Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vrátim sa ešte jednou vetou k tomu prerušenému dopoludňajšiemu vystúpeniu pre tých z vás, ktorí tu neboli, aby sme predsa len objavili istú kontinuitu s týmto druhým popoludňajším dielom.
Naozaj len dve-tri vety. Doobeda som hovoril o tom, že čo mi je najviac ľúto, že hrubý verejný dlh Slovenskej republiky narastie medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2015 o 16,5 mld. eur. O viac ako 50 percent. Zvýši sa z 30 mld. na 46,5 mld. eur. Toto je dôležité, aby si uvedomili nielen poslanci z opozície, z koalície, nielen odborná, ale predovšetkým aj laická verejnosť, že Slovensko sa veľmi rýchlo v priebehu štyroch rokov môže dostať do dlhového útesu, alebo, ak chcete, do dlhovej pasce. Presne do takého dlhového útesu, v ktorom sa na sklonku tohto roka objavia Spojené štáty americké, a toto možno bude prvý charakteristický znak slovenskej ekonomiky, v ktorom sa budeme veľmi podobať na Spojené štáty americké v tom negatívnom znamienku.
Ja súhlasím so všetkými argumentmi typu, že slovenská ekonomika je závislá od exportu, je závislá od rastu alebo poklesu dopytu, predovšetkým vo Francúzsku, Nemecku, po našich tovaroch a službách. O tom niet pochýb. Ale práve preto a o to viac platí, že bolo fatálnou chybou v tých ťažkých ekonomických časoch, do ktorých sa Slovensko rúti, a hovoril som dopoludnia o tom, že to nebude otázka roka, dvoch, že to môže byť jedna celá stratená dekáda a môžeme mať na Slovensku to, čomu sa hovorí v Spojených štátoch amerických, lost generation, čiže jednu stratenú celú generáciu mladých ľudí. A práve preto, že nás čaká, bohužiaľ, takýto vývoj a vývoj, ktorý vo veľkej miere nedokáže ovplyvniť žiadna vláda, ani tá naľavo, ani tá napravo, o to viac platí, že nebolo potrebné, naopak, bolo to fatálnou chybou robiť kroky, ktoré ešte viac ekonomický rast na Slovensku podviažu, ktoré povedú ešte k väčšiemu rastu nezamestnanosti, úbytkom pracovných síl a povedú túto krajinu, a to nie je o ideológii, to je o tvrdých číslach, k hospodárskemu úpadku.
Ja chápem, že premiér Robert Fico utešuje vo svojich verejných vystúpeniach slovenskú verejnosť falošným upokojovaním, ak tvrdí, že Slovensko bude mať na budúci rok druhý najvyšší ekonomický rast v Európskej únii. Áno, na číslach je to presne tak. Aj keď je pravdou, že tak ako sa objavuje jedna makroekonomická prognóza za druhou, tak stále odhad na budúci rok, pokiaľ ide o ekonomický rast, klesá a klesá. Ešte v lete makroekonomické prognózy hovorili o tom, že slovenská ekonomika porastie tempom 2,5 percenta. Ostatná najnovšia prognóza hovorí o raste 2,1 % HDP. Európska komisia už nám prognózuje na budúci rok rast iba na úrovni 2 percent. A ja očakávam, že ak naša ekonomika porastie v budúcom roku o 1,8 %, že to bude skôr ten optimistickejší scenár. To znamená, že bude ešte horšie.
Súhlasím s podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom v tom, že makroekonomické prognózy sa skutočne stávajú viac lotériou ako prognózami. No ale opätovne pripomínam, že ak sa na tomto vieme zhodnúť, že je to vývoj, ktorý nie je ani vo vašich, ani v našich rukách, ktorý neviete ovplyvniť, to je ten negatívny vývoj externalít, negatívny vývoj externého prostredia, o to viac platí, že nebolo potrebné na Slovensku rušiť to, čo funguje, nebolo potrebné rušiť rovnú daň, nebolo potrebné robiť ideologické zásahy a vytvoriť socialistický Zákonník práce, nebolo potrebné takýmto razantným štýlom otvárať a viac-menej deštruovať druhý pilier, nebolo potrebné takýmto tempom zvyšovať priame dane, či už dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb.
Pre krátke pripomenutie by som rád uviedol, že premiér Robert Fico ešte v lete povedal, skrátim tie jeho výroky, "máme stabilnú vládu, máme rozpočet, ktorý nepostihuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov". A po tretie, povedal: "A nikto nebúcha po stole." Aká je skutočnosť niekoľko málo mesiacov po týchto troch výrokoch nášho premiéra?
Takže výrok č. 1, "máme stabilnú vládu". Ja hovorím, že práve naopak, stabilite je na Slovensku koniec. Pretože pod stabilitou ale skutočne nerozumiem kvantitatívnu prevahu rúk v parlamente. Ak by sme takto chápali stabilitu alebo definíciu stability, tak potom najstabilnejšou vládou v histórii Slovenska, vtedy ako súčasti Československa, bola komunistická vláda, pretože tam tá prevaha tých rúk bola absolútna. Ja pod stabilitou rozumiem predovšetkým ekonomickú stabilitu, sociálnu stabilitu. A pod stabilitou predovšetkým rozumiem dlhodobo udržateľný ekonomický rast. Aj keby som tu s tým slovíčkom "rast" teraz narábal veľmi, veľmi opatrne, ak niekto z vás študuje originály dokumentov, ktoré chodia z Bruselu, a to je jedno z akej úrovne, či je to Ecofin, Eurogroup, ECB, Európska komisia, všade nájdete donekonečna sa opakujúce slovné spojenia "long sustainable growth", čiže dlhodobo udržateľný rast. Bolo by dobré, ak by si aj na úrovni európskych štruktúr v Bruseli lídri uvedomili, že je to naozaj jedna veľká mantra. V tých časoch, ktoré nás čakajú, o ktorých hovorím ako o jednej stratenej celej dekáde, sa musíme naučiť pracovať skromne a s pokorou so slovíčkami "ekonomický cyklus". To znamená, musíme sa naučiť zmieriť s tým, že raz budeme smerom hore, budeme rásť, potom pôjdeme dole, potom pôjdeme do mínusových čísel, čiže padneme do recesie, potom znova dôjde k nejakému oživeniu, nejakej recovery a znova budeme rásť. Proste, naučme sa radšej hovoriť nielen ľuďom na Slovensku, ale predovšetkým sami sebe pravdu, že ak niekto narába s tým, že ekonomika eurozóny, ekonomika Európskej únie má pred sebou dlhodobo udržateľný rast, to znamená, že tá krivka bude vždy nad tou osou "x" a stále pôjde hore, bude to len otázka toho, o koľko percent je to bohapustá čistá lož, ktorá už neobstojí ani ako politický marketing.
Takže ak si takto zadefinujeme stabilitu, teda nie ako prevahu, kvantitatívnu prevahu rúk v parlamente, ale stabilitu - znamená: spokojnosť ľudí, sociálnu stabilitu, stabilitu ekonomickú a predovšetkým udržateľnosť nie ekonomického rastu, ale zvyknutie si na ekonomické cykly, teda rast a pokles, a pod tou stabilitou ešte doplňme k tejto definícii aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mám obavu, mám vážnu obavu o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ak konštatujeme, že nám narastie hrubý verejný dlh. A teraz pán minister, dúfam, že ma pochopí, nerozoberám vôbec vaša vláda, naša vláda, predchádzajúca vláda, Mečiarova vláda, toto nechajme teraz bokom a držme sa čisto len ekonomických faktov, ak nám narastie hrubý verejný dlh o 16,5 mld. eur, z 30 na 46,5 mld. eur medzi rokmi 1. január 2012, keď bol dlh 29,9 mld. eur, a do 30. 12. 2015, keď má byť, aj to len za predpokladu, že reálny vývoj ekonomiky pôjde v tých intenciách, na ktorých je postavený predpoklad rozpočtu verejnej správy na roky 2013 a 2015, tak ten verejný dlh narastie o viac ako 50 percent.
Ak hovoríme o tom, že mám obavu o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vychádzam predovšetkým z toho, že bude stále klesať ekonomická výkonnosť, ekonomická sila Slovenskej republiky. A ten verejný dlh nám ide hore, hore, hore. My sa zhodneme v tom, pán minister, že z verejného dlhu sa dá aj vyrásť. No len to by sa dalo len v prípade, ak už je teda stále pomerovaný k HDP, ak by sme skutočne, skutočne rástli.
Ak budeme hovoriť ale o hospodárskych rastoch na úrovni okolo 2 %, možno bude realitou 1,8 % budúci rok, tak to je ekonomický rast, ktorý nevytvára na Slovensku nové pracovné miesta. Je to len hra s číselkami, s politickým marketingom a uisťovaním, falošným uisťovaním ľudí, že na Slovensku bude druhý najvyšší ekonomický rast zo skupiny európskej dvadsaťsedmičky. Takže toľko k stabilite, ak okomentujem teda ten výrok: "Máme stabilnú vládu." Ak prijmeme túto definíciu stability, tak potom stabilite je koniec.
Druhý výrok Roberta Fica, niekoľko málo týždňov dozadu, keď povedal: "Máme na stole rozpočet, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov." Všetci sme svedkami toho, že každý druhý deň agentúry prinášajú správy o hromadnom prepúšťaní. Viete veľmi dobre, že v rozpočte máte integrované ekonomické zákony, novely zákonov, ktoré napríklad postihujú aj drobných živnostníkov, ale áno, aj mladé rodiny, mám na mysli zrušenie nezdaniteľnej časti alebo odpočítateľnej položky na manželku a ďalšie a ďalšie, opatrenia, o ktorých budem o chvíľočku hovoriť, tak sa konečne prestaňme tváriť, strhnime si z tváre tú masku a netvrďme, že "máme na stole rozpočet, ktorý nepostihne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov".
No a tretí výrok premiéra Fica, nie z rokov 2006 - 2010, teraz z nedávnej minulosti, niekoľko málo týždňov dozadu, keď povedal: "A nikto nebúcha po stole." No búcha! Práve v týchto dňoch, paradoxne práve v dňoch, keď schvaľujeme návrh rozpočtu na budúci rok, búcha po stole, momentálne je to skupina učiteľov, nevieme, aký bude ďalší vývoj. Ani ja osobne si neželám, aby vyšli do ulíc ďalšie skupiny obyvateľstva, fakt si to neželám, ale tvrdím, že sa po stole búcha a búcha sa po stole stále hlasitejšie. A neželajme si nikto tu z prítomných, aby to nabralo na obrátkach, aby tento vývoj ďalej eskaloval. Takže ani jedno z tvrdení premiéra Fica nie je tvrdením pravdivým.
A tu by som chcel ešte pripomenúť ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, že návrhom rozpočtu verejnej správy v tom tvare, v akom ho predložil, vlastne potvrdil vlastné presvedčenie, že ani za nasledujúce tri roky nebude možné zvýšiť produktivitu práce a intenzitu práce vo verejnom sektore. A teraz už sa nejdem sporiť s ministrom financií o tom, či minister Mikloš zabudol, nezabudol štyritisíc učiteľov do nejakých tabuliek započítať. Platí, naďalej platí, že ak v tomto roku pracuje vo verejnom sektore približne 350 000 ľudí, v roku 2015 bude pracovať rovnakých presne 348 000 ľudí. Čiže nič významné sa v tejto oblasti neudeje. Preto si myslím, že by sem mohli na Slovensko začať chodiť manažéri zo Švajčiarska, Nového Zélandu, Nórska a učiť sa, ako sa riadi a ako funguje efektívna verejná správa.
Vy ste dosiahli, pán minister, to, čomu sa v ekonomickej teórii hovorí paretovské optimum. Paretovské optimum znamená, že predstavte si vrstevnice na mape, ktoré spájajú body s rovnakou nadmorskou výškou, a čím je ten nárast toho sklonu alebo toho kopca prudší, tak tým sú tie vrstevnice tesnejšie vedľa seba, a čím je ten pokles toho kopca dole miernejší, tým sú tie vrstevnice od seba vzdialenejšie, a paretovský optimum znamená, že každá tá vrstevnica predstavuje nejakú kombináciu výrobných faktorov, práce, kapitálu a financií, a táto kombinácia výrobných faktorov nám prináša nejaký ekonomický "auput". Napríklad v podobe HDP, alebo v podobne ročného obratu korporácie a tak ďalej, alebo, ak chcete, ročného príjmu domácnosti. A tým, ako vy zvyšujete efektívnosť riadenia domácností, korporácií alebo štátu, tak sa na tých pomyselných vrstevniciach posúvate stále vyššie a vyššie a vyššie, až dosiahnete na tom kopci nejaký pomyslený bod, ten triangulačný bod, alebo ako sa to volá v geografii. A ten bod znamená, že už ľubovoľná zmena kombinácie výrobných faktorov vás už môže posunúť len smerom nadol. Čiže ste dosiahli paretovské optimum, takú kombináciu výrobných faktorov, práce, kapitálu, financií, že už nie je možné preskupovaním, reorganizovaním, zintenzívňovaním práce a tak ďalej sa posunúť nikam vyššie, ste dosiahli vrchol. Gerlachovský štít, 2655 metrov nad morom, alebo koľko má presne. Dvetisíc šesto šesťdesiatpäť, nie? Dvetisíc šesto päťdesiatpäť, ďakujem veľmi pekne.
A teraz sa vrátim k počtu zamestnancov vo verejnom sektore, tristopäťdesiattisíc zamestnancov dnes, tristoštyridsaťosemtisíc zamestnancov na konci roka 2015. Tak týmto pán minister financií potvrdil, že sme dosiahli paretovské optimum, že vo verejnej správe už nie je možné zvyšovať produktivitu práce, ani intenzitu práce, že 350 000 ľudí, mnohí z nich si vykonávajú určite čestnú, záslužnú a užitočnú činnosť a prácu, ale že všetci títo ľudia sú celých 255 dní, pracovných dní v roku vyťažení na 100 %, že neexistujú prekrývania v náplni práce ani pracovníkov v rámci jednej inštitúcie, ale že neexistujú žiadne tie "overlappingy", tie prekrývania činnosti práce, ani medzi inštitúciami navzájom. Proste, povedali ste jednoducho tým, že ste si zapísali do rozpočtu 348 000 úradníkov verejnej správy do roku 2015, ste povedali, že všetkých 350 000 ľudí je vyťažených na 100 % každý deň v roku, už nie je možné zvyšovať ani produktivitu práce, ani intenzitu práce a že nedochádza k žiadnym prekrývaniam pracovných náplní, činností, ani v rámci inštitúcie, ani medzi inštitúciami navzájom, keďže za týmto číslom je potrebné si predstaviť radovo niekde okolo 800 rozpočtových a príspevkových organizácií. Ja som zažil, keďže sa snažím naozaj držať hlavne argumentačnej úrovne, som zažil jednu takú, neviem teraz pomenovať, či veselú, či smutnú, skúsenosť z jednej z koaličných rád, kedy sa diskutovalo o nejakom, o nejakej inštitúcii, o nejakom úrade, a trvalo asi trištvrte hodiny, kým koaličná rada zistila, v rezorte ktorého ministra ten úrad vôbec pracuje, tá inštitúcia. Je to naozaj tak, je to proste holý fakt.
A vidíte, že opäť dávam úplne bokom témy, vaša vláda, naša vláda, proste takto to funguje. Mňa len prekvapuje a prekvapuje ma to s negatívnym znamienkom, že minister financií nemal žiadnu ambíciu, rezignoval na ambíciu zmeniť stav vo verejnej správe. A prečo o tom hovorím? Za tým netreba vidieť len 348 000 stolov a stoličiek a krabíc a ľudí, za tým teba vidieť 4,5 mld. eur, ktoré sa vynakladajú na mzdové prostriedky vo verejnej správe. Štyri a pol miliardy eur, ak chcete, je to približne 16,5 % výdavkov rozpočtu verejnej správy. A teraz sa pýtam, je to výrazný potenciál na úspory? No je. Čo sa ide udiať v týchto dňoch s korekciou rozpočtu? Ideme opäť skonštatovať, že nám poklesli príjmy, že dôjde k výpadku hlavne daňových príjmov, a na strane druhej proti tomu ideme rozpustiť významnú časť fiškálnej rezervy. A to je všetko.
A preto sa pýtam na tomto mieste, kedy bude mať minister financií, ale i celá táto vláda ambíciu prísť do parlamentu s rozpočtom, v ktorom nám ukáže výraznú, ale výraznú redukciu výdavkovej strany rozpočtu? Ak som si pozorne prečítal pozmeňujúci návrh, ktorým sa má rozpočet korigovať, nejdem teraz do diskusie, či je to štandardné, či je to málo štandardné, je to menej štandardné, ja tomu rozumiem, že myslím zo zákona má prezident republiky 15 dní na to, aby rozpočet podpísal, z toho jednoznačne vyplýva, že 15., najneskôr 16. decembra ráno ho musí mať na stole, ak má zákon o rozpočte verejnej správy vstúpiť do platnosti k 1. januáru budúceho roka. Čiže ste pod časovým tlakom, a preto sa pokúsim nechať bokom teraz argumentačnú úroveň, že toto je fakt neštandardný postup, jedným pozmeňovákom takto upraviť rozpočet verejnej správy. Bolo by oveľa poctivejšie a úprimnejšie to predložiť do mimoriadneho výboru pre financie a rozpočet a ďalej o tom rozpočte diskutovať.
Veď opäť ste si zhodili sami masku, falošnú masku z tváre, keď ste nie tak dávno, pán premiér Fico rozposlal listy na lídrov všetkých opozičných strán a povedal, no keď tak opozícia mudruje, tak chcem do zajtra do rána do 9.00 návrhy, kde sa dá ešte urobiť inak konsolidácia verejných financií. A potom to boli siahodlhé výroky o všetkých verejných diskusiách v médiách: Veď pozrite sa, veď iná alternatíva nie je! No ja tvrdím, že iná alternatíva je. Ale nepostupujte týmto už veľmi priehľadným spôsobom, že zadávate opozícii úlohy ako malým deťom v škôlke, termínované úlohy do zajtra do 9.00 hodiny. Veď máte mandát. Máte milión stotridsaťštyritisíc voličov. Všetko, čo robíte, môžeme mať na to názory pozitívne, negatívne, je úplne jedno, máte na to tú spomínanú stabilitu, máte 83 hlasov, všetko vám prejde. A tvrdím, že všetko, čo robíte, je úplne legitímne, ale nie nevyhnutné, a už vonkoncom nie to, čo hovoríte o vlastnom návrhu rozpočtu, že je to jediná alternatíva konsolidácie verejných financií. Žiadna iná podľa vyjadrení aj ministra financií, aj premiéra neexistuje. Respektíve tí školáčikovia z opozície si tu termínovanú úlohu do zajtra do 9.00 hod., ako to bolo uvedené v tých listoch, nesplnili.
Teraz som ukázal jeden obrovský priestor, kde je naozaj reálny potenciál na redukciu výdavkov verejnej správy, nie o 20 miliónov, tak ako ste to uviedli v spomínanom pozmeňujúcom návrhu, ktorým chcete korigovať rozpočet. Ak si teraz k číslam o nezamestnanosti priradíme ešte aj konštatovanie alebo fakt, že dochádza na budúci rok k zmrazeniu reálnych miezd, to znamená, reálne mzdy v ekonomike neporastú, tak potom mi z toho vychádza celkom jednoznačný záver, že ľudia doplatia na hospodársku politiku SMER-u výrazne viac ako v prípade zvýšenia dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod, výrazne viac.
Ja som to myslím už pri iných zákonoch spomínal, že považujem naozaj za neúprimné, nečestné a nepoctivé výroky premiéra, keď povie verejnosti, že my nebudeme hyeny, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, lebo sa potom zvýši každý rohlík, každý oblek, každé auto, každý prací prostriedok sa zvýši o násobne viac, lebo keď sa pečie rohlík a zvýšite daň z pridanej hodnoty na percento, tak pôjde hore cena múky, cena vody, cena elektrickej energie a na konci to pečivo bude nie o jedno percento drahšie, o 4 % drahšie. A toto už je aj zlyhanie základných znalostí elementárnej matematiky a hlavne princípov, ako funguje daň z pridanej hodnoty, keďže všetky vstupy, ktoré v tom výrobnom reťazci - múka, voda, elektrická energia, nájomné, mzdy tých ľudí v tej pekárni, sú všetky tieto vstupy, lebo sú na výrobné účely, očistené o daň z pridanej hodnoty a tú daň z pridanej hodnoty na konci toho zaplatí konečný spotrebiteľ, ktorý si to pečivo kúpi. A je preukázané na číslach štatistického úradu, že zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod viedlo k cenovému nárastu približne o 1,4 percenta. Tak kde sú potom tie hyeny, o ktorých hovoril premiér Fico, že my nebudeme hyeny, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty, nebudeme postihovať najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva?! No postihujete ich!
Celkom výstižne to uviedol vo svojom príklade Július Brocka na tom svojom kartónovom iPade, ktorý tu takto predostrel. To bolo veľmi trefné, podpisujem, matematicky veľmi presné a bez akejkoľvek logickej chyby. Postihnete rodiny, Július ma možno opraví, ktoré zarábajú 745, 750 eur mesačne. Ja to rád zopakujem, lebo pri tvojom vystúpení, kolega Brocka, možno neboli všetci tí istí poslanci, to nebola tá istá množina ľudí v sále. Tak týmto ľuďom práve preto, že ste zrušili odpočítateľnú položku na manželku, s čím by som nemal žiaden problém, pokiaľ by ste to zavesili aj na jednotlivé tabuľky príjmových skupín obyvateľstva, to znamená, ak zrušíte odpočítateľnú položku na manželku a zarába len manžel a zarába 750 eur mesačne, tak pokiaľ, ak to odvodíte od príjmových skupín a týmto postihnete tie najvyššie príjmové skupiny, budem vám aplaudovať a takýto návrh určite schválim aj ja. Ale vy ste to urobili bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupina sa tá rodina nachádza, a tým pádom, ak táto rodina doposiaľ mala daň nula, pretože mali sme tu takzvanú tú nezdaniteľnú časť aj toho príjmu toho manžela, plus tá odpočítateľná položka na manželku, tak takáto rodina platila nula doteraz, tak po novom bude takáto rodina platiť - Július, 56 eur? - 59 eur, ďakujem, mesačne. Vynásobte si to dvadsiatimi, na daniach zaplatí 59 eur, vynásobte si to dvanástimi, pardon, mesiacmi, tak táto rodina príde o jednomesačný príjem per anno, v rámci roka príde o jednomesačný príjem rodina s jedným jediným príjmom, kde zarába jeden jediný člen domácnosti, manžel, pripusťme, a manželka je doma na materskej s deťmi.
Tak sa pýtam: Postihujete najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva? No postihujete! Holý, nevyvrátiteľný fakt. Ale áno, ja chápem, že by to stálo spústu roboty a takej tej mravenčej práce, ak by ste to chceli fakt zavesiť na jednotlivé príjmové skupiny obyvateľstva. Ono to nie je jednoduché, chce to veľa úsilia. No načo by sme sa do toho púšťali? No tak jednoducho paušálne takto zasiahneme všetky mladé rodiny a v televízii budeme vykrikovať, že my len 12 % najbohatších postihujeme.
Viete, aj v tom vašom takom úsilí, ako postihnete najbohatšie firmy, najbohatších, fyzické osoby, aj tam ste úplne na omyle. Pretože napríklad tá tzv. milionárska daň, to znamená, že keď začína klesať odpočítateľná položka, u nás začína klesať už pri 1881 eur mesačne a postupne klesá a vyklesá až na nulu pri tom príjme 3229 alebo koľko mesačne, o ktorom hovoril pán premiér, že toto je tých 12 % najlepších príjmových skupín obyvateľstva a len ich idete postihnúť. Nie, vy budete postihovať aj ľudí, ktorí zarábajú 1881 eur mesačne, lebo už tam začína pomaličky vyklesávať tá nezdaniteľná časť a vyklesá až na nulu pri tom príjme 3200, myslím, -29 eur mesačne.
Takže všetko sú to holé nezmysly, ale klobúk dole, ako hovoria priatelia v Českej republike, smekám klobouk, dámy a páni zo SMER-u, ako to dokážete marketingovo svojim voličom predať. Ale ten volič vás dobehne, ten volič vás dobehne skôr alebo neskôr. A viete kedy? Nie keď bude počúvať vyhlásenia vašich lídrov v médiách, ten volič vás demaskuje vtedy, keď prvýkrát otvorí budúci rok peňaženku a zistí, čo sa to vlastne stalo. Keď tá mladá rodina prvýkrát zistí, že zatiaľ čo som doteraz neplatil žiadnu daň, tak po novom budem platiť 59 eur mesačne krát dvanásť, prídem o celý jednomesačný plat v horizonte jedného roka. Vtedy vás budú demaskovať, lebo tam už potom nepomôžu žiadni komunikační poradcovia, ani marketingové stratégie, ani nič podobné. Jednoducho tá peňaženka nepustí. Ten manžel a tá manželka si tú peňaženku otvoria a tam zistia, čo sa to vlastne s tou socialistickou vládou stalo. Čo nám táto vláda vlastne na ten stôl položila.
Vrátim sa ešte k tej spomínanej dani z pridanej hodnoty. Ak sme ju upravili o jeden percentuálny bod smerom hore, tak to znamenalo zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu v úrovni 175 mil. eur. Zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod z 19 na 20.
Aké bolo konsolidačné úsilie Radičovej vlády v roku 2011? Jedna celá sedem desatín miliardy eur bolo konsolidačné úsilie Radičovej vlády pre rok 2011, ak to chcete počuť v absolútnych číslach. Ak to chcete počuť v percentách HDP, konsolidačné úsilie pre rok 2011 bolo v úrovni 3,3 percenta HDP.
Aké je konsolidačné úsilie vašej vlády pre budúci rok? Jedna celá jedna desatina percenta HDP. To netvrdí KDH, to netvrdí SDKÚ, to netvrdí OĽaNO, to netvrdí SaS, toto tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Som veľmi rád, že konečne by mal nastať pokoj zbraniam a konečne demagógia, opäť typu vaša vláda, naša vláda, a my máme iné čísla, a to je zo Štatistického úradu, ale Eurostat hovorí niečo iné, a proste tieto nekonečné rozprávky by mali skončiť. Máme tu po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska fiškálnu radu, ľudovo povedané, oficiálne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tá to dala na papier, 3,3 % konsolidačné úsilie pre rok 2011 Radičovej vlády, a 1,3, potom to korigovala niekde medzi 1,1 a 1,3 % HDP, konsolidačné úsilie vašej vlády pre rok 2013. Inými slovami, takmer trojnásobne vyššie konsolidačné úsilie minulej vlády v pomere k HDP, inými slovami, bez zvyšovania priamych daní, daní z príjmu právnických a fyzických osôb. A to, čím nás takými prívlastkami vyznamenáva premiér Fico, keď hovorí, že to oni boli hyeny, my nebudeme, my nepôjdeme touto cestou, my nebudeme hyeny, my nebudeme zvyšovať daň z pridanej hodnoty, tak tento konsolidačný krok sa podieľal niečo málo cez 10 % na celkovom konsolidačnom balíku Radičovej vlády - 175 mil., som hovoril, bol výber, vyšší výber dane z pridanej hodnoty, 175 mil. verzus 1,7 mld. eur celkového konsolidačného balíka.
Takže skúsme takto raz diskutovať o číslach a faktoch, skúsme sa vzájomne počúvať. Neklamme ľuďom do očí, že nepostihnete najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Postihnete, len chvíľočku ešte počkajte, pár mesiacov, až pootvárajú tie peňaženky a zistia, čo sa vlastne stalo. Počkajte do 31. marca 2014, keď budú podnikatelia a živnostníci predkladať daňové priznanie za rok 2013, to sú ich pomyslené peňaženky, keď zrazu zistia, o koľko viac platia na daniach a odvodoch.
Počúvam tiež veľmi často, že, výčitky z vašej strany, že aj minulá vláda mala nachystanú reformu, veľkú reformu odvodovú. Kolegovia zo stredopravých strán, ktorí vtedy boli účastníkmi koaličných rokovaní, mi potvrdia, že celá odvodová reforma Jozefa Mihála mala netto pozíciu pre štátny rozpočet, a teraz počúvajte dobre, mínus 60 mil. eur. Inými slovami, po realizácii takejto odvodovej reformy by štátny rozpočet mal o 60 mil. eur menej a o rovnakú sumu by mali viac živnostníci a ďalšie subjekty, ktorých sa odvodová reforma mala týkať. Tak opäť, skončime s nejakými nálepkami, vy ste hyeny, vy ste zdražovali rohlíky, lebo ste dvihli DPH. Ja tomu rozumiem, že to je pre ľudí, pre laickú verejnosť celkom zrozumiteľná marketingová téza, ale varujem vás pred tým, že budete veľmi rýchlo demaskovaní tými peňaženkami fyzických osôb a tými daňovými priznaniami právnických osôb alebo aj samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov. Už nehovorím o ďalších, o dohodároch a o ďalších skupinách, o mladých rodinách.
Takže skúsme sa zhodnúť na tom, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude musieť socialistická vláda SMER-u v budúcom roku prísť s ďalším konsolidačným balíkom. A vy sa jedného dňa nevyhnete tomu, že budete musieť urobiť ale dramatickú zmenu vo výdavkovej strane rozpočtu. Teraz sú to všelijaké účtovné kreativity, získavate obrovské stá milióny eur, lebo ste znížili odvody do druhého piliera. Opakujem, je to legitímne, fajn, s tým sa nedá nič robiť, vyhrali ste voľby, máte tu stabilitu v podobe definície Roberta Fica, teda tú kvantitu, tu máte 83 hlasov. Všetko je okej, ale je to naozaj cesta do pekla, tá realita vás dobehne. Ja si nechcem predstaviť o tri, o päť rokov, keď niekto bude musieť na Slovensku, možno vás sa to už nebude potom týkať, robiť po vás poriadok a niekto bude musieť oznámiť ľuďom, že sa idú znižovať dôchodky o 20 %, že sa idú znižovať platy vo verejnej správe. Jedného dňa, ak to ďalej pôjde týmto tempom, toto bude musieť niekto ľuďom povedať otvorene do očí.
Aj preto ste si načasovali zmeny v prvom pilieri, teraz hovorím o prvom pilieri, o dvoch významných zmenách, jednak je to nastavenie veku odchodu do dôchodku na tzv. strednú dĺžku života a druhá zmena, ktorá sa týka medziročných úprav samotných dôchodkov, že sa má prejsť na tú spomínanú dôchodcovskú infláciu, ktorá lepšie vystihuje ten spotrebný kôš, štruktúru spotrebného koša penzistu, a že sa už nepôjde tou súčasnou metódou, 50 % má váhu nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve a 50-percentnú váhu inflácia tak, že prechodom na dôchodcovskú, ten dôchodcovský spotrebiteľský kôš, dôchodcovskú infláciu. Tieto dve zmeny máte naplánované, ktoré obidve sú dobré a sú hodné podpory bez ohľadu na ľavicové, pravicové videnie sveta, ale k týmto zmenám ste sa odhodlali po roku 2017 a roku 2018, za horizontom volebného cyklu, lebo po nás potopa. Tieto dve zmeny ale výraznou mierou na strane jednej zvýšia udržateľnosť penzijného systému na Slovensku, hlavne prvého piliera, na strane druhej ale budú veľmi, veľmi bolestivé a budú veľmi, veľmi nepopulárne hlavne pre príjemcov týchto sociálnych dávok, čiže pre slovenských dôchodcov. A preto opäť jedna, jedno demaskovanie: niet lepšej cesty, lepšieho marketingu, ako takéto nepopulárne zmeny odsunúť za horizont volebného politického cyklu, na roky 2017 alebo 2018. Robíte to skutočne marketingovo veľmi zdatne.
Čo mi je obzvlášť ľúto, že k tým súborom vašich opatrení, už tu padli všelijaké definície, smrteľný mix, rany istoty, nechoďme po povrchu, poďme k podstate veci, vy urobíte z týchto, týmito opatreniami zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, minimálne v regióne Višegrádskej štvorky. To je holý fakt. A môžete sa tu búchať do pŕs o tom, ako budete zdaňovať bohatých a chrániť najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva. Nie, vy naopak, likvidujete strednú príjmovú skupinu obyvateľstva. Každá vláda na svete, ktorá pristúpi k tomuto kroku, si strieľa do vlastného kolena. Pretože, ak sa zhodneme na tom, že ekonomický rast je možné zabezpečiť len dvoma spôsobmi, buď je ten rast ťahaný exportom a ten nevieme ovplyvniť, ten dopyt vo Francúzsku a v Nemecku, alebo je ten ekonomický rast tlačený domácou spotrebou, ja sa pýtam: kto bude na Slovensku spotrebovávať, ak zničíte strednú príjmovú skupinu obyvateľstva?
A nespoliehajte sa na bohatých, pretože daňovo postihnúť najbohatšie korporácie sa už desiatky rokov nedarí ani podstatne fungujúcejším demokraciám. Poviem príklad zo Spojených štátov amerických, opäť. Viete, aká je efektívna miera zdanenia spoločnosti Google? Dobre počúvajte, 1,4 % je efektívna miera zdanenia spoločnosti Google. Ak sa pozriete na efektívnu mieru zdanenia ďalších spoločností podobných rozmerov a trhovej kapitalizácie ich hodnoty, teda na burze ocenenej, trhovej ceny ich základného imania, ich akcií, tak zoberte si Yahoo, zoberte si Apple, akékoľvek ďalšie spoločností, efektívna miera zdanenia týchto spoločností cez optimalizačné procesy sa pohybuje v úrovni medzi 1,4 až 2 percentá. Ak to nedokázali Američania desiatky rokov, zdaniť tých bohatých, až jedného dňa prišiel Warren Buffett a povedal: "Ja dobrovoľne ponúkam prezidentovi Spojených štátov amerických, že si želám, aby ste mi viacej zdvihli dane." A prídu a možno prišli viacerí takíto s takýmto nápadom. To je jasný dôkaz toho, že nedokážu to ďaleko, ďaleko efektívnejšie fungujúce vlády, ktoré dokážu krajinu spravovať ďaleko, ďaleko efektívnejšie, tak sa netvárte a nerobte si ambície.
Nemci majú také krásne príslovie, ktoré hovorí, že táto košeľa mu je o jedno číslo väčšia. Táto vaša ambícia, zdaniť bohatých, ktorí vám aj tak všetci poutekajú a budú sa možno blížiť úspechom Googleu a Appleu, je opäť táto ambícia, to je košeľa, ktorú máte na sebe, o jedno číslo väčšiu. To je holý fakt. Ale opäť marketingovo to vyzerá v poriadku. Veď na toto volič SMER-u počúva, zdaníme bohatých.
Škoda, že tu nesedí pán minister financií, ale človečensky chápem jeho povinnosti vo vzťahu ku generálneho sekretárovi OECD Gurriovi, alebo myslím, že v týchto chvíľach práve zasadá mimoriadna vláda, takže to plne chápem, ale škoda, že tu nesedí. Veľmi rád by som sa ho opýtal, aký je jeho osobný odhad daňových príjmov na budúci rok. Pracujeme tu s dvoma veľmi nebezpečnými dynamickými efektmi, obidva dynamické efekty sú s mínusovým znamienkom. Ten prvý negatívny dynamický efekt je, že zvýšenie daňovej sadzby vôbec, ale vôbec nemusí viesť k zvýšenému objemu celkovo vyberaných daní. O tom sme už tu počuli v uplynulých dňoch veľa. A druhý negatívny dynamický efekt je, a ten konštatuje dokonca priamo tá 148-stranová biela kniha, kto ju z vás čítal, rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, že jednotlivé opatrenia v svojom súčte, v svojej kombinácii môžu opätovne priniesť ďalšie výpadky na príjmovej strane rozpočtu. Raz je to zmena v Zákonníku práce, inokedy dvihnuté dane a vôbec všetky opatrenia, ktoré som doposiaľ vo svojom vystúpení spomenul a ktoré povedú k tomu, že zo Slovenska bude najhoršie miesto na podnikanie. S tým je spojená strata pracovných miest, s tým je spojený vyšší tlak ľudí, väčší počet ľudí, ktorí sa budú hlásiť na úradoch práce, s tým je spojený odchod firiem zo Slovenska, keď sa toto nasčíta. To nekonštatujem ja, to konštatuje jeden krásny odstavec priamo vo vašom návrhu štátneho rozpočtu, že "tieto negatívne dynamické efekty nie je možné vyčísliť". Som rád, že si ich aspoň uvedomujete. Niekedy mám vážne podozrenie, že to je veta, ktorá sa tam dostala z pera Inštitútu pre finančnú politiku. Menej som náchylný veriť tomu, že takéto riziká si uvedomuje predseda vlády.
Dovoľte mi v ďalšej poznámke uviesť opäť jedno nutné demaskovanie, pretože obzvlášť laická verejnosť potom môže fakt aplaudovať až do toho okamihu, kým neotvorí tú spomínanú peňaženku, alebo podnikateľ nevyplní to daňové priznanie. Minister Kažimír ešte 15. novembra tohto roku povedal: "Slovensko si požičalo za 12, teda na 12 rokov (boli to dvanásťročné dlhopisy, vládne bondy) za historicky najnižší úrok 3,4 %, lebo máme stabilnú vládu." No, úprimne aj mňa teší, že úrok a z toho vyplývajúce potom aj nižšie náklady na obsluhu verejného dlhu je naozaj historicky najnižší. Ale nepodľahnime, prosím vás pekne, klamu, že to je preto, lebo vládne SMER, že to je preto, lebo máte 83 hlasov v parlamente. Veď rating Slovenskej republiky nikto, žiadna z ratingových agentúr nezvýšila.
Čože sa to stalo, že si požičiavame za historicky najnižšie sadzby 3,4 percenta? No úplne nulová korelácia s vašou definíciou stability a stabilnej vlády.
Tak teda dvihnime tú pokrievku a pozrime sa do toho hrnca, čo sú hlavné dva dôvody, prečo si Slovensko požičiava za historicky najnižšie úrokové sadzby. A povedal som na úvod, že samotný fakt teší aj mňa. Pretože aj mňa teší, že budúci rok nebudú náklady na obsluhu verejného dlhu 1,5 mld. eur, ale možno 1,3 mld. eur. Miliarda tristo miliónov, to nás musí všetkých tešiť, lebo o to viacej zdrojov ostane na platy učiteľov.
Prvý dôvod, prečo si Slovenská republika požičiava za historicky najnižší úrok, je, že Európska centrálna banka natlačila do komerčných bánk, a teraz dobre počúvajte, dvakrát 500 mld. eur. Komerčné banky v Európskej únii dostali injekciu takú, ktorej sa hovorí v Spojených štátoch amerických quantitave easing, lebo to je kvantitatívne uvoľňovanie, spustíme rotačky a budeme tlačiť, tlačiť, tlačiť a budeme púšťať do obehu pomyselné bankovky, ono sú to elektronické peniaze v podobe zápisu na účtoch. Tak v rámci takéhoto kvantitatívneho uvoľňovania Európska centrálna banka pustila dvakrát 500 mld. eur komerčným bankám na tri roky za jedno jediné percento. Za túto sadzbu by si iste aj kolega Škripek a ďalší požičali veľmi radi, pokiaľ by išlo o hypotéku na rodinný dom, že?
Očakávania Európskej centrálnej banky boli, že komerčné banky tieto peniaze práveže vrhnú do reálnej ekonomiky, že sa zvýši objem úverovania firiem, firmy budú viacej vyrábať, teda budú viacej zamestnávať, klesne nezamestnanosť a tak ďalej a tak ďalej. Toto boli originálne pôvodné očakávania Európskej centrálnej banky. Ale viete, čo sa stalo v skutočnosti? Komerčné banky nesúc na svojom chrbte už dostatočne veľké bremeno, bremeno také, ďakujem pekne (Reakcia na podaný pohár vody.), že na záchranu európskych komerčných bánk bude potrebných približne 700 mld. eur. Dobre počujete. Sedíme na jednej obrovskej časovanej bombe, ktorá tiká a ktorej chod sa nedá zastaviť žiadnym politickým dekrétom.
Ktosi raz povedal, neviem teraz, či to bol Hugo Chaves alebo kto, že do ústavy dá článok, že zruší infláciu. No, tak ani tikanie tejto, tejto bomby, dámy a páni, sa nedá zastaviť. Ona tiká, či si to uvedomujete alebo nie, či sa premiér volá Robert Fico alebo akokoľvek inak. To je úplne jedno. To je niečo, čo sa deje mimo sféry vplyvu politických lídrov v Európe. Ja sa bojím, keď táto bomba vybuchne, kde Európa zoberie 700 mld. eur na záchranu vlastných komerčných bánk. Upokojujeme sa tým, že to nestiahneme hneď priamo do eurovalu a vybrakujeme celý euroval, a propos, ktorému už medzičasom klesol výrazne rating a bude mu klesať ďalej. Tak ako budú klesať ratingy Talianska, Španielska, Francúzska, tak bude prirodzene klesať aj celkový rating eurovalu. Lebo čím je menej trojačkových krajín v eurovale, tak tým ide dole aj rating celého eurovalu. A s klesajúcim ratingom eurovalu, to nie je nejaká marketingová sranda, že tlačová konferencia a Moody´s alebo Standard & Poor´s vyhlási, že klesol rating eurovalu. Pokles ratingu eurovalu súčasne bude znamenať výrazné zníženie úverovej kapacity eurovalu. To znamená, že to pokrytie vlastnými zdrojmi, pomer vlastných zdrojov eurovalu a tých peňazí, ktoré môže požičať krajinám, ktoré sú v problémoch, sa bude zhoršovať tento pomer. Čiže buď budete dodávať ďalší kapitál do eurovalu, fresh money, nové peniaze, vrátane slovenských peňazí, alebo bude klesať úverová kapacita spomínaného eurovalu s poklesom ratingu.
Takže sme utešovaní európskymi lídrami: "Don't worry!" Sedemsto miliárd síce, to je, pravda, číslo nie ktoré, o ktorom hovorím ja, o ktorom hovorí správa OECD. Ale viete, v prvom kole nastúpia priamo akcionári bánk a veritelia bánk, tí zaplačú ako prví, v druhom kole by mali nastúpiť verejné financie štátov, na území ktorých sa spomínané banky v problémoch nachádzajú. Vidíme, ako nastúpili verejné financie španielske na záchranu vlastných bánk. No tak, že dvihli telefón a požiadali euroval. A opäť sa neutešujme tým, že to bolo pôvodne 100 mld. a teraz je to len 49. Veď tak, ako prebiehali stress testy v európskych bankách, tak tiež boli najprv čísla nejaké, a potom sa urobili stress testy o pol roka neskôr a tie čísla boli dvojnásobné. Takže tým sa, prosím vás, nech nikto neutešuje. A ja osobne tomu neverím, do akej miery budú ochotné verejné financie, krajiny, na území ktorej sa banka v problémoch nachádza, nastúpiť a zachraňovať vlastné banky. Veď Španieli povedali jasne: linka do Luxemburgu, tam sedí rada guvernérov eurovalu, chceme peniaze.
Čo urobili ako prvé Íri? My chceme Equal Treatment, chceme rovnaké zaobchádzanie s Írskom ako so Španielskom. Keď je euroval ochotný požičať súkromným španielskym bankám, prečo sme si my v ostatných rokoch zachraňovali vlastné banky tak, že deficit Írska sa vyšplhal v jednom roku na 32 percent? Deficit, lebo zachraňovali vlastné banky. Tak si povedali, tak my chceme rovnaké podmienky.
A v tretej fáze by sa na záchrane týchto bánk, ako takzvaná inštancia poslednej záchrany, mal podieľať euroval. A preto sa vrátim k tomu kvantitatívnemu uvoľňovaniu, o ktorom som hovoril dvakrát, 500 mld., ktoré Európska centrálna banka dala komerčným bankám. To pôvodné očakávanie, pôvodný úmysel bol vynikajúci. Pustíme to, tie komerčné banky to pustia do reálnej ekonomiky, budú požičiavať korporáciám, porastie zamestnanosť, bude proste dobre, bude ten dlhodobo udržateľný rast. Klesne nezamestnanosť mladých ľudí a tak ďalej. No, len čo sa stalo v realite? Komerčné banky, ktoré sú si vedomí, vedomé toho bremena, o ktorom som hovoril, stále im rastie v bilanciách objem klasifikovaných úverov, alebo ten work out, to znamená, už úvery, ktoré sa nebudú nikdy splácať, ktoré jednoducho musí tá banka odpísať, tak tieto banky si povedali, no way, my nebudeme požičiavať peniažky do reálnej ekonomiky, a vrátili tieto peniaze buď naspäť do centrálnej banky za úrok vyšší, za aký si požičali, čiže ešte na tom diferenciáli úrokovom môžu pekne zarobiť, alebo vstúpili práveže na trh dlhopisov, vládnych bondov a začali tie peniaze, ktoré mali končiť v korporátnej sfére, v komerčných úveroch alebo aj v privátnej sfére spotrebných úverov, v hypotékach, začali tieto peniaze viac investovať na trhu vládnych dlhopisov.
To je prvý dôvod, prečo v Európe výrazne klesla úroková miera. Nie kvôli stabilite SMER-u v Slovenskej republike. Nedajme sa opiť rohlíkom. Takže aj túto masku treba sňať z tváre.
No a druhým dôvodom, prečo tak vyklesali dramaticky úrokové sadzby, opäť, samotný fakt ma teší, je ten, že investorom, finančným investorom na trhoch chýba alternatívne a bezpečné umiestnenie svojich investícií. Boja sa dávať investície do výrobnej sféry. A to je jedno, stavebníctvom počnúc a začína pomaličky kolabovať, našťastie ešte nie na Slovensku, aj automobilový priemysel. Vieme, v akých problémoch sú automobilky v západnej Európe, tak jednoducho, chýba tým investorom nejaká alternatíva. Tak sú radi, ak môžu umiestniť tieto peniaze, dokonca pri záporných úrokových sadzbách. A tak sa stalo, že v tomto roku si prvýkrát vláda Spolkovej republiky Nemecko požičala od investorov pri mínusovej úrokovej sadzbe. To znamená, Nemecko bude platiť, pardon, investori budú platiť do nemeckého štátneho rozpočtu za to, že mohli v Nemecku zaparkovať svoje peniaze, že tam mohli zaparkovať a kúpiť si, kúpiť si staatsschuldscheine, teda štátne dlhopisy Spolkovej republiky Nemecko.
Ak teda sa zhodneme na týchto dvoch argumentoch, tak verí ešte niekto v sále, z vás, tomu, že si Slovensko požičalo za historicky najnižšiu úrokovú sadzbu 3,4 %, lebo máme na Slovensku stabilnú vládu SMER-u? Veď naozaj dvihnime pokrievky, pozrime sa do toho hrnca! A kto aspoň trošku rozumie, ako fungujú finančné trhy, tak takýmto výrokom nemôže nikdy uveriť. Uveril by som takémuto výroku, že to je vďaka stabilite vlády, len vtedy, ak by medzičasom došlo k zvýšeniu sovereign risk, teda ratingu suverénneho rizika na Slovenskú republiku. Vtedy by som tomu veril. Prečo nie? Aj trojačkové Fínsko si požičiava ešte za nižší úrok ako Slovenská republika. Aj trojačkové Nemecko si požičiava ešte za, dokonca za mínusový úrok, áno? Že keby sa niečo udialo medzičasom s ratingom Slovenskej republiky, potom smekám ten pomyslený klobouk a poviem: Výborne, Slovensko má stabilnú vládu SMER-u, a preto si požičiava za historicky najnižšie úrokové sadzby.
Chcel by som vás preto veľmi úprimne poprosiť, dámy a páni zo SMER-u, aby ste skúsili občas povedať ľuďom pravdu, akokoľvek pravdu nepopulárnu, pravdu, z ktorej mrazí, pretože čím neskôr ľuďom túto pravdu poviete, tým ten pocit bude mrazivejší. A mám obavu, že potom budeme všetci na jednej lodi.
Chcem vás zároveň poprosiť, aby ste prestali so socialistickými experimentmi, s citáciami Stiglitza, Rogoffa a trojvetnými definíciami všetkých filozofických smerov. Toto štátnemu rozpočtu nepomôže a z toho sa naozaj ľudia na Slovensku nenajedia. Namiesto toho príďte do snemovne a položte na stôl pozmeňujúci návrh, ktorý bude korigovať štátny rozpočet na budúci rok, ale tak, že minimálne o 300 až 400 mil. eur okrešete verejné výdavky medzi rokmi 2012 a 2013. Toto bude zodpovedné, toto bude poctivé, uveriteľné. A potom za takýto rozpočet zahlasujem aj ja. Bohužiaľ, nie je tomu tak, a preto konštatujem, že klub strany Sloboda a Solidarita tento štátny rozpočet nepodporí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)