Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v prvom rade sa chcem ospravedlniť trošku za hlasový hendikep, ktorý súvisí s mojím aktuálnym zdravotným stavom, ale verím, že to zvládnem.
Dovoľte mi v mojom vystúpení zamyslieť sa nad dôvodmi, ktoré viedli ministerstvo životného prostredia k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy pre oblasť odpadového hospodárstva a v krátkosti vysloviť názor na najvýznamnejšie aspekty, ktoré prináša návrh nového zákona o odpadoch. Samozrejme, budem sa snažiť dodržať ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v tom zmysle, že všeobecná rozprava by sa naozaj mala zaoberať podstatou zákona, nepôjdem teda do podrobností, čo som si všimol, že niektorí moji predrečníci celkom nerešpektovali. Som presvedčený, že na tie podrobnosti priestor bude ešte tak vo výboroch, ako aj v druhom čítaní.
Legislatíva odpadového hospodárstva Slovenskej republiky vychádza primárne z európskych smerníc, to všetci dobre vieme, upravujúcich túto oblasť. Hlavnou z nich je tzv. Rámcová smernica o odpade, ktorú náš súčasný zákon o odpadoch naposledy transponoval novelou v roku 2012, žiaľ, nie tak dôsledne, aby sa následne, aby sme teda následne neboli Európskou komisiou upozornení na nesprávnu transpozíciu niektorých ustanovení a z toho plynúce možné dôsledky.
Ak vychádzame z toho, že platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch bol novelizovaný viac ako 30-krát a do jeho textu bolo prevzatých viac ako desať smerníc vrátane zmien a dodatkov, je treba si uvedomiť vzájomne aj to, že v júni minulého roku Európska komisia predstavila tzv. odpadový balíček ako návrh novej smernice, ktorou sa novelizujú niektoré ďalšie smernice upravujúce oblasť odpadov. Zo všetkých týchto aspektov je teda celková revízia tohto zákona veľmi aktuálna, opodstatnená a žiaduca. Navyše najvýznamnejším národným strategickým dokumentom, ktorý sa opiera o rámcovú smernicu o odpade, je Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, v súčasnosti je tento platný program Slovenskej republiky, je teda platný na obdobie rokov 2011 až 2015, čiže pre ďalšie obdobie by mal jednoznačne vychádzať z najaktuálnejšej odpadovej doktríny Európskej komisie.
Podľa tohto dokumentu je hlavným cieľom odpadového hospodárstva minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, uprednostňovanie praktického uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá je definovaná v čl. 4 novej rámcovej smernice o odpade, tá, tak ako sme to už počuli dnes z úst viacerých mojich predrečníkov, na prvé miesto kladie predchádzanie vzniku odpadov, nasleduje príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie a ako posledné a za najmenej vhodné nakladanie s odpadmi, kde je v rámci hierarchie považované zneškodňovanie odpadov, teda skládkovanie odpadov.
V odpadovom hospodárstve je ďalej potrebné uplatňovať princípy blízkosti, sebestačnosti a pri vybraných prúdoch odpadov aj rozšírenú zodpovednosť výrobcov okrem všeobecne zavedeného princípu - znečisťovateľ platí. Pri budovaní infraštruktúry odpadového hospodárstva je potrebné uplatňovať požiadavku najlepších dostupných techník a technológií, alebo najlepších environmentálnych postupov. Strategickým cieľom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky je odklonenie odpadov od skládkovania, respektíve znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. K tomu je potrebné zaviesť aj opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, znižovanie nebezpečných vlastností odpadov, zaviesť integrované systémy nakladania s odpadmi v danom území, ktoré by boli spojené s racionálnym využitím energie vyrobenej z odpadov práve v tomto území. Taktiež bude potrebné zaviesť podporu používania materiálov získaných z recyklovaných odpadov na výrobu výrobkov a zlepšenie trhových podmienok pre takéto materiály a tak isto zvýšiť mieru materiálového zhodnocovania odpadov a energetického zhodnocovania odpadov.
Pre komunálne odpady je v zmysle požiadaviek rámcovej smernice o odpade stanovený hlavný cieľ do roku 2015 zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností, mám teraz na mysli papier, kov, plasty a sklo na úroveň 50 %. Nastolených cieľov a požiadaviek pre oblasť odpadového hospodárstva je teda naozaj mnoho, avšak ich reálna implementácia do praxe je veľmi slabá. Štatistiky hovoria, že dnes sa recykluje približne 13 % komunálnych odpadov. Je Slovenská republika schopná zvýšiť mieru recyklácie komunálnych odpadov z 13 na 50 % za nasledujúcich päť rokov? Je vôbec reálne v dnešných podmienkach fungovania odpadového hospodárstva očakávať, že budeme kedy schopní splniť tieto ciele? Odpoveď znie nie v prípade, že sa radikálne nezmení celý systém nakladania s komunálnymi odpadmi a s odpadmi vôbec, ak sa nezmení spôsob vedenia nahlasovania údajov, spôsob kontroly povinných subjektov a čo je najdôležitejšie, ak sa zásadne nezmení právna úprava regulujúca túto oblasť hospodárstva Slovenskej republiky.
Preto v kontexte avizovaných zmien prichádzajúcich z Európskej únie chápem nový zákon o odpadoch ako jediné rozumné riešenie, ako tieto zmeny pre oblasť odpadového hospodárstva flexibilne transponovať do národnej legislatívy Slovenskej republiky.
Skrátim trošku to svoje pripravené vystúpenie, lebo dosť veľa, dosť veľa teda myšlienok odznelo už v príhovore, respektíve vo vystúpení v rozprave môjho kolegu Mariána Záhumenského.
Pani poslankyne, páni poslanci, moje vystúpenie ukončím vyjadrením presvedčenia, že tento návrh zákona prináša viac transparentnosti a adresnosti do vzťahov a zodpovednosti za nakladanie s odpadmi, zlepšuje situáciu v triedenom zbere komunálnych odpadov, kde v rámci Európskej únie Slovensko naozaj značne zaostáva. To, čo navrhuje ministerstvo, nie je žiadny experiment. Funguje to v zahraničí a funguje to úspešne. Predpokladám, že väčšine z nás nejde o to, aby sme konzervovali stav netransparentnosti, minimálnej separácie, minimálnej recyklácie a že sme proti skládkovaniu odpadov a nechceme mať krajinu čiernych skládok.
Určite nie je náhoda, že tento zákon privítala aj Európska komisia. Vysvetlím to, pretože pani poslankyňa Nicholsonová tu informovala toto ctené auditórium s obsahom listu, o obsahu listu, ktorý bol Európskou komisiou formulovaný v decembri v roku 2014. Pre korektnosť je treba uviesť, že po skončení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania k návrhu zákona o odpadoch sa slovenská delegácia stretla v Bruseli s predstaviteľmi komisie pod vedením riaditeľa kabinetu komisára Európskej únie pre životné prostredie. Predstavitelia komisie vtedy skonštatovali, že vítajú a podporujú princípy pripravovaného zákona o odpadoch v súvislosti s prioritami EÚ v oblasti životného prostredia, ako aj pri odstraňovaní, a toto je tiež dôležité, ako aj pri odstraňovaní nedostatkov v legislatíve Slovenskej republiky. Zástupcovia komisie závery stretnutia vnímali pozitívne a uviedli, že počkajú si na definitívne znenie zákona po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, všetci dobre vieme, že zákon o odpadoch nebude vyhovovať všetkým. Priznajme si, že ide o naozaj rozsiahlu právnu normu, ktorá je v mnohých ustanoveniach kompromisom. Ale som presvedčený, že to bude nakoniec dôstojný zákon reprezentujúci všetky dôležité princípy európskej odpadovej legislatívy. Aj na základe toho, čo som povedal, aj na základe toho, že tak či tak Európska komisia schválený návrh znenia tohto zákona ešte bude kontrolovať a komentovať, vás všetkých vyzývam, aby sme tento zákon spoločne posunuli do druhého čítania. Začnime na ňom čím skôr, tým lepšie pracovať a spravme z neho dôstojnú právnu normu.
Ďakujem vám za pozornosť.
