Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky, nie je možné na ploche dvoch minút reagovať na všetkých z vás, takže úprimná vďaka za všetky faktické. A reakcia bude len na dvoch z vás.
Pán kolega Daniš, hovoríte, že nikto z nás nevie posúdiť verejno-občianske partnerstvo, teda nami predstavený nový model. Súhlasím s vami naprosto. Veď práve preto z toho rezultu je výzva na ministra zdravotníctva Čisláka, aby po tomto rokovaní nás prijal uňho na rezorte aj v prítomnosti zástupcov Ernst & Young a ďalších a sme pripravení odpovedať kvalifikovane na všetky otázky a skúsme naozaj posúdiť obdive tieto riešenia. Čiže súhlasím s vami, áno, projekt VOP, skúsme túto skratku už používať, ako je PPP, tak toto je VOP, to je verejné občianske partnerstvo, sa nedá posúdiť tu v tejto sále a na takomto malom priestore.
Kolega Viskupič, ďakujem tiež za poznámku. Odpoveď je áno. Vnútorná výnosová miera znamená, a teraz pre všetkých, aj pre laikov: Investuješ v roku 1 tisíc eur, 20 rokov budeš dostávať 156-eurový kupón, teda úrokový výnos, ale v 20. roku dostaneš naspäť aj tých investovaných tisíc eur, tú istinu. Toto keď si kto to z vás, ktokoľvek, kto robí s finančnými modelmi, nahodí aj do excelu, tak dole vám vyjde internal rate of return, vnútorná výnosová miera 15,6 %. Čiže presne takto to v praxi funguje.
Nezabúdajme, že ten investor ešte si z toho predtým musí zaplatiť prevádzkové náklady nemocnice, splniť bankové kovenanty, teda povyplácať všetky bankové záväzky, dosiahne ešte nejakú EBITDU, ten hrubý zisk, a ešte nad tým celým mu musí ostať tá vnútorná výnosová miera. Presne tak je nastavený tento model.
A keď minister tvrdí, že vyrokuje bez platby za dostupnosť, stále ostáva nezodpovedaná otázka, prečo na štátom vlastnenej nemocnici má zarábať 25 mil.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod povedať dve poznámky.
Prvá. Téma projektov verejno-súkromného partnerstva je veľmi zložitou témou, a preto aj vysvetlenie a zorientovanie sa v tejto téme nie je celkom jednoduché a to je dôvod, prečo som si pomohol takýmito vizuálnymi pomôckami, ktoré vidíte tu vpredu. (Pred hlavným rečníckym pultom sú nainštalované tri tabule obsahujúce názorný materiál.) Ja postupne budem prechádzať jednotlivým obsahom jednotlivých tabúľ. Robím tak preto, aby som v tejto zložitej, veľmi sofistikovanej téme pomohol zorientovať sa aj ľuďom, ktorí nemusia byť presne fokusovaní na financie, na finančné trhy, na takéto finančné modely. A robím tak s úprimným, vedie ma k tomu úprimný dôvod, aby sme išli naozaj po vecných argumentoch, aby sme nechali bokom všetky také lacné súdy na adresu tohto projektu.
Druhá poznámka. Chcem povedať, že v doterajšej rozprave, ktorá tu odznela včera k téme výstavby univerzitnej nemocnice v Bratislave formou projektu verejno-súkromného partnerstva, zaznievali práve také po povrchu plávajúce všelijaké súdy typu, že ktosi tam riešil patogénne zóny, či nie sú na Patrónke a či a dokonca aj kolegovia mali z SDKÚ takú tlačovku, že tá nemocnica by nemala byť umiestnená v areáli dnešnej Vojenskej nemocnice na Patrónke, ale inde. Potom niekto z kolegov tu riešil, že financie sú síce fajn, ale že dbajme na to, aby personál v novej univerzitnej nemocnici mal dušu, aj to bola téma, ktorá trápila mnohých kolegov. Potom tu zaznievali také vyhlásenia, že koľko ľudí z doterajších troch nemocníc, keďže nová univerzitná nemocnica má replikovať výkony nemocnice akademika Dérera na Kramároch, Mickiewiczovej, ľudovo povedané, štátnej, a Ružinova, takže koľko ľudí z personálu pomocného, obslužného, zdravotníckeho personálu a lekárov bude kvázi uvoľnených, prepustených, keďže nová nemocnica bude replikovať tieto výkony. Potom tu zaznievali témy, že keď bude umiestnená na Patrónke, či bude dostatočne dostupná pre pacientov z Pezinka, keď pôjde sanitka s majákom a s ťažkým prípadom, že či to nie je ďaleko na Patrónku, ale ja zas tvrdím, že bude prístupnejšia pre pacientov zo spádovej oblasti Malaciek - že? - na tú Patrónku. A rôzne takéto obavy až po nakoniec obložnosť, alebo ako sa to volá, ja tomu rozumiem, vyťaženosť lôžok, či 90 % je veľa, málo. Toto sú všetko témy, počnúc patogénnymi zónami na Patrónke a vyťaženosťou lôžok, ktorým sa nebudem v mojom prejave vôbec, v mojom vystúpení venovať. Pretože nie som a necítim sa byť odborníkom ani na patogénne zóny, ani na nič podobné.
Budem sa v mojom vystúpení venovať len a len peniazom, len a len financiám, pretože, na odľahčenie, platí to ľudové porekadlo, že "o peniaze ide vždy až v prvom rade".
Tak poďme teraz k meritu veci. Mám také tri časti v mojom vystúpení. Prvá je stručná doterajšia chronológia postupu vlády. Druhá téma potom bude úplne to kľúčové jadro môjho vystúpenia, aké riešenie navrhuje Slovenská občianska koalícia na túto tému, akou formou by sa mala postaviť nová univerzitná nemocnica v Bratislave a kto všetko by na takomto modeli, ktorý my nazývame model verejno-občianskeho, nie verejno-súkromného, ale verejno-občianskeho partnerstva, kto by na takomto modeli výstavby a prevádzky nemocnice mal profitovať.
No a nakoniec opäť vedený poctivým úmyslom len a len vecných argumentov sa pokúsim urobiť komparáciu obidvoch týchto modelov, ktorú vidíte tuná (rečník ukázal na tabuľu), z vášho pohľadu po vašej pravej ruke, čiže model, tak ako to navrhuje vláda, formou verejno-súkromného partnerstva v porovnaní, aké to má všetky dopady, konzekvencie na štátny rozpočet, na občanov Slovenskej republiky atď. v porovnaní s modelom, ktorý navrhujeme my, a to je model verejno-občianskeho, podotýkam, partnerstva.
No a úplne na koniec potom, tak ako ukladá zákon o rokovacom poriadku, prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, máte ho všetci od včerajška v laviciach, takže vrátim sa k tomu úplne na záver môjho vystúpenia.
Tak poďme pekne po poriadku: chronológia postupu vlády. Mnohé z týchto faktov už zazneli a sú všeobecne známe, ale predsa len mi nedá zopakovať, že Štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala spoločnosť Ernst & Young, inak jedna z renomovaných spoločností, tá uzrela svetlo sveta už začiatkom júna 2014. Áno, súhlasím s názorom, že kto si tú štúdiu prečítal, ale podčiarkujem, nielen stručný výťah z tej štúdie, ktorý mal, myslím, 43 strán, ale kto si prečítali tú fool verziu, úplnú verziu štúdie, ktorá má 395 strán, ja veľmi pochybujem o tom, že čo i len jeden jediný poslanec zo 150 poslancov čítal v tej plnej verzii 395-stranovú štúdiu. Kto ju čítal, tak sa mu ospravedlňujem, možnože taká svetlá výnimka sa nájde, a to teraz nehovorím v zlých konotáciách, hovorím to v dobrom. Pretože ten text, ktorý je v tej štúdii na 395 stranách, nestačí len prečítať, ale treba ho prečítať s porozumením. Ak ho máte čítať s porozumením, tak práve sa musíte dostatočne dobre orientovať vo finančných modeloch verejno-súkromného partnerstva.
No a potom za záhadných okolností táto štúdia z júna, podotýkam, 2014 bola takmer sedem mesiacov v utajenom režime.
V tej informácii, ktorú pán minister Čislák predložil zdravotníckemu výboru a vlastne informácia, o ktorej dnes rokujeme, sa uvádza, že dôvodom utajenia štúdie bolo, a teraz to voľne budem citovať, že štát pri rokovaní s 26 firmami, mal nejaké také predbežné predkvalifikačné dialógy, nechcel prezradiť svoju stratégiu. Pre mňa, opakujem, to nie je žiaden dôvod a viem veľmi dobre o tom, že ste hľadali aj právne kľučky, o čo by ste po právnej stránke mohli oprieť vaše úsilie, tú štúdiu utajiť.
Tu, aby som bol objektívny, za toto nemôže pán minister Čislák, pretože to polročné mlčanie, ten bobrík mlčanlivosti a toho utajenia, to ešte bolo, keď rezort šéfovala ministerka Zuzana Zvolenská. Čiže nazvime si to prvé obdobie ako nejaké provinčné polročné ticho pod vedením ministerky Zvolenskej.
Ale čo sa stalo 9. januára tohto roku? 9. januára bola Štúdia uskutočniteľnosti zverejnená, hneď na druhý deň som si ju začal študovať, potom aj tú plnú verziu takmer 400-stranovú. Ale už 16. januára, čiže o 7 dní, týždeň po odtajnení štúdie, vo Vestníku verejného obstarávania bolo spustené obstarávanie zákazky s názvom "Koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu novej univerzitnej nemocnice".
A o päť týždňov nato, po vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku, o päť týždňov nato 27. februára bude koniec lehoty na predkladanie žiadostí o účasť v dialógu. Čiže teraz si pýtam, mali sme tu to polročné ticho, ten bobrík mlčanlivosti pod rúškom nejakého utajovania, opakujem, na ktoré nevidím absolútne, ale absolútne žiaden racionálny dôvod. A na druhej strane po tom 9. januári, keď štúdia bola zverejnená, sme sa dostali do obdobia šprintu, ale to už je pod vedením ministra, nového ministra pána Čisláka, kedy sa naozaj kvaltuje, kedy sa šprintuje a kedy od odtajnenia štúdie do 7 dní je vyhlásené verejné obstarávanie vo Verejnom vestníku a po jeho vyhlásení po 5 týždňoch má uplynúť lehota na prihlasovanie sa uchádzačov v súťažnom dialógu.
Ešte jedna poznámka bokom, ktorá sa týka samotnej formy obstarávania, pán minister. Uvádzate v informácii pre poslancov, že súťažný dialóg, prečo ho opozícia kritizuje, veď je to úplne štandardná forma obstarávania, obzvlášť veľmi komplikovaných projektov, potiaľ s vami naprosto súhlasím. Ale tvrdím, že súťažný dialóg, pre tých z vás, ktorí nerobia s verejným obstarávaním, len uvediem, že súťažný dialóg znamená, že výzvu na účasť v dialógu obstarávateľ pošle len vybraným záujemcom. Len tým, ktorých obstarávateľ uzná za vhodných. Toto je presná definícia súťažného dialógu, aby sme vedeli, o čom hovoríme.
A tvrdím, že máte pravdu v tom, že súťažný dialóg je štandardnou formou obstarávania komplikovaných projektov, ale - a to je ten dôležitý dôvetok - v krajinách s nízkou, takmer nulovou mierou korupcie.
A toto, pán minister, možno budete so mnou súhlasiť aspoň čiastočne, nie je prípad Slovenska. Hádam nikto v tejto sále nebude tvrdiť, že Slovenská republika je krajinou s nízkou, takmer nulitnou mierou korupcie. A teda z povahy logiky, samozrejme, vyplýva, že v tom prípade nemôžem s vami súhlasiť, že súťažný dialóg je štandardnou formou aj pre Slovenskú republiku. No, bohužiaľ, nie. Keby sme boli s mierou korupcie tam, kde je dnes Nórsko alebo Švajčiarsko, alebo Dánsko, tak potom si môžme aplaudovať, že ste zvolili správnu formu obstarávania, súťažný dialóg.
Vráťme sa teraz naspäť k meritu veci. Štúdiá uskutočniteľnosti sa najskôr, a to v rozprave nezaznelo doteraz vôbec, zapodievala tzv. nulovou variantou. To znamená, čo by sa stalo, hovorím čiste o finančných dopadoch, ak by štát nerobil nič. To znamená, že ďalej by sa poskytovala zdravotná starostlivosť v doterajších troch nemocniciach - Kramáre, Mickiewiczova, Ružinov, ktorých zdravotné výkony ide replikovať nová univerzitná nemocnica. Aké obrovské kapitálové, teda capexy, alebo capital expenditure, aké obrovské kapitálové náklady by si to vyžiadalo dostať tieto tri budovy súčasné do nejakého slušného, súčasným moderným štandardom zodpovedajúceho stavu. Potiaľ s konštatovaním, čo je v uvedené v štúdii, naprosto súhlasím, že tento variant jasne ukázal, že by to stálo obrovské peniaze a nie sme si vôbec istí, či by to vôbec viedlo k želanému výsledku. Pretože napríklad Kramáre sú, povedzme si to úprimne, nerekonštruovateľné. To je proste niečo, čo nám už padá na hlavu a čo treba naozaj zbúrať. Ospravedlňujem sa za výraz, ale je to tak.
Toto tu v rozprave nezaznelo včera vôbec, že aj tento variant bol v štúdii posúdený. Neurobiť nič, nestavať žiadnu novú nemocnicu a venovať sa konštrukcii a novému technologickému parku v stávajúcich troch nemocniciach.
No a potom voči tomuto nulovému variantu nerobenia nič boli postavené tri scenáre:
Ten prvý, že novú nemocnicu obstará klasickou formou štát a bude ju súčasne aj prevádzkovať. Čiže verejné obstarávanie, výstavba, prevádzka, všetko sa koná pod egidou, angažovanosťou teda štátu, konkrétne rezortu zdravotníctva.
Druhý scenár, to je ten, ktorý na konci dňa vláda schválila a s ktorým sa stotožnila, aj keď si pamätám mediálne vyhlásenie premiéra Fica rádovo spred, myslím, dvoch týždňov, si pamätáte, keď povedal, že on nevie o novej nemocnici príliš detailné čísla a že si rád pozve pána ministra Čisláka a bude chcieť, aby tie svoje čísla obhájil na vláde, to, myslím, máte za sebou. Ale nezmenilo to rozhodnutie vlády ísť touto cestou PPP projektu.
A tretí scenár v štúdii, ktorý sa uvádza a ten je mne osobne najbližší a priznám sa, tam som dostal aj motiváciu toho nového riešenia, o ktorom budem o chvíľočku hovoriť, a to je scenár taký, že novú nemocnicu obstará štát a prevádzkovať ju bude zmluvný operátor. Nielen tak hocikto vláde spriaznený a prihráme kamarátom kšefty, ale zmluvný operátor, ktorý má skúsenosti s prevádzkou podobného projektu, podobného rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti na najmodernejšej, mne známej úrovni v zahraničí. Zmluvný operátor, ktorý by pracoval naozaj na báze, ktorej sa hovorí incentive scheme, čiže bola by tam nejaká motivačná schéma. Ten zmluvný operátor by dostal trhovo primeranú odplatu za správu tejto nemocnice, čiže po kolaudácii na najbližších tridsať rokov by spravoval tú nemocnicu zmluvný operátor za trhovo obvyklú odplatu, podotýkam, ktorej výška by bola priamo naviazaná na mieru profitability, na mieru efektívnosti, s akou ten zmluvný operátor tú novú nemocnicu spravuje. Vo svete, podotýkam, takéto modely sú. Sú plne funkčné a naozaj vedú na konci dňa k efektívnemu spravovaniu nemocnice.
Pozrime sa, ako vyzerá porovnanie tých troch scenárov, ku ktorým dospela štúdia, pretože včera tu odznelo tvrdenie, s ktorým sa dá len a len súhlasiť, že každý z vás, kto si tú Štúdiu uskutočniteľnosti prečítal, tak sa nemôže zbaviť dojmu, že bola robená na objednávku. Teraz nehovorím na objednávku ministerstva zdravotníctva, to je vždy tomu tak, ale na objednávku, že bol dopredu prejudikovaný výsledok, ku ktorému sa obstarávateľ tejto štúdie chcel dopracovať. To znamená, aby z toho na konci dňa vyšiel ako najefektívnejší variant výstavby nemocnice formou verejno-súkromného partnerstva.
Pozrime sa, ako v týchto troch scenároch vyzerajú investičné náklady.
Prvé forma, teraz budem skracovať, čiže štát obstará, štát prevádzkuje, a tretia forma, štát obstará a prevádzkuje zmluvný operátor. V obidvoch prípadoch majú byť investičné náklady vo výške 350 mil. eur. Za záhadných okolností v druhom scenári, teda formou PPP projektu, mali byť investičné náklady približne o 100 mil. eur nižšie, čiže 254 mil. eur.
A tu chcem trošku poopraviť všetkých diskutujúcich, ktorí včera na túto tému sa vyjadrovali, že súhlasím s tým, že súkromný investor vždy tú nemocnicu postaví lacnejšie, tie capexy, tie capital expenditure, tie kapitálové náklady budú vždy nižšie, ako keď tú nemocnicu obstaráva štát. S tým naprosto súhlasím. A rovnako tak súhlasím s tým, že ak tú nemocnicu bude stavať súkromný investor, tak spravidla dodrží zafixovanú lehotu výstavby, keď to realizuje štát, spravidla dochádza k predlžovaniu lehôt výstavby.
Opäť na odľahčenie uvediem, že spomíname si projekty líniových stavieb dopravných, teda diaľnic po slovensky, keď premiér dávno, dávno vyhlásiť, že do roku 2010 bude Bratislava spojená s Košicami diaľnicou. Píše sa rok 2015, máme päťročný sklz a podľa najnovších vyjadrení ministra Počiatka, myslím, že sa tak má stať do roku 2018, opravte ma, alebo 19, čiže už máme 9-ročný sklz. Čiže spravidla keď za tým je štát a štát to realizuje, štát to stavia, tak spravidla dochádza aj k významným posunom lehôt výstavby, čo výrazne potom samotný projekt, prirodzene, predražuje.
Ale, čiže s tým konštatovaním, že ak to bude robiť súkromný investor, investičné náklady budú nižšie, sa dá súhlasiť. S čím sa, pán minister, súhlasiť nedá, že tie náklady budú nižšie až o 100 mil. eur, ako keď to bude obstarávať štát. Vysvetlím vám prečo.
Nielen to, čo je všeobecne dnes známe, že v tej informácii, ktorú ste urobili pre poslancov, tam je taká pod čiarou malá odvolávka, že prečo je to 100 mil., že pozrite si stranu č. 100 v tej 395-stranovej štúdii. Kto si tú stranu, aspoň tú jednu stranu, kto si z vás pozrel, tak tam nájde naozaj odvolávky na 13 rokov staré údaje spoločnosti Mott MacDonald z Veľkej Británie, podotýkam, 13 rokov staré údaje, a navyše je tam ešte aj odvolávka na tej strane 100 dokonca na údaje ministerstva výstavby, dopravy, regionálneho rozvoja, ktoré sú 6 rokov staré a ktoré sa týkajú nie takýchto projektov nemocníc, ale sa týkajú líniových stavieb, čiže diaľnic. Príliš chabý argumentačný materiál na to, aby som uveril, že štát to postaví zákonite o 100 mil. drahšie. Toto je naozaj príliš chabý... Nehnevajte sa na mňa, štúdia, ktorá stála 720-tisíc eur plus 2 250-tisíc eur, tá istá spoločnosť Ernst & Young v spolupráci s jednou slovenskou komerčnoprávnou kanceláriou, máte v súčte 3 mil. eur, ktoré ste už tú jednu časť vynaložili, tú druhú časť, ak sa nemýlim, zazmluvnili; 3 mil. eur a stále ministerstvo zdravotníctvo nemá jasno v tom, akou formou chce tú nemocnicu stavať a do akej miery, podotýkam, variant, s ktorým sa stotožnila vláda, to je PPP projekt, je alebo nie je pre verejné financie, ale aj pre občanov Slovenskej republiky efektívny a hospodárny.
Teda ak bude tú nemocnicu stavať a obstarávať štát, ja hovorím, že to nebude stáť o 100 mil. eur viac, ale pripúšťam, a v tom sa možno líšim od niektorých mojich kolegov, že to môže byť o 20 % drahšie, ako keď nemocnicu stavia súkromný investor. Poviem prečo. Každý z vás, kto sa pohyboval alebo pohybuje v oblasti financií, bankovníctva, investičného bankovníctva, tak vie, že dnes je úplne trhovo primeraná obvyklá marža developerov od 15 do 20 %. Preto ja hovorím, že ak tu nemocnicu bude stavať štát, a tu sa už približujem k tomu nášmu navrhovanému riešeniu formou verejno-občianskeho partnerstva, tak obavy, že ju postaví o 100 mil. eur drahšie, sa dajú úplne, ale úplne hravo ošetriť, to riziko, tým, že si nechá tú nemocnicu štát postaviť generálnym kontraktorom, ktorého si najme, s ktorým, vysúťaží samozrejme, a s ktorým zazmluvní dve fixné veci: fixné náklady investičné a fixnú lehotu odovzdania.
Garantujem vám, že ak to vie postaviť súkromný investor v PPP projekte za 250, vy by ste to, pán Čislák, stavali za 250 plus, a to pôjdem na hornú hranicu trhovo obvyklého, tej odplaty alebo fíčka, som chcel povedať, tej odmeny, developerského fíčka, som povedal, že to je 15 až 20 % pôvodne, pôjdem na hornú hranicu 20 %. Koľko je 20 mil. plus 20 %? Je 300 mil., to je 250 plus 50, to je 300 mil. Ale nie 350, ako uvádzate, opakujem, nie vy, ale spoločnosť Ernst & Young, odvolávajúc sa na 13 rokov staré údaje spoločnosti Mott MacDonald.
Poďme na druhý parameter, pokiaľ ide, a tomu sa nevenoval nikto včera v rozprave, pokiaľ ide o dopad na súvahu štátu alebo, ak chcete, dopad jednotlivých scenárov na druhý verejný dlh.
V prípade klasického obstarávania, postaví štát, prevádzkuje štát, Ernst & Young vyčíslil dopad vo výške 366 mil., môžme si to odškrtnúť, to je pravdivý údaj. Pretože v princípe sú to celé investičné náklady, by išli okamžite na súvahu štátu a celé by padli, jednorazovo by atakovali hrubý verejný dlh Slovenska, 366 mil. sedí.
V treťom scenári, postaví štát, prevádzkuje zmluvný operátor, je dopad na hrubý verejný dlh 343 mil. eur. Opäť sedí, lebo plus-mínus sú to celé 350-miliónové investičné náklady.
A teraz, pán minister, z čoho vás musí dennodenne bolieť hlava, a nielen vás, ale všetkých členov vlády na čele s predsedom Robertom Ficom, je ten scenár, s ktorým ste sa stotožnili, ktorý vláda schválila, to je scenár verejno-súkromného partnerstva PPP, v ktorom sa uvádza, že dopad na dlh na súvahe štátu bude 178 mil. eur. A tu je naozaj momentálne, povedal by som, tá Achillova päta, pretože to je ten availability fee alebo platba za dostupnosť nemocnice, o ktorej budem chvíľu potom veľmi podrobne hovoriť, 178 mil. eur a čakáte na vyjadrenie Eurostatu. Je to tak, že?
Dokonca vláda, keď schválila uznesenie o výstavbe tejto nemocnice formou PPP projektu, dole sa niekde pod čiarou opäť hovorí, ak Eurostat vydá vyhlásenie, notifikáciu, že 178-miliónová platba za dostupnosť vchádza do hrubého verejného dlhu štátu, tak vtedy, ak by už aj bola podpísaná koncesionárska zmluva, nestane sa nikdy platnou a účinnou. To je úplne priamo naviazané na notifikáciu Eurostatu.
Prečo o tom hovorím? Teraz to poviem ľudovou rečou. Štúdia hovorí, nie ja, štúdia Ernst & Young hovorí o tom, že ak štát nebude ochotný platiť platbu za dostupnosť, nikdy sa na trhu nenájde dostatočne reálny záujem ani súkromného investora, ale ani konzorcia bánk, ktoré by do takého PPP projektu išli.
Vy tvrdíte, pán minister, že máte z doterajších dialógov, ktoré ste viedli, citujem vás, s 26 záujemcami, firmami, tvrdíte, že vy si trúfate stále vyrokovať takú koncesnú zmluvu, kde platba za dostupnosť bude nulová. Je to tak. Tvrdíte, že na to máte, aby som neuletel do vulgárnych slov, potenciál, že to takto vyrokujete.
Ja sa teda pýtam, ak štúdia tvrdí, že bez platby za dostupnosť sa nenájde na trhu ani súkromný investor, ani konzorcium bánk, ktoré by do toho projektu, PPP projektu vstúpili, vy tvrdíte, že vyrokujete nulový variant bez platby za dostupnosť, tak sa pýtam potom, prečo ste spustili verejné obstarávanie formou PPP projektu? Ak vám váš poradca, vami zaplatený poradca, ktorý si za to zobral 720-tisíc eur, tvrdí, že bez platby za dostupnosť na trhu reálny záujem súkromného investora a konzorcia bánk nenájdete.
No a teraz čo to tá platba za dostupnosť je. Tu sa prihováram hlavne tým, ktorí tu štúdiu nečítali. Platba za dostupnosť je v prípade Univerzitnej nemocnice Bratislava diametrálne obsahovo niečím iným, ako ju poznáme v prípade líniových stavieb, teda diaľnic, R1 a pripravované ďalšie, obchvat Bratislavy. Tam je platba za dostupnosť niečím úplne iným. V prípade diaľnic, ja to zostručním, tá platba v sebe obsahuje, aby sa prevádzkovateľovi, ktorý 30 rokov tú diaľnicu udržiava a prevádzkuje, vrátili investičné náklady, aby splnil všetky kovenanty voči bankám, teda ľudovo povedané, splatil všetky bankové úvery, aby mu ostali peniaze na údržbu, na generálnu opravu, aby tá diaľnica bola dostupná, aby bola v prevádzkyschopnom stave a aby mu, samozrejme, ostala ešte jeho, o čom sa častokrát mlčí, trhovo primeraná koncesionárska marža. Toto všetko musí koncesionárovi tá platba za dostupnosť v prípade diaľnic pokryť finančne.
No, ovšem v prípade Univerzitnej nemocnice Bratislava platba za dostupnosť, a teraz dobre počúvajte, má garantovať, garantovať súkromnému investorovi výnosnosť kapitálu, múdro sa tomu hovorí internal rate of return, čiže vnútornú výnosovú mieru investovaného kapitálu vo výške 15,6 %.
Tu včera niekto mátožil pojmami, že to je garantovaný zisk a tak ďalej. To sú ľudia, ktorí nerozumejú ekonomickým pojmom. Výnosnosť kapitálu a zisková marža sú dve úplne diametrálne iné kategórie.
Pre rýchlosť, a to trošku zjednoduším, zisková marža znamená, koľko percent máte výnosov nad nákladmi každý rok, keď to zjednoduším. A výnosnosť kapitálu znamená, že investujete do projektu 120 mil. eur a koľko sa vám z toho projektu na rozbalené na 28 rokov, lebo dva roky zhruba je výstavba, čiže rozbalené na 28 rokov, koľko sa vám z toho investovaného kapitálu vráti. Čiže to nie sú výnosy nad nákladmi. Ale to sú jednotlivé kešové platby, ktoré budete dostávať nad vami investovaným kapitálom, ktorý ste ten initial capital, ktorý ste v úvode toho projektu do toho projektu vsunuli.
A teraz, platba za dostupnosť v tomto PPP projekte má pokryť, počúvajme dobre, súkromnému investorovi tri veci:
- aby si pokryl prevádzkové náklady nemocnice,
- aby si splnil bankové kovenanty, čiže aby splácal istinu a úroky dlhu, lebo do toho projektu pôjde nielen s vlastnými peniazmi, ale aj s cudzími zdrojmi, ktoré si požičia od bánk,
- a aby mu to ešte zagarantovalo 15,6-percentnú výnosovosť investície, tú vnútornú výnosovú mieru investície.
Viete, čo to znamená v preklade ešte do jednoduchšej reči? Ak by nová Univerzitná nemocnica v Bratislave negenerovala také cash-flow, také peňažné hotovostné toky a taký objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako bolo projektované v projekte, súkromný investor môže byť vysmiaty. Štát mu to doplatí.
Keď to preženiem úplne a schválne teraz trošku pôjdem do extrému, ak by tá nemocnica za celých 365 dní neošetrila ani jedného jediného pacienta, pre rýchlosť porozumenia, mala by nulitné výkony, neposkytla by žiadnu zdravotnú starostlivosť, a teda by nemala ani žiadne finančné plnenie za túto starostlivosť, aj tak by štát musel garantovať súkromnému investorovi vnútornú výnosovú mieru 15,6 % nad investovaným initial capital, tým vstupným kapitálom.
To znamená, dámy a páni, že v takomto prípade by bolo operačné riziko súkromného investora nu-lo-vé, dobre počujete, nulové. Povedzte mi, ktorý súkromný investor, nielen na Slovensku, kdekoľvek vo svete, ak podniká nie so štátom, ale musí sa, chudák, predierať ťažkými pravidlami otvorenej trhovej ekonomiky a hlavne zápasiť s konkurenciou, ktorý z takýchto investorov má nulové operačné riziko?
Ako keď kolega Hlina má tú reštauráciu, ak by vám tam nedošiel 365 dní ani jeden jediný klient na to pivo, a vy by ste boli vysmiaty, lebo na konci roka by ste mali 15,6-percentnú výnosovosť vašej vstupnej investície do výstavby tejto a sprevádzkovania interiéru, miezd a všetkého možného, pokryjete si prevádzkové náklady, splatíte bankové kovenanty a ešte nad tým vám ostane 15,6 % nad investovaným kapitálom. Kto by nepodnikal za týchto podmienok veľmi rád? Aj ja by som do takéhoto projektu išiel a bol by som naozaj vysmiaty.
A v tom je, pán minister, pes zakopaný. Ak sa hovorí suma 178 mil. eur platba za dostupnosť, aby sme boli úplne v obraze, ono je to na hotovostnej báze 225 mil. eur, ak si sčítate v tej štúdii uvedené platby za dostupnosť rozbalené na roky 2020 až 2040, tak je to v súčte 225 mil. eur, podotýkam, aby to trošku aj opticky vyzeralo prijateľnejšie. Ale ja to chápem ako bývalý bankár a finančák, ja to chápem, tak sa použila tzv. čistá súčasná hodnota týchto peňazí. Odborne sa tomu hovorí net present value, čistá súčasná hodnota peňazí. Pretože 100 eur, ktoré musíte, pán Hraško, zaplatiť o tri roky kamarátovi, majú dnešnú hodnotu možno len 90 eur. Viete, lebo dnes, poviem to ľudovo, dnes vás ešte nebolia tie peniaze, to budete platiť až o tri roky a navyše cez infláciu a tak ďalej tá hodnota tých 100 eur v čase t + 3 vyjadrená v dnešnej hodnote je naozaj 90 aj niečo, hej. Aby sme vedeli na tomto zjednodušenom príklade, že platba za dostupnosť je v súčte vypočítaná na nominálnej hodnote 225 mil., ale jej súčasná, čistá súčasná hodnota, net present value, je 178 mil. eur.
Takže problém sa nazýva tak, že aj keď vám, keď sa vám podarí, pán minister, vynegociovať so súkromným investorom nulitnú platbu za dostupnosť, to tvrdíte, že máte na to potenciál, kapacitu, aj tak sa pýtam, prečo by na štátom vlastnenej nemocnici, lebo ona bude de iure stále vo vlastníctve štátu, aj keď to pôjde formou PPP projektu, prečo by na štátom vlastnenej nemocnici mal každý rok zarábať súkromný investor, teraz som pri ďalšej ekonomickej kategórii, EBITDU alebo EBITDA marža od 20 do 28 %?
Vysvetlím, čo to je, lebo zase tí, čo nemajú takéto ekonomické nejaké povedomie, vzdelanie, tak nevedia, čo je EBITDA, a nevedia, čo je to EBITDA marža. EBITDA je taká veľmi zvláštna skratka z angličtiny, ktorá hovorí Earnings Before Taxes, Interest, Depreciation and Amortization. Čiže po slovensky veľmi zjednodušene sa dá povedať, že to je hrubý zisk, je EBITDA. To je výnos pred zdanením bez započítania úrokov, ktoré platíte bankám, a bez zohľadnenia odpisov a amortizácie, ktoré za normálnych okolností musíte v nákladovej položke mať tiež. Čiže EBITDA, veľmi stručne povedané, je hrubý zisk pred zdanením a pred odpismi a pred platbou úrokov bankám.
Viete, akú EBITDA maržu má dosiahnuť v tomto projekte projektovanú, EBITDA maržu súkromný investor? V intervale 20 až 28 %. V prepočte do absolútnych čísel, aby sme sa aj o tom bavili, sa predpokladá v štúdii, že tá EBITDA bude 25 mil. eur, aby sme vedeli zhruba, o čom hovoríme. Lebo celkové výkony nemocnice vo finančnom vyjadrení majú byť približne 125 mil. eur a pri 20-percentnej až 28-percentnej EBITDA marži to robí približne 25 mil. eur.
Viete, ako hospodária dnešné tri nemocnice, ktorých výkony má replikovať nová Univerzitná nemocnica v Bratislave? Pán minister, mínus 21,7 mil. eur. Čiže budeme sa preklápať, čo by svojím spôsobom samo osebe nebolo zlé, akože not bad, z mínus 22 mil., hovorím okrúhle čísla, na ročnej báze do plus 25 mil. Problém pre mňa je ten, že tých 25 mil. ostáva vo vrecku súkromného investora.
A kde sú teraz tie výroky premiéra Fica: Budeme zoštátňovať, vyvlastňovať, budeme mať jednu zdravotnú poisťovňu, veď predsa nenecháme kolabujúce slovenské zdravotníctvo vysávať súkromnými investormi. Vysávať znamená nie fľaša koňaku, nie úplatok 3-tisíc eur, tie posledné medializované prípady, čo tu boli, vysávať znamená v stovkách a v miliardách, podotýkam, eur, aby sme pre tie bonboniéry a tie koňaky medzi prstami, aby sme neprestali vidieť tie stámilióny a tie miliardy, ktoré sú vysávané zo zdravotníctva.
A to je ten moment, ktorý mne osobne veľmi prekáža. Ak sa bojíte, že štát postaví nemocnicu o 100 mil. drahšie, tak si ju dajte stavať generálnym kontraktorom, vysúťaženým, s ktorým si zazmluvníte fixnú cenu investičné náklady a fixnú lehotu, podčiarkujem, výstavby. Ak sa bojíte, že štát je zlý hospodár a bude prevádzkovať po skolaudovaní tú nemocnicu 30 rokov neefektívne, rozumej, so stratou, tak si najmite zmluvného operátora, ktorý má skúsenosti s manažovaním, s prevádzkou takýchto projektov zo zahraničia, nastavte mu jeho trhovo primeranú odplatu, tomu zmluvnému operátorovi, nastavte mu ju tak, aby bola 100-percentná korelácia medzi výškou jeho odplaty a dosahovanou efektívnosťou pri správe tejto nemocnice a máte ošetrené obidve riziká. Aj tú obavu, že ju štát bude stavať o 100 mil. drahšie, zaplaťte zmluvnému kontraktorovi developerské fíčko 20 %, opakujem. To je trhovo primerané, 250 mil. plus 20 %, sme hovorili, že je 300, nie 350. A nechajte ho potom, iného zmluvného operátora nechajte takúto nemocnicu pre-vádz-ko-vať za trhovo obvyklú odplatu a stále máte obidve riziká ošetrené. Prečo by pri PPP projekte z tejto nemocnice mal vysávať tú EBITDU, čo ešte nie je úplne dividenda ani čistý zisk, opakujem, to je hrubý zisk pred zdanením, vo výške 25 mil. ročne, podčiarkujem, a to všetko po dobu 20 rokov súkromný investor?
Úrokové sadzby teraz úplne vynechám, lebo to by chcelo samostatnú hodinovú diskusiu.
No a poďme teraz na ďalší bod. Chceme povedať tú kľúčovú vetu, pán minister, z tejto časti môjho vystúpenia, že ak aj vyrokujete nulovú platbu za dostupnosť, stále ostáva vo vzduchu jeden obrovský otáznik, že prečo by so štátom vlastnenej nemocnice, aj vo forme PPP projektu, de iure nemocnicu bude vlastniť štát, mal odsávať súkromný investor ziskovú maržu v rozpätí 20 až 28 %, čo znamená v nominálnom vyjadrení spomínaných 25 mil. eur po dobu 20 rokov?
A teraz poďme k tomu kľúčovému bodu, ktorý som avizoval v úvode, a to je, ako by malo vyzerať riešenie. Riešenie také, ktoré bude aj šetrné voči verejným financiám, to znamená, nebude mať žiadne dramatické dopady na hrubý verejný dlh, ktoré bude viesť k tomu, že nemocnica bude spravovaná efektívne a navyše na konci dňa na tomto projekte zarobia ľudia. Toto je úplne kľúčový bod navrhovaného riešenia, ktoré za chvíľočku predstavím.
Nedá mi ale na úvod neuviesť, že na Slovensku máme v súčasnosti obrovsky sa roztvárajúce nožnice, múdro sa tomu hovorí príjmová nerovnosť. Máme na jednej strane malé percento, promile veľmi bohatých ľudí a nepaušalizujme, nie každý musel zbohatnúť podvodom a na všelijakých podivných privatizáciách. Sú aj ľudia, ktorí naozaj bez týchto barličiek dokázali vygenerovať slušné bohatstvo, ale máme malé promile ľudí veľmi bohatých. Potom je obrovské vákuum, obrovská diera, pokiaľ ide o strednú príjmovú skupinu obyvateľstva, a potom máme množstvo alebo veľkú množinu ľudí na Slovensku, ktorí naozaj, čo sa týka príjmovej situácie, sú na tom tak slabo, ako sa hovorí ľudovo, z ruky do úst. Ak s týmto sa nepopasuje akákoľvek vláda, ak sa nepostaráme o to, aby slovenská ekonomika mala robustnú, silnú strednú vrstvu obyvateľstva, strednú príjmovú vrstvu obyvateľstva, tak máme dlhodobo "zaděláno" na problém, pán minister, a dlhodobo to znamená, že ten problém bude narastať, ale krátkodobo z pohľadu explózie. Tá explózia môže prísť veľmi rýchlo.
Preto riešenie, s ktorým prichádzame, s ktorým prichádza Slovenská občianska koalícia, hovorí o tom, aby to bolo riešenie také, ktoré umožní, opakujem, na tomto projekte, čuduj sa svete, zarobiť ľuďom. A súčasne nemocnica bude postavená za trhovo primerané náklady a súčasne bude po skolaudovaní prevádzkovaná efektívne.
Takže v čom spočíva to riešenie? Nikto z nás už dnes nespochybňuje holý fakt, že Slovensko novú univerzitnú nemocnicu potrebuje. To som hovoril v úvode svojho vystúpenia. Vzniká ale otázka, ako a najmä za čo ju má štát postaviť? Lebo štát peniaze na celý projekt nemá a súkromný investor do tak robustného projektu, sme sa dohodli, tvrdí Ernst & Young, nepôjde, ak štát neprevezme na seba celé operačné riziko v podobe spomínanej platby za dostupnosť. Model, ktorý navrhujeme, sme nazvali model verejno-občianskeho, nie verejno-súkromného partnerstva, čiže v tom názve si len vymeňte slovíčko súkromné za slovíčko občianske, a predstavuje nasledovnú finančnú a inštitucionálnu štruktúru. To máme na tej tabuli tu v strede. (Rečník ukázal na tabuľu pred rečníckym pultom.) Nechcel som to dávať na tie digitálne obrazovky, tam to aj tak nikto nedovidí z takej diaľky. Kto bude mať záujem, ja potom tú tabuľu vám môžem dať k nahliadnutiu zbližša.
Štát založí stopercentne vlastnenú SPV-čku. Kto robil developerské projekty Special Purpose Vehicle, čiže účelovú organizáciu, ktorá vzniká len za účelom výstavby a prevádzky nemocnice, žiadne iné biznisy táto organizácia nebude robiť. Štát ju založí, bude ju 100 percentami vlastniť. Táto SPV-čka, projektová organizácia, zazmluvní na výstavbu nemocnice, ako som spomínal, generálneho kontraktora, a aj keď mu zaplatí trhovo obvyklú primeranú developerskú maržu vo výške 15 až 20 %, aj tak tá nemocnica nás nebude stáť 350 mil. eur, ale 250 plus 50 a to je 300.
Aby ste nemali pocit, že tieto čísla som si ja vycucal z prsta, to nie je nič iné, len čísla, o ktorých hovorí tá 720-tisícová štúdia spoločnosti Ernst & Young. Tá hovorí predsa o tom, že v PPP projekte súkromný investor postaví nemocnicu za 250 mil. eur. Ak to dokáže súkromný investor, a zhodneme sa na tom, že štát je vždy väčší babrák ako súkromný investor, na Slovensku obzvlášť, tak si nechajte zakontrahovať generálneho zhotoviteľa diela za fixnú cenu a za fixne stanovenú lehotu výstavby.
Investičné náklady teda by sme mali v tomto modeli, ktorý teraz predstavujem, to naše riešenie, vo výške 300 mil. eur. Vzniká teraz kľúčová otázka, z čoho tých 300 mil. eur financovať? Z akých zdrojov tak, aby to nedeštruovalo, neruinovalo verejné financie. Lebo vám hneď nastúpi Peter Kažimír a povie, 300 mil. nemám a nedám.
Tak to je ten kruhový graf tam v strede (rečník ukázal na tabuľu), ak sa nemýlim, ak si dobre pamätám, jak som rozmiestnil tie tabule. Tá SPV-čka by si 60 % investičných nákladov požičala od bánk normálnym klasickým financovaním, štúdia Ernst & Young hovorí približne za 4-percentnú úrokovú sadzbu a 40 % z 300 mil., to je 120 mil. eur, by bola kvázi ekvita. Prečo hovorím kvázi? Neboli by to akcie, bola by to kvázi ekvita, ktorú by štát prefinancoval vydaním štátnych dlhopisov, ktoré by ale nekupovali ani americké investičné banky, ani americké penzijné fondy 30-ročné, ani slovenské komerčné banky, ale tieto dlhopisy by štát umiestnil na trhu retailovým spôsobom do rúk občanov Slovenskej republiky, fyzických osôb, cez sieť komerčných bánk, distribučnú sieť, 120 mil. Čiže štát by uskutočnil emisiu dlhopisov v hodnote 120 mil. eur, nominálna hodnota jedného kusu toho dlhopisu by bola 1 000 eur. Tisíc eur preto, aby si to mohol kúpiť občan Slovenskej republiky. A úroková sadzba, a teraz budem trošku provokatívny, som tam napísal do 15,6 %.
Nemajte ma, prosím vás pekne, za populistu. Nikdy som ním nebol. Ja tvrdím, že stačila by aj úroková sadzba 4 % a po tých dlhopisoch medzi občanmi sa zapráši. Ten rad čakateľov o tieto dlhopisy by bol z bratislavskej centrály Tatra banky až do Košíc, keď pustíte na trh dlhopisy aj pri úrokovej sadzbe 6 %. Viete prečo? Lebo alternatívne substitučné produkty, napríklad ročný termiňák v banke je dnes úročený koľko? 0,2, 0,7, 0,8, 1 percento. Preto hovorím... (Reakcia z pléna.)
Preto hovorím, že úroková sadzba na tento dlhopis by bola do, to slovíčko si stále majme na pamäti, do 15,6 %. Môže byť aj 4, aj 5 a zapráši sa po tých dlhopisoch. Ja som dal provokatívne do 15,6, lebo ak ministerstvo hovorí, dáme súkromnému investorovi garantovaný výnos initial capital, tej vstupnej kapitálovej investície, vo výške 15,6 %, podotýkam, to nie je jednorazovo, to je per anno po dobu 20 rokov. To stále majme na pamäti.
Ja sa pýtam, ak chce vláda Roberta Fica nechať zarobiť takúto vnútornú výnosovú mieru investície súkromnému investorovi, no, sociálne orientovaná vláda, ktorej ide o blaho občana, nemôže mať žiaden problém nechať zarobiť 15,6-percentný kupón, ktorý si bude strihať každý rok majiteľ toho dlhopisu, ktorým bude občan Slovenskej republiky. Však teraz sa ukážte, sociálne orientovaná vláda, ktorej ide o blaho človeka. Viete, to blaho sa nedosahuje tak, že im dáte, ľuďom, nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, vlaky zadarmo. Emitujte tieto dlhopisy.
A opäť nevarím z vody, takéto dlhopisy, teraz neviem z hlavy, tri, štyri roky dozadu boli emitované v Českej republike za ministrovania ministra Kalouska a len sa tak po nich zaprášilo.
No, čiže nominálna hodnota 1 000 eur. Samozrejme, že tam by sme museli stanoviť aj nejaký ceiling, nejaký strop, aby nám všetky dlhopisy neskúpila jedna najbohatšia fyzická osoba na Slovensku, že, lebo aj to by sa mohlo v demokracii karpatského typu, ktorú máme na Slovensku, úplne kľudne stať. Tak by tam to bolo potrebné zastropovať, aby ten limit bol napríklad 10-tisíc eur. Inými slovami, každá fyzická osoba si môže kúpiť maximálne desať kusov týchto dlhopisov. A to už sú technikálie, ku ktorým sa nechcem teraz v tomto vystúpení vracať.
A teraz tá kľúčová bodka za správami. Prevádzkovanie, teda máme nemocnicu vyfinancovanú, postavili sme ju za trhovo primerané investičné náklady, zaplatili sme aj generálnemu kontraktorovi, opakujem, tú 20-percentnú developerskú maržu. Ja som liberálny ekonóm, čiže keď je to raz takto na trhu obvyklé, tak sa netvárme, že my to postavíme bez toho. A prečo tam má tú úlohu ten generálny zhotoviteľ diela? No preto, aby nedochádzalo k prekročeniu capexov, tých kapitálových nákladov, aby nedochádzalo k prekročeniu lehôt výstavby. Máme ju postavenú, máme ju skolaudovanú, máme ju vyfinancovanú a teraz ide o ten tretí, tretie dejstvo tohto príbehu, aby tá nemocnica bola aj spravovaná efektívne, a to som hovoril opakovane veľakrát, to nie je môj nápad, to je nápad spoločnosti Ernst & Young v tom treťom scenári, nech tú nemocnicu prevádzkuje zmluvný operátor, ktorý má know-how skúsenosti zo zahraničia s prevádzkovaním takýchto typov projektov a v takomto rozsahu. Lebo to bude robustný projekt.
No a teraz by mohla vzniknúť otázka, že poďme si porovnať, a to je táto tabuľa po vašej pravici (rečník ukázal na tabuľu), ako vyzerá ten jeden stĺpček, to, čo ste schválili, pán minister, na vláde výstavba,UNB (Univerzitnej nemocnice v Bratislave) formou PPP projektu na strane jednej a výstavba takej istej nemocnice s tým istým rozsahom lôžok, lekárov, technológie, všetkého, ale postavená formou verejno-občianskeho partnerstva. Prebehnem to v rýchlosti, tú komparáciu.
Prvá záležitosť je ziskovosť. V prípade verejno-občianskeho partnerstva by tá ziskovosť bola, tá EBITDA marža, 15 až 25 %. Nehovorím ja, hovorí štúdia Ernst & Young. To znamená, postaví štát a prevádzkuje zmluvný operátor. To je scenár č. 3 vo vašej štúdii. Čiže 15- až 25-percentná marža. Majme to číslo na pamäti, hovoríme o verejno-občianskom partnerstve, to znamená, mohli by ste sa totižto o chvíľu pýtať, z čoho bude mať štát peniažky na vyplácanie kupónov držiteľom retailových dlhopisov? Občania Slovenskej republiky si tie dlhopisy kúpia a vzniká celkom logická otázka, z čoho štát bude mať každý rok na vyplácanie tých kupónov, toho úrokového výnosu? Tu je odpoveď. Pri verejno-občianskom partnerstve, čiže nemocnicu postaví štát, vyobstará a postaví štát, ale prevádzkuje zmluvný operátor so skúsenosťami zo zahraničia, takáto nemocnica takto spravovaná podľa tvrdení spoločnosti Ernst & Young má dosahovať ročnú EBITDA maržu, čiže maržu hrubého zisku, trošku zjednodušujem, 15 až 25 %.
No, v prípade PPP modelu by tá marža bola 20 až 28 %. Len viete, v čom je rozdiel? Vo vami schválenom PPP projekte, kto bude príjemcom tejto marže? Kto bude príjemcom týchto peňazí? Súkromný investor. V modeli verejno-občianskeho partnerstva bude príjemcom týchto ziskov tá spomínaná Special Purpose Vehicle alebo tá SPV-čka, ktorá je 100 percentami vlastnená štátom, a teda tie peniažky budú tvoriť príjem štátneho rozpočtu. A teda bude dosť zdrojov na vyplácanie úrokových kupónov držiteľom retailových dlhopisov.
Výnosnosť investície, pán minister, teda ten internal rate of return, vnútorná výnosová miera nad investovaným kapitálom. V našom modeli verejno-občianskeho partnerstva by tá výnosnosť mohla byť do 15,6 %. Prečo nie? Ak ste ju garantovali a štúdia tvrdí, že ak ju nebudete garantovať súkromnému investorovi, sa nenájde na trhu reálny dopyt zo strany ani investičných bánk, ani súkromných investorov, ktorí by do takéhoto projektu išli. Netvrdím ja, tvrdí štúdia Ernst & Young.
Len aký opäť bude rozdiel? Teda výnosnosť kapitálu bude v obidvoch modeloch, aj verejno-súkromného partnerstva aj verejno-občianskeho partnerstva, 15,6 % len s tým rozdielom, že vo vami navrhovanom a schválenom modeli príjemcom bude súkromný investor, v nami navrhovanom modeli verejno-občianskeho partnerstva príjemcom bude niekoľko desiatok tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí si kúpia tieto dlhopisy.
Lebo, modelujme spolu, 120-miliónová emisia v nominálnej hodnote po 1 000 eur, teoreticky, ak by si každý občan kúpil iba jeden kus toho dlhopisu, tak 120-tisíc ľudí by ste mohli uspokojiť. Ak tam bude, ako som hovoril, nastavený nejaký strop, že maximálne do 10 kusov na jednu fyzickú osobu, pripusťme, že v priemere bude každý občan, ktorý vstúpi do tejto emisie, do kúpy, bude mať v priemere 3 dlhopisy, no tak môžete uspokojiť 40-tisíc ľudí. Preto hovorím, že príjemcom tej EBITDY, toho hrubého zisku, bude na konci dňa občan, niekoľko desiatok tisíc občanov.
A pozrime si teraz na túto tabuľu, ja ju takto dvihnem trošku hore (rečník zobral do rúk tabuľu, ukazujúc ju plénu), aby ste ju všetci videli, aby ste mali aj takú vizuálnu predstavu, čo tá výnosová miera znamená. Na začiatku dňa spoločnosť XY, súkromný investor, nech sa volá akokoľvek, nebudem teraz tu menovať žiadnych oligarchov, vstúpi do projektu, investuje do projektu 1 000 eur, pre jednoduchosť porozumenia, a medzi rokmi 2020 až 2040 z 1 000 eur sa mu to takto rozmnoží na 4 120 eur. Preto tu máme osem 500-eurových bankoviek, jednu 100-eurovú a jednu 20-eurovú; 4 120 eur. Stačí si urobiť jednu jednoduchú predstavu, že držiteľ tejto 1 000-eurovej sumy, dvoch päťstoeuračiek, nie je súkromný investor XY, ale jeden zo 120-tisíc občanov Slovenskej republiky. Takto sa mi môžu zhodnotiť jeho úspory.
Stačí, keď pôjdete do excelu, ťuknete si tam finančné funkcie, dáte si IRR, vnútornú výnosovú mieru, a zistíte, že toto je presne IRR v hodnote 15,6 %. Samozrejme, že toto je zjednodušená vizualizácia. V praxi to vyzerá tak, že ten majiteľ toho štátneho dlhopisu dostáva ten kupón navyše ešte každý rok. Čiže bude dostávať 20 rokov 156 eur každý rok, lebo investoval 1 000 a má výnos 15,6 %, čiže z tej tisícky bude dostávať 156 eur po dobu 20 rokov a v tom 20. roku sa mu vráti nominálna hodnota toho dlhopisu. Čiže dostane 1 000 eur späť, tých pôvodných, ktoré investoval, a plus úrokový výnos.
Pýtam sa, sociálna vláda sociálne orientovaného premiéra Roberta Fica, prečo nechcete nechať na tomto projekte zarobiť ľudí? A nehovorte mi tu teraz argumenty o tom, že, no, viete, ale tá nemocnica by bola potom predražená, lebo by ju staval štát a nám poradcovia povedali, že bude stáť o 100 mil. eur viacej. Nehovorte mi nič o tom, že bude prevádzkovaná neefektívne ako doterajšie tri nemocnice, zdravotnícke výkony, ktorých sa majú replikovať v tej novej Univerzitnej nemocnici Bratislava. Ani jedno riziko, ani druhé riziko, pán minister Čislák, neplatí. Je nulitné, resp. sa dá úplne hravo ošetriť.
Dovoľte mi na záver povedať, že čím skôr, ak o tom nepresvedčíme pána ministra Čisláka, čím skôr Robert Fico zastaví toto žonglovanie ministra Čisláka s číslami, lebo to je naozaj žonglovanie, čo tu je predstavené v tej štúdii, čím skôr zastavíte tento projekt verejno-súkromného partnerstva, tým lepšie pre všetkých občanov Slovenska.
Ja vás chcem preto, pán minister, veľmi úprimne poprosiť, tým sa dostávam k záveru môjho vystúpenia, ak máte, a určite máte, ešte stále verím, nejakú česť a úprimnú snahu postaviť nemocnicu efektívne, prevádzkovať ju efektívne a navyše nechať na tom zarobiť ľudí, skúsme sa dohodnúť po mojom vystúpení, že si vymeníme telefónne čísla, skúsme sa stretnúť vo vašom rezorte na ministerstve zdravotníctva, ja vám viem o tomto projekte verejno-občianskeho partnerstva porozprávať ďalšie podrobnosti, som pripravený odpovedať na všetky vaše otázky alebo na otázky tímu, vášho tímu poradcov a ľudí, ktorí sú vo vašom tíme, a možnože prídeme k záveru, že naozaj tento model je uskutočniteľný, je vykonateľný. Nepotrebujete na to ani nového poradcu za 720-tisíc eur, ani za 2 250-tisíc eur, nepotrebujete investovať ďalšie 3 mil. eur, pretože ten model verejného občianskeho partnerstva vychádza zo vstupných dát, zo vstupných parametrov, ktoré sa v tej 395-stránkovej štúdii nachádzajú. Čiže netreba rokovať s novým poradcom na túto tému.
Preto som, joj, ešte posledná vec, niekde v tej štúdii, pán minister, som čítal, že má sa jednať o nejaký koncesný typ nemocnice. Pozor, nie len pre UNB Bratislava, ale údajne sa niekde konštatuje, že vláda má pripraviť rezort zdravotníctva aj legislatívu, aby takto postupom času na tomto modelovom príklade, na tejto štruktúre verejno-súkromného partnerstva mohli fungovať aj ďalšie nemocnice na Slovensku. Čiže trošku sa obávam, aby sa nepovedalo, že pozrite, Ernst & Young toto konštatoval, my do toho po hlave ideme a poďme podľa toho urobiť ďalšie nemocnice, či už ich rekonštrukcie, alebo výstavbu nových nemocníc. (Potlesk jedného poslanca.)
Takže dovoľte mi na záver, ukladá to rokovací poriadok, predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovávanému bodu Informácia o zámere realizácie výstavby novej nemocnice Bratislava. Nebudem čítať odôvodnenie, máte ho všetci v laviciach. Ja len prečítam tú titulnú stranu samotného materiálu.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. februára 2015.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republika zastaviť všetky práce súvisiace s prípravou novej nemocnice v Bratislave, najmä však zastaviť proces verejného obstarávania zákazky "Koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave s predpokladaným 30-ročným poskytovaním zdravotnej starostlivosti v tejto nemocnici vrátane poskytovania kapacít pre výučbu".
Ospravedlňujem sa za siahodlhý päťriadkovú nadpis, ale tak sa ten projekt volá.
Po druhé, porovnať všetky možnosti financovania výstavby novej nemocnice v Bratislave vrátane použitia verejno-občianskeho partnerstva, ktoré umožní dosiahnuť výraznú mieru zhodnotenia úspor obyvateľstva a výrazné zhodnotenie investície z verejných zdrojov.
A po tretie, vybrať najvýhodnejší model financovania z hľadiska nákladov štátu a občanov Slovenskej republiky.
Toľkoto k samotnému worthingu, k tomu textu návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže zastavte, pán minister, tento projekt. Viete, keď ste mali možnosť, alebo teda nie vy, aby som bol zase objektívny, ešte rezort pod vedením pani Zuzany Zvolenskej, keď ste takmer 7 mesiacov štúdiu utajovali pod rúškom toho, že rokujete s 26 firmami, tak si myslím, že nejaké 2-3 mesiace nikoho nezabijú, nikoho nepoškodia a nikomu neprospejú. Zoberme si, vy si zoberte nejaký time out nasledujúce 2-3 mesiace, schváľte toto uznesenie, teraz sa prihováram k poslankyniam a poslancom SMER-u - sociálna demokracia, schváľte toto uznesenie, vytvorme si priestor na diskusiu a poďme váš model verejno-súkromného partnerstva porovnať s modelom verejno-občianskeho partnerstva, ktoré navrhuje Slovenská občianska koalícia.
Verte mi, pán minister, že som bol vedený najúprimnejším úmyslom, cieľom, snahou ísť len a len po číslach, po dátach, po hard faktoch, po tvrdých dátach, a snažil som sa nájsť taký model, aby naozaj na konci dňa nemocnica bola postavená hospodárne, aby bola prevádzkovaná efektívne a aby navyše na nej mohli zarobiť občania. Čo výraznou mierou môže prispieť k zatváraniu tých spomínaných nožníc, tej medzery v príjmovej nerovnosti ľudí na Slovensku.
A na záver posledná veta. Pán minister, v tej informácii, ktorú ste dali do zdravotníckeho výboru a poslancom, som zrazu zistil, že investičné náklady majú byť 165 mil. eur. Niekto kontroloval tie údaje v tej informácii? Tam máte, ja vám pomôžem v rozmýšľaní, tam máte 120 mil., ak sa nemýlim, stavebné náklady, po slovensky cement, tehly, piesok, potom tam máte nejakých 30 alebo koľko miliónov na technologický park a plus nejaká suma, fakt neviem, 15 alebo koľko miliónov na IT, na zosieťovanie informačnej technológie atď. Tie čísla, keď si porátate dokopy, kto z vás tú informáciu má v ruke, tú krátku informáciu, ktorá bola pre poslancov rozdaná do lavíc, to je 165 mil. eur.
Ja sa pýtam, čo sa stalo? Však váš poradca hovorí 350 vo variante, že obstará, prevádzkuje štát, 350 vo variante, že obstará a postaví štát a prevádzkuje zmluvný operátor a 250 vo variante, že idete na model verejno-súkromného partnerstva. A zrazu 165 sa stalo z 250? Čím sa to dá vysvetliť?
Ja som si pôvodne myslel, že to je tým, že namiesto 900 lôžok, alebo koľko je to presne, tam bude 500 alebo 450, ja neviem, ale pátral som po tom. V tej informácii, ktorú ste rozdali do lavíc poslancom, sa nič o nejakom zúženom rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti nehovorí. Stále je to tak robustne namodelované, ako tie parametre, ktoré sú v tej štúdii Ernst & Young. Prečo sme zrazu klesli na 165 mil.?
Z mojej strany všetko. A poprosím všetkých kolegov, kolegyne z pravého, z ľavého spektra o podporu predstaveného návrhu. Ak má byť vytvorený čo i len minimálny priestor na jeho diskusiu, ale s odborníkmi z rezortu ministerstva zdravotníctva, tak potom poprosím o podporu predstaveného návrhu uznesenia Národnej rady, ak budeme teda ešte dnes o tomto bode hlasovať.
Ospravedlňujem sa, hovoril som strašne dlho, máme za sebou hodinu, ale povedal som úvodnú vetu, že model verejno-súkromného partnerstva je veľmi komplikovaná, veľmi sofistikovaná téma, ktorá sa nedá vysvetliť na ploche 3-4 minút a už vôbec nie, ak si chcem urobiť poctivú komparáciu modelu, ktorý schválila vláda, a modelu, ktorý navrhujeme my v Slovenskej občianskej koalícii.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, predkladám informáciu k predmetnému návrhu zákona a konštatujem, že návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov všetky náležitosti. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.