Videokanál poslanca

Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

29.10.2013 o 16:27 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca

Späť na zoznam

Pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, milá vláda, ďakujem za možnosť vystúpiť a verejne predniesť interpelácie. Mal som ich viac, ale som to trošku racionalizoval a jedna, ktorá bola myslená, teda alebo adresovaná ministrovi školstva, tak mala takú matériu. Vzhľadom na jeho komunikačnú ústretovosť sme našli riešenie aj mimo takejto prezentácie.
Moja prvá interpelácia je smerovaná Miroslavovi Lajčákovi, podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí a v takom istom znení, keďže tá matéria súvisí, aj pánu ministrovi Jánovi Richterovi, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ja ju nebudem čítať celú, ja ju, samozrejme, písomne odovzdám, vyberám z nej len to a meritórne.
V utorok 17. 9. 2013 sa v OPEN Gallery v Bratislave v rámci dúhového PRIDE Bratislava konala diskusia organizovaná veľvyslanectvom USA na tému, ako zaručiť akceptáciu LGBTI ľudí na Slovensku. Podujatie organizoval Ján Krc z Veľvyslanectva USA vo Viedni, ktorý má na starosti verejné veci, a zakladajúci, ktorý je zároveň zakladajúcim členom Gays and Lesbians in Foreign Affairs Agencies, a v tejto diskusii sa zúčastnili viacerí predstavitelia diplomatických zborov, z Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva v Slovenskej republike, z agentúr Európskej únie pre základné ľudské práva, no a Slovensko tu zastupovala Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá na tomto fóre vystúpila takým spôsobom, že v očiach čelných predstaviteľov zahraničných misií na Slovensku ohovárala Slovensko, pričom do zlého svetla stavala nielen slovenskú spoločnosť, ale aj výsledky práce niektorých ministerstiev. Výrazne vo svojom vystúpení prezentovala nedôveru k súdom, veľmi ostrú kritiku venovala práce polície a podčiarkla aj veľmi nekvalitnú prípravu mládeže zo strany školstva.
Takýto postoj a verejná prezentácia sú podľa viacerých indícií nezlučiteľné s jej funkciou a otvárajú otázku, či jej názory sú naozaj vládnou doktrínou alebo skôr privátnou a súkromne zaujatou nadprácou. Nebudem to tu čítať, ale ja som priložil k tejto interpelácii prepis fonetický celého jej vystúpenia, ktoré je na YouTube. Možno len to, čo tam najviac dominuje, je tam obraz Slovenska ako krajiny xenofóbov, fundamentalistov a krajiny, kde sa systémovo pestuje nenávisť.
V tejto súvislosti, ale nebudem to citovať, nechcem vás zdržiavať, v tejto súvislosti sa pýtam a to je otázka teda z interpelácie, či má Oľga Pietruchová mandát rezortu, aby na verejnom vystúpení v prítomnosti veľvyslancov z pozície vysokej štátnej úradníčky ohovárala Slovensko, slovenskú verejnosť a prácu ministerstiev. To je prvá otázka.
Druhá otázka je, že či nejde iba o lokajské napĺňanie zahraničnopolitickej agendy, ktorá zostala pred slovenskými občanmi utajená. Lebo ak nie, nech túto doktrínu explicitne deklaruje aj premiér vlády Robert Fico a potom nech neodsúva stratégiu ochrany ľudských práv až na čas po prezidentských voľbách. A to ani vtedy nie, ak by si to rozhádzal s cirkevnou hierarchiou.
Posledná otázka v tejto časti interpelácie sa týka možnosti, aby v otázkach, ktoré sa týkajú hodnôt a etiky, mali členské štáty Európskej únie suverenitu. Preto sa vás pýtam, pán minister zahraničných vecí a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, či vnímate aj tento rozhodovací kontext aj v prípadoch alebo v prípade, o ktorom podávam svoju interpeláciu. Je písomne, odovzdám ju.
Druhá interpelácia je adresovaná ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánu Petrovi Žigovi a týka sa inej oblasti, je to oblasť nakladania s toxickými odpadmi v Banskobystrickom kraji. Predmet tejto interpelácie vznikol na základe podnetov, ktoré mi poslali občania obce Prestavlky v okrese Žiar nad Hronom, ďalej občania Slovenskej Ľupče v okrese Banská Bystrica a aj z mesta Banská Bystrica. Vo všetkých troch podnetoch ide o rovnaký problém, som si napísal s úvodzovkou "hnojív", ktoré sa vyvážajú na polia v zmienených lokalitách alebo ich blízkosti. Viem, že reguláciu týchto činností upravuje zákon o hnojivách, ktorý predpisuje jednak certifikáciu hnojív a následne aj štátnu odbornú kontrolu vykonávanú Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Napriek všetkým legislatívnym v úvodzovkách "poistkám", sa znepokojení občania obťažovali najmä neznesiteľným zápachom z polí a chotárov, ale aj udalosťou, že sa tento odpad často a skoro systematicky vyváža najmä v nočnom čase, domnievajú, že sa obsah vyvážaných hnojív, bioodpadu a ďalších, zrejme aj toxických látok z čističiek odpadových vôd a kalov nezhoduje s tým, čo je deklarované v certifikátoch. Pre toto tvrdenie jestvuje viacero argumentov, spomeniem jeden. Obvodný lekár MUDr. Dušan Palay zo Slovenskej Ľupče v čase vývozu týchto odpadov deklarovaných ako hnojivá na poliach v okolí Slovenskej Ľupče zaregistroval zvýšený nápad somatických a zdravotných ťažkostí u svojich pacientov. Išlo najmä o nauzeu, nevoľnosť, dýchacie problémy a alergické reakcie vrátane ťažkých astmatických šokov. Za rubikon tohto ohrozenia považujem udalosť, ktorá sa stala v noci z 30. septembra na 1. októbra 2013, kedy mladý 27-ročný muž z Lučatína tragicky zahynul po tom, ako vošiel do priestoru už vyprázdnenej a vypláchnutej cisterny firmy zo Zvolenskej Slatiny.
Moje otázky sú teda nasledovné:
Aká látka to zabíjala a prečo bola celá pracovná aktivita vývozu realizovaná v nočnom čase?
Druhá otázka. Aké poznatky majú kompetentné orgány s nekalou činnosťou tzv. odpadovej mafie?
A tretia, či by nebolo vhodnejšie, aby rizikové činnosti v oblasti aplikácie odpadov a hnojív vykonával skôr štát ako privátni ziskuchtivci?
Budem na tieto otázky trpezlivo čakať vašu odpoveď v stanovenom čase.
Tretia interpelácia sa rovnakou mierou týka ministra kultúry Mareka Maďariča a zároveň aj rovnakou mierou ministra spravodlivosti pána Tomáša Boreca.
V dňoch 23. až 27. októbra 2013 sa pod záštitou ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a s finančnou podporou ministerstva kultúry uskutočnil filmový festival Inakosti, medzinárodná prehliadka filmov propagujúcich životný štýl homosexuálov a lesbičiek. Bez konfrontačného ducha a s rešpektom voči slobode umeleckej expresie však túto skutočnosť považujem za znepokojivý jav, ktorý sa radí ku kampani destabilizácie tradičných hodnôt rodiny, manželstva, rodovej komplementárnosti, teda pilierov, na ktorých stojí prirodzený poriadok nielen našej civilizácie. Vec je o to vážnejšia, že ide o festival, ktorý má putovný charakter a zasiahne všetky väčšie mestá a regióny Slovenska. Som presvedčený, že diametrálne väčšinová populácia našich občanov má oveľa viac a oveľa vážnejších problémov, dokonca aj v kultúre, ktoré nie sú uspokojivo riešené a už vôbec nie saturované. Spomeňme učiteľov, zdravotné sestry, dôchodcov, situáciu mladých rodín, nezamestnaných, kvalitu podnikateľského prostredia a tak ďalej. Moje otázky aj kvôli komparatívnej spravodlivosti sú teda nasledovné:
1. Aké prostriedky vynakladá vaša vláda na podporu tzv. kultúry inakosti?
2. Ide v tomto len o vašu, v úvodzovkách "osvietenú" ambíciu, alebo napĺňate programový zámer, ktorý zostal pred slovenskými občanmi utajený?
3. Akými projektmi a prostriedkami podporuje ministerstvo kultúry prorodinnú a promanželskú osvetu a kultúru?
Toľko k mojim interpeláciám, ktoré, samozrejme, podám v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem.

Stav prepisu
Neautorizovaný

Zavrieť prepis

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 29.10.2013 16:27 - 16:37 hod.

Marián Kvasnička

Zobrazit prepis

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 29.10.2013 9:40 - 9:49 hod.

Marián Kvasnička

Zobrazit prepis

Vážená pani predsedajúca, kolegovia a kolegyne, zvlášť vítam aj Richarda Vašečku, jeho vzácnu osobnosť, že rozšírila toto úctyhodné auditórium. Hneď sa ľahšie dýcha a lepšie rozpráva a je lepšia motivácia. Martin, aj teba, samozrejme, to ako ty patríš tiež k tej rozmanitosti. Pokiaľ niektorí z kolegov poslancov a poslankýň sledujú legislatívne iniciatívy tria Brocka, Přidal, Kvasnička, nakoľko nejde o prvú novelu tohto typu, zaiste si spomeniete na nedávno pochovanú možnosť dobrovoľne asignovať časť dane v prospech rodičov, a tak zlepšiť ich ťažkú dôchodkovú situáciu, teda novelu, ktorú ľudovo nazývame o troch grošoch, zaiste im neunikla filozofia našich návrhov, ktorá nie je v dôvodovej správe explicitne uvedená, možno čosi z toho, čo Julko Brocka hovoril ako o duchovných a etických otázkach, ktoré s takýmito návrhmi zákonov súvisia.
Pod touto filozofiou rozumiem predovšetkým sociálne i morálne žiadúcu potrebu solidarity. Dnes je to podľa viacerých politologických koncepcií najvýznamnejšia civilizačná kvalita, o ktorej Richard von Weizsäcker povedal, citujem: "Len solidárny svet môže byť spravodlivý a žiť v mieri." Myslím, že v sociologickom kontexte ju prvýkrát etabloval francúzsky sociológ Émile Durkheim vo svojom diele O spoločenskej deľbe práce. Je to práca klasická dnes už, z roku 1893. Vychádzajúc z vtedajšieho spoločenského kontextu, definoval spoločnosti s nízkou mierou deľby práce, ktoré drží pohromade mechanická solidarita skupiny či kmeňa, alebo daného celku, a odlíšil ich od spoločností s pokročilou deľbou práce, kde vznikajú rôzne dobrovoľné spojenectvá, ktoré tak vytvárajú nový typ solidarity. Durkheim ho nazval organickou solidaritou. Vzdialeným predchodcom takejto organickej solidarity bol kresťanský imperatív vzájomnej lásky, pomoci a vzťahu k blížnemu. Nech sa už hranice medzi mechanickou a organickou solidaritou akokoľvek modifikovali a prestupovali, solidarita nestratila energiu, ak môžem použiť obľúbený kultúrny termín Dominika Tatarku, kultúru obcovania, teda vytvárania obce, society, spoločenstva a v prenesenom význame i rodiny, generácie rodu a totum pro parte národného organizmu. Bunečnou formou obcovania v tomto zmysle je prirodzený rozumom i prírodou požehnaný vzťah medzi mužom a ženou. Kde by ste hľadali viac solidárneho tmelu, než v tejto bunečnej vzorke spoločnosti? V našom zákone toto presvedčenie vyjadrujeme aj rečou ekonomického jazyka, kolega Brocka ukazoval aj graf vývoja týchto súvislostí, keď chceme umožniť, aby ženy pri zaopatrovaných deťoch, môže to platiť aj naopak - v manželstve, mohli byť finančne saturované daňovou úľavou alebo daňovou asignáciou svojho manžela a nemuseli tak byť nespravodlivým a nesolidárnym predmetom tzv. konsolidácie verejných financií. Tomuto hovoríme totiž šetrenie na nesprávnom mieste, čo vlastne ani nie je šetrenie, iba zakladanie nášľapných mín už pre blízku budúcnosť s rozvoľnenou predstavou o rodine.
Náš predchádzajúci zákon sa vyznačoval rozmerom medzigeneračnej solidarity detí voči svojim rodičom, aj keď sa o rodičovskej láske, ak je pravá a múdra, hovorí, že vzniká a žije bez podmienok a nič si nežiada. Prítomný zákon sa vyznačuje solidaritou, ktorú by som nazval intergenderovou, medzirodovou. Táto terminológia je dnes veľmi populárna, no ja ju v tomto kontexte používam v úplne inom význame. Nie ako zameniteľnosť, nivelizáciu, výberovosť, selektívnosť pohlavia ako stieranie biologických rozdielov, ale ako fyziologickú danosť, ktorá jestvuje mimo akejkoľvek diskusie vo svojej jedinečnej a nenahraditeľnej dvojpólovej komplementárnosti, teda tak, ako ju zamýšľal inteligentný dizajn Stvoriteľa. Necítime nijakú potrebu rivalizovať. Oba tieto antropologické póly, na čo v konečnom dôsledku doplácajú obe strany medzirodovej transakcie, a zvlášť vtedy, ak sa tejto problematike venujú vysokí štátni úradníci v zajatí nátlakových skupín, ktoré chcú zvrátiť prirodzený poriadok manželstva, rodiny a spoločnosti. Je to boj v mene slobody proti slobode. Je to fenomén tzv. novej tolerancie, ktorá sa snaží redefinovať ľudské práva, a v mene takejto tolerancie chystá našej kresťanskej civilizácii nové otroctvo.
Ak muža symbolicky aj reálne vraciame k žene, a ženu nielen platonicky, ale aj v ekonomickom vyjadrení i konkrétneho zákona prinavraciame k mužovi, tak len preto, že zákony o rodine a ochrane manželstva nepovažujeme len za povinnú legislatívnu a programovú jazdu, ale za pilier našej civilizácie bez verbálneho cirkusu všakovakých inakostí. Aj preto by som chcel podporiť, o podporu prítomného návrhu zákona z dôvodov, ktoré som uviedol a, samozrejme, aj z dôvodov ekonomických, finančných, sociálnych.
Dovoľte mi, aby som na záver svojho krátkeho vystúpenia k prítomnému návrhu zákona uviedol jeden hlboký poznatok, ktorý svedčí o záchrannej povahe tejto medzirodovej solidarity a o posvätnom pute medzi mužom a ženou v manželstve. Uplynulé leto som strávil pár dní na festivale Pohoda v Trenčíne. Žiadny z umelcov a hudobníkov nehovoril a nespieval o tomto vzťahu, presvedčivo o vzťahu muža a ženy, presvedčivejšie ako Marek Eben so svojím bratským bandom. Stále vidím tie čisté, empatické oči, múdry úsmev, ktorý vie, čo je bolesť, pristrihnutú ofinu a hrabličky zubov, charizmu bez hystérie, bez potreby verejnej onánie a mediálnej exhibície. Možno viete, že táto hviezda Českej televízie a šoubiznisu, idol mnohých českých žien podľa prieskumov, žije temer tri desiatky rokov s Markétou Fišerovou, niekdajšou hereckou divou a vychýrenou krásavicou, ktorá v roku 1986 prekonala ťažkú cievnu príhodu, kómu a následnú úpornú rehabilitáciu, po ktorej našťastie prežila, hoci naveky pripútaná k invalidnému vozíčku.
Nepoznám veľa takýchto manželských príbehov skutočnej lásky, solidarity a vernosti. Prepáčte, že som si na to spomenul, keď hovoríme o takej, o takej konsolidácii verejných financií, ktorá z našich žien, manželiek a mám robí sociálnych invalidov. Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2013 10:44 - 10:46 hod.

Marián Kvasnička

Ďakujem. Isteže násilie je pedagogická a výchovná slabosť. Myslím, že v tom nemáme pochybnosti. Na druhej strane, keď môžem byť osobný, mám v živej pamäti spomienky z detstva, kedy môj osvietený otec, inak známy detský psychiater, a ten čosi o tom vedel, pri mojom formovaní použil otcovskú ruku. Dnes, keď na to myslím, som presvedčený, že otec mal byť ráznejší. Možno by som bol viacej, možno by som bol viacej otesaný.
Viem, že je to...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 24.10.2013 19:03 - 19:04 hod.

Marián Kvasnička

Jožko, chcel som ti poďakovať, a teda poďakujem ti za dve veci, ktoré tak vnímam napriek tej matérii, ktorá je oveľa agresívnejšia, lebo odvolávame ministerku.
Predovšetkým to, že vnášaš do tých svojich rozpráv, do tých svojich vystúpení také videnie, ktoré by som nazval nie dualistickým, že to čierno-biele videnie, ktorým sa vyznačujú parlamenty, že ty ten krajný radikalizmus nepestuješ. To je také úctyhodné a veľmi si to vážim. Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2013 18:35 - 18:37 hod.

Marián Kvasnička

Najprv na kolegu Hrašku. Samozrejme, ten folklór v tom zmysle, ako to on poníma, to je len jeden z tých výkladov, skôr som mal na mysli tú definíciu, ktorá hovorí, že ide o opakujúce sa prejavy v spoločenskom správaní. To je, je podľa definície, aj na Wikipédii to nájdete. Čiže nemal som na mysli, ja nemám nič proti folklóru, mám hlbokú úctu pred ním v tom etnickom alebo etnologickom ponímaní.
Pokiaľ ide o pána kolegu Galku a Jofa...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 24.10.2013 18:25 - 18:32 hod.

Marián Kvasnička

Zobrazit prepis

Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, predkladateľ a spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, ja mám rád také dramaturgické zmeny a možno aj na také, samozrejme, problém nechcem nijako zľahčovať, ale som si to poňal trochu inak, bez tých detektívnych prvkov.
V rokoch 2010, 2012 som mal česť, a musím povedať, že zároveň aj nočnú moru, účinkovať v parlamentnom výbore pre zdravotníctvo. Toto privilégium som si "užíval", kým bratia zo SAS-ky a väčšina Obyčajných ľudí nepochovali našu vládu, čím vystlali červený koberec Robertovi Ficovi a jeho vládostrane. Tejto téme sa ale venovať nechcem.
V zdravotníckom výbore som sa ocitol na základe logiky, že pochádzam z rodiny lekárov, a teda o veciach viem dosť, viac ako dosť. Postupom času som zisťoval, že aj lekári poslanci sa v systéme orientujú skôr inštinktívne a improvizovane, ako systematicky. Na druhej strane som získal aj pocit určitej satisfakcie. Naozaj pochádzam z rodiny zakladateľa detskej psychiatrie na Slovensku, psychiatrom je môj brat, švagriná aj moja dcéra. A sami uznáte, s takouto familiárnou anamnézou sa dá naozaj kľudne sedieť v zdravotníckom výbore aj v systéme zdravotníckom, kde je takýchto patických a schizofrénnych prvkov až-až. Ale ani o tom rozprávať nechcem.
Za tých pár rokov som viackrát zažil aj dojímavý folklór, ktorý sa nazýva odvolávanie ministra. Teda toho, ktorý už len z titulu svojej funkcie môže za všetko. Najčastejšie som zažil koridu, v ktorej sa býk vyviňoval, čo všetko podedil od predchádzajúcich garnitúr, a presmerovával vinu na predchodcov. Dovoľte mi, aby som k týmto povinným jazdám opozičných matadorov prispel aj ja svojou troškou. A nielen preto, že si uvedomujem naliehavosť rodovej rovnosti, a to nielen v právach, ale aj v odvolávaniach.
Keďže profesionálne aj con amore, teda s láskou, som vyrástol pri literatúre, a keďže tu často prevláda inflácia slov, akou sa vyznačuje zvláštny biologický druh nazývaný homo politicus, rozhodol som sa pre inú formu, ako je klasická parlamentná rozprava a rétorika s vystretým prstom, ktorý prebodáva protivníka. Rozhodol som sa, nech mi je to odpustené, pre poéziu, teda pre jazykovú formu, ktorá tu v takomto zákopovom verbálnom smogu azda ešte ani nebola.
Skôr ako pristúpim k tej poézii, chcem povedať, že hlboko rešpektujem intimitu a mystérium každej osoby, a to aj vtedy, ak je z rôznych dôvodov napríklad verejným činiteľom či ministrom. Ak aj používam familiárne slová či expresíva, nech to nie je chápané ako výraz neúcty, ale básnická obeť na oltár rýmového pôdorysu a iných, naskrze estetických dôvodov.
No a teraz už dovoľte avizovanú báseň. Nazval som si ju, keď som podpisoval návrh 40 poslancov na odvolanie a večer som o tom rozmýšľal, na izbe som si ju nazval "Báseň o tom, ako sa vina podela".
"Nehaňte že našu Zuzku,
neberte ju na nože,
nevešajte na halúzku,
ona za to nemôže.
Keď vás Penta opantala,
zodriete sa do kože,
pozrite, kto nosí talár,
ona za nič nemôže.
Vrtuľníky vrčia márne
nad aortou, môj Bože,
nevoďte ju do mučiarne,
ona za nič nemôže.
Zimovali sestry v stanoch,
tlačili ich rohože,
nedostali žiadne áno,
ona za to nemôže.
Odvod štátu za pacienta?
Impotentné nálože.
Len na verných čaká renta,
ona za nič nemôže.
Arbitráž za zákaz zisku
nevedie nás do lóže,
vlci Zuzku majú v pysku,
ona za nič nemôže.
Vo voze sa s pánmi vezie,
vy vravíte o koze,
v systéme je pacient väzeň,
ona za to nemôže.
Že nám hrozí nálož istôt,
ďalších bludov odnože,
že v bordeli nie je čisto?
Za to ona nemôže.
Zlatá je, aj národ zhíkol,
slepým sa však zdalo, že
slabosť má pre výpalníkov.
Za to nikto nemôže.
Nesúďte ju, našu milú.
Kto je čistý akože?
Oligarchia ťahá pílu,
ona za to nemôže.
Nehaňte že toto žieňa,
neberte ho na nože,
biznis tučnie z utrpenia,
ona za to nemôže.
Všetci sme na ceste k smrti,
ak to nevieš, nemo žer
predsudok, že svet sa krúti,
ona za to nemôže."
Ďakujem. (Potlesk.)

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 22.10.2013 14:32 - 14:40 hod.

Marián Kvasnička

Zobrazit prepis

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať tým procedúram, že či to malo alebo nemalo byť vo výbore, v akom poradí, v akej postupnosti, ja takúto zákonníckú optiku nemám. Najskôr chcel by som, samozrejme, podať krátky a pozmeňujúci alebo tak ako doplňujúci návrh, ktorý máte písomne doručený. Možno ešte trošku k samotnej podstate toho zákona, aj keď viem, že tie diskusie bývajú najmä v prvom čítaní, ale cítim potrebu to takto povedať.
Nedávno sa mi dostala do rúk kniha amerického františkána Richarda Rohra Nahá prítomnosť. Je to predovšetkým štúdia o kontemplácii prítomného okamihu.
Jeho hĺbka nám uniká, teda hĺbka toho okamihu, ak sa iba hrabeme v minulosti a kriesime jej prípadné triumfy alebo preretušujeme prehry a neúspechy. Rovnako nám nepomáha ani úzkostlivé čakanie na budúcnosť, v ktorej by sme sa radi videli. Výsledkom týchto časových projekcií je strata kontaktu s prítomnou realitou, ktorá má dosť svojich starostí.
Okrem tejto pomýlenej časovej optiky Richard Rohr za silný dôvod krízy našej civilizácie, aj keď nechcem používať veľké slová, považuje dualistické, duálne videnie. Zvlášť v politike sa táto neresť tvári ako spása. "V takomto rozdvojenom svete," píše autor, "je veľmi obtiažne prekročiť vlastné ego, vzdať sa túžby po ovládaní druhých a nepredvádzať sa na verejnosti. Všetko sa rozpadá na protiklady, napr. socialisti, liberáli verzus konzervatívci, a subjektívne vnímané nezadateľné nároky každej strany ju stavajú proti všetkým ostatným. Na takejto úrovni komunikácie už nie je miesto pre pravdu." Toľko citát z Richarda Rohra.
Ak by sme sa chceli pozrieť na pravdu o audiovizuálnom priemysle na Slovensku, a myslím, že nikto z nás tu nepochybuje, že tento priemysel generuje aj spoločenské, duchovné a kultúrne vízie, teda ak by sme sa chceli pozrieť na tento priemysel bez tohto dualistického videnia, potom by sme sa určite zhodli na konštatovaní, že tento priemysel je na veľmi biednej, žalostnej úrovni. Keďže som dlhoročným členom filmového klubu hádam od puberty a každý mesiac - a teraz v parlamente ešte viac - netrpezlivo čakám na mesačník Slovenského filmového ústavu, s radosťou vítam isté aggiornamento slovenského hraného i dokumentárneho filmu za ostatné dva až tri roky, dokonca aj so zahraničnými nomináciami a prestížnymi cenami.
Samozrejme, v komparatívnom rámci, napr. s českým, o poľskom ani nehovorím, ale snáď už aj s rumunským kinematografickým prostredím, musí byť možný optimizmus veľmi, veľmi relatívny. Tých filmov je ešte stále málo. Aj preto vítam prítomný návrh zákona, ktorý zriadením Audiovizuálneho fondu napráva našu macošskú reputáciu, ktorú má aj ministerstvo kultúry - a teraz nemyslím konkrétnu garnitúru - voči filmovej tvorbe. Aj keď iné fondy, ako napr. Pro Slovakia, Obnov svoj dom a mnohé ďalšie, boli štruktúrované inak, v mnohých parametroch posilnili proces umeleckej tvorby a kultúrne pozitívneho životného štýlu. Potiaľto sa asi na nedualistickej pravde zhodneme. Samozrejme, ako vždy, keď ide o verejné zdroje, problém sa dá zvrhnúť aj sa zvrháva na účelovosť, osoby, obsadenie, krytie, selektívnu objektívnosť, alebo ak chcete, spravodlivosť. Keďže nemám povahu kádrováka ani som nikdy nekradol, takže nepoznám mentalitu zlodeja, nech mi je dovolené tento krátky vstup uzavrieť myšlienkou Davida Berrebyho z Chicagskej univerzity, ktorý v sociologickej štúdii Us and Them hovorí, že videnie typu my a oni a dualistické myslenie, ktoré sa z neho odvodzuje, je základom všetkej nespokojnosti, mizérie a násilia vo svete. Prepáčte mi tento možno apolitický vstup.
Z tých vecných vecí, ktoré by som chcel teda uviesť, to, čo vám, čo sme napísali, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý nám teda z vecnej stránky pripravil docent Oparty, filmár, pedagóg, ktorý pozná filmové prostredie dôverne, vie, ako fungujú jeho mechanizmy a aká je jeho insuficiencia, pokiaľ ide o zábezpeku zo strany štátu. Dovoľte, aby som ho predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Abrhana k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663, navrhujeme zmeniť takto:
V § 22 ods. 1 druhá veta, to je preambula alebo akýsi úvod toho ustanovenia § 22, navrhujeme za slová "audiovizuálne dielo" vložiť slová "alebo súbor najviac troch audiovizuálnych diel".
Takto navrhované do..., ak môžem to odôvodniť, takto navrhované doplnenie, zvyšuje medzinárodnú konkurencieschopnosť celého navrhovaného mechanizmu podpory filmového priemyslu, rozširuje jeho reálne možnosti použitia v praxi a vytvára tak ešte lepšie systémové predpoklady pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, ako aj pre uplatnenie investícií v tejto oblasti, čo tu bolo, myslím, aj pánom ministrom deklarované, čo je tento cieľ, zákon sleduje. Toľko k návrhu pozmeňovaciemu, odovzdám spravodajcovi. (Odovzdanie návrhu spravodajcovi.)
Ešte možno na dovysvetlenie dôvodu tohto návrhu, ktorý skôr rozširuje alebo teda doplňuje to, čo už je v zákone napísané, je to robené najmä s ohľadom na to, aby neboli diskvalifikovaní domáci producenti, a teda predovšetkým tvorcovia, ktorí sú odkázaní na slovenské, prípadne české finančné zdroje, aby sa neotvárala neúmerná šanca iným masívnejším, bohatším, vplyvnejším, prestížnejším, väčším producentom. To je všetko, ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2013 9:47 - 9:48 hod.

Marián Kvasnička

Ďakujem. Ja oceňujem ten pozmeňovací návrh, ktorý dával kolega Škripek s kolegom Viskupičom. Ale nechcem sa venovať tej odbornej alebo teda tej vecne legislatívnej stránke. Skôr len taká alúzia alebo narážka, keď kolega Škripek spomínal pomerne jednoduchú a transparentnú symboliku, ktorá bola kedysi, ja mám taký a s nostalgiou rád na to spomínam, moja mama po štyroch pôrodoch bola taká korpulentná osoba trošičku istý čas, a keď išli aj filmy,...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 15:57 - 15:58 hod.

Marián Kvasnička

Ja naozaj len krátko zareagujem. Alojz, keď som ťa počúval, tak mi tak prišlo trošku ľúto, vieš, máš v krvi nažité tak ako my, ktorí trošku viac rokov máme, všetko, čo nám dal proletársky internacionalizmus a spôsob, akým sme si pripomínali revolučné tradície. Vieš, keby si toto všetko mal v krvi, tak by si nemohol byť až taký znepokojený. Ja si pamätám, snáď to bolo niekedy začiatkom sedemdesiatych rokov, bol na oficiálnej štátnej návšteve...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2013 13:19 - 13:21 hod.

Marián Kvasnička

Ďakujem veľmi pekne. Alojz, ja keď ťa počúvam, nebudem posudzovať to meritórne, čo riešiš, mám pred očami niekoľko takých, ako u mňa býva zvykom, literárnych alúzií. Ty si kaz vo vzorke. Ty si taký nesystémový prvok v systéme, ktorý môžeme posudzovať a zrejme aj budeme posudzovať rôzne a možno aj s rôznymi tými politickými implikáciami. Vždy keď ťa vidím, tak sa mi vybavuje osud Winstona Smitha v Orwellovom románe „1984“ alebo, ak chceš, možno...

Zobrazit prepis