Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, no skutočne tá rozprava bola korektná. Naznačili sme isté problémy, naznačili sme snahy riešiť tieto problémy.
Myslím si, že záverečné slovo spravodajcu by malo byť o tom, aby buď podporilo isté riešenie, alebo ak ho z akéhokoľvek dôvodu nepodporí, aby naznačil a uviedol prečo ho nepodporí, respektíve čo navrhuje, aby sa v tejto veci urobilo.
Pán kolega Mičovský, vystúpil...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, no skutočne tá rozprava bola korektná. Naznačili sme isté problémy, naznačili sme snahy riešiť tieto problémy.
Myslím si, že záverečné slovo spravodajcu by malo byť o tom, aby buď podporilo isté riešenie, alebo ak ho z akéhokoľvek dôvodu nepodporí, aby naznačil a uviedol prečo ho nepodporí, respektíve čo navrhuje, aby sa v tejto veci urobilo.
Pán kolega Mičovský, vystúpil som vo faktickej, k tým veciam sa vracať nebudem. Súhlasím s tým, že sa stala systémová chyba. Súhlasím s tým. Súhlasím aj s tým, že tento problém treba vyriešiť. A možnože vy si dobre pamätáte, aj jeden, aj druhý, pán predkladateľ, aj ty, keď sme riešili túto záležitosť na výbore. Myslím, že to už bol gestorský výbor. Naznačil som, áno, cítim tu problém. Je to zrelé na posúdenie Ústavným súdom. A dodnes som presvedčený o tom, že celý problém spočíva nie v tom, či päťdesiat plus jeden hlas alebo 66 % a viac bude podliehať režimu verejnej obchodnej súťaže. Ale problém je v nesystémovosti a, dovoľte mi povedať, možno aj v protiústavnosti celého § 13, 13a, 13b. Teda nie je to len o tých štyridsiatich deviatich slovách či písmenách, či ako ste to uviedli, pán poslanec Mičovský. Vôbec to nie je len o tom. Je to široký problém, ktorý je skutočne na programe dňa a ktorý musíme raz vyriešiť, či už spôsobom takýmto alebo odlišným.
Mnohí právnici, nielen členovia Slovenskej poľovníckej komory alebo Slovenského poľovníckeho zväzu, ale aj nezávislí renomovaní právnici ma upozornili, že týmto problémom treba sa zaoberať z ústavnoprávneho hľadiska. Prečo? Ak dovolíte, pomôžem si aj poznámkami, pretože nie som právnik, takisto ako ani pán minister nie je právnik, možno to vysvetľuje jeho spontánne vystúpenie alebo reakciu vtedy v rámci tej rozpravy, čo nám tu pripomenul pán predkladateľ. Ani pán minister nie je právnik. A nechcem povedať, že pán prezident nie je právnik, lebo on je právnik. Ale zrejme ak vrátil ten zákon, ktorý sme schválili 26. marca, bez tejto pripomienky, tak jeho právny odbor asi tušil, prečo to je a prečo ho vracia bez toho, aby sme sa zaoberali aj § 13a, 13b.
Uviedol som, že celé ustanovenie upravujúce postúpenie výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch s väčšinou štátnych pozemkov je nesystémové a ústavnoprávne pochybné. Pritom tieto dve roviny navzájom určite súvisia. Prečo? Nesystémovosť spočíva v tom, že poľovný revír, vo vzťahu ku ktorému sa má uskutočňovať verejná obchodná súťaž, nie je majetok štátu. Ide v zmysle zákona o spoločný poľovný revír na výkon práva poľovníctva, na ktorý sa primerane vzťahujú ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To síce na jednej strane znamená, že väčšinový podielnik, to je v tomto prípade vlastník nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov, o postúpenie výkonu práva poľovníctva rozhoduje, zároveň to však znamená, že ostatní vlastníci poľovných pozemkov majú právo do rozhodovacieho procesu aktívne vstupovať, zúčastniť sa ho a nemôže im byť odňaté právo v tomto procese obhajovať a presadzovať svoje záujmy.
Ak by sme šli do tej pozície, ako hovoríte, päťdesiat plus jeden hlas. Hypoteticky zoberme 1 000-hektárový poľovný revír. Ten 1 000-hektárový poľovný revír je tvorený nielen poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu, v správe, príklad poviem, štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ale aj poľovnými pozemkami vo vlastníctve iných subjektov, či už fyzických osôb, či už nejakého pozemkového spoločenstva a podobne. Podľa tohto, čo navrhuje pán Simon, ak z 1 000-hektárového poľovného revíru bude mať, príklad poviem, 501 hektárov štát, tak jednoducho štátny podnik rozhodne o užívaní verejnou obchodnou súťažou bez toho, aby vznikala možnosť vyjadriť sa majiteľom, ktorí vlastnia ostatných 499 hektárov. Je to podľa vás spravodlivé? Asi ťažko. (Reakcia z pléna.) Dostanem sa k tomu. To je to, čo hovorím, že je to ústavnoprávny problém. A treba riešiť tu nielen dvojtretinové, ale aj vyššie, ale aj podiely v prípade tých dvojtretinových. Preto aj nový zákon o poľovníctve zakotvil inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom sa majú právo zúčastniť všetci ich vlastníci. A tí vlastníci, ktorí toto zhromaždenie zvolávajú, majú povinnosť pozvať tam ostatných. Takto začali rozhodovať, možnože o tom viete alebo neviete, aj súdy, zdôrazňujúc, že právo zúčastniť sa na rozhodovaní o nakladaní so spoločnou vecou, v tomto prípade so spoločným poľovným revírom, nemôže byť odňaté ani minoritným vlastníkom poľovných pozemkov. Ak by ste o týchto mojich slovách pochybovali, dávam vám do pozornosti rozsudok vo veci napríklad poľovného revíru Rysia skala. Inštitút verejnej obchodnej súťaže tento univerzálny občiansky právny princíp významne narúša. Prípadná argumentácia, že je to bežný postup v Českej republike, úplne neobstojí, nakoľko tam sú revíry v správe štátneho podniku Lesy Českej republiky buď čisto na pozemkoch vo vlastníctve štátu, alebo zvýšené o takú výmeru vo vlastníctve iných osôb, ktorým Lesy Českej republiky recipročne poskytli rovnakú výmeru do ich vlastného spoločného poľovného revíru. Takto to funguje v Českej republike.
Vrátim sa k tomu hľadisku ústavnoprávnemu. Z hľadiska ústavnoprávneho je prenajímanie takýchto poľovných revírov metódou verejnej obchodnej súťaže rozhodne v rozpore s čl. 20, ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu. Preto je ústavne pochybné, aby sa podmienky postúpenia výkonu práva poľovníctva generovali v niektorých poľovných revíroch na zhromaždenie vlastníkov a v iných poľovných revíroch verejnou obchodnou súťažou. Čiže tuto je naznačený oveľa, by som povedal, hlbší problém.
A treba si uvedomiť, pokiaľ majú právnici problém so súčasným znením dnes, mimochodom, účinnej novely alebo teda ostatnej vládnej novely zákona o poľovníctve z tohto aspektu, ako som to uviedol, tak treba sa zamyslieť nad tými počtami. Pán poslanec Matovič tu rýchlo vygeneroval isté čísla. Aj keď dovolíte, skutočne nechcem dlho vystupovať, môžeme si o tom niečo povedať, že výkon práva poľovníctva, užívanie poľovných revírov, to nie je podnikateľská činnosť, nie je to len o výnosoch. Tam sú obrovské náklady. A v tom napr. aj prípade, že ak užívanie poľovného revíru nebude vykonávané odborne spôsobilými osobami, prípadne ak nebude pre výkon práva poľovníctva zabezpečený dostatočný počet aktívnych poľovníkov, tak hrozia oveľa väčšie škody. A súčasná prax nám to dokazuje. Sme zaviedli verejné súťaže, resp. verejnú obchodnú súťaž v poľovných revíroch tak, že ide to nad dve tretiny, čo platilo od 1. 9. 2009. Viete, aký je výsledok? A som presvedčený, že aj to významnou mierou a práve to, čo teraz uvediem, ovplyvňuje neustále sa zvyšujúce škody spôsobované zverou či už na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných kultúrach. A tie škody idú rádovo do oveľa vyšších súm, ako ste to teraz vyčíslili alebo ako ste to, pán poslanec Matovič, vypočítali. V čom je problém? A máme nielen na 10 eur na Slovensku príklad, kde verejnou obchodnou súťažou za hektár a na rok sa vygenerovala suma, ale je aj na 42 eur. Len ten problém je niekde úplne inde. A mám tu článok, ktorý pánovi Mičovskému odovzdám, lebo sa odvolával na to, čo sa deje v Českej republike. Sú z toho prvé skúsenosti aj v Českej republike a u nás takisto. Jednoducho tí, čo majú prostriedky, tí čo majú peniaze, nemajú čas. Oni síce vysúťažia ten poľovný revír, pretože to majú za čo urobiť. Ja im to vôbec nezávidím, prosím. Len problém je ten, že na poľovnom pozemku, príklad poviem, 2 000 hektárov, kde 20 ľudí predtým poľovalo a zabezpečilo plnenie plánu lovu, nielen chovu, ale aj lovu, zrazu poľujú dvaja-traja, prípadne ďalší dvaja-traja kamaráti. Jednoducho nestíhajú, objektívne nestíhajú plniť plán lovu. Odúčtuje sa to, áno, strelila sa jelenica, strelilo sa toto, pritom sa nič nestrelí, pretože tá kontrola z hľadiska zúžitkovania zveri tam neexistuje žiadna, a nám, všimnite si, stúpajú skutočné kmeňové stavy exponenciálnym radom, najmä jelenia zver, diviačia zver. Dostávame sa do takej pozície, že napriek tomu, že na papieri za posledných 10 rokov lovíme každý rok o 5 000 kusov raticovej zveri viac, za tých istých 10 rokov sa nám jarné stavy, resp. skutočné stavy zvýšili o 65 tisíc kusov ďalších. Ja som tu už tento argument raz uviedol. Čiže v tomto ja vidím problém. Jedna vec je mať na to, aby som zaplatil do vrecka štátneho podniku alebo na účet štátneho podniku, a druhá vec je, aby som dokázal transparentne hospodáriť na štátnych poľovných pozemkoch tak, aby som skutočne racionálne voľne žijúcu zver obhospodaroval a aby som jej neustále zvyšujúcimi stavmi neohrozoval aj samotný vlastný majetok štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, môžem vás upozorniť, zaujmite stanovisko, s týmto ste mohli vystúpiť v rozprave, takže poprosím vás, aby ste zaujali stanovisko k rozprave. Ďakujem pekne.
Lebocký, Tibor, poslanec NR SR
Čiže, áno, ukončím to, takže ešte snáď toľko, tá systémová chyba bola vysvetlená.
No a z toho aspektu, čo sa týka ústavnoprávnosti. Podľa môjho názoru nemôže byť jedno, či štátny podnik Lesy Slovenskej republiky dostane potenciálne tržby za zvýšenie alebo teda tým, že by sa pristúpilo k schváleniu tohto zákona, či to ústavnoprávne čistým spôsobom zostane alebo nezostane. Čiže zamerajme sa na vyriešenie komplexu. A potom budeme môcť zobrať do ruky kalkulačku a začať počítať. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
