Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.12.2012 o 9:12 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2012 16:22 - 16:23 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja chcem úprimne poďakovať všetkým kolegom, kolegyniam, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Vážim si vaše reakcie.
Ale teraz na odľahčenie, práve preto, že nás čaká snáď ešte niekoľkodňová ťažká diskusia, ťažký maratón k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem len, pán Blaha, vám povedať, že Warren je "bafet", nie "bufet" ako ste ho nazvali vy. Bufet je tu, pod týmto poslaneckým balkónom, viete, tak tu je bufet a Warren je "bafet". Skúsme sa takto dohodnúť, dobre?
Ale vy ste celkom prijateľný diskutér, ja vás mám skutočne rád, ako neberte to osobne. Ja naozaj vás úprimne mám rád, tak, že celkom spôsobíte zábavu a také odľahčenie. Samozrejme, že som hovoril o Paulovi Krugmanovi, veď to je jasné. No, ale ďakujem, bola to z vašej strany veľmi trefná a vtipná poznámka.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2012 15:18 - 16:10 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vrátim sa ešte jednou vetou k tomu prerušenému dopoludňajšiemu vystúpeniu pre tých z vás, ktorí tu neboli, aby sme predsa len objavili istú kontinuitu s týmto druhým popoludňajším dielom.
Naozaj len dve-tri vety. Doobeda som hovoril o tom, že čo mi je najviac ľúto, že hrubý verejný dlh Slovenskej republiky narastie medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2015 o 16,5 mld. eur. O viac ako 50 percent. Zvýši sa z 30 mld. na 46,5 mld. eur. Toto je dôležité, aby si uvedomili nielen poslanci z opozície, z koalície, nielen odborná, ale predovšetkým aj laická verejnosť, že Slovensko sa veľmi rýchlo v priebehu štyroch rokov môže dostať do dlhového útesu, alebo, ak chcete, do dlhovej pasce. Presne do takého dlhového útesu, v ktorom sa na sklonku tohto roka objavia Spojené štáty americké, a toto možno bude prvý charakteristický znak slovenskej ekonomiky, v ktorom sa budeme veľmi podobať na Spojené štáty americké v tom negatívnom znamienku.
Ja súhlasím so všetkými argumentmi typu, že slovenská ekonomika je závislá od exportu, je závislá od rastu alebo poklesu dopytu, predovšetkým vo Francúzsku, Nemecku, po našich tovaroch a službách. O tom niet pochýb. Ale práve preto a o to viac platí, že bolo fatálnou chybou v tých ťažkých ekonomických časoch, do ktorých sa Slovensko rúti, a hovoril som dopoludnia o tom, že to nebude otázka roka, dvoch, že to môže byť jedna celá stratená dekáda a môžeme mať na Slovensku to, čomu sa hovorí v Spojených štátoch amerických, lost generation, čiže jednu stratenú celú generáciu mladých ľudí. A práve preto, že nás čaká, bohužiaľ, takýto vývoj a vývoj, ktorý vo veľkej miere nedokáže ovplyvniť žiadna vláda, ani tá naľavo, ani tá napravo, o to viac platí, že nebolo potrebné, naopak, bolo to fatálnou chybou robiť kroky, ktoré ešte viac ekonomický rast na Slovensku podviažu, ktoré povedú ešte k väčšiemu rastu nezamestnanosti, úbytkom pracovných síl a povedú túto krajinu, a to nie je o ideológii, to je o tvrdých číslach, k hospodárskemu úpadku.
Ja chápem, že premiér Robert Fico utešuje vo svojich verejných vystúpeniach slovenskú verejnosť falošným upokojovaním, ak tvrdí, že Slovensko bude mať na budúci rok druhý najvyšší ekonomický rast v Európskej únii. Áno, na číslach je to presne tak. Aj keď je pravdou, že tak ako sa objavuje jedna makroekonomická prognóza za druhou, tak stále odhad na budúci rok, pokiaľ ide o ekonomický rast, klesá a klesá. Ešte v lete makroekonomické prognózy hovorili o tom, že slovenská ekonomika porastie tempom 2,5 percenta. Ostatná najnovšia prognóza hovorí o raste 2,1 % HDP. Európska komisia už nám prognózuje na budúci rok rast iba na úrovni 2 percent. A ja očakávam, že ak naša ekonomika porastie v budúcom roku o 1,8 %, že to bude skôr ten optimistickejší scenár. To znamená, že bude ešte horšie.
Súhlasím s podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom v tom, že makroekonomické prognózy sa skutočne stávajú viac lotériou ako prognózami. No ale opätovne pripomínam, že ak sa na tomto vieme zhodnúť, že je to vývoj, ktorý nie je ani vo vašich, ani v našich rukách, ktorý neviete ovplyvniť, to je ten negatívny vývoj externalít, negatívny vývoj externého prostredia, o to viac platí, že nebolo potrebné na Slovensku rušiť to, čo funguje, nebolo potrebné rušiť rovnú daň, nebolo potrebné robiť ideologické zásahy a vytvoriť socialistický Zákonník práce, nebolo potrebné takýmto razantným štýlom otvárať a viac-menej deštruovať druhý pilier, nebolo potrebné takýmto tempom zvyšovať priame dane, či už dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb.
Pre krátke pripomenutie by som rád uviedol, že premiér Robert Fico ešte v lete povedal, skrátim tie jeho výroky, "máme stabilnú vládu, máme rozpočet, ktorý nepostihuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov". A po tretie, povedal: "A nikto nebúcha po stole." Aká je skutočnosť niekoľko málo mesiacov po týchto troch výrokoch nášho premiéra?
Takže výrok č. 1, "máme stabilnú vládu". Ja hovorím, že práve naopak, stabilite je na Slovensku koniec. Pretože pod stabilitou ale skutočne nerozumiem kvantitatívnu prevahu rúk v parlamente. Ak by sme takto chápali stabilitu alebo definíciu stability, tak potom najstabilnejšou vládou v histórii Slovenska, vtedy ako súčasti Československa, bola komunistická vláda, pretože tam tá prevaha tých rúk bola absolútna. Ja pod stabilitou rozumiem predovšetkým ekonomickú stabilitu, sociálnu stabilitu. A pod stabilitou predovšetkým rozumiem dlhodobo udržateľný ekonomický rast. Aj keby som tu s tým slovíčkom "rast" teraz narábal veľmi, veľmi opatrne, ak niekto z vás študuje originály dokumentov, ktoré chodia z Bruselu, a to je jedno z akej úrovne, či je to Ecofin, Eurogroup, ECB, Európska komisia, všade nájdete donekonečna sa opakujúce slovné spojenia "long sustainable growth", čiže dlhodobo udržateľný rast. Bolo by dobré, ak by si aj na úrovni európskych štruktúr v Bruseli lídri uvedomili, že je to naozaj jedna veľká mantra. V tých časoch, ktoré nás čakajú, o ktorých hovorím ako o jednej stratenej celej dekáde, sa musíme naučiť pracovať skromne a s pokorou so slovíčkami "ekonomický cyklus". To znamená, musíme sa naučiť zmieriť s tým, že raz budeme smerom hore, budeme rásť, potom pôjdeme dole, potom pôjdeme do mínusových čísel, čiže padneme do recesie, potom znova dôjde k nejakému oživeniu, nejakej recovery a znova budeme rásť. Proste, naučme sa radšej hovoriť nielen ľuďom na Slovensku, ale predovšetkým sami sebe pravdu, že ak niekto narába s tým, že ekonomika eurozóny, ekonomika Európskej únie má pred sebou dlhodobo udržateľný rast, to znamená, že tá krivka bude vždy nad tou osou "x" a stále pôjde hore, bude to len otázka toho, o koľko percent je to bohapustá čistá lož, ktorá už neobstojí ani ako politický marketing.
Takže ak si takto zadefinujeme stabilitu, teda nie ako prevahu, kvantitatívnu prevahu rúk v parlamente, ale stabilitu - znamená: spokojnosť ľudí, sociálnu stabilitu, stabilitu ekonomickú a predovšetkým udržateľnosť nie ekonomického rastu, ale zvyknutie si na ekonomické cykly, teda rast a pokles, a pod tou stabilitou ešte doplňme k tejto definícii aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mám obavu, mám vážnu obavu o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ak konštatujeme, že nám narastie hrubý verejný dlh. A teraz pán minister, dúfam, že ma pochopí, nerozoberám vôbec vaša vláda, naša vláda, predchádzajúca vláda, Mečiarova vláda, toto nechajme teraz bokom a držme sa čisto len ekonomických faktov, ak nám narastie hrubý verejný dlh o 16,5 mld. eur, z 30 na 46,5 mld. eur medzi rokmi 1. január 2012, keď bol dlh 29,9 mld. eur, a do 30. 12. 2015, keď má byť, aj to len za predpokladu, že reálny vývoj ekonomiky pôjde v tých intenciách, na ktorých je postavený predpoklad rozpočtu verejnej správy na roky 2013 a 2015, tak ten verejný dlh narastie o viac ako 50 percent.
Ak hovoríme o tom, že mám obavu o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vychádzam predovšetkým z toho, že bude stále klesať ekonomická výkonnosť, ekonomická sila Slovenskej republiky. A ten verejný dlh nám ide hore, hore, hore. My sa zhodneme v tom, pán minister, že z verejného dlhu sa dá aj vyrásť. No len to by sa dalo len v prípade, ak už je teda stále pomerovaný k HDP, ak by sme skutočne, skutočne rástli.
Ak budeme hovoriť ale o hospodárskych rastoch na úrovni okolo 2 %, možno bude realitou 1,8 % budúci rok, tak to je ekonomický rast, ktorý nevytvára na Slovensku nové pracovné miesta. Je to len hra s číselkami, s politickým marketingom a uisťovaním, falošným uisťovaním ľudí, že na Slovensku bude druhý najvyšší ekonomický rast zo skupiny európskej dvadsaťsedmičky. Takže toľko k stabilite, ak okomentujem teda ten výrok: "Máme stabilnú vládu." Ak prijmeme túto definíciu stability, tak potom stabilite je koniec.
Druhý výrok Roberta Fica, niekoľko málo týždňov dozadu, keď povedal: "Máme na stole rozpočet, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov." Všetci sme svedkami toho, že každý druhý deň agentúry prinášajú správy o hromadnom prepúšťaní. Viete veľmi dobre, že v rozpočte máte integrované ekonomické zákony, novely zákonov, ktoré napríklad postihujú aj drobných živnostníkov, ale áno, aj mladé rodiny, mám na mysli zrušenie nezdaniteľnej časti alebo odpočítateľnej položky na manželku a ďalšie a ďalšie, opatrenia, o ktorých budem o chvíľočku hovoriť, tak sa konečne prestaňme tváriť, strhnime si z tváre tú masku a netvrďme, že "máme na stole rozpočet, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov".
No a tretí výrok premiéra Fica, nie z rokov 2006 - 2010, teraz z nedávnej minulosti, niekoľko málo týždňov dozadu, keď povedal: "A nikto nebúcha po stole." No búcha! Práve v týchto dňoch, paradoxne práve v dňoch, keď schvaľujeme návrh rozpočtu na budúci rok, búcha po stole, momentálne je to skupina učiteľov, nevieme, aký bude ďalší vývoj. Ani ja osobne si neželám, aby vyšli do ulíc ďalšie skupiny obyvateľstva, fakt si to neželám, ale tvrdím, že sa po stole búcha a búcha sa po stole stále hlasitejšie. A neželajme si nikto tu z prítomných, aby to nabralo na obrátkach, aby tento vývoj ďalej eskaloval. Takže ani jedno z tvrdení premiéra Fica nie je tvrdením pravdivým.
A tu by som chcel ešte pripomenúť ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, že návrhom rozpočtu verejnej správy v tom tvare, v akom ho predložil, vlastne potvrdil vlastné presvedčenie, že ani za nasledujúce tri roky nebude možné zvýšiť produktivitu práce a intenzitu práce vo verejnom sektore. A teraz už sa nejdem sporiť s ministrom financií o tom, či minister Mikloš zabudol, nezabudol štyritisíc učiteľov do nejakých tabuliek započítať. Platí, naďalej platí, že ak v tomto roku pracuje vo verejnom sektore približne 350 000 ľudí, v roku 2015 bude pracovať rovnakých presne 348 000 ľudí. Čiže nič významné sa v tejto oblasti neudeje. Preto si myslím, že by sem mohli na Slovensko začať chodiť manažéri zo Švajčiarska, Nového Zélandu, Nórska a učiť sa, ako sa riadi a ako funguje efektívna verejná správa.
Vy ste dosiahli, pán minister, to, čomu sa v ekonomickej teórii hovorí paretovské optimum. Paretovské optimum znamená, že predstavte si vrstevnice na mape, ktoré spájajú body s rovnakou nadmorskou výškou, a čím je ten nárast toho sklonu alebo toho kopca prudší, tak tým sú tie vrstevnice tesnejšie vedľa seba, a čím je ten pokles toho kopca dole miernejší, tým sú tie vrstevnice od seba vzdialenejšie, a paretovský optimum znamená, že každá tá vrstevnica predstavuje nejakú kombináciu výrobných faktorov, práce, kapitálu a financií, a táto kombinácia výrobných faktorov nám prináša nejaký ekonomický "auput". Napríklad v podobe HDP, alebo v podobne ročného obratu korporácie a tak ďalej, alebo, ak chcete, ročného príjmu domácnosti. A tým, ako vy zvyšujete efektívnosť riadenia domácností, korporácií alebo štátu, tak sa na tých pomyselných vrstevniciach posúvate stále vyššie a vyššie a vyššie, až dosiahnete na tom kopci nejaký pomyslený bod, ten triangulačný bod, alebo ako sa to volá v geografii. A ten bod znamená, že už ľubovoľná zmena kombinácie výrobných faktorov vás už môže posunúť len smerom nadol. Čiže ste dosiahli paretovské optimum, takú kombináciu výrobných faktorov, práce, kapitálu, financií, že už nie je možné preskupovaním, reorganizovaním, zintenzívňovaním práce a tak ďalej sa posunúť nikam vyššie, ste dosiahli vrchol. Gerlachovský štít, 2655 metrov nad morom, alebo koľko má presne. Dvetisíc šesto šesťdesiatpäť, nie? Dvetisíc šesto päťdesiatpäť, ďakujem veľmi pekne.
A teraz sa vrátim k počtu zamestnancov vo verejnom sektore, tristopäťdesiattisíc zamestnancov dnes, tristoštyridsaťosemtisíc zamestnancov na konci roka 2015. Tak týmto pán minister financií potvrdil, že sme dosiahli paretovské optimum, že vo verejnej správe už nie je možné zvyšovať produktivitu práce, ani intenzitu práce, že 350 000 ľudí, mnohí z nich si vykonávajú určite čestnú, záslužnú a užitočnú činnosť a prácu, ale že všetci títo ľudia sú celých 255 dní, pracovných dní v roku vyťažení na 100 %, že neexistujú prekrývania v náplni práce ani pracovníkov v rámci jednej inštitúcie, ale že neexistujú žiadne tie "overlappingy", tie prekrývania činnosti práce, ani medzi inštitúciami navzájom. Proste, povedali ste jednoducho tým, že ste si zapísali do rozpočtu 348 000 úradníkov verejnej správy do roku 2015, ste povedali, že všetkých 350 000 ľudí je vyťažených na 100 % každý deň v roku, už nie je možné zvyšovať ani produktivitu práce, ani intenzitu práce a že nedochádza k žiadnym prekrývaniam pracovných náplní, činností, ani v rámci inštitúcie, ani medzi inštitúciami navzájom, keďže za týmto číslom je potrebné si predstaviť radovo niekde okolo 800 rozpočtových a príspevkových organizácií. Ja som zažil, keďže sa snažím naozaj držať hlavne argumentačnej úrovne, som zažil jednu takú, neviem teraz pomenovať, či veselú, či smutnú, skúsenosť z jednej z koaličných rád, kedy sa diskutovalo o nejakom, o nejakej inštitúcii, o nejakom úrade, a trvalo asi trištvrte hodiny, kým koaličná rada zistila, v rezorte ktorého ministra ten úrad vôbec pracuje, tá inštitúcia. Je to naozaj tak, je to proste holý fakt.
A vidíte, že opäť dávam úplne bokom témy, vaša vláda, naša vláda, proste takto to funguje. Mňa len prekvapuje a prekvapuje ma to s negatívnym znamienkom, že minister financií nemal žiadnu ambíciu, rezignoval na ambíciu zmeniť stav vo verejnej správe. A prečo o tom hovorím? Za tým netreba vidieť len 348 000 stolov a stoličiek a krabíc a ľudí, za tým teba vidieť 4,5 mld. eur, ktoré sa vynakladajú na mzdové prostriedky vo verejnej správe. Štyri a pol miliardy eur, ak chcete, je to približne 16,5 % výdavkov rozpočtu verejnej správy. A teraz sa pýtam, je to výrazný potenciál na úspory? No je. Čo sa ide udiať v týchto dňoch s korekciou rozpočtu? Ideme opäť skonštatovať, že nám poklesli príjmy, že dôjde k výpadku hlavne daňových príjmov, a na strane druhej proti tomu ideme rozpustiť významnú časť fiškálnej rezervy. A to je všetko.
A preto sa pýtam na tomto mieste, kedy bude mať minister financií, ale i celá táto vláda ambíciu prísť do parlamentu s rozpočtom, v ktorom nám ukáže výraznú, ale výraznú redukciu výdavkovej strany rozpočtu? Ak som si pozorne prečítal pozmeňujúci návrh, ktorým sa má rozpočet korigovať, nejdem teraz do diskusie, či je to štandardné, či je to málo štandardné, je to menej štandardné, ja tomu rozumiem, že myslím zo zákona má prezident republiky 15 dní na to, aby rozpočet podpísal, z toho jednoznačne vyplýva, že 15., najneskôr 16. decembra ráno ho musí mať na stole, ak má zákon o rozpočte verejnej správy vstúpiť do platnosti k 1. januáru budúceho roka. Čiže ste pod časovým tlakom, a preto sa pokúsim nechať bokom teraz argumentačnú úroveň, že toto je fakt neštandardný postup, jedným pozmeňovákom takto upraviť rozpočet verejnej správy. Bolo by oveľa poctivejšie a úprimnejšie to predložiť do mimoriadneho výboru pre financie a rozpočet a ďalej o tom rozpočte diskutovať.
Veď opäť ste si zhodili sami masku, falošnú masku z tváre, keď ste nie tak dávno, pán premiér Fico rozposlal listy na lídrov všetkých opozičných strán a povedal, no keď tak opozícia mudruje, tak chcem do zajtra do rána do 9.00 návrhy, kde sa dá ešte urobiť inak konsolidácia verejných financií. A potom to boli siahodlhé výroky o všetkých verejných diskusiách v médiách: Veď pozrite sa, veď iná alternatíva nie je! No ja tvrdím, že iná alternatíva je. Ale nepostupujte týmto už veľmi priehľadným spôsobom, že zadávate opozícii úlohy ako malým deťom v škôlke, termínované úlohy do zajtra do 9.00 hodiny. Veď máte mandát. Máte milión stotridsaťštyritisíc voličov. Všetko, čo robíte, môžeme mať na to názory pozitívne, negatívne, je úplne jedno, máte na to tú spomínanú stabilitu, máte 83 hlasov, všetko vám prejde. A tvrdím, že všetko, čo robíte, je úplne legitímne, ale nie nevyhnutné, a už vonkoncom nie to, čo hovoríte o vlastnom návrhu rozpočtu, že je to jediná alternatíva konsolidácie verejných financií. Žiadna iná podľa vyjadrení aj ministra financií, aj premiéra neexistuje. Respektíve tí školáčikovia z opozície si tu termínovanú úlohu do zajtra do 9.00 hod., ako to bolo uvedené v tých listoch, nesplnili.
Teraz som ukázal jeden obrovský priestor, kde je naozaj reálny potenciál na redukciu výdavkov verejnej správy, nie o 20 miliónov, tak ako ste to uviedli v spomínanom pozmeňujúcom návrhu, ktorým chcete korigovať rozpočet. Ak si teraz k číslam o nezamestnanosti priradíme ešte aj konštatovanie alebo fakt, že dochádza na budúci rok k zmrazeniu reálnych miezd, to znamená, reálne mzdy v ekonomike neporastú, tak potom mi z toho vychádza celkom jednoznačný záver, že ľudia doplatia na hospodársku politiku SMER-u výrazne viac ako v prípade zvýšenia dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod, výrazne viac.
Ja som to myslím už pri iných zákonoch spomínal, že považujem naozaj za neúprimné, nečestné a nepoctivé výroky premiéra, keď povie verejnosti, že my nebudeme hyeny, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, lebo sa potom zvýši každý rohlík, každý oblek, každé auto, každý prací prostriedok sa zvýši o násobne viac, lebo keď sa pečie rohlík a zvýšite daň z pridanej hodnoty na percento, tak pôjde hore cena múky, cena vody, cena elektrickej energie a na konci to pečivo bude nie o jedno percento drahšie, o 4 % drahšie. A toto už je aj zlyhanie základných znalostí elementárnej matematiky a hlavne princípov, ako funguje daň z pridanej hodnoty, keďže všetky vstupy, ktoré v tom výrobnom reťazci - múka, voda, elektrická energia, nájomné, mzdy tých ľudí v tej pekárni, sú všetky tieto vstupy, lebo sú na výrobné účely, očistené o daň z pridanej hodnoty a tú daň z pridanej hodnoty na konci toho zaplatí konečný spotrebiteľ, ktorý si to pečivo kúpi. A je preukázané na číslach štatistického úradu, že zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod viedlo k cenovému nárastu približne o 1,4 percenta. Tak kde sú potom tie hyeny, o ktorých hovoril premiér Fico, že my nebudeme hyeny, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, nebudeme postihovať najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva?! No postihujete ich!
Celkom výstižne to uviedol vo svojom príklade Július Brocka na tom svojom kartónovom iPade, ktorý tu takto predostrel. To bolo veľmi trefné, podpisujem, matematicky veľmi presné a bez akejkoľvek logickej chyby. Postihnete rodiny, Július ma možno opraví, ktoré zarábajú 745, 750 eur mesačne. Ja to rád zopakujem, lebo pri tvojom vystúpení, kolega Brocka, možno neboli všetci tí istí poslanci, to nebola tá istá množina ľudí v sále. Tak týmto ľuďom práve preto, že ste zrušili odpočítateľnú položku na manželku, s čím by som nemal žiaden problém, pokiaľ by ste to zavesili aj na jednotlivé tabuľky príjmových skupín obyvateľstva, to znamená, ak zrušíte odpočítateľnú položku na manželku a zarába len manžel a zarába 750 eur mesačne, tak pokiaľ, ak to odvodíte od príjmových skupín a týmto postihnete tie najvyššie príjmové skupiny, budem vám aplaudovať a takýto návrh určite schválim aj ja. Ale vy ste to urobili bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupina sa tá rodina nachádza, a tým pádom, ak táto rodina doposiaľ mala daň nula, pretože mali sme tu takzvanú tú nezdaniteľnú časť aj toho príjmu toho manžela, plus tá odpočítateľná položka na manželku, tak takáto rodina platila nula doteraz, tak po novom bude takáto rodina platiť - Július, 56 eur? - 59 eur, ďakujem, mesačne. Vynásobte si to dvadsiatimi, na daniach zaplatí 59 eur, vynásobte si to dvanástimi, pardon, mesiacmi, tak táto rodina príde o jednomesačný príjem per anno, v rámci roka príde o jednomesačný príjem rodina s jedným jediným príjmom, kde zarába jeden jediný člen domácnosti, manžel, pripusťme, a manželka je doma na materskej s deťmi.
Tak sa pýtam: Postihujete najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva? No postihujete! Holý, nevyvrátiteľný fakt. Ale áno, ja chápem, že by to stálo spústu roboty a takej tej mravenčej práce, ak by ste to chceli fakt zavesiť na jednotlivé príjmové skupiny obyvateľstva. Ono to nie je jednoduché, chce to veľa úsilia. No načo by sme sa do toho púšťali? No tak jednoducho paušálne takto zasiahneme všetky mladé rodiny a v televízii budeme vykrikovať, že my len 12 % najbohatších postihujeme.
Viete, aj v tom vašom takom úsilí, ako postihnete najbohatšie firmy, najbohatších, fyzické osoby, aj tam ste úplne na omyle. Pretože napríklad tá tzv. milionárska daň, to znamená, že keď začína klesať odpočítateľná položka, u nás začína klesať už pri 1881 eur mesačne a postupne klesá a vyklesá až na nulu pri tom príjme 3229 alebo koľko mesačne, o ktorom hovoril pán premiér, že toto je tých 12 % najlepších príjmových skupín obyvateľstva a len ich idete postihnúť. Nie, vy budete postihovať aj ľudí, ktorí zarábajú 1881 eur mesačne, lebo už tam začína pomaličky vyklesávať tá nezdaniteľná časť a vyklesá až na nulu pri tom príjme 3200, myslím, -29 eur mesačne.
Takže všetko sú to holé nezmysly, ale klobúk dole, ako hovoria priatelia v Českej republike, smekám klobouk, dámy a páni zo SMER-u, ako to dokážete marketingovo svojim voličom predať. Ale ten volič vás dobehne, ten volič vás dobehne skôr alebo neskôr. A viete kedy? Nie keď bude počúvať vyhlásenia vašich lídrov v médiách, ten volič vás demaskuje vtedy, keď prvýkrát otvorí budúci rok peňaženku a zistí, čo sa to vlastne stalo. Keď tá mladá rodina prvýkrát zistí, že zatiaľ čo som doteraz neplatil žiadnu daň, tak po novom budem platiť 59 eur mesačne krát dvanásť, prídem o celý jednomesačný plat v horizonte jedného roka. Vtedy vás budú demaskovať, lebo tam už potom nepomôžu žiadni komunikační poradcovia, ani marketingové stratégie, ani nič podobné. Jednoducho tá peňaženka nepustí. Ten manžel a tá manželka si tú peňaženku otvoria a tam zistia, čo sa to vlastne s tou socialistickou vládou stalo. Čo nám táto vláda vlastne na ten stôl položila.
Vrátim sa ešte k tej spomínanej dani z pridanej hodnoty. Ak sme ju upravili o jeden percentuálny bod smerom hore, tak to znamenalo zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu v úrovni 175 mil. eur. Zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod z 19 na 20.
Aké bolo konsolidačné úsilie Radičovej vlády v roku 2011? Jedna celá sedem desatín miliardy eur bolo konsolidačné úsilie Radičovej vlády pre rok 2011, ak to chcete počuť v absolútnych číslach. Ak to chcete počuť v percentách HDP, konsolidačné úsilie pre rok 2011 bolo v úrovni 3,3 percenta HDP.
Aké je konsolidačné úsilie vašej vlády pre budúci rok? Jedna celá jedna desatina percenta HDP. To netvrdí KDH, to netvrdí SDKÚ, to netvrdí OĽaNO, to netvrdí SaS, toto tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Som veľmi rád, že konečne by mal nastať pokoj zbraniam a konečne demagógia, opäť typu vaša vláda, naša vláda, a my máme iné čísla, a to je zo Štatistického úradu, ale Eurostat hovorí niečo iné, a proste tieto nekonečné rozprávky by mali skončiť. Máme tu po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska fiškálnu radu, ľudovo povedané, oficiálne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tá to dala na papier, 3,3 % konsolidačné úsilie pre rok 2011 Radičovej vlády, a 1,3, potom to korigovala niekde medzi 1,1 a 1,3 % HDP, konsolidačné úsilie vašej vlády pre rok 2013. Inými slovami, takmer trojnásobne vyššie konsolidačné úsilie minulej vlády v pomere k HDP, inými slovami, bez zvyšovania priamych daní, daní z príjmu právnických a fyzických osôb. A to, čím nás takými prívlastkami vyznamenáva premiér Fico, keď hovorí, že to oni boli hyeny, my nebudeme, my nepôjdeme touto cestou, my nebudeme hyeny, my nebudeme zvyšovať daň z pridanej hodnoty, tak tento konsolidačný krok sa podieľal niečo málo cez 10 % na celkovom konsolidačnom balíku Radičovej vlády - 175 mil., som hovoril, bol výber, vyšší výber dane z pridanej hodnoty, 175 mil. verzus 1,7 mld. eur celkového konsolidačného balíka.
Takže skúsme takto raz diskutovať o číslach a faktoch, skúsme sa vzájomne počúvať. Neklamme ľuďom do očí, že nepostihnete najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Postihnete, len chvíľočku ešte počkajte, pár mesiacov, až pootvárajú tie peňaženky a zistia, čo sa vlastne stalo. Počkajte do 31. marca 2014, keď budú podnikatelia a živnostníci predkladať daňové priznanie za rok 2013, to sú ich pomyslené peňaženky, keď zrazu zistia, o koľko viac platia na daniach a odvodoch.
Počúvam tiež veľmi často, že, výčitky z vašej strany, že aj minulá vláda mala nachystanú reformu, veľkú reformu odvodovú. Kolegovia zo stredopravých strán, ktorí vtedy boli účastníkmi koaličných rokovaní, mi potvrdia, že celá odvodová reforma Jozefa Mihála mala netto pozíciu pre štátny rozpočet, a teraz počúvajte dobre, mínus 60 mil. eur. Inými slovami, po realizácii takejto odvodovej reformy by štátny rozpočet mal o 60 mil. eur menej a o rovnakú sumu by mali viac živnostníci a ďalšie subjekty, ktorých sa odvodová reforma mala týkať. Tak opäť, skončime s nejakými nálepkami, vy ste hyeny, vy ste zdražovali rohlíky, lebo ste dvihli DPH. Ja tomu rozumiem, že to je pre ľudí, pre laickú verejnosť celkom zrozumiteľná marketingová téza, ale varujem vás pred tým, že budete veľmi rýchlo demaskovaní tými peňaženkami fyzických osôb a tými daňovými priznaniami právnických osôb alebo aj samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov. Už nehovorím o ďalších, o dohodároch a o ďalších skupinách, o mladých rodinách.
Takže skúsme sa zhodnúť na tom, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude musieť socialistická vláda SMER-u v budúcom roku prísť s ďalším konsolidačným balíkom. A vy sa jedného dňa nevyhnete tomu, že budete musieť urobiť ale dramatickú zmenu vo výdavkovej strane rozpočtu. Teraz sú to všelijaké účtovné kreativity, získavate obrovské stá milióny eur, lebo ste znížili odvody do druhého piliera. Opakujem, je to legitímne, fajn, s tým sa nedá nič robiť, vyhrali ste voľby, máte tu stabilitu v podobe definície Roberta Fica, teda tú kvantitu, tu máte 83 hlasov. Všetko je okej, ale je to naozaj cesta do pekla, tá realita vás dobehne. Ja si nechcem predstaviť o tri, o päť rokov, keď niekto bude musieť na Slovensku, možno vás sa to už nebude potom týkať, robiť po vás poriadok a niekto bude musieť oznámiť ľuďom, že sa idú znižovať dôchodky o 20 %, že sa idú znižovať platy vo verejnej správe. Jedného dňa, ak to ďalej pôjde týmto tempom, toto bude musieť niekto ľuďom povedať otvorene do očí.
Aj preto ste si načasovali zmeny v prvom pilieri, teraz hovorím o prvom pilieri, o dvoch významných zmenách, jednak je to nastavenie veku odchodu do dôchodku na tzv. strednú dĺžku života a druhá zmena, ktorá sa týka medziročných úprav samotných dôchodkov, že sa má prejsť na tú spomínanú dôchodcovskú infláciu, ktorá lepšie vystihuje ten spotrebný kôš, štruktúru spotrebného koša penzistu, a že sa už nepôjde tou súčasnou metódou, 50 % má váhu nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve a 50-percentnú váhu inflácia tak, že prechodom na dôchodcovskú, ten dôchodcovský spotrebiteľský kôš, dôchodcovskú infláciu. Tieto dve zmeny máte naplánované, ktoré obidve sú dobré a sú hodné podpory bez ohľadu na ľavicové, pravicové videnie sveta, ale k týmto zmenám ste sa odhodlali po roku 2017 a roku 2018, za horizontom volebného cyklu, lebo po nás potopa. Tieto dve zmeny ale výraznou mierou na strane jednej zvýšia udržateľnosť penzijného systému na Slovensku, hlavne prvého piliera, na strane druhej ale budú veľmi, veľmi bolestivé a budú veľmi, veľmi nepopulárne hlavne pre príjemcov týchto sociálnych dávok, čiže pre slovenských dôchodcov. A preto opäť jedna, jedno demaskovanie: niet lepšej cesty, lepšieho marketingu, ako takéto nepopulárne zmeny odsunúť za horizont volebného politického cyklu, na roky 2017 alebo 2018. Robíte to skutočne marketingovo veľmi zdatne.
Čo mi je obzvlášť ľúto, že k tým súborom vašich opatrení, už tu padli všelijaké definície, smrteľný mix, rany istoty, nechoďme po povrchu, poďme k podstate veci, vy urobíte z týchto, týmito opatreniami zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, minimálne v regióne Višegrádskej štvorky. To je holý fakt. A môžete sa tu búchať do pŕs o tom, ako budete zdaňovať bohatých a chrániť najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Nie, vy naopak, likvidujete strednú príjmovú skupinu obyvateľstva. Každá vláda na svete, ktorá pristúpi k tomuto kroku, si strieľa do vlastného kolena. Pretože, ak sa zhodneme na tom, že ekonomický rast je možné zabezpečiť len dvoma spôsobmi, buď je ten rast ťahaný exportom a ten nevieme ovplyvniť, ten dopyt vo Francúzsku a v Nemecku, alebo je ten ekonomický rast tlačený domácou spotrebou, ja sa pýtam: kto bude na Slovensku spotrebovávať, ak zničíte strednú príjmovú skupinu obyvateľstva?
A nespoliehajte sa na bohatých, pretože daňovo postihnúť najbohatšie korporácie sa už desiatky rokov nedarí ani podstatne fungujúcejším demokraciám. Poviem príklad zo Spojených štátov amerických, opäť. Viete, aká je efektívna miera zdanenia spoločnosti Google? Dobre počúvajte, 1,4 % je efektívna miera zdanenia spoločnosti Google. Ak sa pozriete na efektívnu mieru zdanenia ďalších spoločností podobných rozmerov a trhovej kapitalizácie ich hodnoty, teda na burze ocenenej, trhovej ceny ich základného imania, ich akcií, tak zoberte si Yahoo, zoberte si Apple, akékoľvek ďalšie spoločností, efektívna miera zdanenia týchto spoločností cez optimalizačné procesy sa pohybuje v úrovni medzi 1,4 až 2 percentá. Ak to nedokázali Američania desiatky rokov, zdaniť tých bohatých, až jedného dňa prišiel Warren Buffett a povedal: "Ja dobrovoľne ponúkam prezidentovi Spojených štátov amerických, že si želám, aby ste mi viacej zdvihli dane." A prídu a možno prišli viacerí takíto s takýmto nápadom. To je jasný dôkaz toho, že nedokážu to ďaleko, ďaleko efektívnejšie fungujúce vlády, ktoré dokážu krajinu spravovať ďaleko, ďaleko efektívnejšie, tak sa netvárte a nerobte si ambície.
Nemci majú také krásne príslovie, ktoré hovorí, že táto košeľa mu je o jedno číslo väčšia. Táto vaša ambícia, zdaniť bohatých, ktorí vám aj tak všetci poutekajú a budú sa možno blížiť úspechom Googleu a Appleu, je opäť táto ambícia, to je košeľa, ktorú máte na sebe, o jedno číslo väčšiu. To je holý fakt. Ale opäť marketingovo to vyzerá v poriadku. Veď na toto volič SMER-u počúva, zdaníme bohatých.
Škoda, že tu nesedí pán minister financií, ale človečensky chápem jeho povinnosti vo vzťahu ku generálneho sekretárovi OECD Gurriovi, alebo myslím, že v týchto chvíľach práve zasadá mimoriadna vláda, takže to plne chápem, ale škoda, že tu nesedí. Veľmi rád by som sa ho opýtal, aký je jeho osobný odhad daňových príjmov na budúci rok. Pracujeme tu s dvoma veľmi nebezpečnými dynamickými efektmi, obidva dynamické efekty sú s mínusovým znamienkom. Ten prvý negatívny dynamický efekt je, že zvýšenie daňovej sadzby vôbec, ale vôbec nemusí viesť k zvýšenému objemu celkovo vyberaných daní. O tom sme už tu počuli v uplynulých dňoch veľa. A druhý negatívny dynamický efekt je, a ten konštatuje dokonca priamo tá 148-stranová biela kniha, kto ju z vás čítal, rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, že jednotlivé opatrenia v svojom súčte, v svojej kombinácii môžu opätovne priniesť ďalšie výpadky na príjmovej strane rozpočtu. Raz je to zmena v Zákonníku práce, inokedy dvihnuté dane a vôbec všetky opatrenia, ktoré som doposiaľ vo svojom vystúpení spomenul a ktoré povedú k tomu, že zo Slovenska bude najhoršie miesto na podnikanie. S tým je spojená strata pracovných miest, s tým je spojený vyšší tlak ľudí, väčší počet ľudí, ktorí sa budú hlásiť na úradoch práce, s tým je spojený odchod firiem zo Slovenska, keď sa toto nasčíta. To nekonštatujem ja, to konštatuje jeden krásny odstavec priamo vo vašom návrhu štátneho rozpočtu, že "tieto negatívne dynamické efekty nie je možné vyčísliť". Som rád, že si ich aspoň uvedomujete. Niekedy mám vážne podozrenie, že to je veta, ktorá sa tam dostala z pera Inštitútu pre finančnú politiku. Menej som náchylný veriť tomu, že takéto riziká si uvedomuje predseda vlády.
Dovoľte mi v ďalšej poznámke uviesť opäť jedno nutné demaskovanie, pretože obzvlášť laická verejnosť potom môže fakt aplaudovať až do toho okamihu, kým neotvorí tú spomínanú peňaženku, alebo podnikateľ nevyplní to daňové priznanie. Minister Kažimír ešte 15. novembra tohto roku povedal: "Slovensko si požičalo za 12, teda na 12 rokov (boli to dvanásťročné dlhopisy, vládne bondy) za historicky najnižší úrok 3,4 %, lebo máme stabilnú vládu." No, úprimne aj mňa teší, že úrok a z toho vyplývajúce potom aj nižšie náklady na obsluhu verejného dlhu je naozaj historicky najnižší. Ale nepodľahnime, prosím vás pekne, klamu, že to je preto, lebo vládne SMER, že to je preto, lebo máte 83 hlasov v parlamente. Veď rating Slovenskej republiky nikto, žiadna z ratingových agentúr nezvýšila.
Čože sa to stalo, že si požičiavame za historicky najnižšie sadzby 3,4 percenta? No úplne nulová korelácia s vašou definíciou stability a stabilnej vlády.
Tak teda dvihnime tú pokrievku a pozrime sa do toho hrnca, čo sú hlavné dva dôvody, prečo si Slovensko požičiava za historicky najnižšie úrokové sadzby. A povedal som na úvod, že samotný fakt teší aj mňa. Pretože aj mňa teší, že budúci rok nebudú náklady na obsluhu verejného dlhu 1,5 mld. eur, ale možno 1,3 mld. eur. Miliarda tristo miliónov, to nás musí všetkých tešiť, lebo o to viacej zdrojov ostane na platy učiteľov.
Prvý dôvod, prečo si Slovenská republika požičiava za historicky najnižší úrok, je, že Európska centrálna banka natlačila do komerčných bánk, a teraz dobre počúvajte, dvakrát 500 mld. eur. Komerčné banky v Európskej únii dostali injekciu takú, ktorej sa hovorí v Spojených štátoch amerických quantitave easing, lebo to je kvantitatívne uvoľňovanie, spustíme rotačky a budeme tlačiť, tlačiť, tlačiť a budeme púšťať do obehu pomyselné bankovky, ono sú to elektronické peniaze v podobe zápisu na účtoch. Tak v rámci takéhoto kvantitatívneho uvoľňovania Európska centrálna banka pustila dvakrát 500 mld. eur komerčným bankám na tri roky za jedno jediné percento. Za túto sadzbu by si iste aj kolega Škripek a ďalší požičali veľmi radi, pokiaľ by išlo o hypotéku na rodinný dom, že?
Očakávania Európskej centrálnej banky boli, že komerčné banky tieto peniaze práveže vrhnú do reálnej ekonomiky, že sa zvýši objem úverovania firiem, firmy budú viacej vyrábať, teda budú viacej zamestnávať, klesne nezamestnanosť a tak ďalej a tak ďalej. Toto boli originálne pôvodné očakávania Európskej centrálnej banky. Ale viete, čo sa stalo v skutočnosti? Komerčné banky nesúc na svojom chrbte už dostatočne veľké bremeno, bremeno také, ďakujem pekne (Reakcia na podaný pohár vody.), že na záchranu európskych komerčných bánk bude potrebných približne 700 mld. eur. Dobre počujete. Sedíme na jednej obrovskej časovanej bombe, ktorá tiká a ktorej chod sa nedá zastaviť žiadnym politickým dekrétom.
Ktosi raz povedal, neviem teraz, či to bol Hugo Chaves alebo kto, že do ústavy dá článok, že zruší infláciu. No, tak ani tikanie tejto, tejto bomby, dámy a páni, sa nedá zastaviť. Ona tiká, či si to uvedomujete alebo nie, či sa premiér volá Robert Fico alebo akokoľvek inak. To je úplne jedno. To je niečo, čo sa deje mimo sféry vplyvu politických lídrov v Európe. Ja sa bojím, keď táto bomba vybuchne, kde Európa zoberie 700 mld. eur na záchranu vlastných komerčných bánk. Upokojujeme sa tým, že to nestiahneme hneď priamo do eurovalu a vybrakujeme celý euroval, a propos, ktorému už medzičasom klesol výrazne rating a bude mu klesať ďalej. Tak ako budú klesať ratingy Talianska, Španielska, Francúzska, tak bude prirodzene klesať aj celkový rating eurovalu. Lebo čím je menej trojačkových krajín v eurovale, tak tým ide dole aj rating celého eurovalu. A s klesajúcim ratingom eurovalu, to nie je nejaká marketingová sranda, že tlačová konferencia a Moody´s alebo Standard & Poor´s vyhlási, že klesol rating eurovalu. Pokles ratingu eurovalu súčasne bude znamenať výrazné zníženie úverovej kapacity eurovalu. To znamená, že to pokrytie vlastnými zdrojmi, pomer vlastných zdrojov eurovalu a tých peňazí, ktoré môže požičať krajinám, ktoré sú v problémoch, sa bude zhoršovať tento pomer. Čiže buď budete dodávať ďalší kapitál do eurovalu, fresh money, nové peniaze, vrátane slovenských peňazí, alebo bude klesať úverová kapacita spomínaného eurovalu s poklesom ratingu.
Takže sme utešovaní európskymi lídrami: "Don't worry!" Sedemsto miliárd síce, to je, pravda, číslo nie ktoré, o ktorom hovorím ja, o ktorom hovorí správa OECD. Ale viete, v prvom kole nastúpia priamo akcionári bánk a veritelia bánk, tí zaplačú ako prví, v druhom kole by mali nastúpiť verejné financie štátov, na území ktorých sa spomínané banky v problémoch nachádzajú. Vidíme, ako nastúpili verejné financie španielske na záchranu vlastných bánk. No tak, že dvihli telefón a požiadali euroval. A opäť sa neutešujme tým, že to bolo pôvodne 100 mld. a teraz je to len 49. Veď tak, ako prebiehali stress testy v európskych bankách, tak tiež boli najprv čísla nejaké, a potom sa urobili stress testy o pol roka neskôr a tie čísla boli dvojnásobné. Takže tým sa, prosím vás, nech nikto neutešuje. A ja osobne tomu neverím, do akej miery budú ochotné verejné financie, krajiny, na území ktorej sa banka v problémoch nachádza, nastúpiť a zachraňovať vlastné banky. Veď Španieli povedali jasne: linka do Luxemburgu, tam sedí rada guvernérov eurovalu, chceme peniaze.
Čo urobili ako prvé Íri? My chceme Equal Treatment, chceme rovnaké zaobchádzanie s Írskom ako so Španielskom. Keď je euroval ochotný požičať súkromným španielskym bankám, prečo sme si my v ostatných rokoch zachraňovali vlastné banky tak, že deficit Írska sa vyšplhal v jednom roku na 32 percent? Deficit, lebo zachraňovali vlastné banky. Tak si povedali, tak my chceme rovnaké podmienky.
A v tretej fáze by sa na záchrane týchto bánk, ako takzvaná inštancia poslednej záchrany, mal podieľať euroval. A preto sa vrátim k tomu kvantitatívnemu uvoľňovaniu, o ktorom som hovoril dvakrát, 500 mld., ktoré Európska centrálna banka dala komerčným bankám. To pôvodné očakávanie, pôvodný úmysel bol vynikajúci. Pustíme to, tie komerčné banky to pustia do reálnej ekonomiky, budú požičiavať korporáciám, porastie zamestnanosť, bude proste dobre, bude ten dlhodobo udržateľný rast. Klesne nezamestnanosť mladých ľudí a tak ďalej. No, len čo sa stalo v realite? Komerčné banky, ktoré sú si vedomí, vedomé toho bremena, o ktorom som hovoril, stále im rastie v bilanciách objem klasifikovaných úverov, alebo ten work out, to znamená, už úvery, ktoré sa nebudú nikdy splácať, ktoré jednoducho musí tá banka odpísať, tak tieto banky si povedali, no way, my nebudeme požičiavať peniažky do reálnej ekonomiky, a vrátili tieto peniaze buď naspäť do centrálnej banky za úrok vyšší, za aký si požičali, čiže ešte na tom diferenciáli úrokovom môžu pekne zarobiť, alebo vstúpili práveže na trh dlhopisov, vládnych bondov a začali tie peniaze, ktoré mali končiť v korporátnej sfére, v komerčných úveroch alebo aj v privátnej sfére spotrebných úverov, v hypotékach, začali tieto peniaze viac investovať na trhu vládnych dlhopisov.
To je prvý dôvod, prečo v Európe výrazne klesla úroková miera. Nie kvôli stabilite SMER-u v Slovenskej republike. Nedajme sa opiť rohlíkom. Takže aj túto masku treba sňať z tváre.
No a druhým dôvodom, prečo tak vyklesali dramaticky úrokové sadzby, opäť, samotný fakt ma teší, je ten, že investorom, finančným investorom na trhoch chýba alternatívne a bezpečné umiestnenie svojich investícií. Boja sa dávať investície do výrobnej sféry. A to je jedno, stavebníctvom počnúc a začína pomaličky kolabovať, našťastie ešte nie na Slovensku, aj automobilový priemysel. Vieme, v akých problémoch sú automobilky v západnej Európe, tak jednoducho, chýba tým investorom nejaká alternatíva. Tak sú radi, ak môžu umiestniť tieto peniaze, dokonca pri záporných úrokových sadzbách. A tak sa stalo, že v tomto roku si prvýkrát vláda Spolkovej republiky Nemecko požičala od investorov pri mínusovej úrokovej sadzbe. To znamená, Nemecko bude platiť, pardon, investori budú platiť do nemeckého štátneho rozpočtu za to, že mohli v Nemecku zaparkovať svoje peniaze, že tam mohli zaparkovať a kúpiť si, kúpiť si staatsschuldscheine, teda štátne dlhopisy Spolkovej republiky Nemecko.
Ak teda sa zhodneme na týchto dvoch argumentoch, tak verí ešte niekto v sále, z vás, tomu, že si Slovensko požičalo za historicky najnižšiu úrokovú sadzbu 3,4 %, lebo máme na Slovensku stabilnú vládu SMER-u? Veď naozaj dvihnime pokrievky, pozrime sa do toho hrnca! A kto aspoň trošku rozumie, ako fungujú finančné trhy, tak takýmto výrokom nemôže nikdy uveriť. Uveril by som takémuto výroku, že to je vďaka stabilite vlády, len vtedy, ak by medzičasom došlo k zvýšeniu sovereign risk, teda ratingu suverénneho rizika na Slovenskú republiku. Vtedy by som tomu veril. Prečo nie? Aj trojačkové Fínsko si požičiava ešte za nižší úrok ako Slovenská republika. Aj trojačkové Nemecko si požičiava ešte za, dokonca za mínusový úrok, áno? Že keby sa niečo udialo medzičasom s ratingom Slovenskej republiky, potom smekám ten pomyslený klobouk a poviem: Výborne, Slovensko má stabilnú vládu SMER-u, a preto si požičiava za historicky najnižšie úrokové sadzby.
Chcel by som vás preto veľmi úprimne poprosiť, dámy a páni zo SMER-u, aby ste skúsili občas povedať ľuďom pravdu, akokoľvek pravdu nepopulárnu, pravdu, z ktorej mrazí, pretože čím neskôr ľuďom túto pravdu poviete, tým ten pocit bude mrazivejší. A mám obavu, že potom budeme všetci na jednej lodi.
Chcem vás zároveň poprosiť, aby ste prestali so socialistickými experimentmi, s citáciami Stiglitza, Rogoffa a trojvetnými definíciami všetkých filozofických smerov. Toto štátnemu rozpočtu nepomôže a z toho sa naozaj ľudia na Slovensku nenajedia. Namiesto toho príďte do snemovne a položte na stôl pozmeňujúci návrh, ktorý bude korigovať štátny rozpočet na budúci rok, ale tak, že minimálne o 300 až 400 mil. eur okrešete verejné výdavky medzi rokmi 2012 a 2013. Toto bude zodpovedné, toto bude poctivé, uveriteľné. A potom za takýto rozpočet zahlasujem aj ja. Bohužiaľ, nie je tomu tak, a preto konštatujem, že klub strany Sloboda a Solidarita tento štátny rozpočet nepodporí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 6.12.2012 11:42 - 12:01 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod začať politické hodnotenie predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 trošku z iného uhla. Odznelo tu dnes od rána množstvo čísiel, faktov, argumentov. Vypočul som si pozorne, aj keď som nebol v sále, vystúpenie kolegu Štefanca, kolegu Solymosa, ale aj veľmi emotívne vystúpenie podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra.
Nechcel by som byť, priznám sa celkom objektívne, v jeho koži a ten nával jeho negatívnych emócií celkom chápem. Ja byť na jeho mieste by som tiež nemal pokojné noci a sny, pretože slovenská ekonomika naozaj ide do veľmi zlých časov. A čo je veľmi zlé, zlou správou pre Slovensko, že tieto zlé ekonomické časy nebudú otázkou jedného, dvoch alebo troch rokov. Mám vážne obavy, že to bude jedna celá dekáda potápania sa v hospodárskom úpadku a v problémoch. A teraz si, prosím vás pekne, všimnite, že v túto chvíľu nerobím jednoznačne vinníkom za to, čo nás čaká nasledujúcu dekádu, ani dopyt vo Francúzsku a Nemecku po našich výrobkoch, ani túto vládu, ani predchádzajúce vlády. Konštatujem holý fakt, že celá Európa a celý svet sa rúti do jednej obrovskej hospodárskej krízy, ale i krízy a predovšetkým krízy morálky.
Chcem povedať na úvod, že pripravili ste rozpočet tak, aby Slovensko dodržalo medzinárodno-právne záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali. Zaviazali hneď v dvoch významných dokumentoch. Tým prvým bol revidovaný Pakt stability a rastu, kde máme úplne jasný záväzok, keďže Slovenská republika, to málokedy zaznieva, sa stále nachádza v tzv. procedúre nadmerného deficitu. A v zmysle revidovaného Paktu stability a rastu máme záväzok do roku 2013 znížiť deficit štátneho rozpočtu pod 3 percentá.
Druhý, ešte významnejší dokument, ktorý aj z pohľadu práva stojí nad revidovaným Paktom stability a rastu, je to, čomu sa ľudovo hovorí fiškálny kompakt, alebo, ak chcete, európska fiškálna zmluva, alebo zmluva o spolupráci, riadení a koordinácii, ktorú budeme zhodou okolností práve na tejto schôdzi, niekde myslím medzi bodmi 30 a 40, tiež prerokovávať, ratifikáciu tejto medzinárodnej fiškálnej zmluvy. V nej sa takisto jednoznačne konštatuje, že je tu jasný medzinárodno-právny záväzok dodržať deficit v roku 2013 pod 3 percentá a do roku 2016 dosiahnuť vyrovnaný alebo dokonca prebytkový štátny rozpočet. Stalo by sa tak po prvýkrát v doterajšej histórii samostatného Slovenska.
Takže konštatujem, že prihlásenie sa socialistickej strany SMER-u k týmto dvom vážnym medzinárodno-právnym záväzkom skutočne vítam. Ale súčasne musím konštatovať, že ak ste predložili rozpočet, ktorého deficit na budúci rok má dosiahnuť 2,94 %, tak konštatujem, že aj vaše úsilie v tom roku 2015, a ešte aj za týmto horizontom, ktorý bude stále ešte vnútri tohto volebného obdobia, keďže voľby, ak sa nič mimoriadne nestane, budú v roku 2016, tak tam máte jasný záväzok sa dopracovať k vyrovnanému alebo dokonca prebytkovému štátnemu rozpočtu. A konštatujem, že vyrovnaný štátny rozpočet nedosiahnete nikdy. A robíte tak len a len preto, že to robíte z donútenia, lebo to robiť musíte.
Vrátim sa do minulého roku, keď bol počas vládnutia ešte vlády Ivety Radičovej prijatý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ľudovo povedané, zákon o ústavnej dlhovej brzde. A pre objektivitu musím dodať, že vtedy ten zákon získal podporu aj vtedajšej opozičnej strany SMER - sociálna demokracia. Ak si dobre pamätám, zo stoštyridsaťtri vtedy prítomných poslancov v sále dvihlo ruku za tento zákon stoštyridsaťtri poslancov. To znamená, do nohy a do písmena všetky dámy a páni, ktorí sedeli v sále.
No ale skúsme trošku demaskovať tú politickú podporu SMER-u pre ústavnú dlhovú brzdu. Ekonómovia socialistického SMER-u totižto správne a vo veľmi správny čas vycítili, že ak raz pôjdu do vlády, to vtedy ešte netušili, že sa to stane čo nevidieť, tak vycítili, že spomínaný zákon im uľahčí odolávať tlaku vlastných ideológov, ktorých majú v strane. A ten tlak vlastných ideológov strany SMER je na rozdávanie verejných, rozumej cudzích peňazí.
A preto som chápal vehemenciu, s ktorou sa vtedy opoziční poslanci, či už to bol Jano Počiatek, Peter Kažimír, ktorí sa zúčastňovali pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená na výbore pre financie a rozpočet, prečo sa s takouto vehemenciou prihlásili k ústavnej dlhovej brzde. Pretože si vytvárali dopredu predpolie k tomu, aby až raz sa dostanú do vlády, mohli odolávať, opakujem, tlaku vlastných ideológov v strane SMER.
Než už je to tak alebo onak, slúži im ku cti, že de jure je to holý fakt, že tento zákon o ústavnej dlhovej brzde podporili. Chcem podotknúť, že podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 štátny dlh - pre tých z vás, ktorí nepoznajú definíciu pojmu štátny dlh, to nie je hrubý verejný dlh Slovenskej republiky, štátny dlh je bez príspevkov do eurovalu a bez ostatných zložiek verejnej správy, Fond národného majetku a ďalšie a ďalšie zložky, vrátane miest a obcí, vyšších územných celkov - tak tento štátny dlh porastie. Nieže ja to prognózujem čiernymi okuliarmi, ale tak je to zapísané v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorý schválila vláda, tak tento štátny dlh porastie zo 48,4 % HDP, čo je očakávaná skutočnosť na sklonku tohto roka, na 51,4 % v roku 2015. To je nárast štátneho dlhu o tri percentuálne body.
O chvíľočku uvidíme pointu, prečo to hovorím. Platby do oboch eurovalov, do dočasného a trvalého eurovalu však budú na konci roka 2015 tvoriť príspevok k hrubému dlhu Slovenskej republiky 3,2 percentuálneho boda. Z toho, aby som bol úplne presný, 2,4 % HDP pôjde na vrub dočasného a 0,8 % na vrub trvalého eurovalu, spolu 3,2 percentuálneho boda narastie hrubý verejný dlh.
A teraz si skúsme dať do pomeru tieto dve spomínané kľúčové čísla. Nárast hrubého zadlženia Slovenskej republiky vygenerovaný čistým príspevkom vnútorného, vnútroštátneho, ak to tak môžem zjednodušiť, deficitného hospodárenia, to je preto, že stále viacej spotrebovávame, ako vyrábame, ako sú príjmy v rozpočte, tak čistými domácimi deficitnými príspevkami do roku 2015 narastie hrubý verejný dlh Slovenskej republiky o tri percentuálne body. A nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky vďaka príspevkom do dočasného a trvalého eurovalu je 3,2 percentuálneho boda HDP.
Inými slovami, príspevky do oboch eurovalov dnes je jasné, že vytvoria v horizonte nasledujúcich troch rokov do roku 2015 vyšší prírastok hrubého dlhu Slovenska ako domáce deficitné hospodárenie, ako výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách, výdavky na obsluhu verejného dlhu, výdavky na platy učiteľov a ďalších tristopäťdesiat tisíc ľudí vo verejnej správe.
Toto, táto inverzia, alebo tieto nožnice, ktoré sa takto preklopili, že naše záväzky k eurovalom sa budú podieľať väčšou mierou na náraste verejného dlhu ako domáce deficitné hospodárenie, tak to sa stáva po prvýkrát v novodobej histórii Slovenskej republiky. A keby aj išlo všetko podľa predstáv autorov návrhu štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtu verejnej verejnej správy na roky 2013 až 2015, tak potom hrubý dlh Slovenska v roku 2015 dosiahne, a teraz dobre počúvajme, spolu 56 percent HDP.
Sedia tu v laviciach mnohí noví poslanci, ktorí v uplynulom volebnom období neboli v parlamente, tak celkom pokorne len chcem pripomenúť, že ešte ja pri vstupe do politiky v roku 2010 si pamätám, že náš hrubý verejný dlh bol 28 percent HDP. Viete, aký bude v roku 2015? Päťdesiatštyri percent HDP. Prognózujete ho dokonca po započítaní práve príspevkov do eurovalu na úroveň 57 % HDP.
Zadlženosť Slovenska vzrastie za štyri roky, to znamená, od začiatku tohto roka 2012 do konca roka 2015, zadlženosť Slovenska vzrastie, a teraz poviem absolútne čísla, kde je to ľahšie predstaviteľné, ako vyjadrené len v percentách HDP, tak hrubý verejných dlh Slovenska vzrastie z 29,9 mld. eur, pre ľahkosť si to zaokrúhlime na 30 mld. eur k 1. 1. 2012, na 46,5 mld. eur k 31. 12. 2015. Z tridsať miliárd eur na štyridsaťšesť a pol miliardy eur.
Dámy a páni, to je viac ako 50-percentný nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky. Viac ako 50-percentný nárast. A to, ešte podotýkam, všetko za predpokladu, že sa reálna ekonomika v rokoch 2013 až 2015 bude vyvíjať tak, a na tie predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet verejnej správy, že sa to všetko bude vyvíjať tak, ako si to autori rozpočtu nalinkovali v uvedenom dokumente.
Možno všetci tušíme a cítime bez ohľadu na to, či sme z ľavého, pravého, stredového spektra politickej mapy Slovenska, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vývoj reálnej ekonomiky bude výrazne horší, ako sú predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet.
Takže zadlžujete generácie na Slovensku, ktoré prídu po nás, a dvíhate dlh Slovenska z 30 na 46,5 mld. eur. Viete, čo je, dámy a páni zo SMER-u, veľmi nebezpečné na tom, čo robíte? Že toto jasne dokumentuje, ako rýchlo sa dá dostať z relatívne dobrých čísiel, váš premiér Robert Fico často opakuje, veľmi marketingovo zdatne, vo všetkých reláciách, že Slovenská republika, včera to naposledy hovoril ráno minister Peter Kažimír, že Slovenská republika v úrovni hrubého verejného dlhu je na tom celkom dobre, že porovnávajúc nejaký priemer eurozóny, porovnávajúc na priemer dvadsaťsedmičky Európskej únie, sú to čísla veľmi dobré, že sme druhí od konca. V tom dobrom slova zmysle. Že lepšie od nás je už len Estónsko a podobne. Ale tieto čísla, ktoré som teraz uviedol, nárast hrubého dlhu za štyri roky o 50, viac ako 50 percent, alebo v absolútnom vyjadrení, ak chcete, o 16 mld. eur, čo sú ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak tu vidíte jasne, že ako rýchlo sa môže ekonomika, výkon ekonomiky a jej záväzky voči veriteľom v priebehu troch, štyroch rokov, v priebehu veľmi krátkeho obdobia dostať z tých relatívne pozitívnych konštatovaní do úrovní, ktoré už sú naozaj tou nastavenou výhybkou, a nech to neznie, prosím vás pekne, ako floskula, na grécku cestu. Toto je holý fakt. A bolo by veľmi dobré, keby si to čo najskôr začali uvedomovať aj ideológovia strany SMER.
Ekonómovia zo SMER-u, aj Peter Kažimír, aj Jano Počiatek, aj ďalší si to určite, určite veľmi dobre uvedomujú. Sú, bohužiaľ, uzatvorení v akejsi kazajke, že keď sa vypnú kamery a odídete z relácie, tak vám títo páni vedia potvrdiť, že áno, sú si všetkých týchto nebezpečenstiev a hrozieb, ktoré pred Slovenskou republikou stoja a ktoré povedú Slovensko do hospodárskeho úpadku a do brutálneho nárastu nezamestnanosti, toto všetko si uvedomujú. Ale okrem medzinárodno-právnych záväzkov, o ktorých som hovoril v úvode, je tu aj nejaká potreba ideologickej integrity.
A je mi ľúto, že takou tou úplne klasickou paradigmou, najzákladnejšou paradigmou vašej ekonomickej politiky a nad tým stojacích vašich ideológov, je rozdávať verejné peniaze. Verejné, podčiarkujem, znamená alebo rozumej, cudzie peniaze. Rozdávate peniaze, ktoré ste nezarobili vy, ktoré nepatria vám, ktoré sú peniazmi všetkých platcov daní v Slovenskej republike. A robíte veľmi nebezpečnú hru, keď organizujete jedno výjazdové zasadnutie vlády za druhým. Raz ste na východe Slovenska, raz ste v Dolnom Kubíne, alebo kde ste boli tento týždeň. A rozdávate aj tam na týchto výjazdových zasadnutiach mikulášske balíčky. Tam sľúbite 200 000 eur, tam sľúbite milión eur, tam sľúbite 5 mil. eur. Rozdávate cudzie peniaze. Ja tomu rozumiem, že z rezervy vlády, alebo z rezervy predsedu vlády, to je všetko fajn, ale tým niekoľko málo desiatkam ľudí na takomto výjazdovom zasadnutí zalepíte oči a zabudnete dodať a povedať čestne a korektne sa postaviť pred kamery a povedať občanom Slovenska, že do roku 2015 zvýšite zadlženie Slovenskej republiky o 16,5 mld. eur. To sú ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ako keby táto ekonomika rok nič neprodukovala a nič nevyrábala. Takto zvýšite záväzky Slovenskej republiky.
A preto chcem teraz objektívne povedať, že to eurovalové kasíno skôr či neskôr dobehne všetkých eurovalových nadšencov. Všetkých. A teraz dúfam, že cítite medzi riadkami, že sa neprihováram touto vetou len k politikom SMER-u. Je to holý fakt.
Poznámka č. 2. Chcem skonštatovať, že socializmus ešte žiadnu krajinu na svete nepriviedol k prosperite. To sú také tie prestrelky, ktoré sme tu zažívali v uplynulých dňoch, keď Richard Sulík k môjmu potešeniu v pozitívnom slova zmysle vyprovokoval poslanca Blahu, aby nevykrikoval trištvrte roka tam zhora zo svojej lavice a nehádzal v dvojminútových faktických poznámkach jeden citát za druhým. Raz cituje Stiglitza, potom Kruegera, potom takého, onakého nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ale aby mal odvahu sa postaviť k tomuto pultu a v normálnom dvadsať-, tridsaťminútovom vystúpení povedal súbor konzistentných vlastných úvah a vlastných myšlienok na ľubovoľnú tému.
Veď ja tomu rozumiem, že niekto je odborník na jadrovú fyziku, niekto je odborník na lesníctvo. To je úplne normálne. Veď teda žijeme v takej komplikovanej dobe, že sa nemôže nikto z nás profilovať na univerzálneho politika, ktorý sa vyzná vo všetkých témach od jadrovej energetiky až po, ja neviem, silové zložky a zahraničnú politiku a Líbyu a Irán a Sudán a neviem čo podobné. Takže toto celkom akceptujem a tak je to správne, pretože žijeme v takom návale informácií, že aj keď sa orientujete na jednu jedinú tému, tak máte problém si tie informácie stráviť, prefiltrovať a štrukturovať tak, aby ste naozaj prenikli do podstaty témy, ktorej sa venujete. A preto hovorím, že to nemusí byť oblasť ekonómie, ale nech príde pán poslanec Blaha tu za tento rečnícky pult a nech prednesie poslancom súbor, podotýkam, vlastných myšlienok. Bohužiaľ, to, čo predviedol, a veľa z vás, ktorí tu teraz sedíte, ste boli svedkami jeho príhovoru, to bol opäť, to bola znôška nesúrodých dvoj-, trojvetných definícií všetkých filozofických smerov od Aristotela po súčasnosť, všetkých smerov ekonómie, neoklasicizmus, monetarizmus, taký, onaký, a všetko takto krásne v dvoch, troch vetách skombinoval až po súčasnosť, skončil a odišiel.
Ja sa pýtam, kedy začnete nosiť vlastnú hlavu na vlastnom krku? Kedy začnete v tej hlave používať aj ten mozog? V dobrom slova zmysle, ja skutočne nepatrím medzi ľudí, ktorí zvyknú používať osobné invektívy a urážky, ale verte mi, že jedného dňa musí prestať nadvláda ideológie, ľavicovej ideológie SMER-u nad ekonomickým ratiom, nad, nad ignoranciou základných, prirodzených zákonov ekonómie, pretože 16,5 mld. eur bude vždy 16,5 mld. eur. To bude vždy tá istá suma, o ktorú zvýšite zadlženie Slovenskej republiky do roku 2015. A to ešte stále musím podotknúť, druhýkrát, za predpokladu, že vývoj pôjde nasledujúce tri roky podľa vašich predpokladov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vaše vystúpenie zrejme bude trvať dlhšie.


Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi správne.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Takže je 12.00 hodín, prerušujem teraz rokovanie, aj vaše vystúpenie a budeme pokračovať 14.00 hodine.


Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Teším sa o 14.00 hod. na druhý diel.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2012 9:24 - 9:33 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, opäť budem stručný ako pri predchádzajúcom bode.
Chcem sa opýtať: Existuje, pán minister, cost-benefit analýza sťahovania finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice? Vedeli by ste nám predložiť, čo nám to prinesie a čo nám to vezme na strane druhej, čo to bude stáť a aké benefity pre okruh verejnej správy to prinesie.
Krátky exkurz do histórie. Bol som pri tom, keď vtedajší premiér Vladimír Mečiar mal takú chimerickú predstavu, že vybuduje v Banskej Bystrici finančné centrum Slovenskej republiky. Vtedy som ho ja osobne presviedčal, nech to nerobí. Možno aj viacerí z vás si pamätajú, že vtedy sme mali na Slovensku veľtrh finančných a bankových inštitúcií v Bratislave. Ten sa volal FINEX. Potom bol truc podnik, bol podobný veľtrh v Banskej Bystrici, ten sa volal FINEP, ak sa nemýlim, a podobné truc podniky, ako to na Slovensku býva zvykom. A silou-mocou sme chceli administratívnym zásahom vybudovať z Banskej Bystrice finančné centrum Slovenskej republiky. Pôsobilo to vtedy, história mi dala za pravdu, že to je čistá potemkinovská dedina. Ja chápem, že sú krajiny na svete, kde finančné centrum nie je totožné s hlavným mestom krajiny. Typický príklad sú Spojené štáty americké, hlavné mesto Washington. Finančné centrum je v New Yorku. Iný príklad je z Európy. Finančné centrum v Nemeckej spolkovej republike je vo Frankfurte nad Mohanom, hlavné mesto krajiny v minulosti bolo Bonn, teraz je to Berlín po zjednotení Nemecka. Čiže toto je úplne v poriadku, no len dva rozdiely sú obrovské. Prvý je ten, že tie finančné centrá v spomínaných Spojených štátoch amerických alebo v Nemeckej spolkovej republike vznikali prirodzeným spôsobom, nie rozhodnutím žiadnej vlády ani žiadneho ministra, ani ničím podobným, jednoducho, historicky vzaté, tam, kde sa usídlili burziáni. To bol New York. Následne tam vznikli finančné inštitúcie, investičné banky. A tak sa z New Yorku stalo finančné centrum, a to nielen v Spojených štátoch amerických, lebo je aj jedno z finančných centier sveta. Podobný princíp teda nejakého prirodzeného výberu alebo prirodzenej koncentrácie kapitálových trhov, finančných trhov, peňažných trhov, je, že proste sa to skoncentrovalo na inom bode, ako je hlavné mesto krajiny. V prípade Slovenska mi to príde naozaj ako sťahovanie krabíc v potemkinovskej dedine. Ak sa nemýlim, bolo to zhodou okolností alebo možnože vôbec nie zhodou okolností, ale vedomý proces za prvej Ficovej vlády, keď sme už raz sťahovali finančnú správu, vtedy to bolo Daňové riaditeľstvo, neexistovala ešte finančné správa, tiež do Banskej Bystrice. Potom sa to vrátilo do Bratislavy. Teraz ideme s tým znova do Banskej Bystrice. No poviem takú jednu na záver na odľahčenie vetu. Dúfam, že to nie je preto, lebo štátny tajomník Pellegrini pochádza z Banskej Bystrice.
Čiže bolo by naozaj dobré vedieť, aké sú náklady a výnosy čisto tejto operácie, že sa takto zdvihnú krabice a presťahujú sa v prípade finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice. Príde mi to trochu nešťastné hlavne v tejto dobe, keď hľadáme každý cent, každé euro v rozpočte, raz na platy učiteľov, inokedy na niečo iné záslužné a potrebné. Takže pýtam sa, čo je toho dôvodom a čo to prinesie, lebo predpokladám, že keď o takejto transakcii ste sa rozhodli, takže tie benefity by mali výrazne prevýšiť náklady. V opačnom prípade je to opäť jeden z prapodivných nevysvetliteľných krokov.
Druhá otázka, čo sa týka zrušenia Kompetenčného centra finančných operácií. Ja som to povedal aj verejne pred voľbami a nemám problém to povedať aj tu, všetko, čo sa udialo na finančnej správe v posledné mesiace pred parlamentnými voľbami, bolo jasným, nielen manažérskym, ale aj politickým zlyhaním vtedajšieho ministra Ivana Mikloša. Nemám problém mu to povedať, ako som uviedol, som mu to povedal vo viacerých aj televíznych debatách. Je to proste holý fakt. O tom niet pochýb. A teraz nejde provokatívna, ale úprimná otázka: Ak ste zrušili Kompetenčné centrum finančných operácií, otázka znie: Kto bude mať kompetencie, ale vzhľadom na symetriu aj súčasne politickú zodpovednosť za ďalší vývoj informatizácie, poviem to zjednodušene, vo finančnej správe, bude to priamo ministerstvo financií alebo to bude pod pánom Imreczem, prezidentom, myslím, že má titul prezident alebo generálny riaditeľ, to je jedno, finančnej správy? Pýtam sa na to preto, lebo v tejto oblasti existuje naďalej množstvo problémov, ktoré sa ťahajú práve z toho spomínaného zlyhania na sklonku roka 2011 a začiatku roka 2012. Ja som už pomenoval, koho ja považujem za zodpovedného za toto zlyhanie. Čiže tu, myslím, nemáme nejaké názorové rozdiely, ale pravdou je že odkladá sa teda v rámci projektu UNITAS spojenie daňovej, colnej správy o ďalší jeden rok.
Zatiaľ nie sú nejaké detailné informácie ani o tom, čo sa udeje v oblasti informatiky, vieme, že ste zapli naspäť starý systém, vypli ste nový. A teraz neviem, či tým koncovým riešením bude niečo opäť na báze SAP a či to bude, nebude fungovať. Vieme veľmi dobre, že veľké otázniky na tvárach nie politikov, ale podnikateľov tu vyvoláva aj fungovanie, respektíve chystajúce sa vypnutie, čiže, tiež poviem, skôr nefungovanie toho iPortálu, teda elektronickej komunikácie daňovníkov. Hlavne hovorím teraz o korporáciách, o firmách, ich komunikácii s finančnou správou. Čo bude ďalej v tejto oblasti, ako bude pokračovať ďalej tento proces? Pýtam sa, pretože niekoľko tisíc subjektov sa napojilo do tohto procesu. A naučili sa komunikovať elektronickou formou s daňovými úradmi, čo je rýchlejšie, jednoduchšie, flexibilnejšie, ľahšie a zároveň lacnejšie a tak ďalej. A teraz som počul, že tento spôsob elektronickej komunikácie sa má opäť vypnúť. Neviem, či dočasne alebo trvalejšia záležitosť to bude.
Chcem len proste povedať, že v oblasti IT na finančnej správe ešte zďaleka, zďaleka nie je vec v nejakom cieľovom optimálnom stave a čaká nás ešte beh na dlhé trate. Možnože by som aj navrhol, predpokladám, že ma poslanci strany SMER vo finančnom výbore podporia pri tomto návrhu, vykonať niekedy po schválení rozpočtu aj poslanecký prieskum na finančnej správe, nehľadať, opakujem ešte raz, nejaké politické body ani pre jednu, ani pre druhú stranu, ale skutočne, keďže parlament má aj tieto kontrolné funkcie, tak vedieť, čo ďalej v oblasti fungovania nielen finančnej správy, celého projektu UNITAS, a pod tým aj dielčích problémov, ako je napríklad spackaná informatizácia v nedávnej minulosti, aby sa takéto stavy jednak neopakovali, pričom jednak to bude mať obrovský prínos aj, myslím, na dosiahnutie cieľového stavu s projektom UNITAS a v rámci toho aj informatizácie. Môže to byť výraznou pomôckou pri zamedzovaní daňových únikov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2012 9:12 - 9:14 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Dobré ránko. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja by som to bol vybavil aj v krátkej faktickej, ale podľa procedúry teda ide rozprava.
Dve poznámky.
Po prvé, chcem sa tiež prihlásiť k tomu, čo tu urobili predchádzajúce vlády, používam zámerne množné číslo. A som veľmi rád a chcem uvítať, že tento proces sa pomaličky chýli ku koncu. A keď v tejto súhrnnej finančnej správe za rok 2011 by sa nemal, tak verím, už v tej nasledujúcej by sa mal objaviť aj nejaký prvý draft čistého konceptu, čistého bohatstva štátu. A v tejto súvislosti ja teda chcem povedať, že uvítame všetky iniciatívy, že v tejto oblasti budú pokračovať ďalej, spolupráca finančného výboru, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a rezortu ministerstva financií.
A v tejto súvislosti, a tým zároveň končím, jedna otázka osobná na pána ministra, aký je, pán minister, váš osobný odhad v prípade, teraz modelujem, že sa naplní, že bude schválený váš navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok, a ešte uvažujeme modelovo aj, že by sa naplnili aj čísla, ktoré sú predkladané v rozpočte verejnej správy pre roky 2014 a 2015. A tu je teraz tá otázka: Aký je váš odhad, čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 sa oproti roku 2011 zvýši alebo zníži? Ja tomu rozumiem, že je množstvo nepredvídateľných externalít. Ale opakujem ešte raz, že to má byť za predpokladu, že bude schválený vami navrhovaný rozpočet a že sa aj naplnia čísla na strane príjmov a výdavkov verejnej správy pre roky 2014 a 2015. Čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 pri splnení týchto predpokladov bude vyššie alebo nižšie ako v roku 2011? Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 15:21 - 15:23 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No veľmi som sa od rána tešil, vlastne už od piatku minulého týždňa, pán kolega Blaha, na avizované vaše vystúpenie a chcem vám najskôr celkom úprimne poblahoželať k vašej premiére takmer tri štvrte roka po voľbách za týmto rečníckym pultom, pretože vždy je v živote človeka niečo po prvýkrát a čím je človek mladší, tak tých pocitov zažíva viac a viac. Celkom prirodzene chápem, že aj s veľkým vzrušením zažíva niečo, keď sa v živote stane po prvýkrát, takže chápem mieru vášho vzrušenia po dnešnom vystúpení, po tejto premiére.
Musím ale konštatovať, že priniesli ste naozaj spleť dvoj-, trojvetných definícií, takmer všetkých hlavných prúdov filozofie a ekonómie a toto sa, pán kolega Blaha, nehodí ani ako prednáška na obchodnú akadémiu. Z toho by museli byť aj študenti obchodnej akadémie naozaj zmätení, čo ste tu predviedli. Ak by som mal jednou jedinou vetou charakterizovať vaše vystúpenie, tak si pomôžem jednou vetičkou z románu, ktorý sa volá Egypťan Sinuhet, napísal ho Mika Toimi Valtari a tam je taká krásna veta, že "Vaše slová mi znejú v ušiach ako bzučanie múch." Toto bol môj taký úplne autentický vnem z toho vášho 45-minútového vystúpenia.
Nakoniec ešte chcem podotknúť, že nič, ale nič z toho, čo ste tu, pán kolega Blaha, predviedli, sa nehodí na obhajobu sociálnodemokratickej politiky, ale skutočne nič, snáď len jedna veta. Švajčiarsko nemá, pán kolega Blaha, blahobyt, pretože má progresívnu daň, ale preto, že nebudovalo 45 rokov ani komunizmus, ani štátnou doktrínou Švajčiarska nikdy nebol neomarxizmus, ktorý vy tak vyznávate. Toto je príčina úspechu blahobytu vo Švajčiarsku, nie progresívna daň. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2012 9:53 - 10:08 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pán Blaha, aká by to bola rozprava, keby ste nevystúpili vo faktickej a neodcitovali od Akvinského až po neviem koho, Rogoffa, ale veľmi ste ma potešili, že ste opäť pripomenuli Trinidad, Tobago a Jamajku, to počúvam už tri štvrte roka z vašich úst a ja sa veľmi teším, dneska budete mať, ak ma tabuľa neklame, tak budete mať dnes svoju premiéru pri rečníckom pulte tri štvrte roka po parlamentných voľbách, sľubujem, že si prídem vaše poučky vypočuť a vy mi zase želajte pevné nervy, aby som to vydržal do konca to vaše vystúpenie.
Využijem ešte krátky čas, ktorý mám do konca mojej faktickej poznámky. Áno, kolega Brocka hovorí o tom, že neočakávajme nejaký tučný pozmeňujúci návrh, ktorým sa bude snažiť pán Kažimír korigovať štátny rozpočet, súhlasím s tebou, Július, možno sa dočkáme toho, ako som povedal, že bude jeden jediný trojriadkový pozmeňovák, ktorý bude konštatovať výpadok príjmov a na strane druhej skonzumovanie 500 miliónovej rozpočtovej fiškálnej rezervy. Presne toho sa môžme dočkať. Naprosto súhlasím.
A ešte jedna poznámka. Som presvedčený o tom, dámy a páni, že k hospodárskemu úpadku dovediete túto krajinu aj tým, že plánujete zvýšenie hrubého verejného zadĺženia Slovenska o 50%. Medzi rokmi 2012 až 2015 narastie hrubý verejný dlh Slovenskej republiky z 30 miliárd na 46 a pol miliardy eur. O 50 % na najbližšie tri roky plánujete nárast hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky. Toto je naozaj cesta k hospodárskemu úpadku a pred touto by som chcel varovať. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2012 9:07 - 9:34 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, je už dnes taký symbolický deň. Pôvodne sme mali podľa pôvodného harmonogramu mali dnes prerokovávať, práve myslím, dnes ráno začať štátny rozpočet na rok 2013. Symbolicky preto, že zisťujeme, že ešte neviem vlastne ani kedy pôjde tento bod na program Národnej rady Slovenskej republiky. Stále čakáme na to, že dnes možno zajtra sa uskutoční mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, na ktorom by pravdepodobne mal byť predložený, keď už nie úplne nový rozpočet na budúci rok, tak určite tak jeho zásadná kľúčová novela, ktorá prinesie množstvo strán a množstvo čísel. Chcem ešte na úvod povedať, že nie je problém hovoriť do plnej sály, v ktorej sedí 700 ľudí. Trošku je problém hovoriť do sály, v ktorej sedí snáď desať poslancov, ale to už je tak a skúsim napriek tomu povedať všetko, čo je v tejto veci povedať treba, pretože prerokovávame jeden z kľúčových zákonov, ktorý sa bezprostredne týka nielen rozpočtu na budúci rok, ale týka sa a výrazne ovplyvní jak podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, tak aj vôbec život všetkých občanov doslova a dopísmena.
Vrátim sa teda k tomu očakávanému zásahu do štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem veriť tomu, že sa to nestane tak ako na jeseň v roku 2009. Bude si to iste pamätať aj pán minister Jahnátek. Vtedy sedel v prvej Ficovej vláde a potom čo v septembri 2008 podal Lehman Brothers a vypukla svetová hospodárska kríza, približne rok trvalo, kým sa dostala do Európy, kým sa nakazila touto krízou aj Európa, a vtedy, ako si mnohí z vás iste pamätáte, predstúpil pred túto snemovňu vtedajší minister financií Jano Počiatek v novembri, keď sa nemýlim, to bolo začiatkom novembra 2009, s novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. To znamená, približne dva mesiace pred koncom roka sa novelizoval štátny rozpočet na bežný rok 2009. Nebolo by na tom nič zlé. Jednoducho žijeme veľmi turbulentné časy a mám obavy, že ešte turbulentnejšie časy sú pred nami, až na to, že tá novela spočívala v dvoch úpravách:
Po prvé novela konštatovala znížené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2009 vo výške približne 2 mld. eur, lebo kríza, lebo nižší výber daní ako z príjmu právnických, tak aj fyzických osôb, ale aj nepriamych daní vrátane spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a ďalších. A presne o túto sumu približne 2 mld. eur v tej spomínanej novele rozpočtu, ktorá bola podaná, ak sa nemýlim, dva mesiace pred koncom roka, presne o túto sumu sa navýšil deficit. To znamená konštatovanie znížených príjmov a presne o túto sumu navýšenie deficitu, ktorý sa v tej dobe navyšoval rádovo z 3 mld. eur na 5 mld. eur. Čo bolo veľmi zlým rozhodnutím, že sa neudialo vôbec, ale vôbec nič na strane výdavkov. A tuto toto bremeno vlastne ťahá Slovenská republika bez ohľadu na to, kto je práve pri moci, ľavá-pravá vláda, úplne jedno. Toto ťaháme ďalej a ťaháme to vlastne až do týchto rokov. Neobstojí a budeme to ešte ťahať, samozrejme, aj v budúcnosti, neobstojí tvrdenie, že bola kríza, bolo potrebné také-onaké výdavkové fiškálne stimuly. Skutočne neobstojí. Stačí krátky pohľad, či už raz k susedom do Českej republiky, ale aj hore na sever do Poľska a zistíme, že tieto krajiny na rozdiel do Slovenska naozaj nemali 16 % medziročné prírastky rozpočtových výdavkov, tak ako tomu bolo u nás doma na Slovensku. Aj tak sme cez tie fiškálne impulzy nič výrazne s ekonomickým poklesom neurobili a Slovensko neminula tak či tak recesia v úrovni okolo 4,5 a viac percent HDP.
Prečo spomínam tento krátky exkurz do, do minulosti? Tu sme si už počuli, vypočuli viacero, a niektoré z nich celkom poučné exkurzy pre mnohých poslancov a dámy poslankyne. Spomeniem celkom úprimne vystúpenie napríklad Fera Šebeja, ktorý nám dal taký krátky exkurz do americkej histórie a prešiel celú genézu skoro všetkých amerických prezidentov, kto ako pristupoval k verejným financiám. A preto som považoval za potrebné sa vrátiť aspoň tie tri roky dozadu, rok 2009, aby sme si všetci občerstvili pamäť, ako sa vtedy minister, vtedajší minister financií Počiatek vysporiadal s dopadmi ekonomickej krízy na slovenskú ekonomiku. Pokiaľ ide o zásahy, korektúry, úpravy štátneho rozpočtu. Spomínam to preto, dámy a páni, pretože mám vážne obavy, že budeme dnes, možno zajtra svedkami úplne identického manévru. Čo sa stane? Zasadne mimoriadny výbor pre financie a rozpočet, príde podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a predloží pozmeňujúci návrh, ktorý bude na jednej strane konštatovať výpadok príjmov a teraz naozaj celkom objektívne, áno aj v dôsledku toho, že sa celá eurozóna rúti do ekonomickej recesie a Slovensko by som až tak nevynímal, pretože, pretože to vzájomné potľapkávanie sa po pleci, že budeme mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku. To čo veľmi zdatne marketingovo používa, či už premiér Robert Fico, alebo minister financií Peter Kažimír. Treba si uvedomiť, že každý, kto ovláda aspoň elementárne, elementárne základy matematiky, tak vie, že prírastok v nominálnej výške napríklad v tomto prípade 2 %, posledná prognóza 2,1 % HDP. No treba vziať do úvahy, z akého, z akej východzej bázy sa vychádza. Je rozdiel, či máte HDP 100 alebo či máte HDP 1000 a je rozdiel, či k tej stovke pridáte tú dvojku, to máte tiež nárast o dve percentá a keď máte HDP 1000 jednotiek a tam chcete narásť o dve percentá, tak musíte pridať nie dvojku ale dvadsiatku, aby ste narástli tiež o dve percentá. Čiže prirodzene to závisí od toho z akej východiskovej bázy tej ekonomickej úrovne v absolútnom vyjadrení krajina vychádza. Potom platí, samozrejme, aj konštatovanie, že v prípade v podmienkach Slovenskej republiky akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % HDP nevytvára nové pracovné miesta. Holý fakt, ktorý overila história aj tá kratšia dozadu, ale aj tá dlhšia dozadu, jednoducho v našich podmienkach hospodársky rast do troch percent nevytvára nové pracovné miesta v ekonomike, takže opäť opakujem, bez ohľadu na to, aby sme sa tu preli a diskutovali o miere vplyvu vonkajšieho prostredia, ktoré áno, je celkom objektívne, ja súhlasím, nevieme a nikdy nebudeme vedieť v malej ekonomike otvoreného typu, akou Slovenská republika je, nikdy ovplyvniť, aká bude úroveň dopytu vo Francúzsku a v Nemecku po našich tovaroch a službách. Čiže áno, súhlasím s tým, že tu sme vlečení vlastne udalosťami a tým, čo sa deje v eurozóne, v Európskej únii, toto nikdy neovplyvníme, ale bez toho, aby sme sa teraz, ako som povedal, preli o mieru vplyvu externých faktorov, ale na strane druhej interných faktorov, ku ktorým sa za chvíľočku vrátim, tak konštatujem, že budeme veľmi opatrný aj s tým potľapkávaním sa po ramenách, že Slovensko bude mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku.
No a teraz prognózy sa nám vyvíjajú tak, že každá, s každou novou makroekonomickou prognózou prichádza redukcia hospodárskeho rastu na budúci rok smerom nadol. Viete veľmi dobre, že ešte v lete sme tu mali na stole prognózu, ktorá hovorila o 2,5-percentnom raste, najnovšia prognóza hovorí 2,1, Európska komisia už nám prognózuje 2 % a nie je vylúčené, že v budúcom roku budeme svedkami hospodárskeho rastu niekde na úrovni 1,8 % HDP. A teraz k tej dlho očakávanej úprave predloženého návrhu štátneho rozpočtu, teda stane sa to, že znížené príjmy rozpočtové, ktoré už dnes Národná banka Slovenska odhaduje, ten výpadok na úrovni 450 až 500 miliónov eur, tak tá novela rozpočtu skonštatuje tieto znížené príjmy a mám veľké obavy, že na strane druhej dôjde k rozpusteniu fiškálnej rezervy, ktorá je v úrovni približne 513 miliónov eur, pozostávajúca z dvoch častí. Tá jedna časť určená práve na neočakávané externé vplyvy, ktoré by mohli priniesť znížený výber daní a výrazný výpadok príjmov rozpočtovaných a tá druhá časť, ktorá bola pôvodne v rozpočte projektovaná, ak neodíde z druhého piliera vládou očakávaných 60 tisíc poistencov, ten druhý pilier bude otvorený do 31. januára, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, aby sa toto naplnilo, tak aj na tento účel je vytvorená rezerva. No je mi veľmi ľúto, že ešte sme nezačali prerokovávať štátny rozpočet a už s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dôjde k skonzumovaniu spomínanej päťsto, viac ako 500-miliónovej rezervy v návrhu rozpočtu na budúci rok. A tu je teraz vlastne to premostenie s tým úvodným krátkym exkurzom do nedávnej minulosti do roku 2009, čo som spomínal na úvod, že opäť sa skonštatuje výpadok príjmov, rovná sa na strane druhej rozpustenie päťsto miliónovej rezervy. A opäť sa nič nestane s výdavkovou stranou rozpočtu.
Ak hovoríme teraz o zákone o dani z príjmu, ja by som predsa len ešte pripomenul veľmi, keď som spomínal kolegu poslanca Fera Šebeja, tak aj veľmi trefné vystúpenie kolegu Jula Brocku z KDH a ten jeho kartónový iPad, ktorým tu tak celkom zdatne narábal. Áno, je to, bohužiaľ, tak, je to, bohužiaľ, tak, že pri súčasne platnej legislatíve, ak máme mladú rodinu, kde pracuje len jeden, pripusťme manžel, manželka sa stará o dieťa a uplatňuje si tú odpočítateľnú, nezdaniteľnú časť na manželku, tak vtedy, pri takomto príjme rádovo okolo 700 alebo 740 eur mesačne mal kolega Brocka na tom svojom kartónovom iPad-e, tak tá rodina neplatila žiadne dane, daň manžela jediného, ktorý pracoval v tej rodine a bol zdrojom obživy pre túto rodinu, tak daň z jeho príjmu bola nula. Potom, čo v tomto zákone, ktorý je práve teraz v rozprave otvorený, zrušíte odpočítateľnú položku na manželku a bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupine sa nachádzajú rodičia, tak takáto rodina zaplatí 56 eur mesačne a áno, ak sa to vynásobí dvanástimi, tak tá rodina príde približne o jednomesačný plat, pokiaľ ide o ich ročné príjmy. Tak toto je potrebné úplne nahlas povedať, keďže vo všetkých vystúpeniach mediálnych, v tlačených médiách, v printových, v televízii a všade čelní ekonómovia SMER-u stále opakujú tú mantru, že vaše konsolidačné opatrenia, váš návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, sa nedotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva. No dotkne a opakujem, výrazne. Pri takejto rodine, ktorú som uviedol, jedno dieťa, manželka doma, pracuje len manžel, príjem rádovo niekde 700-750 eur mesačne, táto rodina vďaka opatreniam, ktoré v tomto prerokovávanom zákone o dani z príjmov navrhujete, to znamená zrušenie tej možnosti odpočítateľnej položky nezdaniteľnej časti na manželku, táto rodina príde o takmer jednomesačný príjem na ročnej báze, ich ročné príjmy sa znížia o jednomesačný príjem. A to už nie je pán, aj keď tu zastupuje ministra financií, pán Jahnátek, tak sa budem prihovárať k vám, aby som sa neprihováral neživým predmetom, toto už nie je konštatovanie, že sa nedotknete svojimi opatreniami najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva. Dotknete sa a dotknete sa výrazne. Len tí občania to pocítia až vstupom tohto zákona do účinnosti.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti predložil dva pozmeňujúce návrhy, ten prvý pozmeňujúci návrh poslancov Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 239:
1. V článku I sa za 11. bod vkladajú nové body 12. a 13., ktoré znejú:
12. V § 32a sa vypúšťa odsek 2 a doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
13. V § 32a odseku 7 sa slová "podľa odsekov 5 alebo 6" nahrádzajú slovami "podľa odsekov 4 alebo 5". A rovnako nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V článku I sa za 13. bod vkladá nový 14. bod, ktorý znie:
14. V § 36 ods. 9 sa slová "podľa § 32 odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4". Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.
3. V článku rímska I sa za 15. bod vkladá nový 16. bod, ktorý znie:
16. V § 38 ods. 6 sa slová "podľa § 32a odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pokiaľ ide aj o odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, tak to by som rád pripomenul, že cieľom tohto návrhu je práve uľahčiť získanie zamestnaneckej prémie aj tým osobám, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanecká prémia bola v zákone o dani z príjmov zavedená 1. januára 2009, teda počas práve prvej vlády Roberta Fica a je to fakticky záporná daň. Jej cieľom, ak si dobre všetci pamätáme, v tej dobe, keď ste zavádzali túto zamestnaneckú prémiu, bolo zvýšiť čistý príjem zamestnanca s relatívne nízkym príjmom, ak zamestnanec spĺňa zákonom špecifikované podmienky. A jednou z takýchto podmienok je, aby daňovník poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Do tohto obdobia sa však podľa platného právneho stavu nezapočítava taký kalendárny mesiac, za ktorý zamestnanec dosiahol posudzované príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To, že sa podľa doteraz platného právneho stavu pri časovom teste spomínaných šiestich kalendárnych mesiacov nezapočítaval mesiac, v ktorom daňovník dosahoval príjmy len na základe dohody, bolo dané tým, že z odmeny za prácu na dohodu zamestnanec neplatil podľa platného právneho stavu odvody. Podľa vtedajšieho úmyslu zákonodarcu tak nebol dôvod, aby sa takýto mesiac zohľadnil a aby bol takýto zamestnanec zvýhodnený nielen neexistujúcimi odvodmi, ale aj nárokom na zamestnaneckú prémiu. Po navrhovanom zavedení platenia odvodov, ktoré práve táto vláda zavádza aj z príjmov na dohody však stráca opodstatnenie doterajší dôvod nezapočítavania mesiaca, za ktorý mal daňovník príjem len na základe dohody do časového testu pre priznanie nároku na zamestnaneckú prémiu. A zároveň sa tak aspoň čiastočne zmierni, ak, dámy a páni z vládneho SMER-u, prijmete tento drobný, maličký pozmeňujúci návrh, tak sa zmierni administratívna záťaž zamestnávateľov pri vystavovaní potvrdení o príjme a posudzovaní nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu. Toľko pozmeňujúci návrh prvý z mojej strany. Nech sa páči, pán spravodajca.
A ak dovolíte, druhý pozmeňujúci návrh sa týka sadzieb dane z príjmu právnických osôb. Opäť ho pre poriadok prečítam. Pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon 595/2003 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač, parlamentná tlač 239:
1. V článku I, v bode 9 sa navrhovaný text § 15 označuje ako odsek 1. Dopĺňajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:
"(2) Sadzba dane podľa odseku 1 písmena b) sa znižuje nasledovne:
a) na 22 %, ak deficit verejných financií klesne pod 3 % v pomere k hrubému domácemu produktu,
b) na 21 %, ak deficit verejných financií klesne pod 2 % v pomere k hrubému domácemu produktu,
c) na 20 %, ak deficit verejných financií klesne pod 1 % v pomere k hrubému domácemu produktu a nakoniec
d) na 19 %, ak bude dosiahnutý vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet verejnej správy.
(3) Sadzba dane podľa odseku 2 písm. a) až d) sa uplatní pri výpočte daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zníženiu deficitu verejných financií pod hodnoty uvedené v odseku 2."
Čo sa týka odôvodnenia tohto druhého pozmeňujúceho návrhu, vládnym návrhom sa totižto zavádza nová sadzba dane pre daň z príjmu osôb právnických osôb, ktorá má byť zvýšená o 4 percentuálne body, teda z 19 na 23 %. A tento návrh spočíva v tom, že pokiaľ platí dynamický efekt, ktorý, myslím, že nespochybňuje ani Inštitút pre finančnú politiku a koniec koncov, ani ekonomickí experti SMER-u, ten dynamický efekt spočíva v tom, že skutočne zvýšená sadzba dane zďaleka, ale zďaleka nemusí znamenať väčší objem vybraných daní z príjmu osôb právnických osôb, to znamená, sadzby síce upravujete smerom nahor, ale je mylné očakávať a domnievať sa, že tu zároveň automaticky povedie k zvýšenému celkovému objemu vybraných daní, skôr opak bude pravdou, takéto zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 % urobí zo Slovenska najhorším miestom na podnikanie minimálne v regióne Višegrádskej štvorky. (Krátka pauza.) Pardon. O tom niet pochýb, toto je preukázateľné na tvrdých dátach, a práve preto, že urobíte týmito, nielen týmto, ale kumuláciou ďalších opatrení zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, opakujem, minimálne vo Višegráde tomu tak bude, tak práve preto podviažete aj ten mizerný ekonomický rast, ktorý sa dnes odhaduje na úrovni približne 2 % HDP a možno bude ešte nižší. A keď sa zhodneme na tom, že akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % nevytvára ani jedno jediné nové pracovné miesto v ekonomike, no tak potom naozaj smerujete Slovenskú republiku k hospodárskemu úpadku. To je tak, ja plne chápem a rozumiem rastúcej nervozite v radoch finančných a ekonomických expertov SMER-u, kto by na vašom mieste pri takejto odvahe robiť takéto fatálne, fatálne zlé a hlúpe opatrenia nebol nervózny, ak k tým interným chybám, ktoré robíte tu doma v ekonomike, ešte pripočítame aj najaktuálnejšie dianie v eurozóne a v Európskej únii. Opakujem, vediete túto krajinu k hospodárskemu úpadku a k vysokému nárastu nezamestnanosti, a preto tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa snaží aspoň primäť ekonomických expertov SMER-u k úvahe, že pokiaľ by sa darilo konsolidovať verejné financie v tých úrovniach, ako som uviedol v pozmeňujúcom návrhu, tak pri každom poklese deficitu rozpočtu verejnej správy o jeden percentuálny bod by sa o ten istý bod znižovala sadzba dane z príjmu osôb právnických osôb až do okamihu dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu a v tom prípade by sadzba dane sa vrátila na súčasnú úroveň 19 %. Toľkoto k pozmeňujúcemu návrhu číslo dva a, ak dovolíte, ja ho opäť v kópii odovzdám pánovi spravodajcovi.
Dovoľte mi na záver, na záver povedať pár poznámok. Ako som spomínal, áno, recesia v Európe a v eurozóne je, bohužiaľ, holou skutočnosťou, holou pravdou, ale o to viac platí, že vzhľadom k tomu, že sa Slovensko tiež veľmi rýchlo dotkne mínusových znamienok, pokiaľ ide o ekonomický rast, v tomto prípade ekonomický pokles, tak o to viac platí, že naozaj nebolo potrebné urobiť ten mix opatrení, ktorý ste namiešali, pripravili, pretože dovedie túto krajinu k hospodárskemu kolapsu. Ja si myslím, že tak ako sledujem posledné návrhy z dielne ekonómov SMER-u, že skutočne pre nás je obrovskou inšpiráciou alebo inšpiračným zdrojom, skrachovaná centrálne plánovaná ekonomika. To opatrenie jedno po druhom, keď si pozriete, ktoré či už zhoršujú flexibilitu trhu práce, mám na mysli teraz socialistický Zákonník práce alebo zrušenie rovnej dane, alebo zásahy do druhého piliera, ja netvrdím, že prvý pilier bol nastavený ideálne a optimálne a nebolo treba v ňom nič meniť, ale zmeny v prvom pilieri ste sa odhodlali robiť až po roku 2017, dokonca niektoré z nich až po roku 2018. Toto všetko, keď si dáme dokopy a naozaj je takmer nemožné kvantifikovať ten druhý dynamický efekt, to znamená, čo súčet takýchto opatrení, ktoré sa vzájomne budú ovplyvňovať a ovplyvňovať s tým mínusovým znamienkom, čo toto prinesie pre ekonomický kolaps krajiny v budúcom roku, toto dneska naozaj nedokáže kvantifikovať nikto, ale všetci ekonómovia mimo tých, ktorý pracujú pre SMER, že tento dynamický efekt bude mať mínusové znamienko. Bez ohľadu na to, že nevie dneska nikto vyčísliť, čo to urobí, ako sa vzájomne bude ovplyvňovať zrušenie rovnej dane, zníženie flexibility trhu práce, nárast nezamestnanosti, zvýšenie priamych daní pre aj fyzické, aj právnické osoby a s tým spojený pokles zamestnanosti, kvantifikovať dynamický efekt vyplývajúci zo vzájomného ovplyvňovania sa týchto faktorov nedokáže naozaj nikto, ale každý, kto si ctí prirodzené zákony, tak dospeje k poznaniu, že takýto dynamický efekt bude mať mínusové, mínusové znamienko. No a čo je veľmi dôležité, v žiadnej úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám. A toto je práve, toto je práve vzťah medzi makro a mikroekonomikou, čiže ak urobíte na makroúrovni zmeny, ktoré sa chystáte urobiť, nevynímajúc tento práve prerokovávaný zákon o dani z príjmu, tak Slovensko rovná sa najhoršia krajina na podnikanie vo Višegrádskej štvorke, v kombinácii s externými faktormi, ktoré neviete a nedokážete ovplyvniť, rovná sa hospodársky úpadok a vtedy sa nebude dariť na Slovensku ani rodinám, ani korporáciám, ale ani verejným financiám. Preto hovorím, že v úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám.
Takže požiadam na záver, aby ste na predsa len zvážili podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som v mojom vystúpení uviedol. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 14:45 - 15:00 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na úvod vyslovil svoje osobné očakávanie, že moje hodnotenie, že nie som si tak celkom istý, či budúci týždeň a kedy vôbec začneme prerokovávať rozpočet na rok 2013. Viem o tom, že sa chystá mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, chápem, že z veľkej miery aj pre objektívne príčiny, ktoré nespôsobil SMER - sociálna demokracia, ale je tam aj veľké množstvo subjektívnych chýb a omylov a pokusov.
A len tak pre občerstvenie pamäte, teraz sa prihováram k pánovi ministrovi financií, si spomínate, keď ste sedeli v opozícii a boli ste členmi výboru pre financie a rozpočet, tak ste veľmi-veľmi ťažko predýchavali a s veľkým odporom ste prijímali taký ten tučný, veľký, možno 60-stranový pozmeňovák vtedajšieho tajomníka, štátneho tajomníka na ministerstve financií, Vlada Tvarošku, že to sa nikdy v histórii Slovenskej republiky nestalo, aby sa takýmto hrubým pozmeňujúcim návrhom menil návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Odvtedy uplynulo niekoľko málo mesiacov a história vás dobehla. A niekto to tu už v rozprave povedal, neviem, či to nebol Alojz Hlina, že akým mečom bojuješ, takým mečom zhynieš. Ja vám neželám to B, aby sa stalo, ale proste dobehla vás tá realita. A očakávam, že nech už zasadne mimoriadny výbor pre financie a rozpočet kedykoľvek, či to bude v utorok, stredu, štvrtok alebo či vôbec budúci rok, na budúci týždeň, pardon, v každom prípade platí, že opäť urobíte korektúru v štátnom rozpočte na budúci rok rovnako tučným a možno aj tučnejším pozmeňujúcim návrhom, ako bol vtedy z dielne Vlada Tvarošku. No, hold, je to tak, inak sa ten zákon o štátnom rozpočte opraviť nedá.
Počúval som veľa otázok aj od novinárov, či sa opozícia chystá podať nejaké pozmeňujúce návrhy k rozpočtu na rok 2013, myslím, že niektoré už aj odzneli, nie je ich veľa a myslím, že aj z našej dielne ich veľa nebude, tých pozmeňujúcich návrhov. Zdôvodnenie je celkom jednoduché: ten rozpočet je tak zlý, že pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nie je opraviteľný. To je holý fakt. To nie je proste návrh zákona, kde môžte dať dva-tri pozmeňováky. Keď sa vládna strana SMER kopne v zákone o poplatkoch, príde návrh pani podpredsedníčky parlamentu Zmajkovičovej a zistí, že niektorý z poplatkov treba 10-násobne, 50-násobne znížiť, lebo je naozaj úplne mimo reality, tak vtedy pripúšťam, že sa dá takouto normálnou korektúrou chyba, ktorej sa dopúšťa každý z nás, všetci sme omylní, všetci sme ľudia, dá sa opraviť. Ale tento rozpočet na rok 2013 je tak zlým rozpočtom, že nejakými drobnými pozmeňujúcimi návrhmi je neopraviteľný.
A preto celkom úprimne sa teším, s akým, koľko stranovým pozmeňujúcim návrhom príde na mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet pán podpredseda vlády Kažimír a čo všetko hlavne v tom návrhu nájdeme. Už ste avizovali, pán minister, že nevidíte ani vy už ďalší priestor pre zvyšovanie daní, čo je vcelku chvályhodné, že predsa len istá štipka sebareflexie vo vás ešte prežíva a pretrváva naďalej, že už ste naozaj tú maticu prišraubovali extrémne pri tých zvyšovaniach daní a ten priestor ďalší nie je. No a potom ostáva už len to B, že ten priestor chtiac-nechtiac, ktorý ste mohli a nevyužili ste ho pri návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, budete musieť tú Pandorinu skrinku otvoriť práve v tom tučnom pozmeňujúcom návrhu a budete musieť siahnuť na výdavkovú stranu rozpočtu. Inej cesty asi v súčasnej situácii niet.
Ja chcem na úvod povedať, že v jednej veci sa s pánom podpredsedom Kažimírom zhodujem, a to je v konštatovaní, že makroekonomické prognózy sa v ostatných rokoch stali lotériou, že môžme takmer každej makroekonomickej prognóze prideliť mieru pravdepodobnosti 50 : 50, či sa naplní, alebo nie, ako keď si v kasíne vsadíte žetóny a dáte celé svoje žetóny na čiernu alebo na červenú, tak pravdepodobnosť, že o ne prídete alebo že, naopak, zinkasujete výhru, je takisto 50 : 50. Tak to vyzerá aj s makroekonomickými prognózami. Ešte v lete tohto roku, ak si všetci pamätáte, bola makroekonomická prognóza na budúci rok, že nám HDP porastie o 2,5 %. Najnovšia, posledná v poradí, prognóza hovorí o tom, že ten rast ekonomiky Slovenska bude len 2,1 %. Európska komisia nám prognózuje 2-percentný rast. Ja sa domnievam, že ak ten rast bude niekde na úrovni okolo 1,8 % HDP na budúci rok, budeme všetci radi. Skôr si myslím, že je vyššia miera pravdepodobnosti, že ten rast bude pod úrovňou 1,8 % HDP.
Takže, áno, máme prognózy, ku ktorým môžem prideliť rovnítko, rovná sa lotéria, to je holý fakt. Ale súčasne platí, že pokles makroekonomickej prognózy, ktorá hovorí o náraste HDP o 1 percentuálny bod, ak k takémuto poklesu pri ďalšej a ďalšej aktualizovanej prognóze dôjde, tak každý ten stratený percentuálny bod na HDP nás stojí približne 100 mil. eur na príjmovej strane, teda pri výbere hlavne daní a odvodov. S tým nič nenarobíme, to je proste realita, ktorá sa dá odvodiť od súčasného výkonu slovenskej ekonomiky, od objemu vyberaných daní, od schopnosti brániť daňovým únikom. Čo je zhruba, každé to percento na HDP rovná sa 100 mil. mínus na príjmovej strane rozpočtu.
A tu je veľmi dôležité povedať, že už aj bankoví analytici hovoria o tom, že výpadok v štátnom rozpočte na rok 2013 bude niekde na úrovni 450 až 500 mil. eur. (Reakcia z pléna.) Áno, teraz sa budeme všetci usmievať, lebo nás... (Smiech rečníka.) Áno, ďakujem ti, pán predseda, túto vložku som neočakával na záver celého týždňa.
Chcem povedať, že v rozpočte na budúci rok očakávam dva veľmi nebezpečné dynamické efekty, bohužiaľ, s mínusovým, nie s plusovým znamienkom. O tom jednom pojednáva aj samotná dôvodová správa, tá 148-stranová hrubá biela kniha k rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorá priamo tam v texte v jednom odstavci konštatuje, že sú tu určité kumulované efekty, opakujem, s mínusovým znamienkom, ktoré sa môžu dostaviť práve z toho celého súboru fatálne zlých opatrení, ktoré sa budú navzájom ešte aj ovplyvňovať. Boli tu už veľakrát dneska vymenované, tak len si pripomeňme: zvyšovanie daní, poplatkov, odvodov, socialistický Zákonník práce, zmeny v druhom pilieri a takisto zlý mix konsolidačných opatrení.
Keď sme pri tých konsolidačných opatreniach, tak tu by sme sa našťastie mohli prvýkrát v histórii Slovenskej republiky prestať sporiť o to, koľko percent konsolidačných opatrení, percent HDP, sa nachádza na príjmovej strane a koľko na výdavkovej strane, pretože už tu máme našťastie nezávislú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá toto všetko exaktne spočítava. A pamätám si zo svojej praxe v bankovníctve, že keď sme chceli merať výkonnosť pracovníkov v komerčnej banke, tak ten performance measurements ste mohli urobiť u predajcu, lebo ste vedeli presne spočítať, koľko ten account manager na prepážke predal denne hypotekárnych úverov, koľko otvoril bežných účtov, koľko predal nových vkladných knižiek a koľko nových terminálnych vkladov otvoril. Ale keby ste mali merať výkonnosť právnikov alebo merať výkonnosť ja neviem oddelenia HR, oddelenia ľudských zdrojov, no tak tam už ste trošku na tenkom ľade, tam sa na tvrdých číslach už tá výkonnosť tak jednoducho zmerať nedá.
Preto do prijatia zákona o ústavnej brzde, dlhovej brzde, oficiálne zákona o rozpočtovej zodpovednosti, boli naozaj never-ending story, nekonečné hádky o tom: naša vláda, vaša vláda, koľko konsolidačných opatrení je na príjmovej, na výdavkovej strane. Tentokrát opakujem, prvýkrát v histórii Slovenskej republiky by mohli predsa len - a v tom sa možno druhýkrát zhodneme s ministrom financií - prestať tieto spory, pretože tu máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ľudovo povedané, fiškálnu radu, máme tu spomínaný zákon a táto autorita, táto nezávislá autorita vie na tvrdých faktoch presne zmerať vaše konsolidačné úsilie.
No a keď to takto odmeriame a koniec koncov to konštatujete vy priamo v spomínanej dôvodovej správe, tak zistíme, že na tej príjmovej strane je konsolidačné úsilie v úrovni 1,8 % HDP, na tej výdavkovej strane v úrovni 0,6 % HDP. Čiže zhodou okolností sú to aj deliteľné čísla, to prvé je deliteľné tým druhým, a to máte presne v pomere 3 : 1; 1,8 verzus 0,6, to je pomer 3 : 1, alebo ak chcete, 75 % konsolidačných opatrení sa odohráva na príjmovej strane a 25 % konsolidačných opatrení na výdavkovej strane rozpočtu.
Prečo to spomínam? Spomínam to hlavne z toho dôvodu, že plne sa podpisujem pod konštatovanie autorov spomínaného kľúčového odstavca v tej 148-stranovej bielej knihe, ktorá sa volá Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, ktorý práve hovorí o tom nebezpečenstve kumulovania sa viacerých opatrení a takmer do nohy všetky z týchto opatrení s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou podviažu ekonomický rast na budúci rok.
Všetci máte určite v čerstvej pamäti takéto teatrálne gesto, keď premiér Robert Fico na tlačovej konferencii roztrhal rozpočet na tento rok, že to je zdrap papiera. No a teraz, keby sme boli trošku vybavení ešte väčšou mierou sebareflexie, pán minister, tak tento rozpočet, ktorý ste predložili do parlamentu a ktorý ste schválili alebo prvý návrh bol na svete, ak sa nemýlim v auguste, tak ten by ste nemali roztrhať na tlačovej konferencii, ako to urobil Robert Fico, ten by ste nemali vôbec mať odvahu tomuto parlamentu ani len predložiť. A to, že tento výrok je pravdivý, jasne dokumentuje skutočnosť, že organizujete na budúci týždeň mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, že sa tam chystáte s jedným velikánskym, tučným, 60-, možno, -stranovým pozmeňujúcim návrhom a že cez ten pozmeňovák sa budete snažiť napraviť všetky tie čísla v rozpočte, o ktorých vy veľmi dobre viete, že už dnes sú nereálne.
Ale budem objektívny, z veľkej miery sú tie čísla nereálnymi už aj preto, čo sa deje s ekonomickým rastom, presnejšie povedané, s recesiou v eurozóne. Ale veď na tej istej tlačovej konferencii, na ktorej Robert Fico roztrhal rozpočet na rok 2012, to bolo naozaj veľké teatrálne gesto, ja chápem, že politika je aj o vizuálnych efektoch, preto mnohí moji kolegovia tu vždy niečo zavesia alebo tu niečo položia, alebo tu a potom sa tu namiesto diskusie o vecných argumentoch diskutuje o faktických poznámkach, kto prekryl štátny znak, kto ho neprekryl a či tam ten plagát patrí alebo nepatrí.
Ja vás mám, pán kolega Kuffa, naozaj veľmi rád, s vaším bratom som chodil na gymnázium a to, čo on dneska robí v regióne, myslím, konkrétne Žakovciach, je veľmi-veľmi záslužná práca. A myslím si, že človečensky sa pochopíme teraz, to, čo idem povedať. Ak vám prekáža, že tu niekto nejakým plagátom zakryl štátny znak, ja sa pýtam, tie plagáty, ktoré dneska máte vy vo vašich laviciach, ktoré takto dole visia, že podporujeme učiteľov a 23 % všetkým, 19 % do 30 mil. a 39 % nad 30 mil., to čítam preto, lebo kamery nemôžu tieto vaše plagáty z balkóna vidieť, tak ešte vám robím reklamu teraz, že prečítam vám to, čo na tých plagátoch máte - toto je v poriadku?
Čiže nemali by sme sa sústreďovať v tak závažnej téme, ako je téma rozpočtu na budúci rok, lebo slovenská ekonomika vpláva do veľmi ťažkých ekonomických a neistých vôd. Vie to minister Kažimír, viem to ja, viete to určite všetci, ktorí aspoň trošku sa zapodievate ekonomikou, už ani nemusíte ekonómiou, ale stačí tou reálnou ekonomikou, tak sa zhodneme na tom, že náš čakajú ťažké časy. A čo je úplne najhoršie na tomto konštatovaní, že to nepotrvá rok. To môže byť jedna celá dekáda. Američania mali na to taký výraz, že lost generations. To môže byť naozaj, ideme do obdobia jednej stratenej generácie bez toho, aby sme sa teraz preli o to: naša vláda, vaša vláda, vy ste urobili, my sme hento urobili. A tuto kolega Blaha už to pre dnešok zabalil, taký citát a taký výrok hentakého nositeľa Nobelovej ceny, onakého. Toto nie je dobrá a správna cesta vedenia odbornej diskusie. Mne chýba aj v odbornej verejnosti tu na Slovensku jedna kvalifikovaná odborná diskusia na tému, ako efektívne spravovať štíhly fungujúci štát. Takáto odborná diskusia mi chýba. (Reakcia predsedajúceho.)
Áno, vidím, sledujem, pán predsedajúci, čas, ktorý práve vypršal.
Takže vám všetkým ďakujem za pozornosť a potom sa uvidíme v utorok ráno.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 18:11 - 18:13 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel tiež oceniť vzácnosť chvíle, že k legislatíve, ktorá tak výrazne ide zasiahnuť daňový systém na Slovensku, konečne vystúpil nielenže poslanec vládnej strany SMER, ako hovoril tu niekto z mojich predrečníkov, ale priamo predseda finančného výboru, toto je naozaj vzácna chvíľa.
Dve krátke poznámky, prvá sa týka vety, ktorú povedal pán predseda Duchoň, že daňová optimalizácia je trestný čin. Prosím vás pekne, najskôr si ujasnime pojmy, pretože keď budeme každý pod tým istým pojmom rozumieť iný obsah, tak sa v tej diskusii nepohneme nikdy ďalej. Daňová optimalizácia, alebo to, čo vo vyspelých krajinách nazývajú daňové plánovanie, nikdy nebolo, nie je a nebude trestným činom. To len v daných neoptimálnych podmienkach, to znamená tej daňovej sústavy, ktorú teraz idete takto brutálne meniť, sa každý daňovník správa optimálne. Prosím vás, nezamieňajte to s trestným činom, to sú dve úplne rozdielne kategórie.
A ešte jedna skúsenosť zo včerajšieho dňa. Existuje na Slovensku tiež jedna spoločnosť, ktorá robí v oblasti daňového poradenstva a keď sa zaviedla na Slovensku rovná daň, tak robila road show po Rakúsku a dotiahla na Slovensko 240 spoločností, 240 firiem. Iste, medzi nimi množstvo aj malých a stredných spoločností. Dnes táto spoločnosť, ktorá robí to daňové poradenstvo, oznámila, že už má portfóliu len tridsiatich klientov. A to je súčasť tej optimalizácie, že tá firma sa jednoducho zbalí a vráti sa naspäť do Rakúska. Takže, prosím vás, nezamieňajme si už nikdy pojem daňového plánovania s trestným činom, to sú dve úplne diametrálne rozdielne kategórie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis