši sa po tých dlhopisoch. Ja som dal provokatívne do 15,6, lebo ak ministerstvo hovorí, dáme súkromnému investorovi garantovaný výnos initial capital, tej vstupnej kapitálovej investície, vo výške 15,6 %, podotýkam, to nie je jednorazovo, to je per anno po dobu 20 rokov. To stále majme na pamäti.
Ja sa pýtam, ak chce vláda Roberta Fica nechať zarobiť takúto vnútornú výnosovú mieru investície súkromnému investorovi, no, sociálne orientovaná vláda, ktorej ide o blaho občana, nemôže mať žiaden problém nechať zarobiť 15,6-percentný kupón, ktorý si bude strihať každý rok majiteľ toho dlhopisu, ktorým bude občan Slovenskej republiky. Však teraz sa ukážte, sociálne orientovaná vláda, ktorej ide o blaho človeka. Viete, to blaho sa nedosahuje tak, že im dáte, ľuďom, nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, vlaky zadarmo. Emitujte tieto dlhopisy.
A opäť nevarím z vody, takéto dlhopisy, teraz neviem z hlavy, tri, štyri roky dozadu boli emitované v Českej republike za ministrovania ministra Kalouska a len sa tak po nich zaprášilo.
No, čiže nominálna hodnota 1 000 eur. Samozrejme, že tam by sme museli stanoviť aj nejaký ceiling, nejaký strop, aby nám všetky dlhopisy neskúpila jedna najbohatšia fyzická osoba na Slovensku, že, lebo aj to by sa mohlo v demokracii karpatského typu, ktorú máme na Slovensku, úplne kľudne stať. Tak by tam to bolo potrebné zastropovať, aby ten limit bol napríklad 10-tisíc eur. Inými slovami, každá fyzická osoba si môže kúpiť maximálne desať kusov týchto dlhopisov. A to už sú technikálie, ku ktorým sa nechcem teraz v tomto vystúpení vracať.
A teraz tá kľúčová bodka za správami. Prevádzkovanie, teda máme nemocnicu vyfinancovanú, postavili sme ju za trhovo primerané investičné náklady, zaplatili sme aj generálnemu kontraktorovi, opakujem, tú 20-percentnú developerskú maržu. Ja som liberálny ekonóm, čiže keď je to raz takto na trhu obvyklé, tak sa netvárme, že my to postavíme bez toho. A prečo tam má tú úlohu ten generálny zhotoviteľ diela? No preto, aby nedochádzalo k prekročeniu capexov, tých kapitálových nákladov, aby nedochádzalo k prekročeniu lehôt výstavby. Máme ju postavenú, máme ju skolaudovanú, máme ju vyfinancovanú a teraz ide o ten tretí, tretie dejstvo tohto príbehu, aby tá nemocnica bola aj spravovaná efektívne, a to som hovoril opakovane veľakrát, to nie je môj nápad, to je nápad spoločnosti Ernst & Young v tom treťom scenári, nech tú nemocnicu prevádzkuje zmluvný operátor, ktorý má know-how skúsenosti zo zahraničia s prevádzkovaním takýchto typov projektov a v takomto rozsahu. Lebo to bude robustný projekt.
No a teraz by mohla vzniknúť otázka, že poďme si porovnať, a to je táto tabuľa po vašej pravici (rečník ukázal na tabuľu), ako vyzerá ten jeden stĺpček, to, čo ste schválili, pán minister, na vláde výstavba,UNB (Univerzitnej nemocnice v Bratislave) formou PPP projektu na strane jednej a výstavba takej istej nemocnice s tým istým rozsahom lôžok, lekárov, technológie, všetkého, ale postavená formou verejno-občianskeho partnerstva. Prebehnem to v rýchlosti, tú komparáciu.
Prvá záležitosť je ziskovosť. V prípade verejno-občianskeho partnerstva by tá ziskovosť bola, tá EBITDA marža, 15 až 25 %. Nehovorím ja, hovorí štúdia Ernst & Young. To znamená, postaví štát a prevádzkuje zmluvný operátor. To je scenár č. 3 vo vašej štúdii. Čiže 15- až 25-percentná marža. Majme to číslo na pamäti, hovoríme o verejno-občianskom partnerstve, to znamená, mohli by ste sa totižto o chvíľu pýtať, z čoho bude mať štát peniažky na vyplácanie kupónov držiteľom retailových dlhopisov? Občania Slovenskej republiky si tie dlhopisy kúpia a vzniká celkom logická otázka, z čoho štát bude mať každý rok na vyplácanie tých kupónov, toho úrokového výnosu? Tu je odpoveď. Pri verejno-občianskom partnerstve, čiže nemocnicu postaví štát, vyobstará a postaví štát, ale prevádzkuje zmluvný operátor so skúsenosťami zo zahraničia, takáto nemocnica takto spravovaná podľa tvrdení spoločnosti Ernst & Young má dosahovať ročnú EBITDA maržu, čiže maržu hrubého zisku, trošku zjednodušujem, 15 až 25 %.
No, v prípade PPP modelu by tá marža bola 20 až 28 %. Len viete, v čom je rozdiel? Vo vami schválenom PPP projekte, kto bude príjemcom tejto marže? Kto bude príjemcom týchto peňazí? Súkromný investor. V modeli verejno-občianskeho partnerstva bude príjemcom týchto ziskov tá spomínaná Special Purpose Vehicle alebo tá SPV-čka, ktorá je 100 percentami vlastnená štátom, a teda tie peniažky budú tvoriť príjem štátneho rozpočtu. A teda bude dosť zdrojov na vyplácanie úrokových kupónov držiteľom retailových dlhopisov.
Výnosnosť investície, pán minister, teda ten internal rate of return, vnútorná výnosová miera nad investovaným kapitálom. V našom modeli verejno-občianskeho partnerstva by tá výnosnosť mohla byť do 15,6 %. Prečo nie? Ak ste ju garantovali a štúdia tvrdí, že ak ju nebudete garantovať súkromnému investorovi, sa nenájde na trhu reálny dopyt zo strany ani investičných bánk, ani súkromných investorov, ktorí by do takéhoto projektu išli. Netvrdím ja, tvrdí štúdia Ernst & Young.
Len aký opäť bude rozdiel? Teda výnosnosť kapitálu bude v obidvoch modeloch, aj verejno-súkromného partnerstva aj verejno-občianskeho partnerstva, 15,6 % len s tým rozdielom, že vo vami navrhovanom a schválenom modeli príjemcom bude súkromný investor, v nami navrhovanom modeli verejno-občianskeho partnerstva príjemcom bude niekoľko desiatok tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí si kúpia tieto dlhopisy.
Lebo, modelujme spolu, 120-miliónová emisia v nominálnej hodnote po 1 000 eur, teoreticky, ak by si každý občan kúpil iba jeden kus toho dlhopisu, tak 120-tisíc ľudí by ste mohli uspokojiť. Ak tam bude, ako som hovoril, nastavený nejaký strop, že maximálne do 10 kusov na jednu fyzickú osobu, pripusťme, že v priemere bude každý občan, ktorý vstúpi do tejto emisie, do kúpy, bude mať v priemere 3 dlhopisy, no tak môžete uspokojiť 40-tisíc ľudí. Preto hovorím, že príjemcom tej EBITDY, toho hrubého zisku, bude na konci dňa občan, niekoľko desiatok tisíc občanov.
A pozrime si teraz na túto tabuľu, ja ju takto dvihnem trošku hore (rečník zobral do rúk tabuľu, ukazujúc ju plénu), aby ste ju všetci videli, aby ste mali aj takú vizuálnu predstavu, čo tá výnosová miera znamená. Na začiatku dňa spoločnosť XY, súkromný investor, nech sa volá akokoľvek, nebudem teraz tu menovať žiadnych oligarchov, vstúpi do projektu, investuje do projektu 1 000 eur, pre jednoduchosť porozumenia, a medzi rokmi 2020 až 2040 z 1 000 eur sa mu to takto rozmnoží na 4 120 eur. Preto tu máme osem 500-eurových bankoviek, jednu 100-eurovú a jednu 20-eurovú; 4 120 eur. Stačí si urobiť jednu jednoduchú predstavu, že držiteľ tejto 1 000-eurovej sumy, dvoch päťstoeuračiek, nie je súkromný investor XY, ale jeden zo 120-tisíc občanov Slovenskej republiky. Takto sa mi môžu zhodnotiť jeho úspory.
Stačí, keď pôjdete do excelu, ťuknete si tam finančné funkcie, dáte si IRR, vnútornú výnosovú mieru, a zistíte, že toto je presne IRR v hodnote 15,6 %. Samozrejme, že toto je zjednodušená vizualizácia. V praxi to vyzerá tak, že ten majiteľ toho štátneho dlhopisu dostáva ten kupón navyše ešte každý rok. Čiže bude dostávať 20 rokov 156 eur každý rok, lebo investoval 1 000 a má výnos 15,6 %, čiže z tej tisícky bude dostávať 156 eur po dobu 20 rokov a v tom 20. roku sa mu vráti nominálna hodnota toho dlhopisu. Čiže dostane 1 000 eur späť, tých pôvodných, ktoré investoval, a plus úrokový výnos.
Pýtam sa, sociálna vláda sociálne orientovaného premiéra Roberta Fica, prečo nechcete nechať na tomto projekte zarobiť ľudí? A nehovorte mi tu teraz argumenty o tom, že, no, viete, ale tá nemocnica by bola potom predražená, lebo by ju staval štát a nám poradcovia povedali, že bude stáť o 100 mil. eur viacej. Nehovorte mi nič o tom, že bude prevádzkovaná neefektívne ako doterajšie tri nemocnice, zdravotnícke výkony, ktorých sa majú replikovať v tej novej Univerzitnej nemocnici Bratislava. Ani jedno riziko, ani druhé riziko, pán minister Čislák, neplatí. Je nulitné, resp. sa dá úplne hravo ošetriť.
Dovoľte mi na záver povedať, že čím skôr, ak o tom nepresvedčíme pána ministra Čisláka, čím skôr Robert Fico zastaví toto žonglovanie ministra Čisláka s číslami, lebo to je naozaj žonglovanie, čo tu je predstavené v tej štúdii, čím skôr zastavíte tento projekt verejno-súkromného partnerstva, tým lepšie pre všetkých občanov Slovenska.
Ja vás chcem preto, pán minister, veľmi úprimne poprosiť, tým sa dostávam k záveru môjho vystúpenia, ak máte, a určite máte, ešte stále verím, nejakú česť a úprimnú snahu postaviť nemocnicu efektívne, prevádzkovať ju efektívne a navyše nechať na tom zarobiť ľudí, skúsme sa dohodnúť po mojom vystúpení, že si vymeníme telefónne čísla, skúsme sa stretnúť vo vašom rezorte na ministerstve zdravotníctva, ja vám viem o tomto projekte verejno-občianskeho partnerstva porozprávať ďalšie podrobnosti, som pripravený odpovedať na všetky vaše otázky alebo na otázky tímu, vášho tímu poradcov a ľudí, ktorí sú vo vašom tíme, a možnože prídeme k záveru, že naozaj tento model je uskutočniteľný, je vykonateľný. Nepotrebujete na to ani nového poradcu za 720-tisíc eur, ani za 2 250-tisíc eur, nepotrebujete investovať ďalšie 3 mil. eur, pretože ten model verejného občianskeho partnerstva vychádza zo vstupných dát, zo vstupných parametrov, ktoré sa v tej 395-stránkovej štúdii nachádzajú. Čiže netreba rokovať s novým poradcom na túto tému.
Preto som, joj, ešte posledná vec, niekde v tej štúdii, pán minister, som čítal, že má sa jednať o nejaký koncesný typ nemocnice. Pozor, nie len pre UNB Bratislava, ale údajne sa niekde konštatuje, že vláda má pripraviť rezort zdravotníctva aj legislatívu, aby takto postupom času na tomto modelovom príklade, na tejto štruktúre verejno-súkromného partnerstva mohli fungovať aj ďalšie nemocnice na Slovensku. Čiže trošku sa obávam, aby sa nepovedalo, že pozrite, Ernst & Young toto konštatoval, my do toho po hlave ideme a poďme podľa toho urobiť ďalšie nemocnice, či už ich rekonštrukcie, alebo výstavbu nových nemocníc. (Potlesk jedného poslanca.)
Takže dovoľte mi na záver, ukladá to rokovací poriadok, predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovávanému bodu Informácia o zámere realizácie výstavby novej nemocnice Bratislava. Nebudem čítať odôvodnenie, máte ho všetci v laviciach. Ja len prečítam tú titulnú stranu samotného materiálu.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. februára 2015.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republika zastaviť všetky práce súvisiace s prípravou novej nemocnice v Bratislave, najmä však zastaviť proces verejného obstarávania zákazky "Koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave s predpokladaným 30-ročným poskytovaním zdravotnej starostlivosti v tejto nemocnici vrátane poskytovania kapacít pre výučbu".
Ospravedlňujem sa za siahodlhý päťriadkovú nadpis, ale tak sa ten projekt volá.
Po druhé, porovnať všetky možnosti financovania výstavby novej nemocnice v Bratislave vrátane použitia verejno-občianskeho partnerstva, ktoré umožní dosiahnuť výraznú mieru zhodnotenia úspor obyvateľstva a výrazné zhodnotenie investície z verejných zdrojov.
A po tretie, vybrať najvýhodnejší model financovania z hľadiska nákladov štátu a občanov Slovenskej republiky.
Toľkoto k samotnému worthingu, k tomu textu návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže zastavte, pán minister, tento projekt. Viete, keď ste mali možnosť, alebo teda nie vy, aby som bol zase objektívny, ešte rezort pod vedením pani Zuzany Zvolenskej, keď ste takmer 7 mesiacov štúdiu utajovali pod rúškom toho, že rokujete s 26 firmami, tak si myslím, že nejaké 2-3 mesiace nikoho nezabijú, nikoho nepoškodia a nikomu neprospejú. Zoberme si, vy si zoberte nejaký time out nasledujúce 2-3 mesiace, schváľte toto uznesenie, teraz sa prihováram k poslankyniam a poslancom SMER-u - sociálna demokracia, schváľte toto uznesenie, vytvorme si priestor na diskusiu a poďme váš model verejno-súkromného partnerstva porovnať s modelom verejno-občianskeho partnerstva, ktoré navrhuje Slovenská občianska koalícia.
Verte mi, pán minister, že som bol vedený najúprimnejším úmyslom, cieľom, snahou ísť len a len po číslach, po dátach, po hard faktoch, po tvrdých dátach, a snažil som sa nájsť taký model, aby naozaj na konci dňa nemocnica bola postavená hospodárne, aby bola prevádzkovaná efektívne a aby navyše na nej mohli zarobiť občania. Čo výraznou mierou môže prispieť k zatváraniu tých spomínaných nožníc, tej medzery v príjmovej nerovnosti ľudí na Slovensku.
A na záver posledná veta. Pán minister, v tej informácii, ktorú ste dali do zdravotníckeho výboru a poslancom, som zrazu zistil, že investičné náklady majú byť 165 mil. eur. Niekto kontroloval tie údaje v tej informácii? Tam máte, ja vám pomôžem v rozmýšľaní, tam máte 120 mil., ak sa nemýlim, stavebné náklady, po slovensky cement, tehly, piesok, potom tam máte nejakých 30 alebo koľko miliónov na technologický park a plus nejaká suma, fakt neviem, 15 alebo koľko miliónov na IT, na zosieťovanie informačnej technológie atď. Tie čísla, keď si porátate dokopy, kto z vás tú informáciu má v ruke, tú krátku informáciu, ktorá bola pre poslancov rozdaná do lavíc, to je 165 mil. eur.
Ja sa pýtam, čo sa stalo? Však váš poradca hovorí 350 vo variante, že obstará, prevádzkuje štát, 350 vo variante, že obstará a postaví štát a prevádzkuje zmluvný operátor a 250 vo variante, že idete na model verejno-súkromného partnerstva. A zrazu 165 sa stalo z 250? Čím sa to dá vysvetliť?
Ja som si pôvodne myslel, že to je tým, že namiesto 900 lôžok, alebo koľko je to presne, tam bude 500 alebo 450, ja neviem, ale pátral som po tom. V tej informácii, ktorú ste rozdali do lavíc poslancom, sa nič o nejakom zúženom rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti nehovorí. Stále je to tak robustne namodelované, ako tie parametre, ktoré sú v tej štúdii Ernst & Young. Prečo sme zrazu klesli na 165 mil.?
Z mojej strany všetko. A poprosím všetkých kolegov, kolegyne z pravého, z ľavého spektra o podporu predstaveného návrhu. Ak má byť vytvorený čo i len minimálny priestor na jeho diskusiu, ale s odborníkmi z rezortu ministerstva zdravotníctva, tak potom poprosím o podporu predstaveného návrhu uznesenia Národnej rady, ak budeme teda ešte dnes o tomto bode hlasovať.
Ospravedlňujem sa, hovoril som strašne dlho, máme za sebou hodinu, ale povedal som úvodnú vetu, že model verejno-súkromného partnerstva je veľmi komplikovaná, veľmi sofistikovaná téma, ktorá sa nedá vysvetliť na ploche 3-4 minút a už vôbec nie, ak si chcem urobiť poctivú komparáciu modelu, ktorý schválila vláda, a modelu, ktorý navrhujeme my v Slovenskej občianskej koalícii.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.2.2015 15:13 - 15:14 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, predkladám informáciu k predmetnému návrhu zákona a konštatujem, že návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov všetky náležitosti. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.2.2015 14:55 - 14:56 hod.

Jozef Kollár
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2015 19:02 - 19:04 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Pán kolega Číž, to je na strašne dlhú debatu. Verím, že raz si ju absolvujeme spolu pri káve v takej normálnej atmosfére. Vidíte, ako sa rodia dezinformácie. Teraz ste v tej faktickej povedali, že ste niekde čítali štatistiky, že zisk bankového sektora na Slovensku bol 100 mld. korún. Dajte si prehrať potom ten záznam. Prosím vás pekne, nikdy nikomu takéto číslo už nehovorte. Viete, aký je zisk bankového sektora na Slovensku? Približne 500 mil. eur. Viete, koľko je 500 mil. eur? Je 15 mld. korún, nie 100. A takto sa rodia, viete, nehnevajte sa na mňa. Ale ja poznám jedného takého ekonóma, volá sa Peter Staněk, ktorý keď spustí, to je ako keby ste nabili kalašnikov a začali strieľať zľava doprava, zhora dole. Naukladá, naukladá čísla, fakty. No potom, keď ale niekto začne tie čísla a fakty verifikovať, tak zistí, že tri nuly hore-dole.
Tak už nikdy nikomu na Slovensku, pán Číž, pán podpredseda parlamentu, nepovedzte informáciu, že zisk bánk na Slovensku je 100 mld. korún. Nikdy taký nebol, podčiarkujem. Nikdy po roku ´89 taký nebol. V ostatných rokoch vďaka jednorazovému odvodu, takému odvodu bankovému, sa to trošku rozkolísalo, hýbe sa to niekde v úrovni okolo 500 mil. eur, čo je 15 mld. korún, nie 100 mld. korún. Viete, niekto v sále je, má aj schopnosť počúvať s porozumením. Ale keď vás počúvam a zistím, že tam tri nuly hore-dole, toto nie je férová potom diskusia.
A čo sa týka, pán kolega Duchoň, pán predseda výboru, tých finančných trhov. Viete, aj pán Číž, tie finančné trhy neskolabovali preto, lebo zlé banky, lebo neoliberálny, neviem aký kapitalizmus, škoda, že tu nesedí neomarxista pán kolega Blaha. Tie trhy skolabovali preto, lebo zlyhala re-gu-lá-cia finančných trhov. A skolabovali preto, lebo financovali predĺžené vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2015 18:39 - 18:59 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, trošku sa nám na záver rokovacieho dňa tá diskusia dostala do silnej emotívnej roviny a struna už je tak napnutá, že už snáď sa ani nedá napínať ďalej, preto na odľahčenie poviem na úvod trošku krátku reakciu na to, čo tu odznelo od posledných dvoch predrečníkov, aj od pána podpredsedu Národnej rady Číža, aj od pána predsedu finančného výboru, pána Duchoňa.
Keď pán Číž začal svoje vystúpenie tým, že kolega Mihál zo SaS-ky, že prišiel do parlamentu s volebným ziskom 6 % a že SMER má - koľko? - 44 a že to dáva nejakú legitimitu. Pán kolega Číž, keby sme si osvojili vaše argumenty a spôsob myslenia, chcel som povedať logického myslenia, ale totižto tie výroky nedávajú žiadnu logiku, potom by totižto najväčšiu legitimitu na svete mal Fidel Castro na Kube alebo komunisti v Československu. Nie? Lebo tí nemali 44 %, ale tí mali 100 %, keď to trošku zjednoduším, nerátam tie ostatné formálne strany, ktoré tu boli v Národnom fronte.
Takže neargumentujme týmto spôsobom, lebo, viete, to je potom, na jednej strane vám prekáža, a ja vás chápem ľudsky a človečensky, že vám prekáža emotívny tón diskusie, kedy idú bokom tvrdé argumenty a tvrdé fakta a skĺzava to celé len po tej ideologickej rovine a tá diskusia potom nevedie k ničomu. Ale presne takýmito vyjadreniami vlastne podkurujete pod tým kotlom a dávate ešte väčší priechod, úplne voľný priechod emóciám.
Takže neodvodzujme od miery volebného zisku, či má niekto väčšiu pravdu, alebo menšiu, pretože to, že má niekto 44 %, ešte neznamená, že má pravdu. To sú dve úplné, ale úplne diametrálne rozdielne veci.
Pán kolega Duchoň, keď hovoríte o finančných trhoch ako v budúcnosti - a už tuším, a, ste tam ešte - ako v budúcnosti môžu zlyhať a ony určite zlyhajú, máte pravdu. Je len otázka času: kedy? A ja som v tom vystúpení v prvom čítaní hovoril o tom, že konečne si osvojme jeden holý fakt, že otvorená trhová ekonomika, a tu musím jedným dychom dodať, že nikto zatiaľ nič nevymyslel lepšie, open market economy, otvorená trhová ekonomika má v sebe integrálne zabudovanú ako úplne, ale úplne prirodzenú súčasť: stále booming je nárast, potom je recesia, potom je dosiahnutie dna, potom je recovering, že sa obnovuje, oživuje znova a znova to ide hore a sú to stále takéto sínusoidy. Tie tu boli, sú a budú. S tým sa naučme jednoducho žiť a bude vyhrávať tá vláda a tá krajina, ktorá bude mať takú vládu, ktorá dokáže minimalizovať dôsledky krízy. Krízu nedokáže poraziť nikto. Doslova nikto, ani ľavičiari, ani pravičiari, ani Dzurinda, ani Fico, ani Radičová, nikto. Krízy tu boli, sú a budú. Vždy to bude len hrať o to, kto z tej krízy vyjde skôr a kto z tej krízy vyjde s nižšími nákladmi. To je proste holý fakt.
A keď sme u tých finančných trhov, pán Duchoň, treba si uvedomiť jednu vec, pán predseda finančného výboru, že práve, vy ste hovorili o tých finančných trhoch opäť v takom tom pejoratívnom slova zmysle, jak je to niečo zlé, niečo proste, čo tu nepotrebujeme, to sú špekulácie. Predrečník podpredseda parlamentu Číž hovoril o tom, aké bilióny sa tu strácajú a budú sa strácať.
Prosím vás, uvedomte si jednu vec. V Európskej únii s výnimkou dvoch krajín všetky ostatné krajiny majú deficitné verejné financie. Kto ich financuje, tie deficity? No finančné trhy. To je proste holý fakt. Takže nebyť tých zlých finančných trhov, tak žiadna vláda v Európe by nedokázala žiť nad pomery, to znamená, z roka na rok budovať ďalšie a ďalšie deficity vo verejných financiách. Buduje ich len preto, lebo hráči na finančných trhoch zatiaľ, podčiarkujem slovíčko zatiaľ, sú ochotní tie dlhopisy štátne, tie government bondy kupovať.
Takže naozaj sa vyjadrujme veľmi s veľkým rešpektom, nie dešpektom, ale rešpektom na adresu finančných trhov. To, že môžu finančné trhy zlyhávať, ony zlyhávajú a v budúcnosti vždy zlyhávať budú, to je potom ale otázka ich správnej re-gu-lá-cie. Ale nikdy neskĺzavajme do tej ideológie, že sa budeme s dešpektom vyjadrovať na finančné trhy alebo na adresu dôchodkových správcovských spoločností. Je to vždy otázka správneho alebo menej správneho nastavenia regulácie.
No a teraz k samotnému meritu veci. Mňa trošku mrzelo aj v prvom čítaní predloženého zákona, ale aj počas víkendu, čo sa odohralo v médiách na túto tému. Naozaj ma to veľmi, veľmi mrzí, lebo to opäť neprospieva normálnej, kľudnej, racionálnej diskusii, keď sa tu zamieňajú opäť pojmy alebo každý z nás, veľká väčšina z nás pod tým istým pojmom si predstaví úplne inú definíciu toho pojmu, potom sa tá diskusia vedie veľmi ťažko. Dokonca si myslím, že nikdy nepovedie k nejakému úspešnému riešeniu, k úspešnému koncu.
Teraz, čo mám konkrétne na mysli. Počúvame tu, aj cez víkend, ako som hovoril, v tých médiách, v tých vystúpeniach sme stále počúvali o tom, aj dnes v princípe celý deň, keď sme diskutovali túto tému, sme počúvali o tom, že nevyháňate nikoho z II. piliera, že vy chcete dať ľuďom iba možnosť voľby. Nič viac a nič menej.
Z druhého tábora odznievali hlasy, aj od Jula Brocku a ďalších, že Fico otvorením II. piliera chce financovať akýsi druhý sociálny balíček alebo dokonca financovať volebnú kampaň a neviem čo všetko. No, chcem uviesť tieto veci na pravú mieru, aby sme sa konečne zhodli na definícii pojmov.
Ešte raz. Ak pri tom štvrtom otvorení II. piliera ix-tisíc ľudí z II. piliera odíde a spolu s nimi odíde aj ypsilon peňazí, hovorím zámerne ix a ypsilon, lebo dneska nevieme, ako tie premenné budú vyzerať. Konkrétne pri treťom otvorení piliera to bolo 240 mil. eur, kapitál, ktorý odišiel s tými sporiteľmi do Sociálnej poisťovne. Tak ja tvrdím, že tieto peniaze, nech to bude ix-tisíc ľudí a ypsilon eur, ktoré odídu pri otvorení, pri tomto štvrtom otvorení II. piliera, nemôžu byť použité na nič iné, ako na vyplácanie dôchodkov. Na tom sa už zhodnime aj my na tej pravej strane politického spektra. To je proste holý fakt. Nemôžu byť použité na nič iné, opakujem, ako na vyplácanie dôchodkov v I. pilieri.
Ale jedným dychom musím pre objektivitu aj dodať, že tak ako ypsilon eur odíde pri otvorení II. piliera do Sociálnej poisťovne, tak platí, že presne o túto sumu sa zníži priamy transfer peňazí zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne.
Prečo o tom hovorím? Pretože je pravdou, že ten kapitál, tie našetrené úspory, ktoré odídu z II. piliera pri tomto otvorení do Sociálnej poisťovne, nemôžu byť použité na nič iné, ako na vyplácanie dôchodkov, to je holý fakt. Ale presne o túto sumu, teraz budem trošku osobný, bude mať Peter Kažimír nižšiu potrebu priamych transferov zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne.
Ja som sa pozrel, ako vyzerali medziročne tieto transfery medzi rokmi 2012 a 2013, a tam bol ten pokles dramatický. Z 1,4 mld. eur v roku 2012 to vyklesalo na 700, dokonca pod 700 mil. v roku 2013. Opakujem, priamy transfer, ktorý slúži na dofinancovanie deficitného fondu starobného poistenia.
Trošku som pátral po tom, že čomu pripísať ten 700-miliónový medziročný, podčiarkujem, pokles medzi rokmi ´13 a ´12 a diskutoval som na tú tému aj s kolegom Martinom Filkom z Inštitútu finančnej politiky a tiež mu trvalo niekoľko dní, 2-3 dni, kým sa dopátral potom k rozkľúčovaniu odpovede na túto otázku. A je pravdou, že 240 mil. z tých 700, hovorím toho poklesu, bol jednorazový vplyv tretieho otvorenia II. piliera, to už je dosť problém takýmto vetám rozumieť, čiže jednorazový vplyv tretieho otvorenia II. piliera, a 490 mil. eur bol vplyv znížených odvodových sadzieb z 9 % na 4 % a trvalý vplyv prvého a druhého otvorenia, pretože to sú efekty, ktoré sa prenášajú do ďalších rokov.
Takže hovorím o tom preto, lebo vlastne celá tá zmena transferu do Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu, čiže ešte raz, priame platby na dofinancovanie schodkového fondu starobného poistenia, celá tá medziročná zmena medzi rokmi ´12 a ´13 sa dá vysvetliť iba príjmovými zmenami spojenými s II. pilierom. Či už to bolo jeho tretie v poradí otvorenie alebo či to bol pokles odvodových sadzieb z 9 % na 4.
Hovorím o tom preto, aby sme si, ešte raz opakujem, ujasnili definície pojmov, čiže všimnite si tú abnormálnu snahu o objektivitu. Na jednej strane sa vyjadrujem kriticky aj do týchto radov, keď hovorím o tom, že peniaze, ktoré spolu so sporiteľmi odídu, ten kapitál, tie našetrené peniaze, ktoré odídu z II. piliera do Sociálnej poisťovne, sa nedajú použiť na nič iné, ako na vyplácanie dôchodkov. Ale na druhej strane platí, že presne o túto sumu sa "odľahčí" štátnemu rozpočtu na hotovostnom princípe, a tu musím dať tiež za pravdu tým, ktorí hovoria, že znížený transfer zo štátneho rozpočtu do II. piliera nemá vplyv na štrukturálne saldo štátneho rozpočtu. Pretože štrukturálne saldo je naozaj očistené, očistené o jednorazové transfery do Sociálnej poisťovne, o náklady na obsluhu verejného dlhu, po slovensky úroky, keď to trošku zjednoduším pre rýchlosť pochopenia, je očistené o kofinancovanie eurofondov, dokonca, ak si zoberieme, ešte aj očistené o cyklický vplyv, o tú cyklickú zložku ekonomických cyklov.
Čiže je pravdou, že tieto peniaze, ktoré sa takpovediac na hotovostnom princípe, teraz nehovorím o ESO-vskom princípe (ESA 2010), hovorím o kešovom princípe, o hotovostnom princípe, ktoré vďaka štvrtému otvoreniu II. piliera, a to je podľa môjho skromného odhadu, môže sa jednať až o sumu do 400 mil. eur, ak teda vieme na tvrdých dátach, že v roku 2013 to bolo 240 mil. eur, to tretie otvorenie, tak toto chystané štvrté otvorenie môže priniesť sumu až niekde okolo 400, možno 500 mil. eur, tak presne o 500 mil. eur štátny rozpočet bude musieť menej dotovať Sociálnu poisťovňu na hotovostnom princípe a tých 500 mil. opäť nie z pohľadu štrukturálneho salda, ale z pohľadu hotovostných tokov cash-flow, o to viacej ostane v štátnom rozpočte. Opakujem, môj odhad hovorí, a predpokladám, že je kvalifikovaný, hovorí, že to bude suma od 400 do 500 mil. eur.
A teraz hovorím o tom preto, aby tie peniaze na hotovostnej báze, ktoré ostanú v štátnom rozpočte kvôli potrebe nižších transferov do Sociálnej poisťovne, aby tie peniaze neboli prejedené. To znamená, ešte raz, úspory, ktoré pôjdu spolu za odídenými sporiteľmi z II. piliera do Sociálnej poisťovne, tie sú účelovo a vždy budú účelovo viazané, tie nemôžu byť použité, ten kapitál nemôže byť použitý na nič iné, ako na vyplácanie dôchodkov, v tomto prípade v I. pilieri. Lebo tí ľudia odídu z II. do I. piliera. (Reakcia z pléna.) To je pravda, ale súčasne jedným dychom dodajme, že o to "väčší" prebytok - na hotovostnej báze 400 až 500 mil. eur - ostane v štátnom rozpočte.
A tu je zase, páni z vládneho sektora, lebo ja sa snažím byť naozaj na obidve strany objektívny, zase si priznajme, že tu je niekde schovaný aj ten druhý motív, nielen ten prvý, ktorý sa tak mediálne prezentuje, že vám a premiérovi Ficovi ide o ochranu ľudí v II. pilieri, že vy ich nevyháňate, že vy im chcete dať iba možnosť slobodnej voľby, a tu je skrytý niekde tiež druhý motív, a to je to, aby sa na hotovostnom princípe odľahčilo štátnemu rozpočtu.
A mám naozaj vážne obavy, že mohli by sa tie peniaze na hotovostnom princípe úplne kľudne použiť na niečo iné. V túto chvíľu mi napadá napríklad, aby sa nestalo, že si za to kúpime alebo čiastočne vyfinancujeme kúpu stratových slovenských elektrární alebo niektoré ďalšie, tiež ako povedal pán podpredseda Číž, rôzne veci, ktoré môžete potom schovávať, dúfam, že nebudete schovávať, za legitimitu 44 %. Pretože, ešte raz opakujem, kto má 44 %, ešte neznamená, že má pravdu. Alebo že ekonomické riešenia, ktoré prináša, že majú v sebe len a len ratio. To naozaj sa neodvodzuje, pán kolega Číž, od miery volebného zisku, to ratio alebo tá pravda.
A preto, ak dovolíte, v tejto súvislosti ja by som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý medzičasom, predpokladám, že pristál vo vašich laviciach. Ja ho v zmysle rokovacieho poriadku prednesiem, je krátky, má len šesť riadkov.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1395).
1. V čl. II bod 1 znie: 1. Za doterajší § 168a sa vkladá nový § 168b, ktorý vrátane nadpisu znie. Teraz je nadpis toho paragrafu.
"§ 168b
Fond dôchodkovej rezervy
(1) Fond dôchodkovej rezervy je určený na zhromažďovanie finančných prostriedkov podľa § 293dj ods. 1.
(2) Finančné prostriedky zhromaždené vo fonde dôchodkovej rezervy sa nemôžu použiť na vyplatenie starobného dôchodku skôr ako 15. júna 2020."
2. Doterajšie ustanovenia čl. II sa označujú ako bod 2.
Koniec samotného pozmeňujúceho návrhu.
Ja len v rýchlosti vysvetlím. To znamená, ak platí, a skúsme teraz používať naozaj logiku bez akýchkoľvek emócií, ak platí, že je nulitná motivácia vlády pri otváraní II. piliera uľahčiť verejným financiám, ak toto platí, tak potom by ste, dámy a páni z vládneho SMER-u, nemali mať, aj pán minister Richter, absolútne žiaden problém takýto pozmeňujúci návrh podporiť, pretože v takomto prípade peniaze, ktoré so sporiteľmi odídu z II. piliera do Sociálnej poisťovne, by boli deponované na zvláštnom účte.
Teraz prerozprávavam zrozumiteľnou rečou ten pozmeňujúci návrh. Sociálna poisťovňa má zo zákona účty vedené v Štátnej pokladnici. Tam by sa vytvoril špeciálny fond dôchodkovej rezervy, tak by sa aj terminus technicus tento fond volal, a tam by sa všetky tie peniaze zaparkovali, zmrazili by sa tam na päť rokov a mohli by byť použité na vyplácanie starobných dôchodkov, rozumej pay as you go, čiže ten priebežný dôchodkový systém v I. pilieri až od spomínaného dátumu, ktorým je 15. jún 2020. Inými slovami, ak bude otvorený II. pilier od 15. marca do 15. júna, čiže tie peniaze by boli zaparkované na tomto fonde dôchodkovej rezervy a mohli by byť použité až o päť rokov. Preto 15. jún 2020.
Vtedy platí, že ak to bude 400 alebo 500 mil. eur, teraz hovorím, je to len kvalifikovaný odhad, uvidíme, ako to skončí, budeme múdri po 15. júni, tak vtedy platí, že tie peniaze pôjdu do Sociálnej poisťovne a súčasne nie je pravdou, ak by sme schválili tento pozmeňujúci návrh, že sa štátnemu rozpočtu na hotovostnej báze, teraz nehovorím o primárnom štrukturálnom deficite, o ESO-vskom deficite, hovorím o hotovostnej báze, by tie peniaze takpovediac neostali v prebytku. Pretože štátny rozpočet by musel aj v roku 2016, aj v roku 2017, ´18 a v ďalších rokoch pokračovať približne v rovnakej dotácii alebo v rovnakých jednorazových transferoch zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne, ako je tomu v tomto roku 2015.
Kde to nebude, Jožko, ako si spomínal, 600 mil., ale je to 906 mil., je čistý transfer zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne zapísaný ako tvrdé číslo v štátnom rozpočte na tento rok, ktorý sme schválili v novembri minulého roka.
Čiže tie peniaze by zrazu nepadli z neba a na hotovostnej báze by nevytvárali prebytok v štátnom rozpočte, ale minister financií by musel naďalej každý rok približne 906 mil., plus-mínus nejaké medziročné zmeny, ktoré tam vždy budú, korekcie, ale plus-mínus túto sumu by musel stále posielať do Sociálnej poisťovne ako dotáciu deficitného hospodárenia fondu starobného poistenia.
Preto si myslím, že tento pozmeňujúci návrh naozaj nejde po politickej, ideologickej, ľavicovo-pravicovej, takej, onakej rovine, ale hovorí len o tom, že ak je pravdou, že vašou motiváciou, pán minister, je len tá prvá motivácia, to znamená, umožniť ľuďom ochrániť, ako hovorí pán premiér, chceme ochrániť ich úspory v II. pilieri a chceme im poskytnúť slobodnú voľbu, ak je len toto vaša motivácia, tak pevne verím, že s podporou takéhoto pozmeňujúceho návrhu by nikto ani vo vládnej strane nemal mať žiaden problém. A tým pádom vás žiadam o podporu tohto pozmeňováku.
V prípade, že ho nepodporíte, nebudem sa rozčuľovať, ani dvíhať hlas, ani na nikoho kričať, ale v opačnom prípade, ak to nepodporíte, ten pozmeňujúci návrh, tak v princípe len potvrdíte, že je tu aj skrytá druhá motivácia. To znamená odľahčiť verejným financiám. Čiže nejde vám len o tú starostlivosť o ľudí v II. pilieri, ktorí tam teda nemali byť a sú, a o tom sme hovorili pri prvom čítaní a čiastočne s tým súhlasím, ale poprosím ešte raz, ak budeme používať len a len ratio a zdravé argumenty, tak s podporou tohto pozmeňováku by ste nemali mať absolútne žiaden problém bez ohľadu na príslušnosť k takým alebo onakým vládnym alebo opozičným táborom.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 30.1.2015 12:22 - 12:31 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, spravodajca, dámy a páni, dve krátke poznámky k tomu, čo odznelo. Ten predložený návrh zákona je v každom prípade dobrý a je krokom vpred. O tom niet pochýb. Diskutovali sme na finančnom výbore o téme, ktorú tak trošku po povrchu zase odplával predrečník poslanec Zajac a tá téma sa volá úverové registre.
Ja nemám problém s tým, že keďže máme otvorenú trhovú ekonomiku a rozumiem slobode podnikania a úverový register si môže zriadiť ktokoľvek, aj skupina lízingových spoločností, aj skupina bánk, aj skupina nebánk alebo nebankových subjektov. To je úplne v poriadku, ale čo mi tu chýba, a to by som vôbec nepodcenil, je to, čomu sa hovorí integrácia úverových registrov. To znamená, že teraz nediskutujem o tom, či malé Slovensko z hľadiska počtu obyvateľov a potenciálneho počtu poberateľov úverov, či si zaslúži jeden, dva, tri, štyri, sedem, deväť registrov. Toto v túto chvíľu pre mňa nie je podstatné. Podstatné pre mňa je to, aby všetky tieto úverové registre boli integrované do jedného jediného bodu.
Prečo o tom hovorím? Na konci dňa aj toto dokáže výraznou mierou ochrániť spotrebiteľa a vysvetlím prečo. A nebanková spoločnosť, ktorých dnes je, myslím, 280 nebankových spoločností na trhu a po tom, čo prejdú licencovaním Národnou bankou Slovenska ich možno bude 100 alebo 130 nebankových subjektov, tak akýkoľvek poskytovateľ úverov ako budúci veriteľ by mal mať možnosť sa pozrieť do jedného jediného úverového registra, to je ten bod, v ktorom by sa integrovali všetky úverové registre, aby zistil rizikový profil budúceho dlžníka. V tú ranu by sa ukázalo, že ten budúci dlžník má dnes už nejaké úvery, či si zobral lízing na auto alebo si zobral nejaký spotrebný úver v jednej z komerčných bánk, alebo akékoľvek iné záväzky, ktoré má voči veriteľom, zároveň by ste videli v tom centrálnom úverovom registri aj jeho platobnú disciplínu, to znamená historické dáta, ako ten-ktorý úver splácal alebo nesplácal, a vtedy by sa možno veriteľ rozhodol takémuto predĺženému budúcemu klientovi úver neposkytnúť.
Takže zopakujem, úverových registrov môže byť koľkokoľvek, lebo je to tiež svojím spôsobom predmet podnikania, je to taká istá podnikateľská branža ako ktorákoľvek iná, aj keď si nemyslím, že zrovna administrovanie úverového registra je nejaký lukratívny biznis, nech ich tu je koľkokoľvek tých registrov. Tak ako si dávno, dávno, pred mnohými rokmi vtedy pod hlavičkou Slovenskej bankovej asociácie komerčné banky zriadili úverový register. Ale to, čo mi chýba, je integrácia všetkých budúcich úverových registrov do jedného jediného bodu. Nech pre mňa za mňa tým integrátorom je Národná banka Slovenska, ktorá má na to kapacity: aj odborné, profesionálne, finančné, technické a ďalšie. Aby, opakujem znova, sa ten, musím mať vôľu, ja rozumiem tomu, ale tak tu je zákonodarca, ktorý reprezentuje ministerstvo financií a zasa nie je problém zmenou legislatívy aj Národnú banku. Veď koniec koncov aj to bol výsledok zmeny legislatívy, že sa bude prelicencovávať alebo budú sa udeľovať licencie aj nebankovým subjektom, čo výraznou mierou prospeje ochrane spotrebiteľa na finančnom trhu alebo toho dlžníka pred nebankovými spoločnosťami. Takže to tiež kedysi nebolo a teraz to tu je bez ohľadu na to, či NBS-ka vôľu má, alebo nemá. Nielen že bude licencovať tieto nebankové subjekty, ale bude nad nimi vykonávať aj bankový dohľad. To je veľmi dôležitá vec.
A preto, sme síce v druhom, treťom čítaní a vedel som, že keby som aj takýto pozmeňovák pripravil, že takto na poslednú chvíľu nebude vykonateľný, teda nebude schválený. Ale myslím si, že ešte do konca volebného obdobia zostáva približne rok aj niečo, bolo by dobré, keby takáto zmena z dielne ministerstva financií prišla, aby sme tu mali v jednom jedinom bode integrované všetky úverové registre. Aby nikto nemohol obviňovať tento návrh, teda spochybňovať tým, že no ale pozor, keď to bude predmet, teda keď to bude subjekt nejakého súkromného práva, nejaká akciovka súkromná, ktorá by integrovala všetky registre, že tým by sa vytvoril akýsi pomyslený nežiaduci monopol, preto som navrhol, že takýmto integrátorom úverových registrov by kľudne mohla byť Národná banka Slovenska. Ľubovoľný poskytovateľ úverov by sa nazretím do tohto registra, opakujem, dozvedel o budúcom dlžníkovi všetko – jeho disciplínu platobnú z minulosti, jeho rizikový profil, jeho solventnosť – a možno by sa v niektorých prípadoch rozhodol takémuto budúcemu dlžníkovi úver vôbec neposkytnúť. Takže toto na adresu úverových registrov, to by som naozaj nepodceňoval.
A druhá poznámka, k tomu ma trošku motivovalo vystúpenie kolegu Alojza Hlinu, keď hovoril o tom, že aby bol ten systém vodotesný, že malo by sa pracovať s nejakou tretinou, tak to tu prezentoval. Chcem ho ubezpečiť, že toto nie je technický vykonateľné riešenie už len z toho dôvodu, že vy môžte mať ten úver s maturitou roka, troch, piatich, siedmich, možno aj desiatich, aj dvadsiatich rokov, dokonca hypotekárne úvery sa poskytujú na 30 rokov, aj spotrebiteľské. Prečo, aj spotrebiteľský úver, vy nemôžte, pán kolega, nikdy zabrániť tomu, že príde poskytovateľ spotrebiteľských úverov na trh, a to vôbec nemusí byť prvoplánovo nejaký úžerník, podčiarkujem, a bude poskytovať spotrebné úvery na 5 rokov, možno na 7 rokov. V tú ranu, ako budete nakladať s tretinou, štvrtinou, pätinou ľubovoľnou entinou, jediné riešenie technicky vykonateľné je naozaj priemerná efektívna miera úročenia, priemerná efektívna, podčiarkujem slovíčko efektívna, miera úročenia preto, aby to nebola len nominálna výška úrokovej sadzby, lebo rozumiem, kam cieľuje tá vaša poznámka, tie spoločnosti si tam naúčtujú častokrát jednorazové poplatky za spracovanie úveru, nejaký sankčný úver za omeškanie, nejaký poplatok za výpis, za to, za to, za to a toto všetko, keď zhrnieme dokopy, ja vás rozumiem, aby to nikdy neprevýšilo samotný kapitál alebo samotnú istinu požičaných peňazí. Len mám obavy, že to nebudete vedieť nikdy stanoviť. Teraz neriešim ideológiu, riešim fakt technickú vykonateľnosť toho, nebudete to nikdy vedieť stanoviť nejakou tretinou, pätinou, šestinou, čímkoľvek, polovicou, voči tej istine, pretože to bude vždy závislé od maturity, teda od doby splácania toho úveru. Čím bude tá doba splácania dlhšia, tým sa bude viac približovať to, čo je nad kapitálom, sa bude približovať tomu kapitálu, teda tej istine.
A preto za riešenie by som považoval ostať pri priemernej efektívnej miere úročenia s tým, že aj po skončení doby splatnosti, keď tá maturita exspirovala, keď ten spotrebný úver už sa stal splatný a dlžník ho stále nespláca, tak po započítaní úplne všetkých úrokov, sankčných úrokov, poplatkov za exekúciu, za to, za to, za to by nikdy vymáhaná suma nad tým nemala prevýšiť samotnú istinu. Toto by bolo podľa mňa riešenie a vtedy by sa to vzťahovalo na akýkoľvek spotrebný úver bez ohľadu na to, s akou maturitou alebo s akou dobou splatnosti bol poskytnutý. Toto by riešením bolo.
Ale obávam sa, že, a možno, neviem, nebol som u tých vašich diskusií s ministerstvom financií alebo s kým ste tie diskusie mali, teraz hovorím o tom pozmeňováku, ktorý ste tu mali na stole, len ste ho nepredložili, že nejsť do absolútneho vyjadrenia toho podielu voči istine, ale ísť cez priemernú efektívnu mieru úročenia, ktorá by po započítaní všetkých úrokov, sankčných úrokov, poplatkov za spracovanie úveru, za omeškanie, aj za tú budúcu exekúciu, aby nikdy tá sankcia nad tým neprekročila 100 % požičaných peňazí, alebo 100 % istiny, toto by riešením určite bolo. A tak isto strop na priemernú efektívnu mieru úročenia na anualizovanej báze, čiže aby ani ročne to nemohlo prekročiť x percent. A toto by bol systém, ktorý by bol naozaj vodotesný a fungoval by, ak teda sa všetci zhodneme na tom, že účelom je naozaj ochrana spotrebiteľa.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2015 10:01 - 10:03 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Julo Brocka, mňa potešila tvoja poznámka, keď si označil moje vystúpenie za tretiu cestu. To len dokumentuje to, že či si, alebo nie si schopný sa povzniesť nad tie ľavicovo-pravicové, podčiarkujem, ideologické nálepky na takúto závažnú ekonomickú tému. A som rád, že som ťa vyprovokoval k takejto poznámke. Ubezpečujem ťa, že to nie je o tretej ceste. To je o tom, že možno si práve chýbal v sále, bol si vzadu v bufete, keď som práve hovoril o tom, že sú tu jasné dva rozdiely medzi solidárnym a zásluhovým systémom. A v zásluhovom kapitalizačnom systéme naozaj nemá čo robiť poistenec, ktorý má nulový vymeriavací základ. Veď na to slúži ten prvý solidárny systém, kde, áno, budú dostávať dôchodky aj tí, ktorí celý život nepracovali, lebo každá vyspelá spoločnosť, preto sa označuje za vyspelú, sa musí vedieť postarať aj o tých, ktorí celý život nepracovali.
A dokonca pôjdem ešte ďalej, možno to nazveš štvrtou cestou. Vyspelá spoločnosť sa dokonca musí vedieť postarať aj o tých, ktorí nepracovali nie preto, že nemohli, boli hendikepovaní, postihnutí, ale aj preto, že nechceli. Áno, aj o takýchto ľudí sa musí vedieť postarať vyspelá spoločnosť. Samozrejme, na nejakej minimálnej miere prežitia. Jedno teplé jedlo denne a tak ďalej. Ale musí sa vyspelá spoločnosť aj o takýchto ľudí vedieť postarať. Len títo ľudia, Július, patria do I. piliera. Nie do druhého. Za tým si budem stáť, aj keď to budeš označovať za štvrtú cestu. A som rád, že som ťa k takejto poznámke vyprovokoval.
Ešte jedna poznámka na to, čo hovoril pán Mičovský. Ďakujem za faktickú. Chcem vás iba ubezpečiť, že ak bude superkríza, o ktorej ste, pán Mičovský, hovorili a z toho vy dedukujete záver, že preto by ľudia mali ostať v I. pilieri, tá superkríza postihne aj štáty. V superkríze nekrachujú len korporácie. V superkríze bankrotujú aj štáty. Čiže tam by som bol voči takýmto skratkám logickým veľmi, veľmi opatrný. Ale myslím, že to je na dlhšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2015 9:02 - 9:50 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod povedať tri poznámky.
Prvá, chcem uviesť vo svojom vystúpení pár slov k pravicovej oblude, parafrázujúc výroky premiéra Roberta Fica na adresu II. dôchodkového piliera.
Po druhé, by som chcel uviesť pár poznámok k skutočným motívom ľavicovej vlády meniť dôchodkový systém. Je tu ešte pár vecí, ktoré je potrebné demaskovať.
A po tretie, chcem sa s vami podeliť o jeden poznatok. Včera som celkom pozorne a vyčerpávajúco sledoval diskusiu, ktorá prebiehala k tomuto otvorenému prvému čítaniu, zmyslom ktorého je teda otvoriť II. pilier po štvrtýkrát. A, bohužiaľ, na moje veľké sklamanie musím konštatovať, že to bola najspolitizovanejšia diskusia, ktorú som zažil od môjho vstupu do politiky v roku 2010. Ak hovorím, že bola najspolitizovanejšou, tak tým mám na mysli – a budem sa snažiť byť objektívny – obidva tábory, aj ten ľavicový, aj ten pravicový. Z obidvoch strán tu zaznievalo strašne veľa bohorovných vyhlásení, avšak máloktoré z nich sa zakladali na faktoch a na objektívnej skutočnosti. Dokonca tvrdím, že tá diskusia bola spolitizovanejšou, ako si pamätáme napríklad diskusie o daniach, čo už je čo povedať, lebo dane, jediná istota okrem smrti, alebo teda existujú dve istoty: dane a smrť. To je téma, ktorá dokáže rozohniť ľavicový aj pravicový tábor a kde padá tiež strašne veľa ideologických poznámok bez nejakej opory v číslach a tvrdých dátach. Alebo napríklad, keď si spomíname každý rok diskusiu o rozpočte verejných financií. Tak ani, opakujem, tieto diskusie o daniach a o rozpočtoch verejných financií neboli tak spolitizované ako včerajšia debata o II. dôchodkovom pilieri.
Povedal som na úvod, že som z toho smutný, lebo naozaj je na škodu, keďže hovoríme o dôchodkoch nie z pohľadu prítomnosti, ale z pohľadu nastavenia systému tak, aby ten systém bol dlhodobo udržateľný. Hovoríme možno aj o dôchodkoch našich detí, našich vnukov, tak o to viac platí, že tá diskusia by sa mala striktne držať len a len tvrdých dát a faktov. A nedá mi uviesť aj ešte jednu poznámku a už prejdem k meritu veci. Priznajme si to otvorene, že k tomu spolitizovaniu tej diskusie prispeli obidva tábory, ale najviac k tomu prispelo to marketingové označenie II. piliera ako pravicovej obludy, opäť parafrázujúc opakované výroky premiéra Roberta Fica. Ja si myslím, že takéto nálepky, takéto vyjadrenia naozaj neprospievajú poctivej, racionálnej diskusii.
No a teraz poďme k meritu veci. Chcem povedať na úvod, a tu budem naozaj objektívny a budem nešetriť kritikou aj do radov pravicového tábora. Na úvod chcem povedať, že otvorenie II. piliera je úplne v poriadku. To je za číslo jeden. Naozaj, keď sa pozrieme na to, a teraz len cez to merito ratia, ekonomického ratia, sú v II. pilieri dnes aj poistenci, ktorí tam nikdy nemali byť. To je holá pravda, o tom myslím si, že niet sporu, a čím skôr si ju priznajú aj niektorí protagonisti v pravicovom tábore, tým lepšie. Či už z dôvodu dĺžky pobytu v II. pilieri, alebo z dôvodu výšky vymeriavacieho základu, alebo kombináciou oboch týchto dôvodov. A je napríklad dlhodobo nemysliteľné, aby v II. pilieri boli ľudia – a je ich tam niekoľko desiatok tisíc – s nulovým vymeriavacím základom. Veď keď si všetci osvojíme tézu, že I. pilier je solidárny, II. pilier je zásluhový, tak je predsa nemysliteľné, ak tá vaša, v úvodzovkách, zásluha, z ktorej sa má vypočítavať príspevok do vášho celkového dôchodku z II. piliera, ak tá vaša zásluha je nula. To znamená, čo chceme kapitalizovať potom v II. pilieri, ak ten-ktorý konkrétny poistenec, poistenkyňa má nulový vymeriavací základ? Veď to dá úplná logika veci bez toho, aby sme mali elementárne ekonomické vzdelanie, ak máte na vkladnej knižke nulu, tak aj úrokový výnos bude nula. A potom aj po roku, keď tú nulu budete mať na vkladnej knižke, dostanete tiež nulu. Čiže istina je nula, úrokový výnos je nula, na konci dňa nula. O toto opieram, o tieto elementárne tvrdenia, tézu, že skutočne otvorenie II. piliera je v poriadku a sú tam desiatky a stovky tisíc ľudí, ktorí tam nikdy nemali byť.
Rovnako, tí ľudia sa dostali do toho piliera nie všetci vlastnou vinou, mnohí podľahli tej masívnej propagande, ktorá po vzniku pred desiatimi rokmi toho dvojpilierového systému tu bola, a teraz narážam na tú masívnu kampaň, ktorú rozpútali dôchodkové správcovské poisťovne celkom prirodzene, pretože oni sa správali z povahy veci ako súkromní investori a bolo im jasné, že platia pravidlá economy of scale, to znamená tá ekonomika veľkého počtu. Jednoducho, ak máte poistencov menej ako x, vtedy sa, myslím, spomínala suma 50-tisíc poistencov, tak tá vaša dôchodková správcovská spoločnosť nebude nikdy profitabilná. Bude vždy v červených číslach. A preto sa rozpútala tá masívna kampaň, kedy sa – a ja to pripúšťam – aj nie celkom pravdivými informáciami naháňali tie ovečky do toho košiara, lebo každá tá DSS-ka sa pokúšala získať, ale podčiarkujem, každá z nich sa správala úplne racionálne ako ktorýkoľvek iný subjekt súkromného práva, podnikateľský subjekt, tak sa snažila získať čo najviac klientov, aby prelomila ten break even, ten bod zlomu – 50-tisíc a viac klientov – získaný na trhu alebo získaný ten trhový podiel. Za touto čiarou začína byť tento model, pre tú-ktorú konkrétnu správcovskú spoločnosť ziskový.
Povedzme si úprimne, DSS-ky nepodnikajú v tomto, v tejto branži, v tomto biznise ako charitatívne inštitúcie, ony tam podnikajú tak ako ktorýkoľvek iný podnikateľský subjekt tiež s cieľom spravovať tie peniaze, ale spravovať ich tak, že na konci dňa pokryjú svoje náklady a ostane im – a s tým ja nemám problém – trhovo primeraná zisková marža. Ale musí byť trhovo primeraná. Preto boli tie nekončiace diskusie o nastavení poplatkov takých, onakých za vedenie účtu, za výpisy z účtu, za transakcie, za všetko možné, správcovské poplatky a tak ďalej. Takže téma číslo jeden, otvorenie II. piliera je v poriadku.
Inou otázkou avšak už je, či II. pilier, teda prečo sa otvára II. pilier po štvrtýkrát. Skúsme sa nad tým zamyslieť. Mne z toho vychádza, že potom pri doterajších troch otvoreniach, ktoré iniciovala vláda Roberta Fica, prvá alebo druhá vláda, zdá sa, že niečo zo strany vlády nebolo urobené celkom efektívne. Prečo to teraz hovorím? Lebo aj po doterajších troch otvoreniach II. piliera stále platí, že pre desiatky a stovky tisíc ľudí je to nevýhodné v tom pilieri byť a, opakujem, z povahy veci, z povahy ratia, zdravého rozumu tam nikdy tí ľudia nemali byť. A teraz si, aj pán Muňko, položme otázku, že ako je to možné, že ten pilier bol otvorený trikrát a stále konštatujeme to isté.
Ja som sa minule, teda včera pozrel na tú tabuľku, na ten raster, ktorý má u seba pán kolega Muňko, a bude asi vo svojom vystúpení o tom hovoriť, kde máte zoradené podmnožiny poistencov v II. pilieri, koľko desiatok a stovák tisíc ľudí si našetrilo a teraz viac ako tisíc eur, viac ako 5-tisíc eur, viac ako 10-tisíc eur počas doterajšej desaťročnej doby. A keď sa na ten raster pozrieme, tak, a tu začína vlastne to, bohužiaľ, spolitizovanie diskusie, kedy sa odkláňame od holých faktov.
Počul som včera z úst poslanca Muňka povedať vetu, že v II. pilieri by nikdy nemalo byť viac ako 250-tisíc ľudí. Vychádzame teda z nejakej mzdovej úrovne na Slovensku, koľko si tí ľudia dokážu ušetriť, podčiarkujem až po ten extrém poistencov, ktorí sú tam s nulovým vymeriavacím základom. No ale keď som sa na ten raster, na tú štatistickú množinu pozrel, tak pravdou je, že až 600-tisíc ľudí si za 10 rokov v II. pilieri našetrilo viac ako 5-tisíc eur, podčiarkujem, 600-tisíc ľudí. Ak si zoberieme do úvahy, že ten pilier žije zatiaľ iba 10 rokov – a teraz ho vôbec nejdem ideologicky brániť, držme sa stále len a len, ako som avizoval na úvod, racionálnych, tvrdých, nespochybniteľných dát. To sú dáta zo Sociálnej poisťovne. Čiže konštatujem, viac ako 600-tisíc si za doterajších 10 rokov existencie II. piliera našetrilo viac ako 5-tisíc eur. Potvrdí o chvíľu môj nasledovník, ktorý pôjde po mne do rozpravy, ak teda sa bude tiež držať týchto tvrdých dát.
Zoberme si do úvahy fakt, že II. pilier existuje len 10 rokov a jedným dychom musíme dodať, že z tých 10 rokov 6 rokov boli finančné trhy v kríze, ktorá vypukla v septembri 2008 a trvá dodnes a stále nevieme, kedy bude mať svoj koniec. Hovorím o tom, že tak ako sú krízy prirodzenou súčasťou otvorenej trhovej ekonomiky a musíme si na to zvyknúť, že tá ekonomika sa bude vždy vyvíjať cyklicky, že tam bude proste nejaká boomingová fáza, keď všetky indikátory idú hore, že bude nejaká recesia, že bude nejaký pokles úplne na dosiahnutie toho dna a znova pôjde tá sínusoida ďalej, tak že nielen tie vrcholce tej sínusoidy, ale aj tie spodky sú prirodzenou súčasťou, opakujem, otvorenej trhovej ekonomiky a zatiaľ nikto iný nevymyslel nič lepšie ako open market economy, teda otvorená trhová ekonomika.
Včera povedal jednu veľmi trefnú poznámku kolega Eugen Jurzyca, keď tu padali opäť spolitizované, s obrovskou, s tonami proste nálepiek všelijakých ideologických, negatívne poznámky na adresu liberálnej trhovej ekonomiky a Eugen povedal vetu, ktorá opäť sedí a ktorá je opäť postavená len a len na tvrdých dátach. Že za ostatných neviem koľko rokov v tomto storočí, teda v 21. storočí, žijeme zatiaľ iba 15 rokov, že za tú krátku dobu tá ideologicky kritizovaná otvorená trhová ekonomika vytvorila viacej bohatstva a viacej hodnôt ako celé stáročia a tisícročia do vzniku otvorenej trhovej ekonomiky. Teda až po koniec, nazvem to zjednodušene, koniec feudalizmu. Áno? Čiže to je nespochybniteľný fakt, že zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel.
Teraz ide iba o to, ako aj ten dôchodkový systém nastaviť tak, aby sme tie deformácie, ktoré ten slobodný trh prinášal a vždy prinášať bude, takou najzrozumiteľnejšou deformáciou je napríklad monopol, preto všetky vyspelé štáty potrebujú monopoly regulovať, lebo to je deformácia. Ak by sme ho neregulovali, tak by to rovnaké parametrické prostredie, ktoré má byť rovnaké pre všetky podnikateľské subjekty na trhu, by bolo zdeformované. To znamená, bavme sa o tom, ako aj v tomto prípade nastavenia dôchodkového systému mať pod kontrolou spomínané hrozby deformácií.
Ale netvárme sa, že otvorená trhová ekonomika je zlá, netvárme sa, že II. dôchodkový kapitalizačný zásluhový pilier je pravicová obluda. Veď týmto len aj z vašej strany, kolegovia zo SMER-u, podporujete alebo dávate rozbušku pod tú diskusiu, kedy odchádzame ďaleko od ratia, od tvrdých dát a ideme do čistého spolitizovania, čo urobil Kaník a mal urobiť a neurobil, čo mala urobiť Tomanová a neurobila a čo urobil Magvaši a čo urobil ten a čo urobil henten. Toto nie je debata, ktorá posunie kvalitu slovenského dôchodkového systému a hlavne jeho nastavenia nejakým spôsobom významne dopredu.
Takže, ak by sme si osvojili totižto tézu kolegu Muňka, že podľa neho len 250-tisíc ľudí by malo byť v II. pilieri, tak sa teda pýtam, čo urobí SMER - sociálna demokracia od 15. marca do 15. júna, to je to obdobie, kedy má byť otvorený II. pilier. Naozaj si trúfate z toho II. piliera dostať von milión 250-tisíc ľudí? Lebo ak platí to A, že tam má zostať len 250-tisíc ľudí, tak platí súčasne to B, že milión 250 alebo milión 300-tisíc ľudí tam nemá čo hľadať. No predpokladám, že toto ani nie je ambícia vládnej strany, dostať von z II. piliera milión 250- alebo milión 300-tisíc ľudí, že to ani nikdy vašou ambíciou nebolo, lebo jednoducho, ako som povedal pred chvíľou, 5-tisíc a viac eur za 10 rokov, z ktorých 6 rokov je tu kríza na finančných trhoch, tak 600-tisíc ľudí si našetrilo za 10 rokov viac ako 5-tisíc eur. Čiže 5-tisíc a viac.
Prečo hovorím o tej hranici 5-tisíc eur? Hovorím o tej hranici preto, lebo ak je to 5-tisíc eur dnes, a stále hovorím, to je 5- a viac, stále toto majme na pamäti, to neznamená, že 600-tisíc ľudí má 5-tisíc eur. Sú ľudia, ktorí tam majú 7-tisíc, ktorí tam majú 10-tisíc eur, ktorí tam majú 12-tisíc eur atď., čiže stále opakujem, majme na pamäti 5- a viactisíc eur. Takýchto ľudí je dnes po 10 rokoch, z ktorých 6 rokov bola brutálna kríza na finančných trhoch, tak takýchto ľudí máme v II. pilieri dnes 600-tisíc.
Hovorím o tom preto, lebo II. dôchodkový pilier nie je beh na krátke trate, to nie je šprint na 100 metrov, to je beh na dlhé trate. To je systém, ktorý je nastavený na 20, 30 a viac rokov. To je holý fakt. Keď sa pozrieme na vývoj všetkých indikátorov na trhu, či sú to dow jonesov index, dax a ďalšie a ďalšie indexy, ľubovoľné, ktoré si pospájate, keď si pozriete bloomberg a pozriete sa na historické dáta, podčiarkujem za, na horizont 30 rokov, 50 rokov a viac rokov, napriek spomínaným sínusoidám zistíte, že dochádza k výraznej, významnej miere zhodnocovania investícií. To znamená, že ak som pred chvíľou hovoril o nejakej sínusoide, ktorá je prirodzenou vlastnosťou otvorenej trhovej ekonomiky, tak si predstavte tú sínusoidu, ktorá smeruje do kopca. To znamená, že sú tam nárasty, sú tam poklesy, ale stále, keď si zoberiete nejaký spriemerovaný trend, tak je tam nespochybniteľný, podčiarkujem, dajme bokom ideológiu, nespochybniteľný rast. A preto hovorím o tom, že II. pilier, to je systém na 20, 30 a viac rokov. A súčasne téza č. 2, je nespochybniteľné, že na takomto dlhom časovom rade vám tie miery zhodnocovania a ten kapitál, ktorý je tam, a tie úroky z úrokov budú jednoducho nespochybniteľne narastať napriek tým dočasným poklesom, ale to sú sínusoidy, ktoré budú kráčať smerom do kopca, aby som to takto ľudovo povedal.
Hovorím o tom preto, lebo ak po 10 rokoch má 600-tisíc ľudí 5-tisíc eur a viac v II. pilieri, to znamená, že po 20 rokoch – a to hovorím teraz len statický údaj – by tam malo byť teda 10-tisíc a viac, po 30 rokoch by tam malo byť 15-tisíc a viac a, hovorím, ešte navyše opakujem statický údaj, kedy predpokladáme súčasnú mieru zhodnotenia, áno, v tomto má premiér pravdu, že za 10 rokov došlo k zhodnoteniu v II. pilieri o 17 percent, ak si dobre... (reakcia navrhovateľa), prosím? 17,9 percenta, ďakujem. To je holá pravda, ale zoberte si, hoďte si niekto do finančnej kalkulačky, ak na jednu dekádu nastavíte 18-percentnú mieru zhodnotenia a necháte tam, a to ešte abstrahujem od medziročného nárastu vymeriavacích základov u tých poistencov, čo je, beriem, opakujem, statický model, že tí poistenci majú 30 rokov rovnaký vymeriavací základ, čo je tiež nezmysel ekonomický, pretože všetci vieme, napriek krízam predsa len z roka na rok, z dekády na dekádu mzdy nielen občanov Slovenska, ale, povedzme si to, celého sveta vyspelého proste rastú, či sa nám to páči alebo nepáči. Nespochybňujme proste tieto holé faktá. A ja navyše teraz v tom statickom modeli, v tej statickej úvahe abstrahujem od tej dynamiky medziročného nárastu miezd, a teda aj vymeriavacích základov. Predpokladajme, že ten klient by mal 30 rokov, ten poistenec, rovnakú mzdu, čo je už najpesimistickejší predpoklad z pesimistických, aj tak by mal po 10 rokoch 5-tisíc, po 20 rokoch 10-tisíc, po 30 rokoch 15-tisíc, a to som ešte navyše abstrahoval od úrokov z úrokov.
Takže, keď si hodíte do finančnej kalkulačky sumu 5-tisíc eur a necháte ju v tej finančnej kalkulačke plávať 30 rokov a nastavíte tam priemernú mieru úročenia za dekádu 18 percent, tak by ste boli prekvapení, k akému významnému číslu sa dostanete v tom 30. roku. To je holý fakt.
A preto ma mrzí a som z toho smutný, že teraz sa po 10 rokoch na tých niekoľko desiatok poistencov, ktorí prví v rade požiadali o vyplatenie, vyplácanie anuity, že sa toto zneužíva na záverečnú koncovku, ktorá sa volá pravicová obluda. A tu sa niekde začína ten kľúčový bod, za ktorým nasleduje ale brutálne spolitizovanie celej diskusie – a ešte raz zopakujem – z obidvoch strán spolitizované. Áno, aj zo strany Ľuda Kaníka, aj niektorých ďalších mojich predrečníkov z pravicového tábora, ktorí tu vystupovali včera.
Ďalšia faktická nepravda, ktorá tu včera zaznela. Pán Muňko povedal, že on má v rozpočte na rok 2015, počíta s transferom zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne v sume 906 mil. eur, ale že on z toho posiela, citujem, "400 mil. II. pilieru". No tak nechcel som byť a nebudem nikdy osobný, nebudem nikdy nikoho urážať, nepôjdem do osobných invektív, tak som robil jednu poctivú diskusiu na štyri oči, s kolegom Muňkom sme si sadli a som mu to nakreslil, že to nie je pravda proste. Veď všetci poistenci, ktorí sú v dôchodkovom poistení, odvádzajú z vymeriavacích základov nejaké odvody, je ich v súčte 18 percent. Teraz ponechajme bokom diskusiu, že sa to delí na 14 a 4 po novom. Proste 18 percent príde na účet Sociálnej poisťovne, ktorý je fyzicky vedený v Štátnej pokladnici, tam príde 18 percent. To je nejaká suma peňazí. Z nej 4 percentuálne body, to je tých 400 mil. eur, ktoré spomínal pán Muňko, áno, posiela Sociálna poisťovňa dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Ale tých 906 mil. eur, ktoré sú v rozpočte na tento rok, nie je nič iné len dotácia deficitného fondu starobného poistenia. Bodka. To je proste čistých 906 mil. eur, ktoré sa takto presunú v tomto roku zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne ako dotácia, opakujem, deficitného, rozumej, takého fondu, ktorý nie je schopný samofinancovania a nikdy nebude schopný samofinancovania, čiže je to dotácia do deficitného fondu starobného poistenia. Takže nie z tých 906 mil., pán Muňko, vy posielate 400 mil. do II. piliera, teda DSS-kám. To je nepravda. Ako držme sa stále v tej diskusii len a len tvrdých dát.
A keď som už spomenul tú sumu 906 mil., tak sa chcem vrátiť do blízkej minulosti, nepôjdem ďaleko len do roku 2012, a spomeniem niekoľko čísel. Viete, aká bola tá dotácia deficitného fondu starobného poistenia v roku 2012 – miliarda 408 miliónov. Viete, aká bola už o rok nato, 2013 – 673 miliónov, pokles o viac ako 50 percent. A teraz vzniká otázka, čím bol tento pokles spôsobený.
Za normálnych okolností by sme mohli všetci neznalí ekonomiky a ekonómie ako vedy o ekonomike, by sme mali všetci jasať, že uf, však nám nejako stúpla schopnosť samofinancovania fondu starobného poistenia, keď sme teda vyklesali medzi rokmi 2012 a 2013 z miliardy 400, teraz hovorím okrúhle čísla, na menej ako 700. Čiže viac ako o polovicu. No len príčiny tam boli dve. Ani jedna z nich nie je zvýšenie miery samofinancovania starobného poistenia.
Tá prvá príčina bola, že po nástupe k vláde, k moci strana SMER znížila príspevky z 9 na 4 percentá. Keď si všetci pamätáte v tejto sále, tiež v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som vtedy k tejto téme vystúpil, lebo o každý mesiac skôr, čo sme dospeli k tejto zmene tých príspevkov z 9 % na 4 %, o každý mesiac skorší nástup do toho nového zníženého odvodu, znamenal uľahčenie verejným financiám o 50 mil. eur. Toto číslo si pamätajme všetci. Inak povedané, o každých 30 dní neskôr, keby začal platiť ten nový odvod z 9 % na 4 %, by mal Peter Kažimír o 50 mil. eur väčší problém v batohu na chrbte.
No a druhý vplyv, keď som hovoril o tom medziročnom poklese z miliardy 400 mil. eur na 673 mil. eur medzi rokmi 2012 a 2013, boli vlastne, bol ten kapitál, lebo vtedy bol tiež otvorený tretíkrát II. pilier a tí odídenci z II. piliera si ťahali so sebou aj tie našetrené peniaze, ktoré prešli do Sociálnej poisťovne.
Takže toto boli dva kľúčové vplyvy, ktoré, a ja som povedal v úvode, že ja súhlasím s tým, že otvárate II. pilier, aj keď si povedzme a nalejme si naozaj to čisté víno, čo sa stalo, že po tých troch otvoreniach stále konštatujeme, že v tom pilieri sú desiatky a stovky tisíc ľudí, ktorí tam nikdy nemali byť. Tak potom si úprimne, pán minister, priznajte, že to doterajšie otvorenie alebo tri doterajšie otvorenia asi neboli celkom účinné. A tu narážame na ďalší obrovský problém, ktorý tu včera bol diskutovaný takým tým plávaním po povrchu, ale neodkryli sme ten hrniec a nešli sme dovnútra po tom jadre toho problému, a to bola tá diskusia, veď my nevyháňame ľudí z II. piliera, my im len dávame šancu sa slobodne rozhodnúť. No len musíme jedným dychom dodať, že ak sa má niekto slobodne a súčasne správne rozhodnúť, potrebuje k tomu správne informácie.
A teraz sa pýtam a poprosím aj pána ministra Richtera, keby vedel potom na to zareagovať, určite ešte v tejto rozprave vystúpi minimálne na záver, keby ste nám povedali, čo chcete urobiť pri štvrtom otvorení II. piliera inak ako pri doterajších troch otvoreniach, aby ste poskytli ľuďom objektívne a správne informácie vrátane tej informácie, že koľko minimálne, aký počet rokov musíš byť v II. pilieri, aby bol dôchodok z II. piliera pre teba ešte zmysluplný, resp. aký musíš mať minimálny vymeriavací základ, z ktorého keď sa odvedú 4 %, budeš mať tiež potom zmysluplný dôchodok v II. pilieri. Ja sa pýtam, či máte pripravenú túto komunikáciu, a teraz nehovorím o tej marketingovej stránke veci, nehovorím o letákoch a neviem o čom, o médiách, teraz hovorím o obsahu. Čo chcete obsahovo odkomunikovať ľuďom tak, aby sme ten II. pilier, s ktorého otvorením, opakujem, ja súhlasím, ale aby sme ho nemuseli otvárať aj piatykrát, aj šiestykrát, aj siedmykrát, aj ôsmykrát. Veď ak teda tvrdíte, že vy ľudí z II. piliera nejdete vyhnať, vy im idete iba dať slobodu sa rozhodnúť, tak ak sa aj slobodne konajúci človek má rozhodnúť, opakujem, správne, lebo aj slobodne konajúci človek sa môže rozhodnúť aj nesprávne, v prirodzenej povahe človeka to je, nikto z nás asi nemôže bohorovne tvrdiť, že sa doposiaľ vždy v živote rozhodol iba správne, do roku ´89 aj preto, že nebola sloboda, teraz tá sloboda tu je, ale keď sa chceme správne rozhodnúť, alebo chcete vytvoriť možnosť tým ľuďom sa správne rozhodnúť, musíte odstrániť informačnú asymetriu. Informačná asymetria, ktorá znamená, že úplne iným množstvom informácií disponuje Národná banka Slovenska, vieme veľmi dobre, že úplne k iným číslam a prepočtom sa dostal Martin Filko v Inštitúte finančnej politiky, vieme veľmi dobre, že úplné iné informácie majú dôchodkové správcovské spoločnosti, a buďme úprimní, na konci tej pomyslenej úsečky stojí ten poistenec, ktorý častokrát nemá informácie buď žiadne, alebo aj keď ich má, tak nemá vlastne to základné ekonomické povedomie. To je to, o čom hovoril predrečník Alojz Hlina, keď hovoril o tom, že z babky v Trebišove ste urobili investora na trhu s cennými papiermi.
Takže, aby sme sa dobre pochopili, ja nekritizujem otvorenie II. piliera, len sa pýtam, čo chcete urobiť inak, ako pri doterajších troch otvoreniach, aby sme ho nemuseli otvárať aj piaty, aj šiesty, aj siedmy, aj ixtýkrát.
No a poďme ešte na chvíľu k reforme I. piliera, keďže tento systém – I., II. pilier – veľmi úzko súvisia a tvoria proste naozaj celok, ktorý sa nedá posudzovať izolovane, II. a I. pilier. Tu chcem povedať najskôr, že reforma I. piliera, ktorú ste urobili vy, bola správna. Bola správna a to hovorím s plnou vážnosťou a celkom úprimne. Narážam teraz na tie dve opatrenia v I. pilieri, to prvé, predlžovanie odchodu veku, teda veku odchodu do dôchodku tak, aby to bolo naviazané na strednú dĺžku života alebo dožitia, a konkrétne tak, aby človek, ktorý odíde na dôchodok v priemere, podotýkam v priemere, keď každý z nás sme neopakovateľný, neopakovateľné indivíduum jedinečné, ale štatistika je aj o priemeroch, aby na tom dôchodku žil ešte 15 rokov. Čiže poviem príklad, ak je stredná dĺžka života na Slovensku 75 rokov, modelujem teraz, tak odchod do dôchodku by bol v šesťdesiatke, teda aby ten človek žil ešte 15 rokov na dôchodku. Ak ale vďaka medicínskemu pokroku a všetkým ďalším novým technológiám sa natiahne stredná dĺžka života na 78 rokov, tak mínus pätnásť, už tu máme odchod do dôchodku v šesťdesiattrojke. A takto budeme postupovať ďalej a ďalej.
Druhé opatrenie, ktoré ste urobili vy a ktoré chválim, bol prechod z tej doterajšej, neviem, ľudovo sa tomu hovorí švajčiarskej metódy spôsobu výpočtu dôchodku, kde 50-percentnú váhu má vývoj inflácie alebo indexu spotrebných cien a 50-percentnú váhu vývoj priemerných miezd v národnom hospodárstve. Z tejto kombinácie týchto dvoch 50-percentných váh sa prechádza na tzv. dôchodcovskú infláciu. A pomenujme to ale úplne pravým menom, akokoľvek je to opatrenie správne, pretože ten dôchodca má úplne iný spotrebiteľský kôš a jeho štruktúru, ako má ekonomicky aktívny pracujúci človek. Teraz nechcem skĺznuť do nejakých zjednodušených povrchných konštatovaní, ale poviem to celkom otvorene, dôchodca už nemá ambície si kúpiť nové auto, nemá ambície si kúpiť ročne štyri nové obleky, že?, však viem, ako žijú aj moji rodičia, viem, aký majú oni spotrebný kôš. Tam jasne dominujú služby, potraviny, to úplne to základné, áno, platby za energie, vodu, teplo, bývanie a tak ďalej. Čiže štruktúra spotrebného koša dôchodcu je diametrálne iná ako štruktúra spotrebného koša ekonomicky aktívneho človeka.
Tieto dve opatrenia sú správne, ale chcem zdôrazniť jednu vec, nie sú konečné. Ak chceme dosiahnuť, aby I. pilier bol, ak nie samofinancovateľný, to nebude nikdy, lebo je to vďaka demografickým prognózam. Tá stará známa téza, stále menší počet ekonomicky aktívnych ľudí bude pracovať na dôchodky stále narastajúceho počtu ľudí v dôchodkovom veku. Tu by sa muselo stať niečo veľké, buď by dramaticky vzrástla pôrodnosť na Slovensku, alebo by sa prisťahovali na Slovensko 2 mil. ľudí z Hongkongu alebo zo Singapuru, čo sa tiež asi nestane. Tak vtedy platí, že vďaka týmto demografickým prognózam budú problémy v I. systéme stále väčšie a väčšie, a preto podotýkam, že parametrické zmeny I. piliera budú kontinuálnym procesom.
My sa netvárme, že tieto dve dobré opatrenia, podotýkam, ktoré ste urobili v I. pilieri, iste, žiada sa mi povedať, že prečo práve s účinnosťou u toho jedného opatrenia od roku 2017 a u toho druhého, myslím, až od roku 2018, ak sa nemýlim. Ale to už ponechajme bokom, to by asi urobila aj pravicová vláda. Čo chcem tým povedať, že akékoľvek opatrenie, ktoré je nepopulárne a nosí so sebou výrazné politické náklady, sa snaží autor toho opatrenia posunúť vždy za horizont volebného cyklu. A opäť je to v prirodzenej povahe človeka, tvrdím, že by to asi urobila akákoľvek, aj pravicová vláda, len som chcel doplniť, že teda majme na pamäti, že dve veci, prvá, tie parametrické zmeny I. piliera budú musieť byť kontinuálnym procesom, ony týmito dvoma opatreniami – akokoľvek správnymi – neboli vyčerpané, lebo demografická prognóza. Čiže tie zmeny nastavenia budú musieť byť ďalšie a ďalšie a ďalšie a ešte nezabúdajme s tými pauzami, s tými brejkmi, ktoré vyplývajú z toho, čo som hovoril pred chvíľou, že je v prirodzenej povahe každej vlády posúvať tie nepopulárne a politické náklady nesúce opatrenia za horizont politického volebného cyklu.
No a teraz, keď som avizoval v úvode otázku, že aká je tá skutočná motivácia alebo jedna z motivácií, aby som bol opäť objektívny, prečo vláda ide otvoriť štvrtýkrát II. pilier. Ja tvrdím, že popri tom, čo ste spomínali mnohokrát na tlačovkách aj s premiérom, že chcete chrániť ľudí v II. pilieri, tak popritom je tam aj tá motivácia druhá, a tú si treba otvorene priznať, a to je tá, že plávame do ťažkých časov. Nezabúdajme, že sme v tejto snemovni ratifikovali európsku fiškálnu zmluvu, ktorá hovorí, že v roku 2017 musí mať Slovenská republika vyrovnaný štátny rozpočet. To sú medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika už prihlásila. Vyrovnaný rozpočet znamená štrukturálny deficit nižší ako 0,5 %, to je zase bruselská terminológia, lebo pre mňa vyrovnaný znamená deficit nula, ale tak v Bruseli sa to používa tak, že deficit nižší ako pol percenta je vyrovnaný deficit. A súčasne platí, že tu máme jeden záväzok vnútropolitický v podobe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý tiež nepustí a ktorý jasne hovorí, čo sa stane, aké sankcie nasledujú pri prelomení toho štvrtého ochranného pásma, ak náš deficit prekročí, pardon, verejný dlh prekročí 55 resp. 57 % hrubého domáceho produktu.
A práve preto som hovoril o tom medziročnom poklese transferu do Sociálnej poisťovne medzi rokmi 2012 a 2013 o viac ako 700 mil. eur z tej 1 mld. 400 mil. na 700 mil. eur, práve preto som o ňom hovoril, že ste to schvaľovali tiež v skrátenom legislatívnom konaní, lebo každý mesiac omeškania by znamenal 50 mil. problému, pokiaľ ide o verejný dlh, u Petra Kažimíra. A naopak, o každých 30 dní, keď to schválite skôr, tak mu odľahčíte to bremeno, ktoré nosí v ruksaku na chrbte. A toto je, pán minister, tiež jeden z motívov, prečo idete otvárať II. pilier.
Keďže zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že pozmeňováky sa dávajú v druhom čítaní, nie v prvom, ja vám chcem dopredu avizovať, že taký jeden pozmeňujúci návrh v druhom čítaní predložíme, podporou ktorého môžete úplne hravo vyvrátiť to moje podozrenie, že jeden z motívov otvárania II. piliera je aj snaha odľahčiť verejným financiám.
No a teraz, keď som u toho demaskovania všetkých právd a poloprávd, ktoré tu odzneli hlavne včera počas diskusie, nemôžeme predsa, ak sa budeme držať opäť tvrdých dát, súhlasiť s výrokom Roberta Fica, ktorý dookola opakuje, že I. pilier je výhodnejší, že tam majú ľudia istotu, že nejaké dôchodky dostanú. Ja sa pýtam, a kde beriete tú istotu, že tie transfery, ktoré sú dnes v úrovni 906 mil. eur, to je na tento rok, kde máte istotu, že na toto bude Slovenská republika mať dostatočné zdroje vo verejných financiách v štátnom rozpočte aj o päť rokov, aj o desať, aj o pätnásť? Opakujem: Kde je tá istota? Vy vychádzate z predpokladu, ako keby peniaze sa rodili len tak, padali z neba, a keď nebudú padať z neba, tak spustíme rotačky ako Mario Draghi kvantitatívne uvoľňovanie Európskej centrálnej banky a tie peniaze si dotlačíme a dotlačíme si ich v takom množstve, v akom ich budeme potrebovať. Veď vždy platí, že ľubovoľná vláda, ktorá tu v budúcnosti príde, legitímne zvolená – a teraz neriešim, či pravicová, ľavicová, taká, onaká – predsa vždy bude mať kompetenciu a právomoc sa rozhodnúť, ako si nastaví ekonomické priority. Či pôjde viacej cestou zvyšovania finančnej podpory pre rodiny, mladé rodiny s deťmi, či bude viacej používať peniaze napr. na cestovanie zadarmo, lebo však to stojí tiež nemalé peniaze, ktoré niekde sa musia vyprodukovať v tej spoločnosti a cez dane a odvody dostať do rozpočtu. Čiže s nastavovaním týchto priorít.
Ja by som bol veľmi, veľmi opatrný s tvrdením, že dnes mať dôchodok len z I. piliera je lepšie ako v kombinácii I. a II. pilier spolu a že to takto lepšie zostane forever, že to tak bude navždy, to by som bol naozaj v takýchto tvrdeniach veľmi, veľmi opatrný. Lebo, pán kolega Muňko, ak je to dnes 906 mil. eur ten transfer do Sociálnej poisťovne, a už som povedal v úvode môjho vystúpenia, že nie je pravdou, že z tejto sumy posielate 400 mil. do II. piliera, tie posielate z tých vyzbieraných 4 %, ktoré vyzbierate od poistencov, táto suma je čistá dotácia schodkového deficitného starobného fondu poistenia, tak tá suma 906 mil. môže kľudne už v horizonte 5 rokov byť 1,5 miliardy. O 10, o 15 rokov to môže byť 2 mld., lebo tá demografia jednoducho nepustí. A preto tvrdím, že byť postavený na dvoch nohách je ďaleko, ďaleko istejšie opäť aj z nejakých zákonov biológie, ako keď stojíte iba na jednej nohe, že? Tam je ten balans trošku náročnejšie udržať.
A chcem povedať, že I. pilier bude samofinancovateľný len za predpokladu, že bude dochádzať ku kontinuálnym zmenám parametrov toho nastavenia. Len vtedy bude samofinancovateľný a vieme, čo to znamená. To znamená predlžovanie veku odchodu do dôchodku možno až niekde k hranici 70 rokov.
Som minule čítal, na odľahčenie, alebo videl takú jednu peknú karikatúru, že taký 75-ročný dôchodca leží v tých obedňajších hodinách cez poludňajšiu pauzu na lehátku, dostáva od sestričky infúziu a po hodine mu vyťahuje zo žily tú ihlu a hovorí, no vstávame, vstávame, ideme do práce. Mala tú bublinu v puse, hej, čiže tam asi tiež existujú nejaké biologické hranice, že donekonečna sa ten vek odchodu do dôchodku posúvať nedá. To len na odľahčenie.
Alebo potom budeme musieť v budúcnosti behom 15 – 20 rokov možno pristúpiť k veľmi nepopulárnemu opatreniu, ktoré sa zjednodušene volá znižovanie dôchodkov, to už nebude téma o vyplácaní vianočných a takých a jednorazových a nebudeme sa baviť, či na švajčiarskej báze budeme dávať tie medziročné zmeny alebo na tej báze toho, dôchodcovskej inflácie, dôchodcovského spotrebného koša, to už bude skôr opačná, inverzná diskusia o tom, o koľko percent sa medziročne budú dôchodky zni-žo-vať. To je proste holý fakt.
A preto tvrdím, že ten II. pilier je a mal by navždy zostať integrálnou súčasťou dôchodkového systému na Slovensku pri všetkých tých korekciách, ktoré som povedal v úvode, je ho potrebné otvoriť, ale ho otvorte konečne efektívne. Nie ako doposiaľ tie tri otvorenia, o ktorých som hovoril. Veď priznajme si, že tie neboli účinné, keď sa zhodneme, pán minister Richter, na tom, že ešte stále dnes sú tam desiatky a stovky tisíc ľudí, ktorí tam nikdy nemali byť. To znamená, že tie doterajšie tri otvorenia nezafungovali. Tak preto tá moja otázka znela obsahovo, teda nie marketingovo, obsahovo, čo chcete hovoriť v tej kampani počas tých troch mesiacov medzi 15. marcom a 15. júnom ľuďom, aby z toho piliera naozaj tí, ktorí tam nemajú byť, aby odišli.
No a II. pilier, ten bude v princípe zmysluplný a bude efektívne fungovať opäť za dvoch podmienok: po prvé, keď budú správne nastavené parametre II. piliera, áno, medzi tú správnu zmenu parametrov patrí aj to zníženie z tých 9 na 4 percentá. S tým súhlasím, že pred desiatimi rokmi, keď to niekto nastavoval, tak to asi nastavil, viete, že cez naslinený palec sa pozrel do okna a povedal: Deväť. Takéto arbitrárne nastavenie, ktoré asi predsa len bolo prepísknuté a na toto slovenská ekonomika nemá pľúca, nemá kapacitu, aby toto uniesla. Takže je potrebné správne nastaviť parametre v II. pilieri.
A druhá podmienka jeho efektívneho fungovania je jeho sta-bi-li-ta. Stabilita až, áno, v podobe dosiahnutia ústavnej zhody, myslím už na tom novom cieľovom nastavení toho systému, tak, aby sme ho nemuseli otvárať aj piaty, aj šiesty, aj siedmykrát.
A potom, posledná poznámka na adresu II. piliera sa volá trpezlivosť. Nevnášajme nejaké konečné súdy a úsudky na adresu II. piliera po jeho desaťročnom fungovaní, preto hovorím o trpezlivosti, lebo to je naozaj kapitalizačný pilier, ktorý je nastavený na 20, 30 a viac rokov. Keby niekto po 30 rokoch povedal, čo všetko na II. pilieri je zlé, tak to by sa zakladalo na tvrdých dátach, ale po desiatich rokoch, z ktorých sedem rokov tu bola, alebo šesť rokov tu bola kríza na finančných trhoch, sú takéto súdy nie celkom opreté o pevné nohy.
A teraz, ak dovolíte, na záver ešte dve poznámky. Ja sa priznám, že aj ja som hlasoval za anuitnú novelu, a musím dnes konštatovať a možno podobného názoru budete aj vy, pán minister, že nie je to systém, o ktorom môžeme vyhlásiť, že je bezchybný. Tiež si bude vyžadovať vo veľmi krátkom čase zásadné zmeny.
Prečo o tom hovorím? My sme boli v pondelok tento týždeň na poslaneckom prieskume z finančného výboru v Národnej banke Slovenska a teraz nechajme bokom to, že sme sa tam nedozvedeli, čo sme sa dozvedieť chceli, lebo zákon to neumožňuje ani ústavným činiteľom sa niektoré informácie dozvedieť, súhlasím, tak sú nastavené momentálne zákony a kým nedôjde k ich zmenám, tak sa to nedozvie nikto z nás. Teraz o čom hovorím? Trošku sme mali pocit, že tie tri životné poisťovne – Alianz, Union a Generali –, že pravdepodobne tie produkty toho doživotného čerpania renty nastavili s trhovo nie celkom primeranými maržami, teraz to hovorím veľmi, veľmi, veľmi opatrne, a domnievali sme sa, že sa niečo na poslaneckom prieskume v Národnej banke Slovenska dozvieme. A, bohužiaľ, sme sa dozvedeli len to, že Národná banka, keď udeľovala licencie týmto trom poisťovniam, skúmala jednu jedinú vec, a to je to, či sú, presne opačne, či sú tie produkty náhodou nie nastavené dampingovo, to znamená, že opäť v snahe získať čo najväčší koláč na trhu, čo najväčší market share, trhový podiel, či tie poisťovne nešli dampingovo a nastavili ten produkt tak, že v istom okamihu v roku ´10, v roku ´12, v roku ´15 už nebudú schopné ani tie nízke renty vyplácať a že jednoducho dôjde ku kolapsu danej poisťovne, čo by znamenalo stratu dôchodku pre všetkých. To by už nebola diskusia o tom, že či majú malý tento príspevok z II. piliera a mal by byť o trošku vyšší, ale jednoducho by skolaboval systém ako taký. Iba o toto sa zaujímala Národná banka Slovenska, či sú tie produkty nastavené nie dampingovo, to znamená že tak, aby bola tá poisťovňa solventná a schopná vyplácať takúto doživotnú rentu, myslím s 2-percentnou mierou zhodnotenia garantovanou v princípe až do dožitia toho dotyčného poistenca alebo teda už dôchodcu. Nič iné sme sa tam nedozvedeli.
A preto platí, ja osobne neverím v nejakú valnú mieru konkurencie medzi týmito troma subjektami bez ohľadu na to, aj keby sa inak volali tie subjekty, jednoducho traja hráči na trhu nemôžu zabezpečiť dostatočnú mieru konkurencie, iba v nej, v tej konkurencii, sa totižto rodí aká-taká garancia, že tam nebudú trhovo neprimerané marže v tých produktoch. A preto hovorím o tom, že anuitná novela v krátkej dobe by mala doznať zmien, napríklad výraznou zmenou, ktorá by pomohla, by bolo aj to, aby mal ten, kto odchádza do dôchodku, si možnosť v tom II. pilieri vybrať aj takzvané programové čerpanie. Programový výber. To znamená z tých 10- – 15-tisíc eur, ktoré má našetrené v II. pilieri povedzme, si bude po 200 eur mesačne vyberať, čo mu tiež vystačí na tých spomínaných 15 rokov toho priemerného pobytu, teraz sa ospravedlňujem za výraz, v tom dôchodku, hej. Aby teda pri istej strednej dĺžke dožitia, aby 15 rokov mohol ten človek stráviť v kľude a v pokoji už v dôchodkovom veku, teda v dôchodku. Ten programový výber by vytvoril dosť silný konkurenčný tlak na súčasných troch poskytovateľov doživotnej renty a určite by vytvoril aj väčšiu možnosť voľby pre toho, kto odchádza z II. piliera teda do dôchodku. Čiže anuitná novela naozaj bude potrebovať v krátkej dobe dosť výrazné zmeny, ak chceme, aby ten systém fungoval lepšie.
Tak z mojej strany v tomto bode všetko, ďakujem veľmi pekne za pozornosť a potom poprosím pána ministra, keby na niektoré z tých vecí mohol zareagovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

11.12.2014 12:07 - 12:08 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Konštatujem, že predložený návrh spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali aj výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis