Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, predkladatelia, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som stručne zareagoval aj v rozprave k niektorým konkrétnym podnetom, ktoré tu boli vznesené v rámci vystúpení mojich predrečníkov. Samozrejme, keby som mal reagovať na všetko, tak zrejme by to trvalo veľmi dlho a treba nastaviť aj isté hierarchie už len vzhľadom na to, že teda ten zákon o poľovníctve, vládny návrh zákona, bol v tomto parlamente schválený tento rok 26. 3. Takže predpokladám, že zaoberať sa v jednom roku jedným zákonom dvakrát, lebo legislatívne podmienky sú také, môže, ale nemusí byť produktívne.
Dovoľte mi, aby som sa v prvom rade pristavil pri pánovi poslancovi Feckovi, ktorý predkladal túto poslaneckú iniciatívu, kde som bol veľmi prekvapený tým, že použil v podstate množstvo veľmi nepresných pojmov, a z toho skutočne vyplýva, že celú tú problematiku; prepáč, pán kolega, že to tak poviem; nemá dosť dobre naštudovanú na to, aby mohol alebo bol teda oprávnený a akceptovateľný ako predkladateľ tak závažných návrhov, tak závažných zásahov do v súčasnosti platného zákona. Ak niekto charakterizuje poľovníctvo ako určitú činnosť, charakterizuje ju ako určitú činnosť, voľnočasovú aktivitu, hobby, no tak dovolím si upozorniť, že v zákone v § 2 je poľovníctvo veľmi presne špecifikované a úplne jednoznačne je uvedené, aký súhrn činností poľovníctvo je. Lebo to nie je len obhospodarovanie zveri, ale je to zároveň starostlivosť o trvalo udržateľné hospodárenie a zachovanie biodiverzity a nášho prírodného a kultúrneho dedičstva. Čiže je to niečo, myslím si, oveľa širšie a pojmovo charakterizovať poľovníctvo ako určitú činnosť, neurčitú v tomto prípade, považujem za nešťastné.
Rovnako pojmy lesné združenie namiesto poľovnícke združenie, uviesť, že poľovnícka komora, ktorú chceme riešiť, je podľa názoru a pojmového aparátu pána predkladateľa záujmové združenie. No nehnevajte sa, to je hrubá, hrubá chyba, pretože poľovnícka komora nie je žiadne záujmové združenie. Poľovnícka komora je organizácia zriadená zo zákona, takže toto sú veci, ktoré sú skutočne problematické a ktoré si treba skôr, ako pristúpime k tomu, aby sme dali tak podstatné a tak závažné návrhy na zmenu a doplnenie zákona, aby sme to mali skutočne naštudované a aby to bolo v úplnom súlade s tým, čo hovoria ostatné súvisiace všeobecne platné právne predpisy.
Odvolať sa, to odznelo vo vystúpení aj pána Fecka, aj pána Mičovského, na včerajšie protestné zhromaždenie pred Úradom vlády, nehnevajte sa, je to do istej miery, chápem, politicky to chápem, ale o 14. hodine, ctené plénum, o 14. hodine na tomto vopred zvolanom, avizovanom proteste poľovníkov Slovenskej republiky stálo pred Úradom vlády šesť ľudí. Skončilo to niekde na počte, ako to korektne Janko uviedol, okolo dvadsať. Domnievať sa, že práve títo šiesti ľudia, tak ako to oni radi interpretujú, zastupujú záujmy 66, teda 99 % poľovníkov na Slovensku; no jedna strana 99 % tu už bola. Aj tá sa proklamovala alebo predstavovala, že zastupuje záujmy 99 % obyvateľstva Slovenskej republiky, a viete, ako dopadla.
Jednoducho chcem tým povedať toľko, že slovenská poľovnícka, národná slovenská poľovnícka samospráva je samosprávna organizácia komorového typu, ktorá má svojich legitímne zvolených predstaviteľov, má svoje legitímne zvolené kolektívne orgány, má svoje legitímne schválené a ministerstvom pôdohospodárstva potvrdené interné predpisy, mám teraz na mysli stanovy a ďalšie, ďalšie, organizačný poriadok atď., atď. a má svoje legitímne zvolené interné dozorné a kontrolné orgány.
Pokiaľ sa pamätáte, keď prebiehala rozprava v marci k tomuto zákonu alebo teda k vládnemu návrhu zákona, tak takisto sa objavili vystúpenia niektorých pánov poslancov v tom zmysle, prečo komora a tak ďalej. Boli sme atakovaní, následne, samozrejme, prišlo niekoľko desiatok stanovísk nielen od poľovníkov, fyzických osôb, ale aj od poľovníckych organizácií, od právnických osôb, kde absolútna väčšina nesúhlasila s tým, aby nejaká skupina hovorila v mene 99 % držiteľov poľovných lístkov alebo členov komory na Slovensku, kde nesúhlasili s tým, čo sa tvrdilo o Slovenskej poľovníckej komore, že jej zriadenie bolo kontraproduktívne alebo že nesprávne. Treba si pozrieť, predpokladám, že viacerí z vás možno v archívoch vašich e-mailových schránok tieto listy ešte nájdete.
Chcem sa vyjadriť k jednému problému, pretože ten považujem nielen za kľúčový, ale považujem za nevyhnutné aj to, aby som ako človek, ktorý, ja môžem povedať hneď v úvode, som aktívny poľovník a nielen aktívny praktický poľovník, ale ako dobre viete, som bol v procese demokratických volieb zvolený aj za prezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu v roku 2007 a na ustanovujúcom zjazde alebo teda sneme, na ustanovujúcom sneme Slovenskej poľovníckej komory som bol zvolený aj za prezidenta Slovenskej poľovníckej komory. Možno preto, že Slovenská poľovnícka komora (pozn. red.: správne má byť "Slovenský poľovnícky zväz") je, povedal by som, poľovnícka organizácia, ktorá je jednoznačne najsilnejšou poľovníckou organizáciou z aspektu počtu členov, respektíve z aspektu doterajších skúseností, histórie a podobne. Samozrejme, že som zakandidoval ako predstaviteľ tejto silnej poľovníckej organizácie, ktorá sa po vzniku Slovenskej poľovníckej komory stala súčasťou komory, no a čuduj sa svete, bol som zvolený. V tom ťažko hľadať nejakú dvojkoľajnosť alebo sedenie na jednej stoličke a podobne. Myslím si, že v tejto etape to nie je potrebné ani komentovať.
Ale zostávam dlžný predovšetkým pánovi Mičovskému, ale možno aj pánovi Feckovi ako predkladateľom predniesť akési stanovisko alebo, povedal by som, genézu, prečo vlastne bol prenesený výkon štátnej správy práve na komoru a prečo nie na Slovenský poľovnícky zväz a akú dilemu riešili v roku 2009, keď sa pripravoval nový zákon o poľovníctve. Lebo ako dobre viete, zákon 23/´62 bol v platnosti s jednou alebo s dvoma malými zmenami 47 rokov, čo vlastne ústavných právnikov a legislatívu viedlo k tomu, že prenesený výkon štátnej správy, pokiaľ chceme riešiť, nemôžme ho riešiť prenosom na slovenskú poľovnícku, Slovenský poľovnícky zväz a ani na inú poľovnícku organizáciu, ktorá má charakter združenia občanov. Pomôžem si niektorými poznámkami, ak teraz dovolíte, pretože jedná sa o legislatívny problém, a dobre viete, právnikom nie som. Veď vy si to potom po prepise môjho vystúpenia prečítate a možnože bude práve toto, táto jedna á-štvorka dôvodom na to, aby ste sa teda zamysleli nad tým, či to má zmysel s tým podaním na Ústavný súd, alebo nie.
Pri koncipovaní zákonnej úpravy prenesenia výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva v rozsahu upravenom v § 42 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve sa vychádzalo z diskusií, v ktorých nezanedbateľná časť právnych odborníkov zaoberajúcich sa predmetnou problematikou vyslovovala právny názor, v zmysle ktorého poverenie Slovenského poľovníckeho zväzu, respektíve akejkoľvek inej poľovníckej organizácie preneseným výkonom štátnej správy by narážalo na ústavnú korektnosť. Zároveň však prevažoval názor, že prenesenie výkonu vybraných činností štátnej správy na úseku poľovníctva sa osvedčilo; majú teraz na mysli Slovenský poľovnícky zväz, ktorý vykonával doteraz; je funkčne i ekonomicky efektívne a aj ústavne konformné. Tento právny názor sa opieral o výklad v čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých občan vykonáva štátnu moc prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií. Ešte raz zopakujem, za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií.
Na druhej strane, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje okrem toho, že ľudia sú slobodní, aj to, že sú si rovní vo svojich právach. Obdobne čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazuje akékoľvek zneužívanie práv akoukoľvek skupinou alebo jednotlivcom na úkor iných skupín alebo jednotlivcov. Tieto ústavné atribúty sa v právnom poriadku Slovenskej republiky musia aplikovať tak, že príslušná zákonná úprava musí dať v rámci regulácie príslušného typu spoločenských vzťahov všetkým skupinám i jednotlivcom rovnaké možnosti, rovnaké práva, respektíve ukladať im rovnaké povinnosti.
Z uvedeného hľadiska nespĺňa predpoklady na poverenie preneseným výkonom štátnej správy na úseku poľovníctva žiadna poľovnícka organizácia, žiadne občianske združenie, respektíve podnikateľský subjekt pôsobiaci na tomto úseku. Okrem iného napríklad potreba jednotnej poľovníckej disciplíny aj vyššie uvedené ústavné aspekty boli dôvodom, prečo bolo rozhodnuté konštituovať Slovenskú poľovnícku komoru ako jednotnú stavovskú organizáciu združujúcu všetkých užívateľov poľovných revírov, respektíve iné právnické osoby, ktoré vznikli a existujú na účely výkonu práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie, a prostredníctvom týchto organizácií združujúcu všetkých držiteľov poľovných lístkov. Iba vykonávanie preneseného výkonu štátnej správy takouto organizáciou je ústavne korektné, nakoľko iba táto organizácia združuje všetkých tých, ktorých sa vzťahy práva a povinnosti vznikajúce, respektíve regulované pri výkone štátnej správy v tejto oblasti dotýkajú.
Toľko právna analýza, ktorá bola a vznikla v roku 2009. To len na vysvetlenie, aby si niekto naozaj nemyslel, že v roku 2009, keď som bol poslancom Národnej rady v rámci IV. volebného obdobia, som mal ja nejaké pohnútky ako prezident Slovenského poľovníckeho zväzu. Je to absolútne alogické, zriaďovať nejakú organizáciu typu Slovenská poľovnícka komora, a dokonca ešte zostať na dvoch stoličkách. Veď je to, uznajte sami, smiešne. Opakujem, od 2007 roku som bol prezidentom Slovenskej poľovníckej komory, teda Slovenského poľovníckeho zväzu a keď prišla novela, veľká novela, alebo nie novela, ale nový zákon o poľovníctve, toto bol rozhodujúci fakt, prečo práve komora a prečo prenesený výkon štátnej správy na komoru a prečo nie ďalší výkon štátnej, preneseného výkonu štátnej správy Slovenským poľovníckym zväzom. Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti ozrejmiť niektoré súvislosti a možno vyvrátiť niektoré také podozrenia alebo predpoklady o tom, akýže to bol záujem alebo aký je podiel Lebockého na koncipovaní legislatívneho rámca zákona o poľovníctve z roku 2009.
Rovnako sa vieme korektne postaviť aj k ďalším požiadavkám. Samozrejme, že dá sa súhlasiť s nevyhnutnosťou riešenia škôd spôsobených zverou. Je to problém, ktorý je nielen celoslovenský, ale je stredoeurópsky, dokonca v niektorých oblastiach aj mimo Európy. Tieto vzťahy je treba skutočne upraviť na korektnú úroveň, dá sa súhlasiť aj s niektorými návrhmi týkajúcimi sa či už škôd spôsobených vlkom, alebo tých zverníc a podobne zriadených v prostredí osobitne chránených území.
A čo sa týka ostatných vecí, tak tie si môžme ešte vzájomne vykonzultovať, môžeme ich upraviť. Ale istá vec je, že sa plnou mierou, plne pripájam k vystúpeniu pána kolegu Puciho, ktorý v rámci faktickej uviedol, že Slovenská poľovnícka komora v súčasnosti v etape úplne legitímnej snahy šetrenia verejných financií vyslovene sa ukázala ako organizácia plne funkčná. Je to vlastne nadstavbová inštitúcia, ktorá nie je podľa toho, čo ste si tu vypočuli, a aj podľa toho, čo neustále tvrdím, žiadnym cieľom, je prostriedkom na jednotné riadenie poľovníctva vo všetkých subjektoch, ktoré aktívne uplatňujú právo poľovníctva na Slovensku.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
