Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem trošičku. Pán premiér, čítam v týchto dňoch knižku profesora Krčméryho "Ženie ma zlé svedomie" a tam ho tí reportéri, ho skloňujú z Mečiara, z HZDS, zo SMER-u, z Fica, z Dzurindu. A reaguje takým spôsobom, ktorý mi je sympatický. Hovorí, že aj dobré, aj zlé. Aj dobré, aj zlé.
Hovorím to preto, že aj tú polaritu my a oni akosi nemám rád. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som nepodpísal tento návrh. Ale najmä v čase, keď som ho nepodpísal, som hovoril navrhovateľom, že podpísal by som to za predpokladu, že by boli potrestané všetky kauzy, ktoré sa stali v rezorte školstva aj za iných vládnych garnitúr. (Potlesk.) Že v tom prípade áno.
Po dvoch týždňom, po dvoch týždňoch mám informácie, ktoré sú závažnejšie. Obávam sa, že dneska by som tam ten podpis už dal.
Najmä v jednej veci som nie si istý, keď ste hovorili o tej riaditeľke, novej riaditeľke MPC. Chcem sa spýtať, prečo sa musela vrátiť do hry po tom, ako bola zo závažných zákonných a disciplinárnych dôvodov prepustená, a prečo za vec, ktorá sa stala, aj keď sa teraz zachraňuje vracaním peňazí, bol potrestaný človek, ktorý je na samom spodku tej rozhodovacej hierarchie pri tých podpisoch? Toto mi do hlavy nejde.
A posledná vec sa týka Caligulu. Caligula okrem toho, že spravil tú hlúposť, že navrhol koňa za senátora, organizoval gogety, to boli žranice, kde tí ľudia z toho jeho prostredia museli sa obžrať, a kto nevydržal, umrel. A aby nemuseli umrieť, tak bol inštitút, ako vracať, ako sa vygrcať z toho, aby ste mohli ďalej jesť. Obávam sa, že aj takéto riziká, napríklad, keď ste hovorili, že mali by sme chodiť po mítingoch, a nie odvolávať, mne sa ten inštitút nepáči, ale aj takéto riziká sú tu. Aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel zdôrazniť to, Števo, čo na tvojich výstupoch aj irituje a zároveň to považujem aj za plus, vieš, že tie parlamentné diskusie sú nastavené zásadne polarizujúco na my a oni. To my znamená, že my frajeri, my Jánošíci, a oni babráci, oni gauneri. A svet, svet nie je takýto plochý, ani takýto čiernobiely, je to zložitejšie. Je pravda, že tie negatívne javy, ktoré v zdravotníctve sú, idú ponad volebné garnitúry, aj ponad volebné obdobia. Čiže ak sú necnosti a neresti, tak, žiaľbohu, sú tým infiltrované skoro všetky, skoro všetky vládne garnitúry. To je prvá poznámka.
A druhá, za ktorú by som sa veľmi prihováral, smerujem to aj pánu ministrovi, je, aby naozaj všetci, ktorí vykonávajú zdravotné výkony bez rozdielu zriaďovateľov tých zdravotných zariadení, Štefan spomínal príklad, ktorý pozná, je to hospicová starostlivosť o zomierajúcich, že je tam kvalifikovaný zdravotný personál, a nazdávam sa, že tento by nemal byť nijako diskriminovaný, a chcem veriť, že to aj tak bude, že neriešite len zdravotný personál v štátnych nemocniciach.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, ja len krátko, ja si tiež pamätám tú atmosféru spred roka, také déja vu, že tu bola, bolo to aj dojímavé, že došlo k tej zhode. Ja som vtedy, myslím, že tá diskusia bola aj hlbšia a Vilo Novotný vystúpil a prebral aj tie historické veci, a je naozaj možné, že som trošičku do toho sa snažil vniesť akúsi konfesionálnu, no nepoviem celkom, ale možno takú rovnováhu alebo nejakú väčšiu spravodlivosť, takže k tomu sa vracať nebudem.
Istá vec je, že 28. október, vznik prvej Česko-slovenskej republiky je bez diskusie. Myslím si, že bez diskusie je aj význam osobnosti Milana Rastislava Štefánika. Čo mňa trošku vyrušuje, Peter Osuský spomínal ako nový prvok alebo také čosi objavné, alebo prínosné, práve spájanie toho výročia. Ja som sa narodil v Česko-Slovensku, to je prosím, moja vlasť a som vlastenec aj československý a aj slovenský, nemám z toho žiadnu traumu. Čiže nemám problém s 28. októbrom, hovorím, ani so Štefánikom, len spájanie proste toho výročia len s tou jednou osobnosťou, aj keby bola dominantná z hľadiska historickej pozície, z hľadiska významu, je trošku takým otváraním Pandorinej skrinky, lebo nechcite si predstaviť, koľko je v slovenskej spoločnosti názorov na význam mien, osôb, osobností, a ak, akonáhle ušijete lex Štefánik, tak príde lex neviem kto. Nezdá sa mi to šťastné riešenie. Som za to, aby bol pamätný deň Milana Rastislava Štefánika so všetkou úctou, ktorá k tomu patrí, čiže to je jedna taká moja výhrada.
A druhá, nezdá sa mi spôsob riešenia tej substitúcie, že doteraz pamätný deň urobíme štátnym sviatkom a, naopak, štátny sviatok teda urobíme pamätným dňom. Poviem prečo.
Ja si pamätám okolnosti schvaľovania tej ústavy, myslím, že to bolo ešte v čase, kedy ani samostatná republika, myslím, pred januárom ’93 nebola, a KDH má s tým špecifickú traumu, lebo o tej ústave sa nejakým spôsobom hlasovalo, čiže ja v ten deň, priznávam to, aj keď môže niekto povedať, že to je nevlastenecké, sa vždycky snažím aj z takého vnútorného vzdoru a trucu, že mi zobrali vlasť a že sa ma na to nepýtali a že to urobili bez referenda, ja sa snažím v tento deň, konkrétne ten 1. september vždycky byť inde než doma, najčastejšie v Luhačoviciach alebo v Zlíne alebo proste v Uherskom Hradišti, lebo tam je vtedy pracovný deň, a to je jeden dôvod, a ten hlbší je, že po hlasovaní, ktoré vtedy prebiehalo o slovenskej ústave, môj otec bol chvíľu poslancom tejto Národnej rady a od toho dňa až do dňa jeho smrti, desať rokov po tom hlasovaní kádeháckom, o ktorom bolo toľko diskusií, prebiehali veľmi nepríjemné udalosti v jeho živote vrátane polievania auta kyselinou a iných nepríčetností, ľudí, ktorí boli posadnutí Mečiarom a všetkými tými zvrchovanosťami, aj keď nemali, hovorím, štandardnú politickú kultúru, tú ústavu. Tá ústava sa prijímala takýmto spôsobom. Čiže ale napriek tomu si uvedomujem, že je to téma citlivá, výročie ústavy, a si myslím, že nemali by sme toho džina púšťať z fľaše, aj keď teda osudy vzniku tej ústavy boli všelijaké a problematické, čiže ja sa prihováram za to, aby bolo možné alebo aby sme urobili zákon, kedy bude 28. október znovu štátnym sviatkom, ale aby sme nerušili tú modlu nových zvrchovaných Slovákov, ktorým je štátny sviatok, teda Deň ústavy, čiže to riešenie takouto substitúciou, jako to by som akosi, ja osobne mám s tým, mám s tým problém.
A k Štefánikovi nájsť adekvátnu formu vyjadrenia úcty. Ja by som si vedel predstaviť aj štátny sviatok, ale hovorím, vždycky tie, hodnotenie, historické hodnotenie osobnosti je vždycky riskantné, aj keď možno Štefánik je práve ten, tá jagavá výnimka, kde by s tým nemal byť väčší interpretačný problém.
Len toľko som cítil za potrebu povedať, ďakujem.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k navrhovanému zákonu. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, teda zaviesť miesto pamätného dňa štátny sviatok na výročie vzniku 1. Česko-slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Vážený pán predseda, to je všetko, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

80.
Vážený pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predložil informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, ako ho predniesol navrhovateľ, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Nebudem vystupovať v rozprave, len chcem povedať, že je to naozaj problém, ktorý sa netýka len knižníc, týka sa viacerých inštitúcií a nielen kultúrnych inštitúcií. Rozumiem politickým nomináciám, ale niekedy rozum zastáva, čo všetko sa dá pod túto politickú nomináciu skryť, a tak sa potom môže stať, že na čelo inštitúcie, či kultúrnej, osvetovej alebo aj inej, sa dostane človek, ktorý nemá žiadnu kvalifikáciu. Stačí ak je frajerkou syna riaditeľa úradu a ešte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, len si chcem overiť, teraz len informujete o obsahu...

Kvasnička, Marián, poslanec NR SR
Podávam spravodajskú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Len informujete o obsahu?

Kvasnička, Marián, poslanec NR SR
Áno, mám tu napísané, že môžem doplniť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Môžte, môžte, určite. Ja som si len overoval.

Kvasnička, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Chcem to len doplniť, že ešte je poľahčujúcou okolnosťou keď je to frajerka syna riaditeľa úradu, že má pekné nohy. Ale niekedy ani to nie. Nechcem to zľahčovať, je to veľmi, veľmi vážna a závažná vec. Takže len toľko na doplnenie. Už nebudem v rozprave vystupovať.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len trošku možno osobne vyjadrím k navrhovateľovi. (Reakcia z pléna.) Ale počúvaj ma. Ja myslím, že než sa baviť o impotencii, lepšie je baviť sa o potencii. Ja som počas celej tej diskusie trošku mal na mysli to, čo aj ty máš, aj ja mám rád. A to je džezová hudba, a teda priestor slobody. A snažil som sa nájsť nejaké konotácie v tejto oblasti k parlamentarizmu a k rôznym jeho mutáciám. Vieš, swing, bebop, tak vtedy to odsýpalo, vtedy to ťukalo, vtedy ešte aj west coast a cool džez mohli byť, vieš, ale potom prišiel free džez a rozbil všetky klasické predstavy o harmónii, rytme, intonácii, alebo prišiel Charlie Mingus, ktorý nadával publiku. Aj to je dobrá paralela k excesom, ktoré stáli pri zrode akéhosi posunu aj tohto rokovacieho poriadku, ale, samozrejme, sú aj čarovnejšie veci, ktoré súvisia s fjúžnom, džezovými crossovermi, new džezom. A, vieš, ja by som v tejto rozmanitosti týchto džezových štádií aj apeloval na toleranciu na toleranciu k rôznorodosti, na rôzne formy parlamentarizmu. Ja myslím, že ty ako milovník týchto žánrov nebudeš mať k tomu ďaleko, aj keď ti podsúvajú všelijaké iné dôvody. Ja osobne tiež cítim to, čo hovoril aj kolega Petrák, snahu niečo s tým rokovacím poriadkom spraviť, ale nie preto, aby boli na nás okovy, ale aby niektoré excesy, ktoré sú možno už za hranicou, proste tu neboli. Čiže v tomto sa prihováram za toleranciu na všetky džezové formy vrátane excesov a vrátane nadávania publiku, keď to má fazónu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja, mne sa, mne sa vystúpenie kolegyne Pfundtnerovej páčilo. Ja som sa snažil chvíľu nepočúvať a len teda vizuálne, vizuálne vnímať ten zápal. Bolo to, bolo to čarovné a presvedčivé. Editka, naozaj gratulujem. Jediná vec snáď, keď k tým, k tým konfliktom, že čo je interpret, čo je slovenské, čo nie je, ja som si robil poznámky, som vás počúval, robil som poznámky. Pre mňa do tej oblasti slovenskej hudby celkom určite patrí aj Ghymes, patrí Pacora trio, patrí Miloš Železňák s jeho adaptáciou rusínskej hudby, patria sem chasidké piesne bratislavského rabína Barucha Myersa, Pressburger klezmer band bezosporu, Triango Petra Breinera takisto a, samozrejme, tvorbu, ktorú robí jedno fantastické teleso s medzinárodnou reputáciou Solamente Naturali, naposledy, keď zhudobnili naozaj medzinárodne univerzálny zborník Szirmay-Kecerovej a ďalšie.
A už len posledná vec možno. To Zimbabwe a Nigéria, ktoré ste spomínali v tom kontexte akéhosi separátneho národného rádia, ja myslím, že to je rozumné. Ale takýto priestor sa nájde aj v iných rádiách, a to by sme mohli ísť aj do oblastí, čo ja viem, iných afrických krajín, Mali, oblasť, ktorá dneska slávi úspechy aj na festivaloch po celej Európe, to je oblasť púštneho blues a podobne. Takže ja si myslím, že v tých inšpiráciách nebudeme mať predsudky a nebudeme pracovať s týmito komerčnými, komerčnými pohľadmi, tých podnetov je v každej oblasti bárskoľko.
Každopádne ale ďakujem za vaše vystúpenie.

32.
Ďakujem veľmi pekne. Bolo by o čom polemizovať, pokiaľ ide o tú oblasť kvality. Ja myslím, že napriek tomu, že ide o súkromné rádiá, vysielajú vo verejnom priestore a sme zodpovední aj za jeho formovanie, aj keď, samozrejme, to inžinierstvo v zmysle, že toto musíš a to nesmieš, nemám celkom rád. Ale nechcem o tom hovoriť.
Skôr ma zaujala táka dilema, ktorú si vyslovil, keď si postavil slovenskú tvorbu alebo pôvodnú slovenskú tvorbu do kontrapunktu s tou anglofónnou tvorbou, ja si myslím, že to je taká veľmi umelá a veľmi zjednodušujúca dilema. Ja ju mám oveľa zložitejšiu. Vedel by som si predstaviť formovanie európskeho, hovorím ako občan Európskej únie, priestoru aj o žánre a o tipy hudby, ktorá by bola určite obohatením, a keby sme ju naučili ľudí počúvať, tak by si ju dokonca aj vyžadovali. Teraz myslím egejské rembetiko, portugalské fado, francúzsky šansón, frog Transylvánia maďarskej oblasti, flamengové produkcie, hudbu Rómov, hudbu Bretagne, Galície, Andalúzie, írske jigy, reely, Balkán s jeho povedzme dychovkami, ktoré poznáme z Kusturicových filmov, ukrajinskú alternatívu, poľský kabaretný rock a ešte aj v tej anglofónnej oblasti, o ktorej hovoríš, aj tam je ten pohľad zúžený, pretože mnoho žánrov aj z tejto hudby sa nehrá, či ide o kontakt s mexickou oblasťou, hispánska hudba, ktorá vzniká v Amerike, či, alebo, alebo iné oblasti, ktoré sa nás dotýkajú, hudba Maghrebu, rai severnej Afriky alebo oblasť Anatólie, ktoré aj pre nás je, je zaujímavé, a táto hudba tiež absentuje.
Čiže áno, rozšíril by som ten priestor okrem slovenskej tvorby prinajmenšom na priestor európsky, lebo je z čoho vyberať, je z čoho formovať, je z čoho proste čerpať. A ten návyk na počúvanie tohto sa vytvorí, verím tomu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som nebol, Viliam, na celom tvojom vystúpení, ale len v tej jednej chvíli ma to tak trošku trklo, keď si si dovolil tak trošku kádrovať to, čo chcú počúvať mladí, a to, čo mladí počúvajú. Ja myslím, že ten konflikt, o ktorom je aj táto diskusia, je konflikt medzi biznisom a nejakou predstavou o kvalite a asi existujú nejaké objektívne kritériá alebo nejaké veci, nejaký referenčný rámec, kde by sme sa vedeli dohodnúť, že je čosi aj v tej novej hudbe súčasnej, čo sa tých kvalít dotýka, a zase takisto aj v tej starej, že nedá sa to paušalizovať, že stará je zlá a nová je dobrá.

Okrem toho ten biznis v rádiách je naozaj nekompromisný, pretože tie playlisty vlastne, tie rádiá preberajú ako hotový formát bez tvorivosti, vôbec neformujú kultúrny horizont, proste nesnažia sa ovplyvňovať. Toto je výhrada. Poliaci, keby som mohol použiť tento príklad, to robia oveľa, oveľa rozumnejšie, takisto kvótami. A nazdávam sa, že aj sú tak vyspelí v tej percepcii, že niečo také, ako si ty spravil, diferencovať, že je mladá dobrá a stará zlá, toto, tento predsudok oni nemajú. Detto Francúzi napríklad takisto sú oveľa v tých kvótach prísnejší, pretože sa nezriekli povinnosti kvalitatívne formovať audiovizuálny priestor. Ja si myslím, že nemali by sme pozerať iba na tie peniaze a na trhové mechanizmy a reklamné a neviem konštrukcie, ale mali by sme mať na mysli tento kvalitatívny horizont. Vďaka.

101.
Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem za podporu, k tomu, že až takto to muselo dospieť do snahy legislatívne formulovať čosi, čo súvisí s neslušnosťou v komunikácii, s elementárnou demokratickou vlastnosťou. Možno, aby si vedel, že bola snaha, opakovaná dvakrát, snaha dostať tento problém tam, kam patrí, teda do výboru pre kultúru a médiá prednostne. A dvakrát táto snaha bola neúspešná. Dokonca aj pri konfrontácii s ministrom Maďaričom ten výsledok sa nedostavil. Takže prišiel tento legislatívny návrh. Neviem, či je to neslušné zápasiť s molochom alebo s médiami, s ktorými sa tá vojna s touto siedmou veľmocou nedá vyhrať. Ja osobne by som odporúčal všetkým, ktorí s tým majú problém, ako to robím aj ja, že prepadnúť nezriadenej vášni k takému mediálnemu masochizmu. Dá sa to. Je to niekedy veľmi príjemné a je to lepší variant ako neslušnosť.
Ďakujem.

=====